Crippled Fingers - Through the Pain (2024) By Flork
I came across Crippled Finger's new album through a recommendation, one of those "have a listen to this sometime, it's super heavy, but you might like it." And so, I found myself searching for it on Spotify and gave it a go. And though it's not quite my genre, I admit that Through the Pain is an amazing example of heavy thrash and death, all with that unique touch of Czech metal that makes the hairs on your neck stand on end.
Formed in 2011, Crippled Fingers has a somewhat strong presence on the Czech hardcore/alternative scene, playing loads of concerts at home and abroad, self-describing the strength of their live shows as "cheeky and hard". In fact, the Prague-based quartet will be playing at the upcoming concert "Fury over Prague" at the Modra Vopice club somewhere in Prague 9 (June 8th), and then less than a week later at the Czech Death Fest on the June 13th. Both shows I'm sure promise to deliver heavy doses of carnal rage and energy that only Crippled Fingers and colleagues like Born to Die and Besna (who I've also reviewed previously) or Massacre and Benediction do best. Let's see if the Florkman's schedule will allow him some time off to spend up in Bohemia and chill at some of these gigs.
Through the Pain is Crippled Finger's third full-length album; they did release an Ep in the past and, as I mentioned above, they tour relentlessly. Released just one month ago, Through the Pain begins on a heavy note, in fact, one of the heaviest notes Crippled Finger are able to hit with Torch, a composition in full throttle that sets the stage for battle. I use this comparison as it's like setting off on a fighter jet, although I'm quite sure I'm wrong with regards to thematics. Nevertheless, it does start with a sonic boom and the album takes off on its hard (and maybe also cheeky) journey.
The songs aren't overly long and the album contains thirty-two and a half minutes of loud and fast music. I particularly like Moshpit Killing Machine and Die Where You Stand, songs that remind me of Rollins Band and early days of hardcore in America during the 1980s, but with the mixing and production of 2024. Lots of throaty prompts and growls as well as great harmony and alternation between vocal styles (heavy growl and singing, kinda like the Beastie Boys, especialy on Stitches and others. Don't get me wrong, it is still extremely hardcore and no way mainstream, and also works magnificently). The musicianship is is also top-notch as the members display theirbest skill and talent to date.
And Mr. Flork's prognosis? This is a rocking album that will surely satisfy all listeners of thrash and hardcore (maybe not so much the Death or Doom crowd, as it isn't ambient nor atmospheric, but I doubt that any goth would feel unwelcome at one of their shows). What's also nice is that they sing in English and thus prove the band is versatile and not restricted to the domestic scene. I think that Through The Pain will be well-received next month at their upcoming shows and will also be well-liked in Germany when they play there later this summer. Definitely a band to keep on your watch list.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
V: Ahoj, volám sa Vladimír a som bubennik kapely Stercore. Momentálne sa zamýšľam nad tým aké darčeky mám kúpiť 😄
M: Volám sa Marián, pracujem v lekárni a najviac momentálne riešim stavbu domu a štúdia
N: Som Noro. Pracujem ako programátor CNC brúsiek a voľnom čase sa snažím pracovať na tvorbe hudby, či už v kapele Stercore alebo pre svoje potešenie. V týchto dňoch pracujem okolo domu a odratavam dni do vianočnej dovolenky, nech sa môžem naplno venovať rodine a hudbe
D: Som Dominik. Momentálne študujem a pracujem ako content editor. Okrem toho opravujem Norovi pesničky ktoré momentálne skladá a pripravujeme do Stercore.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
M: Hral som v kapelách Welded a OneHundredEleven kde som pôsobil ako basgitarista
V: Úplne prvá kapela, kde som bol sa volala REVOLT. Hrávali sme taký POP/ROCK. Hral som na bicie a robil som vokály. Následne som sa dostal do kapely AS THEY RISE, čo bol pre mňa taký melodický metalcore. Tu som tiež hral na bicích a robil vokály, sem - tam nejaké screamy. Mojou treťou a zatial poslednou je kapela STERCORE, kde pôsobím ako bubeník plus robím vokál no tentokrát čisto screamy.
Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?
V: K bicím mám veľmi pozitívny vzťah, hrám na ne už vyše 20 rokov. Vystriedal som veľa rôznych typov a značiek no momentálne som zakotvil pri značne MAPEX, kde som sa stal ambasádorom značky. Čo sa týka činel používam činely značky SOULTONE, kde som takisto firemným hráčom. Môžem povedať, že využívam plný potenciál mojich bicích.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
N: Posledná nahrávka bola skladba Resigned. Je to skladba trocha odlišná od ostatných skladieb. Chceli sme trocha pritvrdiť a vyskúšať aká bude odozva. Klávesy a sample nám pomohla spavit Mistiq, ktorá momentálne patrí asi medzi najznámejšie influencerky tohto žánru by som povedal. Mastering nám robil Jeff Dune, čo je pre mňa osobne dosť velká pocta. Myslím, že sme do tej skladby dali všetko a je to fakt banger no nie?
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
D: Ono všetko záleží čo človek počuva v tú danú chvílu, aké má nálady a podobne, ale snažíme sa to robiť spoločne ako kapela a každý prikladá ruku k dielu a to je dôležité.
M: Myslím, že asi trendy vo svete a to čo momentálne počúvam
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
D: Ja mám dve srdcovky a to Parallax a posledná, Resigned. Tieto dve skladby ukazujú dokonalo diverzitu kapely a ukazujú všetkým že vieme byť aj melodickí aj heavy zároveň.
M: Pre mňa dosť dôležitou skladbou je práve “Dreams”. Text sa mi tam vždy páčil najviac z celej našej tvorby. A samozrejme ju aj veľmi rád počúvam a hrávam na koncertoch. Znie to dosť klišé, ale je to o tých snoch, ktoré máme všetci ako ľudia.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
D: Môj detský sen bol odsťahovať sa na Long Beach do Kalifornie a celý život precestovať ne tour s kapelou haha. Bohužial som stále na Slovensku ale myslím, že keď sa na to pozriem triezvou dospelou hlavou tak moje detské sny si začíname s chalanmi plniť pomaly, postupne ale určite.
M: Žiadne. Chcel som len hrať, lebo som nemal asi čo iné na práci a bavilo ma to. Bol to taký prirodzený progres.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
D: Väčšina z nich nie je uverejnitelná z právnych dôvodov.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
D: Určite áno len mi príde že častokrát sa kapely správajú medzi sebou nie moc vhodne a skôr akoby mala rásť scéna spolu sa tu nachádza vela trpkosti, hádzania polien pod kolená, ohovárania a málo spolupráce a rastu čo by pomohlo koniec koncov všetkým.
M: Myslím, že asi aj áno. Stercore som vždy bral ako stálicu slovenskej scény ešte dávno pred tým, než som v kapele začal pôsobiť.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
D: Každá emócia alebo reakcia je len pochvala pre interpréta. Robiť prázdnu hudbu už vie aj AI pomaly lepšie ako my ale ten originálny feeling vie predať podla mňa len človek človeku (pozdravujem kapitána Danka) a preto by som odporúčal každému prísť si pozreť aj nás live.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
N: Urcite nie. Ja osobne by som chcel a snažím sa o to , aby to bavilo ludí aj nás. Aby si tam každý našiel to svoje, alebo aby som ukázal niečo zo mňa a čo tým chcem alebo tou tvorbou povedať. Ale urcite sa nechcem nikdy podobať na niekoho iného... Chceme byt originálni a myslím, že sa nám to aj darí .
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
D: Nu-metal. Stále nerozumiem tomu prečo momentálne nie je tento žáner najpočúvanejší na svete. Vela interprétov aj v populárnej hudbe využíva jeho prvky a potichu sa vracia ale čakám stále viac.
M: 2010 Metalcore era
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
D: Rozkvet elektronikej hudby a Techna na Slovensku je fenomén ktorý sledujem rásť a strašne ma to teší. Tak ako chodili ľudia na hardcorové akcie sa teraz chodí na techno a podla mňa je super vidieť komunitu rásť. Na nervy asi ani neviem, mňa hocičo len tak nenaštartuje beriem veci tak ako sú.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
N: Ked niekto založí revival kapelu a snaží sa na tom profitovať a ešte sa tvári, akí je hudobník.
