Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Dávid, spievam. Najviac ma zaujímajú moje deti .
Volám sa Peter (Kepo), hrám na bicie a rozprávam vtipy a v týchto dňoch ma najviac zaujíma ako sa čo najlepšie schladiť.
Ja som Igor, hrám na gitare a v posledných dňoch ma zaujíma kedy s mojou drahou konečne budeme môcť vycestovať na dovolenku.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Dávid: Nehral som nikde, CV je moja jediná kapela
Kepo: Tých projektov bolo viac, ale vždy som tam hral na bicie. Najskôr to bola rocková kapela Corpifate, hrali sme vlastné veci na štýl Pavla Chodelku. Potom som hral v partii s kamošmi, kde sme hrali preberačky od kapiel KISS, Queen a iné staré pecky. Ďalšou a poslednou zastávkou bol Cranial Void, v ktorom hovorím vtipy až dodnes.
Igor: Mojou prvou kapelnou skúsenosťou bola tiež Šaľská Corpifate spolu s Peťom a hneď po nej sme už spolu s našim bývalým basákom Tomim začali riešiť zárodok Cranial Void.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Dávid: Wireless mikrofón Sennheiser XSW 2-835, in-ear monitor LD Systems MEI 1000 a slúchadlá na odposluch Sennheiser IE 40 PRO. Nástroje mi odporučili Adam a Igor keďže pracujú pre Muziker, tak sa do toho aj trocha vyznajú.
Kepo: Moja posledná výbava sa datuje od roku 2003 keď som končil 1. ročník na gympli. Za vysvedčenie som dostal bicie Pearl Forum vínovo červenej farby na ktorých frčím dodnes. Železá okolo sa pomenili, ale ostávam verný značke Meinl (Hi-Hat a Right je pôvodná, ostatné som musel povymieňať nakoľko popraskali), dvojšľapka Speed Cobra od Tama a paličky GoodWood 7A. Je to moja prvá zostava, sprevádza ma už nejakú tú 2. dekádu, tak sme už nerozlučná dvojka.
Igor: V súčasnosti hrám na Jackson SLATHX-M 3-7 Snow White a relatívne nedávno som presedlal z Axe FX Standard na Kemper Profiler Powerrack. Okrem toho, že moderné rackové efektové/modelingové procesory a profilery znejú skvele a sú čoraz viac user-friendly, ma veľmi teší ich skladnosť a pohodlná prenosnosť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje manuálnu zručnosť" od umenia?
Dávid: Jednoznačne subjektívne.
Kepo: Podľa mňa subjektívne. Ťažko to popísať, u každého je hranica niekde inde nakoľko je to subjektívne 😊 Umenie je primárne o pocitoch, ktoré v tebe umenie vyvolá.
Igor: Určite subjektívne aby sme sa mali možnosť svorne hádať o tom, čo sa ešte dá považovať za umenie a čo už nie
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Dávid: Umenie nesmie mať žiadne hranice. Inak by nikdy nevznikla polka kapiel čo počúvam.
Kepo: To čo hovorí Dávid.
Igor: Súhlasím s Dávidom.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Dávid: Nazi texty.
Kepo: V metalovej hudbe sa vyskytujú skladby, s ktorými sa vôbec nestotožňujem a prídu mi niekedy dosť zvrátené (textovo), ale páčia sa mi zvukom. Určite sa mi nepáči, keď sa interpret snaží zaujať niečím iným ako je samotná hudba (nadávky, extravagantný klip a podobne).
Igor: Obvykle dokážem odseparovať umelca od umenia, a ak sa aj nedokážem stotožniť s jeho svetonázorom, neprestanem ho kvôli tomu nutne sledovať/počúvať/čítať. Ale samozrejme mám určité hranice.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Dávid: Najčastejšie sú to iné kapely, čo počúvam. Čo sa týka textov, tak Celestial je inšpirovaný niekoľkými filmami, ktoré mám rád. Niektoré témy sú dokonca z komixov a anime.
Kepo: Z kapiel, ktoré mám rád a z rytmov, ktoré mi dovolí zahrať moje telo
Igor: Úplne štandardne od kapiel, ktoré počúvam a milujem, ale osobne zároveň zbožňujem a inšpirujú ma aj filmové a herné soundtracky.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Dávid: Najradšej mám Absolution. Je tam môj najobľúbenejší riff, je tam naše najlepšie sólo a najlepšie sa mi hrá naživo.
