#203 Funus // Old School Death Metal // Roxor // 8-3-2023.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Nazdar, volám sa Marcel Roxor, pre kamošov skrátene Roxor. Okrem svojho denného jobu a rodiny sa venujem zbieraniu hudby na rôznych nosičoch (LP, CD, MC, DVD, atď.), jednoducho úplný závislák do muziky, heh. A takisto som zodpovedný za rúhavé texty a growl v kapele FUNUS.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Vždy som „prznil“ mikrofón, prešiel som postupne týmito spolkami : CMITER, UNDERTAKER z ktorého vznikol CRYOS, DECILITR RUMU, CYNTHORYN a nakoniec FUNUS. Zo všetkými sa hrala autorská hudba, čo mňa osobne baví najviac, nikdy som neholdoval hraniu coverov.


Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Nedávno som do svojho arzenálu zaradil nový mikrofón značky SE, konkrétne je to model V7, som s ním nadmieru spokojný. Predtým som používal mikrofóny SHURE SM58 a PG58 čo sú také klasiky. K novému mikrofónu som si dal spraviť (kolega Karol vďaka) výrazne oranžový kábel značky CANARE, ktorý má zhodou okolností 6,66 metra :-D Chalani sa mi smejú že vyzerá ako predlžovačka z Hornbachu, ale mňa baví :)


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

EP „Onen Svet“ je zatiaľ najnovšia vec, vznikala prirodzene, po nahratí dema sa robili ďalšie skladby, všetky sme ich pred vydaním aj hrávali na živo. Názov je podľa rovnomennej songy, ktorá pojednáva o agónii odchádzajúcich duší ľudí, ktorí si siahli na život. Nie je to veselá téma. Nahrával ho, ako aj demo, náš gitarista Magnus, točilo sa z časti v našej skúšobni a u neho doma. Mix má na svedomí taktiež on. Mastrovali sme externe u Mira Speváka v SPK studio. Obal vytvorila Jana Varadyová, ten sa podaril veľmi dobre, ako predloha pre obal bol text vyššie spomínanej skladby. V neposlednej rade treba spomenúť vydavateľstvo GATES OF GBELL ktoré sa zaslúžilo o vydanie na CD. Je to ručne číslovaný jewel case, limitovaný na 333 ks, proste taká zberateľská lahôdka.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Musím sa priznať, že sa rád rúham. Cítim veľký odpor k organizácii menom cirkev svätá, celý ten kolos platený z našich daní by som najradšej videl už v prepadlisku dejín. Text „Hurikán na Vatikán“ pojednáva presne o ich pokrivenej logike, že všetko čo sa na svete deje, sa deje z vôľe ehm božej. Tak som napísal vec o tom, ako by sa tá banda pedofilov tvárila keby sa zdvihla voda a pekne ich spláchla :) Inak tvorím texty vždy až na hotové songy, a čerpám buď z literatúry alebo filmov. Väčšinou sa točím lyrikou okolo hororu (Lykan, Bažina) funerálnych záležitostí (Funus, Onen Svet) alebo práve katolibanského zla (Ohňom a mečom). Priamočiare gore texty alá Cannibal Corpse ma moc neberú.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Ťažko sa mi hodnotí, mám rád každé svoje „dieťa“, ale povedzme „Žalm“ od CYNTHORYN je text kde trasie aj mňa, možno preto že je dosť osobný. Nikdy predtým, ani potom som už taký text nespravil. Vždy len fikciu. Z najnovšieho EP, sa mi veľmi dobre spieva „Lykan“, z čias CRYOS mám rád track „Posledný boj“, napísal som ho na jeden záťah na nočnej šichte pred 20 rokmi v nemenovanej automobilke, na koncertoch to vtedy malo celkom ohlas.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Som samouk, viac fanúšik ako muzikant, nehrám na žiadny nástroj, používam len svoje hrdlo a pľúca aby som pretavil svoje vízie do hudby. Ambície boli, prispieť svojou troškou do mnou milovaného Metalu. To sa mi myslím podarilo, keďže s každou kapelou som niečo málo nahral a odohral aj koncerty. Počúvam aj iné štýly, ale Metalista som vyše 30 rokov a nikdy sa to nezmení. Realita je taká, aj vtedy aj dnes, že je to finančne a časovo náročné hobby, hehe.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Neviem či bude až tak zaujímavá, ale pre mňa nezabudnuteľná príhoda je z nahrávania singlu pre kapelu DECILITR RUMU. Pár dní pred nahrávaním som prvýkrát letel lietadlom, a pri pristávaní mi nešťastne vyrovnalo tlak tak, že to viedlo k poškodeniu bubienka pravého ucha. Na nahrávanie som v dohodnutý termín dorazil kompletne mono – hluchý na jedno ucho :) Nahrávka sa nakoniec podarila, chalani mi v štúdiu maximálne pomáhali, na song sa točil aj klip takže to nebolo až také strašné hehe. Sluch sa mi potom našťastie na to ucho vrátil, ale odvtedy je slabšie a náchylné na rôzne prievany.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Započali sme v kapele proces písania nových skladieb na debutový album, dúfam že nám to pôjde od ruky. Chystám sa aj na živé vystúpenia, pretože tie ma bavia asi najviac. Verím že počet koncertov s FUNUS bude tento rok aspoň taký ako rok minulý.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Cítim sa byť súčasťou celkovej svetovej scény, myslím že nie je moc rozumné chlácholiť sa nejakou domácou scénou. Tie frázy ako „na slovenské pomery je to dobré“ ma vyslovene nebavia. Lebo potom príde nejaká kapela z Chile alebo z Hondurasu, ktorá vymetie s tebou pódium. Buď si dobrý alebo nie, ak tu máme majstrov žánru, porovnávajte ma s nimi. Je mi jasné že finančne ani historicky nemôžeme súťažiť napr. s floridskou scénou, ale pokúsiť sa o to môžeme vždy hehe.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Za mňa chcem, aby to ľudí bavilo počúvať minimálne tak ako to baví nás hrať. Robíme to s láskou k žánru, žiadny kalkul, proste to čo počuješ na nahrávkach FUNUS, by som si ja rád kľudne doma pustil.


