Something that you may not know about the Florkster is that he also
has a day job. This may come as a surprise to many of you, seeing as he
earns big bucks already from the higher-ups at Jablka. But inflation,
recreational substances, and other circumstances beyond his control
compel him to moonlight a bit on the side. And so, the Florkster
supplements his income by supporting himself and his bad habits as an
English teacher. You may wonder how this is so, especially regarding the
numerous spelling errors and occasional confusing, grammatical mistake,
but these can be attributed more to carelessness and an aging brain.
Yet despite this sloppiness and inattention to the quality of work, I
still appreciate well-spoken (or sung) English when I hear it. And if I
were to guess without having any information beforehand, then I wouldn’t
be able to tell where Queer Jane originated from. They could be either
from California or Toronto or southern England. The lyrics and the way
they are sung are at such a proficient level that anyone would be in
disbelief that they were non-native speakers of English. Yet, like other
bands in Slovakia who see the value of singing in English such as the
Peter Bič Project, 52 Hertz Whale, or The Last Days of Jesus, the trio
from Bratislava is fully aware they can reach a wider audience while
satisfying their own fans back home.
They’ve also been praised heavily by the Slovak Press and have
received heavy acclaim from fans and press abroad, namely Poland, the
Czech Republic and the UK. And so, I was pleased to get the chance to
hear and review this Bratislava indie band and their catchy melodies and
choruses. Take the title track Amen Dolores, for instance, “please move
your chair so I can figure you out, I’ve yet to figure you out...” or
its follow-up “I went to see my face, coz I never could find out why you
hate to see me smile…” Both tunes are so chill with top-notch
production and written beautifully. A Minor Crisis is full of lullaby
harmonies and reminiscent of the 60s with its Beatlesque (did I spell
that right?) tempo. A Happy Drunk is folksy and Dylanesque with the
addition of the harmonica and reached more than 630,000 streams on
Spotify in 2019. And although Gerard Love might be the best track on the
whole album, my favourite is Good Morning Mom, a tune that hits home
with my own relationship to my mother (yes, the Florkster has a mom -
Mrs. Flork). This track is full of acoustic and electric guitars, as
well as other sounds that were born in the 60s, yet have endured the
last 50 or so years.
Every track on this album is so well-thought out
and timed perfectly. I also like the final track, Sunrise Sunrise, a
soothing ballad of positive energy that leaves the listener with a
feeling of happiness as he listens to the album again. Amen Dolores is
by far one of the best albums produced in Slovakia in 2020. And I’m not
praising it because it is sung in English or sung extremely well. My
ears go beyond whatever language a song is sung in and hears only the
language of the music itself. But Amen Dolores stands out for its high
level of creativity and song-writing, its employment of a variety of
instruments that fit meticulously well together, and an overall
chemistry that is felt among its band members. And although it is
somewhat revivalist, the compositions themselves are timeless. It’s as
if the songs missed a train in an era of great song writing and only
arrived just now. The wait, of course, has definitely been worth it.
I. Aký je príbeh vašej poslednej nahrávky, ako dlho vznikala, čo boli hlavné úskalia a radosti tvorivého procesu ?
Naša nahrávka vznikala príliš dlho. Od marca 2021 do mája 2022. Naťahovačky boli spôsobované pandemickými opatreniami, pandemickými ochoreniami a pracovnou vyťaženosťou – ako našou, tak chalanov v štúdiu. Úskalí bolo viacero. Radosťou zas ochota Jakuba Spiszaka nám pomáhať.
II. V čom je "Zombie Mustang Safari" iný od predchádzajúceho albumu "Konský kokot" ?
Má, medzi-časom, 2 x zmenenú zostavu, hutnejší zvuk, skladby sú opäť viac „deathmetalovejšie“, ale primárne ide o to isté – hrubý mix metalu a punku.
III. A co bude dál ... (turné, klipy, promo) ?
Začíname spriadať plány na kratšie Európske turné v apríly budúceho roku. Malo by prebehnúť v spoločnosti kamošov MORDLOCH z ČR. A vyrobili sme aj nový merch, ktorý je k dostaniu na našich koncertoch, resp. cez sociálne siete.
Klipy svojvoľne brainstormujeme už niekoľko rokov. Vždy to skončilo tým, že som si v iMovie primitívne naeditoval zopár live záberov so žartovnými klenotmi historickej kinematografie. To „promo“ moc nerozumiem.
2. Kedy naposledy si sa neúspešne snažil vzoprieť sadistickej opici ?
Minulý víkend.
3. Ako si prišiel o zub, ktorý ti ako posledný opustil ústnu dutinu ?
Ja som oň prišiel viac krát. Najprv mi ho zlomil tínedžerský agresor na strednej škole. V čele má naň asi spomienku dodnes. Časom odumrel - zub. Umelý mi pak nechtiac zlomil/vyrazil kamarát Gábriš na koncerte Grief v Brne a nakoniec mi ho už vyheganý z koncertov a boxu na požiadanie úmyselne vytiahol zubár.
4. Akými nepotrebnými vecami sa rád obklopuješ ?
V poslednej dobe sa snažím so svojím horderstvom bojovať a zbavovať sa vlastníctva. Je príťažou.
5. Chcel by si vedieť hrať na gitare ako Jimmy Cimbala ?
Nepoznám.
foto: Braňo Vartovnik
6. Aké kmeňové postavenie-funckiu by si mal keby si žil v praveku?
Obeť.
7. Čo je účinnejšie homeopatikum - sexuálne orgie a flagelácia alebo ivermectin a savo ?
Flatulácia!
8. Ktoré turistické miesta v okolí odporúčaš a prečo ?
Turistické miesta neodporúčam, lebo by to spôsobilo nárast turizmu na odporúčaných miestach.
9. Ktorý okruh pekla vidíš perspektívne ako svoju ideálnu budúcu adresu ?
Svor… I like the name, it has an interesting ring to it, and not just
in Slovak but in English as well. And while I listen to the opening
track Mizéria Každodenná (Everyday Misery), I contemplate the name of
this project. In Slovak, svor refers to a complex type of rock element
that has transformed through stress, pressure, and other factors from
its original structure into something that no longer resembles its
former self. Actually, it retains elements of its past, yet no longer
identifies itself with its previous form. And so, this metamorphosis of
sorts is perhaps a reflection on the theme throughout the album, which
focuses on growing up in times of misery and its infinite cycle of pain.
Whether I am accurate or not, I cannot say, it’s just as possible the
name was chosen due to its cool sound.
And while listening to Mizéria Každodenná, a haunting track with
classic DSBM howls that opens the album, listeners get a taste of the
cycle of life and the painful memories one can never fully rid. There
are no lyrics on this track, nor on any of the others for that matter,
however, the titles of each composition provide you with enough of an
idea of the theme that each of the tracks draw from. Take the second
track, for instance, Dni nie tak minulé (Days not so long ago), again
making reference to unpleasant moments, at least according to the beats
of the bass and drums. This track is also very ambient with heavy doses
of painful screams and wails. In fact, wails of desperation are heard
all throughout the album as a replacement to growls and low, demonic
vocals. Apparently, this is a signature of the genre, with several bands
blending eerie cries and wails with spoken word or dialogue. The whole
intention of such projects is that the music speaks for itself, without
being classified as solely instrumental.