Kepo: Všetky skladby sú najlepšie, ale jedna tam kúsok vyčnieva – Seven Days of Fire. Skladba má super atmosféru a pri jej hraní mám pocit, že dokážem všetko čo si zaumienim.
Igor: Počas tvorby a finalizovania sa mi striedali tracky, ktoré som jeden čas zbožňoval a o pár týždňov na to mi začali liezť na nervy a mal som chuť na nich vkuse niečo prerábať. Ale moja osobná srdcovka je asi posledná na albume Seven Days of Fire, kvôli celkovej atmosfére vďaka ktorej som rád, že sme sa ju rozhodli použiť ako bodku za albumom.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Dávid: Žiadny z textov, ktoré máme, nemá nejaký srdcervúci odkaz alebo myšlienku na zamyslenie sa.
Kepo: Všetky texty sú najsilnejšie.
Igor: Vzhľadom na klišé metalovo-apokalyptickú tematiku sa mi podobne ako Dávidovi tiež ťažšie považujú naše texty zrovna za “silné” a myšlienkovo hlboké, ale v konečnom dôsledku som veľmi spokojný ako vyšli a konceptuálne tvoria krátky uzatvorený príbeh.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita ?
Dávid: Viac-menej som nemal nejaké extra ambície, len som chcel hrať hudbu, ktorú mám rád.
Kepo: Samozrejme, že som chcel byť hudobník, ktorý bude chodiť na tour a koncerty a budem sa živiť ako bubeník. Momentálne hrám koncerty, sem-tam aj nejaká tour, ale ako bubeník sa neživím.
Igor: Keď sme začínali, tak by mi ani nenapadlo, že budeme niekedy hrať vlastnú tvorbu, len som bol happy, že hráme a cítim sa v kapele ako s kamošmi v škole v prírode :) Realita, že sa nám podarilo vydať album, ktorý má dosah aj mimo našu uzavretú bublinu a stále sa cítim a bavím ako na škole v prírode s kamošmi je úplná špica.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Dávid: Že sme vôbec vydali album.
Kepo: Som veľmi rád, že hráme s chalanmi v tejto zostave už okolo 8 rokov a napriek tomu, že žijeme od seba ďalej a každý z nás má kopu záujmov a pracovných náplní dokážeme sa stretnúť a zahrať si spolu, či už v skúšobni alebo na koncerte a užiť si tento spoločný moment. Toto má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu.
Igor: Že sme vôbec vydali album a že ma chalani v kapele stále ako tak tolerujú.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Kepo: Tých príhod je nekonečno, hlavne keď ideme niekde hrať, cestou sa povie strašne veľa. Jedna z tých slušnejších bola, keď sme boli v kapele 6 a Silvo hral na klávesoch boli sme na koncerte v Nových Zámkoch v AVP klube, kde sme sa nezmestili na stage, Silvo musel hrať dolu pod pódiom medzi ľuďmi. Vždy keď som sa na neho pozrel som sa musel strašne smiať. Neskôr ho jeden z majiteľov klubu označil za “varhaníka” čo mi podlomilo aj druhé koleno.
Igor: Jeden z mojich obľúbených zážitkov bol dohodnutý koncert v rámci našej spoločnej tour s chalanmi zo Shrill Whispers v Martine, ktorý sa nakoniec neuskutočnil pretože sa niekto zabudol dohodnúť aj s tetou majiteľkou podniku, ktorá netušila kto sme a prečo by sme u nej mali hrať. Vrchol dekadencie nasledoval hneď po tomto fiasku lebo sme skončili na house party u jednych mladých báb, kde sme miesto tej párty popíjali pivko, sedeli na húpacích kreslách v obývačke a dávali pozor na mládež okolo pretože sme už boli starí a nudnejší.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Dávid: V prvom rade sa chcem zlepšiť v speve a písaní textov. Následne by sme chceli s chlapcami dať dokopy ďalší release čím skôr.
