Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Nazdar, volám sa Michal a v poslednej dobe sa hlavne venujem projektu HROB kde hrám na gitaru/vokály.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Okrem Hrobu ešte pôsobím v kapele Krudus kde hrám na base a škriekam. Mali sme ešte s chalanmi aj nejaké iné projekty len nikdy sme ich poriadne nerozbehli.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Momentálne hrám hlavne na gitare Jackson King V, čo je môj vysnívaný nástroj odkedy som začal hrávať na gitare. Čo sa týka aparátu tak hrám cez zosilňovač Peavey 6505+ dokŕmovaný ProCo RAT distortion pedálom, ktorý dodáva zvuku gitary tú pravú hnilobu.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Songy vznikali od jesene 2021 do cca leta 2022. Potom bolo dlhé obdobie kedy sme s Kikom skúšali rôznych členov až sme nakoniec zostali pri zostave aká je v kapele teraz. Demo sa taktiež odsunulo kvôli mojim zdravotným problémom. Nahrali sme si ho komplet sami DIY vrátane mixu a masteringu.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Zaleží či je to tvorba textu alebo hudby. Pri texte sú inšpiráciou buď rôzne sračky zo života pripadne nejaký hororový príbeh. Pri tvorbe hudby inšpirácia prichádza skôr náhodne.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Dosť osobný význam má pre mňa skladba s pracovným názvom "Brána Chladu" ktorú sme zatiaľ nevydali a bude pravdepodobne na plánovanom albume.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita ?
Keď som začínal hrávať v kapelách tak som chcel (ako každý) preraziť do sveta hrať na veľkých festivaloch atď. Teraz som si uvedomil, že je lepšie keď človek robí hudbu pre seba a pre svoju vnútornú satisfakciu.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Zatiaľ fungujeme pomerne krátko, máme za sebou iba 2 koncerty, takže žiaľ nemáme žiadne zaujímavé príhody.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Momentálne uvažujeme nad nahrávaním split albumu tak hľadáme vhodné kapely s ktorými by sa dalo spraviť. Taktiež neskôr plánujeme odohrať zopár ďalších koncertov a v priebehu budúceho roka nahrať album.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Záleží čo myslíš pod pojmom scéna. Pre mňa je scéna ak v jednom meste alebo oblasti je viacero kapiel rovnakého štýlu (Bay area thrash metal scéna alebo Štokholmská death metalová scéna) a v Bratislave moc death metalových kapiel nieje ak nepočítam rôzne thrash/death alebo crust/death metal kapely…
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Reálne som sa nad tým ani nezamýšľal, hudbu vždy tvorím hlavne pre seba a neriešim akú reakciu ňou vyvolám.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Pri mixovaní dema som sa zvukovo snažil priblížiť k starému zhnitému death metalu z ranných 90. rokov. Reverb na vokáloch a bicích, nahrávanie naživo bez metronómu atď. Odlíšiť sa v podstate týmto snažím od novodobej "čistej" produkcie.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Som veľký fanúšik oldschooloveho špinavého zvuku takže milujem sound metalových nahrávok z 80s a 90s. Nostalgiou by som to nenazýval, keďže mám iba 25 rokov.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Ako som naznačil v odpovedi o kúsok vyššie, vadí mi trend v modernej metalovej hudbe kde je všetko umelé a preprodukované.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Nedokážem akceptovať extrémizmus v hudbe.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
V poslednej dobe sa mi z domácej scény páčia veci ako Ceremony of Silence, Goatcraft a zaujímavý zvuk majú aj východniari Teufelsmauer. Z českej zase Sněť, Faüst, Mordloch a Můra. Artworky robí najlepšie na scéne momentálne Serus z kapely Otras, (ktorý aj nám robil artwork a aj logo). Čo sa týka videoklipu tak si na žiadny neviem spomenúť, sorry.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album odporúčam diSEMBOWELMENT - Transcendence Into The Peripheral, jednoznačne najlepší a aj najviac heavy Death/Doom album, ktorý kedy existoval. Film: Blade Runner 2049. Tetovacie štúdio nepoznám keďže nie som pokreslený a ohľadom piva hocijaké okrem šťaniek typu Corgoň, Kelt atď.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Z domácich Gothoom, Flesh Party a taktiež kopec malých klubových akcii po slovensku. Z Českých je to zase Brutal Assault a Obscene Extreme Festival.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Skoro každá kapela na ktorú som si spomenul tu už mala rozhovor. Jedine čo ma napadá je kapela Mordloch.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Díky za rozhovor a veľká vďaka všetkým za podporu!
KANDAR's latest offering Síla Imaginace
is a whirlwind of sonic experimentation and intensity. With a lineup that
boasts members from various notable underground bands like Pigsty, Hadí Mord,
Forgotten Silence, Choked by Own Vomits, and Slať, it‘s no surprise that this
album pushes musical boundaries. Despite searching for a label, their
fourth release since 2016 will not disappoint fans of both surrealistic film and
grindcore.
The
album, released in October 2023, delivers a half-hour of ten tracks, all with
Czech lyrics inspired by the unconventional artistry of Czech filmmaker, Jan
Švankmajer. The band‘s ability to infuse grindcore with diverse underground
influences makes for an exhilarating listening experience, especially with its
fusion of themes from Švankmajer’s work. The entire album is, in fact, a homage
to Švankmajer’s films, who is, by the way, alive and well at 89 years-old.Each song title on Síla Imaginace is
either named after one of his films or is a modified title dedicated,
e.g., Něco z Alenky.
The
title track Síla Imaginace (The Strength of Imagination) sets the
tone with its relentless energy and aggressive vocals from Topi. Each song is a
journey into the surreal and often disturbing realms of Švankmajer's work. Otrantský
zámek (Castle of Otranto) and Hmyz (Insects) maintain the
frenetic pace, while Don Šajn (Don Juan) showcases the band‘s
penchant for shifting rhythms and tempos. Spiklenci slasti (Conspirators
of Delight) and Zahrada (The Garden) offer moments of eerie
beauty amidst the chaos, demonstrating KANDAR‘s versatility. Zahrada is
especially interesting with its strange monologues both at the beginning and
end of the track, likely taken from the movie itself (I never did see this
one). The haunting Alenka
and the thunderous Faust are particular highlights, with
intricate guitar work by Kubýk and a relentless rhythm section led by Denis on
drums and Dáda on bass. All of the songs are sung in Czech, so listeners from
abroad will not likely relate to the dedication each song has in relation to
the film it is sung about, but they will still appreciate the sincerity of how
the songs are sung,as the vocals are trully amazing.
