#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)

PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024) By Flork Almost a year ago, I had the chance to review PSØL ’s debut EP.  If I remember correctly,...

Najčítanejšie za 7 dní

Wednesday, March 27, 2024

#119 Tom/EZR Contemplates: Righeira – Vamos a la playa (SP, 1983)

 


Righeira – Vamos a la playa (Single, 1983)
by Tom/EZR


“Vamos a la playa
La bomba estalló
Las radiaciones tostan
Y matizan de azul”


Pred Italo discom sa ešte nikomu nepodarilo újsť a ja nie som výnimka. Vamos a la playu nám komouši v 80s púšťali v zime pri čakaní na vlek, v lete pri čakaní na autobus a v iných ročných obdobiach pri čakaní na všetko možné, čoho bol práve nedostatok, keďže jediného čoho bol vtedy dostatok bol čassss… Ten čas, ktorým dnes plýtvame sústredení na virtuálne zbytočnosti, posúvajúc palcom hore-dole, doprava-doľava po obrazovkách naších ohlúpujúcich zariadení, len nech ten zbytočný čas prejde čo najrýchlejšie, aby sme si večer mohli natrieť telo omladzujúcimi fair trade kozmetikami a napchať sa zaručene účinnými bio doplnkami, pred tým než sa ponoríme do slastnej letargie internetových televízií, prípadne upirátených nikdy nekončiacich seriálov, v ktorých prežívame životy iných ľudí, kým naše deti natajňáša pod vankúšom ohlupujú youtuboví influenceri za korunu päťdesiat. 

 

 
 

Trochu som sa zamyslel, aspoň je vidno čo som zač – spomienkovým optimizmom nasiaknutý boomer, pohár z polovice prázdny už 30 rokov. Ale vráťme sa späť k umeniu. Ako som už spomínal, Italo discu proste neunikneš, môžeš si ako Odyseus napchať do uší loj, aby si nepodľahol zvodným melódiám sirén, prípadne si nechať na telo vytetovať znamenie, ktoré ťa vždy spoľahlivo vráti na rovnú cestu, kebyže sa ťa z nej snaží život trochu vychýliť, ty jeden drsný samuraj.

A tak si to v roku 2024 žíham na požičanom prdítku sopečným ostrovom bez náznaku vegetácie, len vyprahnutá stvrdnutá láva, biele domce a modrý oceán. Za mnou sedí najmladší pokračovateľ rodu, je čas zasvätiť ho do kolobehu života pomocou nesmrteľných mocných flákov, father to son style, jak pravil Quorthon.

“Vamos a la playa
Todos con sombrero
El viento radioactivo
Despeina los cabellos”


Strojový rytmus automatického bubeníka mi diktuje cestu. Pozerám sa na obzor, nad oceánom sa dvíha biely mrak, chvíľu čakám či nadobudne podobu hríba, ale nestane sa tak. Junior na zadnom sedadle spieva na plné hrdlo plynulou španielotaliančinou a ja sa pridávam. Now is forever, forever is now. 



 



Monday, March 25, 2024

#238 Occult Obsidian / Dungeon Synth / Nocivran / 26-2-2024



1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som pomerne introvertný tvorca hudby v štýle Dark Ambient/Dungeon Synth. Tvorím pod pseudonymom Nocivran a mám dva aktívne projekty. V posledných dňoch sa snažím učiť kresliť, malovať, nakoľko by som si chcel v budúcnosti nakresliť svoj vlastný Album cover pre budúci materiál.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

V skupinových kapelách som nepôsobil nikdy. Mal som vždy len svoje “one-man band” projekty. Začínal som s projektom s názvom BEZASU okolo roku 2010/2011, ktorý som postupne premenuvával na rôzne iné názvy ako napr. Occult Obsidian alebo Cthaeh. Názov Occult Obsidian som oživil v roku 2021 kedy som po dlhoročnej pauze začal opäť tvoriť. K tomuto projektu pribudli ešte dva ďlašie a to Mordun a Peikko. Dnes by som aktívnymi nazval už iba Occult Obsidian a projekt Peikko.


3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Všetky albumy z posledných troch rokov, som nahral na klávesoch Korg MicroKEY2-49 prostredníctvom či už GarageBandu na macu alebo Reaperu na Windowsáckom systéme. Takmer každá skladba obsahuje buď to nejaký ten reverb, echo, delay a pod. Efekty ktoré pomáhajú docieliť taký ten nostalgický, pochmúrny pocit.


4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Moja posledná nahrávka s projektom Occult Obsidian je Immersed in Time a vznikla na základe mojich pocitov ktoré som pár mesiacov pred vydaním prežíval. Taký ten pocit že neviete kam smerujete, pocit že nič nerobíte, iba prežívate zo dňa na deň a čas vám iba tak sype pomedzi prsty. Preto Immersed in Time – ponorený v čase. Na obale sú znázornené presýpacie hodiny v ktorých je uväznený bojovník, ktorého meč a štít nie sú v jeho dosahu a navyše ho sledujú traja démoni ktorí majú zobrazovať tri závislosti/neduhy.  


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Väčšinou sú to pocity z predchádzajúcich dní/mesiacov alebo aj zážitky, rôzne inšpiratívne miesta ktoré som navštívil a pod.


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Nevyzdvihoval by som žiadnu skladbu, každá má svoj vlastný príbeh, vlastnú melódiu ktorá je odlišná od každej inej.

 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Fúha. Nakoľko beriem umenie ako niečo pomerne dosť subjektívne, tak ťažko povedať. Manuálna zručnosť určite hrá rolu ale zase nie vždy. Záleží dosť aj od druhu umenia, či ide o hudbu, maľbu, knihu atď. a taktiež aj od štýlu alebo teda umeleckého smeru konkrétneho umenia. V dnešnej dobe je tých štýlov nespočetne veľa a každý môže mať svoje vlastné hranice, svoje momenty rozdelenia. Je to veľmi individuálne.  Ja osobne si potrpím na to, ako na mňa dielo pôsobí nezávisle na manuálnu zručnosť autora.


8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Opäť veľmi subjektívne. Z môjho skromného pohľadu áno. Považujem sa za ešte stále celkom konzervatívného človeka, aj keď poslednú dobu ma oslovuje centrizmus a snažím sa trochu viac rešpektovať a pochopiť pohľady opačné s mojim vnútorným presvedčením. Obšírnejšie vypisovať hranice nebudem, možno iba tak v skratke – rôzne zvrátenosti kt. sú výplodom dnešnej modernej doby, ubližovanie zvieratám (cirkusy a pod.) alebo napríklad taká politika. Nemám rád keď sa politika pletie do umenia.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?


Ako jednočlenný projekt celkom nuda. Napadá mi akurát príhoda z mojich začiatkov z roku 2010-2011, kedy som bol oslovený jedným francúzom, či by som s ním nespravil spoločný track. Quentin dostal nápad ako spojiť naše krajiny (Francúzsko a Slovensko) a vznikla tak nahrávka s názvom Assalut of Devin Castle, čo je vlastne taký tribute na útok vojsk Napoleona Bonaparte na hrad Devín okolo roku 1809. S Quentinom sme si ešte nejakú dobu písali. Zistili sme že máme veľa spoločných názorov, či už na umenie, politiku a pod.

Asi v roku 2013 zrazu zmizol, ako aj jeho celé tvorba na internete. Čas od času som si naňho spomenul a snažil sa k nemu dopátrať, no márne. Až teraz 25.2.2024, po takmer 12 rokoch som ho čírou náhodou zazrel na twitteri a okamžite mu napísal. Zatiaľ teda ešte bez odpovedi, účet vyzerá byť neaktívny ale tak uvidíme.

Čo sa dekadencie týka, v súvislosti s mojou hudobnou cestou nemám nič také čo by stálo za reč.