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

V tom množstve hudby, ktorú počúvam, mám samozrejme svojich obľúbencov. Snažím sa vyvarovať aby to neznelo ako úplná kopírka niečoho, ale určité zákonitosti žánru ťa nepustia. Takže aj po deme aj po EP, nám ľudia vraveli čo im to evokuje, jednému Bolt Thrower, inému Morgoth, dalšiemu Pestilence ... zaujímavé, že sa tie názory úplne líšili, čo je asi aj znak toho, že to nerobíme úplne blbo, hehe. Čo sme docielili teraz pri EP, je že sme spravili zvuk vyslovene menej „švédsky“ oproti demu.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Asi ako každý, ľudia nostalgicky spomínajú na čas dospievania, u mňa to boli 90te roky. Osobne aj keď mám rád 80tky, myslím si, že 90tky boli takisto silné, nie tak kultové, ale tie nahrávky čo vyšli vtedy ťa vyzujú z topánok ako nič. Extrémne žánre ako Death Metal, Black Metal alebo aj Doom išli bomby. MTV Headbanger’s Ball vychoval nejedného metalistu :)

 
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Páčia sa mi benefičné akcie, keď sa robí metalová akcia pre dobrú vec, toto nebývalo až tak pravidlom, takže tento trend áno. Čo mi lezie na nervy, spájanie hudobných podujatí s rôznymi politickými -izmami, to nemusím.


 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Je to niekedy veľmi ťažké, napr. John Schaffer (líder a gitarista) z ICED EARTH sa osobne podieľal na násilnostiach a vtrhnutí do Bieleho domu pár rokov dozadu. To som si klepal na čelo a nechápal som, ako niekto môže takto na staré kolená zblbnúť. Doslova si zničil kariéru aj kapelu. Bol som z toho dosť zlý a nepustil som si žiadny album veľmi dlho. Minule som to skúsil, a tie staré dosky za to asi fakt nemôžu, ale tá pachuť ostala. Čo je ale totálna stopka u mňa, to sú rôzne NS kapely a že ich v Metale žiaľ je veľmi veľa.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvukovo sa mi veľmi páči aktuálny album BLOODY REDEMPTION, výborný mix/master od Mira Speváka. Artwork ak sa ráta aj česká scéna ako „domáca“, tak mám rád obaly posledných dosiek klatovských ASMODEUS. Videoklip si nevybavujem žiadny domáci ktorý by ma uchvátil natoľko že by som si ho zapamätal.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Album- Ritual od MASTER’S HAMMER, kniha – Kulhánek čokoľvek, seriál – M.A.S.H., film – Shawshank Redemption, počítačové hry nehrám nevyznám sa, pivo Augustiner alebo Prazdroj, tetovacie štúdia určite nejaké dobré sú, ale ja mám len jednu kérku od našeho starého bubeníka, ktorú mi spravil k 30tke a na inú som sa odvtedy nezmohol heh.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Domáce opakujúce sa akcie ktoré sú super: Flesh party a Black Valentine.  Zo zahraničných určite od chalanov z Písku, Heavy Metal Thunder alebo Thrash Nightmare.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Z neaktívnych by ma zaujímal rozhovor s Pavlom Pijákom (ex-SAX), z aktívnych s Milošom Beštom (ASMODEUS)


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

V živote je potrebné sa pre niečo zapáliť, v krematóriu už bude neskoro 

Roxor

==================================================

Linky:

https://funus.bandcamp.com/album/onen-svet

https://www.facebook.com/FUNUS.band.slovakia

https://www.youtube.com/@funus.band.slovakia

#69 Flork Reviews: Ryosuke Kiyasu and Ondrey Zintaer - BRAIN (2023)

 

Ryosuke Kiyasu and Ondrey Zintaer - BRAIN (2023)

by Flork

 

There’s something about Ondrey Zintaer that I really like. I’ve never met him in person, but I have corresponded with him on a few occasions and I like his personality and music. And so, his albums reflect the type of guy he is, an artist who loves to play music and push the envelope past its limits. His latest album Brain is an experimental album that blends a variety of different textures and sounds, such as the saxophone, percussions and electronics. It is reminiscent of the beat generation and the jazz beats that were present throughout that time, yet has a modern energy to it. You could easily play this album and read Jack Kerouac or Charles Bukowski, while downing a bottle or two of chardonnay.