What’s interesting about the sound of Svor is that it’s predominantly
the work of one man — EF. He does, however, incorporate the help of a
couple of guests from other groups for guitar solos and vocals, yet most
of the instruments were performed by EF himself. And many are very
diverse, with ambient sounds from the piano and synth mixed in e.g.,
Ublížim ti. It’s all extremely depressing, without any light anywhere,
like being in a never-ending tunnel during a blackout. You can’t help
but being bummed out after listening to this album. But that’s exactly
what the genre strives to achieve and Svor does it well. This couldn’t
be expressed any better than in Nekonečne depresíva zima (Endlessly
Depressing Winter), an epic 11-minute composition that forces me to drop
several antidepressants and Xanax into my double espresso coffee. And
while I listen to the final track Slabá chvíla (Moment of Weakness), I
realise that there are tears in my eyes and contemplate checking into a
psychiatric facility. Instead, however, I press play on the opening
track and put the album on „repeat all“ mode.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
C: Čau, jsem Cyril, v našem projektu JADRAN mám na starosti hlavně texty, mikrofon a pohyb. Poslední dny jsem byl hlavně zaujat sám sebou. Je to bezva si vyhradit čas a pěkně se opájet sebou samotným a následně střízlivět. Pak už pozornost byla plynule navázána na koncert v pražském Fuchsu konaný tenhle pátek (28.10.) a jeho ohlasy.
P: Stejný jako ve dnech před těmahle…
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
C: V žádných kapelách jsem nikdy nehrál. Hrál jsem ale křoví v pár TV seriálech a reklamách, což jistě čtenáři Vašeho underground blogu ocení.
P:Achtung Wandzeitung, Karl Krauter feat Nina. Taky mám kámo sólovou dráhu jako DJ Arakain, DJ Vzácný host, DJ Pestra Psij
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
C: Nejčastěji používám svůj hlas a lecjaké efekty, třeba od Heliconu, distortion a reverb od Bosse, delay od Electro-harmonix, Roland VT4, mám ale nepoužívám. Korg Electribe mám, ale nepoužívám. Ano, v jednu chvíli jsem propadl mamonu, i když se současně nerad učím novým věcem. Mám ale i ručně dělané a na ovládání jednoduché noise boxy od Petra Válka, zefektovaný akordeón, megafon. To je fajn.
P: No, to prosimtě mám všechno a půlku věcí ani nepoužívám, jako hlavně oldschool syntezátorový krabičky budu teď prodávat, jestli někdo nechce. Preen FM v první verzi, věci od Mutable instruments. Nějaký techno, speedcore, gabba desky co už hrát nebudu. Přijeďte si.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?
C: Naše poslední věc vznikla v den našeho koncertu ve Fuchsu. Kolega Petr týden před gigem udělal beat a já odpoledne před vystoupením napsal text. Zrovna jsem přijel z týdenního psycho výcviku, takže to šlo samo. Pěkně na lavičce Na Štvanici. Sluníčko, pejskaři, rybáři a smažky. Paráda. Jméno nahrávka nemá.
P: Hele, on spíš myslel poslední album. Jakože ten Máj. No, to je hc/noise. Ale tancovat se na to dá.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
P: Normálně zkouším zvuky a když je to dobrý tak to nahraju do beatu.
C: Třeba tuhle před Kauflandem. Hele: Žena: “Di do piči ty mrdko, já s nikým nebyla!” Muž: “Byla.” Žena: “Byla? Tak di do piči.”
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
P: Tvl, tady začínají otázky o ničem…
C: Ale tak třeba “Teleskop”, co Petře? Petře?!
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
P: Překonala očekávání..
C: Ještě stále nemám uplý kožený kalhoty s cvočkama, co jsem viděl kdysi na OK3, když jsem začínal, takže.. Petře, jsi tu?
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
P: Zajímavý je to celý.
C: Tos napsal moc hezky, Petře.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
P: No, něco vymyslíme.
C: Máme v plánu přijmout tvoje pozvání na Slovensko, draku!
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
P: Jakože co, součást? Hele, to je na mě moc velká filozofie.
C: VESMÍR.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
P: Tohle jde taky trochu mimo mě.
C: Láska v osm ráno.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
P:TVL!! kašli na to….
C: Pomóc!
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
P: Fakt se na to vykašli…
C: Mega cením AC Sparta Praha devadesátých a nultých let. Vlastně i tu současnou, jen je to trochu růst skrze utrpení. Kámo, hlavně ať jsou děti mezi reprákama spokojený.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?
P: Hele, tady končím…Čoveče, vůbec nevíš o čem je hraní techna.
C: Očividně máme hranice každý jinde, já zkusím ještě další řádky.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
C: Aha, tvl, Petře?!
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
C: Kámo, a co je domácí scéna? Obecně, cosi takového registruji, ale že by se mne to až tak dotýkalo, že bych byl nasranej nebo dělalo mne to šťastným..?
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
C:Bratranče, Divo Institute. Bookuj to! Ještě s náma, jedna z nejlepších současných českých kapel.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
C: To je přeci jednoduché, poslouchejte Buty, mějte lepší životy.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Víš co, dost ceníme jednu takovou partičku, kolem jednoho takovýho pražskýho týpka, kterýho nebudu jmenovat, páč ne všechny akce, co dělá, jsou legal. Ale všechny ty lidi máme rádi. Asi i proto, že oni mají rádi nás. Nějak se to sešlo. Tenkrát pod viaduktem, na polní cestě. Láska.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
C: Tak určitě! Petr Falk. Jednoznačně. Pak mám rád Ríšu Müllera, ale tomu každý leze do prdele, aby se mu na rozhovor nevysral nebo se mu při něm nerozsypal.
I. Aký je príbeh vašej poslednej nahrávky, ako dlho vznikala, čo boli hlavné úskalia a radosti tvorivého procesu ?
Príbeh TLAKu
sa začal už pri nahrávaní prvého albumu, keď sme ešte ako dvojica v
štúdiu RatNoise stretli starých kamošov Branislava, Richarda a Tea
Potrebovcov, ktorí sa čudovali čože to hráme (myslím, že ich oslovil
hlavne názov), postupne sa pridali a odvtedy sme naozajstná skupina.
Potom boli tvorivé lockdowny, kde vznikla väčšina materiálu, pár skúšok,
potom letné nahrávanie. To bolo bolestivé, veď komu sa chcelo opakovať
nejaký riff, keby mohol sedieť niekde na vyhriatej terase? Radosť prišla
na záver, dva roky od vydania debutu, s výsledným zvukom novej dosky.
Braňo Biznár z RatNoise je proste makač.
II. V čom je "TLAK" iný od predchádzajúceho albumu "V rohu" ?
Iný
je v tom, že sme o čosi starší a schátralejší, čo je z pohľadu estetiky
gerontopunku plus, s tým možno súvisí jemný, takmer nebadateľný, posun v
témach.
V
prvom rade je ale iný v tom, že noví členovia priniesli okrem vlastnej
tvorivosti aj nástroje, ktoré som predtým považoval za zbytočné (živé
bicie či druhú gitaru), čo prinieslo iné zvukové možnosti, ako aj
predtým nevidenú úroveň hráčskych schopností, čo sa ukázalo ako kľúčové
pre drive a tlak kapely.
