1. Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj, volám sa Gregor Hraško a okrem toho, že som spevák a rytmický gitarista, tak momentálne pôsobím ako učiteľ na strednej umeleckej škole, kde vyučujem predmety ako počítačová grafika, virtuálna grafika, výtvarná príprava a figurálne kreslenie.
Vo voľnom čase sa momentálne najviac zaujímam o NHL a fandím tímu Montreal Canadiens. Nedávno som dočítal knihu Exil a království od autora Alberta Camusa a aktuálne čítam Hrobka od H. P. Lovecraft.
Camus patrí medzi mojich obľúbených autorov — prečítal som od neho už tri knihy a po „Hrobke“ od už spomenutého Američana sa chystám na "Mor".
Inač pomedzi to rád aj cvičím a športujem.
2. Členov Cmÿter registrujem z rôznych domácich UG zoskupení hrajúcich rôzne štýly od death a black metalu až po HC/punk - ako a kedy sa dala dokopy súčasná zostava?
Na túto otázku odpovedám už asi štvrtýkrát, haha.
Celé sa to začalo v novembri 2023, keď sme boli s Palom, naším basákom, na pive — myslím, že v Randali. Spomínal tam, že končí v Betone, pretože ho už nebaví spievať a radšej by sa venoval basgitare, ideálne v nejakej heavy metalovej kapele. Ja som sa toho okamžite chytil, vtedy ešte len ako spevák.
Palo následne oslovil Holupa na bicie, ktorý nám veľmi rýchlo vybavil aj skúšobňu. Potom však trvalo dosť dlho, kým sme našli ochotného gitaristu. Nakoniec som sa naštval a popri speve som začal hrať aj na gitaru. Na skúšanie a prvé hranie nám to zatiaľ úplne stačilo. Problémy nastali keď bolo treba nájsť druhého (lead) gitaristu.
3. Na nedávnom koncerte v Bratislavskej Fuge ste predstavili nového gitaristu - o koho sa jedná a ako zapadol do kapely?
Volá sa Matúš Šimončič a dovolím si povedať, že momentálne patrí medzi najmladších muzikantov na našej CZ/SK scéne, keďže má iba 21 rokov.
A či zapadol? Okrem toho, že druhý gitarista bol pre nás v podstate nevyhnutnosť — pretože hrať heavy metal s jednou gitarou, kde spevák zároveň hrá, je prakticky nemožné — zapadol úplne perfektne. Jednoducho sadol ako riť na šerbeľ.
4. Kedy sa zrodila myšlienka na Cmÿter a ako dlho trvalo od myšlienky k skutkom (a zanedbávaniu dobrého)?
Už som to spomenul v predošlej otázke — kapela začala aktívnejšie fungovať približne v lete 2024. Ako som vravel, najväčší problém bol nájsť druhého, teda lead gitaristu.
Pôvodne sa do toho chceli zapojiť dvaja chalani, no nakoniec neprišli ani na jednu skúšku. Do kapely sa tak reálne zapojili až ďalší dvaja gitaristi. Rozdiel bol v tom, že tí prví „teoretici“ mali hrať v zostave súčasne, zatiaľ čo tí ďalší sa pri mne vystriedali postupne.
Najskôr s nami odohral pár skúšok Dano, ktorý už predtým hrával so mnou na gitare, no neskôr odišiel na prax do Prahy. Po ňom prišiel Frederik, ktorý nakoniec nahral aj gitary na našom EP z leta 2025.
Žiaľ, časom sa ukázalo, že sa na neho nedalo úplne spoľahnúť. Počas nahrávania bolo cítiť, že má ešte čo doháňať, a situácia sa veľmi nezlepšovala. Pravdepodobne na to už nemal dostatok času ani kapacity, keďže dochádzal až z Brna. Nakoniec to viedlo k tomu, že sme sa s ním museli rozlúčiť.