Síla Imaginace is an album that demands attention and is worthy of repeated
listens. It‘s a fearless exploration of the boundaries of grindcore, infused
with a dark and imaginative lyrical narrative. The band‘s ability to seamlessly
blend brutality with artistry makes this album a must-listen for fans of
experimental and extreme music. As the album is set to be released in various
formats, including CD and cassette, it‘s a testament to KANDAR‘s
dedication to underground music. If you‘re looking for an album that challenges
your musical sensibilities and takes you on a surreal journey, Síla Imaginace
is for sure a formidable choice.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
JAKUB: Jakub, gitarista a spoluzakladateľ IONS. Práve dokončujeme náš ďalší album COUNTERINTUITIVE, čiže som hlavou naplno v mixovaní, editovaní a príprave kávy. SHORTY: Shorty, spevak, v tychto dnoch sa ma hlavne zaujimaju tri veci. Nahravanie albumu, programovanie a makroekonomika. JIŘÍ: Jmenuji se Jiří Horák, jsem grafický designér a příležitostný fotograf. Momentálně mě nejvíc baví nahrávání dema na kterém pracuji s mojí přítelkyní. MILAN: Milan. Programator. Najviac ma momentalne zaujima prichadzanie na to, co by ma mohlo zaujimat :). MARTIN: Volám sa Martin Pisko. Hrám na bubny. V týchto dňoch sa najviac sústredím na vytvorenie zdravého balancu medzi povinnosťami a hudbou.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
JAKUB: Aktuálne som v kapele Heľenine Oči a zároveň pracujem na sólových projektoch, ktoré sú iba štúdiové a z veľkej časti inštrumentálne, oproti IONS ladené trochu post-rockovejšie a jemnejšie. V minulosti som mal toho viacero, najposlednejšie asi ONE SECOND HOTEL, s ktorým sme stihli vydať iba jedno EP v 2013. SHORTY: Posobim aktivne na base v Old Tomb a predtym som hral na gitaru a spieval v Millhouse a v Mudhole a spieval v Symbiosis. JIŘÍ: Hraji na baskytaru v kapelách IONS a Obligod (dříve Fox Territory). MILAN: Vacsinou som hraval sam (na gitaru). Chvilku som hral vo Within Silence ale kvoli skole som odisiel. MARTIN: Chronologicky - Dychová hudba Prakovčanka, Vegas, The Priinks, Crea Cage, Rapsodéve, Ďas, Freetimers, Ybliss, Smola a Hrušky, IONS, Groove Army The Priinks (v súčasnosti už nečinné teleso), Rapsodéve a Ybliss sú autorské projekty, v ktorých hlavne produkujem, nahrávam, + bicie. Vo všetkých ostatných vymenovaných kapelách som pôsobil / pôsobím ako bubeník.
foto: Pavel Visnovsky
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
JAKUB: Prevažne sú to Urban Guitars a zvyšok sa obmieňa podľa potreby. Už roky používam modelingové aparáty z viacerých praktických dôvodov. Nie je na tom veľa romantiky a všetky Gear Rundows na YouTube s nimi začínajú byť trochu nudné, ale u IONS potrebujem veľmi širokú škálu zvukov a chcem sa čo najviac približiť štúdiovej nahrávke. Obidvaja gitaristi používame Quad Cortex, dokonca hráme iba cez jeden a môj používame ako backup. Funguje to k maximálnej spokojnosti. :) SHORTY: Vybavu sa snazim redukovat a teraz mam len v ruke mikrofon Sennheiser. JIŘÍ: Hraju na pětistrunnou baskytaru Sandberg California a nově čtyřstrunný Dingwall NG3. Dál používám pár krabiček od Darkglassu a Aguilaru, a od stejných značek používám i zesilovače. Hrozně moc se mi líbí jak to hraje, neměnil bych. MILAN: Strandberg gitary + Quad Cortex. V podstate od kedy som zacal hrat som preferoval digitalne modelery. Mal som pred tym aj Axe FX II ktory som ale nakoniec vymenil za Quad, hlavne kvoli kompaktnosti. Hra sa na tom skvelo a cely moj gear (2 Strandbergy + Quad) vazi menej ako jedna Jiriho basa, takze je to super aj na cestovanie/koncerty. MARTIN: Hrám na bicích Mapex Pro M, pomaly prechádzam na činely Istanbul Agop, používam však aj Paiste 2002, Istanbul Mehmet, a iné. S výnimkou kopáku používam blany značky Remo. Dlhodobo hrám s paličkami Vater Los Angeles 5A.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
JAKUB: COUNTERINTUITIVE vyjde na jeseň 2023. Momentálne sa nachádzame v takom medzistave, kedy časť tvorby vznikala ešte keď sme sa menili zo štúdiového projektu na live, a časť už teraz. Veľkú časť práce na albume sme teda ešte spravili so Shortym a každý pridal, koľko mohol/chcel. SHORTY: Run bol vysledkom ping-pong-u s Jakubom Tircom, ktory vacsinou sklada skladby sam. Tu sme si posielali napady a postupne tvarovali pesnicku. Preto aj vznikla taka nestandardna skladba IONS. JIŘÍ: Kuba + Shorty. To byl dosud základní stavební kámen všech našich skladeb. Kuba je precizní a než nám nějaký nápad prezentuje, většinou jim dodělá už produkci, takže já všechny nápady poprvé slyšíme už jako „kompletní skladby“. Samozřejmě od prvního dema k finální podobě většina skladeb ještě projde mnoha úpravami a s odstupem je vzrušující sledovat vývoj skladby. Run tedy vznikal stejným způsobem, zajímavostí ovšem je, že poprvé v historii kapely všichni v této skladbě zpíváme. Finální chorál spolu s námi nazpívala také Martinova (bubeník) přítelkyně Ivana, později pak ještě jednu linku přidala i moje přítelkyně Nina. Výsledek si můžete pustit. MARTIN: Posledná nahrávka, ktorá vyšla, bol singel kapely IONS - Run. Pokiaľ viem, tak o všetky aranže sa starali Jakub Tirco a Shorty Lago - o tomto procese veľa neviem :D Bicie sme nahrávali v apríli minulého roku v štúdiu Pulp v Bratislave. Výnimočným a zábavným dňom pre mňa osobne bolo nahrávanie zboru, ktorý bol tvorený “nespievajúcimi” členmi IONS, pričom sa k nám pripojila aj moja priateľka Ivana, s ktorou máme vlastný projekt Rapsodéve.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