10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Priorita do budúcna je dávať si viac záležať pri produkcii, netvoriť až tak príliš precítene ale aby to bolo tak 50/50 s “manuálnou zručnosťou”. Taktiež sa chcem zdokonaliť v kreslení/malovaní a vytvoriť si svoj Album cover úplne sám bez toho aby som musel do toho zakomponovávať photoshop. A hlavne chcem nahrať jeden celý album na mojom zdedenom synťáku po otcovi, Yamahe PSS 370, na ktorom som nahral svoj úplne prvý album, ešte keď sa projekt nazýval Bezasu.



 

11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Pravdu povediac ani veľmi nie. Aj keď, snaha zo strany Sky Burial vydať CZ/SK Dungeon Synth kompiláciu (ktorou som bol súčasťou aj ja s mojím projektom) mi dala na chvíľu taký pocit, no ten po krátkom čase opadol. Ale je to najme mojou vinou, nakoľko sa pomerne dosť dištancujem od ľudí, komunikácie s nimi atď.


12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?


Tak ja som 93ka ročník, takže ťažko niečo také zhodnotiť. Ak sa bavíme čisto o Dungeon Synth scéne ako takej, tak to už vôbec. K tomuto štýlu som sa prvý raz dostal až niekedy v roku 2008 a čo sa týka slovenskej tvorby, tak tú som okúsil až po mojom comebacku v roku 2021. Nemám žianu znalosť o tom či tu niečo také vôbec v 90tych rokoch bolo.


13 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?


Myslím že v tej dobe 90´s boli kapely viac prirodzené ako sú tie dnešné, mám pocit ako keby to v tej dobe brali o niečo viac vážne a bolo to viac “TRUE” ale možno to je len moja domnienka.

Ako výhodu dnešnej doby vidím určite nespočetné možnosti prezentácie tvorby, za čo môže hlavne internet a sociálne médiá ktoré tu kedysi neboli. Dnes je omnoho ľahšie dostať sa do povedomia, aj keď iba malému publiku.


14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Priznám sa že slovenská scéna ma nidky nejak extra nebavila a ani dnes nebaví. Až na pár výnimiek. Naozaj sa snažím bádať v mysli ale nenapadá mi jediný projekt z minulosti, ktorý by som mohol spomenúť. V dnešnej dobe si rád vypočujem napr. Owlsilar Gate – veľmi kvalitný Dark Ambient/Forest Synth zo Slovenska ktorý sa skvelo počúva či už pri čítaní knižiek, kreslení a pod.

Nedá sa povedať že by mi nejaká hudba vyslovene liezla na nervy. Rádio nepočúvam, TV nesledujem, do obchoďákov chodím zriedka, takže ten kontakt s hudbou ktorá by sa mi nemusela páčiť je minimálny.


15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Interprétov neriešim, riešim a vnímam iba hudbu. Svojho času, keď som bol teenager tak som bral do úvahy aj interprétov a pozadie kapiel ktoré sa mi páčili. Dnes už nie, je mi jedno kto čo robí, kto má aké názory a pod. Ak sa mi hudba páči, vypočujem si ju aj 2,3 a aj 4x. Možno ak by som sa dozvedel že autor má v záľube ubližovať zvieratám alebo znásilňovať malé deti, tak to je taká hranica ešte. Inak neviem. Farbu pleti, politické názory, národnosť či sexuálnu orientáciu nereišim vôbec.


16 Čo ťa na domácej scéne serie?

Domácu scénu nesledujem, takže nič.


17 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Nechodím na akcie, no z počutia a fotiek sa mi veľmi pozdáva festival Hradby Samoty. Ak sa mi niekedy podarí zohnať neviditeľný plášť, určite sa zúčastním.


18 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

No predsa samotná hudba spája. A čo rozdeluje? Možno práve tie hranice ktoré si každý určujeme sami a každý ich má nastavené inak.



 

19 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Zvuk – posledný album od Owlsilar GateThe Cursed Mountain” ktorý mi práve hrá v pozadí.
Album Cover – Od Peter Trúchly pre projekt Lakanys (album Whispers of Rising Shadows)
Videoklip – žiaden


20 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Odporúčil by som asi CZ/SK Dungeon Synth kompiláciu od vydavateľstva Sky Burial ktorú som už spomínal. Je tam slúšný výcuc našej scény. Kazety sú už žiaľ vypredané, no stále sa dá vypočuť či už na youtube alebo bandcamp. Fascinuje ma história a archeológia, takže ako knihu by som určite odporúčil sériu od Pavla Dvořáka “Stopy dávnej minulosti”. Ak by sa chcel niekto ponoriť skôr do niečoho fantasy, skúste Kroniku kráľovraha od Patricka Rothfussa (skôr pre mladšie ročníky). Film bez debaty odporúčam Wreckmeisterove harmónie, to bude ešte veľmi dlhú dobu môj film č. 1.

Z hier by som odporúčil prejsť si napr. taký Skyrim, Baldurs Gate 2 a moju českú srdcovku, starú adventúru Ve stínu havrana. Ak má niekto príliš veľa voľného času a hľadá nejakú retro onlinovku s fajn komunitou skúste Old School Runescape.

Seriály nesledujem, pivo nepijem a tetovanie nemám, s tým vám žiaľ nepomôžem.


21 Vinyl/CD/MC ?

MC a Vinyl. CD už iba ako podšálku.   


22 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Napadá mi akurát Ruthar zo Svatoboru (Čechy). Chalan robí skvelú hudbu, poéziu, píše knihy a mnoho ďalšieho.


23 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Tak každopádne ďakujem za možnosť sa prezentovať prostredníctvom tohto portálu.
Na záver by som chcel ospravedlniť všetkým ktorým neodpisujem včas, odmietam pozvania, ignorujem a pod. Neberte si to osobne, som už raz taký a bojujem s tým každý deň.

Ako vysvetlenie použijem Bukowskeho citát:
"Nie že by som neznášal ľudí ... len sa cítim lepšie, keď nie sú nablízku."“

=========================================

Linky:

https://occultobsidian.bandcamp.com/

https://www.youtube.com/channel/UCuGWoBoSB_aq6ZK5H_9ML-w



Thursday, March 21, 2024

#118 Flork Reviews Gig: Cradle of Filth, Wednesday13, Sick N' Beautiful, Drift (MMC, Bratislava)


Cradle of Filth - Necromantic Fantasies @ MMC, Bratislava (Concert Review)

by Flork!

One of the perks of the Florkman’s job is the opportunity to get out every once in awhile and enjoy an evening of music and performance. And luckily for this music reviewer, I was blessed with a ticket to witness a night of infernal energy and otherworldly performances as the Cradle of Filth Necromantic Fantasies Tour 2024 descended upon the stage of the Majestic Music Club in Bratislava. Headlined by the iconic British band Cradle of Filth, the evening was a showcase of dark melodies, intense performances, and a celebration of the macabre. And what made the night even more enjoyable were the opening bands that were craftily selected by COF to accompany them on the tour of this part of Europe.

The night commenced with a relentless onslaught of industrial hardcore metal courtesy of L.A.-based band Drift. Adorned in futuristic attire that seemed plucked from the depths of a post-apocalyptic wasteland, Drift captivated the audience with their pulsating rhythms and haunting melodies. The tall and imposing figure of their lead singer, clad in a spray-painted visage and dark fighter jet helmet and sunglasses, commanded attention with his keyboard strapped to his left forearm while he delivered a captivating performance. In fact, all of the members wore black, Darth Vader-style masks and black leather clothing, as well as amazing hair, many with dreadlocks. Try to imagine a mix of Mad Max and the Tusken raiders or Sand people from Star Wars. It was as if they had been sent from either a faraway planet or even our own, only hundreds of years in the future (or maybe not that distant) as survivors of a global atomic blast. Tracks from their 2022 release New Blood Type, like Cannon Fire, Churn, and a mesmerizing cover of Gojira's Stranded set the tone for a night of musical mayhem.