As with Ondrey’s previous works, Brain is loaded with glitchy beats and dreamy atmospheres, as he masterfully creates a unique and captivating listening experience. All the tracks are named Nail, and the opening track Nail 1 opens with a somewhat eerie track that sets the tone for the rest of the album (there are 4 tracks altogether, Nail 1 to 4). This interesting melody is a bit haunting, but at the same time very chill, with positive vibes despite the ominous and foreboding sounds of the electronics in the background. In fact, the whole album has an atmospheric cabaret feel to it, like being in a smoky room listening to a recital of some sort or another, yet never fully paying attention to the words being spoken. Brain, too, has that similar sort of feel, where you can be hypnotised by the music and still be focused on other matters. It’s like I said above, you go in and out of this album while either reading or drinking or tuned out to other things. And thus, this album is neither intrusive nor destructive, but rather like having a familiar friend in the room whose presence provides company and peace.

But if you do stay concentrated, you will appreciate everything that was put into this work. As is Ondrey’s style, most of it has been improvised with the compositions being recorded without prior rehearsal, but with outstanding mixing and production. For me, I love the dreamy sax and percussions which provide a laid-back groove, yet there are hints of dark negativity provided by the synths. My favourite is Nail 3 with its frenetic style that teeters on chaos. It has such a solid soundscape which makes it both exhilarating and hypnotic. 

 

Overall, Brain is one of Zintaer’s best works to date. It’s not overly impressive, but it is definitely captivating and ambitious and showcases his talent and love for experimenting. It’s awesome to see artists like this who are continually dedicated to their passion and strive to stay productive. Ondrey Zintaer is one of those individuals who is constantly doing it better with every release.

 

 

#202 Black Hole Constellation // Avantgarde Industrial // Michal Jahoda // 17-2-2023.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, som Michal Jahoda a uz roky robim len to co ma najviac bavi, pre tych, ktory to maju radi, co je hlavne hranie na basgitare, tvorba a produkcia hudby a klipov. V tychto dnoch sa mi svet toci okolo mojho projektu Black Hole Constellation (BHC), ktoremu vzhladom na planovane vydanie noveho albumu v najblizich mesiacoch venujem drvivu vacsinu casu. S tym je spojene aj spominane hranie, tvorba a produkcia hudby a klipov, experimnovanie s nastrojmi a zvukom. 

Popritom ucim sukromne hodiny basgitary a hudobnej produkcie. Ked je cas, tak rad odbehnem do prirody, spoznavam opustene miesta, hlavne tie s temnou atmosferou prip. pribehom na pozadi. Vela experimentujem a objavujem, od toho co je mozne v umeni az po to kolko znesie telo a mysel (otuzovanie, strava, pohyb, sebarozvoj,…).  


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Bolo ich viacero, no popri BHC boli posledne kapely - Momma Knows Best (basgitara) a asi pred rokom a pol som zacal obcasne posobit v Nórsku v jednom zaujimavom Bergenskom hudobnom projekte. Je zlozene z hudobnikov posobiacich aj v inych Norskych kapelach, ako napr. Wardruna, Abbath,... V spominanom projekte hram hlavne na basgitare, ale aj vela experimentujem s vokalom a dalsimi nastrojmi.


Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Basgitary mam Sadowsky UV70 a Fender Precision. Fender som za poslednych 15 rokov skoro cely prerobil. Z povodneho nastroja na nom ostalo uz len drevo, co mu ale verim ze po zvukovej stranke ultra pomohlo. Aparat mam Glockenklang. Pouzivam niekolko efektov, z tych, co mam, ako HW su moje najoblubeniejsie od Darglass, Sonic Research, Electro-Harmonix, Strymon.

So vsetkym vyssie spomenutym som uplne spokojny.

Mam aj viacero napadov na dalsie techniky/zvuk/atmosfery na base, ktore som zatial nikde nepocul a nie su hratelne na nastrojoch, ktore mam. Takze si uz nejaku chvilu robim prehlad, ci sa najde niekto, kto by dokazal vyrobit basu, prip. aj modeler, na kt. by to bolo hratelne.

Na vokal a dalsie nastroje pouzivam popri vyssie spomenutych aj softverove efekty od znaciek ako Universal Audio, Soundtoys,...

 

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Na poslednom albume, z ktoreho su vonku zatial 4 single, som robil prevazne sam, intenzivne skoro 4 roky. Prveho dva a pol roka som tvoril v Norsku na samote v horach. Inspiraciou mi k tomu okrem ineho boli aj okolite opustene miesta a lesy, do ktorych som po veceroch chodil "šňupať" ich atmosferu. V dome som byval s kamaratom, ktory tiez tvori hudbu, takze sme si celkom casto davali "posluchacske besiedky". 

Neskor som na albume robil pol roka v Bergene, kde som maval stretnutia so skvelym norskym skladatelom experimentalnej klasickej hudby Knutom Vaage. Ten mi na castiach jeho tvorby, ktore ma najviac zaujimali, ukazoval, ako pouziva konkretne experimentalne techniky. Popritom mi daval feedback aj k mojim songom na album, na ktorych som prave robil. 