5. Ako ťažké bolo nájsť vo svete extrémneho metalu, crustu a UG ľudí, ktorí sú zapálení pre heavy metal?
Keď si to teraz tak vezmem, tak nie je to úplne nemožne ako som to kedysi vnímal. Treba len chcieť.
6. Ako ste sa dostali k heavy metalu? Čo vás pritiahlo k tomuto pôvodnému žánru, aj keď ste už mali skúsenosť s extrémnejšími štýlmi?
V tomto mám zatiaľ asi najväčší vplyv ja. Osobne sa však nevnímam ako niekto, kto patrí k tvorcom extrémnejších štýlov — práve naopak.
Heavy metal som počúval a vnímal ako svoju prioritu už dávno predtým, než som začal hrať v Goatcraft. Ako pätnásťročný gitarista som síce začínal pri thrash metale s kapelami ako Sodom, Slayer, Exodus, Dark Angel alebo Possessed, no postupom času sa môj hudobný vkus začal meniť — alebo skôr rozširovať.
Momentálne si už veľmi neviem predstaviť, že by som hral v death metalovej kapele. Čiastočne aj preto, že dnes tento žáner vnímam ako niečo, čo je často nezaslúžene a trochu mylne prezentované ako hlavná definícia metalu ako takého. Zároveň mám pocit, že sa z toho na istý čas stal zvláštny trend. Zdá sa mi však, že to už pomaly ustupuje — a možno je to nakoniec dobre aj pre samotný death metal.
7. Ako spätne vnímate ČSSR školu heavy metalu, ktoré kapely podľa vás patrili k tomu najlepšiemu a aké boli hlavné hudobné rozdiely medzi slovenskou a českou školou?
Najlepšia, najkvalitnejšia s najväčšou aj umeleckou hodnotou bola bezpochybne Tublatanka. Ešte by som mohol povedať, že prvý album Metalinda ale tento album zvykneme nazývať ako aj slovenský Halloween. Tublatanku sa nedá nijak označiť než len ako Tublatanku. Ešte tu boli samozrejme Dereš, Makar Čudra, Kobra atď. ale tie prerazili maximálne s jednou alebo dvoma skladbami.
8. Je ešte možné dosiahnuť kvalitu, ktorú na prelome 80s/90s tvorila Tublatanka, alebo je tento level domácej tvorby definitívne nenávratne preč - čím boli podľa vás Maťo, Paľo a Ďuro unikátni?
Podľa mňa už nie. Heavy metal vždy vychádzal z určitej kultúrnej a národnej identity, ktorá bola ovplyvnená politickým a spoločenským pozadím danej doby. Aj preto hovoríme napríklad o britskej vlne heavy metalu.
Tublatanka je typickým príkladom toho, ako sa vtedajšia realita, ale aj umelecká rebélia odrážali v hudbe na Slovensku (vtedajšom ČSSR), a vlastne aj v živote Bratislavy počas komunistického režimu – alebo, aby som bol korektný voči niektorým snílkom, počas bývalého socialistického režimu.
Prostredie pre tento žáner bolo úplne iné ako dnes. Tublatanka, podobne ako mnohé ďalšie kapely, mala svojho textára (Martin Sarváš) – básnika, ktorý sa aktívne podieľal na tvorbe. Aj preto hovorím o umeleckej rebélii. Takáto spolupráca nepochybne výrazne prispela ku kvalite a nadčasovosti ich tvorby.
Čo by som ja dal za to, aby mal Cmÿter vlastného textára. Osobne je pre mňa písanie textov najmenej záživnou časťou tvorby.
9. V rámci toho že členovia pochádzajú z rôznych zákutí UG muziky, ako sa vám darí udržať štýl hry v rámci heavy metalovej formy - má niekto v kapele hudobné "zlozvyky" ktoré musí potláčať aby z heavy metalu nebolo niečo iné?
Jediný zlozvyk je asi pochopiť, že na rozdiel od extrémnej muziky tomuto treba venovať omnoho viac času a tréningu a sústredenia sa... a to niekedy dosť aj bolí.