Kepo: Určite chcem do ďalších projektov vložiť viac technických prechodov a vyššiu rýchlosť
Igor: Stále ma asi najviac baví aspekt skladania novej hudby, tak dúfam, že sa nám do budúcna podarí ešte zložiť nejaký materiál, ktorý sa bude aj dať počúvať.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Dávid: Asi aj áno – metalovej/deathcorovej
Kepo: Ale áno. Hrali sme už po celom slovensku a stretli sa s kopou super ľudí a kapiel a vždy to malo rodinný nádych
Igor: Za ten čas sme spoznali strašne super kamošov z tejto našej “metalovej” scény. Cítim sa v nej dostatočne komfortne sťa obutý v páre starých pohodlných papúč
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Dávid: Tak o 90's ti toho nemôžem veľa povedať lebo som počúval vtedy Backstreet Boys a Scooter. Keď som začal ako tak vnímať scénu, približne 15 rokov dozadu, tak sa mi zdalo, že tu neboli tak dobré kapely ako sú teraz. Z 10 kapiel, čo som videl naživo sa mi páčili možno dve. Dnes je však realita úplne iná. Čím ďalej tu vznikajú kapely, ktoré môžu v pohode konkurovať Európskej/Svetovej scéne.
Kepo: V 90´s som frčal komerčných veciach a na SK to boli hlavne McErik a Barbara, Maduar či Horkýže Slíže. Cez MTV sa k nám dostávali pecky ako Dr. Alban, Backstreet boys či Spice Girls, čo nás posunulo inde. Veľký zlom nastal keď som začal rozumieť o čom spievajú 😊
Igor: Podobne ako tu chalani, na prelome 90’ / 2000’s som ešte počúval Scooter z CDčka, ktoré mi rodičia kúpili na Agrokomplexe v Nitre a túžil som mať gitaru, z ktorej lietajú iskry akú mal H.P. Baxxter. Približne v 15tich-16tich, keď som si vyprosíkal elektrickú gitaru som sa postupne prekopal k metalu a začal vnímať “scénu”. Vždy som mal pocit, že minimálne v Šali a okolí, čo sa týka toho naozaj “undergroundu”, dlho fičali skôr punk, crust-punk, grunge a rockové kapely. Neskôr sa začali už objavovať modernejšie “core” žánre ako hardcore/deathcore/metalcore a podobne. Tam sme sa už s kapelou začali viac cítiť akou takou súčasťou.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Dávid: Tak výhodu mali asi v tom, že ich bolo málo a keď bol koncert tak do klubu aj ľudia prišli. Nevýhodou bolo určite šírenie hudby. Výhodou dnešnej doby je šírenie hudby a to, že sa dá veľmi rýchlo a relatívne lacno spraviť album. Nevýhodou je, že je extrémne veľa kapiel a tým je menšia šanca, že ľudia objavia tú tvoju.
Kepo: Kapely a skupiny v 90´s mali výhodu, že tu vtedy toho nebolo moc a mali veľkú možnosť nastoliť niečo čo tu dovtedy nebolo. Dnešné kapely majú už na začiatku veľkú konkurenciu a ľahko sa stratia v dave keď neprídu s niečím špeciálnym. Na druhej strane majú dnešné kapely výhodu v tom, že je všetko veľmi dostupné, či nástroje, výuky na nástroj, či možnosti hrať a prezentovať sa. Stačí sa trošku do toho oprieť a už si len vyberať možnosti.
Igor: Chalani to už pekne popísali. Tiež si myslím, že absencia internetu zabezpečila vtedajšej vlne kapiel o niečo silnejší kultový základ pretože priniesli niečo, čo vtedy buď nebolo alebo sa človek o tom nemal možnosť jednoducho dopočuť. Nevýhoda pre ne, resp. výhoda pre súčasné mladšie kapely sú fakt internet, sociálne siete a digitálna distribúcia, čím môžu ostať vcelku sebestačné ak sa dostatočne starajú o svoj dosah.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Dávid: Tak v minulosti som mal rád R.E.A.L., Dysanchely, Empyrion, Diftery, Depresy. Dnes to je Act on Disputes, We Still Here, Old Tomb, Damato, Our Stories, Abyss Above, Hyenism, Eldridge, Ceremony of Silence, The Ausgezeichnet, Small Town Life a mnoho ďalších, na ktoré si teraz nespomeniem.