V Bergene som mal viacero stretnuti aj s majitelom studia Bergen Lydstudio - Dagom Erik Nygaardom. Dag tam v tej dobe prave dokoncoval Abbathov novy album. Na preprodukcii niektorych BHC songov sme riesili veci ako mix bicich a stien basgitar, aby zneli co najsirsie a najudernejsie. Neskor sme tu spolu s nim a Norskou spevackou Guro Kverndokk nahravali aj vokaly do jedneho songu na album ("The Outsider Saga II").

Posledne skladby na album som stvoril v priebehu minuleho roka na Slovensku, vacsinu pocas mojej umeleckej rezidencii v Trnave. V pripade zaujmu je viac detajlov o tejto tvorbe tu: https://bit.ly/3XuJLf0
 
K 4-om skladbam na albume mi na bicie daval feedback povodny bubenik Majo Leskovský. Kedze bicie na album rovnako ako vacsinu nastrojov som si vytvaral/ nahraval sam, je pre mna Majo osoba, za ktorou idem vzdy, ked potrebujem mat jasno v tom ci napr. dané bicie zneju zvukovo realisticky, ci su zahratelne, atď,...

Text do songu "St. Matter" sme urobili spolu s Jakubom Hríbikom (Pulp studio).

Celkovy mix a mastering albumu robil Matouš Godík.

Fotky na albume su od Teri Varhol a grafický dizajn vytvoril Lukáš Lancko.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Klud :). Schopnost vypnut vsetky rusive vplyvy, zavriet sa do studia a sustredit sa na tvorbu. Popritom je to samozrejme vela dalsich veci ako hudba, ktoru aktualne pocuvam, celkovo umenie, casto aj samotne napady, ktore som v minulosti stvoril, mam ich odlozene a idu im prave hlavou, atmosfera temnych a zabudnutych miest,...


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Kedze kazda jedna skladba v BHC tvorbe ma pre mna vlastnu identitu, tazko na tuto otazku odpovedat. V tychto dnoch mi vsak najcastejsie ide hlavou skladba "The Outsider Saga II”, kt. som dokoncil ako poslednu na pripravovany album. Je v nej niekolko "sladkych nakladaciek", ktore som veril, ze sa mi na base a bicich raz podari vytvorit a “dream come true". Tento song zatial nevysiel, no verim, ze ti, co si na to pockaju, sa maju na co tesit.
Co sa textu tyka, vzhladom k tematike pripravovaneho albumu by som vyzdvihol ten v skladbe "St. Matter" - prveho singlu, ktory vysiel pred par mesiacmi, pretoze je to dobry uvod do tematiky celeho albumu.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

V prvopociatkoch v predchadzajucich projektoch bolo mojim cielom byt v kapele spriaznenych hlavok, s ktorou tu hudbu mozem hrat nazivo, a aby to bol najeb.

Zaroven som mal potrebu dospiet do stadia, kedy sa zavriem medzi styri steny na nejaky cas a bez hranic a obmedzeni budem moct slobodne tvorit a hrat hudbu, ktora mi v tom case hrala v hlave a posunut tak BHC na inu kvalitativnu uroven. Osobne to vnimam tak,  ze za tych 20 rokov hrania sa povodne ambicie splnili nad moje ocakavania.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Udialo sa toho vela pamatneho, niekolko co ma napadne hned teraz:

Prvy song, aky sme kedy vydali v ramci BHC, bol "The Riddle". Vydali sme ho aj s klipom, ktory sme k songu robili asi pol roka. Aj napriek tomu, ze bol klip chliev, predpokladam, ze jeho kvalita napadu a prevedenia mu zabezpecila uspech a zdielali ho rozne stranky, vysielali v telke a asi tyzden po jeho vydani sme sa dozvedeli, ze nas s nim nominovali na Berlin Music Video awards v kategorii "Most Bizzare". Pozvali nas do Berlina na troj dnovu akciu udelovania cien. V den vyhlasovnia vitazov v nasej kategorii sme mali prijst v urcitom case s timom na intervia do radii a televizii. Kedze vsak chalani v bistre na namesti v Berline cakali na kebab o par minut dlhsie a nevedeli sme, ze mesto ma obmedzenu dopravu kvoli prezentacii vozov formuli 1, nestihli sme nase intervia a dostali sa az na vyhlasovanie vitazov. Nakoniec sa ukazalo, ze to pre organizatorov nebol az taky problem, a tym ze sa jednemu cloveku z vedenia pacil pribeh nasho klipu a aj to v akych "skafandrikoch" sme prisli na zaverecny vecierok, tak nas vecer pozval k jeho stolu, zaujimal sa o nas a nasu tvorbu a zoznamil s viacerymi partnermi aj s spoluorganizatormi akcie. Navyse uz samotna myslienka, ze rovno prvy singel a klip nasej kapely bol na takejto udalosti nominovany s klipmi od kapiel ako Bjork, Skrillex, Massive Attack,...  bol šmak.

