#123 Interpunkce. HC/Punk z Prahy. Odpovedajú Oskar, Kulík, Oťass a Dan.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Oskar: Čau, jsem Oskar. Dělám hrozně moc nepodstatnejch věcí jako práce a sport a akce, který se kvůli covidu zase zrušej, takže se bavím tím, jak v Česku probíhá předvolební boj o koryta. Občas to dcera přepne na nějaký pohádky, ale ty většinou bývají smysluplnější.

Kulík: Jsem Kulík, snažim se zajebávat na basu. V posledních dnech se snažim neposrat z nedostatku času.

Oťass: Štípám dříví na bicí. Poslední dobou přemýšlím, proč je tento svět v takých hovnech.

Dan: Zdar, jsem Dan a v Interpunkci hraju na kytaru a řvu. Za měsíc u nás volby, takže aktuálně teď sleduju, jak lidem hrabe. Mimo to kontroluju vývoj pravidel pro vycestování do Polska, jelikož tam máme jet příští měsíc hrát.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Kulík: ex Vylitý Braníky ex Galanti ex Slavery ex Chátra SS ex SayRaid (na 3 zkoušky tak doufám že je tim nenaseru). V současný době (září 2k21) INTERPUNX a SOLITÄR 5

Oskar: Hrál jsem asi od 15 let v hroznejch studentskejch kapelách. Od 2010 existuje Interpunkce, kde jsem nejdřív hrál na bicí, ale skončil jsem u mikrofonu, takže to moc hra na bicí asi nebyla, haha. Interpunkce měla ale první koncert až 2015, rychlost žejo vole Dane.

Dan: V šestnácti jsem si na protest proti klavíru koupil první kytaru a někdy kolem roku 2009 jsem začal zaskakovat za kamaráda v jedné vesnické kapele hrající klasickej punk rock. V roce 2010 jsme začali s Oskarem mluvit o založení kapely, což nám vydrželo první 4 roky. Koncem 2014 jsme to začali brát víc vážně a od roku 2015 se dá mluvit o fungující kapele. Mimo to od roku 2017 hraju taky na kytaru v HC punkové kapele Třetí stupeň tortury. Mimo muziku občas dělám grafiku pro kapelní label S kudlou v zádech.

Oťass: Jen bicie a zpev. Interpunkce, Terminator X, Human Ketchup, Dub Artillery, Shakk Attack, Currywurst Corps, atd..

 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Dan: Vlastně od začátku řekněmem veřejnýho hraní mám Epiphone Les Paul Standard, na kterou jsem tenkrát vydělával po brigádách asi 4 měsíce. Těch deset let zápřahu se na ní dost podepsalo. Půlka elektroniky de facto nefunguje, občas nějakej šrám na dřevě, sem tam trochu rzi. Zbytek kapely ten krám nesnáší, ale už je mezi náma citové pouto. Jako zesík mám Peavey 6505+, má to kulervoucí zvuk, kde zní každej tón, ale tahat to do schodů je teda něco.

Kulík: Mám rozmrdanou starou basu, kterou sem podědil. Ještě horší hlavu zn. Fýdek Plzeň. A docela frajerskej box behringer, což je ale stejně k ničemu víšjak. Všichni z kapely řikaj at si koupim normální vybavení který funguje. Je prcám žejo dementy.

Oskar: Kytara Vintage V130 , doublecut co má jeden snímač P90. Radnall RD50 nebo Orange TH30, celý to je zajímavý akorát tim, že na to v Interpunkci nehraju, protože hraju jen dva songy na kytaru, takže to používáme max při nahrávání nebo zkouškách.

Oťass: Hraju na to co mi zrovna přijde pod ruky. Posledne som hrál na Majovo customy. Fasa popi*či!
 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Dan: Popravdě nevím, jak se umění definuje a ani bych to slovo nepoužil jako popis toho, co děláme. Podle mě jde o formu, která nese nějaký názor/myšlenku/sdělení, popřípadě chce v lidech zbudit nějaký emoce a jelikož jde o vnímání, myslím, že je umění subjektivní. Ale jako forma bez obsahu mi přijde jako masturbace.

Kulík: Subjetivně ho nevnímám, objektivně ho mam v píči. Zručnost cenim.

Oťass: Umění je individuální přístup k realitě. Nebo nevim.

Oskar: Já na tyhle řeči nebyl nikdy moc stavěnej, prostě nekecej a hraj, haha. Podle mě ta hranice je někde mezi tim, když dělám něco, co mě baví, to je většinou spojený s tim, že mi to i jde, a něčím co potřebuju. Umění by na rozdíl od zručnosti mělo mít nějaký přidaný efekt, mělo by to jít nějak uchopit, mít nějaký význam.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Kulík: Limity jsme my.

Oskar: Uměním se většinou reflektuje téma, o kterém chceme, aby se mluvilo. Je asi nemožný chtít, aby umění někam nezasahovalo, to by hraničilo s cenzurou.

Dan: Ne. Když pomineme nějakou vyprázdněnou komerční tvorbu na zakázku, umění může sloužit a taky slouží jako protestní kanál. Vyvolává otázky, podněcuje debaty, ukazuje na problémy. Umění se dá pojmout jako hlas těch, kteří by nebyli jiným způsobem vyslyšeni. Samozřejmě ale záleží na tom, jakou formou necháme svůj hlas zaznít, viz další otázka.

Oťass:  Umění nemá hranice ani limity


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Kulík: Rasismus, sexismus, politickej přešlap a podobný sračky.

Oťass: Až na fašistický a náckovský svině mám většinu rád.

Oskar: Myslel jsem si, že to je jen pravicový extremismus. Jak o tom ale dál přemýšlím, tak je to i nahota – jak na podiu, tak i ve videoklipech. Případně i sexismus. Dost se mi hnusí i ty svatební cover kapely nebo kapely zaměřený na děti. Nehrají svojí tvorbu a jejich jediný účel je zisk, to je druh komerce, který bych zakázal.

Dan: Tady si neodpustím jedno cliché, ale je to pro mě jeden ze základních stavebních kamenů tohohle i spřátelených žánrů a myslím, že by to mělo zaznít a to je nulová tolerance pro jakoukoliv formu nenávisti, rasismu, xenofobie či homofobie. Nejenom, že považuji za nutné se proti tomu přímo vymezit, ale za selhání interpreta beru i to, když problém bagatelizuje, nebo dělá, že neexistuje. Narážím na to, že některým kapelám nedělá problém hrát s jinými kapelami, o kterých se ví, že jsou nějakým způsobem závadné, popřípadě hrát v klubu/pro organizátora s takovou minulostí. Pro mě za mě ať mě někdo obviní z kádrování, ale mezi kapelama tahle samofiltrace funguje a je to jedině dobře.

 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Kulík: 1. Musim bejt buď psychicky v píči, nebo 2. lemtat ve svý oblíbený hospůdce každej den a pak to chodí samo. Ale všichni víme že ten D-takt noize attack neni uplně složitej na vymejšlení. Mimojiné mi v tvorbě hodně často pomáhá Otassův xicht, vždycky když ho vidim, napadá mě hromada hroznejch věcí. (což mě většinou ale posouvá zpátky k bodu 2.

Oťass: Z toho, co řekne Kulík.

Dan: Co se týče muziky a riffů, většinou někdo něco přinese na zkoušku a tam to kolektivizujeme, dokud se to neustálí v nějaké podobě, se kterou jsme ok. Zpravidla z toho nakonec vyleze něco úplně jiného, než byl původní záměr. V textech pak většinou na něco nebo někoho nadáváme, při čemž se necháváme inspirovat tím, co se ve světě děje, popřípadě co nás aktuálně sere. Máme tudíž nevyčerpatelnou studnici inspirace.

Oskar: S Danem se asi shodneme, že inspirace textů jsou problémy, který nás ve světě serou. Většinou spojený s politikou. Inspiraci k tvoření hudby jsem nikdy nijak neřešil, prostě si doma drnkám na kytaru nebo něco jinýho a něco mě napadne. Většinou v noci, takže všechny vzbudim a pak na zkoušce mi kluci řeknou, že už to něco je.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Oskar: Vždycky to nejnovější, protože to nejlíp reflektuje aktuální situaci textově i hudebně. Aktuálně tedy Ideologie Nadřazenosti LP.

Kulík: Mám strašně rád song "Kolaborant a zrádce" z našeho posledního alba "Ideologie nadřazenosti" protože je celej vykradenej od výbornejch švědskejch INFERNÖH a zabijáckejch kanadskejch MASSGRAVE. A taky proto že se mi pouze jednou povedlo ho nahrát na desku ale pokaždý naživo ho dojebu..

 

Dan: Zrovna aktuální playlist, který hrajeme naživo. Nové songy většinou vytlačí starší, a jelikož teď hrajeme především letošní desku, tak asi ta.