Igor: Čo sa SK metalového undergroundu týka, pred rokmi som najviac počúval asi Galadriel, Empyrion, 0n0, Diftery, našich šaľských R.E.A.L., Reanimator a obskurnejších Mordibathor, ale vždy som miloval aj alternative rock, grunge a podobne, tak som si fičal na Kids of the Jilm, Underdose, Sprostá Otázka a ďalších. V súčasnosti určite riadnu zmesku na čele s Act on Disputes, Old Tomb, Ceremony of Silence, We Still Here, The Ausgezeichnet, Small Town Life, Abyss Above, moje post-rockové srdcovky Our Stories a The Ills a uzavriem to nie moc undergroundovou Katkou Málikovou, ktorej artpop/folk/world music tvorbu zbožňujem.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Dávid: Spája - hudba, rozdeľuje – politika.
Kepo: Pojivo je určite hudba a radosť z hrania a vymýšľania nového. Čo umeniu neprospieva sú peniaze a keď niekto kvôli nim odletí do vesmíru.
Igor: Radosť z hrania a tvorenia hudby, tá možnosť nájsť si vďaka tomu na scéne kamošov, s ktorými sa môžeš o tom donekonečna baviť. Rozdeľuje exkluzívne politika a hlboko zakorenený špecifický svetonázor.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Dávid: "Na to že ste Slováci, veľmi dobré", radšej mi povedz, že sme priemerná kapela.
Kepo: Keď sa medzi sebou kapely porovnávajú namiesto toho aby sa spolu tešili a zabávali.
Igor: Ako Dávid píše, úprimnosť na scéne? Keď je moja kapela zlá, tak je proste zlá, keď je priemerná, tak je to presne 5/10 a nie 8/10 pretože “na slovenské pomery v pohode”
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Dávid: Zvuk by bol Hyenism - Sewer, artwork sa mi páči Morna - Sentient Cultist, klip nie je metal ale - Dennyiah – Running
Kepo: Zvukovo určite kapela Act on Disputes z Nového Mesta nad Váhom a klipy čo majú slovenskí raperi ako je Ego, Rytmus či GLEB.
Igor: Musím určite vypichnúť našich kamošov z Old Tomb, Jakub (Small Town Life, Our Stories, Genuine Jacks) im spravil úplne perfektný naturálny a špinavý zvuk, ktorý sa na ich sludgovú atmosféru perfektne hodí. To isté aj ich artwork, jednoduchý, čistý, skvelé logo a proste Lovecraft. Zároveň rozhodne Ceremony of Silence, zvuk/atmosféra a ešte aj artwork sú iný level. Klip od ex-Fresh Out of the Bus (súčasných Luvver) na Philistines, Sheep and Squires...jednoduchý a atmosférický.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Dávid:
● Album: The Black Dahlia Murder - Nocturnal, pre mňa je to najlepší album, ktorý kedy vznikol.
● Knihy: Nečítam veľmi knihy. Jediné, čo sa na “čítanie” u mňa trochu podobá sú audioknihy. Mám rád všetky možné hororové podcasty a creepy pasty.
● Film: Najnudnejšia odpoveď - Interstellar, The Thing. Ešte by som pridal menej známy film Chronicle, ktorým sme sa z veľkej časti inšpirovali na koncepte albumu a z ktorého máme urobené aj intro pred Apex Predator, keď ho hráme naživo.
● Seriál: Veľmi nesledujem seriály, ale zvykneme s manželkou pozerať American Horror Story. Je to čím ďalej tým horšie, ale stále nás to nejako drží.
● Počítačová hra: Všetky Soulsborne hry, najradšej asi Bloodborne a ešte DotA 2.
● Tetovacie štúdio: Wolftown, mám odtiaľ pár tetovačiek a môžem len odporučiť.
● Pivo: raz som skoro vypil 2 dcl Čiernej Hory 13, tak asi to.