JAKUB: Myslím, že najsilnejší faktor je vždy v akom mentálnom rozpoložení sa nachádzam. Spravidla hektické obdobia majú za výsledok jemnú kľudnú hudbu a naopak. Ostatné vplyvy tomu dávaju iba vždy inú príchuť. SHORTY: To neviem s istotou povedat, ale urcite moje okolie, moja priatelka, nasa macka a nova hudba a knihy, ktore objavujem. JIŘÍ: To záleží, jestli si před nahráváním dám croissant, nebo kroláč. Při nahrávání basy většinou jamujeme a občas sami sebe překvapíme co ještě, s už zdánlivě hotovou pasáží, uděláme. To mám na nahrávání nejraději - ten moment překvapení. MILAN: Moja nalada a momentalna zivotna situacia. MARTIN: Moja tvorba väčšinou nie je ovplyvňovaná nićím zásadným. To, čo vzniká, je v skratke ovplyvnené aktuálnymi náladami, a zmesou rôznych životných udalostí, ktoré priebežne formujú moju osobu a spôsob, akým premýšľam. Ak ide o hudobné vplyvy, cca raz za rok natrafím na jednu, alebo dve kapely, ktorých diskografiu, alebo konkrétny vydarený album som schopný počuvať kľudne aj niekoľko mesiacov v kuse.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
JAKUB: Náš posledný singel Run je nepochybne jedna z mojich najobľúbenejšich skladieb, aj textovo aj hudobne. SHORTY: Moj oblubeny text je True Friendship, ale tato skladba este nevysla, tak sa na nu len mozete tesit. Velakrat si spomeniem na odkaz, ktory tato piesen ma a tak nejak rezonuje v mojom zivote cim dalej tym viac. JIŘÍ: Ze všech skladeb, mě asi vždy nejvíc bavila Fish Fingers od Fox Territory. Je to instrumentální skladba, nicméně na konci je dost upovídaná basa (nejpomalejší baskytarové sólo v historii prog-metalu). Osobně ve skladbách texty příliš neřeším, avšak velmi mě těší, že máme v IONS Shortyho, který naopak velmi pečlivě vybírá témata o kterých napíše text a já jsem moc rád, že se na něj mohu spolehnout, že naše message není bezduchá. MILAN: Spytajte sa Shortyho a Kuba. Uz pol roka im hovorim nech zozenu texty nasich starych pesniciek aby som vedel o com vlastne spievame. :D MARTIN: Momentálne som najviac hrdý na piesne Disorder a Take me away from here, ktoré sme vydali s kapelou Ybliss. Zároveň sa však teším, až vydáme pripravované novinky s Rapsodéve
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
JAKUB: Myslím, že nikdy som nemal prehnané ambície, iba som robil to, čo ma to bavilo a ničomu inému som nevenoval pozornosť. Realita dnes je taká, že ma hudba živí a nič iné neviem. SHORTY: Musim povedat, ze su mensie ale ten ciel je rovnaky. Mat neobmendzeny cas na tvorbu muziky. JIŘÍ: Na začátku jsem chtěl hrát koncerty. Realita je, že hraju koncerty. Totální úspěch. MILAN: Mojim cielom bolo vediet hrat ako Gilbert, Malmsteen alebo Petrucci. Nakoniec som prisiel na to ze zahrat ich veci je ta jednoduchsia cast a zlozitejsie je vytvorit nieco vlastne na podobnej urovni. MARTIN: Hlavnou ambíciou je byť kvalitným bubeníkom a nikdy neprestať cvičiť. Tá sa nezmenila nikdy a myslím, že sa ani nebude meniť. Realita zatiaľ ukazuje, že sa to vyplatí, aj keď si to vyžaduje obrovskú trpezlivosť.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
JAKUB: Uprostred prvého miniturné nám deň pred koncertom ukradli časť gearu, tak som ešte v noci pred koncertom preprogramovával Axe FX, aby sme cez neho naroutovali obidvoch gitaristov, doobjednával potrebné splittery a káble, aby sme si vôbec vedeli poslať click track do uší. Celkom bez skúšky, či všetky presety fungujú, sme nakoniec koncert odohrali. Síce s bolesťou hlavy, ale bolo dobre. SHORTY: Az tak vela sme v tejto zostave este neprezili a chystame sa na prve turne, tak to nechcem uponahlat. Ta prava, o ktoru sa oplati podelit, este len pride. JIŘÍ: Letěl jsem na koncert do Košic. V Berlíně hráli Alexisonfire, moje srdcovka a dva dny na to jsme hráli v Prešově. Představa, že strávím asi 14 hodin ve vlaku mě děsila. YOLO. P.S. Na přestupu ve Varšavě po mě Kuba chtěl, abych mu koupil krowky. Musel jsem si vygooglit co to je. MILAN: Z Jiriho si obcas robim srandu ze je v podstate uplne jedno na co hra, alebo ci vobec hra, lebo na jednom z nasich koncertov mu vobec nesiel zvuk pocas celej prvej pesnicky a nikto okrem neho si to nevsimol. :D MARTIN: Vždy si rád spomeniem na akciu Heat Connector, kde sme s IONS zažili výnimočné publikum, a aj zaujímavú afterparty.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