10. Na konte máte prvé EP "Ave Lucifer" s troma skladbami, ako bolo prijaté na scéne a odkiaľ všade ste naň dostali pozitívne odozvy?
Na česko-slovenskej scéne je to asi tak 50 na 50. Niektorí sú nadšení, iní sú zase „múdri“, ale to berieme s rezervou, keďže si uvedomujeme, že naše dve krajiny patria k hlavným rodiskám mudrlantov.
Na zahraničnej scéne sú ohlasy citeľne pozitívnejšie. Veľkého uznania sa nám dostalo najmä od Nemcov, Rakúšanov, ale aj Poliakov. Objavili sa tiež recenzie a príspevky na sociálnych sieťach z Mexika či Južnej Ameriky, ktoré boli veľmi pozitívne.
11. Ak sa nemýlim, artwork Ave Lucifer zobrazuje čerta z rozprávky "S čerty nejsou žerty" čo ponúka dve navzájom protichodné teórie - buď si tak trochu robíte srandu z tradičnej satanskej tématiky alebo naopak je to potvrdenie toho, že túto tému beriete úplne bez žartov. ktorá z týchto teórií je bližšie pravde?
Ani s jednou z dvoch teórii nepracujeme. Na obale je zobrazený Karel Heřmánek lebo za prvé je to istá pocta jeho pamiatke a za druhé je to aj istý symbol toho čím Cmÿter vlastne je a čo rozoberá.
So satanizmu si myslím vedome nikto nerobíme srandu v Cmÿteri ale zasa nikto ho s plnou vážnosťou nepraktizujeme.
Osobne satanizmus nevnímam takto čiernobielo a vlastne nič tak nevnímam. Nevnímať veci čiernobielo aj znamená aj neveriť na dobré a zlé alebo dobro a zlo.
12. Kto bol Gróf Reisenstein a kde sa nachádza Čierny dom?
Postava v knihe od Josefa Váchala - Krvavý román
13. Ako prebiehalo nahrávanie EP a čo bolo pre vás najkomplikovanejšie?
Najkomplikovanejšie? Nahrávanie haha.
Celé to prebiehalo DIY a to sprevádzalo požičiavanie si rôznych techník a žiadanie pomocí aj od ostatných.
Zaujímavá skúsenosť ale môžem povedať aj za ostatných že toto už nechcem znova zažiť.
14. Kapela nedávno vystúpila vo Viedni - o akú akciu išlo a ako prijalo domáce publikum kapelu so slovenskými textami?
Vystúpili sme tam aj s čílskou kapelou Asedio, ktorá spieva po španielsky. Podobne to bolo aj na HMT. Hoci sa festival koná v Česku, viac ako 85 % návštevníkov tvoria ľudia zo zahraničia a naša hudba so slovenskými textami bola veľmi dobre prijatá. Myslím si, že rovnako to bolo aj v prípade Asedio.
Dnes už ľudia na svetovej metalovej scéne veľmi neriešia, či textom rozumejú alebo nie, a podľa mňa to tak funguje už dlhší čas. Ak niekoho texty naozaj zaujímajú, nie je problém zapnúť si prekladač a skopírovať si ich napríklad z Metal Archives.
15. Kde všade uvidíme Cmÿter v roku 2026?
Nič ešte nie je oficiálne potvrdené, ale črtá sa nám festival v Rakúsku a niekoľko koncertov v Poľsku. Zatiaľ však nebudem prezrádzať konkrétne miesta.
Je možné, že k tomu pribudne aj nejaké mesto na Slovensku.
Tento rok sme už odohrali v Bratislave dosť koncertov a pokiaľ sa nenaskytne podobne zaujímavá príležitosť, akou bol koncert s Deströyer 666, tak tento rok už v Bratislave hrať nebudeme.
16. Akým smerom sa bude uberať tvorba kapely a kedy môžeme očakávať nové veci?
Nadviažeme na naše EP a chceme nahrať album.