M: Ak niekto dvíha na koncerte pravačku, prezentuje nejaké extrémistické názory a podobné pičoviny. Potom ešte Elán. To odo mňa naozaj nikto nemôže žiadať.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
M:Abyss Above - Doombound za zvuk ale hlavne hudbu, Miro Jaroš- Zmrzlina za to že tam bol rytmus v klipe s tou čapičkou
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
V: Album: SYML - SACRED SPACES, Kniha a film Pán prsteňov, seriál Game of Thrones, počítačová hra: FIFA a tetovacie štúdio #christine_slush na instagrame.
D:A Thousand Suns od Linkin Park ktorý mňa ako človeka aj hudobníka ovplyvnil najviac, knihy nečítam, Večný svit nepoškvrnenej mysle je úžasný film, World of Warcraft mi zobral polovicu tínedžerskych rokov takže určite to, shoutout Peter Beňadik, jeden super chalan a jeho tvorba je svetová. Plzeň nikdy nič nepokazí ale Bergamot od Hop Grup z Nitry.
M: The Acacia Strain - Step Into The Light, George Orwell - 1984, New Kids Turbo v slovenčine, Suits, Far Cry 4, Rose&Dagger 🔥, hocičo od Nachmelenej Opice
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
M: Fajtfest stále pre mňa asi najviac
D: Za tento rok určite Fajtfest a naša domáca akcia Memory Error na ktorej sa vždy nie len zabavíme ale aj ukážeme kde sme sa za rok posunuli.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Rado, som producent/klávesák a po novom aj gitarista v kapele Sinner Self. Čo sa týka technických vecí, poslednú dobu si veľmi idem mix/master v metalových žánroch a snažím sa to naučiť čo najlepšie v rámci možností.
Čo sa týka hudby tak som sa veľmi hlboko ponoroil do Lo-Fi beatov, ktoré môžu evokovať kľud, pokoj. Teda úplny opak toho čo tvoríme.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Pôsobil som iba v kapelách, ktoré som sám založil. Byť klávesákom v metalových/coreových kapelách na Slovensku je ťažké a tak som si cestu razil sám spolu s ľudmi, ktorí boli ochotní mať kapelu s klávesami. Bol som dokopy asi v štyroch kapelách, ktorých mená môžem síce vymenovať ale nikomu nič hovoriť nebudú nakoľko to boli neúspešné projekty.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Ak sa mám prihovoriť ako klávesák tak setup mam vcelku jednoduchý. Vlastním Roland FA-07 Workstation spolu s klasickým sustain pedálom kde odohrávam prevažne PIANO rolu. Ak sa však mám prihovoriť ako gitarista tak musím spomenúť svoju vysnívanú gitaru Solar A2.7 vo farbe Lemon Neon Matte. Čo sa týka aparátu tak som doteraz používal Neural Quad Cortex spolu s basákom.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Naša najnovšia nahrávka, ktorá vyšla 20.09. je druhá v poradí v rámci najnovšieho EP. Musím s pokorou však povedať, že pre mňa osobne tento track predstavoval nočnú moru nakoľko sa plne venujem gitare len 2 roky.
Názov tracku je "World Unknown" a proces tvorby bol na naše pomery pomerne rýchly. Oliver, náš gitarista, prišiel s kostrou v Guitar Pro programe. Naskočil som na toto GPčko s pozitívnym mindsetom, že ideme urobiť niečo technickejšie a následne som vymyslel nejaké riffy, ktoré sa v songu nakoniec uchytili.
Oliver si veľmi dobre poradil so štruktúrou songu a riffmi. Pri tomto songu sme veľmi dbali na to aby úroveň gitár bola o niekoľko levelov vyššie ako naše predošlé nahrávky, pretože naše predošlé EPčko bolo muzikálne/technicky jednoduchšie a vedeli sme, že dokážeme zahrať aj o niečo zložitejšie veci. Gitary nám nakoniec nahral Martin Mikuška z Abyss Above, produkciu som robil ja (Rado) a o mix/master sa nám postaral Simone Pietroforte.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Mám pocit, že moje vplyvy na tvorbu sú veľmi spontánne a podvedomé. Nevyhľadávam aktívne inšpiráciu od iných kapiel. Som zástanca toho, že ak mám tvoriť, tak iba s "čistým štítom" aby to bolo čo najviac originálne a neovplyvnené vonkajšími faktormi. Moje také základne pravidlo je nepočúvať hudbu aspoň jeden deň predtým než idem aktívne niečo tvoriť.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Uuf... Tak toho by bolo viac ale ak by som mal vybrať to čo vo mne najviac rezonuje tak to bude song "Concept of Creation" s veršom "There won't be flowers without a rain".
Ďalší song, pri ktorom si myslím, že bol lyricky veľmi dobre zvládnutý je track "Butcher". Konkrétna strofa, ktorá mi príde lyricky najviac úderná je práve breakdown.
"Where is the will To live in peace Isn't there any other way Fanatics fighting in wars Slaughtering each other Don't pity dead Pity the living"
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Moje počiatočná ambícia bola ukázať že aj "klasický" klavirista má šancu pôsobiť v tvrdej, coreovej kapele, čo sa mi neskôr so Sinner Self aj podarilo. Moja prvotná kapelná ambícia bola kapela, kde by figurovala frontwomanka. Rýchlo som však pochopil, že to nie je cesta nakoľko schopných vokalistiek, ktoré zvládajú spev aj scream je extrémne málo.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Príhod bolo celkom dosť za pomerne krátky život kapely. Ale ak by som mal vypichnúť práve jednu príhodu tak určite tú bizárnu a možno aj trochu strašidelnú. Hrali sme koncert v Bratislave ešte v Kulturáku. Koncert sa odohrával v primetime na čo sme zvyknutí neboli a teda Kyjo, vokalista, mal vďaka tomu celkom dobrý deň a predvádzal veľmi dobru showku.
V momente keď sme hrali pre-breakdown v tracku "Butcher" a ľudí pripravovali na poriadnu metelicu, tak sa pred Kyja postavila žena na vzdialenosť cca 5cm a pozerala mu upriamene do očí do konca showky. Nepohla sa ani o milimeter za celý ten čas. Kyjo sa pohol o meter dozadu? Nevadí, tá žena sa pohla tiež aby bola vo vzdialenosti 5cm od Kyja. Kyja pohľadom doslova zabíjala. Doteraz nevieme prečo sa tak udialo a teda je to pre nás doteraz taká malá záhada.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Vydávať, vydávať, vydávať. Poslednú dobu sa nám štatisticky veľmi darí a teda chceme pokračovať v tomto trende. Práve sme vydali "World Unknown" a čaká nás posledný release v rámci tohoto EP. Tretí song bude niesť názov "The Great Cataclysm" a bude v ňom figurovať aj veľmi šťavnatý featuring pre každého fanúšika deathcoru.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
V tomto momente by bolo asi dobré definovať slovo "scéna". Ak je "scéna" to, čomu rozumiem ja tak asi zatiaľ nie. Pre nás je to skôr o kamošoch a kontaktoch, a ako si vieme navzájom pomôcť.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Pri starej tvorbe sme chceli dosiahnuť kombináciu satisfakcie ale aj rozhýbania ľudí. Refrény sa točili okolo songwriting konceptu tension/release, ktoré mali vyvolať spomínanú satisfakciu prostredníctvom melodickosti. Na druhej strane sme chceli ľudí rozhýbať breakdownami. V aktuálnej tvorbe sme sa priklonili viac k tej breakdownovej/energickejšej emócií.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Nakoľko tvorím s "čistým štítom", neviem na otázku odpovedať úplne exaktne. Ľudia nám hovoria, že kompozícia kapely z nás tvorí unikátny celok, čo nás celkom teší ale skôr by som bol rád keby sme sa vedeli odlíšiť od zaužívaných konceptov deathcoru ale stále zostať v žánri ako takom.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Pre mňa je guilty pleasure 00s pop. Či už je to Justin Timberlake, Backstreet Boys alebo aj niečo staršie ako napríklad Michael Jackson, nepohrdnem žiadnym starším popom.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Veľmi sa mi páči vlna nového slovenského hip-hopu ako je RNZ alebo Dušan Vlk. Veľmi cením, že sme v tomto napred od susedných štátov. Ak však mam "opovrhnúť" nejakou subkultúrou alebo žánrom tak to je midwest emo a celkovo taký ten laid back štýl, kedy to tvorí dojem že umelcovi je jedno ako spieva/hrá. Samozrejme nie je to doslova že hejt len rád sa vyhnem takému žánru ak je možnosť. :)
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Fašizmus, rasizmus, nacizmus a iné extrémistické pohľady na svet.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Zvuk: Stercore - Hellparty Artwork: Seeing Things - Paranoia Videoklip: Abyss Above - Vain
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Hudobný album: Disturbed - The Sickness Kniha: The Laws of Human Nature Seriál: Brooklyn 99 Počítačová hra(Konzola): God of War séria Tetovacie štúdio: Nemám žiadne tetovanie takže neviem posúdiť Pivo: Bakalář 12° za studena chmelený
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Fajtfest je festival, na ktorom som si úprimne užil najviac kapiel. Organizácia a prostredie v okolí Fajtfestu nemôže byť lepšie. Je ti teplo? Prejdi sa päť minút dole kopcom a schlaď sa v jazere :) To je pre mňa osobne krásne kombo: kopec kvalitnej hudby a kúpanie sa v jednom.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Rád by som si prečítal rozhovor s kapelou Etterna alebo Stercore.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
"Nikdy nepripisujte zlomyseľnosti to, čo možno pripísať neschopnosti" Určite si pozrite náš Spotify, kde nájdete všetku našu hudbu. Veríme, že aspoň jeden song sa vám zapáči. Link: https://sptfy.com/OYBT Ak nie ste fanúšikovia Spotify tak nás nájdete na YouTube. Link: linktr.ee/sinnerself. Ďakujem krásne za rozhovor!