Oťass: Mám rád splitko se S.P.O.T.S. protože to má hezký obal.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Kulík: To je velice záludná otázka, vzhledem k tomu že všechny texty co kdo přinese si Oskar předělá, jen protože je línej trochu víc otvírat hubu. Ale docela v poho úryvek je  "Z bezedných koryt obchodu s chudobou přetéká nenasytnost" to cenim.

Oskar: Nejsem ten, co má texty v šuplíku. Těch textů, co se dalo použít je málo ale mezi ty lepší patří Bez boje. „Nesnít a bojovat za lepší svět, tít do živého, není boje bez jizev.“

Dan: Hodně se mi líbí text k songu „Neviditelné mříže“ z poslední desky. Zaobírá se domácím násilím, což je téma, které by si určitě zasloužilo více pozornosti nejenom v muzice. Do jisté míry je to stále hodně tabuizovaný problém, což naznačuje poslední verš.

„Hnijící pach úzkosti, v níž tyran je králem
Bolavé rány, zuřivý řev je trýzní nekonečnou
Výkřiky do šedé ulice zůstávají bez odezvy“

Určitě bych vypíchl další, ale moc se ni chce hodnotit texty vlastní kapely. To raději nechám na ostatních.

Oťass: Doporučím určitě přečíst všechny naše texty. Ale jeden přece jen musím vyzdvihnou a to song Perníček a Mařenka. "..všechny radosti co poskytuje tenhle svět nenahradí piko héro ani žádnej jinej fet, takže místo toho abys začal fetovat, radši dej si pivo rum a makej POGOVAT.." Chci touhle cestou moc poděkovat Kulíkovi. Díky.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Oťass: Vždycky jsem snil že budu hrát za velký peníze pro hodně lidí. Realita je dost blízko. Hodně peněz to stálo a dlužím mnoha lidem.

Kulík: Po pravdě vubec žádný, nikdy bych do naší kapely neřekl že odjede takovejch koncertů včetně několik super tour pokaždý s hodně nice lidma, nahraje dva vinyly dvě kazety a neskončí po tom na jipce.
Je to vlastně dost příjemný zjištění.

Dan: Pivo zadarmo! :D Bane, od tý doby, co jsem začal chodit na koncerty, jsem věděl, že to chci dělat taky. Člověk ani v tomhle žánru mít ambice nemůže, respektive může, ale je to jako chtít mít nejlepšího fichtla na vesnici.  Stejně je nakonec důležitý to, že se sejdete s fichtlama s ostatníma klukama a že vás to baví. Jasně, lidi se víc ozývají a jezdíme hrát ven, ale přístup máme furt víceméně stejnej. Je ještě pár míst, kde bych si chtěl zahrát, ale jinak je mi dobře, tam kde jsme. A hlavně, to pivo zadarmo, žejo….  

Oskar: Je to stejný, hrát protože mě to baví. Vlastně jsme si vyzkoušeli velkej festival (fluff), tour na 10 dní po evropě, dokonce dvakrát. Myslím, že nějaký ambice nám jsou ukradený a jen oběvujeme svět undergroundu plnej super lidí, co dohromady tvoří to pulzující srdce undergroundový kultury, ke kterýmu se snažíme taky občas přidat nějakou akcí.

 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Dan: Za hodně silné momenty považuju evropské šňůry a obecně koncerty venku. Nejde a priory říct, že jsou ty koncerty lepší než v Čechách, člověk ale vidí, jak to funguje jinde, vidí spoustu zajímavých míst, pozná nové lidi, většinou se to dá spojit i s trochou turistiky. Když se nad tím tak zamyslím, možná jsou to právě ty vazby s lidmi ze všem možných koutů a vzpomínky, které si člověk vytvoří, co je tím nejsilnějším, co vám ten kapelní život přinese.

Oťass: Piju jen ve středu a o víkendech.

Kulík: Jednoznačně to že mě v hospodě Bar Ré po šesti letech uznali za štamgasta. Taky bylo fajn zahrát si na fluffu kde jméno Interpunkce vyvolalo opravdu rozporuplné názory mezi lidma s ponožkama pod koleny.

Oskar: Když mi brácha dal ke 13 narozeninám jeho starej první červenej Squier telecaster.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Kulík: Žebříček dekadence.. toho bylo opravdu hodně. Myslim si že celou kapelu musim říct že nejvíc dekadentní vyjma alkoholu je moje angličtina na tour. Jinak faktor pařby je dycky 5 žejo.

Dan: Toho se stalo tolik, že by to vydalo na samostatnou knížku. Naštěstí toho část vyzmizíkoval alkohol a zbytek je stejně nepublikovatelnej. Většinu si pamatuju jenom Oskar, jelikož nepije, ale ten nic nepráskne, doufám. Za sebe rád vzpomínám na moment, kdy jsme byli s kapelou poprvé u moře. Bylo to u Dunkerku ve Francii. Tenkrát tam s námi byli kamarádi z Disavoir Vivre a jeden jejich člen tenkrát viděl moře poprvé v životě. To byl moc pěknej moment.

Oťass: S Kulíkem se občas líbáme.

Oskar: Třetím rokem nepiju, takže toho nemám moc. Ale když jsme hráli poprvé v Ostravě, tak nás zastavili policajti a mě při ukazování techničáku vypadli z kufru cédéčka, tak jsem tomu jednomu na otázku „co tu děláme, pražáci“ odpověděl „Hrajem, tady máte CD“.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Dan: Mám rád, když je pořád něco rozdělané. Máme venku relativně čerstvou desku, která vyšla z důvodu pandemie až letos, takže se nijak zběsile do vydávání další věci nehrneme. Postupně ale dáváme dohromady nový materiál, ze kterýho mám dobrý pocit. Ještě jsme ale mezi sebou moc neřešili, jak s nim naložíme. Teď hlavně nejvíc jako všichni doufám, že se svět a s nim i kultura brzo vrátí do doby před pandemií a začne se normálně hrát. V téhle době si nikdo nechce vzít na triko větší akci, aby jí pak nemusel rušit a ani se jim nedivím.  

Kulík: Začal sem tegovat a sprejovat, takže čekám až mi někdo na ulici zlomí ruku a vyhoděj mě ze všech kapel za to že jsem neschopnej. Jinak bych si chtěl založit písničkářskej sólovej projekt a zpívat o bohu. Jenže tohle už mi vyfouknul Dan.

Oťass: Chci si konečně okovat křivák.

Oskar: Máme skoro na další desku, splitko, kazetu, cokoliv. Každoroční benefice na ABC, pár dalších akcí. Snad už budou kapely na tour a kultura začne žít.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Oskar: Pokud se dá říct underground scény. Ve smyslu non-profit aktivit. Nerad škatulkuju na punk, hardcore, powerviolence, grind, rocknroll, tekkno.

Dan: Nemám to slovo rád a zpravidla ho nepoužívám. Řekněme, že nás jako kapelu považuju za součást kolektivu motajícího se kolem DIY hardcore punku a jeho derivátů. Část kapely je i hodně aktivní v labelu S kudlou v zádech, který dělá akce a vydává věci.

Kulík: Jako jednotlivec nechci být součástí punkové scény, ačkoli jsem v ní velmi aktivní, protože nesouhlasím s osobním chováním určitých lidí k sobě sama. Pražská punková scená je srovnatelná s
beverly hills a ta brněnská je ještě lepší. Zato jako kapela si myslim že do ní hodně aktivně patříme co se týče organizace koncertů, benefitů, dělání frajerů na baru a vaření vegešlichty pro podvyživený kapely.

Oťass: Junglist Massive Dub Steppas D-Takt Junkie SxE Vegan Noize Crust Mängel scéna.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Oskar: Ten porevoluční rozmach vnímám, i když dekády nejsem schopný rozlišit, přecejenom jsem se vyskytoval ve školce a to moc underground není :D Spíš cenim kapely co hráli i před revolucí a potýkali se s každodenním otravováním Stb.

Kulík: Nejenom pražskou scénu a podle mě i zbytek tehdy "undergroundovýho" československa začal formovat Robert Vlček (kritická situace) kterej sem aktivně od nějakýho 87 vozil punkový a hlavně hardcorový desky, psal si s lidma a dotáhl sem hromadu HC kapel což podle mýho začalo v brzkých 90 trasformovat punk spolu právě s KRITICKOU SITUACÍ v hc a mezi lidi se dostaly nový hudební škatulky, nový politický témata, práva zvířat a obecně se začal formovat anarchismus kterej tu sice předtim byl, ale zhruba asi v takovym pojetí jako ho berou současný posluchači SPS.

Oťass: Vím že to nebylo jednoduché ale nakonec to všechno dopadlo dobře bych řekl. Zatím se stále formujeme ještě asi mám pocit.

Dan: Z kraje devadesátek jsem se narodil, takže většinu informací mám zprostředkovaně. K punkový muzice jsem se dostal až v době, kdy už byla řekněme očištěna od rasistických tendencí devadesátých let.  Avšak poslední dobou vidím tendence tohohle nahnědlého trendu se do muziky vracet.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Oťass: Výhodu měl a má vždy ten kdo vlastní gramofon a sbírku brutálních námrdů.