Tentoraz by sme chceli, aby mala kapela čo najprofesionálnejší prístup k nahrávaniu v rámci NWOTHM scény. Uvidíme však, koľko nás to bude stáť a aké budú naše kapacity.
17. Ave Lucifer vyšiel na českom labeli Tapes of Terror. Ako došlo k spolupráci a aké očakávania máte od spolupráce — teraz aj do budúcna?
Petr Kolář, ktorý za tým všetkým stojí, je v tomto podobný ako ja. Tým myslím, že na slovné spojenie „heavy metal“ reaguje ako dobre vycvičený pes na aport.
Keď sme oficiálne oznámili vydanie EP, Petr sa toho okamžite chytil. Po vypočutí nášho dovtedy nevydaného dema nám ponúkol spoluprácu so svojím labelom a zároveň aj vystúpenie na už spomínanom festivale Heavy Metal Thunder.
Myslím si, že pre nás zatiaľ urobil všetko, čo mohol, a sme mu za to veľmi vďační. V budúcnosti sa ešte ukáže, do akej miery sa bude chcieť angažovať pri vydaní albumu. Či sa opäť postará napríklad o kazetovú edíciu, či svoju podporu rozšíri aj na ďalšie formáty, alebo nás naopak prenechá inému labelu.
18. Aký gear používa kapela na dosiahnutie vášho soundu? Používate nejaké konkrétne nástroje, aparatúru alebo presety na dosiahnutie toho ako chcete znieť?
Dosť nerďácka otázka, haha.
Na EP sú gitary nahrávané cez zosilňovač EVH 5150 Iconic bez pedálov a cez box Marshall 1936 Lead, ktorý nepatrí ani mne, ani nikomu z kapely. Trochu mi je ľúto, že som vtedy ešte nemal svoj Marshall 1960 Lead, ktorý je podľa mňa o dosť lepší.
Na spev používam na EP aj na koncertoch hall a echo.
Čo sa týka gitár, bez pedálov (okrem ladičky) hrávam všetky koncerty na Gibson Les Paul Faded T 2017 alebo na mojej „novej“ Greco Les Paul Custom EG-600 z roku 1978.
Matúš má vlastný pedalboard a hrá cez hlavu Orange Thunder 30H. Zároveň má nespočetné množstvo gitár, takže si logicky nepamätám všetko, čo vlastní.
Palo hrá na Fender Jazz Bass cez aparát Ampeg, taktiež bez pedálov.
A Holup je bubeník, haha. Pokiaľ viem, hrá na biciu súpravu Ludwig.
19. Minule sa mi priznal známy, že jeho "guilty pleasure" je Keep the Faith od Bon Jovi. Na to som mu v mobile ukázal svoj 90s dance floorový playlist a on pochopil že peklo nemá len jedno poschodie a pojem hanba je relatívny. Čo sú vaše guilty pleasures za ktoré vás Lucifer pošle do najhlbšej pekelnej priepasti?
Hmm... Ja nemávam svoje playlisty. Počúvam albumy, epečká a dema.
Ale ak sa to dnes už vôbec dá brať ako "guilty pleasure", tak mám strašne rád AOR alebo úplne opačný proti pól post-punk alebo dokonca sem tam indie rock.
20. Čo počúvate, pozeráte a čítate v týchto dňoch?
Na tie prvé dve veci som už prezradil na začiatku a naposledy som počúval nový Tyrann - Tyrann Forever. Dosť sa teším na nový The Night Eternal.
Ináč furt do okola počúvam Judas Priest, Thin Lizzy, Blue Öyster Cult, Ratt, Tank, Dark Angel, The Jesus And Mary Chain, Metallica, Repulsion, Steröid, Axxion, Whitesnake a mohol by som takto pokračovať do nekonečna.
21. Je niekto s kým by ste si radi prečítali rozhovor na JDØS?
Nó skús Remiho z kapely Morax osloviť, či sa na to dá haha.