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj, volám sa Martin Mikuška. Som povolaním IT admin, ale mimo toho som aj hudobník, producent a grafik. Tieto dni ma hlavne fascinuje španielsky jazyk, ktorý sa od začiatku roka aj učím.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Abyss Above (deathcore/Prešov) je jediná kapela, v ktorej som pôsobil a ešte pôsobím. Mimo titulu gitaristu mi patria aj iné role - spadajúce audio, grafiku alebo video.
Na čom a cez čo hráš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Aktuálne mám v mojom arzenáli dve elektrické gitary - Ibanez RG8 a Solar AAN1.7. Hoc Ibaneza je viac ‘budget friendly’ nástroj, stále na nej rád hrám, či už naživo alebo len na trénovanie. Je to slušný nástroj, ktorý si stačí trochu upraviť podľa seba a ihneď to má gule. Chvíľu som používal tie stock snímače, ale žiaľ sú dosť slabé. Snímače som odpojil, vymenil elektroniku na aktívne komponenty a odvtedy používam EMG 808X v kobylke. V krku mi ostal odpojený stock snímač len kvôli vizuálnej stránke. Na druhej strane Solara sa stala mojím ťažným koňom na všetky nahrávacie účely pre Abyss a ostatné projekty. Je vybavená snímačmi Fishman Fluence Modern a tie sú na nahrávanie moderného metalu ako požehnanie vďaka svojej čistote signálu a univerzálnosti. Čo sa týka už samotného zosilovačového zvuku, tak dlho sme používali Axe-Fx Ultra ako digitálny procesor, na ktorom nám bežali dve paralelné simulácie pre oboch gitaristov. To sme nedávno vymenili za softvérový amp sim Neural DSP Gojira, ktorá simuluje Peavey 6505.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval?
Náš najnovší počin ‘Embrace the Abyss’ vznikal po malých inkrementoch od leta 2021, kedy náš bubeník Jozef Ronto napísal nejakých 8-10 trackov, ktoré vtedy mali formu len GuitarPro súborov. Postupne sme začali tieto tracky spoločne upravovať a hľadali sme takto naše štylistické kompromisy, ktoré zapadali do nejakej takej vízie toho, čo sme chceli písať a ako to malo zhruba znieť. Náš zámer bol napísať celý album, no neskôr sme sa po odporúčaní nášho labelu rozhodli vybrať tie najlepšie skladby a spraviť z toho len EP. Prvý track, ktorý sme z neho vydali, ‘Vain’ má zaujímavú kolaboráciu, kde sme si pozvali na pomoc Patrika Heltka (Therapist), ktorý nám okorenil gitarovú produkciu so svojimi shoegaze-inšpirovanými gitarami, ktoré je počuť aj v intre, aj na závere tracku. Keďže ja som skôr majster digitálnej domény, tak bolo pre mňa zaujímavé vidieť Patrikov proces ladenia analógového zvuku cez jeho rôzne efekty. Mimo Patrika máme na tomto EP už len druhého hosťa a to je Dan Tucker, frontman kapely Crown Magnetar, ktorý nám požičal jeho mohutný vokál do titulnej piesne tohto EP. Čo sa týka nahrávania a produkcie ako takej, tak to si už od roku 2019 beriem na starosť ja, kde jediné dve role (mix/mastering) prenechávam na naše overené talianske eso menom Simone Pietroforte.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe?
Jednoznačne to je intuícia. Hudbu mnohokrát tvorím tak, že skúšam rôzne hudobné “riešenia” voči sebe. Nasledujem svoju intuíciu a idem za tým, čo vo mne v danom momente rezonuje čo najviac.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?
Jeden z mojich favoritov je určite skladba Voidwalker [Doombound EP, 2019]. Tento track bol z väčšej časti písaný ako malé songwritingové cvičenie, ktorého cieľom bolo napísať z jedného motívu čo najviac partov. Gitarový part, ktorý počuješ v intre sa opakuje naprieč celou skladbou, ale v každej sekcii je hraný inak - jedinou výnimkou sú samozrejme breakdowny. Napriek tomu, že som tento track už počul možno aj tisíckrát, stále som rád, keď mi ho Spotify niekde náhodne naservíruje.
Čo sa týka lyrickej stránky, tak po tej chcem určite spomenúť track World Casket z nášho predposledného releasu Inevitable End [2021]. Táto pieseň hovorí o našom kolektívnom a eventuálnom konci, spôsobeného environmentálnou katastrófou, od ktorej sme sa ako ľudstvo nedostatočne oddialili a tak sa náš svet zmení na svetovú rakvu. Skladba začína konštatovaním, že náš čas sa kráti “We live on borrowed time / Suffocating in the wake of the dying sun”. “Find your place, rot in shame / We're the ones who built this hell” - naša civilizácia si vybrala túto cestu a tá musí niesť následky. Verše “I have heard the echoes of the end / Now I shall embrace silence of death” sú predzvesťou toho, čo príde. Finálne riadky ukončujú náš neúspešný boj, v ktorom svet pokračuje, ale už bez nás.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?
Povedal by som, že moje hudobné ambície na začiatku prakticky neexistovali. Vtedy som nejako veľmi neriešil kam sa chcem dostať. Vtedy som to vnímal skôr tak, že som zvedavý čo ďalšie sa mi podarí zažiť. Táto zvedavosť mi pomohla sa preniesť aj cez naše počiatočné neúspechy, ktorých bolo na začiatku dosť, keďže v kapele nikto nemal predošlé kapelné skúsenosti. Odvtedy som si už vytýčil niekoľko cieľov, ktoré sa mi už podarilo splniť aspoň čiastočne - medzi nimi bolo ísť na tour s namakanou kapelou, hrať koncerty s veľkými kapelami, nahrávať/produkovať naše tracky. Ešte medzi nesplnenými snami je stále si zahrať na zahraničných open air akciách, vydať full length album a mať vyše 50k mesačných poslucháčov na Spotify. Už len čas ukáže, ktorá z týchto ambícii bude splnená ako prvá.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?
Pár rokov dozadu sa nám naskytla zaujímavá príležitosť si zahrať na koncerte našich rakúskych kamošov z kapely Castiel, ktorý sa mal konať v Klagenfurte, v meste neďaleko rakúsko-slovinských hraníc. V danej dobe sme s každým koncertom mali vždy ten istý problém a to bola doprava. Žiaľ, väčšina z nás ešte navyše študovala, čiže peniaze boli ďalší problém. Čakala nás takmer 12 hodinová cesta a ešte necelých 48 hodín pred odchodom sme stále nemali vyriešenú dopravu. Napokon sa nám podarilo zlomiť Tomáša (gitarista), aby sme to dali na jeho trojdverovej 206tke. Päť chlapov, natlačených v malom aute. Čosi po šiestej ráno takto natrepaní s časťou backlineu a nástrojmi sme vyrazili na túto strastiplnú cestu na západ. O komforte sa hovoriť nedalo - ak ste chceli niekedy vedieť ako sa cítia sardinky v konzerve, tak my sme si to zažili - ale našťastie cesta prebehla už bez problémov a dostali na miesto činu.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Čaká ma taká kľudnejšia jeseň, keďže do konca roka máme už len tri koncerty. Napriek tomu budem mať pracovať na novom materiáli pre nadchádzajúci release, kde plánujeme natlačiť dosť trackov. Na jeden z tých trackov už teraz máme pripravený featuring od jedného zahraničného hosťa, z ktorého sme dosť nadšení a nevieme sa dočkať až to pôjde von.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény?