III. Čo plánuje kapela v blízkej budúcnosti ?
Kapela
plánuje ako obvykle navštevovať kúpele a termálne vody a v sedacích
bazénoch a vírivkách bez pohybu rozjímať o ďalšom rozlete.
Turné
na podporu TLAKu sme absolvovali ešte pred jeho vydaním. Zúčastníme sa
ešte Slovenskej Teplárne, konkrétne 24.11. v Klube pod lampou v
Bratislave, so skvelými Les Myzerábles a Pudingáčmi, potom uvidíme.
Popritom doriešime aby TLAK odišiel do sveta aj fyzicky, chystáme CD a
vinyl.
𝕯𝖎𝖊 𝕾𝖈𝖍𝖒𝖚𝖙𝖟𝖎𝖌𝖊 𝖂𝖎𝖊𝖉𝖊𝖗𝖌𝖆𝖇𝖊𝖑𝖎𝖘𝖙𝖊: Veľká Potreba - TLAK (2022)
1. Som out 02:23 2. Tajné radosti 02:59 3. Doktorát 02:42 4. Zapadnúť 03:15 5. Náhoda 04:20 6. Furt niečo 04:09 7. Nie je čas na hrdinstvá 03:26 8. Hitovka 02:04 9. Za všetko si môžem sám 03:16 10. Tlak 02:35 11. Do radu 03:19 12. Vypeníš 04:25 13. TRAPenie ľudí 02:13
2. Ktorá jedna veľká radosť sa vyrovná tisícke drobných radostí ?
Žiadna :)
3. Je lepšie byť "hovnom medzi kráľmi" alebo "kráľom medzi hovnami" ?
To je zasadná otázka, na ktorú stále, a zatiaľ márne, hľadáme aj v našej kapele odpoveď, aby sme vedeli ako ďalej. Skvelé je byť muchou, tej stačí hovno aby sa cítila ako kráľ.
4. V ktorej sociálnej bubline sa kapela Veľká potreba cíti najlepšie ?
Myslím, že v každej, ktorá vie Veľkú potrebu trochu oceniť a vychutnať si ju, kľudne môže byť aj trochu spľasnutá (tá bublina).
5. Kedy si si naposledy povedal "Toto už nemôže byť náhoda!" ?
Keď mi prišla pozvánka na tento rozhovor. Normálne som tušil, že sa to stane už od chvíle keď mi Peter Potreba čosi naznačil.
6. Čo významné sa naposledy prihodilo kapele Veľká potreba ?
Vydali sme album TLAK a to dva týždne po skončení turné, na ktorom sme ho chceli propagovať a predávať. Tlak na skorší termín zjavne nebol dostatočný.
A ešte sme si vytlačili nálepky, aby sme konečne boli poriadna skupina, oblepili nimi záchody v rôznych kútoch našej domoviny a tiež znehodnotili pár kotlebáckych billboardov. To by mala robiť každá dobrá kapela.
7. Ako blízko si bol niekedy v živote od vykonania hrdinského činu ?
Po spomínanom polepení billboardu som sa určite necítil ako hrdina, ale keďže na tých nálepkách boli termíny nasledujúcich koncertov, tak mi Teo popísal, ako si po mňa náckovia večer prídu, tak som chvílu napínal hruď. Ale nič :)
Inak sa ako bežný pohodlný a zbabelý jedinec snažím reálne hrdinstvá občas podporiť aspoň finančne (v poslednej dobe Ukrajina, alebo ochrana prírody ako Vlk… - to považujem v našich podmienkach tiež trochu za hrdinstvo).
8. Prezraď mi prosím návod aký má kapela Veľká potreba na písanie hitoviek ?
To neviem, skutočných hitoviek veľa nemáme, možno okrem Diany, tá vznikla za pár minút spontánne v krčme v Banskej Štiavnici, kde Diana obsluhovala, čiže je to jej zásluha. A ešte máme nový song nazvaný Hitovka, ten vznikol tiež celkom rýchlo s pomocou gitary, narýchlo zbastleného textu a názvu. Návod na tvorbu ako takú tiež nemáme, staršia tvorba, kým mala kapela dvoch členov - hudba bola viac menej len moja, takže neexistoval odpor - vznikala inak ako tá novšia, keď z mojich predstáv pri skúšaní často nezostane kameň na kameni, ale presne tak to má byť :) a to isté platí aj pre riffy ktoré donesú ostatní…
Texty stále nosí z väčšej polovice Peter Potreba, moje vznikajú prevažne v pracovnej dobe v rušnom open space, z všeobecnej frustrácie, pod tlakom termínov, či počas dlhých porád - tam je vždy dosť inšpirácie.
9. Veríš, že za všetkým čo sa ti stane je nejaký motýľ, ktorý niekde zamával krídlami ?
Určite, zároveň som presvedčený, že som mu úplne ukradnutý a lieta si ako sa mu zachce.
10. Súvisia názvy albumov "TLAK" a "V rohu" s názvom kapely Veľká potreba ?
Oba albumy sú pre nás relatívne veľké počiny a ich obsah sme naozaj potrebovali zo seba dostať von. Snažím sa, ale iné asociácie mi nenapadajú :)
11. Aký máš názor na jedincov, ktorí sa predbiehajú v rade ?
Ten najhorší. Trestal by som to povinným státím (alebo sťatím?) v špeciálnom trestnom rade ktorý by mal byť zriadený pri každom rade kde sa na niečo čaká.
12. Dokáže Ťa niečo vytočiť do nepríčetna ?
Naozaj máločo /málokto, naposledy (pred pár rokmi) sa to takmer podarilo istej pani Hýžďovej, jemne premotivovanej chatárke od Kremnice.
13. Koho alebo čoho Ti je najviac ľúto ?
Ľudí ktorých nikto nepredbehne pri čakaní v rade na stretnutie s pani Hyžďovou.
============================================================================ IV. Slovo na záver.
Split is a 3-song Ep collaboration by Otras and Pakosteň that helps
satisfy cravings for new music from both bands while larger projects are
still in development.
The songs are great, with Otras playing the first 2 tracks, Pranier
(Cage of Shame) and Semenom Zla (Seeds of Evil) and Pakosteň rounding
off the list with Čadca (City in Northern Slovakia). Both groups provide
a heavy dose of blank metal punk, sprinkled with elements of hardcore
and the fury that accompanies it. My favourite is by far Pranier, with
its screeching vocals and speed drumming. It’s an awesome track with
carefully-timed change-ups and enough room for each instrument to share
the limelight. There are loads of moments where all you can hear is
either the bass or the guitar before the drums and vocals intrude and
disturb the peace. But I also like Semenom Zla, the shorter of the two.
It sounds quite similar to the former, at least in terms of tempo and
screams, yet it balances out the two tracks perfectly.
Čadca is a beat slower, but equally as heavy. I’ve been to the city
of Čadca and just listening to this song, I can envision the dreariness
and boredom of its residents. It’s not a bad place, in fact it has a lot
to offer with its mountainous backdrop and isolation from the rest of
Slovakia. So, I’m not surprised that such a song would be written about
it. I can’t understand any of the words, since it’s all sung in Slovak,
but I doubt that I would understand it in English anyways, since the
vocals are deep and growly. But the lyrics are available on the bandcamp
website and paint a dreary picture of everything being covered in
concrete, or dead, cold, or possibly all three. It packs a huge punch
and I love listening to it.