Following Drift's electrifying set, Rome-based ensemble Sick 'N Beautiful took the stage, unleashing a torrent of intergalactic rock. This time, the colour scheme turned from black to green. With their eclectic blend of genres (post-metal, hard rock) and theatrical stage presence (a lot of green neon lights on their costumes and green hair), Sick 'N Beautiful transported the audience to realms unknown. Many of the songs from their setlist came from their 2022 release Starstruck. From the infectious energy of Tonight We Go To War to the haunting melodies of Deep End Dark, their performance was a cosmic journey through sound and spectacle. Herma's hauntingly beautiful vocals soared effortlessly through the air, weaving a spellbinding tapestry of sound that held the audience in thrall. Like Drift, I was also blown away by their performance and will definitely keep Sick ‘N Beautiful within my radar.

And despite the packed venue, the atmosphere was still somewhat cozy and comfy, as the crowd behaved remarkably amicably throughout the night. Despite the intense energy of the performances coursing through the air, not a single act of unruly behaviour was witnessed. As I looked down from my perch above the soundboard in the VIP seats above, I witnessed how the audience of various ages and walks of life allowed themselves to be fully immersed in the experience, being swept away by the music without succumbing to the temptations of excessive alcohol consumption. I almost wished that I had been given a ticket to the standing section, since the friendly energy and positive emotional charge on the floor was amazing and mutually shared between the audience and artists on stage.


Regarding age, I have to say that the old Florkster was hardly the oldest rocker in the room. At one point, I witnessed some old geezer walk into the show, looking more like he had been searching for the bathroom and had opened the wrong door, rather than going out for the night to a heavy metal show. He disappeared into the crowd and I’m sure he had an amazing time as we all did.

And as the night progressed, the room grew increasingly charged with anticipation as Wednesday 13, the enigmatic frontman of the now-defunct horror punk band Murderdolls stepped into the spotlight. I had never heard of him until then, nor did I know what to expect, but it is safe to say that Wednesday 13 gave COF a run for their money. He even asked the audience if they had heard of him, and I almost put up my hand just to not look like a nerd. I decided not to as a memory arose of trying to impress a date a long time ago in the past when the Florkmeister still had hair. I remember this chick telling me how she was into Andrea Bocelli and of course, I commented that I was into “her” too and dug all “her” hits. The young lady corrected me that Bocelli was a male human and sung operas as a tenor. Naturally, I tried to save face by saying something like “oh yes, of course, I know this, I thought you had said Andrea Bertinelli”, but she didn’t buy it and consequently I didn’t get a second date.

Anyways, Wednesday 13 delivered a setlist brimming with dark anthems and twisted tales, all taken from albums during his tenure as frontman of the Murderdolls. And while Drift and Sick ‘N Beautiful wielded more of an an intergalactic performance, Wednesday 13 gave us a taste of horror punk that was unlike anything I had ever seen or heard before. Tracks like Chapel of Blood, Love at First Fright, and a raucous rendition of Billy Idol's White Wedding ignited the crowd and showcased Wednesday 13’s unparalleled charisma and stage presence. I was blown away by his energy and grateful to watch a true rocker on stage, someone born into this role. His relentless energy contrasted beautifully with the more subdued bassist and guitarist (I mean as far as stage movements) who played magnificently and with heavy doses of power. This was a tight show and like the bands previous, Wednesday 13 has since found a spot on the top playlists in my Spotify library.


Finally, the moment arrived that the audience had been eagerly awaiting. With an ominous aura and an unmistakable air of anticipation, Cradle of Filth emerged onto the stage, shrouded in darkness and adorned with the trappings of their infernal aesthetic. Led by the ageless Dani Filth, whose commanding presence belied his 50 years, the band launched into a setlist that spanned their illustrious career. From the haunting strains of Existential Terror to the infernal fury of Crawling King Chaos, each song was delivered with unparalleled intensity and precision. Classics like Nymphetamine (Fix) and Dusk and Her Embrace elicited fervent cheers from the crowd, while Necromantic Fantasies from their 13th studio album, Existence is Futile (2022), cast a spell of dark enchantment over the audience. Dani Filth rocked as hard as ever, as did the other members of the group, like the imposing figure of Marek Šmerda, the band’s tall guitarist, who loomed over the stage like a ghoulish specter from Hellraiser. Cradle of Filth played for around 75 minutes with unrelenting ferocity and timeless allure. I just love this band.

And Flork’s prognosis? The Cradle of Filth Necromantic Fantasies Tour 2024 was a night of unparalleled musical mastery and unbridled passion. From the futuristic dystopia of Drift to the cosmic extravagance of Sick 'N Beautiful and the haunting nostalgia of Wednesday 13, each performer left an indelible mark on the audience. And Cradle of Filth proved once again that age is no barrier to rocking. The show began just before 7:00 pm and ended around eleven, perfectly timed to catch the last bus home and get a proper sleep before work the next day. The evening was for sure a testament to the enduring power of dark and heavy music, completely captivating the soul and igniting imagination. It’s safe to say that everyone present at the Majestic Music Club on March 7th couldn’t and still can’t wait for the next descent into the abyss. Thank-you very much Jablka Daleko od Stromu, the Florkman is forever indebted.

 

Monday, March 18, 2024

#237 Mörghuul / Blackened Thrash-Speed / Adam, Viktor, Dominik, Matěj / 7-3-2024

 

fotky: Ivo Osvald / Zbytečné fotky. Mörghuul, Kabinet Múz, Brno, 2.2.2024.


1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Matěj: Čus, jsem Matěj, zpívám v Mörghuul a studuju. Momentálně mě nejvíc zajímá jestli mi na víkend v Praze vystačí 461,69 Kč.

Viktor: Ahoj, jsem Viktor, hraju na kytaru a posledních pár dní se snažím doma trochu uzdravit po našem křtu, takže koukám na filmy a drtím blackmetalový demáče.

Dominik: Jmenuju se Dominik, pasuju se do řádu Branického rytíře, chodím do háku a hraju na bicí. Poslední dobou mě nejvíc zajímá jak sa z toho všeckeho neposrat.

Adam: Adam, v Morghuul hraju na basu.  V posledních dnech sjiždím na youtubu kanál Rites of Pestilence a hledám nějaký brutalní bandy.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Matěj: Kromě Mörghuul jsem byl akorát asi rok v Sezarbil, což je přesně o rok déle, než by tam kdokoliv měl být.

Viktor: První kapela, ve které jsem kdy hrál, byli Mörghuul. Ze začátku nám to úplně nefungovalo a když chyběli členi, tak jsme to s Matějem zkusili v jedné black metalové kapele. To máme naštěstí už za sebou a k Mörghuul jsme se vrátili, od té doby už kapela funguje jak má. Hrál jsem jen na kytaru.

Dominik: Kromě Mörghuul hraju ještě na bicí v kapele Refore. Dříve jsem hrál i Hardcore/Punk kapele Rozsudek, která je bohužel dnes minulostí.

Adam: V žádných, které stojí za zmínku. Ted pracujem s Matějem a Viktorem na jednom raw blackmetalovym projektu, kterej je pozastavenej kvůli mně, hh.



 

3 Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?

Matěj: Den kdy si koupím aparaturu, bude den kdy nebudu mít co žrát.

Viktor: Žádnej gear wizzard rozhodně nejsem. Mám konečně kytaru s fajn snímačem, co dobře hraje, zesák, o kterej se nemusím nějak moc starat a k němu levnej pedál, co dělá bordel. To mi stačí a myslím, že to ani nezní nejhůř.

Dominik: Bicí miluju, a je to asi jediná věc u které mám pocit, že aspoň něco umím. U potenciálu si nejsu jistý, pořád si myslím, že bych na ně mohl umět líp, ale to mě aspoň žene dopředu.

Adam: Baví mě hrát na basu jak zmrd, ale jak říkal už Viktor, žadnej gear wizzard též nejsem.