Scéna? To neviem. Vnímam to tak, že máme tu zopár kamošov, či už v kapelách alebo promóterov a spoločne si pomáhame.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať?
Túto reakciu by som nazval “stank face”
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť?
Čo sa týka tvorby, mnohokrát to cítim tak, že sa chcem hlavne odlišovať od toho, čo sme už s Abyssom v minulosti napísali. Stále chceme hrať ten deathcore, stále to bude heavy, len vždy iným spôsobom.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou?
Niekoľko rokov dozadu ma začali strašne fascinovať subžánre vaporwave a synthwave, ktoré silno evokujú 80. roky. Aj po tej dobe som stále očarený touto zvukovou estetikou a stále ma to ťahá experimentovať s takými zvukovými paletami.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy?
Nevšímam si trendy, takže k tomuto sa moc neviem vyjadriť.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta?
Netolerujem rasizmus, fašizmus, podporovanie nenávistnej/násilnej rétoriky a xenofóbie.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?
zvuk: Stercore - Hellparty artwork: Shallov - Coexist, Refrain klip: Boy Wonder - Z pekla
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album: Tame Impala - Lonerism (2012) Kniha: The Obstacle Is The Way (Ryan Holiday) Film: Oppenheimer Seriál: Seinfeld Hra: XCOM 2 Štúdio: Kerrow Pivo: Cornell IPA
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia?
Čo sa týka zahraničných akcií, tak pre mňa topka je zatiaľ FAJTFEST, ktorý sa koná neďaleko česko-slovenských hraníc vo Veľkom Meziříči. Tento rok sme absolvovali už druhú návštevu a niečo mi hovorí, že budúci rok sa tam ukážeme znova. Na domácej pôde ma prekvapilo pár akcií, medzi ktorými sú napr. bratislavský (prevažne metalový) Bordel na Dunaji a metalovo-alternatívny hybrid Mýšačka Fest.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Rád by som si prečítal rozhovor so Sinner Self, Raid Siren a Origin Lost.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Ďakujeme blogu Jablká ďaleko od stromu a jeho čitateľom za tento priestor a podporu! Ak ti moje vety prišli zaujímavé, môžeš mi hodiť follow sem: https://www.instagram.com/arathi0n/
Ak si viac zvedavý na Abyss Above a na to, že čo vlastne robíme, tak radi ťa uvidíme na najbližších koncertoch (21.10. Praha, 8.12. Košice) alebo pre bližšie informácie mrkni na niektorí z linkov nižšie:
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Adam (guitar): Ahoj, ja som Adam a hrám na gitaru. Vzhľadom k tomu, že som čerstvý otec venujem všetok svoj voľný čas momentálne rodine.
Jojo: Čaute. Ja som Jojo, hrám na gitaru a najviac v týchto dňoch ma zaujíma voľno s mojou priateľkou.
Adam (bass): Ahoj, ja som Adam a hram na basu. Najviac ma momentalne zamestnava robota.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Adam (guitar): Vždy som hral len na gitaru a popri tom občas niečo békal. Úplne prvá pivničná metalová formácia bola kapela "SKAZA" (cca rok 2005) a chodili sme do hudobnej školy učiť sa na gitaru. Z tejto metalovej úderky sa vyvinulo hneď niekoľko "projektov" po vymenení viacerých názvov a členov. Niektoré sú k nájdeniu na Bandzone v archívoch tie novšie na youtube. Prvá koncertná stálica bola "The Last Breath" z toho potom vznikol "Third Strain" neskôr "Bitch I am ninja" nakoniec "Astral Ascent" a až po úplnom rozpade potom s úplne novými ľudmi vznikla v roku 2015 súčasná kapela "Act on Disputes". V žačiatkoch v 2005 sme založili aj punk-rockovú kapelu Rozkrock. Z tohto zoskupenia sa po personálnej zmene nakoniec vyvinula taktiež súčasná rocková kapela "Etue Dogs". Popri tom všetkom mám ešte jeden čisto vlastný horror-corový projekt "Anubis Eradihate" kde len škriekam do mikrofónu.
Adam (bass): Hral som v kapelách Inner Response, Death Sentence a teraz Act on Disputes. Vo všetkých som hral na bassgitaru. Okrem metalu som sa skoro 15 rokov aktívne venoval hre na cimbal vo folklórnom súbore Partizán.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Adam (guitar): Nie som náročný hráč a ani nie som zberateľ, takže mám len 2 gitary ktoré používam. 8 strunnú aktívnu gitaru Schecter BLACKJACK ATX C-8 Vampyre Red Satin na ktorej hrám v "AOD". Zaujímavá je tým, že som vlastne ani nevedel, že chcem 8 strunnú gitaru. Presvedčili ma chalani z Astral Ascentu že chcem 8 strunku tak som si ju objednal. Bolo to moje najlepšie hudobné rozhodnutie. Druhú gitaru ktorú používam je 6 strunný pasívny telecaster ESP LTD TE-200 SeeThru Black Cherry a dostal som ju od blízkych kamarátov k 30 narodeninám, čo bolo pre mňa obrovské gesto! Amp máme kópiu Mesa Boogie 50:50 - je to lampový koncový zosilovač, ktorý napája mňa aj Joja. Ja hrám cez bedňu bogner s 2x12´´ Celestion Vintage reprom. Čo sa týka efektov tak už pár rokov nekrabičkujem a vrátil som sa znova k POD HD500X. Do budúcna by sme chceli prejsť na wireless, ale všetko má svoj čas.
Jojo: No toho mam viac nakoľko posobím v ešte jednej kapele Landscape of Shadows. Act on Disputes - Gitara - Ibanez RGIX28FEQM Burgundy Wine Bedna - Omen custom cab 2x12 a v sučasnosti používam POD HD500X. Landscape of Shadows - Gitara - Custom model od gitarára a dobrého kamaráta Iva Pavlicu .. Pavlica guitars JM7 model, Bedna - Marshall 1960A, Lead Hlava - ENGL Blackmore. Krabičky - Wah pedal Dunlop Kirk Hammett, Korg ladička,TC Electronic FlashBack 2 Delay
Adam (bass): Aktuálne hrávam na base Dingwall Combustion 5 strings. Vždy som chcel mať Dingwall. Páči sa mi zvuk a hlavne dobre drží v nízkych tónoch aj keď ju extrémne podladíš. Je to starší model ale dal som si do neho dorobiť ešte Darkglass Tone Capsule na aktívnu linku. Ako aparát používam Hartke LH500 a bednu Markbass New York 122 2x12. Môj pedalboard je celkom jednoduchý: Boss NS-2, Darkglass Microtubes B3K a Korg Pitchblack.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Adam (guitar): Asi každý by mal vedieť pocitovo povedať či sa mu niekto páči alebo nie takže subjektívne, otázkou potom ale zostáva či to je úprimné...
Jojo: Je veľmi subjekívne.
Adam (bass): Umenie ako také je silno subjektívne. Objektívne sa dá jedine merať úspešnosť interpretov.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Adam (guitar): Myslím si, že umenie ako také, by malo byť bez akýchkoľvek zábran. No zároveň nemám pocit, že by sa napr. neonacistické texty v songoch dali považovať za umenie... To sa už nedá brať ani s nadhľadom, na rozdiel od textov napr. "Cannibal Corpse" a iných perverzností, na tom sa človek aspoň zasmeje.
Jojo: Umenie je samo o sebe nesputaný živel bez hraníc a podľa mňa nikto nemá právo určovať jeho hranice.
Adam (bass): Kým to nie je kričiaca Yoko Ono tak umenie nemá mať hranice.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Adam (guitar): Neonacizmus, rasizmus, homofóbia, xenofóbia a podobné absurdnosti
Jojo: Ak sa bavíme o hudbe, tak jednoznačne rasizmus a politické témy.