Overall, it’s a good Ep and nice to see the band join forces, even if
they don’t actually play together. And as I mentioned at the beginning,
it will satisfy the cravings of fans of both groups who are impatient
for a longer release.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahojte. Volám sa Ondrey Zintaer. V týchto dňoch ako aj v predchádzajúcich, furt dumám nad kdečím. Chcel by som čítať viac, ale nemám čas. Občas pozriem nejaký film. Najviac času ale premýšľam, a to nechcene, nad stavom spoločnosti u nás i vo svete. Neviem aký to bol rok ale spomínam si, že som to písal ako úvodník do svojho zinu (asi 2016?), kedy práve vo svete zúrila migračná kríza a vtedy som nadobudol pocit, že svet sa zbláznil. Všímať si všemožné poplašné správy a dezinformácie ako (staro-)nový fenomén ale v kyberpriestore na turbo otáčkach. Korona to bola len predohra. No a vojna? Hnoj turbo diesel. Všetka tá nezmyselná nenávisť živená klamstvami, nevedomosťou a hlúposťou. No hrôza. Vražda pred Teplárňou. Brutal. Človeku je do plaču. Mne osobne z toho bolo nepríjemne úzko. A potom človek vidí tie vyrehotané emotikony pod príspevkami. Nerozumiem. Je mi z toho na grc. Aj o tom je moja hudba i texty.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Na začiatku bol zin s názvom ZINTAER (cinter, rusínsky cintorín) zameraný na hlavne fastcore, powerviolenvce, noisecore, noise a rôzne experimentálne odbočky ale aj na literatúru a vlastnú poéziu. Celé v kolážoidnej vytrhni, nalep, oskenuj estetike. Vyšli tri čísla (2014, 2016, 2018) každé po 96 strán, formát A4. Šlo o silný informačný pretlak, ktorý chcel von nejakou kultúrnejšou formou. Výtvarná stránka bola v tomto veľmi dôležitá časť. Šlo o to sa s tým pohrať, a dať do toho kúsok seba. Pri jednej z posledných recenzií nejakej noiscorovej obskúrnosti (čo mám dodnes strašne rád a dodnes ma fascinuje tá esencia jednoduchosti, úprimnosti atď, ktorá dokáže človeka strhnúť) mi náhoda (a sociálne siete) prihrali kontakt na noisera NBDY, ktorý mi prvý poradil čo a ako na nejaké prvé hlukové pokusy. Teda som šiel do muzikera a kúpil si prvý distortion efekt. Zapojil dcérkine casio klávesky a išlo sa. Bolo to krásne. Minule som si aj počúval tie prvé pokusy a niektoré ma bavia stále. Tá nejaká láska k noisecoru mi našepkala, nech si to všetko archivujem nakúpim kazety a nech to ide von. To prinieslo ďalšie možné formy aj výtvarnej sebarealizácie a vôbec taký ten konceptuálny pohľad na vec. Mám rád keď veci majú hlavu a pätu a nejakú vnútornú logiku. Či ju majú všetky moje dielka? Myslím, že v čase vzniku mali :) Svoje úplne prvé kazety som ale podpisoval ako |ONNN|DREY|TZIN|TAER| a skrátene ako ONNN ale potom sa ozval Vlado čo robí parádne techno pod týmto pseudonymom tak som tú skomoleninu zahodil. Nasledoval ešte symbolický návrat k menu ONNN, keď sme spoločne pod týmto menom vydali split kazetu.
Ešte v podstate počas čisto spisovateľských aktivít som sa stal kvázi členom projektu Otloukánek, pre ktorých som písal texty a na druhom albume KLAM už aj niečo zahučal. Určite stojí za vypočutie
Zo spolupráce s Otloukánkom vzišla aj slovná dohoda o budúcej spolupráci so saxofonistom Ádom (Massola, Otloukánek, Naše Ano ...) s ktorým sme počas Korony dali dokopy virtuálne free jazz noiscore duo Kurvik19. Prvý album vystihoval také nejaké to nezmyselné zúfalstvo, ale vlastne aj hovenie si v karanténe. No číre šialenstvo. Dúfam, že už nikdy žiadnu karanténu nezažijem. Aj keď oproti strachu z vojny (ktorý tiež už trocha upadá, čo spôsobuje takú tu skeptickú paniku, že sa možno teraz niečo stane, čo nikto nečaká apod.). Druhý album „...z diaľav zabudnutia“ už bol o hodne kľudnejší. Skôr ambient. I Ádove saxofóny už až tak neškrípu. Skôr pekne potemnelo hudú. K vypočutiu tu:
Spievam v kapele Ničiteľ. Rozhovor s našim dirigentom Tomášom tu už bol, tož to moc nerozvádzam. Dodám iba, že chlapci sú super, a začať s nimi biť bandu bolo ultra zaujimavé i srandovné rozhodnutie. Mojej solitérskej povahe to len prospieva. Myslím. Včera sme mali skúšku. Keď si spomeniem ako som bol deň pred prvým mojim vystúpením ever skúšať v skúšobni u kámošov ako sa vrieska do mikrofónu. A na druhý deň ma bolel žalúdok od strachu či to zvládnem na ostro. Zvládol som. Tomáš Ničiteľ ma videl vrieskať v Trnave v Kubiku, tak ma zavolal k nim do skúšobne. Vrieskať hodinu (i viac) vkuse, no to sa kus podpisovalo na mňa zo začiatku. Teraz už to ide. Máme vonku parádny album ANNA.
Doteraz som vydal split albumy okrem spomínaného ONNN aj s NBDY (ČR), Mental Hygiene Terrorism Orchestra (Francia), Juanito))) (Španielsko), Brown Piss (USA), PMNT (Brazília), Slovak Misanthrope (hádajte odkiaľ :-)
Splitká sú krásne ale spolupráce ešte krajšie, kde vznikne spoločné dielo. Čo sa týka hluku a hlukového experimentovania určite Mai12 z Grécka, kde sa jedná o split i collabo album. So Slovak Misanthrope, ktorá vyšla na Imploding Sounds v Seattle. Či sa týmto radím do Seattleskej scény ešte neviem, ale môjmu detskému ja s plagátom Pearl Jam nad posteľou sa to páči :). S Radkom Kopelom aka eMGeTonom sme vymysleli Emgetaer Zinton und Larmorchester von Amateurpsychiatern. Na mojom bc je to všetko k vypočutiu.
S chlapcami cca z kapely CLIVOSŤ sme dali dokopy jednorazovku projekt HURK, tu je pekný záznam z toho.
Odbočím na trocha. Korona spôsobila, že keď som si kúpil krabičky a neskôr synťáky a ešte hentaké synťáky, tak prišla chuť na klasiku ... elektická gitara, bassa, bezpražcová basa ... potom ešte taký efekt, hentaký efekt ... až nakoniec matka predstavená všetkých šibnutých nápadov ... saxofón. Všetko začalo prechádzkami s mojimi deťmi, keď som si vždy do vrecka bral nejaký malý nástroj ako fúkaciu harmoniku, kazoo, ... raz som si kúpil malý plastový saxofón nuvo jsax, čo vyzerá ako hračka, ale používa sa pri výuke, a dá sa na tom regulérne hrať. Po chvíľke skúšania som nahral svoj prvý impro kvázi free jazz track ako duo ja na jsax a ja na base, Ondrey Zintaer und Andreas Flügel - Die Intergalaktische Zusammenarbeit ...