Oskar: Nevím, jestli je dnešní doba sociálních sítí a prakticky veškerých informací online výhodou pro nás nebo pro ty, co začínali v 90. letech. Nesporná výhoda je, že ti dovezou struny nebo paličky všude pod nos.

Kulík: Rozhodně si nemyslim že začínat v 90 by mělo nějaký výhody, spíš naopak. Hlavně na našem malém konzervativním území, kde nedokážeme vytáhnout hlavu z prdele ani po 30ti letech kde nám jí tam před tim držel bolševik.

Dan: Jejich největší výhodou bylo jednoduše to, že byli první. Bylo to něco nového, neotřelého, najednou se otevřel úplně jiný svět. Jelikož chybělo srovnání, kapely mohly hrát cokoliv. Dnešní doba zase skýtá daleko větší možnosti, co se týče technologií a dostupnosti vybavení. Člověka by mohlo napadnout, že při dnešním množství kapel je těžší dostat se do podvědomí lidí. To ale podle mě problém není. Nechci znít rezignovaně nebo ufňukaně, ale mám pocit, že tvrdší podoby punku svoje zlatá léta už pomalu přežívají. Dnešní dospívající tahle hudba moc nezajímá, chtějí spíš rapovat, hrát indie nebo dělat EDM, což nikomu nevyčítám, tak to prostě chodí. Možná se to někdy zase otočí. A jestli ne, asi to tak má být.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Kulík: Mám hrozně rád vranovskou crustovou vlnu HIPPIE KILLER, DISCUSION, HAARP, ze snv miluju punkrockový ZOPSAHLAVA samozřejmě se nedaj nezmínit současný WILDERNESS

Dan: Na střední jsem poslouchal spoustu slovenskýho punk rocku. Můžu zmínit třeba Davovou psychózu, Načo Názov, Ilegality, Rozpor apod. a stále mám tyto kapely rád. Dneska už jsou to spíš d-beat/crustové kapely jako například Beton, Roxor, Adacta (především starší tvorba s ženským vokálem). Z posledních let na mě největší dojem udělali asi The Wilderness a Wargame. 

Oťass:  Jako dítě Konflikt. Jako adolescent Municia.

Oskar: V mých punx letech to byla Slobodná europa, Ilegality a Dimenzia X. Postupně pak The Wilderness, Lutra, Adacta.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Kulík: Chlast /spojuje i rozděluje/

Oskar: Touha po svobodě, nějaký formě útěku a vymezení se vůči stereotypnímu způsobu života. Naopak neschopnost tolerance a závist je možná něco co může rozdělovat lidi, nejen umělce. Samozřejmě až po všech ismech, zvlášť těch pravicových, kteří nemají jako základní cíl umění ale názor spočívající v nenávisti. (ty kapely jmenovat nebudu)

Dan: Určitě je spojuje společní zájem a touha tvořit. Hudba má velikou sílu lidi spojovat a žánry jsou potom pouze otázka vkusu. Kromě punkových žánrů a subžánrů si rád pustím třeba skáčko, dancehall, -billy, nebo třeba i jugle a tekno. Celkem pospolitá je podle mě DIY kultura. Prostě muzika dělaná z lásky a ne z lásky k prachům. Naopak rozdělující faktor mohou být naprosto odlišné názory. S někým, kdo vidí svět diametrálně jinak, si dvojdomek nepostavíš.

Oťass: Vždycky to bývá přátelství co spojuje. Naopak to bývá arogance nebo přehnané mínění co odrazuje od spolupráce.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Kulík: Že se tady všichni berou až moc vážně a místo toho aby řešili reálný problémy, řešej jenom vztahy.

Dan: Řešení problémů, co neexistujou. Dále machismus, buranství (charakterový, ne geografický) a hlavně hnědnutí, který dávám za vinu zvyšování vlivu různých nacionalistických a populistických tendencí, který bohužel prosakujou i mezi nás. Každopádně naštěstí se nic z toho nevyskytuje v nějaký neúnosný míře, asi tak jako v každý větší skupině lidí.

Oskar: Žabomiší války, přes který se není jedna nebo druhá strana schopná přenést. Apolitický hovada. Vzhledem k tomu že nepiju, tak i ten alkoholismus a s tim spojená neproduktivita. Ty lidi by mohli udělat hrozně moc, ale jen pár jich využívá svůj potenciál aspoň z poloviny.

Oťass: Že máme dva ministry scény.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Oskar: Jakoby, doteď jsem nepochopil, co předvádí Šaman u sebe doma, ten má uši ze zlata. Artwork nikdy nijak neřešim protože jsem grafickej antitalent tak se do toho neseru. Netuším kdo má videoklip z cz/sk scény, podle mě nikdo a když jo, tak není zajímavej.

Kulík: Za studio si jako kapela nahráváme všechno sami. Ale u ostatních kapel se mi poměrně líbí zvuk v hellsoundu a i v tom davosu. Mixmastr je dobrej Anders v pražský eternii převážně na temnoty. Za mě je ale mistr zvuku Šaman (gattaca,v0nt)!!!! Covry mě bavěj koláže od Miruse z Brunner todesmarch. Má super xerox zinovou estetiku. Videoklip kromě Sergej B.-713 cenim WILDERNESS -čo s tým hnevom, což podle mě probouralo pomyslnou zed´ mezi názorovym punkem a rapem.  

Dan: Už jsem to nakousnul, ale když zůstanu u Slovenska, nejvíce mě zaujali již zmínění Wargame s jejich prvotinou „1st“. Zvuk jak víno, poctivej d-beatovej válec. Na živo mě pak hodně oslovili The Wilderness, muzikou je to zase trochu něco jiného, svého, neokoukaného. I když se přiznám, že poslednímu splitku s Active Minds jsem na chuť zatím nepřišel.

Oťass:  Nejraději mám Brünner Todesmarsch. Taky mám rád Kurvy Češi. Ale mám rád mnoho mnoho dalších.

 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Oťass: Album: Brünner Todesmarsch - Legální lágry ilegální lidé ..je to prostě moc pěkné. Kniha: Básník Ticho - Růže pro Miladu ..tématicky jedinečné. Film: Big trouble in little China ..je tam všechno. Seriál: Breaking bad ..je to poučné. PC game: Vietcong a Mafia ..no comment. Tattoo: ..support your locals pls. Pivo: můj aktualní top je Lemon CheeseCake od Raven a Radegast Ratar.

Kulík: album: Complicité candide - Zapalte ohně/mrtví havlové 2001 mě asi už nikdy neomrzí.
       Hugo Toxxx - 1000 je top af
kniha: Dům o tisíci patrech- Jan Weiss
       Karl Marx - Sebranné spisy III
pc: Hell let loose
    Zombie panic source
tetování: už ne pls
pivo: Radegast 12 / ratar nejvíc bomby

Oskar: Momentálně čtu super knížky od českýho zpravodaje Jakuba Szántóa, obě zaměřený hlavně na Izraelsko-Palestinský konflikt a Blízký východ. Hudbu nedoporučuju, jsem v tomhle hrozně pomalej a nic nestíhám, poslouchám pv a fastcore hodně teď – s Terminatorem jsme teď hráli s výbornou novou kapelou Lickspit. Naposledy mě tetovala Viky z Brna, zpěvačka Death culture deprivation a Blind pride.

Dan: Uf, muziky poslouchám strašný kvanta, takže jenom takovej průlet, co mi poslední dobou utkvěl v paměti: Khaos Mortem (Saccage), Eternal Death (Shitgrinder), The Absurdity of Humanity (Mass Grave), Nuclear Ambitions (Sunshine Ward), Cellar Dweller (Impalers), Karneval kolapsu a droga kontroly (Brünner Todesmarsch) a mnoho dalšího. Na filmy, seriály a hry nemám čas, co mám děcko, ale z knih bych určitě zmínil edici reportážních románů „Prokletí reportéři“ od nakladatelství Absynth (myslím, že je to od vás dokonce). Koho zajímá trochu anarchistické teorie, tak doporučuji nabídku nakladatelství Neklid a pro fanoušky splatter punku pak trojici autorů KKK – Kulhánek, Kotleta, Kopřiva. Z velkých pivovarů Radegast 11° Ratar a z craftových pak Raven 15° White IPA.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Dan: Žádnou konkrétní akci asi nepovažuju za nejlepší, ale nejradši mám DIY akce na neobvyklých místech na agregát, jako jsou podchody, pod mosty, opuštěné budovy atp. Tyto akce mají vždycky nejlepší atmosféru.

Kulík: More noise for life. Protože tam ze sebe mužu dělat debílka a výborně tam zapadnu.

Oskar: Všechny akce a všichni lidi, kteří po covidu něco dělají, protože přivádí scénu zpátky k životu.

Oťass: Všude doma, dobře nejlíp. Nejraději mám hraní na tour se zahraničními interprety.