4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Matěj: Nahrávalo se v Davosu u Otyna. Celou desku jsme drtili na zkušebně, takže to zabralo jen nějaké 3 dny a byli jsme hotovi. Otyn je zlatej a celou věc i zmixoval a zmasteroval, i když byl z našich požadavků ten zvuk zprasit dost nešťastný. Je to ale profík, takže z toho vytáhl maximum.

Viktor: To se asi jedná o náš debut. Songy na něm vznikaly tak nějak v průběhu zkoušek. Za tou deskou stojíme všichni. 

Adam: Vznikala ve zkurveným pekle a spolupracoval s námi samotný Satan.


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Matěj: Jediné co v Mörghuul tvořím jsou texty, které jsou ovlivněné vším ďábelským a anti-křesťanským. Čerpám hodně z literatury, převážně historické. Inspiruji se taky staršími autory, například Crushing the Holy Scum má v sobě reference na Libri tres contra Galileos od Juliána Apostaty. Ve většině případů jsou ty texty stejně jen ale nějaké evil prasárny o šukání Panny Marie a mučení knězů, a na takové pokleslé myšlenkové pochody zas tak moc knihy nepotřebuješ.

Viktor: Rozhodně momentální rozpoložení. Skládám, když se na to zrovna cítím a mám trochu představu, musím na to mít svůj klid. Taky mě určitě nepřímo ovlivňuje hudba, co poslouchám, ale to asi každýho.

Dominik: Určitě kapely co poslůchám v danů dobu, ale taky to jak sa cítím nebo situace jaké prožívám.

Adam: Emoce



 

6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Matěj: Asi "Into the Coven". Myslím si, že je to náš nejlépe napsaný song. Navíc má text na který jsem nejvíce hrdý. Nejupřímnější zlo co jsem napsal.

Viktor: Určitě Priesthunt. Přijde mi nejvíc zlý, nasraný a agresivní z toho, co hrajeme jak hudbou, tak textem.

Dominik: To asi uplně nedokážu teď říct, nehledě na to, že jsem na poslední alba texty nepsal. Spíš mám vždy dané songy jako své favority.

Adam: Instrumentálně Into The Coven, textově Slut Queen.


 

7 Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Matěj: No úplně kdysi ještě v roce 2019 jsem chtěl být známý třeba jako Sodom nebo Behemoth. To jsem ještě moc o muzice nevěděl. Když jsme kapelu pak dávali v půlce roku 2022 zpátky dohromady, měli jsme už všichni poměrně jasnou představu - stát se součástí undergroundové scény a držet se jí. Hlavně jsem se chtěl vyhnout takové té fázi, kdy hraješ na všelijakých vesnických zábavách a rockfestech, kde headlinuje AC/DC tribute band, což se nám naštěstí podařilo.

Viktor: Když jsem cca ve 13 začínal hrát na elektriku, tak jsem chtěl hrát covery Ozzyho Osbournea. Realita je řekl bych o poznání lepší a zábavnější.

Dominik: Živit se hudbou, což je v podstatě nereálné, ale aspoň jsme se dostali na úroveň, která je fajn a nikdy jsem si nemyslel, že bysme tam mohli být. Teď už se to snažím hnat jen dál výš.

Adam: Moje ambice byly a jsou furt dost podobné, bejt dobrej v tom co dělám, zlepšovat se  v hraní a bejt dobrej songwriter.


8 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Matěj: Když hrajeme gig s Refore, jedeme druhý den k Ferovi (kytara a zpěv v Refore) na after party, kde si furt dokola pouštíme akustický koncert Debustrol a přijde nám to strašně vtipný.

Viktor: Matějova zakrvácená díra v hlavě po gigu v Písku je taková nestárnoucí klasika. Spadl hlavou na odposlech a měl tam šlic jak hovado až na lebku. Byla prdel jet ještě namalovanej a zadýchenej po koncertě rovnou na pohotovost a vysvětlovat jim, že fakt nejsme zdrogovaní. Má teď 5 stehů tuším. Taky byla prdel, když jsme předskakovali na brutal slamming death metalové akci, prostě bizár na ntou.

Dominik: Zajímavé věci se děly na drogách a chlastu, ani jedno z toho už nedělám a co jsem dělal si nepamatuju.

Adam: Za zmínku stojí určitě gig v Písku, o kterým se určitě Matěj rozpíše. Kromě toho si pamatuju, jak na mě po našem druhým gigu chcal Jirka Kvapil před klubem.



 

9 Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Matěj: Neposrat se.

Viktor: Jeden takový menší hudební projekt, nějaký čundry… nic moc teď neplánuju

Dominik: Dál se věnovat muzice nejvíc jak to pujde, ale taky se hodně zaměřit na osobní život.

Adam: Napsat nové songy pro na další desku, dodělat nějak ten již zminovanej projekt, koupil jsem si minulej týden v Praze synták, tak na ten bych se rád naučil, a za rok mě čeká maturita. Tot k budoucnu.


10 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Matěj: Rozhodně a to poměrně dost. Scéna nás dost rychle přijala, což je úplně skvělý, vzhledem k tomu, že když jsme začínali, tak jsme k ní sami vzhlíželi.

Viktor: Ano

Dominik: Teď už trochu troufale dokážu říct, že ano. Thrashový underground je partyja kapel, kteří sů dobří kámoši. A ta komunita je opravdu malá, dost lidí už nás bere jako součást toho všeho.

Adam: Asi ?



 

11 Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Matěj: Asi prostě zábavu a pocit přítomnosti nějakého charismatického, seduktivního zla. Mám rád různé typy muziky, ale rád se vracím k takové, která je buď "evil" nebo "fun" a nejlépe oboje dohromady, což mi zatím přijde, že s Mörghuul celkem zvládáme. Satana je důležité vyvolávat s úsměvem.

Viktor: Chci, aby se na našich koncertech lidi kopali do hlav.

Dominik: Hlavně aby se to lidem líbilo, a čím víc z toho budou mít pocit oldschool muziky, tím líp.

Adam: Zlo, agresi, marnost života.


12 Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Matěj: Nějak moc tohle neřeším. Jako kapela se snažíme přiblížit všemu co se nám líbí. V těch riffech uslyšíš všechno od Destruction, přes Deathhammer až po Gorgoroth.

Viktor: Podvědomě asi jo, ale nijak nad tím nepřemýšlím. Snažit se “nějak” znít není dobrej nápad, pak vymýšlíš pičoviny.

Dominik: Jak už jsem zmiňoval, přiblížit se hlavně chceme starým kapelám. Jak postojem, tak zvukem a taky hudbou. Všechno je zbytečně přemodernizované a jet na vlně oldschoolu je nejlepší věc.



 

13 Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Matěj: Úplně to nemůžu nazvat nostalgií, vzhledem k tomu, že jsem je nikdy nezažil, ale 80s mi rozhodně učarovaly. Už když jsem byl malý začínající metalista a listoval si ve Viktorově knížce o Metallice, tak jsem si nějak podvědomě uvědomil, že ta éra je prostě autentičtější, dravější a kreativnější, než všechno co přišlo po ní.

Viktor: Nostalgickej moc nejsem, ale rád bych zažil hudební scénu před čtyřiceti lety, to musel být strašnej bordel. Každopádně mě asi nijak nemrzí, že hrajeme v této době, myslím, že je to sranda.

Dominik: thrash 80'!!

Adam: Osmdesátky museli bejt suprový.


14 Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Matěj: Návrat old schoolu je rozhodně na prvním místě. Kovbojské boty, kožené vesty, husté kníry, mullety a ofiny jsou vrchol eroticismu. Dál mě hodně baví současná vlna chain punku a egg punku, spolu s komunitou co kolem těchto žánrů vyrostla (pak zvlášť v Praze). Oživení Oi! a pokusy o očištění slova skinhead jsou mi taky velmi sympatické, i když sám mám k nějakému skinheadství celkem daleko. Nemám rád všelijaké djenty, metalcory/deathcory apod., ale nějak moc se tím nezaobírám, vzhledem k tomu, že se s těmito skupinami nijak zvlášť nepotkávám.
 