JAKUB: S IONS sme práve zverejnili termíny jesenného Newtones Tour a postupne pracujeme aj na menšom jarnom tour v 2024. Zároveň sa po vydaní COUNTERINTUITIVE teším na to, ako začnem pracovať na ďalšom sólovom inštrumentálnom EP / albume. Vzhľadom na to, že pomimo IONS koncertujem celé leto, sa veľmi teším na obdobie, kedy začnem písať novú hudbu. SHORTY: Ako som spomenul, dokoncujeme album. Rovnako aj s druhou kapelou Old Tomb na ktoru sa po dokonceni albumu Counterintuitive s IONS chystam. JIŘÍ: Odpočinout si. MILAN: Nechat sa prekvapit tym co blizka buducnost prinesie :) MARTIN: Album s Rapsodéve, album s Ybliss, album s IONS.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
JAKUB: Vpodstate máme domáce scény dva, keďže fungujeme najmä v Prahe. Mám však pocit, že slovenská domáca scéna nás prijíma o niečo viac. SHORTY: Ano aj nie. Kedze hrame celkom okrajovy zaner to publikum je limitovane, cize skor sa len pozname navzajom so zopar kapelami zvacsa podobneho zanru. JIŘÍ: Ne. MILAN: Vobec nie.. :D MARTIN: Ťažko povedať. Osobne by som sa cítil ako súčasť, ak by som mal napr. veľa kontaktov a veľa spoločných koncertov s aktuálnymi sviežimi menami na domácej scéne. Väčšinu koncertov som však odohral vďaka tomu, že ich vybavil niekto iný :D
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
JAKUB: Čokoľvek vytvorím, najväčšiu reakciu vo mne samom vyvolaju nápady, ktoré su melancholické až nostalgické. Často píšem hudbu na slúchadlách a sústredím sa na ambientnosť a príbehovosť hudby. Keď nám niekto napíše, že z tej hudby cíti podobné emócie, veľmi ma to teší. SHORTY: To je individualne. Ale kludne aj vsetky. Niekedy sa stane, ze posluchac preciti tu emociu, ktoru som pretavil do hudby, ale to nie je pravidlo a to je na tom to najkrajsie. Ta roznorodost. JIŘÍ: Mosh-pit. MILAN: Nesnazim sa hudbou vyvolavat emociu. Ked skladam hudbu tak je to vacsinou preto ze sa chcem zbavit emocii ja. MARTIN: Každý si z mojej tvorby môže vziať, čo len chce. Asi by som sa len chcel vyhnúť pocitu, že som si nedal záležať.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
JAKUB: Dosť často konverzujem s kolegami aj iných žánrov a tí najiniciatívnejší z nich sa snažia byť unikátni a pushovať svoje hranice. Ja mám pocit, že píšem skôr na autopilota a necítim sa byť príliš inovatívny. Veľmi rýchlo ma to však vie začať nudiť a vtedy nejak prirodzene výjdem z komfortnej zóny. Nepovedal by som ale, že sa chcem priblížiť k niečomu konkrétnemu. SHORTY: Vedomie nie. Rad experientujem ale to je len moja predstava, v skutocnosti som ovplyvneny idolmi a vzormi, tak sa to vo mne nejak pomixuje a potom vyleje von. JIŘÍ: Basák z mojí oblíbené kapely The Safety Fire hrál na Sandberg. Proto jsem si koupil Sandberg. Taky nechci kopírovat Nollyho Getgooda, ale koupil jsem si jeho signature basu a používám asi 3 další zařízení, která jsou s ním úzce spojená. Ale jinak chci jít vlastní cestou. MILAN: Som velky fanusik Tesseractu a Periphery a celkovo djentu. Nesnazim sa im nejak vedomo priblizit, ale kedze ich mam rad tak to asi nejaky vplyv ma. MARTIN: Asi sa chcem vyhnúť tomu, aby sa to na čokoľvek podobalo (okato).
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
JAKUB: Mám silnú fake nostalgiu za všetkým s typickým soundom synthov 80tych rokov odkedy som videl Stranger Things. SHORTY: Niektore urcite, take ktore dokazu rychlo a silno vyvolat nejaku spomienku. Napr 90te roky a synth pop ladene zanre. Co bolo pekne vidiet za uspechom serialu The Stranger Things JIŘÍ: Chtěl bych jít na koncert U2 někdy okolo roku 1993. MILAN: Nope. MARTIN: Nostalgiu cítim pri skladbách z konca 90tych rokov, kedy bol na vzostupe nu-metal.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
JAKUB: Popravde to asi veľmi nesledujem, resp. nenapadne mi žiaden trend, ani niečo, čo by mi liezlo na nervy. :) SHORTY: Tie trendy sa opakuju, pripadne celkom recykluju. Nemam ziadny konkretny a viem si najst nieco v hocicom. Jedina vec, ktora mi az tak nikdy nepasovala je thrash metal. Neviem preco, mozno len nedokaze vo mne evokovat tu spravnu emociu. Ale dam tomu este urcite sancu! JIŘÍ: Jsem asi přílišný introvert na to, abych dokázal odpovědět na tuto otázku. Nebo je mi to jedno. Nevím. MARTIN: Môžem vkusné miešanie žánrov, môžem surovejšiu produkciu a performance. Nemusím overproduced veci, nemusím veci ktoré sú nasilu veselé, a tuctové texty o živote, o láske a šťastí.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
JAKUB: Často, keď sa započúvam do nejakého interpreta, snažím sa o ňom zistiť viac a vidieť nejaké pozadie hudby. Myslím, že prirodzene ma priťahuje hudba takých ľudí, ktorí už prirodzene spadajú do spoločnej bubliny so mnou a majú podobné názory. Asi sa mi teda ešte nestalo, že by som nejakého interpreta vytiesnil zo svojho života kvôli nejakým politickým/morálnym dôvodom. SHORTY: Pokial by zamer a posolstvo interpreta bolo v obmedzovani druhych, pripadne sirenia a schvalovania nasilia. JIŘÍ: Nepodpořil bych kapelu u které se neshoduji v základních životních hodnotách. MILAN: To je prilis filozificka a otvorena otazka. Co vlastne znamena akceptovat interpretov? Akceptovat ich hudbu? Ich spravanie? Ich nazory? S drvivou vacsinou interpretov sa v zivote nestretnem, takze taketo veci fakt neriesim. MARTIN: Asi keď je očividne príliš hrdý na svoj ksicht a na svoje názory.