Vinyl alebo CD ?

Oťass: WAV.

Oskar: Kazety (dělam si prdel, jasně že desky)

Kulík: Cdčko je mrtvý. Vinylu mam dost škráblejch co přeskakujou, ale: Kazeta a nejlíp namotaná do magiče

Dan: Nemám doma nic, co by dokázalo přehrát CDčko, takže asfalt.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Dan: Battle Čaputová vs. Kotleba. Prosím.

Kulík: Zajmali by mě undergroundový slovenský rapeři na okraji punkový scény. Taky by mě zajímalo pokud máte u vás někoho podobnýho našemu pražskýmu Markovi Zefvovi Dočekalovi, jestli byste s ním prosím neudělali rozhovor? Tyhle lidi maj vždycky nejvíc co říct.)

Oťass: Yzomandias


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Kulík: všechno co řiká Oskar na koncertě mezi songama je gold. Ale je toho tolik že se to nedá sepsat..

Oťass: Je Municia Oi nebo Krast?

Dan: „Když budeš všude chodit zkratkami, za chvilku přestaneš chodit úplně.“ - Jarosław Grzędowicz (Pán ledové zahrady IV)

Oskar: Nemám co dodat, dík Kulíku :*

===================================

Linky:

https://interpunkce.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/interpunkceband/

#122 Uhol Dopadu. Punk z Trenčína. Odpovedá Peťo (spev).

 

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Peťo, spevák z Uhla dopadu. Pracujem ako vedúci servisu strojov pre vodo-topo a čistenie kanalizácií.. Najviac moja rodina a práca na novom CD.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Od 2008 hrám a spievam v Uhle dopadu. Aktívne som hral donedávna v kapele BOX na basu. A tak kratšie na gitarku v Cherry street.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Hlava Vox AC50-vyzerá ako kabelka ale hrá jak čert s reproboxom 2x12 od Harley benton s Celestion reprom. Gitarka Washburn, Harley benton a SX. Zaujímavé je že je to lacná výbava ktorá hrá fantasticky a je super že v dnešnej dobe je to také dostupné.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Subjektívne. Všetko môže byť umenie, záleží na tom ako to daný človek vníma. Moment je jedinečnosť tvorby. Človek nemusí mať ani manuálnu zručnosť aby tvoril umenie.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie nemá mať hranice. Avšak nakoľko si myslím že umenie je subjektívne, to čo pre niekoho môže byť umenie pre iného nemusí byť a stým sa treba zmieriť.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nenávisť, zloba, idea potláčajúca základné ľudské práva. Idea potláčajúca právo na šťastný život pre každého jednotlivca v tomto vesmíre.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Slovami klasika - Na ulici, v lese, potom ešte na ulici a aj v lese niekedy. Na druhú stranu ani sám neviem. Prichádza to ako blesk z jasného neba skrz nejakú informáciu ktorá sa mi dostane do uší a skrz moje psychické rozpoloženie v daný moment.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Nemám vyslovene najobľúbenejší song, skôr ma teší s kým to hrám ako čo hrám.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nedá sa vybrať jeden nakoľko skoro každý song má nejaké posolstvo na danú tému. A nedá sa vybrať z tém ako boj proti rasizmu, boj proti skazenému politickému systému, boj za planétu, že ktorá je najdôležitejšia, keďže všetky sú rovnako dôležité.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Myslím že viacerí sme sa videli v telke, rádiu  alebo v meste v ktorom sme vyrastali, na pódiu, pod ktorým stoja ľudia čo ťa poznajú a vravia akí sme super a dobre hráme to čo hráme. Teraz je to skôr o stretnutí sa s priateľmi. O zábave, koncertoch, výletoch a radosti z hrania. Samozrejme aj o vyjadrení svojho názoru.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Keď sme hrali na protestoch, po vražde Jána a Martiny, v Trenčíne na námestí pesničku Skutok. 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Fuuuha takých je asi viac a bolo by to na dlho čítania a popravde skrz to že to bolo zapríčinené alkoholom si moc detaily nepamätám :D


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

S chalanmi sme práve spravili nový song aj s klipom ktorý vlastne vychádza s týmto rozhovorom. Makáme na nových songoch a aj na novom CD. Po novom roku to bude jasnejšie, čiže odporúčam sledovať náš FB alebo IG účet, kde všetko včas dopredu oznámime :)


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Popravde toto moc neriešim. Zas je to len ďalšia forma delenia a škatulkovania. Chcem byť súčasťou priateľskej scény v ktorej sú dobrí ľudia a je radosť hrať hudbu


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Osobne to začalo Nirvanou, potom SK/CZ Punk, potom zahraničný punk a potom všetko. Čo sa týka scény ja som ročník 93 čiže môžem povedať osobné skúsenosti so scénou možno od roku 2009-2010. Citeľne sme prešli vývojom hudby. Na začiatku bol punk potom sa prešlo na HC a teraz sa to tak krásne všetko premiešalo že žijeme v úplnom rozmachu rozličnosti hudby čo je super. Čo sa kapely týka, snažíme sa nestáť na mieste a nechávame to na prirodzený vývoj, neohraničený bariérami stereotypu a škatulkovania.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Tak začnem nevýhodami podľa môjho názoru, nedostupnosť nástrojov a techniky, scéna v plienkach , malá sloboda hrania či už na fesťákoch alebo koncertoch, propagácia hudby ako takej. Čo sa týka výhod, nízka konkurencia, vtedy stačilo obstojne hrať a vydržať (bez urážky). Teraz sú bohovské kapely ktoré sú na vysokej úrovni avšak  úplne neznáme alebo ich pozná len pár ľudí lebo hudby je fakt toľko že každý si môže vybrať kapelu ušitú presne podľa jeho gusta.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Tak moja srdcovka bolo SPS a teraz vydali super album čo ma teší ale po čase mi prestal stačiť SK/CZ punk. Dnes mám rád kapely skôr pre ich osobnostné črty ako pre hudbu čo sa SK kapiel týka. Skôr mám rád zahraničie.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?  

Túžba tvoriť hudbu a prezentovať tým seba. Rozdeľuje nás EGO a ješitnosť jednotlivcov.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Málo príležitostí pre mladé kapely a také rodinkárstvo. Točenie dokola tých istých obohraných kapiel aj keď sú samozrejme vynikajúce ale všetko má svoje hranice.   


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal
najviac ?

Zvuk neviem, skôr si ulietam na zahraničí, ale páči sa mi ze sme v dobe kedy si dokážeš zadovážiť techniku a nahrať si album sám. Artwork asi ČAD-Zabi ma a videoklip tiež zabŕdnem do Čadu s Catastrofy – Zbojnícke móresy .


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo. 

Rancid – And out come the wolves, Malý princ, Svetová vojna Z, prípadne nejaká Československá klasika , Simpsonovci, Call of Duty, Jean The Man v Trenčíne, ja som skôr vínna muška. Vypočujte si, prečítajte, pozrite, zahrajte, nechajte sa tetovať, vypite a zistíte prečo :D  


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Paradoxne na moc akcií nechodím, mimo tie na ktorých hráme. Ale najlepšia je tá na ktorých som s priateľmi prípadne tam stretnem veľa známych s ktorými sme sa dlho nevideli a zabavíme sa. Je úplne jedno kde.


Vinyl alebo CD ?

Aj aj. Každý má svoje zásluhy. Skôr záleží na tom čo na nich je, ako to na akom médiu to je :D


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Momentálne ma nik nenapadá a tí čo ma napadajä sä už po smrti :/


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Správaj sa tak ako chceš aby sa správali k tebe. 

=======================

Linky:

https://uholdopaduband.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/uholdopadu

#1 Review: Flork! reviews Dehydrated - After the Funeral (2021)

After the Funeral – Dehydrated
By Flork!

(photo source: Facebook official page)

 

 

Well, perhaps the first thing necessary to mention is that there are in fact, two bands called Dehydrated, one of which comes from somewhere far away in the Siberian taiga, a young death metal quartet (a death metal quartet?) with a dangerous mix of expertly crafted brutality and fury (as per their YouTube sound description) and quite possibly singing in either Russian or English or whatever, either way I can’t understand what the songs are about since it all sounds like Satan coming home after a bad day at the office to an angry wife and ADHD kids, but who cares? I’m sure few people listen to them for their lyrics anyways.  And from what I gathered from the comments section of the first video that came up (I forget the name of the song), these guys have also recently released their fourth full-length studio album (as with the other band called Dehydrated), and whom I had never even heard of until just a few hours ago after typing their name in the YouTube search box. 

But enough about the Russian group. The other band, who is also called Dehydrated, is a death metal quintet hailing from Western Slovakia, from perhaps the least-metal town I can possibly think of on the planet – Piešťány (I’ll talk about this place in a moment). They too describe themselves as Death Metal, yet unlike the Dehydrated from the previous paragraph, they have been around for 30 years now, forming way back after the Iron Curtain fell in 1991. And although I totally love the sound of the Russian Dehydrated group (I always love that moment of surprise when I discover the lead singer is female), I’ll likely save a review of their stuff for another time, since my task this evening is to write something about the fourth studio album from their homonymous colleagues in Slovakia.  