22 Motto alebo odkaz na záver.
Veľmi pekne ďakujeme za priestor aj za recenziu, veľmi si to vážime.
Cmÿter postupuje pomaly, ale isto.
1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?
Hi, my name is Gregor Hraško and besides being a vocalist and rhythm guitarist, I currently work as a teacher at a secondary art school, where I teach subjects such as computer graphics, virtual graphics, visual preparation, and figure drawing.
In my free time, what interests me the most these days is the NHL, and I’m a fan of the Montreal Canadiens. I recently finished reading Exile and the Kingdom by Albert Camus, and at the moment I’m reading The Tomb by H. P. Lovecraft.
Camus is one of my favorite authors — I’ve already read three of his books, and after The Tomb by the aforementioned American, I’m planning to read The Plague.
Apart from that, I also enjoy working out and doing sports.
2. I know the members of Cmÿter from various domestic underground bands playing different styles, from death and black metal to HC/punk — how and when did the current lineup come together?
I think this is already the fourth time I’m answering this question, haha.
It all started in November 2023, when I was having a beer with Palo, our bassist — I think it was at Randál. He mentioned that he was leaving Beton because he was no longer enjoying singing and would rather focus on bass guitar, ideally in some heavy metal band. I grabbed onto that idea immediately, at that point still only as a vocalist.
Palo then contacted Holup for drums, who quickly managed to secure us a rehearsal space. But after that, it took quite a long time before we found a willing guitarist. In the end, I got fed up and started playing guitar alongside singing. For rehearsals and our first shows, that was enough. The real problems started when we had to find a second (lead) guitarist.
3. At your recent show in Bratislava’s Fuga, you introduced a new guitarist — who is he, and how has he fit into the band?
His name is Matúš Šimončič, and I dare say he’s currently one of the youngest musicians on the CZ/SK scene, since he’s only 21 years old.
And did he fit in? Besides the fact that a second guitarist was basically a necessity for us — because playing heavy metal with one guitar while the singer is also playing is practically impossible — he fit in perfectly. Simply put, he fit like a glove.
4. When was the idea for Cmÿter born, and how long did it take from the idea to actual action (and neglecting the good)?
I already touched on this in the previous question — the band started functioning more actively around the summer of 2024. As I said, the biggest problem was finding a second, meaning lead guitarist.
Originally, two guys wanted to join, but in the end they didn’t even come to a single rehearsal. So in reality, two other guitarists became part of the band. The difference was that the first “theorists” were supposed to play in the lineup at the same time, while the later ones took turns alongside me.
First, Dano played a few rehearsals with us — he had already played guitar with me before — but later he left for an internship in Prague. After him came Frederik, who eventually recorded the guitars on our EP from summer 2025.
Unfortunately, over time it became clear that we couldn’t fully rely on him. During the recording, it was obvious that he still had a lot to catch up on, and the situation didn’t improve much. He probably no longer had enough time or capacity, especially since he was commuting all the way from Brno. In the end, we had to part ways.
5. How difficult was it to find people in the world of extreme metal, crust, and the underground who are genuinely passionate about heavy metal?
Looking at it now, it’s not as impossible as I used to think. You just have to want it enough.
6. How did you get into heavy metal? What attracted you to this original genre, even though you already had experience with more extreme styles?
In this regard, I’m probably the biggest influence in the band so far. Personally, though, I don’t see myself as someone who belongs among the creators of more extreme styles — quite the opposite.
I was listening to and prioritizing heavy metal long before I started playing in Goatcraft. As a fifteen-year-old guitarist, I started out with thrash metal bands like Sodom, Slayer, Exodus, Dark Angel, or Possessed, but over time my musical taste started changing — or rather expanding.
At this point, I can hardly imagine myself playing in a death metal band anymore. Partly because nowadays I see the genre as something that is often undeservedly and somewhat mistakenly presented as the main definition of metal itself. At the same time, I feel like for a while it became a strange trend. But it seems that’s slowly fading away — and maybe that’s ultimately good for death metal itself.