foto: Pavel Visnovsky
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
JAKUB: Asi nebudem objektívny, kedže som sa podieľal na zvuku, ale po ich kreatívnej a grafickej stránke by som najviac vypichol Besnu a ich album Zverstvá. Všeobecne mi veľmi veľa hudby príde nezaujímavej a práve Besna, v čase keď som dostal tracky na mix, bola pre mňa úplne nová a zaujímavá. Je to pre mňa niečo úplne iné než štandardne, ale skrz určité spoločné prvky sa mi napokon začalo páčiť všetko. Takisto musím spomenúť, že celý ten raw vibe kapely v kombinácii s tým, čo aktívne podporujú na sociálnych médiach, mi je nesmierne sympatický. SHORTY: Novy album fvck_kvlta jednoznacne. Dlho sa mi nestalo, ze by som album slovenskeho interpreta tocil tak vela. Tiez ma velmi oslovili Blue Uandi a Small Town Live. JIŘÍ: Nvmeri - I don’t think so (nejlepší album na CZ/SK scéně širokodaleko). Skvělý artwork má EP Anatómia chobotnice od kapely NOV. Za poslední dobu mě asi nejvíc zaujal klip od Shallov - Coexist. MILAN: IONS. :) Uprimne, nepoznam vela domacich kapiel. Z tych mala co poznam mam najradsej Leaf Empire (ex Eight Minutes of Daylight) s ktorymi sme mali jeden spolocny koncert. MARTIN: Album Hrana. Mimo toho sa vždy rád ohliadnem za zvukom bicích na albume 54 dole hlavou od Horkýže slíže :D Čo sa týka sk album artworkov, z fleku si nespomeniem asi na žiadny, čo by sa mi extrémne páčil. Páčia sa mi klipy / vizuály k albumu Boywonder - Jeseň 2015. Ďalej asi akýkoľvek klip, na ktorom pracoval Mystika produkt.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
JAKUB: – Hudobný album: Devin Townsend - Ocean Machine a The Swell Season - Strict Joy – Kniha: Devin Townsend - Only Half There - Seriál: Breaking Bad - Počítačová hra: The Neverhood – Pivo: akákoľkek APA alebo Sour Ale od malých remeselných českých pivovarov vždy poteší SHORTY: Tigercub - The Parfume of Decay, Christopher Wylie - Mindf*uck, Blonde, Better Call Saul, Subnautica, Rooster Tatoo - Adra, Funky Fluid 0° Point Five Fruit IPA (nealko). JIŘÍ: Album: Moloko - Statues, Kniha: Jo Nesbø - Syn, Film: Paterson, Seriál: Star gate, Hra: preferuju deskovky, Tetovací studio: nemám tetováni, ale prý Wolf Town Tattoo Collective, Pivo: Birell IPA MILAN: Knihy a Serialy - The Expanse. Najlepsie sci-fi ktore som kedy videl/cital. MARTIN: album - Loathe - I let it in and it took everything film - The eternal sunshine of a spotless mind seriál - The end of the fucking world PC hra - Dave Mirra´s freestyle bmx, Mafia pivo - smädný mních radler citrón
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
JAKUB: Veľmi rád by som išiel alebo si zahral na Euroblaste, no zatiaľ ani jedno z toho nevyšlo. Takisto, ako spomína Shorty, Garáže v Bratislave majú skvelý vibe. SHORTY: Domaca akcia Garaze pod Pristavnym mostom cele leto. Zahranicna Brutal Assault JIŘÍ: Zatím mě nejvíc bavilo Colours of Ostrava. MILAN: Moja najoblubenejsia akcia je Dr. Oetker pizza 1 + 1 zdarma ktora ma drzala pri zivote pocas vysky :D. MARTIN: Festival Pohoda, Gelnické iluminácie
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
SHORTY: Besna alebo [sic] JIŘÍ: Alda Meduna z Gospel of the Future MILAN: Jakub Tirčo! MARTIN: Skupina Fara, ktorá neviem, či je ešte činná.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
JAKUB: Shit happens. SHORTY: “Evil thrives on apathy and cannot exist without it.” Hannah Arendt JIŘÍ: Život je krátký na to aby se párovaly ponožky. MILAN: "Zivot gombicka." - Moja byvala :D
Zmyrna – Saeculum Mysticum (EP Split /w Silent Thunder, 2023)
By Tom/EZR
Kapelu Zmyrna netreba veľmi predstavovať, spravil som tak čiastočne pri recenzii na ich predchádzajúce EP, ktoré vyšlo v roku 2022 ako split s nemeckými Nebran. Zmyrna je česko-slovenské (alebo slovensko-české) zoskupenie, ktorému sa svojím black metalovým poňatím stredovekého mysticizmu podarilo v relatívne krátkom čase výrazne sa zapísať doma aj v zahraničí. Svedčí o tom nie len množstvo koncertov, ktoré kapela odohrala, ale aj počet edícií prvých dvoch EP, z ktorých sa viacero vypredalo hneď po ich vydaní. Keď sledujem správy o treťom EP (o ktorom tu bude reč) tak ani to nebude výnimkou. 12“LP split s americkými Silent Thunder, ktoré vyšlo na čínskom (!!!) labeli Goatowa Rex, bolo vypredané skôr než som si stihol rozmyslieť či čínsku ekonomiku podporím ešte aj takýmto spôsobom... Nič to ale - počkám si na lokálnejšiu verziu.
Nový materiál obsahuje 3 kantáty, tradične latinsky očíslované ako Canticum decimum, Canticum undecimum a Canticum duodecimum (Kantáta desiata, jedenásta a dvanásta). Podľa kreditov k albumu bola väčšina materiálu vrátane intra nahratá naživo v štúdiu v Žiline. Donahrávali sa spevy a duplované gitary. Tento spôsob nahrávania je dnes celkom pozoruhodný - kto v štúdiu nestrávil hodiny až dni postprodukciou bicích a úpravami rôznych rytmicko melodických nedostatkov nech zdvihne ruku... Obal splitka (podľa námetu M. ho nakreslil Robert von Ritter) znázorňuje akýsi obrad s účasťou postáv v mníšskych habitoch odohrávajúci sa niekde v temnej miestnosti gotického kláštora. O aký kláštor sa jedná si domýšľam pri štúdiu textu desiatej kantáty. Je to prepis výhražného listu občanom Bardejova z roku 1493, v ktorom ich zbojníci žiadajú o zloženie zlata buď v Krakowskom kláštore, alebo v kartuziánskom kláštore Lechnica (dnešný Červený Kláštor), ináč to pre bardejovčanov nedopadne dobre... Text napísaný a prespievaný dobovým jazykom znie až prekvapivo zreteľne a to napriek hrdelnému zavýjaniu, čo je typ vokálneho prejavu charakteristický pre Zmyrnu. Ďaľšie dve kantáty sú úryvky zo Žilinského mestského zákonníka z roku 1473 a pojednávajú o „kurewstwie“ a „czarodiegniczych“. Pre navodenie atmosféry a lepšie precítenie zhudobneného príbehu Zmyrny je to dôležitá informácia. Kto aspoň raz nezatúžil po rozpálených kliešťoch inkvizítora trhajúcich mäso zo svojho v kolese dolámaného tela, prípadne o pomalom nabodávaní na kôl pred očami smejúcich sa pohanov z Otomanskej ríše nech zdvihne ruku... Prineste vaše dcéry a zlato do kláštora, inak...!! Príbehy ako tieto podnecujú moju chuť nechať sa presiaknuť stredovekom, či už v podaní akademikov Daniely Dvořákovej a Františka Grausa alebo domácich autorov historických „pulp fiction“ Joža Nižňanského či Ďura Červenáka. Ale späť k Zmyrne.