 

 

Natacanie klipu k songu Meltdown. Uz samotne miesto bolo nezabudnutelne - starobyle piesocne katakomby s rozlohou 1 km², 15 metrov pod Prahou. Nahodou som ich objavil na starych fotkach, ked som hladal idealne miesto, ktore by sa hodilo pre scenar klipu. Kedze este nikto pred nami v spominanych katakombach nenatacal a roky predtym mal do nich pristup len jeden starsi geolog, ktoreho sme potrebovali vypatrat kvoli klucom a povoleniu, trvala cela priprava viac ako pol roka. Nakoniec to cele prebehlo dokonale, dostali sme dole do priestoru vyse 20 clenny tim, 10 mesacne dieta, dva kocure, rozne "hororove" bytosti z kt. vacsinu mozno vidiet v klipe ako napr. 3 metrovu kreaturu,... a natocili to cele za 24 hodin. Asi jedina vec, ktoru nam tam kvoli bezpecnosti nepovolili dostat, bol pohyblivy stroj velkosti maleho auta s prirobenym plamenometom slahajucim 10 metrove plamene.
Jedna cast tohto klipu sa este natacala mimo katakomb v starom tuneli v horach, do ktoreho sme isli po zotmeni. Po prichode na miesto sme zistili ze sa nachadza v objekte s volne behajucimi straznymi psami. Do teraz je mi zahadou, ze nas tie psy napriek hluku z toho, ako sme v tuneli do 2hej rano hrali na bicich, base a pustali hudbu z PAciek, odignorovali.

 

Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Planujem sa nadalej venovat naplno hlavne Black Hole Constellation. V prvom rade vydat novy album "Garden of Deception Delights". Kedze sme doteraz vydali jedno EP a singel, bude toto zaroven aj prvy oficialny album kapely. Mam niekolko scenarov na klipy, na ktore sa tak tesim, ze mi az nedaju spat, takze ak sa podari ziskat zdroje na ich natocenie, verim ze to budu veci, ktore ludia este nevideli.
Planujem s BHC zacat hrat aj nazivo, neskor aj turne.  Momentalne som vo faze, kedy sa snazim najst bubenika do kapely, kedze je pre viacerych vyzvou zahrat napr. D&B a  extremnejsi metal v jednej skladbe.

So spominanou Norskou spevackou Guro Kverndokk sme dohodnuti na dalsej spolupraci  na novych veciach do BHC. Popritom mam zacatych niekolko dalsich spoluprac v Norsku, ktore by som casom tiez rad dotiahol.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Na Slovensko som sa vratil minuly rok po asi 17tich rokoch zivota v zahranici a posledne mesiace som sa intenzivne venoval tvorbe. Bol som popritom na viacerych eventoch, stretol som vela kamaratov z kapiel, s ktorymi sme hrali konciky prip. jazdili turne a bavi ma objavovat nove kapely, zaujimave projekty. Berem to tak, ze sa prave aklimatizujem a spoznavam dianie na domacej scene, a naozaj ma to bavi.
 

Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Konkretne pri poslednom albume chcem vniest posluchaca do pribehu albumu, aby citil ten vnutorny boj a rozpor svojich dvoch tvari.

Hlavná myslienka albumu je poukázanie na nevyhnutnost a silu jednotlivca čeliť strachom, hrozbám, pokušeniam a slabostiam. Clovek ide po svojej ceste, zdolava rozne prekazky, odolava aj podlieha pokuseniam od materie az po pochybnosti o sebe samom. Zaplieta sa do vnutorneho boja sameho so sebou, voci spolocnosti a nesie so sebou bremeno neitosty a rozne formy strachov.

Celym albumom sa nesie tajomno, ktore sa prejavuje gradujucim napatim a  casto meniacimi sa atmosferami. Posluchac tam moze vnimat monolog vedeny temnym hlasom odvratenej strany jeho mysle. Prejde si od napatia cez pocit beznadeje, schopnosti agresivne vzdorovat az po uvolnenie a vnutorny pokoj. Možno by som to nazval aj  soundtrackom na život.
Ak uvedene emocie posluchac pri pocuvani songov a albumu bude vnimat, bude moja misia uspesna.

 

Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Snazim sa tvorit veci, ktore som nikdy nepocul, veci ktore ma vzrusuje tvorit aj pocuvat a maju svoj vlastny svet, do ktoreho je posuchac vneseny vzdy, ked si ich pusti. Bez ohladu na to ci sa k niecomu blizia alebo nie. A idealne take, ktore si rad pustim aj o 10 rokov.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Nostalgiou by som to nenazval, ale pre mna osobne boli v ramci vyvoja hudby zasadne 90te roky.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Je to pre mna viac o vkuse a tom, co ma chyti za “srdiecko”. Najviac toho objavujem vo vodach temnych avantgardnych subkultúr od klasiky cez alternativu az po metal. Naopak "pasova vyroba" viacerych popovych hitov bez vlastnej tvare a 500x ohratym napadom pouzitym preto, ze je to prave trend, pri ktorych okrem zmeny nazvu kapely v playliste obcas ani nezistim, ze sa zmenil umelec - tomu sa snazim vyhnut.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Jedna z hranic, ktoru by som urcite neakceptoval je extremizmus, ktory potlaca prava inych.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Uplne prvy, kto ma zaujal a inspiroval po zvukovej stranke bol Floex. V zvuku vsak nemam jedneho vitaza, na domacej scene ho ma dnes kvalitny viacero kapiel.

Po textovej stranke je nadcasovka Jaro Filip.

Co sa tyka napr. metalu, tak kedysi v zaciatkoch boli pre mna zasadne veci ako Depresy - A Grand Magnificence, VUVR - Slaves of Time, Contrastic - Contrastic.