7. Looking back, how do you see the Czechoslovak school of heavy metal? Which bands do you think belonged among the very best, and what were the main musical differences between the Slovak and Czech schools?
The best, highest-quality, and most artistically valuable band was without a doubt Tublatanka. I could also mention the first Metalinda album, although we often refer to that record as the Slovak Helloween. But Tublatanka can’t really be compared to anything else — it’s simply Tublatanka.
Of course there were also Dereš, Makar Čudra, Kobra, and others, but those bands broke through with maybe one or two songs at most.
8. Is it still possible to achieve the kind of quality that Tublatanka created at the turn of the 80s/90s, or is that level of domestic songwriting gone for good? What made Maťo, Paľo, and Ďuro so unique in your opinion?
In my opinion, no.
Heavy metal has always come out of a certain cultural and national identity, shaped by the political and social background of its time. That’s why, for example, we speak about the British wave of heavy metal.
Tublatanka is a typical example of how the reality of that era, as well as artistic rebellion, was reflected in music in Slovakia (then Czechoslovakia), and in life in Bratislava during the communist regime — or, to be fair to some dreamers, the former socialist regime.
The environment for this genre was completely different back then. Tublatanka, like many other bands, had its own lyricist (Martin Sarvaš) — a poet who actively participated in the creative process. That’s why I speak of artistic rebellion. This kind of collaboration undoubtedly contributed greatly to the quality and timelessness of their work.
What I would give for Cmÿter to have its own lyricist. Personally, writing lyrics is the least enjoyable part of creating music for me.
9. Since the members come from different corners of underground music, how do you manage to keep the playing style within a heavy metal framework? Does anyone in the band have any musical “bad habits” they have to suppress so the heavy metal doesn’t turn into something else?
The only bad habit is probably understanding that, unlike extreme music, this requires much more time, training, and concentration... and that can hurt quite a bit sometimes.
10. You have your first EP, Ave Lucifer, with three songs out — how has it been received on the scene, and where have you gotten positive feedback from?
On the Czech-Slovak scene, it’s about fifty-fifty. Some people are enthusiastic, others are “wise” in their own way, but we take that with a grain of salt, since we realize our two countries are among the main birthplaces of know-it-alls.
On the international scene, the reactions have been noticeably more positive. We’ve received a lot of recognition especially from Germans, Austrians, and Poles. There have also been reviews and social media posts from Mexico and South America, and those were very positive as well.
11. If I’m not mistaken, the Ave Lucifer artwork depicts the devil from the fairy tale/movie S čerty nejsou žerty (Give the Devil His Due), which offers two contradictory theories — either you’re making a bit of fun of traditional satanic themes, or on the contrary it confirms that you take this theme completely seriously. Which of these theories is closer to the truth?
We don’t really work with either of those two theories.
The cover features Karel Heřmánek because, first of all, it’s a kind of tribute to his memory, and secondly it’s also a symbol of what Cmÿter actually is and what it deals with.
I think none of us in Cmÿter consciously makes fun of Satanism, but at the same time nobody practices it with full seriousness either.
Personally, I don’t see Satanism in such black-and-white terms — and actually I don’t see anything that way. Not seeing things in black and white also means not believing in good and evil as absolute opposites.
12. Who was Count Reisenstein, and where is the Black House located?
A character from a book by Josef Váchal — Bloody Novel.
13. How did the recording of the EP go, and what was the most complicated part for you?
The most complicated part? Recording it, haha.
The whole thing was done DIY, which meant borrowing different pieces of equipment and asking others for help.
It was an interesting experience, but I can say for myself — and probably for the others too — that I never want to go through that again.
14. The band recently played in Vienna — what kind of event was it, and how did the local audience react to a band with Slovak lyrics?
We played there together with the Chilean band Asedio, who sing in Spanish. It was similar at HMT as well. Even though the festival takes place in the Czech Republic, more than 85% of the audience consists of foreigners, and our music with Slovak lyrics was received very well. I think it was the same in the case of Asedio.