Viktor: Líbí se mi, že je oldschool metal na vzestupu a je spousta skvělých kapel, co ho hraje. Taky se mi líbí, jak se tento druh metalu míchá s punkem jak na nahrávkách, tak třeba na koncertech a ty dva světy se prolínají. Na nervy mi lezou kapely, co škemrají na sociálních sítích. O peníze, sdílení, to je jedno, je to trapný.

Dominik: Subkultury, které mňa nezajímajů tak se o ně nezajímám a taky se tam nepohybuju. A tam kde se pohybuju tam to mám rád. Jinak mně je to asi jedno. 

Adam: Baví mě dost oi a celkovej návrat skins. Serou mě goth tiktok Mayhem fangirls co dávají sračky na internet.



 

15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Matěj: Pro pár lidí budu určitě za retarda, ale hodně mi vadí když je muzika ideologicky vyhraněná nějakým směrem, který je pro mě neakceptovatelný a nějak mi bytostně vadí. Ať už je to nacismus, křesťanství nebo nějaká ultra-konzervativní šovinistická pozice, ten poslech mě po chvíli přestane bavit, protože nad tím furt musím přemýšlet. Nemám problém s tím, když třeba hudebník sám je kokot. Varg je král všech čuráků, ale Burzum jeho ideologií není nijak potříštěno. Nějaké vágní anti-křesťanské a pohanské zprávy, jsou mi mnohem milejší, než když ti song začne zvoláním "Sieg Heil" jak u Satanic Warmaster. Ze stejného důvodu miluju Ježuru, ale nedovedu poslouchat Beskÿd. Obě kapely dělá stejný člověk, ale zatímco jedna kapela se zabývá všemožnými pocity z dětství stráveném v bájném horském penzionu, druhá se ti snaží prodat víceméně katolický extrémismus. Rád bych teda podotknul, že nemám nic proti lidem co tuhle muziku jenom poslouchají. Znám poměrně dost lidí co poslouchají kapely, kvůli kterým by v takovém USA Antifa vypsala odměnu na jejich hlavy a celkem chápu proč ty kapely poslouchají. Oni ti náckové totiž celkem na ty svoje nástroje umí. Jen to prostě není nic pro mě

Viktor: To by bylo hodně věcí. Nelíbí se mi, když je někdo arogantní, hraje si na hvězdu, nebo cpe lidem svoje zdegenerovaný názory. Důležité je podle mě ale umět oddělit hudbu od interpreta. Za věci, které jsem zmínil, bych ho neakceptoval jako člověka, ale to neznamená, že zavrhnu jeho hudbu, která narozdíl od něj nemusí být retardovaná. Špatní lidi taky dělají dobrou hudbu. Nikdy bych je ale nepodpořil třeba tím, že bych si od nich něco koupil kdybych věděl, že jsou čuráci. 

Dominik: Když je to banda arogantních čuráků, zdravím Debustrol a jim podobné.

Adam: Asi jsou mi nějaký hranice celkem uprdele, pro mě je hlavní, jestli mě ta věc baví, nebo ne.


16 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Matěj: Hodně mě baví zvuk nových Vole, tam je všechno správně. Dostal mě nový art Otras, který pro mě byl hodně milým překvapením a doteť si myslím, že nejlepší klip mají V0NT k songu "Paleček".

Viktor: V poslední době se mi fakt zalíbil zvuk dema od Sněti. Zní to, jako kdyby to někdo nahrával hladomorně. Taky mě produkčně hodně baví třeba Magnum Opus od Ježury, nebo nahrávky od Chevalier Skrog. Kladivo od Bahratal má skvělý artwork a nový single od Laid to Waste taky. Přijde mi, že videoklipů se zas u nás tolik nedělá, ale Paleček od V0NT je úplně skvělý.

Dominik: Co sa týče kapel tak určitě Bahratal, Vole, Mordloch, Sněť. Artwork od Sněti se mi hodně líbí. A videoklip se mi za poslední dobu nejvíc libil od borců z Acid Force.

Adam: Baví mě věci nahrávaný Vole u Amáka, Líbí se mi dost přebal poslední věci od Otras, a ještě se mi dost líbí klip Sněti a V0nt.



 

17 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Matěj: Každý by si měl poslechnout Ultimate Unholy Death od Abigail. Co se týče knihy, myslím, že Homérova Íliada má furt co nabídnout, pak zvlášť když rozumíš kontextu v jakém to dílo vznikalo. Pokud se ti ale nechce číst 2700 let starý epos, přečti si Hru o Trůny. Když odignoruješ seriál, zjistíš, že to je jedno z nejzásadnějších postmoderních děl vůbec, i když ho ten tlusťoch asi nikdy nedokončí. Doporučil bych pustit si Better Call Saul a hned potom Breaking Bad, obojí to jsou takové moderní řecké tragédie. Jestli tu někoho baví strategie, byl by blbej kdyby nehrál Crusader Kings 2, pak zvlášť, když to je zdarma. Na kérky rozhodně do Tattoo Dungeonu v Praze, ať už za Dolenským, nebo za Miturou a pak tu kérku zapít Radegastem.

Viktor: Hexecutor - Poison, Lust & Damnation, tuhle desku valím posledních pár měsíců na denní bázi, kytarová onanie. Moc nečtu abych se přiznal, ale 1984 je neskutečná kniha. Spalovač Mrtvol je taky totální zlo, toho bych doporučil i jako film, ultimátní klasika, které se může máloco rovnat, možná tak Kladivo Na Čarodějnice, nebo Markéta Lazarová. Jako seriál doporučuju M.A.S.H., to mám rád od dětství. Počítačový hry jsem hrál asi tak tři, kérky nemám a jediný pivo co piju je Stará Myslivecká.

Dominik: Sepultura - Beneath the Remains a Mordloch - S/T, knihy teď moc nejedu, Na samotě u lesa, Chalupáři, CoD - WW2 (ale je to bohužel krátké), Z Tattoo v Brně, BRANÍČEK

Adam: Dost ted sjíždím Nachtlich - Satanas Solum Initium Est, Eerified Catacomb S/T, Wulkanaz S/T, Leviathan - Tentacles of Whorror, Vole - Tohle není prdel, Violent Way - This is For Us, Otras - Čas KarhatWeathered Crest - Blossoming of the Paths,  Celou diskografii Occvlty, Black Curse - Endless Wound, Refore - Illusion of Existence, Scoop - Curb Justice, Profanatica debut. Trainspotting se můžu koukat do aleluja, hry už moc nehraju, na kérky chodím k obřímu katovi, pivko piju Radegast 12 nebo Polici. moc příležiotstí ochutnat nějaký menší pivovary jsem neměl.


18 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Matěj: U nás určitě Obscene a Thrash Nightmare. V zahraničí mě zaujal Old Grave v Bukurešti a Over the Edge v Drážďanech (ani na jednom jsem teda nebyl, ale rozhodně se plánuju jet v budoucnu podívat)

Viktor: Z domácích akcí mám hodně rád Thrash Nightmare, ale nejvíc miluju Hájenku. Tam si ani nepřipadáš jako na fesťáku, ale spíš jako na té nejpřímější dovolené s kámošema, co může být. Pokud teda zrovna někdo nedotáhne třílitrový Božkov, to jde pak sranda stranou. Každopádně je to asi nejpřátelštější prostředí a atmosféra, co jsem kdy zažil. Blackmetaly v hájovně s parožím a bažanty na zdech jsou kult.

Dominik: Tyjo, v tomhle asi nedokážu uplně odpovědět. Obvykle sa všade ožeru stejně a je mně to jedno.

Adam: u nás mě baví co dělají kluci z Kreas/Hluch crew. Tahají sem kapely, které bych si ani nemyslel, že někdy tady v ČR uvidím. Jinak Thrash Nightmare  v Písku je suprový festák, a rád bych se tenhle rok podíval na Punxtreffen a na Hájenku.