 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Je toho prilis vela na to, aby sa dalo napisat len jedno, takze par z tych, kt. som pocuval/cital/sledoval nedavno a urcite odporucam:

Album:
Structures - Divided By (Instrumental)

Pre fanuskov temnej avantgardy: Diamanda Galas - Broken Gargoyles

Kniha: Napoleon Hill: Jak přelstít ďábla

Film: Crimes of the Future (2022)

Počítačová hra: Scorn - este som ju nestihol zahrat, ale vizual a atmosfera vyzera super

Kerky nemam ziadne

Najlepsie pivo ake som mal za posledne roky je z jedneho noname pivovaru, ktory zalozil Róbert Kubroš. Pivovar momentalne existujuceho len v utlych podzemnych sferach, ale verim ze coskoro uz bude mat aj oficialny nazov a dostane sa viac medzi ludi.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Opat sa neda urcit len jedna, ale prva co ma napadne, Burning Man.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Napr. Floex.


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Jedine co v zivote naozaj mame je pritomny okamih. Ak neustale premyslate nad tym co bolo, co bude, co ini ludia urobili, alebo planuju urobit, nie ste tu a nezijete svoj zivot. Tak ho zite naplno, venujte sa veciam, ktore mate radi a hlavne nech vam je jedno, co si o tom mysli ktokolvek iny. Ak vas to bavi, robte to bez ohladu na to, ako sialene, alebo nepochopitelne sa to ostatnym moze zdat. 

=================================

Linky:

Facebook: https://www.facebook.com/blackholeconstellation/
Instagram: https://instagram.com/blackholeconstellation/
Spotify: https://spoti.fi/3DUA8zB
Old Youtube: https://bit.ly/3l2ALk1
New Youtube: https://bit.ly/3HNsCbP

#68 Flork Reviews: Doomas - R’lyeh (2023)

 

Doomas - R’lyeh (2023)

by Flork

 

The nightmare corpse-city of R'lyeh...was built in measureless eons behind history by the vast, loathsome shapes that seeped down from the dark stars. There lay great Cthulhu and his hordes, hidden in green slimy vaults. — H. P. Lovecraft, "The Call of Cthulhu" (1928)

Somehow, Doomas gets it right. An album based on H.P. Lovecraft’s sunken corpse city of R’lyeh, a place so desolate and desperate, only a doom metal group could describe it properly in sound. And just for informational background, if you haven’t read the story „The Call of Cthulhu“ (1928), the city is situated on an island as far away from any landmass as possible. R’Lyeh is the home to a coastline of mud, slime, and large masonry eminating terror and death, hardly a holiday destination one would find at a Satur office or Bubo.

The album opens with Cult Yog-Sothoth, a long yet intriguing introduction to the darkness of Doomas’s world of melodic and haunting sounds. It is an amazing track that provides an intense sense of terror, very much Lovecraftian in its madness and cosmic horror, yet somehow polished and mature in its skillful instrumentation and vocals. This is doom metal at its finest, showing off the heavy and slow side of the guitars, as well as a background of haunting choir vocals. I love this track and move on to La Kingul, which opens on a faster note with speed drumming and guitars. But the tempo slows down as Abyss begins. This track is also a standout, and somehow creates a positive side, or at least a glimpse of hope around the two-minute mark.

One of the highlights of this album is the ominous sounds from the lead vocalist, who doesn’t per se scream or grunt, but in fact sings many of the tracks in low tones of despair and dread, perhaps Cthulhu himself. If you listen to the album in its entirety, you will catch moments of goblin screams and heavy roars, tracks like Portal and Hounds of Tindalos also incorporate such examples. The rest of the tracks on the album, much like the ones previously mentioned, are unique in their own way, with tracks like A and Ω, which is very structured in terms of its composition. 

 

The album ends on a very somber note, with epic sounding Consumed by the ocean: Father! This is the longest track on R’lyeh and features its most chaotic and intense instrumentation. Throughout R’lyeh, Doomas display a mastery of atmosphere and tone, but they shine particularly in the final track. It’s a dark and unsettling journey to the deepest and loneliest reaches of the planet, and so any fan of Lovecraftian horror would appreciate this. R’lyeh is a definite must-listen to for any fan of death, doom, and black metal.

 

 

#201 Ruineum // OSDM // Kovo Vlad // 6-2-2023.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Nazdar som Kovo Vlad, gitara v Ruineum ... Najviac ma zaujíma v poslednej dobe muzika, frajerka, pivo, koncerty- ako vždy.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Prvá kapela bola Morted (Thrash Metal) potom som hral s crustermi Basal Banar a popri tom aj s powerviolence smečkou K.I.T.T. zo ZA. Dalej Vomit Injection (Sludge) s kamošom Mikym a bratom Robom. S Mikym sme mali ešte projekt Ammophila (Black Metal) a Tolwut (War Metal). No a samozrejme teraz Ťemnohoň s ktorým sme už začali v 80tých rokoch! A ešte (Fastcore?) kapela z Galanty so Szilim z AIE a Majčou z Basal.


Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Na starej ale dobrej Ibaneze, bedňu mám neviem akú, ale tiež dobrú a Peavey 6505 + nejaké krabičky.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Demo Ruineum sme nahrávali gitaru a bicie vo Zvolenskom klube Wake Up, basu na skúšobni a vokál si nahrával Uke doma.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Starý špinavý Death Metal.