Nowadays, people on the global metal scene don’t really care whether they understand the lyrics or not, and in my opinion it’s been like that for a long time. If someone is really interested in the lyrics, it’s no problem to turn on a translator and copy them from somewhere like Metal Archives.
15. Where will we see Cmÿter in 2026?
Nothing has been officially confirmed yet, but there’s a festival in Austria taking shape and several concerts in Poland. For now, though, I won’t reveal the exact places.
It’s also possible that some city in Slovakia will be added.
We’ve already played quite a lot of shows in Bratislava this year, and unless a similarly interesting opportunity comes up — like the show with Deströyer 666 — we probably won’t play in Bratislava again this year.
16. In what direction will the band’s songwriting evolve, and when can we expect new material?
We’ll build on our EP and we want to record a full album.
This time we’d like the band to approach the recording process as professionally as possible within the NWOTHM scene. But we’ll see how much it will cost us and what our capacities will be.
17. Ave Lucifer was released on the Czech label Tapes of Terror. How did that collaboration happen, and what expectations do you have from working together — now and in the future?
Petr Kolář, who stands behind it all, is very similar to me in this. By that I mean he reacts to the phrase “heavy metal” like a well-trained dog reacts to fetching.
When we officially announced the EP release, Petr grabbed onto it immediately. After hearing our still-unreleased demo, he offered us cooperation with his label and also a slot at the already mentioned Heavy Metal Thunder festival.
I think he’s done everything he could for us so far, and we’re very grateful for that. In the future, we’ll see how much he’ll want to be involved with the album release. Whether he’ll take care of a tape edition again, expand his support into other formats, or on the contrary pass us on to another label.
18. What gear does the band use to achieve your sound? Do you use any specific instruments, amps, or presets to get the sound you want?
That’s quite a nerdy question, haha.
On the EP, the guitars were recorded through an EVH 5150 Iconic amplifier without pedals and through a Marshall 1936 Lead cabinet, which doesn’t belong to me or anyone else in the band. I’m a bit sorry that back then I still didn’t have my own Marshall 1960 Lead, which I think is much better.
For vocals, both on the EP and live, I use hall and echo.
As for guitars, I play all shows without pedals (except for a tuner), either on a Gibson Les Paul Faded T 2017 or on my “new” Greco Les Paul Custom EG-600 from 1978.
Matúš has his own pedalboard and plays through an Orange Thunder 30H head. He also owns countless guitars, so naturally I can’t remember everything he has.
Palo plays a Fender Jazz Bass through an Ampeg setup, also without pedals.
And Holup is a drummer, haha. As far as I know, he plays a Ludwig drum kit.
19. Recently, a friend confessed to me that his “guilty pleasure” is Keep the Faith by Bon Jovi. I showed him my 90s dance-floor playlist on my phone and he realized hell doesn’t have just one floor and that shame is relative. What are your guilty pleasures that Lucifer would send you to the deepest pit of hell for?
Hmm... I don’t really make playlists. I listen to albums, EPs, and demos.
But if that can even still count as a “guilty pleasure” nowadays, I really love AOR, or on the completely opposite end of the spectrum, post-punk or even some indie rock now and then.
20. What are you listening to, watching, and reading these days?
I already revealed the first two at the beginning, and the last thing I listened to was Tyrann Forever by Tyrann. I’m really looking forward to the new album by The Night Eternal.
Otherwise I keep listening to Judas Priest, Thin Lizzy, Blue Öyster Cult, Ratt, Tank, Dark Angel, The Jesus and Mary Chain, Metallica, Repulsion, Steröid, Axxion, Whitesnake, and I could keep going forever.
21. Is there anyone you’d like to read an interview with on JDØS?
Well, try reaching out to Remi from Morax and see if he’s up for it, haha.
22. A motto or final message.
Thank you very much for the space and for the review, we really appreciate it.
Cmÿter moves slowly, but surely.
No comments:
Post a Comment