 

As I mentioned just a few moments ago, the Slovak group Dehydrated has been around for some time and is by far the more experienced of the two groups, despite both of them being active participants in festivals and concerts here in Central Europe. These guys have matured over the years, taking breaks now and then for personal reasons, sometimes for extremely long lengths of hibernation (like 15 years), including changes to their line-up, but coming back around 2017 and reinstating their position on the death metal scene. Since that time, most of their new material has been compared to their sound from the 1990s, especially with their 1997 release Ideas.

And so, let’s get to the nitty-gritty and talk about this little masterpiece that I’m listening to while typing. The title track of After the Funeral opens with a symphonic moment, or moments I should say, perhaps a bit reminiscent of a Cradle of Filth album, but no matter, the song itself is raw and honest with the same edge as their older songs, yet somehow more tight-sounding. However, it is a bit stretched out with a repetition of chord progressions in the last minute of the song that goes on for way too long. Ending the song around 3.30 minutes would have saved it. 

The second track, Conscience of a Serpent is a bit better, but not by much and I still can’t quite get into it. The song has an amazing opening with the higher strings of the guitar, but again, I gotta hit the fast-forward button. Oh my, what are these feelings I’m wrestling with? I take a timeout to reflect on what I’ve just heard. These aren’t band songs at all, and despite coming from a snobbish spa town like Piešťány, whose music scene is more connected with gazebo orchestras or the Pohoda festival and the Slovak rap singer Rytmus, I have to remind myself that this is a group who really does lurk in the underbelly of a town known for its grand hotels and opulence and upper-middle class citizens. I press play again and listen to the opening of Scattering Ashes, which begins with an interview with American serial killer, John Shawcross, aka the Genesee River Killer, who is describing how he strangled June Cicero, one of his 14 victims. Now things are picking up. The riffs are pretty good and less repetitious, including a rock-style guitar solo in the middle. I listen to the whole thing and the next track Retribution has me listening more sharply. I’m starting to like what I hear. This isn’t a bad album at all. Shadows Taint has me googling upcoming concert dates.

There are 8 tracks in total and the album gets progressively better the more you listen to it, finishing with Osteoplastic Sarkom, a sometimes rough and sometimes polished cut full of energy and pain. I finish my coffee and go back to the beginning and listen to the album once more. I find now that I do like the sound of it, even the first two tracks, and realise that the album was meant to be “mid-paced” brutality with serious composition and that 1997 was a long time ago. Perhaps the album’s title is just an allusion to burying the past.

Overall, I give these guys high marks and feel inspired to pick-up my guitar and strum a few power chords, hey, I’m no spring chicken myself.  After the Funeral is a great example of old-school experience and exploration and will satisfy both old and new fans.

#121 Urbanfailure. Electronic music z Bratislavy. Odpovedá Michal.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, hudbu robím ako Urbanfailure, zujíma ma môj lokalny mikrosvet, veci ktoré mám rozrobené a rád by som ich podokončoval


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Už viac ako 20 rokov je to projekt Urbanfailure kde hrám na rôzne elektronické nastroje – sytetizátory, sampler. Ružovi Kovboji tiež elektronika a občas „spev“, Urbsounds Collective elektronika, Mud Woodstone a dávno v minulosti to bol Správny Smer kde som hral na gitaru a spieval.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Posledné roky je centrom mojej produkcie granulárna workstation Gotharman‘s Little Deformer 3, je to synth, sampler, sekvencér a efektor, vymakaný groove box a inšpiratívny nástroj. DSI Evolver synth s ktorým robím dlhe roky a ktorý je super aj na produkciu aj na žive hranie, dobre sa mi kombinuje s LD3. OTO Biscuit 8 bit bitcrusher/filter výborný efekt a OTO BiM delay. Mixpult Mackie 1202, toto je môj aktuálny sutup s ktorým si vystačim na žive hranie a aktualne na ňom dávam dokopy aj nove tracky na release.
 

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je subjektívne :-) . Pre mna je tým oddelením asi invenčnosť, vyvolanie emócie, vtiahnutie do tvorby a vytvorenie vzťahu medzi umelcom a s umením … mám rád abstraktné veci a nemám úplne dar o tomto písať a pomenovať to.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nemyslim si, že by malo mať hranice alebo tématické obmedzenia.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Asi niečo čo naruša/obmedzuje slobodu iných.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Keď mam chuť zapnem mašinky a hrám si len tak pre seba, čo sa mi pači si aj uložím a postupne sa k tomu vraciam a rozvíjam tie nápady. Hranie je pre mňa tvorivým relaxom. Tie veci sa vyvíjajú v čase, vždy keď je nejaké potvrdené hranie tak rastie aj motivácia si pripraviť niečo hrateľné. Je tam vždy veľké miera náhody a viac menej nedokážem to celé zahrať 2x rovnako.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Album Radical Rest, lebo s tým bolo veľa práce a podarilo sa mi to dať celé dokopy, nemám úplne rád študiouvú prácu, radšej hrávam live.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Texty akutálne píšem veľmi málo a len pre projekt Ružoví Kovboji. Mám všetky naše texty rád, hovoria o nás, o tom čo žijeme.  Pre túto chvíľu by to mohol byť Vesmír.

Hviezdy sú ďaleko
život je nebezpečný
a my sa tešíme
z kombinácií nekonečných


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Vždy to bolo o zábave, tvorení niečoho čo ma napĺňa. Ísť na turné a stretávať nových ľudí, spoznať a zažiť niečo nové, vybočenie z denných stereotypov. Veľa sa zmenilo, fungovanie scény, možnosti komunikácie. A posledný rok dosť problematické až nemožné hranie aj vo vlastnom meste...


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Mám rad koncerty ktoré dobre vypália, keď sa ľudia bavia a mne sa dobre hrá. Fakt silným zážitkom bolo hranie s Fuckhead vo Viedni a hranie na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Dobre sa spomína na turnéčka v Švajčiarsku so Správnym smerom ktore sme dávali stopom, to bol adrenalín, aj zábava a vždy všetko dobre dopadlo.  Super boli tiež výlety s Urbsounds Collective, Nemecko, Švajčiarsko, Írsko, Francuzsko. Výborné časy :-)


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Dať dokopy release z rozrobených veci, skusiť odohrať nejaké koncerty ak to bude možné...


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Áno, elektronickej :-)


 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Na minulosť a 90‘ mám len dobré spomienky, nadšenie nové možnosti… dosť sme si to užívali a netušili sme ako rychlo to všetko preletí


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Myslím že všetko bolo iné, možno viac osobnejšie. Obrovské množstvo ľudí ktorých kreativitu potláčal politický systém dostali priestor a vznikali nové možnosti a priležitosti, ľudia neboli tak presýtení ako sú teraz.
Dnešná doba vytvorila iný spôsob „konzumácie“ hudby/umenia, zjednodušila prístup k technológiám aj samotnej produkcii, veci sú inak či horšie alebo lepšie to neviem


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Lues the Funes

 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Toto je dosť ťažké riešit, v mojej bubline sú ludia s ktorými sme na podobných vlnách a je to fajn. Som fanúšik spolupráce


Čo ťa na domácej scéne serie?

Keď neplatia dohody? Našťastie sa pohybujem skôr tam kde ma nič neserie :-)


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Slovenska produkcia je fajn, veci ktoré vydávam a počujem sú super. Maraki, Dead Janitor, Bartek, Monikak Šubrtová, LOM všetci majú svoj zvuk.   
Tu budem neskromný track/video Invasive co sme robili spolu s VJ Wosom a Incompatibl3 minulý rok, pačilo sa mi Fyasco


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Všetky čo sa podarili sú najlepšie.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl a kazeta :-)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Duro z Luesu


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

To že sme kokoti neznamená že nemôžme byť hrdinovia.

=================================

Linky:

https://urbanfailure.bandcamp.com/

https://urbsounds.bandcamp.com/

https://exiles-electronics.bandcamp.com/album/recurring-errors

RK#12 Čítanie po rannej káve s Bilbom (Marhule).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Marhule vydali jediný album v roku 2019 a nazýva sa Dno Dien. Nespolupracoval na ňom nikto, dokonca ani niektorí členovia kapely, azda by som teda mohol povedať niečo viac o poslednom singli.

Singel sa volá Ach, ty sviňa a pri nahrávaní sa nám podaril husársky kúsok: gitara je tak na kokot nahratá, že aj bicie napísané na kompe znejú krivo. Celá pesnička znie ako keby sme ju nahrávali počas jazdy na húsenkovej dráhe. Je to čistá láska.

Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?