 

19 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


Matěj: Docela bych chtěl vidět, co by tu ze sebe vypotil Ota Hereš.

Viktor: Chci sólo rozhovor jen s Benešem o jeho životním příběhu.

Dominik: BALKON!

Adam: Večerní chvilka poezie s Davidem Válou, nebo rovnou  celý Vole.


20 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Matěj: "Kdybych nebyl Alexandr, chtěl bych být Diogenés." Alexandr Veliký; "Kdybych nebyl Diogenés, taky bych chtěl být Diogenés." Diogénes ze Sinopé

Viktor: Primitivismus za každých okolností!

Dominik: Braník! Draze pouze chutná.

Adam: FOAD.

============================================================

Linky:

https://morghuul.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/morghuul.band

============================================================

Mörghuul na jablkách

Feb-2024: Review#115 Lord Belial Reviews Mörghuul - Domination of the Beast (2024)

Friday, March 15, 2024

#236 Fukoty / Punk / Matúš, Dano / 20-2-2024


  

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Matúš: Volám sa Matúš, volajú ma aj FUNES. Profesne sa venujem informačným technológiam, vo voľnom čase okrem ,,tradičných,, aktivít hrám na bicie, aktuálne v dvoch kapelách, FUKOTY a UCHAFU. Sem tam selektujem z vinylov na nejakej párty/svadbe/oslave/ochutnávke a podobne. Spolu/zastrešujem akcie v Košiciach v rámci festivalu SLOVENSKÁ TEPLÁREŇ. V týchto dňoch ma asi najviac zaujíma to, ako to dopadne na slovenskej politickej scéne, keďže momentálne to tu vyzerá ako v kráľovstve Ficovom.

Dano: Som Dano, pracujem v tradičnom, duchaplnom zamestnaní a našťastie ma ešte stále zaujíma svet okolo mňa.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Matúš: okolo roku 2000 v kapele PROJEKT OPF, 2011-2015 v kapele ŠARIŠSKÁ NÁTIERKA, 2020 az doteraz kapela UCHAFU a 2021 az doteraz kapela FUKOTY. Hral som, hram a budem hrat na bicie, kedze len na bicie hrat viem :)

Dano: V punkovom Kilo vody gitara, v crossoverovom Jerktwist bicie, v acid rockovom Gaťe klávesy (všetko strašne dávno...).


Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?

Matúš: Na bicie hrám od 14tich rokov, vzťah je to pekný, je to láska. Pre mňa vzdy bolo menej viac, v preklade nešperkuj ale hraj presne.

Dano: Hral som už na všeličom okrem dychov a huslí. Teraz mám basgitaru, je to zábava.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Matúš: Naša posledná nahrávka je zároveň aj naša prvá nahrávka. Je na nej 9 skladieb, hovoria o živote, vojne, homofóbii a aktuálnej spoločenskej situácii. Vznikala veľmi spontánne, spolupracovali na nej naši kamaráti, nahral nám to Tomáš Falat v skúšobni v Collosseu, mixoval a mastroval nám to Tomáš Malý. Cover nám urobil déé X géé - Daniel Goliaš. Tomášom a Danielovi ešte raz aj cestou tohto rozhovoru ďakujeme.

Dano: Demo je výsledkom asi dvojročného hrania a tak, ako každá mačka má deväť životov, aj Fukoty majú deväť songov. V setliste máme aktuálne ešte dve skladby, celkovo máme nachystaných (inštrumentálne) ďalších 7, takže ak motyka vystrelí a Putin nie, verím, že sa dočkáme aj ďalšieho zvukového záznamu.

 

Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Dano: Vlastná hlava, neprestajne plná podnetov, nápadov, nálad, pocitov a energia dávať von, čo sa len dá. Inak, strašná otázka...


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Matúš: Skladba BLANKYTNÉ NEBO. V jej texte sa píše, že ,,každá farba dúhy je potrebná,, čím apeluje na všetkých našich homofóbnych spoluobčanov.

Dano: Po textovej stránke súhlasím určite s Matúšom. Hudobne (aj keď to je prisilný prívlastok) mám rád Punkhearts beat, totálne prvá vec, ktorú sme urobili, vtedy ešte len vo dvojici.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Matúš: Mojou ambíciou bolo vždy hrať, tvoriť, koncertovať a tešiť sa z toho. Nikdy som nemal ambície počuť/vidieť sa v rádiu, časopise ani v televízore. Realitou bola aj je undergound a subkultúra.

Dano: Chcel som hrať, hlavne tvoriť. Nikdy som nehral prevzaté veci, stále som chŕlil niečo svoje. Ostalo mi to doteraz.



 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Matúš: Na začiatku sme boli len duo, bicie a basa. Rišo k nám prišiel až neskôr.

Dano: Vo dvojici to malo s Matúšom pre mňa magickú atmosféru, dačo jak Royal blood (haha...), len on je môj Loyal brat.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Matúš: Koncerty

Dano: Koncerty


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Matúš: Neškatuľkujem to, kto je a kto nie je súčasť domácej scény.

Dano: V súšobni okolo Collossea je fajn partia hlavne mladších hudobníkov. Ak je toto domáca scéna, tak asi hej.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Matúš: Pankovú.

Dano: Že si na to niekto ešte aspoň raz po koncerte alebo po vypočutí spomenie.



 

Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Matúš: Myslím, ze cielene sme sa nikdy nechceli k niečomu/niekomu priblížiť. Nápad hrať len s basou bez gitary bol spontánny a rýchlo sa u nás v kapele uchytil.

Dano: Ani jedno, ani druhé. Ale hranie len s basou malo kopec výziev, dva a pol roka som "hľadal" akože svoj zvuk, asi ho už mám.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Matúš: ABBA

Dano: Belinda Carlisle.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Matúš: Neriešim žiadne trendy. Riešim to, či je niekto človek alebo nie. Nemám rád náckov, homofóbov a hlúpych ľudí.

Dano: Trendy si nijak špeciálne nevšímam, nesledujem sociálne médiá ani na nich nie som veľmi aktívny, s výnimkou kapelovej stránky.



 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Matúš: Nazi, homofóbia, domáce násilie, hoaxy.

Dano: Akákoľvek pretvárka, premotivovanosť a umelá (nie umelecká) póza.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Matúš: Album/kapela: Davová Psychóza - Emancipácia / Artwork: Adacta - Dno / Videoklip: Lunokhod - Dead Sea

Dano: album/kapela: DISTAX - Božská komédia (vrátane krásneho coveru). Klipy nepozerám.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Matúš:    Album: No Regrets - No Turning Back (2012) / Kniha: Jakub Drábik - FAŠIZMUS (2019) / Seriál: London Spy (2015) / Počítačová hra: Ve stínu Havrana (1999) / Tetovacie štúdio: Siempre Tattoo Košice / Pivo: Guinness

Dano: Album: SPIRITS - Discontent / kniha: B. Vian - Trhač srdca / tetovacie štúdio: Royal rebels (Prešov)



 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Matúš: To je veľmi ťažká otázka, kedže je ich veľmi veľa....

Dano: ťažko povedať, v poslednej dobe výborná séria koncertov na pokračovanie v COLLOSSEU (777), Prasiakov CHLIEV, fakt mám rád.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Matúš: NONCONFORMIST

Dano: súhlasím s Matúšom.


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Matúš: Je úplne zbytočné, riešiť kokotiny jarmočné.
Dano: Aj mačka breše, keď si riť češe.

========================================================================

Linky:

https://fukoty.bandcamp.com/album/fukoty

Wednesday, March 13, 2024

#117 Lord Belial Reviews: Otras - Čas Karhať (2024)

 


Otras - Čas Karhať (2024)

by Lord Belial
 

„Otras mi tieto hrušťatá, už ťažia svoju mamu. Taká som od nich ustatá, konáre sa mi lámu“. „Otrasiem, milá hruštička, keď si tak pri potrebe." „Pamodaj, moja slúžtička, pamodaj šťastia tebe." 