Hudobne kapela nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu. Strednotempové pasáže, dôrazné riffy s výraznými basovými linkami, melodické chorály či pískanie a už spomínané hrdelné zavíjanie s vkusne pridaným hall efektom (v jednom momente mi moja knižnica kultúrnych asociácií dokonca na sekundu predhodila St.Christophe z prvotiny Wanastowych Vjecí). Hra na gitare s Euronymovým TM prešmykovaním a vypúšťaním v pomalších pasážach, kde krásne doznieva sustain. K tomu v desiatej kantáte pákové gitarové sólo alebo v kantáte číslo dvanásť dungeon synthový syntetizátor. Môj osobný favorit je jedenásta kantáta aj vďaka pískaciemu motívu, ktorý mi aj v tento mizerný októbrový deň dokázal vykúzliť očarujúco trúchlivú náladu.
V závere by som sa priklonil k hodnoteniu albumu nie podľa číselnej stupnice, ale podľa Hippokratom zadefinovaného a v stredovekej medicíne hojne zaužívaného konceptu štyroch telesných štiav – EP Saeculum Mysticum je presiaknuté čiernou žlčou vďaka, ktorej má najnovší počin kapely Zmyrna nezameniteľný melancholický charakter. Palec hore a pamätajte na smrť priatelia.
Kto tvorí kapelu Bjes, čo majú za sebou členovia kapely a čo ich spojilo do tohto hudobného telesa?
Red: Bjes vznikl koncem roku 2018, kdy jsme s The Beastem (bicí) začali dávat dohromady první věci, v létě 2019 se k nám přidal Jan (na druhou kytaru) koncem srpna jsme měli první vystoupení u nás v Kolíně v Klubu Bar Pod Hodinama. Jan hrál tou dobou v SECRET OF DARKNESS a PLAGUE PORTTER dnes hraje v MALLEPHYR, a vzhledem k vytíženosti a studiu na vejšce na nás neměl moc čas (ale zůstal nám jako stínový člen, k tomu se ještě vrátím) , tak krátce po koncertě jsem oslovil Alexe Larssona (Švéd žijící v ČR kousek od nás) zda by si s námi zahrál a začali jsme hrát ve složení bicí, dvě kytary, nějak se přehnala ta smrtící epidemie a koncem léta 2022 Alexe na postu kytaristy vystřídal Ulwerson (Úl, DAERWIN z kterých jsem ho znal ) a kterého jsem oslovil záměrně pro jeho styl hry (měl sem prostě představu zvuku a Ulwerson ji naplnil) a vnesl do hudby onu stuhu zvuku postu, Alex se ujmul basové linky a to mu s tou jeho švédskou hutností a nabroušeností jde velice dobře. Banda je kompletní. Abych se vrátil k Janovi, je naším stínovým hráčem, který supluje Alexe když je pracovně mimo republiku a nemůže koncertovat (prostě jsme nechtěli o Alexe přijít a zároveň jsme nechtěli basu nahradit samplem a naskytlo se to, že to takto funguje). Abych ještě uvedl na pravou míru The Beast ( bubeník co to sype ještě v SUKKHU, mimochodem docela sypací blekec s ženským vokálem … doporučuju k poslechu pokud neznáš, je můj syn.
foto: Michal Kotlan
Ako by si charakterizloval post-black metal, ku ktorému sa kapela hlási, čím je odlišný od tradičného black metalu a kto dnes tvorí domácu post-black metalovú scénu?
Red: věčná otázka do nekonečných po koncertních rozhovorů, na dlouhé festivalové noci co je ten pravej blek a co je post … já osobně na škatulky nejsem. Tu „předložku“ - Post - vnímám jako náladu, melancholii pocitově odlišnou od atmosféry, něco co umožňuje cítit více pocitů než jen zlo, možná pocit marnosti a beznaděje i krásy a něhy současně. Možná ještě v textech bude jistá odlišnost, i když spousty „zlejch“ kapel dnes do svých textů promítá filosofii a misantropii ne jen čisté zlo.
Ako si spokojný s výsledkom EP Prázdnota, aké naň máte ohlasy a čo bude následovať?
Red: Prázdnota, na které jsou skladby (Blázne a Veď mne) jsou to poslední skladby, které jsme dávali dohromady ještě samotný s Beastem před příchodem Ulwersona (i když on tomu dodal svým umem tu zasněnost) a ano jsme spokojený, díky uvedení na kanálu Black Metal Promotion jsme se dostali do celého světa a píší nám lidé z Polska z Mexika, Columbie, že se jim naše hudba líbí, i když jsou texty v Češtině, je vidět, že je to o emocích které jsou společné. Nyní jsme se vlastně s kapelou ve fázi nahrávání a práce na dalších nahrávkách, které se objeví na konci tohoto měsíce, budou to skladby z našeho koncertního setu, tedy Vlci, Morana, Končina a budou přidány Blázne a Veď mne. No a … skládá se dál, máme udělaný další dvě věci: Labyrint a 13:31 a minimálně další tři se tvoří, zrovna včera jsem dopsal skladbu, která ponese název Tyrana.
Ako by si charakterizloval post-black metal, ku ktorému sa kapela hlási, čím je odlišný a naopak aké má prieniky s tradičnejšími vetvami black metalu?