Neviem si spomenúť na nič konkrétne čo by vyčnelo. Doma sme posledný rok zažívali skôr radosť inú. Potešila ma kontinuita umeleckých priestorov a hudobných podujatí, ktorých majitelia a organizátori sa dokázali prebiť cez zlý rok a prežiť. V súvislosti s týmto som rád, že vznikla Hudobná Únia Slovenska, Asociácia klubov a podobne, teda niečo ako “hudobné odbory”, v dôsledku ktorých si snáď aj štát konečne uvedomil, aká scéna na Slovensku existuje. To je podľa mňa veľmi pozitívna vec do budúcnosti.


Čo ťa naposledy vytočilo?

Ľudia sa začínajú stále viac strácať v čoraz komplikovanejšom svete a prestávajú vnímať vrstvy a kontext. Premieta sa to všade.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Chcel by som sa narodiť v 13.storočí, keď Zlatá Horda porobila Rus. Ak si dobre pamätám, bol to jediný príklad v histórii, keď sa Rusko stalo vazalským štátom a dostalo sa do submisívnej pozície voči Mongolom na dlhé roky.

Ja by som konkrétne chcel byť veľvyslancom Zlatej Hordy, ktorý by dohadoval podmienky mieru a výšku vojenských reparácií. Za rokovací stôl by som si sadol v zakrvavenej mongolskej uniforme, prežúvajúc surové mäso, zo zaštupľovaného býčieho rohu by som pil jačiu krv.
Pri každom náznaku drzosti zo strany Rusov by som sa rozčúlil a šermoval im šabľou pred ksichtom. Občas by som len tak vstal od stola a išiel pohladiť svojho kona pred jurtou. Nakoniec by sme ich s celou delegáciou donútili polhodinu počúvať mongolský hrdelný spev.

 

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Keby som nebol jebnutý a odpovedal ti na otázky v čase, keď si mi ich poslal, povedal by som ti, že Marhule budú mať celkom zaujímavé festivalové leto. Hrali sme na pankáčinách ako Punkáči deťom či OHY fest, ale aj na viac “mediánových” festivaloch ako Končiny v Púchove. Mal som chvalabohu i žiaľbohu toľko angažmánov, že som prakticky na každú akciu prišiel ako interpret. A na jeseň/zimu to tak vyzerá, že nebude veľmi kam ísť ani hrať, ani sa kukať, čo zasa pre undergroundové projekty nie je neobvyklé.


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Spoľahlivo si viem vybaviť len veci čo som nevidel pradávno, tak skúsim. A bacha, budem spoilovať! :)

Najzábavnejšia scéna sa mi asociuje hneď s niekoľkými scénami z filmu Underground od Emira Kusturicu, čo je jeho asi najmegalomanskejšie dielo. No a scéna: jeden z hlavných hrdinov prichádza do miestnosti, kde hrá juhoslovanská dychovka a príde k bitke. Ako vchádza, zavelí orchestru: rýchlejšie a hlasnejšie! a až potom vletí do bitky, v ktorej predvádza niečo choreografiu na pomedzí tanca a bojového umenia.

Najstrašnejšia: nerád sa bojím pri pozeraní filmov, priznám sa. Pamätám si však mrazivú scénu z filmu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, ktorej hlavným motívom je vykonávanie ilegálnych potratov v socialistickom Rumunsku. Na záver hlavná hrdinka blúdi po nočnom meste a hľadá miesto, kde by mohla zahodiť mŕtvy plod zabalený v igelitke, vediac že jej v prípade prezradenia hrozí basa.

Najsmutnejšia: vybavil sa mi záver z filmu Dobrá smrť, ktorá mapuje posledné etapy života nevyliečiteľne chorej ženy trpiacej svalovou atrofiou, ktoré vedú k eutanázii. Divák má možnosť prejsť si s ňou celú cestu vrátane lúčenia s deťmi a momentu, keď ležiaca na posteli v eutanazačnej klinike otočí kohútik, ktorý jej do tela vypustí smrtiacu látku a do minúty je po nej. Veľa divákov po východe z kina volalo mame, vrátane mňa.


Čo hovoríš na tieto songy/klipy:


 

Celé EPčko som zedou, môj favorit je pieseň Videá, tam je celý skreslený noise rokenrol ešte obohatený o nejaké špicaté poltóny navyše. Je to energické ako sviňa že mám hneď chuť niekomu hodiť šálku do tváre.

Podľa názvu som čakal rockabilly, ale napokon sme dostali pomerne bežný rockový rezeň na motorheadovskej omáčke, znie to v pohode, ale nijako špeciálne ma to nezaujalo.

Horror punk a podobne ladené kapely sú mojou malou guilty pleasure, akurát si pri tomto žánri viac potrpím na melodickosť, ktorú mi táto skladba nie úplne dodala. Vypočul som si aj ďalšie pesničky od kapely a tie mi zapasovali viac.


 

Tak toto je najväčšia jeba v menúčku. Chlupaté gitary, garážové bicie, stopáž blížiaca sa k 10 min, k tomu ľahká beznádej s lúčom svetla ako keď Atreyu v Nekonečnom príbehu ťahal koňa z bažiny a hoci to vyzeralo všelijako, blato koňa predsa zožralo. Spoiler alert, ale zas Nekonečný príbeh videl každý koho brat nebol narkoman.

Táto pieseň mi príde ako protipól k predošlej skladbe, svižný diskopunk a ja som sa zamiloval asi po dvoch taktoch, i keď plytkejšie než o skladbu vyššie. Druhé miesto u mňa.

Páči sa mi tá tlstá basa v intre a celkovo príjemná téma čo sa opakuje v celej pesničke, ale ryhu mi to nespravilo.
 

Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Určite miešať, veď kde by sme boli bez miešania.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ? :)

To ti viem povedať aj z vlastnej skúsenosti, keď som rozpustil Kýbel Mačiek. Podľa mňa má väčšina projektov na obale dátum spotreby a ide iba o to neignorovať ho. Pokiaľ nie si ako muzikant schopný vyhnúť sa pomalému skĺzavaniu do irrelevancie a nemmáš dostatočnú kapacitu na to, aby si sa znovuvynašiel, ako to spravili napr. Arctic Monkeys keď opustili svoj altindiepunk a prišli s Tranquility Base Hotel & Casino, tak si odsúdený na to, že začneš znieť, ako keď si tvoj otec v 50-tke založil kapelu a hrali covery Olympicu. Nad každým z nás visí bigbíťácky Damoklov meč tvojho tatka. Kýbel Mačiek sa narodil v závere punkového holocénu a v podstate bol celý čas odsúdený na odstrel, čo som si dlho nechcel pripustiť. Je to emočne ťažké opustiť svoj dlhé veky slúžiaci Excalibur, ale načo ti bude, keď už dávno vynašli pušný prach?


Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Skús zaklopať na vráta katakomby Segerovi z kapely SlØn, už som dlho nepočul, že by niečo vypustil.

#120 Ironic Modern World. Punkrock z Topoľčian. Odpovedá Oto (gitara, spev).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Čau, som Oto, venujem sa muzike popri robote a najviac ma zaujíma v týchto dňoch dvojročná dcérka.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Fú...raz si spravím takú časovú os, kde všetky tie kapely a projekty spíšem, ale teraz skúsim: Začalo to husľami na výchovných koncertoch a dixielandom na bicích na zuške. Potom prvé pubertálne punk-rockové zoskupenia, kde sme ledva vedeli hrať, projekt P.O.D. (Peťo Oto Dávid) na deň detí na základnej škole, rôzne hosťovačky, stredoškolská kapela, až cez kapely, v ktorých som hral vo Veľkej Británii a na Kanárskych ostrovoch. Momentálne hráme s kapelou Ironic Modern World, kde mám mikrofón a gitaru, a hlboké zárezy v pomyselnej pažbe mám z kapiel Fishing Strip a Puzzle'n'Pyjamas, kde som trieskal bubny.

 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
 
Stačí mi zatiaľ Fender Telecaster a Orange Dualterror. Mám delay, distortion, tremolo a ladičku (smiech). Určite chcem všetky gitary & efekty a mať na to určenú miestnosť, niečo ako šatník pre ženy. Zatiaľ to je v skúšobni, kde mám ešte Mapex bicie, ktoré majú najhustejší kopák čo som kedy počul a rád by som išiel do elektro halušiek typu syntetizátor. Keď si to tak rekapitulujem, tak každý môj nástroj má zaujímavý príbeh v pozadí,  ale ľudia sa zvyknú baviť na pedalboarde, ktorý je vyrobený zo skejtovej dosky a na koncertoch sa pýtajú, či budem robiť triky.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie má veľký vplyv v subjektivite aj objektivite zároveň. Ten moment ťažko nájsť, pretože poznám aj muzikantov, ktorí hrajú na nástroj a pripadajú mi, ako keby pracovali manuálne. Umenie môže byť aj "zlé" a môže sa páčiť objektívne ľuďom, kdež to pri majstrovi, čo manuálne postaví zlý dom, subjektívne sa nikomu nebude páčiť, možno len tak umelcovi. Umenie sa dá odlíšiť od niečoho, čo sa na to podobá uveriteľnosťou.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie by nemalo mať hranice a malo by sa prelínať so všetkými témami, to je dôvod umenia.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Akceptujem všetkých, ale keby sa mám účastniť projektu, čo ma nebaví, tak je to na mne vidieť.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Úplne všade, kd je niečo ironické, absurdné, keď mám z niečoho nervy, rasdosť a chcem mať na to spomienku v podobe piesne, tak napíšem. Niekedy sú to pocity, čo musia von a neviem ich dať len slovami, tak napíšem pesničku.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Momentálne Nothing better to do, ešte sme ju nestihli nahrať v štúdiu a asi aj preto ju mám rád, že ešte nie je ohraťá. Myslím ale, že by som si ju postil keby je od inej kapely a vyhodí mi ju spotify.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nikdy som sa nad tým nezamýšľal, ale asi najsiľnejší verš mi príde v piesni VP, keď v poslednom refréne sú slová: "Keď chceme, vieme viac!" Ľudia by mali vedieť, akú majú silu.