Adam (bass): rasizmus
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Adam (guitar): V každodennom živote, z hudby z prírody, z filmov, hier a kníh. Niekedy sa mi snívajú fajnové riffy tak si ich hneď ráno musím zahmkať do diktafónu pokiaľ si na ne spomeniem.
Jojo: Dianie okolo mňa, dnešna doba, súkromný život, príroda, knihy, pc hry
Adam (bass): Najviac ma asi inšpirujú iné kapely.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Adam (guitar): Zatiaľ máme iba jedno štúdiové EP s Actom takže ho musím uviesť EP "Raw display of violence" Nahrávali sme ho v šulekove v Blazy records a nadčasový nekompromisný zvuk nám vtedy robil len 18 ročný Robert Brucky Bruckmayer, ktorý momentálne študuje Berlee College of music a robí soundtracky do hier.
Jojo: Raw Display of Violence pretože je ten song veľmi rozmanitý a technicky naročný.
Adam (bass): Daedalus. Je to náš najnovší song a celkovo sa mi páčila spolupráca s našim producentom Martinom Mikuškom z Abyss Above.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Adam (guitar): "There´s no escape from this path, once you are dead you are not allowed to rise. Forget your faults fast, it´s all past, give us one chance to fix the harms." Je to jediný verš, ktorý som zložil pre "AOD" v songu "Kingdom of dirt" ktorý aj sám spievam.
Jojo: ACT ON DISPUTES - DAEDALUS ...
Worms Down below the surface In thy words You will never take my soul I will never see the light in me
Adam (bass): rovnako ako píše Jojo.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Adam (guitar): Ambície boli obrovské samozrejme, koncerty v zahraničí, na veľkých stagoch a orgie v backstagoch. Ono by sa to aj dalo dosiahnuť (okrem tých orgií), no človek by musel obetovať značnú časť svojo života k tomu, aby to dosiahol, čo mi za to nestojí.
Jojo: Ja som gitaru/hudbu vždy vnímal ako hobby a neočakával som nikdy nič od toho. Dáva mi to radosť a bere mi to peniaze :D
Adam (bass): Moje hudobné ambície boli rôzne, keďže som sa venoval aj metalu aj folklóru. Mal som obdobie kedy som si myslel, že by sa cimbalovkou dalo uživiť alebo minimálne dobre privyrobiť. Ale to by som tomu musel venovať oveľa viac času než som bol ochotný v tej dobe. Či už ide o metal alebo ktorýkoľvek druh hudby, ktorý som robil tak vždy to bolo hlavne o zábave, aby som sa stretol s ľuďmi, zabavil sa s nimi a ak by sa im to aj páčilo tak by ma to akurát tak potešilo ale hlavne to stále robím preto lebo ma to baví.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Adam (guitar): Asi nominácia na Radio Heads awards v 2016 v kategórii Hard and Heavy a tento rok vydanie singlu "Daedalus" na youtube kanáli SLAM WORLDWIDE
Jojo: Tak momentov bolo veľa a veľa aj bude,no z čoho mám radosť, že nás to ešte spolu stále baví hrať a stretávať sa :)
Adam (bass): Nemám žiadny konkrétny moment.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Adam (guitar): Taká najzaujímavejšia príhoda bol náš úplne prvý koncert Actu bol v Bratislave v klube "British Rock Stars" kde sa dalo dosťať veľmi ťažko. Pri Prezidentskom paláci to do mňa napálil náš basgitarista s druhým autom a prevalil mi kufor, praskli mi lampy v zosíku tak som si musel požičať aparát od druhej kapely. V Prešove vo "Festeri" ma zase okopala elektrika a Banskej Bystrici pred koncertom v klube 77 som musel ísť vykakať oproti do galérie, lebo klub bol ešte zavretý. Inak asi nič také zaujímavé, sem tam sa po koncerte masívne opijeme, ale zatiaľ neboli žiadne backstagové orgie alebo grcanie z pódia.
Jojo: Príhod bolo mnoho, ale taká stále čo ma pobaví je - Ja: Chalani a kde mám gitaru ? Adam: Veď si nehovoril, že ti máme zobrať gitaru :D - naštastie sme hrali len v Šali a cesta tam/späť trvala len 2 hodiny :D
Adam (bass): Ešte keď som hral s kapelou Death Sentence tak sme boli s Act on Disputes na tour v Šali. Bol som na staršej Fabii, ktorá mala problém s centrálnym zamykaním a keď som vystúpil, tak som si rovno pred klubom zabuchol kľúče v zapaľovaní aj spolu s celou aparatúrou. Asi hodinu sa náš bubeník snažil vlámať do auta pomocou drôtu od vešiaka aby sme mohli odohrať.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Adam (guitar): Chcel by som skúsiť zakomponovať cimbal alebo akustickú gitaru do nejakého songu a dokončiť album.
Jojo: Dokončiť album.
Adam (bass): Dokončiť album.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Adam (guitar): Na slovensku sú len asi 4 kapely čo hrajú deathcore a všetci sa medzisebou poznáme, takže áno, cítime sa byť súčasťou tejto scény.
Jojo: metalovo deathcorovej
Adam (bass): Metalovej.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Adam (guitar): Bohužiaľ sa nedokážem k tomuto plnohodnotne vyjadriť, keďže som sa narodil v roku 1989 a metal som začal počúvať krátko po roku 2000. V 90 rokoch som ako dieťa okrem Kopytovcov počúval skôr rock, blues a rock ´n´ roll. No retrospektívne som z rozprávania starších metalistov zistil, že v 90 rokoch mal UG najväčší rozkvet. Zaslúžil sa o to aj dnes už nebohý Juraj "Immortal" "Popol" Harín, alebo hneď 3 známe kapely z Nového Mesta odkiaľ pochádzam Algor, Exaltation a Mysterious Eclipse.
Jojo: Tak o mňe chalani vedia, že som starý harcovnik metalu a naša scéna mi neni cudzia ani náhodou. Druhá polovica 90tok našej scény sa so mnou vlečie doteraz a ma to nejaký ten influence aj v našej tvorbe. Lenže túto scénu som začal vnímat nejak až od puberty, dovtedy mali nadomnou moc šmolkovia a ich branej den :D
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Adam (guitar): Koncerty a kontakt s ľudmi, trh vtedy nebol presýtený a ľudia chceli a aj chodili na koncerty. Presadiť sa v dnešnej dobe chce naozaj obrovské úsilie, čas a peniaze zároveň. Výhody dnešnej doby sú ale, že všetko je dostupné on-line. Ľahšie sa dá tvroba publikovať prakticky pre celý svet aj s minimálnym rozpočtom, no aby tam tá tvorba nezapadla prachom a niekto si ju aj vypočul, chce to naozaj obrovské úsilie, čas a peniaze.
Jojo: Výhoda je tá, že každá kapela mala svoj zvuk a dnes sa chce každý len po niekom opičiť - česť výnimkam.
Adam (bass): Keď už raz bol koncert, tak ľudia prišli podporiť. Najvačšou výhodou dnešnej doby je jednoznačne internet. V minulosti sa kapelám ani nesnívalo, že by si ich púšťal niekto cez pol zemegule.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Adam (guitar): V minulosti gore-grind, death metal a black metal. Chodili sme do klubu Lúč v Trenčíne pravidelne každý víkend na koncerty. Kapely ako Depresy, Isacaarum, Mincing fury and guttural clamour of queer decay, alebo Jig-Ai, SPASM, Suburban Terrorist atď. Dnes počúvam hlavne veľa elektroniky najmä v práci - house a synthwave. Nepohŕdnem kvalitným stoner metalom (Old Tomb) či atmosferickým black metalom (Aeon Winds).
Jojo: Depresy, Mysterious Eclipse, Blessed Sacrament, Brute, Samsara, Algor, Krajiny Hmly, Igric, Rawcvlt, Hromovlad, Lunatic Gods a takto možem písať donekonečna .
Adam (bass): V minulosti som mal z SK UG scény prístup len k lokálnym kapelám v BB kraji takže Pyopoesy, Abstract, Náhodní Známi, Eyes of Azrael, Ryha. Dnes mám rád Abyss Above, Cranial Void, Stercore
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Adam (guitar): Určite najlepším tmelom pre hudobníkov a poslucháčov rôznych metalových žánrov sú koncerty. Rozdeľujú politické či osobné názory, neochota a neschopní promotéri.