 

Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Všetky, ale ajviac sa mi páči singel ktorý sme ešte nevydali a je taký tajný, že ani my nevieme ako bude zniet.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Stále hrám čo ma baví.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Každý koncert je zaujímavá príhoda, hlavne príhody s Romanom, ale o tom by som mohol knihu písať.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Koncerty, vydanie dvoch singlov v blízkej budúcnosti a vydanie albumu na jesen (neviem ktorý rok).


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

to je zradná otázka.


 

Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Špinu a pleseň!    


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Tak jasne, ako všetci, keď  niečo majú velmi radi, tak sa to prejaví aj v tvorbe.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

No Jasné. Švédsko 80-90 roky deathmetalu, 80tky Gotických punk kapiel a hardcore/punk kapiel z Fínska. 70te roky psych rock.    


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Hádam nebudem nikoho ohovárať.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Umeniu sa medze nekladú.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Stále vznikajú nejaké dobré veci.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Ako dobre, zabudol si na 17tu otázku. Ceremonium - Into The Autumn Shade, Rotting Ways to Misery, tetovacie štúdio u Rada na Sliači v obývačke. A Bernard v Erku.

 
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Kde hráme.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Roman Vizy


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

K : "Tvoja mentalita je na úrovni mojej 8ročnej sestry!"    
R : "Metallica?"

=====================================================

Linky:

https://ruineum.bandcamp.com/album/demo-2022

   

#67 Flork Reviews: Ondrey Zintaer - Anthroportrait (2023)

 

 

Ondrey Zintaer - Anthroportrait (2023)

by Flork

 

Honestly, the traditional album format just doesn't seem to work anymore. In the post-streaming world, albums are either growing longer or shorter, being split among groups, come either in Ep or Lp format and have simply abandoned the idea of having a theme behind it. Putting out a traditional-style of 10 or so songs with a few marked for single release doesn’t even cut it for mainstream artists either. Nowadays, especially with the rise in popularity of electronic music, artists everywhere, including pop musicians, are releasing songs regardless of length and, content or style. And so the evolution of producing and releasing material itself has become somewhat of an art form, where „anything goes“ and you can either like it or leave it.

And regarding those who experiment with their music, this is new era can be somewhat of a godsend. Ondrey Zintaer seems to have arrived at the right time and place. The eastern Slovak native has been releasing material for the past 5 years and has collaborated with a myriad of musicians from Slovakia and abroad, releasing tonnes of interesting material with Anthroportrait being no exception.

I have actually reviewed Ondrey Zintaer’s in the past, most notably his collaboration with Italian friends in the for of ZTB, you can find the review of Spiritus Mundi on the Jablka blog spot or in my Facebook page. At that time, I was quite intrigued, and learned quickly that writing about improvised music could be challenging, yet not entirely impossible.

 

Anthroportrait begins with Čas (Time), a jazzy intro of less than a minute with saxophone and drums and is followed by Preludium, a more serious tone with an icy keyboard backdrop and accents of notes on the piano. Both of these tracks set a tense and haunting tone, but definitely a unique sound and atmosphere.

I quite like it so far, the third track Strnulosť (Stupor) has poetry recited over it, the music itself evoking images of an apocalypse and war, the aftershock of a bomb being dropped and the desolation of an abandoned battlefield. But the album is not about the emptiness of life, but is also full of glitchy soundscapes with ambient melodies and abstract vocal samples. Much of the music is ethereal and takes the listener on an ominous and foreboding journey through a timeless dreamscape. There are loads of saxophone and piano, espcially on Nerve 1, 2, and 3, as well as on the apt-titled Piano, but I like the menacing keyboard-based tracks the most, like Nerve 2 (with Botox Cocozza from ZTB on drums) or Rozlučka (Farewell), a lonely and painful „goodbye is forever“. Slová (Words), which is closer to the end of the album, is another example of how Zintaer transports the listener to a dark place of an otherworldly state.

My favourite is Zhor (Burn), the final track where the album closes with elements of doom and free jazz. Although much of the album is improvised, I think this track could be reproduced on stage. I especially like the addition of the soft guitar and the sounds of the sea, as well as Ondrey’s grunts, evoking an image of death and a long, yet peaceful passage down the river Thebes.

Overall, I admit that I like Anthroportrait as it is an appropriate release for those purgatory months between winter and spring. And although it is far from the party vibes of mainstream electronic music, this album was not made for such an audience, but rather for those who need „alone time“ while seeking solace and answers to their thoughts. Give this album a listen to if you are in need of deep „mood“ music, it’s an appropriate piece to have in the background while reading, meditating, or just staring at a TV screen while on mute, it will definitely transport you to an introspective state.

 

 

#200 Boris Vitázek // New Media Art // 3-2-2023.

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Volám sa Boris Vitázek, a už 11 rokov sa profesionálne venujem novomediálnemu umeniu, sound designu, game designu, interaktivite, divadlu, videu a občasnému organizovaniu kultúrnych aktivít. Všetko medzi tým a niečo naviac.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Uf okrem numetalovej kapely na strednej škole kde som hral klávesy som nebol členom iných kapiel.


Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Teraz sa venujem hlavne Abletonu,Vcv Racku, Reaktoru, Digitakt, Wingie2, Zoia, Norns. Som spokojný ale neviem prestať myslieť na m8 tracker.