... a tu to začalo, úplne iný level. Mozog sa mi prevrátil naruby. Heroin handra. Jebe mi, ale úplne úplne úplne. Sľubujem. Kúpil som si riadny zlatý plech altku, najprv z bazošu, ktorá je viac rozbitá ako celá, tak som sa nasral a z odmeny v práci si kúpil najlacnejší ale nový alto sax aký mali a začal hrať. o pol roka na to som si kupil soprán, a o polrok na to tenor saxofón, čo je totál špica. Snažím sa hrať každý deň, ale jasné že mi to nevychádza. Koncertný umelec vo filharmónii ani na kolonáde zo mňa asi nebude (nebodaj v zábavovej kapele :) ), ale na stopro viem, že ... no proste pochovajte ma aj so saxíkom pls. Tá kombinácia hluku, všemožnej neorganizovanej elektroniky, či úplne šialených preefektovaných gitár a blastbeatov korenených improvizovanou hrou na saxofón, ale aj úplne len tak sám čistý do ticha, no to je proste blaho.
Nasledovala výborná kazeta s kamošom Marošom NOITTom z Prešova, Improvisations1, čo bola taká skôr mixtape kazeta všetkého možného čo sme v skušobni nahrali aj čo sa časom pritrafilo. Má to 90 minút. Boli sme na super trojdňovom turné v Ostrave, Opave a Olomouci. Kam nás pozval Martin Rejža Režný, experimentátor a organizátor v jednom, za čo mu fest dikes. S Marošom a ešte spolu s bicmenom Dušanom sme dali dokopy aj projekt OHAKA, s ktorým sme nahrali myslím pekelný materiál, ktorý čaká na svoje svetlo sveta. Maroš je aj dirigent zoskupenia Krajné Čierno s ktorým som si strihol super live gig na Hradbách Samoty v Jelšave.
Angelo Esmanhoto z Curitiba z Brazílie, gitarista, improvizátor, experimentátor a hudobný publicista ma pozval do relácie v ich lokálnom kultúrnom rádiu Contextura Sonora, kde začala naša spolupráca, z ktorej vzišiel album Cooperations 1. Zúčastnili sme sa spolu internetového festivalu Improfest https://www.improfest.com/ Za najkrajší výstup našej spolupráce je skladba kompilačného CD, ktoré vyšlo ako príloha zborníka k nedožitým 100 narodeninám Česko Portugalského básnika Františka Jorge Listopada. Tá skladba sa fakt podarila. Spomínaný zborník má na svedomí Karolína Válová. Popularizátorka hluku a hrdze :) , s ktorou sme dali dokopy zopár básni pod spoločným názvom Zakázaná zelenina.
S Japonským bubeníkom Ryosuke Kyiasu známym z dua SETE STAR SEPT sme vydali kazetu. V marci by sme si mali spolu aj zahrať počas jeho plánovaného turné. Tož uvidíme.
No a zatiaľ tento príbeh končí pri Talianskej spolupráci s klaviristom Paolom Tognolom a bicmenom Filipom BOTOX Cocozzom, s ktorými tvoríme ZTB Trio. Náš prvý album Fear of War vznikol ako reakcia na útok na Ukrajinu. Skladby z tohto albumu zazneli v Rádiu Devín v relácii Vlny a Zvuky, ktorú vedie Jori Morski, super šrác. O Albume Fear of War by ešte malo byť počuť. Nechcem predbiehať bo som poverčivý. Peniaze z predaja nielen tohto albumu šli na pomoc Ukrajine. Neboli to tisíce Eur. Bolo to niekoľko stoviek vo viacerých dávkach rôznym organizáciám. Nebolo to veľa. Ale zas keď sa vezme, že vlastne tie peniaze vznikli iba z energie, času a hudby niekoho neznámeho a nepodstatného ako ja, tak mi to príde ako zázrak. Momentálne chystám nejaké ďalšie vydania, tak tá aktivita môže ďalej pokračovať. Páčilo sa mi, že to má nejaký vyšší zmysel.
Hrali sme taktiež na Improfeste. Teda pripravili sme pre nich polhodinové video s polhodinovou improvizáciou. https://www.improfest.com/eventos/ztb. Hudba z tejto seanse vyšla na albume Breath, ku ktorej sme dotvorili ešte jeden 25 min trek. Album nám vyšiel na poľskom labeli Antenna Non Grata
Zahrali sme sa aj na Naked City trochu. Napísal som chlapcom nejaký kvázi scenár, že ako si to predstavujem v akej dlžke, rýchlosti, nálade by mali skladby byť. Ponahrával som k tomu kdejaké podklady a dali sme tomu názov Abracadabra. Poslal chlapcom a postupne nahrávky zmixoval. Nakoniec je z toho albumček Spiritus Mundi. O jeho ďalšom osude zatiaľ radšej pomlčím. No a to je asi tak všechno. Nápadov je dosť. Kde-čo vzniká. Som naozaj vďačný za každú pomoc, spoluprácu či pozvanie.
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
Všemožné najlacnejšie krabičkové gitarové a basové efekty. Vlastnoručne vyrobená hrkálka i prepínač. Malú zábavnú krabičku C.U.N.T. (Cut up noise thing). Poslučkovaný noinput analógový mixáčik, to ma baví úplne od začiatku. Maroš Noitt mi raz vyrobil taký super modulárček na krokodílikové kábliky. S tým som hral veľa. A ešte asi aj budem. Najlacnejšiu basu i gitaru, značky neviem. Bezpražcovú basu Marcus Miller som dostal od rodičov. Hneď po saxíku je to najobľúbenejší nástroj. Tá ma fakt baví. Furt keď na nej hrám, je to ako pohladenie. Vŕzgal som na nej na zopár koncertoch so sláčikom. Bolo to krásne (pre mňa). Mám dva synťáky. Behringer Neutron a Arturia Minibrute. Sú to krásne nástroje, ale chce to strašne veľa času, ktorý im fakt nedávam. Každé hranie na nich končí migrénou. Mám k nim veľmi ambivalentný vzťah. Teším sa, že ich mám. Nie je to o tom hrať na nich vkuse. Skôr o tej možnosti, že ak je potreba tak ich zapnem pokáblujem a skúšam. Okrem saxíkov mám aj klarinet, bass flautu, chromatickú harmoniku. A iné trúbele :) Hej viem, že je to dosť. Ono sa to časom nazbieralo. Kedysi som ako šialenec kupoval kazety, platne, no a dnes si občas kupujem hudobné nástroje. Nechlastám, nedrogujem, tak mi jebe iným spôsobom.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?
Za svoj posledný album, ktorý som vydal ako Zintaer, považujem dva albumy Prayer a Bleeding. Je to spojenie elektroniky, cut up noise hluku, hry na base so sláčikom, saxofónov a vokálov. Čo ma na týchto výtvoroch teší, hlavne na albume Prayer vznikali samozrejme spontánne ale podľa istej predlohy. Nechcem tu hovoriť o komponovaní, lebo by to znelo určite prehnane, ale nebol to čistý pokus omyl. Náhravky vznikajú hockde. Obývačka, koncerty, skušobka, posteľ-podlaha-strop. Vlastne som už robil aj so zvukmi z ulice, takže aj zem-vzduch :).