Jojo: Hudba spája ... dalej to všetci poznáme
Adam (bass): Spája ich láska k hudbe a rozdeľuje asi závisť.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Adam (guitar): Že chodí málo ľudí na koncerty (do roku 2020), Od roku 2020 počet koncertov.
Jojo: Že dať 5e na vstup a 10e za merch kapely je moc ale prepiť na diskotéke 50eur je uplne v pohode.
Adam (bass): Úplne súhlasím s Jojom. Nie len veľké zahraničné kapely si zaslúžia aby ľudia prišli na koncerty.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Adam (guitar): Divergent studios v Taliansku (Simone Pietroforte robil zvuk Abyss Above aj nám), Album cover Celestial od Cranial Void (robil ho Ken Sarafin), Videoklip No Face No Case - Drop
Jojo: Momentalne u mna uraduju kamoši z Cranial Void. To čo vydali von je absolútny masterpiece !
Adam (bass): Nový Abyss Above!!! Artwork pre Cranial Void. Všetky klipy od Stercore.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Adam (guitar): Album Celestial od vyššie spomenutých Cranial Void lebo je to proste bomba, premakané technické riffy brutálny vokál a kvalitný zvuk. Kniha: "Heavier than Heaven" - the biografy of Kurt Cobain Filmy: Milujem filmy vo všeobecnosti hlavne horrory a sci-fi filmy "Suspiria" (2018), "Get out" (2017), "Don´t Breathe" (2016), Deliver us from Evil (2014), REC (2007) a Kubrickové kulty ako "Shining", "Space Oddysey" či "Lolita". Môžu to byť kľudne aj tupé komédie ako "Heavy trip", "Diktátor", "Eurotrip" či "Hurá do Basy". Seriály: "Norsemen", "Metalocalypse" a "Mr. Pickles" Počítačové hry: Teraz už hry nehrávam, ale stále mám slabosť pre Diablo 1 (Belzebub mod), Dotu 2 alebo Heroes of Might and Magic III. Peky: tattoo v Novom Meste nad Váhom, lebo tam tetuje môj kamarát a bývalý bubeník Michal, ktorý so mnou hral vo všetkých metalových projektoch okrem súčasného Actu. MadHat Vlasáč 10 ° alebo MadHat Gravedingger IPA 15 ° - varí ich kamoš v NMnV a sú to craftbeerové šmaky.
Jojo: Hudobný album - Behemoth - The Satanist Kniha - všetko od H. P. Lovecrafta Seriál - South Park PC hra - Dota 2 PIVO/PIVOVAR Velický Bombardák
Adam (bass): Hudobný album: The Human Abstract - Digital Veil. Je to nadčasový album a jeden z mála albumov kde neviem nájsť slabý song. Kniha: Harry Potter všetky, film: Matrix 1, 2, 3, Dark Knight, Interstellar, seriál: Rick & Morty, tetovacie štúdio: tetovanie nemám ale veľmi sa páčia kérky z Wolf Town Tattoo Collective, pivo: Urpiner 16
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Adam (guitar): Brutal Assault - bol som tam raz v roku 2019 a videl som toľko idolov a objavil desiatky výborných kapiel a to všetko na jednom festivale. Boli tam samí skvelí ľudia a obec Jaromeř sa v čase festilu zmenila na jedno veľké stanové mestečko. Tá atmosféra bola proste nenahraditeľná. Najlepší metalový festival čo máme len 4 hodiny cesty z Nového mesta. Chcel by som si to určite zopakovať, ideálne tam raz aj zahrať.
Jojo: Brutal Assault/Masters of Rock - kde inde najdeš 30 000 bláznov tvojej krvnej skupiny ? :D
Adam (bass): Family Fest ako domáca a Brutal Assault ako zahraničná. Absolvovať BA je ako taký únik z reality. Bolia ťa nohy, si nevyspatý, chceš stihnúť všetky kapely aj keď to nie je fyzicky možné. Posledné razy sme tam išli už od utorka a za ten týžden úplne zabudneš na robotu, termíny, stres.
Vinyl alebo CD ?
Adam (guitar): Teraz už Vinyl keďže mám konečne gramofón
Jojo: CD lebo nemam na vinyl :(
Adam (bass): Mám takú malú zbierku CDčiek, ktoré som nikdy nepočul lebo už pekne dlho nemám nikde CD mechaniku :D kupujem ich len aby som podporil kapely.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Adam (guitar): určite slovenské kapely I am the Verdict, Abyss Above, Stercore a Modern age dying. Z ČR Anime Torment a No Face no Case.
Jojo: Steve z kapely Brute.
Adam (bass): Abyss Above
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Adam (guitar): „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Jan Werich
Jojo: Nemám žiaden oblúbený citát. - Jozef Malina
Adam (bass): Nemám žiaden oblúbený citát. - Jozef Malina
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Dávid, spievam. Najviac ma zaujímajú moje deti . Volám sa Peter (Kepo), hrám na bicie a rozprávam vtipy a v týchto dňoch ma najviac zaujíma ako sa čo najlepšie schladiť. Ja som Igor, hrám na gitare a v posledných dňoch ma zaujíma kedy s mojou drahou konečne budeme môcť vycestovať na dovolenku.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Dávid: Nehral som nikde, CV je moja jediná kapela Kepo: Tých projektov bolo viac, ale vždy som tam hral na bicie. Najskôr to bola rocková kapela Corpifate, hrali sme vlastné veci na štýl Pavla Chodelku. Potom som hral v partii s kamošmi, kde sme hrali preberačky od kapiel KISS, Queen a iné staré pecky. Ďalšou a poslednou zastávkou bol Cranial Void, v ktorom hovorím vtipy až dodnes. Igor: Mojou prvou kapelnou skúsenosťou bola tiež Šaľská Corpifate spolu s Peťom a hneď po nej sme už spolu s našim bývalým basákom Tomim začali riešiť zárodok Cranial Void.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Dávid: Wireless mikrofón Sennheiser XSW 2-835, in-ear monitor LD Systems MEI 1000 a slúchadlá na odposluch Sennheiser IE 40 PRO. Nástroje mi odporučili Adam a Igor keďže pracujú pre Muziker, tak sa do toho aj trocha vyznajú. Kepo: Moja posledná výbava sa datuje od roku 2003 keď som končil 1. ročník na gympli. Za vysvedčenie som dostal bicie Pearl Forum vínovo červenej farby na ktorých frčím dodnes. Železá okolo sa pomenili, ale ostávam verný značke Meinl (Hi-Hat a Right je pôvodná, ostatné som musel povymieňať nakoľko popraskali), dvojšľapka Speed Cobra od Tama a paličky GoodWood 7A. Je to moja prvá zostava, sprevádza ma už nejakú tú 2. dekádu, tak sme už nerozlučná dvojka. Igor: V súčasnosti hrám na Jackson SLATHX-M 3-7 Snow White a relatívne nedávno som presedlal z Axe FX Standard na Kemper Profiler Powerrack. Okrem toho, že moderné rackové efektové/modelingové procesory a profilery znejú skvele a sú čoraz viac user-friendly, ma veľmi teší ich skladnosť a pohodlná prenosnosť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje manuálnu zručnosť" od umenia?
Dávid: Jednoznačne subjektívne. Kepo: Podľa mňa subjektívne. Ťažko to popísať, u každého je hranica niekde inde nakoľko je to subjektívne 😊 Umenie je primárne o pocitoch, ktoré v tebe umenie vyvolá. Igor: Určite subjektívne aby sme sa mali možnosť svorne hádať o tom, čo sa ešte dá považovať za umenie a čo už nie
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Dávid: Umenie nesmie mať žiadne hranice. Inak by nikdy nevznikla polka kapiel čo počúvam. Kepo: To čo hovorí Dávid. Igor: Súhlasím s Dávidom.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Dávid: Nazi texty. Kepo: V metalovej hudbe sa vyskytujú skladby, s ktorými sa vôbec nestotožňujem a prídu mi niekedy dosť zvrátené (textovo), ale páčia sa mi zvukom. Určite sa mi nepáči, keď sa interpret snaží zaujať niečím iným ako je samotná hudba (nadávky, extravagantný klip a podobne). Igor: Obvykle dokážem odseparovať umelca od umenia, a ak sa aj nedokážem stotožniť s jeho svetonázorom, neprestanem ho kvôli tomu nutne sledovať/počúvať/čítať. Ale samozrejme mám určité hranice.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Dávid: Najčastejšie sú to iné kapely, čo počúvam. Čo sa týka textov, tak Celestial je inšpirovaný niekoľkými filmami, ktoré mám rád. Niektoré témy sú dokonca z komixov a anime. Kepo: Z kapiel, ktoré mám rád a z rytmov, ktoré mi dovolí zahrať moje telo Igor: Úplne štandardne od kapiel, ktoré počúvam a milujem, ale osobne zároveň zbožňujem a inšpirujú ma aj filmové a herné soundtracky.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Dávid: Najradšej mám Absolution. Je tam môj najobľúbenejší riff, je tam naše najlepšie sólo a najlepšie sa mi hrá naživo.