Milan Rúfus – Poézia duše

 

Som doslova zahltený muzikou všetkých (metalových) žánrov rôznorodých kvalít z rôznych kútov sveta, a medzi nimi sa nájdu aj také, ktoré ma oslovia natoľko, že sa s radosťou mne vlastnou unúvam napísať k ním zopár bohu(ne)milých duchaplných riadkov, ilustrujúcich moje nadšenie a oddanosť kovovému hluku. Nedá sa povedať, že by som bol absolútny „a la carte“ maniak a nedal šancu undergroundu, naopak, ak ma niečo fascinuje na súčasnej scéne, tak je to, bez preháňania, epický zážitok z objavenia novej kométy v hmlistej karpatskej kotline. Ale aj tak, ja som už raz taký, že na jeden nový album súčasnej scény si deväť krát pustím overenú klasiku z čias môjho „mládi“, čo, uznávam, nie je fair voči všetkým tým maniakom, ktorý sa snažia v týchto pohnutých časoch presvedčiť starých fotrov, že dobrá hudba sa hrá aj v 21. storočí. Hold, máme svoje staré idoly a nostalgia tiež hrá svoju rolu, tak prečo kurva by som mal riskovať, že sa ku mne dostane niečo OTRASné, bohapustá strata času, darebná paródia, naničhodná márnotratnosť, stelesnená zbytočnosť, predvídateľná neoriginálnosť alebo punková primitívnosť, keď tu máme istoty (fuck off R.F.), navyše overené časom? Ja si to tu chcem užívať (ja sa cítim dobre), nemám čas na odpad, nemám čas na pokus – omyl a už vôbec nemám Čas Karhať. Prečo by som to vôbec robil? No ale takto, teraz budem musieť, lebo nech sa akokoľvek snažím, zase raz prehrávam boj medzi racionálnym uvažovaním a (dobre?) mienenou radou Pána Doktora a namiesto De Mysteriis Dom Sathanas si idem vypočuť nejaký pochybný debut pochybnej kapely z Košíc, zaplať satan len dvadsaťpäť minútový. Toto nejako vydržím a (nevestičky) dobre bude! Iba žeby nebolo.

Tak teda idem do vás! Steliem si na drápavom ostni v nikdy nezhasínajúcom horkom ohni, zbavujem sa posledných štipiek chochmesu a idem napísať sloh o tom, ako si Lord Belial nedal pozor na hubu a dostal ranu rovno do ksichtu. Pekelná rana, dámy a páni! Prišiel čas nie karhať varovným prstom, ale chváliť toto monumentálne punk raw black metalové dielo! Karhať treba tú mizériu, ktorú žijeme a vytvárame, hnilobu do ktorej dosypávame červy, slepotu ktorej pridávame na nevidomosti, pachuť ktorej serieme do tlamy, hluchotu ktorú chceme prekričať fatálnou bezmocnosťou. Len aby nedošlo k omylu, som v polovici druhej fľašky vína! Zbabelci to volajú „krv kristova“, ja tomu hovorím jednoducho – fajne vínko. Navyše, dnes netradične – biele; budem karhať s čistým štítom. Driapem nebesá varovným prstom zmyslov zbavený a obraciam sa chrbtom umierajúcemu antikristu nad bezmenným pomníkom.

Intro? Vynikajúce. Taká ta klasika, že keď raz hrám black metal, tak intro bude (ne)black (ne)metalové a pritom ako by ho jedna blackmetalová mater mala. Čas Karhať? Jedna black metalová báseň! Pôvodná deväťdesiatková, bez zbytočných okrás, zahraná v štýle prvej vlny, ľahko okorenená tanečnou punkovou rytmikou. V bezbožných sálach košického Collossea už čoskoro budem tancovať, keď heavy metalový guru Udo Dirkschneider bude prednášať metalovú históriu v songoch, ktoré preveril čas. Chlapi otrasní určite radi poradia, kde sa treba posilniť pred touto čiernou omšou tak, aby telo aj duša dostali to, čo si zaslúžia? Rozpohybovať telo, dostať ho do tanca pod fontánou krvi, (musí striekať divoko!), oslavujeme smrť, oslavujeme Krysí tanec, nekompromisný black metal, oslavujeme život bez Boha a podobných príšer, v nekonečnom kruhu požierame samých seba – nech! Márne voláte do neba. Márne voláte niekam, kam sa nedá dovolať. Nedovoláš sa ničoty, Ty ničomný ničomník! Krič si koľko chceš, čoskoro stíchneš. Stíchneš v útrobách mesta, čo nevypľuli nič dobré z papule čerta. Nekončiaci tanec! V roklinách pekelných. V jamách bezodných. Za šibenicami tancujúce tiene. Nepíšem recenziu na nejakú tanečnú Žumpu! Píšem o Žumpe akoby vyrvanej z vitríny blackmetalových legiend, písanej na ďalekom severe v časoch minulých. Počujem tu tak trochu starý dobrý DarkThrone, ale aby bolo jasné – decentne. Kópie hádžem do koša, lámem v kolese, Otras nie je kópia! Znie ako niečo, čo som počul súčasne veľakrát a nikdy. Jasne štýlovo zaradený, zaraditeľný, a stále svojský. Čertova potrava, vyplavené zbytky, zabudnuté predsmrtné výkriky, posledný nádych i štipka nádeje. Nádeje, že nech už sme v riti v akej sme, neskončíme v žumpe. Nie v tej, v ktorej skončiť nechceme a už vôbec nie v tej, v ktorej skončiť nesmieme!

Pozvoľna sa k nám hrnú Ikony, piaty klinec do rakvy padlého spasiteľa, nositeľa faloše, úbohej existencie, chabého tela skrytého v tieňoch, kŕmeného vierou chovanou v chlievoch. Zjav hyeny, jazyk hada, pažou hladí tváre nebožtíkov. A bezbožníkov. Aj moju. My sa tu nebudeme klaňať úbohosti visiacej na kríži, nech už „ho“ tam povesil ktokoľvek. My sa tu nebudeme modliť k darebákom, čo chcú meniť naše tváre! A už vôbec nie k tým, čo opovrhujú našimi cnosťami. Nikdy nebudeme rešpektovať tých, čo chcú zmeniť našu identitu! Sme svojbytní, sebavedomí a  slobodní, oslobodení od daromných hodnôt, biblických proroctiev a božích prikázaní (všetkých desiatich!); slobodní od odriekania, vzdávania sa hodnôt, cností, nášho presvedčenia. Ikony sú black metalová hymna a ako to u mňa býva dobrým zvykom, nechávam sa uniesť značným rúhaním. Čo iné si zaslúži, ten samozvaný spasiteľ? Zdechni. Na kolená kľakni, popros o odpustenie, Ty kvíliace prasa, britva v svite sa leskne. Osudové znamenie, bolestné zadosťučinenie. Black metal v plnej paráde, a ja len konštatujem, že Otras treba postaviť rovno na piedestál, lebo sa s tým nesrali a nahrali album, ktorým nastavujú zrkadlo celému blackmetalovému panteónu! Dobré žrádlo, ale to stále nie je všetko. Ja som gurmán, k bielemu sa hodí Vraní Vývar, v hrdzavom kotle na žhavom uhli uvarený. Kúpeľ z peria tých, čo chceli lietať, škrabali mená pazúrmi na steny hniezda vystlaného tŕním, zasraného od krvi. Lapať po dychu lapám, snívať o tichu nesnívam. Chcem toto počúvať stále, lebo od začiatku do konca je to nič iné, len veľmi vydarený black metal prvej vlny so slovenskými textami a vlastným punkovým feelingom.

Čo dodať záverom... nech ma Satan premení na prach, ak Otras skončí tam kde začal. Som uveličený ich ľahkosťou, s akou sa dokázali priblížiť majstrom čierneho kovu! Punkovou eleganciou to celé len vyšperkovali. Ich album mi lahodí, znie súčasne moderne aj pôvodne a práve preto ho velebím. Ako hovorí klasik, kiež by sme mali viac takých Otrasov!