Red: inspirací pro mne jsou pocity, obrazy přírody nebo děje, který lze prožít, skutečnosti které se prolnou do slov a melodie, není to jen čiré zlo v podobě pekel, supící sírou a ohněm, je to tichost v prázdnotě, marnost v souznění, kroky které vedou do nikam … z toho také vychází název BJES, je to cosi děsivého, strašného a přesto tak málo hmatatelného, každý si dovede představit co je to běs v nitru duše, co je to to šílenství svírají tělo, to co se tápe v člověku ač si na to nemůžeš sáhnout, nemůžeš to vidět, nahmatat ani popsat je to cosi mezi tím co ti nahání hrůzu a tím co nikdy neuzříš. Zároveň to odkazuje na staroslovanskou kulturu a jejich stará božstva. To je to co spojuje a rozděluje mé vlivy postu a tradičního bleku.
Kto sú pionieri post-blacku na domácej scéne a kto ju tvorí dnes?
Red: nebudu si hrát na znalce scény, nevím netuším, z kapel co se pohybují ve stejných vodách mohu jmenovat HEIDEN a NUUMMITE jiné mne nenapadají, dále tu je u nás ve městě CHANDRA hrající temný melancholický post, pak tu jsou ESA Z LESA a pak tu byli DAERWIN jejichž muzikanti dnes hrají v NÁV, MARNO, a u nás v BJES. Teď si vážně nevzpomínám na další post kapely na domácí scéně, za jednu legendu ze všech bych chtěl vzpomenout na DISSOLVING OF PRODIGY to byly pro mne tvořiči nálady a smutku ať již hudbou nebo překrásnými texty.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?
Red: myslím tak 18. století a být zhýralým aristokratem, prokletým básníkem, s pořádným dědictvím, holdujícím všem rozkoším pozemských a někde na svém sídle psát básně za zvuku podladěných violoncell, unášet se pohledem na temné obrazy, a hostit své přátele z okruhu stejně zhýralých a prokletých umělců. : )
Čo ťa naposledy nasralo?
Red: ani nevím je toho tolik, že si nevzpomínám konkrétně ;)
Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola ?
Red: tak co posloucháme pořád dokola je DUKLA (Praha) což je druhá nejlepší kapela z Vinohrad …
Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?
Red: Vrána – A. Proyas (s Brendnem Lee) ten film sem viděl asi 33x
Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):
Red: Alcest … mmm … tak ty můžu, celou jejich tvorbu, vlastně je poslouchám ještě z dob kdy byli prakticky undergroundovou kapelou chrastící blekce, vážně jsou to tvořiči nálady …
Red: T.O.N. … děláš mne radost … kdysi sem je slyšel, jo je to hodně dávno ;) 97, zrovna sem dostal vyhazov z kapely a říkal si že todle chci jednou hrát, tenkrát sem hrál v takový SK8 kapele, ale přiznávám, že sem cítil tu temnější stránku hudby …
Red: já ti nevim „Vlčáky“ mám rád ale todle nový album, Celestial Lineage je klasika co mne prohnala nocí po lese za zvuku padajících vloček … todle nový album se ještě pořádně neslyšel
Red: …. neznám … tudle hudbu moc neposlouchám ;) (ty T.O.N. si dám ještě jednou :) )
Red: … nějaký hácéčko … přiznávám že si hc rád poslechnu v gymu ale nijak záměrně nevyhledávám
Red: … Heiden … Běsů se nezbavíš (no to teda ne) … jo, mám je rád, zaznamenal jsem je od alba Dolores, které je asi pasovalo na průkopníky post bleku tady u nás …
Red: … neznám … to bude něco staršího, doom střihlej blekenrolem, tohle uplně neposlouchám i když funeral doom mám mooc rád tohle je na mne málo pomalý :)
Red: … tvl. … co to je ? jako zní to ku*va zle a podle videa se s tim chlapci nemažou a zdá že to myslí smrtelně vážně … jo!
Red: … ty výbuchy žeru … neznám, nejsem přímý posluchač technickýho deathu ani jiných odnoží ale čas od času si na to rád zapařim, koukám že jsou to Slováci a už nehrajou škoda šlapalo to
Red: … neznám … vlastně todle mne baví připomíná mne mne to APHND „halucinogeny“ v každém soustu …
Red: … hahá … zlec blekec a podle zvuku a soundu z Anglie … ale koukám že zpěvák figuruje v Baal což je mne hudebně bližší … jo ale mám rád tydle skřípavý zvuky z ostrovů
Red: Dobrý, poslouchání mne bavilo.
Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš ako spoločnosť/médium na pustý ostrov a prečo ?
Beatles alebo Rolling Stones?
Red: smích … jak kdy a jak kdo … tady to mám asi nastejno a mám oblíbený i neoblíbený songy od obou
Bathory alebo Venom?
Red: určitě Bathory
Mayhem alebo Burzum?
Red: Mayhem v každé jeho podobě
Alcest alebo Wolves in the Throne Room?
Red: Alcest
Necrocock alebo Franta Štorm?
Red: ani jednoho neznám :) google … áha … tak Master´s Hammer ano
The Walking Dead alebo Vikings?
Red: TWD sem nikdy neviděl, Vikingy dvakrát ;)
Robert Eggers alebo Quentin Tarantino?
Red: Tarantino
Poe alebo Lovecraft?
Red: četl jsem oba, ale tento žánr mne prostě neoslovil ale když bych si musel vybrat tak E.A. Poe
foto: Michal Kotlan
Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?
Red: myslím, že tuším kam směřuje otázka; nyní nebudu mluvit jen o hudbě, ale o všech uměleckých aspektech kterých jsem se kdy dotkl, ať již se jedná o poesii, tanec, fotografie, obrazy, nebo hudbu, vše odráží realitu, i únik z ní je jejím odrazem, odrazem každého umělce, nemám rád prvoplánové, klišovité rádoby umění, nebudu nyní konkretizovat, umění je to co tě má donutit zastavit se, má tebou prostoupit a naplnit tě, není to prázdné konstatování … většinová společnost jako taková je již natolik pohlcena shonem a konzumem že není schopna vnímat skutečné umění …
Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?
Red: co je žánrová čistota, kde je hranice toho co je to či ono, za mne jsou žánry jen pomůcka pro to něco pojmenovat, a snaha něco někam zařadit, za mne by se spíš měli umělci snažit tvořit, než se snažit někam zapadnout, do nějaké škatulky, nebo skupiny, to vše jen vytváří stádovost a hubí svobodnou tvorbu a zabíjí Múzy tak křehké …
V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším ?