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Niečo som už spomenul v úvode. Z radosti to veľmi nie je. Jasné, že moja tvorba je úplne spontánna, a čím viac je to momentálna improvizácia, tým viac to vyplavuje na povrch tie najvnútornejšie pocity. No a posledne mnou lomcujú pocity strachu, hnusu, sklamania, tak to sa potom v tej hudbe odzrkadľuje. Či to cítiť? Neviem. Ja by som samozrejme túžil po tom aby v tej hudbe bol popri tej ponurej kráse aj istý záblesk nádeje, či niečoho naozaj pozitívneho. Nejaký taký odkaz Johna Coltranea. Nie úplne, že Love Supreme. Ale proste aspoň odkaz. Minimálne názor. Kedysi si sa pýtal, či umenie je subjektívne alebo objektívne. Je to myslím o subjektívnych pocitoch, ktoré ale vznikli objektívnymi príčinami, s ktorými sa vie každý trochu citliví človek stotožniť, a ktoré vyjadrujeme tak, že vytvárame priestor pre fantáziu každého, kto na váš výtvor narazí. Niečo v takom tom zmysle, že v poézii sú dôležité tie pauzy medzi veršami. Umenie asi kľudne môže byť len o umení a len pre umenie. Nevyznám sa v tom veľmi. Ale žijeme v dobe, kedy si myslím, že je dôležité aby tam ten spoločenský odkaz a obsah bol, aj keď si uvedomujem, že sú aj krásne abstraktné diela, ktoré sú tak odtrhnuté od bežnej reality, že to proste nie je také jednoduché, či vôbec možné. Ešte dodám, že to čo robím nepovažujem, za nejaké vážne umenie. Vzniká to spontánne (prvá myšlienka, najlepšia myšlienka) z nejakého vnútorného popudu, s ktorým sa myslím môže identifikovať viacero ľudí. Navyše je to ako archivovanie alebo zakonzervovanie nejakej myšlienky, odkazu. Odkaz příštím generacím.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
bezmocné slová vo vetách neprávd odsúdené na veky k službám zlu nikto nikdy neočistí ich význam krvou zliepaných do falošných správ písaných žlčou nechajte sa viesť diablom na slepú babu pravda v zajatí šialencov polámané hnáty vzpína k nebu navždy hračka v rukách šialencov
bezmocné slová písané slzami ako naivné deti papagájujúce nezmysli splietané do veršov vedúce sa za ruky opantávajú sa pocitmi falošnej nádeje znejú tak dôležito verše zúfalstva rozplývajú sa vo vetre každodennosti v hmle šedi blikajúce inotaje
bezmocné slová navždy nevyrieknuté bubnujúce dlaňami do hrude zvnútra ako pri resuscitácii vlastného ja „ži ešte!“, „neodchádzaj!“, „nepridávaj sa k nim!“
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Išiel a stále idem do toho z čírej zvedavosti. No a veci sa proste dejú.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Žiadne opilecké ani drogové teátro. Poväčšinou chodievam hrávať na otočku. Keď som šiel z Trenčína autom v snehovej chujave v noci pomaly celú cestu na trojke, tak to bolo dosť zapamätateľné. Spoznávam vďaka hudbe veľa zaujímavých ľudí a to je asi to najlepšie na tom celom.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Dali sme dokopy spoločný materiál s Uncle Grasha’s Flying Circus, ktorý čaká na vydanie. Prísľub je kazeta pod značkou Crystal Mine v Španielsku. Takže len dúfať. Istí si môžeme byť len tým čo sa už stalo. Aj to niekedy nie na 100pro :).
Spolupracoval som s poľským hlukovým projektom F4672R, čo tiež kdesi čaká na vydanie. Kamyl z daného projektu robí tiež ambient pod menom Interna Carnis, na ktorom som participoval a (dúfajme, že dúfajme) po novom roku vyjde na kazete pod značkou Veinte33 v Uruguaji.
V najbližších dňoch by mal byť von nový album blackmetal projektu DEAD OCEANS Fabiana PMNT Pimentu z Brazílie, s ktorým som vydal splitko dávnejšie. Skomponoval som prvotnú verziu outra, ktorú Fabiano doplnil, a strihol som si saxofónové sólo v jednej skladbe. Bude to bomba. Tak som rád, že tie kontakty žijú a spolupracuje sa ďalej. A ešte sú nejaké prekvápka v zálohe, ale to radšej až keď budú von. Ešte spomeniem jeden nehudobný ale fest hlboký zárez na pažbe a to uverejnenie mojich troch básni v českom časopise Revue Prostor, ktorý má vyjsť v decembri, čo ma teda fakt ne že fest teší, ale úplne, že úplne. Nechcem prezrádzať čo je rozohraté a neúplné. Teším sa veľmi na zopár vecí čo sa rysujú.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Skôr áno ako nie.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
Myslím, že som o tom popísal vyššie. Rebélia sama o sebe ma nezaujíma. Istá miera šokovej terapie je asi vhodná. Nastavovanie zrkadla. Princíp negácie. Mŕtvoly na obaloch albumov neznamenajú, že to daná kapela či hudobník schvaľuje (pokiaľ to neschvaľuje). Je to upozornenie. Výkričník. A to je dôležité. Problém je to niekedy rozlíšiť či ide o upozornenie a negatívne poukazovanie, či o obdiv a vyzdvihovanie. Z kontextu by sa to malo dať rozlíšiť. Ak je to negatívny prípad, tak je to samozrejme zle. Ak je to len provokácia, tak čojaviem, ... nech si trhne nohou.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
Aj aj. Originálne podané osvedčené žánrové postupy.
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
Skôr pocta. Ťažko povedať. Asi prípad od prípadu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta?
Od kedy sa vŕtam v kdejakých aj ťažko počúvateľných experimentoch, a dlho som dumal vlastne aj nad hranicami hudby a pod., tak práve veľmi zvláštne, až sa sám tomu divím, som začal obdivovať klasickú hudbu, v istom zmysle aj ľudovú hudbu. Občas aj medzi rádiovými retro šlágrami viem oceniť to, keď cítiť, že to je urobené dobre. Keď to nie je vtieravé, slizké a vlezlé. Keď to nie je iba ako sa hovorí, že hovno na polici, čo si myslí, že je torta. Snažím sa neopovrhovať ničím, pokiaľ sa nejedná o hocčo typu Ortel. Čokoľvek čo vyslovene nabáda na zlo, podporuje zlo, je proste zlo.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
Mám rád experiment, ale nemám rád prvoplánové výstrednosti. Teda tým chcem povedať, že vedome sa tieto fúzie nedejú. Musia vznikať spontánne.