 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Hudobné ambície boli také prvoplánové, že chcem byť najlepší bubenník. Niekedy mi to po koncerte aj povedali potúženci/puberťáčky, hehe. Realita sa teraz prelína s filozofiou umenia, čo sme riešili vyššie. Radšej sa dotknem hudbou jedného človeka, ako silou mocou ísť za trendami a číslami.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Keď mi môj bubennícky vzor povedal, že som super búchal na koncerte.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Zaujímavé príhody sú, keď potrebuješ wc na pumpe a zistíš, že tá brána berie poľské zloté a ty máš pri sebe len eurá. Toho je veľa...keď je kapela, ktorá si to užíva, tak má x zážitkov za večer. Ide karta, sme páni sveta, odhliadnúc od naších bežných životov, v ten večer sme rakenról. Na jednom koncerte prepichla basgitara blanu na kopáku a típek vytrhol mixpult aj s káblami, inde kapela chcela hrať po nás a nakoniec ani nezahrali, lebo sme dali vysoko laťku a oni sa vyhovorili na časový sklz. Treba sledovať náš feed, tam dávame naše koncertné bizáriky. Slovíčko dekadencia som si musel gúgliť, a myslím, že môj rebríček je veľmi pestrý. V prvej časti otázky ale bolo napísané, že o ktoré sa môžem podeliť, hehe. Sem tam prídu okamihy, keď sa stretnú hovädá a porovnávajú si zážitky, kto spravil väčšiu koninu, vtedy sa dobre nasmejeme.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Najbližšie treba vydať von druhé EP, ktoré sa už naťahuje jak sopel a k tomu aj videoklip. Ďalej skladať nové piesne, hrať naživo, implementovať nové čísla v setliste a tak.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Cítim sa byť súčasťou domácej rockovej scény, sú tam bubny gitary, prvky, zbytočne to budem deliť do subžánru, keď naša scéna je beztak malá.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V devädesiatkach som sa narodil, tak prvé roky pamätám len z počúvania. Domáca scéna sa formovala ako chcela, skvelý príklad je Gladiátor. Ku mne sa dostali prvé albumy lokálnych UG kapiel na kazetách, neskôr CD, to mohol byť prelom z devedesiatok na nulky. Potom sme to vyhľadávali na bandzone, mal som už aj vek, kedy som chodieval na koncerty a spoznával som punk rock. Časom sme začali hrávať, to bol silný underground po skúšobňach. Špecifické boli úzke gate, reťaze a časom internet ktorý vytvoril aj spojenie v rozličných scénach.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Výhodu mali, že mohli okopírovať západnú muziku, pretextovať na slovenčinu a mali úspech... o tom to ale predsa nie je a ľudia ťo spoznajú. Výhoda dnešnej doby je, že muzikanti nepotrebujú vydavateľstvá, nahrajú si to aj sami v obývačkách, dajú na net, a keď je to dobré, tak sa to chytí. Potom je aj vyššia kvantita a poslucháč má tendenciu ignorovať to množstvo muziky.

 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Teraz mi napadá HT, alebo aj starý rap keď bol UG. Z moderného si idem na zbojníckom metale, alebo aj na kapelách s ktorými sme koncertovali.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Presne taký istý menovateľ, ako u ostatných ľudí. Spája ich pokora a rozdeľuje pýcha.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Keď niekto začne viac hrávať, má čísla rýchlo chytá maniere, ako keby ide world tour. Väčšinou to začína rýchlo a tak to aj končí. Takto ma serú individuálne a všeobecne ma serie slabé povedomie a záujem o kvalitnú, menej známu muziku. V tomto ma serú žiadanosťou varhanových odvrhovačiek. Niekedy mi to pripadá ako hudobná xenofóbia.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk ma zaujal zo štdia PULP, kapela z domácej scény Bad Karma Boy. Aj FVLCRVM sa mi zapáčil, i keď to nie je úplne moja šálka. Album ma dostal od Horkýže Slíže - Alibaba a 40 krátkych songov 2, keďže som veľký fanúšik jednotky tak som bol zvedavý či to ešte slíže vedia. Ukázali, že sú stále vo forme. Klipy ma zaujali dávnejšie od zoskupenia No Talent Generation, majú ich viac, ja som prvý videl "Uočjunouebauded" a je to spestrenie našej videoklipografie, ak také niečo existuje. Zvuk je nič moc, ale klipy bomby.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Prvé albumy od Arctic Monkeys odporúčam, alebo IDLES všetky albumy. Knihu odporúčam "Can I say", čo je životopisná kniha Travisa Barkera, alebo "Scar Tissue" čo je o Anthony Kiedesovi. Filmy sa mi páčia typu "Butterfly effect" alebo "Mr. Nobody", kde sa pohrávajú s alternatívnymi realitami. Seriál Rick and Morty, Tie roky 70te (vraj bude aj o 90tkach), Better call Saul. Z domácej tvorby odporúčam krátky "Moderný Seriál" kde moderný detektív hľadá počiatky surfingu na Slovensku v obci Havaj v okrese Stropkov. Pivo Topvar pred 2002, Plzeň, Urpiner, záleží kto čapuje.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domáce akcie na ktoré mám pekné spomienky sú Pohoda, Grape a všetky podobne orientované festivaly. Najväčší zážitok zo zahraničnej akcie som mal na Rakúskom Nova Rock, kde som mal možnosť väčšinu kapiel na ktorých som si v puberte fičal. Dôvod je ten, že som festivalový človek a mám rád bavku.


Vinyl alebo CD ?

Aj aj, CD do auta, vinyl na doma. Aj kazety majú svoje čaro.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Rád by som si prečítal rozhovor s veľmi aktívnym muzikantom Fuxom, aj keď som s ním mal už veľa osobných rozhovorov a popýtal som sa ho hocičo.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Život je vtip, ktorý pochopíme na konci. 

====================================

Linky:

https://www.facebook.com/IronicModernWorld/

https://bandzone.cz/ironicmodernworld

#119 Toreva. Unblack metal z Bratislavy. Odpovedá Pax.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Peťo z centra Bratislavy a priznám, že momentálne sa čo možno najviac snažím sústrediť sa na Boha a nenechať si odvádzať pozornoť všetkým, čo sa deje naokolo. Zatiaľ sa jedná len o tú snahu, darí sa mi len veľmi málo.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Hral som kedysi dávno v 90. rokoch v jednej UG kapele, a to je azda asi všetko čo sa kapiel týka. Projektov bolo viac, ale moje staršie radšej nespomeniem pre istotu. Novšie projekty teda : Toreva, Vyatûr, Master Hunter. Hral som na gitaru a bubnoval som.