 

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Moj debutový album Amalgám je spojenie prístupov k tvorbe a rôznych fáz ktorými som si hudobne prechádzal za posledné 2 roky. Je to taký gradient medzi mojimi hudobnými záujmami, jeho cieľom pre mňa bolo cítiť sa sebavedomejšie v hudobnej tvorbe, a vyhrať sa so zvukom. Beriem to ako odrazový mostík pre ďalšiu tvorbu, v ktorej budem pravdepodobne skúmať viac jednotlivé vplyvy, ktoré sa objavili na Amalgám.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Veľa mojích trackov je založených na vizuále, ktorý mám v hlave - čo vychádza z mojej profesie vizuálneho umenia. Vždy je to nejaký príbeh - preto je moja tvorba skôr podobná soundtracku než klasickým pesničkám.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Najradšej mám druhý a siedmy track na albume! Veľmi hustá atmosféra a zaujímavý zvuk.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Vzhľadom na to ako dlho už pôsobím na hudobnej scéne v pozícii vizuálneho umelca, dja a organizátora a občasného improvizátora boli moje očakávania veľmi blízko realite. Dokonca som príjemne prikvapený odozvou a bookingami, ktoré po vydaní prichádzajú.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Moje zážitky sú príliš pikantné pre takúto verejnú platformu.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Live interpretáciu albumu! Chcem ten materiál posunúť trochu ďalej a odpremiérovať ho na koncerte s Puce Mary.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Ano! Cítim sa v Bratislave veľmi doma, už roky sa snažím vedome scéne prispieť, pomáhať a podporovať ju.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Najradšej tvorím pri odpornom upršanom hmlistom dni a v noci. Takže niečo v tom štýle.


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Pri mojej práci postupujem analyticky, čo sa týka počúvania inšpirácií a vyberaní elementov od iných ľudí. Nesnažím sa nikomu priblížiť alebo sa voči niečomu vymedziť, ale rád priznám moje inšpirácie.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Trošku teraz k oldschool dubstepu, chýba mi jeho vibe a zvuk v klube, ale len kvôli tomu, že sa už vôbec nehráva. Nenávidím nostalgiu, mám rád nové veci.

 

Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Mám prochu pocit, že polámanejšie žánre a experimentálnejší prístup k setom by veľmi pristal dnešnej Bratislavskej klubovej scéne. Načo robiť mixy, ktoré dokáže za teba mixnúť AI?


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Neviem, väčšinou rozmýšľam cez optiku čo ma priťahuje než čo mi vadí.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Určite by som rád vypichol albumy, ktoré nájdete na vydavateľstve Weltschmerzen


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Godrime od EmmaDJ, Player Of Games od Iain M Banks, Counterpart, Outer Wilds + dlc, samozrejme jedine Ninu Exui, a mám kink pre passion fruit kyseláč.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Unsound, Lunchmeat, CTM, festival Next je moj vibe

 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Jasne Tittingur!


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Constant shallowness leads to evil

==================================================

Linky:

https://borisvitazek.com/

https://borisvitazek.bandcamp.com/album/amalgam

#66 Tom/EZR Reviews: Love My Science - Worn Out People (EP, 2022)

 

 

Love My Science - Worn Out People (EP 2022)

by Tom/EZR

 

So here I am sitting on my usual sofa in my usual backbone breaking position, thinking about how much bullshit will I still go through this week before it finally ends. I could write a fucking fat book about how tired and worn out I feel especially during February and March which are like two of my worst enemies and which keep returning every goddamn year again and again.

And considering my current state, I find somewhat little relief in reviewing EP Worn out people by Love My Science which was released digitally via band’s Bandcamp profile in January 2023. Love My Science is the electropunk/goth project of Ingrid Rudavská, who is an interesting character of Bratislava’s gothic underground scene – not just a musician but also a painter and a writer whose collection of short stories Afterparty (rel. 2020) I recommend to everyone who enjoys horror, suspense and a healthy dose of weird humor. As far as I am concerned Ingrid started her music career in deathrock band Hysteric Helen which released their debut CD in 2013. I saw the band in legendary Bratislava U-club in mid 2000’s which was the golden period for local goth rock scene and an aftermath of the third wave of goth rock which was started 10 years earlier by Marilyn Manson, NIN and Type O Negative. 

 

EP Worn Out People contains 5 songs of straightforward melodies, fast electronic beats and frantic female vocals… The first track “Applications” opens the EP in an electropunk / deathrock fashion with leading keyboard motive. The second track “Nie” (No) is fast and introduces an interesting use of saxophone that contrasts with Ministry-like machine rhythm. In “Option Control” I am feeling a bit of good old Depeche Mode influence and I really enjoy vocals and vocal melodies which are actually very interesting in all tracks. Fourth “Track” is another lo-fi tribute to 80’s synthwave and electro music. In the middle of this track vocals turn into more depressive / indie-alternative vibe which is best reflected in the final song “File” - my most favorite song on the EP. Simple song structure with catchy-punky melodies and Courtney Love-ish “fuck you asshole” attitude. I really like this stuff. Coming to an end of the EP, I have to conclude that it made me feel a little less worn out than approx. 17 minutes ago. This is all very diverse music with plenty of great influences and recorded’n’produced in a lo-fi fashion which still sounds pretty fresh and good. No complaints, I am most definitely a fan.