 

 

Monday, March 11, 2024

#235 Vlado Buster / Industrial / 12-2-2024


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahojte, moje meno Vlado Kvitkovič ,ale svoje tvorivé projekty robím pod umeleckým menom Vlado Buster. Som bežný 40-tnik, rodinne založený, ktorý si ventiluje svoje emócie skladaním hudby alebo inou tvorbou. Kedže som kreatívna osoba, baví ma tvorba rôzneho zrna a okrem skladania hudby, občasne maľujem, píšem recenzie a články o filmoch a videohrách a taktiež sa snažím dostať aj technicky do videoherného premyslu.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

V kapelách hrajem od konca 90-tých rokov, kedy som sa naučil hrať na bicie, ale prvé koncerty som začal mať asi až roku 2004-2005. Neskôr som sa dostal do kapely Jelly Belly, s ktorou sme mali slušný počet koncertov a vydali jedno EP. Neskôr ma tvrdo chytil stoner rock a so svojou vtedajšou kapelou Scaramanga som mal silné ambície urobiť turné a vytvoriť sériu albumov. Avšak všetko padlo po prvom a jedinom albume. Odvtedy nemám šťastie na kapely a ich personál. Preto tvorím hudbu sólovo. Prešiel som z stoner rocku do industriálu vcelku prirodzene. Aj keď tieto dva hudobné žánre nie sú veľmi rovnaké, majú veľa podobných elementov. Vytvoril som mimochodom zopár vaporwave a cybergrind projektov, ale to je kapitola sama o sebe. Avšak stále si viem zahrať na bicie nástroje a perkusie a sem tam chytím do ruky bassgitaru a zabrnkám si dajakú skladbu čo sa mi páči.


Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?

Kedže už nemám nejaký čas kapelu na bicie hrajem iba pre zábavu, keď mám čas. Moja súčasna aparatúra je počítač s aplikáciou pre skladanie hudby. Snažím sa v nej využívať živé nástroje, ktoré si nahrávam a vyskladávam sám, okrem gitár. Na tie si pozývam gitaristu. Som len na 10 percentách plného potencionálu svojej aplikácie.



 

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Moja najnovšia nahrávka sa volá Inevitable a ide o môj druhý album v štýle industrial metal groove s občasnými odbočkami do EBM, sludge a malých experimentov s ambientom. V skutočnosti skladby na tejto nahrávke mali byť na mojom prvom albume, ktorý som vydal zhruba pred rokom a pol. Vtedy neboli dokončené, tak som si ich nechal na neskôr a doplnil som ich o zopár nových nápadov. Tvoril, skladal a mixoval som ich úplne sám, ale pomáhal mi hlavne môj dvorný gitarista Mr.H a ako bonus mi zahosťoval na prvej skladbe môj dobrý kamarát a multiinštrumentalista Tomi Malý. Síce nie som veľký zástanca coverov, tak v rámci výnimky, ktorá potvrdzuje pravidlo som spravil jeden, o ktorom originále sa tvrdí, že je niečo ako prvá proto-industriálna skladba na Slovensku.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Čo sa týka hudby, tak je to atmosféra, zvuk, melódie, rytmy a nápady väčšinou rockových a metalových kapiel z konca 80-tých rokov a začiatku 90-tých rokov. Keď mám byť konkrétnejší tak je to grunge, alternatívny rock a industrial kapely ako Godflesh, Pitchshifter, Ministry, Pore, Nine Inch Nails, Nitzer Ebb atď. Čo sa týka textov, tak sú to hlavne vlastné skúsenosti zo života, nápady a sny/nočné mory a taktiež rôzne emócie.   


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Z prvého albumu Imminent by to bola skladba Idol(fast remix) a z najnovšieho určite Immobiliser, kde mám duet s Tomim Malým.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Keď som začínal ako mladý bubeník, ktorý vsával všetko čo sa dalo, chcel som sa hudbou živiť. Avšak veľmi rýchlo som padol na ústa a zistil, že hudba ,ktorá má baví hrať sa u nás nedá predávať. O platené cover bandy som nikdy nemal záujem. Hrajem a tvorím hlavne pre zábavu a keď moje nápady niekoho zaujmú a má chuť si ich vypočuť a ohodnotiť, tak ma to len poteší.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Keď sme začínali hrať so skupinou Scaramanga, prvé skladby-covery čo sme sa naučili boli od skupiny Karma to Burn. Náš posledný koncert ako skupina Scaramanga bol so skupinou Karma to Burn. Beriem to ako poetické zakončenie.


 

Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Aj keď ma vo svojo šuflíku nejaké rozrobené skladby a nápady, tvorbe hudby chcem dať na určitý čas pokoj. Keď sa mi však podarí a zoženiem ľudí s chuťou a s chcením, rád by som zhmotnil svoje industriálne projekty do živého koncertu. Na teraz sa chcem venovať grafickej a videohernej tvorbe.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Nie.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Hnev a zlo a ich následné uvoľnenie z tela.


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Kedže som bubeník, viac času investujem do rytmiky a melodika je pre mňa odsunutá na druhú koľaj. Snažím sa byť hlavne tou rytmikou unikátny, a aj keď to nie je možno pre poslucháčov ničím originálne, z veľkej časti som dosiahol to čo som chcel. Zvuk a nápady spomináných kapiel boli základom toho, čo som chcel dosiahnuť vo svojich industrial projektoch. Ale neskôr som zistil, že čím som sa viac od nich oddialil, tým som bol viac spokojnejší.  


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

80s pop a alternatíva a grunge éra z 90s.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Páči sa mi, keď sa mladé kapely neboja okrajových žánrov a skúšajú v nich tvoriť bez ohľadu na to či zarobia alebo nie. Neznášam pseudo-umelcov, ktorý sa snažia predať a vydať každú hlúposť, ktorá ich napadne pri rannej potrebe a strávili pri jej tvorbe sotva jednu minútu.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Okrem samozrejmých kriminálnych činov, veľké skoky v žánroch. Napr. ako skupina Gladiator. Začala hrať groove metal ako Sepultura a v súčasnosti s 50-tkou na krku sa snažia predať svoj nudný popík 16-ročným dievčatám.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Z nejakého dôvodu sa mi páči zvuk 80s slovenských kapiel na vinyloch. Asi to bude analógovým zvukom. Keď mám ísť do súčasnosti, tak si veľmi vážim prácu a zvuk Lukáša Kreheľa (Pussy Busters), s ktorým som hrával v kapele Scaramanga a ktorý nám vtedy sám nahral a namixoval celý album. Nemám svoj obľúbený obal albumu SK kapiel, ale vážim si každy, ktorý bol tvorený ručne ako kreslený alebo maľovaný rukou a následne prenesený do digitálu. Nemám veľký prehľad o slovenských videoklipoch, kedže súčasnú SK scénu až tak nesledujem. Ale to isté platí ako pri obaloch albumov. Rád sa však pousmejem na starších videoklipoch kapely Horkýže Slíže.  


 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Hudobný album: V rámci industriálu to budú prvé tri albumy od Pitchshifter, moja osobná srdcovka je kapela Genesis a jej album Duke.
Kniha : Stephen King ako Richard Bachmann  - Long Walk
Film: Back to the Future Trilogy a Escape from New York.
Seriál: Friends a IT Crowd ma nikdy nesklamali.
Počítačová hra: Séria Resident evil
Pivo: jednoznačne chladené.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Fajné koncerty mojich obľúbených kapiel v Collosseu v Košiciach.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Neviem či ste s nimi už nerobili rozhovory, ale rozhovory s Tomim Malým a Radovanom Prasiakom o ich hudobných projektoch by určite stály za povšimnutie.


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

,,For all humanity I make one wish, let the people die all fast.,, :)

============================================================

Linky:

https://www.youtube.com/@vladobuster3281/featured

https://vladobuster.bandcamp.com/