 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Toto rád spravím, zaujímam sa o techniku. Mám momentálne dve gitary (obe používam v iných projektoch) ESP LTD EC BLACK SATIN so Seymour Duncan Black Winter snímačom a starú Jacksonu Dinky s Nazgul kobilkovým snímačom. Doteraz som používal 11-49 Elixir struny ale precházam na 10-46. Ladím do D štandard až E štandard (to už pomenej). Takisto mám 3 gitarové hlavy, Peavey 6505+ 120W - táto je používaná na rytmické gitary v Toreve a je to valec. ENGL Thunder 50 E325, ktorú používam na melodiské linky v Toreve a ako hlavný aparát v Master Hunter projekte. Mám ešte Bugeru 1990 120W, lacná, ale skvelá hlava s fantastickým zvukom. Je to taká vydarená kópia Marshallu JCM900. Robím s ňou všetky gitary do Vyatûru. A keďže som bytový, nie domový obyvateľ, treba mi byť potichu a preto mám ešte Two Notes Torpedo Live ako speaker emulátor. Všetky hlavy boostujem dvoma klasikamy - Ibanez Tube Screamerom a Boss Super Overdrive-om. Stále mi znejú najlepšie, aj keď už nemajú moderný zvuk. Ešte používam Marshall Bluesbreaker, zopár ekvalizérov a noise-gate (Decimator II) na škrtenie basových frekvencií. Z Torpedo Live idem optickým káblom do zvukovky (RME Babyface) a do Cubase, kde to všetko nahrávam a mixujem. Uff.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Som tak rozmýšľal o tomto, ale viem akurát tak selsky pouvažovať. Musíme sa ale najprv dohodnúť na tom, čo je to umenie, lebo každý to vníma inak. Z mojho pohľadu mi to príde, že je Pravda subjektívna alebo objektívna ? Ak je subjektívna, tak potom aj umenie je subjektívne. Ale ak je objektívna a teda jedna, potom je umenie len ódou na Pravdu, potom je objektívne. Krása stredovekých chrámov, ktoré nájdeš po celej Európe,je dokladom o objektivite umenia. Neverím, že v niekom vyvolajú spontánny hnus a odpor. Umelecký dar využitý presne tak ako mal byť, to jest, na chválu Boha. Takéto umenie povznáša ľudského ducha. Ľudia využívajú svoje nadania ale aj na iné, ako na Božiu oslavu, napr. na presný opak. Tam teda nájdeš aj odpor, aj hnus aj nepokoj. Umenie, ktoré nepoukazuje na Boha je prázdne, zbavené svojho zmyslu. Ako človek, ak je duchovne mŕtvy, tak je celkom prázdny ako zviera, alebo kus šutra.

 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Myslím, že som na to už čiastočne odpovedal v predošlej odpovedi. Samozrejme, všetky témy sú tu presne na to, aby sa do nich zasahovalo. A špeciálne kresťania sú pozvaní vyjadrovať sa aj skrz umenie ku všetkému. Tento svet si veľmi praje, aby sa niektoré veci nevyťahovali na svetlo. Taký luxus mu netreba dopriať. Jediný kameň nemá zostať neprekotený.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nemám rád perverzitu a do očí bijúce rúhanie sa, lebo svet niekomu povedal, že to je fajn. Ľudí, ktorí chcú používať zlo na to aby niečo povedali. Zlo vie robiť každý, to je to najľahšie, zato pravé dobro len ten, kto je naozaj slobodný.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Vo všetkých ľuďoch naokolo. Všímam si ich, ako sa majú a ako fungujú. Kde sa zhruba nachádzajú. Väčšinou, toto mnou hýbe najviac. A samozrejme hudba ma inšpiruje.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Najlepšia vec, htorá sa mi podarila je album Vyatûr - The Beginning a jediná pieseň Contemplating the dying. Myslím si, že sú tam pasáže, ktoré sú fakt dobré. Až sa sám tomu divím.

 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Tak najsilnejší čo do efektu je nepochybne "Protestant Heresy", celé protestantké black metalové podhubie sa so mnou prestalo rozprávať po tomto kúsku :) Ale, najdôležitelší je v piesni "Salutaris Hostia", pretože hovorí o eucharistickom Kristovi.
-
"The victim is bearing aid
As the screaming blind
Are being crushed
By the freeing knowing

Hidden for so long
Not so bloody anymore
Feeding the crowds
To bear the fruits

The magnetic attraction
Is not possible to ignore
The hostile ones will stay
untouched by the force"

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Vidíš, úplne konkrétne som na toto ešte nikdy neodpovedal. Ja som vždy mal ambíciu prekračovať slovenké hranice. Nebyť len lokálny, ale viac než to. Motivovala ma sláva (slavomam). Celé sa to rozplynulo po mojom obrátení. A teraz budem s radosťou len lokálny, aj keď rád by som textami siahal možno čo najďalej.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Priznám sa, že len s ťažkosťami si sám seba predstavujem ako umelca. Nič, čo by som označil za umelecké dielo ja nejako nevnímam. Možno ten Vyatûr, na ten sa hrdím sám pred sebou che-che. Aj text tam je dobrý, dokonca aj dôležitý.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Tak hej, istej dekadentnosti bolo dosť, ja som mal aj iné hudobné aktivity a veci s tým spojené, Toreva prišla vlastne až roky po ukončení mojej "kariéry", ako niečo s čím som už nerátal, že by sa mi mohlo prihodiť. Celá tá moja skoršia tvorba bola jedna dekadentnosť a vlastne celý môj život.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Rozmýšľam nad tým teraz, že ako pokračovať. Vydal som 3 albumy a 2 EPs za rok a pol, tak v tomto štýle už nepôjdem, výrazne zvolním. Chcel som si vyskúšať, že čo som schopný dať. Ak teda vyjde jedna vec ročne bude to veľa. Aj tak nemám pocit, že by to niekoho priveľmi zaujímalo.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Scény sú pre mladých aby sa formovali, hľadali sa a potvrzovali sa, pomáha im to potom neskôr rozhodnúť sa ako a kam ďalej. Ja už sa nehľadám, úspešne som sa našiel. Aj formáciu dostávam z iného zdroja. Na druhej strane, byť súčasťou skupiny ľudí, ktorá má rovnaký koníček je veľmi fajn. O také mám záujem aj ja.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Myslím, že sa veci hýbali len veľmi pomaly a všetko trvalo roky. U nás každý hral technický death metal a vo všeobecnosti bolo len málo ľudí, ktorých by zaujímali okrajové žánre. Zato sme sa skoro všetci poznali osobne a to dokonca ešte aj v rámci Čiech. Dokážem sa vyjadriť len k 90tym a skorším 2000, lebo vtedy som hudobne fungoval. 90te roky mali svoje čaro a jednoznačne som videl progres v celej spoločnosti, ale úderom 2000 roku akoby sa niečo zmenilo a to čaro zmizlo. Mám pocit, že ešte do 2010 sa veci posúvali akousi zotrvačnosťou, ale v druhej dekáde sa všetko zastavilo a veci sa zastavili. Ja osobne to vnímam tak, že ľudská história sa končí a vstupujeme do novej, veľmi odlišnej éry. Toto všetko vnímam aj čo sa hudby týka. Kompletný regres a stagnácia (doslova hromadné štylizovanie sa do prejavu starších kapiel), kapely sa snažia ísť naspäť namiesto toho aby tvorili niečo nové.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Beriem tu do úvahy len domácu scénu, a rovno priznám, že všetky výhody vypapali tí, ktorí začínali v druhej dekáde rokov 2000cich. Lebo mám pocit, že až vtedy sa na Slovensku začalo niečo diať vo vačšom. V 90tych rokoch bolo tých ľudí tak málo a všetko tak plienkovité, že tam bolo vlastne len to čaro. Všetko iba začínalo a ako som spomenul vyššie, len veľmi pozvolna. Dnes je síce viac možností a omnoho viac kapiel a ľudí, ale vnímam len stagnáciu a regres napriek super talentovaným umelcom.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Úprimne musím priznať, že toho nebolo veľa, o nejakých rôznorodých žánroch sa tu ani nedá hovoriť. Niektoré tu vôbec neboli (grindcore, noisecore, industrial, black metal), alebo len nejakí jednotlivci. Zopár death metalových kapiel a zopár hc/crustových. Vlastne jediná kapela ktorú som mal zo Slovenska rád boli košičania Obliterate. Dnes už nepočúvam sekulárne metalové kapely a nemám prehľad. Len som si stihol všimnúť, že talent tu ľuďom nechýba. Zdravé sebavedomie žiaľ áno.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Nerozumiem úplne tejto otázke, tak ale pokúsim sa nad tým zamyslieť. Hudobne ťa nemusí niečo spájať s niekým, kto má iný vkus ako ty. To je v poriadku. Jedine potom asi radosť z hudby.
Hudba samotná nemôže predsa nikoho rozdeľovať, náš vlastný hriech nás rozdeľuje, prejav sebeckosti, ktorá pramení z nezriadenej sebalásky. Ale to je tak vo všetkom, nie len v hudbe.

 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Vôbec nič :-)


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zaujali ma logá niektorých kapiel, aj artwork. Tu vnímam viacero talentov. Čo sa albumu týka, priznám sa, že nemám napočúvané vôbec nič, len som sa na youtube preklikal zopár videami, aby som mal aspoň trochu šajnu, kde sa nachádzame. Rozumej prosím, že ja od roku 2008 neviem o tunajšej hudobnej scéne mnoho. Respektíve nič.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Odporúčam "Umučenie Krista" od Mela Gibsona a "Veľké ticho", čo je dokument o Kartuziánoch. A ešte francuzsku komédiu "Drž hubu".


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Ja úprimne neviem :-)


Vinyl alebo CD ?

Definitívne CD.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Nemám nikoho v merku, ale rád si čítam rozhovory, aby som vedel, čo si dnešní mladí myslia a ako uvažujú.

 

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

"Pohanské srdce bude v ten deň sťa srdce ženy pri pôrode, ich nivy užasnú nad ich osudom" (ktorýsi starozákonný prorok).

Veľká vďaka za tvoj záujem. Pax

================================

Linky:

https://toreva.bandcamp.com/