Kepo: Všetky skladby sú najlepšie, ale jedna tam kúsok vyčnieva – Seven Days of Fire. Skladba má super atmosféru a pri jej hraní mám pocit, že dokážem všetko čo si zaumienim. Igor: Počas tvorby a finalizovania sa mi striedali tracky, ktoré som jeden čas zbožňoval a o pár týždňov na to mi začali liezť na nervy a mal som chuť na nich vkuse niečo prerábať. Ale moja osobná srdcovka je asi posledná na albume Seven Days of Fire, kvôli celkovej atmosfére vďaka ktorej som rád, že sme sa ju rozhodli použiť ako bodku za albumom.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Dávid: Žiadny z textov, ktoré máme, nemá nejaký srdcervúci odkaz alebo myšlienku na zamyslenie sa. Kepo: Všetky texty sú najsilnejšie. Igor: Vzhľadom na klišé metalovo-apokalyptickú tematiku sa mi podobne ako Dávidovi tiež ťažšie považujú naše texty zrovna za “silné” a myšlienkovo hlboké, ale v konečnom dôsledku som veľmi spokojný ako vyšli a konceptuálne tvoria krátky uzatvorený príbeh.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita ?
Dávid: Viac-menej som nemal nejaké extra ambície, len som chcel hrať hudbu, ktorú mám rád. Kepo: Samozrejme, že som chcel byť hudobník, ktorý bude chodiť na tour a koncerty a budem sa živiť ako bubeník. Momentálne hrám koncerty, sem-tam aj nejaká tour, ale ako bubeník sa neživím. Igor: Keď sme začínali, tak by mi ani nenapadlo, že budeme niekedy hrať vlastnú tvorbu, len som bol happy, že hráme a cítim sa v kapele ako s kamošmi v škole v prírode :) Realita, že sa nám podarilo vydať album, ktorý má dosah aj mimo našu uzavretú bublinu a stále sa cítim a bavím ako na škole v prírode s kamošmi je úplná špica.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Dávid: Že sme vôbec vydali album. Kepo: Som veľmi rád, že hráme s chalanmi v tejto zostave už okolo 8 rokov a napriek tomu, že žijeme od seba ďalej a každý z nás má kopu záujmov a pracovných náplní dokážeme sa stretnúť a zahrať si spolu, či už v skúšobni alebo na koncerte a užiť si tento spoločný moment. Toto má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Igor: Že sme vôbec vydali album a že ma chalani v kapele stále ako tak tolerujú.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Kepo: Tých príhod je nekonečno, hlavne keď ideme niekde hrať, cestou sa povie strašne veľa. Jedna z tých slušnejších bola, keď sme boli v kapele 6 a Silvo hral na klávesoch boli sme na koncerte v Nových Zámkoch v AVP klube, kde sme sa nezmestili na stage, Silvo musel hrať dolu pod pódiom medzi ľuďmi. Vždy keď som sa na neho pozrel som sa musel strašne smiať. Neskôr ho jeden z majiteľov klubu označil za “varhaníka” čo mi podlomilo aj druhé koleno. Igor: Jeden z mojich obľúbených zážitkov bol dohodnutý koncert v rámci našej spoločnej tour s chalanmi zo Shrill Whispers v Martine, ktorý sa nakoniec neuskutočnil pretože sa niekto zabudol dohodnúť aj s tetou majiteľkou podniku, ktorá netušila kto sme a prečo by sme u nej mali hrať. Vrchol dekadencie nasledoval hneď po tomto fiasku lebo sme skončili na house party u jednych mladých báb, kde sme miesto tej párty popíjali pivko, sedeli na húpacích kreslách v obývačke a dávali pozor na mládež okolo pretože sme už boli starí a nudnejší.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Dávid: V prvom rade sa chcem zlepšiť v speve a písaní textov. Následne by sme chceli s chlapcami dať dokopy ďalší release čím skôr. Kepo: Určite chcem do ďalších projektov vložiť viac technických prechodov a vyššiu rýchlosť Igor: Stále ma asi najviac baví aspekt skladania novej hudby, tak dúfam, že sa nám do budúcna podarí ešte zložiť nejaký materiál, ktorý sa bude aj dať počúvať.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Dávid: Asi aj áno – metalovej/deathcorovej Kepo: Ale áno. Hrali sme už po celom slovensku a stretli sa s kopou super ľudí a kapiel a vždy to malo rodinný nádych Igor: Za ten čas sme spoznali strašne super kamošov z tejto našej “metalovej” scény. Cítim sa v nej dostatočne komfortne sťa obutý v páre starých pohodlných papúč
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Dávid: Tak o 90's ti toho nemôžem veľa povedať lebo som počúval vtedy Backstreet Boys a Scooter. Keď som začal ako tak vnímať scénu, približne 15 rokov dozadu, tak sa mi zdalo, že tu neboli tak dobré kapely ako sú teraz. Z 10 kapiel, čo som videl naživo sa mi páčili možno dve. Dnes je však realita úplne iná. Čím ďalej tu vznikajú kapely, ktoré môžu v pohode konkurovať Európskej/Svetovej scéne. Kepo: V 90´s som frčal komerčných veciach a na SK to boli hlavne McErika Barbara, Maduar či Horkýže Slíže. Cez MTV sa k nám dostávali pecky ako Dr. Alban, Backstreet boys či Spice Girls, čo nás posunulo inde. Veľký zlom nastal keď som začal rozumieť o čom spievajú 😊 Igor: Podobne ako tu chalani, na prelome 90’ / 2000’s som ešte počúval Scooter z CDčka, ktoré mi rodičia kúpili na Agrokomplexe v Nitre a túžil som mať gitaru, z ktorej lietajú iskry akú mal H.P. Baxxter. Približne v 15tich-16tich, keď som si vyprosíkal elektrickú gitaru som sa postupne prekopal k metalu a začal vnímať “scénu”. Vždy som mal pocit, že minimálne v Šali a okolí, čo sa týka toho naozaj “undergroundu”, dlho fičali skôr punk, crust-punk, grunge a rockové kapely. Neskôr sa začali už objavovať modernejšie “core” žánre ako hardcore/deathcore/metalcore a podobne. Tam sme sa už s kapelou začali viac cítiť akou takou súčasťou.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Dávid: Tak výhodu mali asi v tom, že ich bolo málo a keď bol koncert tak do klubu aj ľudia prišli. Nevýhodou bolo určite šírenie hudby. Výhodou dnešnej doby je šírenie hudby a to, že sa dá veľmi rýchlo a relatívne lacno spraviť album. Nevýhodou je, že je extrémne veľa kapiel a tým je menšia šanca, že ľudia objavia tú tvoju. Kepo: Kapely a skupiny v 90´s mali výhodu, že tu vtedy toho nebolo moc a mali veľkú možnosť nastoliť niečo čo tu dovtedy nebolo. Dnešné kapely majú už na začiatku veľkú konkurenciu a ľahko sa stratia v dave keď neprídu s niečím špeciálnym. Na druhej strane majú dnešné kapely výhodu v tom, že je všetko veľmi dostupné, či nástroje, výuky na nástroj, či možnosti hrať a prezentovať sa. Stačí sa trošku do toho oprieť a už si len vyberať možnosti. Igor: Chalani to už pekne popísali. Tiež si myslím, že absencia internetu zabezpečila vtedajšej vlne kapiel o niečo silnejší kultový základ pretože priniesli niečo, čo vtedy buď nebolo alebo sa človek o tom nemal možnosť jednoducho dopočuť. Nevýhoda pre ne, resp. výhoda pre súčasné mladšie kapely sú fakt internet, sociálne siete a digitálna distribúcia, čím môžu ostať vcelku sebestačné ak sa dostatočne starajú o svoj dosah.