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
Teší ma vzájomná podpora, ktorú cítim, a snažím sa ju akokoľvek hoc aj v inej forme nejakým spôsobom vrátiť. Viac pre HC-Punk komunitu ale aj pre iné formy umeleckých „podzemných“ hnutí, ktoré sa aj prepletajú, sú typické čokoľvek DIY, label-e, distrá, ziny, koncerty, ... úžasný svet vzťahov a kamarátstiev. Som rád, že som tento svet z časti spoznal. Teším sa z toho.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Kúpil som si minule krabicu s kazetovou diskografiou kapely EYEHATEGOD to ma teraz baví. Kúpil som si kazeťák a oprašujem staré kazety. Death, Deche-Charge, Psí Vojáci, Zuby Nechty, Suppression, Plastic People of The Universe ... Čo sa týka improvizovaneji komponovanej hudby tak musím spomenúť dve mená, ktoré ma teraz hodne ovplyvňujú a to Anthony Braxton a Barry Guy. Kníh by som chcel čítať oveľa viac ako stíham. Momentálne rozčítané mám „Hudba, podvratné dejiny“. Zaujímavé uvedomenia z histórie hudby. Spomeniem jednu čo sa mi veľmi páči. Platón a všetci starí grécki myslitelia v svojej dobe hovoria o hudbe ako o vede, princípoch vesmíru atď, a za ideálny nástroj považujú lýru. Je to nástroj, ktorý je možné dokonalo naladiť a používajú ho pri vykladaní tých ich vznešených filozofických myšlienkových pochodov. Naproti tomu je v ich dobe populárnym nástrojom tzv. Aulos, čo je píšťala vyrobená z trstiny. Filozofovia ho považujú za nástroj opilcov, nevzdelancov, a považujú ho za nebezpečný svojou možnou rozladenosťou a schopnosťou vyvolávať až šamanský zážitok. Tvrdia, že má v sebe silu rozladiť vesmír atď. Prednášajú o tom v parlamente, že to treba zakázať, vymiesť preč atď. No a najzaujímavejšie je, že Platón sám v okamžikoch svojej smrti, prosil nech ho blízki upokoja hudbou lýry, ktorá ale neprinášala očakávaný ukľudňujúci účinok. Platón sám si vraj nechal priviesť hráčku na píšťalu aulos, ktorá mu priniesla vytúžený kľud. Tak to sa mi páčilo. Z poézie napríklad veci čo vychádzajú vo vydavateľstve FRA. Napríklad zborníky viacerých autorov Bytosti schopné zemřít, alebo Tento chléb přežvykovat, psacími písmeny.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Ffud, Hradby Samoty, NEXT, KRAA!, Hlukovae Mystéria. Všade kde som hral alebo počúval bolo výborne. Každá energia, ktorú niekto vynaloží na organizáciu koncertov, divadla, výstav, debát, zhromaždení, vydávania zinov, nahrávok... všetko je to hodné rešpektu a vďaky.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Shibuya Motors, Dead Janitor, Jori Morski, Kragro Wargkomn, Maroš NOITT Kovaľ, Krajné Čierno, Hlukár, Martin Režný, Kryštof Pátra, Standard Society, Pokora, Nikolas Wintzler, Raptor Koch, Miro Toth, ...
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke – kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?
Posledná nahrávka Melancholic Discourse vyšla 7. októbra. Album vznikal v priebehu tohto roka a väčšinu z neho som nahrával sám vo svojej izbe (okrem vokálov, tie som nahrával na inom mieste, kde to bolo vhodnejšie než doma). Niektoré pasáže prišli spontánne počas nahrávania alebo hrozných dní, ale niektoré už dávno predtým – napríklad intro v piesni 2019 vzniklo v roku 2019.
Ťažko povedať, ktorý song mám ,,najradšej“, každý vyjadruje niečo, čo má / malo pre mňa veľký význam. Ak si mám vybrať, bude to buď Stop Dreaming alebo Layers of Dust, tie sú z nich najviac intímne. Celý album sa zaoberá aj snami, nočným aj denným snením, silným pocitom, že celý život je sen a podobne, ale nie je to celá téma, ide aj o neznesiteľné špinavé pocity a ich následky, seba-poškodzovanie a tak ďalej.
Pre song 2019 mi nahral basu EF z projektu Svor a na jednom mieste tam má aj vokály. Pilegrim zo Suicidal Solitude mi podaroval svoje vokály pre jednu pasáž v 2019 a v Distant Birds. Som rád, že sú toho súčasťou, podľa mňa tam pasujú.
Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?
Určite si pozriem Gothoom budúci rok, dovtedy mám zatiaľ v pláne ísť na koncert The Casualties v decembri. Určite tam medzitým niečo príde, ale nerobím si ešte plány, možno niečo príde spontánne.
Čo od vás môžu fans očakávať najbližšie?
Momentálne neviem ani ja.
Aký tip máš pre domácu UG kapelu, ktorá vydá album na vlastné náklady a chce ho dostať medzi ľudí, prípadne ak chce začať koncertovať?
Nemyslím si, že som v takej pozícii, aby som dával ľuďom rady, ale podľa mňa je dôležitejšie predovšetkým tvoriť bez ohľadu na tieto veci a zameriavať sa čisto iba hudbu, a potom tie príležitosti prídu, ak to tej hudbe patrí. S týmto projektom nemám v pláne koncertovať, ani sa snažiť dostávať to nejak extra medzi ľudí, pretože som o takú hudbu nesnažil. Pre mňa by mal väčší význam jeden človek, ktorý mi napíše z krajiny na opačnom konci sveta, že sa ho moja hudba v nejakom emocionálnom zmysle dotýka, než keby mi stovky ľudí píše, aké mám tvrdé riffy a dobrý mix. Nehovorím, že tvrdé riffy a dobrý mix nestoja za to (práveže to rád v hudbe počujem), iba že konkrétne s týmto mojim projektom sa o to nesnažím.
Stačí mať talent alebo treba na sebe makať ?
Talent asi nestačí, z väčšej časti ide o úsilie. Ale sú žánre, pre ktoré sa človek nehodí a nezmení to ani úsilie. Napríklad ja by som asi ťažko zložil kvalitnú punkovú pieseň, keď to vôbec nemám vo svojej osobnosti, aj keď mám punk veľmi rád. Taktiež by nie hociktorý punkový hudobník zložil depresívny black alebo niečo podobné.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?
Odmalička ma priťahoval stredovek; hlavne vo filmoch alebo hudbe, páčia sa mi dokonca tie temné gregoriánske chorály a podobne, alebo stredovek vo videohrách. Lenže žiť by som si tam prial iba vtedy, ak by som mohol byť nejaký čarodej haha. Alebo kedykoľvek v minulosti (alebo v súčasnosti) na mieste, kde by som mohol byť šaman.
Čo ťa naposledy vytočilo?
Nestojí to za zmienku.
Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola?
Mirror Reaper od Bell Witch pravidelne navštevujem už nejaký čas a video k nemu tiež stojí za to, aj keď to nie je vyložene videoklip, ale pozliepané snímky zo starých filmov, ak sa nemýlim. Vyšiel už v roku 2017, ale objavil som to iba tento rok. Čo sa týka čerstvejších albumov, momentálne u mňa vyhráva All That Died Was My Innocence od Sorry...
Filmová tvorba – naj horror, komédia a niečo, pri čom si poplačem?
Pri horore sa neviem rozhodnúť medzi Mlčaním jahniat a Nočnou morou z Elm Street, miloval som tie filmy, keď som bol malý. Komédiu obľúbenú nemám a pre plač je fajn napríklad Sloní muž.
Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. Hudobnej produkcii:
Celkovo je to podľa mňa super, aj klip, a predovšetkým hudba. Pekne z toho cítim Venom, takže paráda.