Kepo:
- Album Sempiternal od Bring Me the Horizon
- Knihy Harry Potter, ale úplne všetky
- Film Interstellar alebo Forrest Gump
- Seriál Black Books, alebo That 70´s show
- Počítačová hra League of Legends, alebo Polda (všetky časti)
- Tetovacie štúdio neviem, ale určite by som nešiel po cene
- Pivo nejak extra nepijem, ale keď si dám určite Porter s čokoládovou príchuťou alebo Guinness
Odporúčam to nakoľko sú to pecky všetko a najlepšie naraz
Igor:
● Hudobný album: Fallujah - The Harvest Wombs a rovno aj nasledujúci The Flesh Prevails. Tieto albumy ma naučili, čo všetko dokáže metalová hudba ešte ponúknuť
● Kniha: Mohol by som sem hodiť všetkých mojich obľúbených autorov na čele s Pratchettom, Adamsom, Sapkowskim, Lovecraftom, Kingom, Barkerom, Tolkienom, atď. ale vypichnem John Dies at the End od Davida Wonga, pretože je to tak obskurná hororovo-komická záležitosť s nádychom pulpu, že by si to mal každý aspoň raz prečítať
● Film: The Man from Earth, fantastický, minimalistický “sci-fi” film, silno založený na perfektne napísanom dialógu podobne ako 12 Angry Men. Ako druhý prihodím Dark City (Smrtihlav), ktorý je pre mňa absolútny noir kult, na ktorý sa neprávom zabudlo v tieni The Matrix a podobných blockbusterov na prelome tisícročia
● Seriál: That 70s Show, pretože som to videl už stotisíckrát a furt sa na tom smejem, Red Dwarf a The Black Books pretože sú to Britské srdcovky, Adventure Time, pretože sa každou ďalšou sériou vzďaloval od ujetého cartoonu pre mládež do dospelého trippy seriálu plného desivých existenčných a metafyzických otázok aj keď sa tváril nevinne.
● Počítačová hra: Čokoľvek od bývalých Black Isle Studios, séria Half Life pretože je to srdcovka, ktorá zmenila žáner FPS, Chronicles of Riddick: Escape from Butcher Bay, pretože to je najlepšia hra podľa filmovej predlohy, The Witcher 3 pretože je to najlepšie RPG novej generácie, Might & Magic VII pretože je to pre mňa najsilnejšia nostalgia.
● Tetovacie štúdio: moje telo je môj nudný nepokreslený chrám
● Pivo: Dobrý Wywar nie je zlý a honorable mention udeľujem Zichovec Robin 12 Ale
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Dávid: Z domácich to boli Family Fest a Stand up and Scream. Bohužiaľ obidve nejako už nefungujú, snáď sa vrátia. Zo zahraničných, Brutal Assault lebo sú tam rôzne žánre aj kapely rôznych veľkostí.
Kepo: Určite Brutal Assault. Je to festival metalovej hudby, ktorý je po 25 rokoch na vysokej úrovni či už kapelami, alebo organizáciou.
Igor: Z domácich mi tiež chýbajú Family Fest a Stand Up and Scream a zahraničné rozhodne Brutal Assault, extrémne príjemná atmosféra, záruka perfektného line up-u, pre mňa je to výlet s kamošmi proste.
Vinyl alebo CD ?
Dávid: Kupujem skôr CD, ale väčšinu som ani len nevybalil z fólie.
Kepo. CD.
Igor: Snívam o tom, že si raz kúpim gramofón a začnem zbierať práve ten vinyl.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Dávid: Zo skupín určite Act on Disputes, We Still Here, Abyss Above, Tatrolit, Damato, Stercore. Z hudobníkov by som si rád prečítal rozhovor s Mirom Raučinom, bubeníkom Empyrionu a x ďalších kapiel.
Kepo: Určite We Still Here, 6 Years Fading, Bijouterrier
Igor: S chalanmi z Act on Disputes, We Still Here, Abyss Above, Our Stories, Damato.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Dávid: “That is not dead which can eternal lie, and with strange aeons even death may die”. Ďakujeme pekne za rozhovor.
Kepo: Až na konci sa dozvieme aké boli dôležité rozhodnutia na začiatku.
Igor: A penny saved is a penny earned. A ďakujeme krásne za rozhovor!
=============================================
Linky:
https://www.facebook.com/CranialVoid
https://cranialvoidband.bandcamp.com/releases
https://www.youtube.com/channel/UC-EV8t6x5k452U-IBRy3qzA
No comments:
Post a Comment