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Dávid: Tak v minulosti som mal rád R.E.A.L., Dysanchely, Empyrion, Diftery, Depresy. Dnes to je Act on Disputes, We Still Here, Old Tomb, Damato, Our Stories, Abyss Above, Hyenism, Eldridge, Ceremony of Silence, The Ausgezeichnet, Small Town Life a mnoho ďalších, na ktoré si teraz nespomeniem. Igor: Čo sa SK metalového undergroundu týka, pred rokmi som najviac počúval asi Galadriel, Empyrion, 0n0, Diftery, našich šaľských R.E.A.L., Reanimator a obskurnejších Mordibathor, ale vždy som miloval aj alternative rock, grunge a podobne, tak som si fičal na Kids of the Jilm, Underdose, Sprostá Otázka a ďalších. V súčasnosti určite riadnu zmesku na čele s Act on Disputes, Old Tomb, Ceremony of Silence, We Still Here, The Ausgezeichnet, Small Town Life, Abyss Above, moje post-rockové srdcovky Our Stories a The Ills a uzavriem to nie moc undergroundovou Katkou Málikovou, ktorej artpop/folk/world music tvorbu zbožňujem.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Dávid: Spája - hudba, rozdeľuje – politika. Kepo: Pojivo je určite hudba a radosť z hrania a vymýšľania nového. Čo umeniu neprospieva sú peniaze a keď niekto kvôli nim odletí do vesmíru. Igor: Radosť z hrania a tvorenia hudby, tá možnosť nájsť si vďaka tomu na scéne kamošov, s ktorými sa môžeš o tom donekonečna baviť. Rozdeľuje exkluzívne politika a hlboko zakorenený špecifický svetonázor.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Dávid: "Na to že ste Slováci, veľmi dobré", radšej mi povedz, že sme priemerná kapela. Kepo: Keď sa medzi sebou kapely porovnávajú namiesto toho aby sa spolu tešili a zabávali. Igor: Ako Dávid píše, úprimnosť na scéne? Keď je moja kapela zlá, tak je proste zlá, keď je priemerná, tak je to presne 5/10 a nie 8/10 pretože “na slovenské pomery v pohode”
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Dávid: Zvuk by bol Hyenism - Sewer, artwork sa mi páči Morna - Sentient Cultist, klip nie je metal ale - Dennyiah – Running Kepo: Zvukovo určite kapela Act on Disputes z Nového Mesta nad Váhom a klipy čo majú slovenskí raperi ako je Ego, Rytmus či GLEB. Igor: Musím určite vypichnúť našich kamošov z Old Tomb, Jakub (Small Town Life, Our Stories, Genuine Jacks) im spravil úplne perfektný naturálny a špinavý zvuk, ktorý sa na ich sludgovú atmosféru perfektne hodí. To isté aj ich artwork, jednoduchý, čistý, skvelé logo a proste Lovecraft. Zároveň rozhodne Ceremony of Silence, zvuk/atmosféra a ešte aj artwork sú iný level. Klip od ex-Fresh Out of the Bus (súčasných Luvver) na Philistines, Sheep and Squires...jednoduchý a atmosférický.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo. Dávid: ● Album: The Black Dahlia Murder - Nocturnal, pre mňa je to najlepší album, ktorý kedy vznikol. ● Knihy: Nečítam veľmi knihy. Jediné, čo sa na “čítanie” u mňa trochu podobá sú audioknihy. Mám rád všetky možné hororové podcasty a creepy pasty. ● Film: Najnudnejšia odpoveď - Interstellar, The Thing. Ešte by som pridal menej známy film Chronicle, ktorým sme sa z veľkej časti inšpirovali na koncepte albumu a z ktorého máme urobené aj intro pred Apex Predator, keď ho hráme naživo. ● Seriál: Veľmi nesledujem seriály, ale zvykneme s manželkou pozerať American Horror Story. Je to čím ďalej tým horšie, ale stále nás to nejako drží. ● Počítačová hra: Všetky Soulsborne hry, najradšej asi Bloodborne a ešte DotA 2. ● Tetovacie štúdio: Wolftown, mám odtiaľ pár tetovačiek a môžem len odporučiť. ● Pivo: raz som skoro vypil 2 dcl Čiernej Hory 13, tak asi to.
Kepo: - Album Sempiternal od Bring Me the Horizon - Knihy Harry Potter, ale úplne všetky - Film Interstellar alebo Forrest Gump - Seriál Black Books, alebo That 70´s show - Počítačová hra League of Legends, alebo Polda (všetky časti) - Tetovacie štúdio neviem, ale určite by som nešiel po cene - Pivo nejak extra nepijem, ale keď si dám určite Porter s čokoládovou príchuťou alebo Guinness Odporúčam to nakoľko sú to pecky všetko a najlepšie naraz
Igor: ● Hudobný album: Fallujah - The Harvest Wombs a rovno aj nasledujúci The Flesh Prevails. Tieto albumy ma naučili, čo všetko dokáže metalová hudba ešte ponúknuť ● Kniha: Mohol by som sem hodiť všetkých mojich obľúbených autorov na čele s Pratchettom, Adamsom, Sapkowskim, Lovecraftom, Kingom, Barkerom, Tolkienom, atď. ale vypichnem John Dies at the End od Davida Wonga, pretože je to tak obskurná hororovo-komická záležitosť s nádychom pulpu, že by si to mal každý aspoň raz prečítať ● Film: The Man from Earth, fantastický, minimalistický “sci-fi” film, silno založený na perfektne napísanom dialógu podobne ako 12 Angry Men. Ako druhý prihodím Dark City (Smrtihlav), ktorý je pre mňa absolútny noir kult, na ktorý sa neprávom zabudlo v tieni The Matrix a podobných blockbusterov na prelome tisícročia ● Seriál: That 70s Show, pretože som to videl už stotisíckrát a furt sa na tom smejem, Red Dwarf a The Black Books pretože sú to Britské srdcovky, Adventure Time, pretože sa každou ďalšou sériou vzďaloval od ujetého cartoonu pre mládež do dospelého trippy seriálu plného desivých existenčných a metafyzických otázok aj keď sa tváril nevinne. ● Počítačová hra: Čokoľvek od bývalých Black Isle Studios, séria Half Life pretože je to srdcovka, ktorá zmenila žáner FPS, Chronicles of Riddick: Escape from Butcher Bay, pretože to je najlepšia hra podľa filmovej predlohy, The Witcher 3 pretože je to najlepšie RPG novej generácie, Might & Magic VII pretože je to pre mňa najsilnejšia nostalgia. ● Tetovacie štúdio: moje telo je môj nudný nepokreslený chrám ● Pivo: Dobrý Wywar nie je zlý a honorable mention udeľujem Zichovec Robin 12 Ale
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Dávid: Z domácich to boli Family Fest a Stand up and Scream. Bohužiaľ obidve nejako už nefungujú, snáď sa vrátia. Zo zahraničných, Brutal Assault lebo sú tam rôzne žánre aj kapely rôznych veľkostí. Kepo: Určite Brutal Assault. Je to festival metalovej hudby, ktorý je po 25 rokoch na vysokej úrovni či už kapelami, alebo organizáciou. Igor: Z domácich mi tiež chýbajú Family Fest a Stand Up and Scream a zahraničné rozhodne Brutal Assault, extrémne príjemná atmosféra, záruka perfektného line up-u, pre mňa je to výlet s kamošmi proste.
Vinyl alebo CD ?
Dávid: Kupujem skôr CD, ale väčšinu som ani len nevybalil z fólie. Kepo. CD. Igor: Snívam o tom, že si raz kúpim gramofón a začnem zbierať práve ten vinyl.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Dávid: Zo skupín určite Act on Disputes, We Still Here, Abyss Above, Tatrolit, Damato, Stercore. Z hudobníkov by som si rád prečítal rozhovor s Mirom Raučinom, bubeníkom Empyrionu a x ďalších kapiel. Kepo: Určite We Still Here, 6 Years Fading, Bijouterrier Igor: S chalanmi z Act on Disputes, We Still Here, Abyss Above, Our Stories, Damato.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Dávid: “That is not dead which can eternal lie, and with strange aeons even death may die”. Ďakujeme pekne za rozhovor. Kepo: Až na konci sa dozvieme aké boli dôležité rozhodnutia na začiatku. Igor: A penny saved is a penny earned. A ďakujeme krásne za rozhovor!