Popravde som bol najprv trochu skeptický (kontrast s predošlou piesňou), ale po chvíli mi bolo jasné, že to je krásna hudba. Takýto štýl spevu mám dosť rád. Vypočujem si aj jej ďalšie veci.
Je to kreatívne a Liturgy je zaujímavá kapela, ale nemôžem povedať, že by som si ich niekedy chcel dobrovoľne pustiť, nikdy mi moc nesadli.
Gitarový tón, riffy a bicie mi vyhovujú. Klip je spravený poriadne, ale opäť to nie je niečo, k čomu by som sa dobrovoľne vrátil.
Mám z toho trochu zmiešané pocity, neviem povedať, do akej miery sa mi to páči a do akej nie. Je to pekné, ale mám k tomu neutrálny postoj.
Nádych Black Sabbath. Nie je nič, čo by sa mi na tomto old-schoole nepáčilo. Takýto štýl našťastie neumiera.
Navodilo to atmosféru, inštrumentálna stránka je perfektná, hlavne piano.
Riffy, vokály a klip sú super, presne takáto kvalita mi vyhovuje.
Krátka akustická pasáž ako v tomto songu vie takémuto blacku dodať úplne iný rozmer, vždy to tam podľa mňa sadlo. Chladný black od Abbatha vždy stál za to.
Prvé dve minúty a pol sú perfektné a krásne pripravia na ďalšiu pasáž. Celkovo je to pekný temný song.
Vyraďovačka – koho/čo si vyberáš ako spoločnosť/médium na pustý ostrov a prečo?
Beatles alebo Rolling Stones?
Pôjdem s Beatles, Rolling Stones mi toho moc nehovoria.
Cradle of Filth alebo Dimmu Borgir?
To je už ťažšia otázka, obe mám dosť rád už dlhú dobu, ale bližšie sú mi Cradle of Filth, takže pôjdem s nimi.
VVItch alebo Northman?
VVitch by sa mi pustom ostrove hodilo viac.
Django alebo The hateful eight?
Django mi prišiel viac pútavý, uprednostnil by som ho.
E.A.Poe alebo H.P.Lovecraft?
Toto je tiež dosť ťažký výber, ale išiel by som s tým prvým, vždy mi prišlo jeho dielo o niečo viac temné / krajšie. Lovecraftov svet ma však stále fascinuje a pochybujem, že niekedy prestane.
Jim Jones alebo Shoko Asahara?
Pre zaujímavosť si zoberiem oboch a uvidíme, ako to celé dopadne.
Kuli alebo Lasky?
Nikdy ma nezaujal ani jeden z nich, nechal by som to teda na náhodu.
Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?
Z väčšej časti ako únik, pretože pre mňa umenie stojí nad spoločnosťou a všetkými jej hlúposťami. Ale je pravda, že umenie nemôže úplne ujsť tomu, čo sa vo svete deje a vždy sa to tam nejak dostane. Osobne mám najradšej to umenie, ktoré sa od toho vzdiali čo najviac, keď je zážitok očistený od všetkých každodenných bludov.
Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?
Mali by sa miešať, kombinovať a ovplyvňovať sa navzájom, ale tiež treba kapely, ktoré hrajú priamočiary žáner, sám mám veľmi často chuť na takú hudbu a neviem, čo by som robil bez takých kapiel, a ani bez takých, ktoré to kombinujú. Plus bez miešania by sa to nemohlo posúvať vpred.
V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším ?
Nikdy, ak to človek chce robiť, môže kľudne hrať až kým nezomrie, aj keby to má byť na samotnom pódiu alebo v štúdiu. Zavesiť to na klinec je dobré iba v momente, keď to človek už robiť nechce alebo z nejakého dôvodu nemôže.
This is my 1st review for 'Jablka daleko od stromu' but first, a
personal disclaimer: My interest in 'heavy' music started with the old
school (Sabbath, Zep etc) many years ago and apart from the occasional
excursion into the musical dark side, I still tend mainly towards the
more 'traditional' side of things: Within the broad framework of 'metal'
this means I live in a slightly grainy, backlit world of melodic hard
rock, prog, AOR cheese, blues, jazz, heavy rock/ proto metal, NWOBHM,
60s, 70s, 80s spandex & tennis shoes, ultimately afflicted with the
Styx-plague stuck-in-the-past hell, darkened only here and there by
patches of doom and Black/extreme metal..
And so, confronted with the grinding metallic harshness of 'New
Horizons' I am far and away out of my comfort zone (a good start no
doubt, from the band's point of view!)
As a reviewer you might ask what the hell could I even bring to the
table armed merely with such a limited ('uninformed' to put it less
charitably) - perspective? Well I'm sorry to say that is just what you
are going to get. But -hang on in though & see what happens. A few
of you may even find yourself grudgingly nodding along some with my
thoughts.
First impressions: There is little 'comfort' as such to be had from
Return of Pluto's offering. As I blindly stumbled through this
unfamiliar world of iron hammer-drumming courtesy of Frenkie, Patrick's
ominous rumbling bass lines, sudden wailing bursts of grinding
distortion and Hanskowitch's growling demonic roars around every
corner, it took repeated listens in order for the murky roar to coalesce
into recognizable elements. And one such element is 'grind'. It's a
gloomy world of constant and brooding grind. One can easily imagine a
steamroller's progress occasionally braked by some stubborn piece of
stray flint or stone before its path, before enormous pressure kicks it
suddenly and violently away. Such an image is my metaphor of choice for
the music on New Horizons.
To extend that metaphor further, imagine that same steamroller now
chartered by Siouxie and the Banshees, suffering on its course periodic
raids by a 90s pirate army of Kurt Cobains, all the while coming to a
stifling halt against scattered stray lumps of smouldering hell-coal
from the furnace of Reverend Bizarre, shiddering under demonic growls of
protest before finally splitting free: relative gothic quiet descending
once again, allowing the listener to catch a breath before the next
inevitable plummet into the depths. (Opening track 'Withering' is a
notable example of this particular dynamic in its melding together of
different styles. The effect is far from jarring however and and is in
fact impressively seamless.)
Given my stuck-in-the-past perspective and limited knowledge it
shouldn't surprise you that the bands I am reminded of belong to a
certain era, no later than say, 1990. 'Bleach'-era grunge is an obvious
comparison in this regard: In Hanskowitch's 'quieter' vocal moments the
Cobain comparisons are likewise, unavoidable. (The opening riff of
'Daemons' for instance is reminiscent of another certain, famous opening
riff. The track also shows the string bending influence of Tony Iommi)
The Banshees influence I alluded to earlier features most strongly in
the swirling chime of guitars that mark the album, floating frequently
to the surface in an atmosphere of halting & uncertain unease before
that cursed, smouldering coal strikes again to explode the brooding
relative calm. ('Ancient Sun' is a good example of this).
There are moments that deviate from this general picture: 'Bloody
Blues' which has a riff that reminds me of 'Rockn Roll Victim' by 70s
punk pioneers Death and I'm also pleased to say that final track
'Unnamed' delves into bluesier-than-usual territory.
I have a feeling some fans of the band will read this and relish the
prospect of me being not only taken out of my comfort zone but being
given a good kicking in addition. But being older & stuck in my ways
(respect your elders!), I'll continue to be an outsider for some time
yet, occasionally and gingerly poking my nose into new & unfamiliar
territory and attempting to put what I see and hear into words.