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Nicholas Wintzler, mám 24 rokov, som multidisciplinárny umelec. Občas vystupujem pod pseudonymom Mikuláš Vintzo. Študujem na Fakulte Umení v Košiciach v ateliéri nových médií. Venujem sa hlavne fotografii, hudbe, maľbe, kresbe, videovaniu a tak ďalej, ale inak takmer všetko, čo uchopím dokážem nejako pretaviť (lebo inak by som sa asi nudil a nuda zabíja). Čo ma zaujíma v týchto dňoch? No, posledné dni robím všeličo na úplne priemernej úrovni, buď dotváram niečo staré alebo tvorím nové diela, z ktorých ale zatiaľ ani jedno nedosahuje úrovne predošlých, takže sa tak nejak posledné dni či týždne točím v kruhoch. Celkovo je to tak, že tieto letné prázdniny som začal nahrávať nový album, ktorý zatiaľ nemá oficiálny názov ani artwork. Zadal som mu zatiaľ iba pracovný názov ISO (Insitný Samohrajkový Orchester). Kúpil som si nový (starý) kláves Casio za nejaké drobné. Prázdniny boli tvorivo plodné, aj som cestoval aj som tvoril, také vyvážené leto. Skoro celý júl som sa venoval môjmu dlhodobému projektu s názvom Ašrotmáš alebo od roku 2023 už Ašrotmatizmus. Je to zatiaľ neukončená séria fotogrametrií. Začiatkom augusta som viac písal o svojej tvorivej činnosti a koncom augusta som začal nahrávať ISO. Teraz zažívam taký medzistav. Smútok, že opäť začína semester, že leto nám odišlo a tak ďalej.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Doposiaľ som nepôsobil v žiadnej kapele. Hrám sám. Nahrávam sám s občasným featuringom niekoho iného. Hrám primárne na gitaru a klávesy, ale inak na všetko, čo vydáva zvuk (takže všetko).
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Nie je to nič špeciálne. Taká gitara pre začiatočníkov, na ktorú sa pôvodne učila moja sestra keď mala asi tak 11 rokov (?). Tá gitara neskôr stála roky v kúte. Ja som ju prvýkrát chytil do rúk v roku 2022. Mám niekoľko štandardne nekvalitných mikrofónov, lepší diktafón, gitarový multiefekt, klávesy Casio CTK50 a CT615. Najlepšie dokážem hrať (programovať) na pocket operator, ktoré mám tiež vo výbave. V minulosti som na jednom nahral EP.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Holuby v Mláke, posledný album, ktorý má viac ako 35 minút vznikol počas takého zvláštneho obdobia, ktoré pre mňa nebolo ľahké. Mal som osobné problémy. Všetci nejaké máme, ale bol som z tých, ktorí s nimi nie sú schopní rozumne pracovať. Zápis z dňa kedy som album vydal (3. 3. 2023) mám na bandcampe. Je v ňom sčasti opísaná vtedajšia situácia. Je tam napísaný proces nahrávania. Čo nahrávaniu predchádzalo, čo nahrávanie ovplyvnilo a potom je tam aj nejaký záver. V krátkosti, album vznikal skôr bez zámeru. Hromadili sa mi nahrávky v priečinku s názvom ,,len tak hudba´´ ...to znamenalo, že vždy, keď som chcel/mal chuť niečo hrať, tak som nahrával a hádzal som to do toho priečinku. Postupne som si uvedomil, že by z toho mohol byť zaujímavý album tým, ako bezcieľne nezámerne a väčšinou improvizovane nahrávam. Niečo sú skladby a niečo sú pesničky. V tej dobe som si niektoré problémy tíšil alkoholom, ktorý som veľmi rád konzumoval v súkromí vlastnej izby. Neskôr som sa išiel vygrcať a zaspal som. Tiež som počas nahrávania fajčil marihuanu. Nebolo to často, ale stále to bolo príliš veľa. Tieto veci nie sú pre mňa. Uvedomil som si, že som ich nikdy nepotreboval a nikdy ich potrebovať nebudem. Nie som z tých, ktorým by to prospievalo, zároveň nemám nič proti ľuďom, ktorí to preferujú. Moja imaginácia a vnútorný svet fungujú veľmi dobre aj bez týchto emocionálnych katalyzátorov. Posledný joint som mal 23. janurára, posledný pohár vína asi 1. februára. Podarilo sa mi prestať fajčiť 3. júla a už nejaký ten mesiac aj pol postupne prechádzam/zvykám si na vegetariánsku stravu. Cítim sa lepšie/ľahšie ako predtým počas nahrávania Holubov v Mláke a ešte aj pár mesiacov potom. Vzhľadom na to, že ako človek som náladový, úzkostlivý a so sklonom k subdepresívnym stavom, rozhodol som sa tieto vnútorné stavy v dobrom kompenzovať lepšou životosprávou či lepším plánovaním denných aktivít.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Vymyslieť si nejaký projekt alebo celkovo niečo vytvoriť pre mňa nie je ťažké (ak práve nie som lenivý). Vo všetkom čo je okolo nás sa dá objaviť niečo ďalšie. Všade kam idem mi niečo napadne, nejaká asociácia. Niektorí ľudia si myslia, že keď sa stále pozerám do zeme alebo som neprítomný (aj keď kráčam po ulici atp.) tak že nevnímam okolie. Mne sa to deje pretože to okolie vnímam veľmi citlivo a nemám sa veľmi ako brániť pred stimulmi. Jedinou možnosťou je spracovať ich neskôr vo vhodných podmienkach. Celé ma to tlačí k zahĺbeniu sa do seba a premýšľaniu. Občas si vytváram vtipné aj nevtipné fiktívne príbehy. Občas tvorím z momentálnych impulzov, ktoré sú ako vlak. Keď ich nechám prefrčať, už nikdy sa nevrátia naspäť v tej istej podobe, keď sa ich chytím tak idem s nimi. Trvá to len pár sekúnd/minút. Ja tak nejak tvorím z vnútra, už nejakú dobu viem, že mám bohatý vnútorný svet. Pôvodne som si to nepriznával a nehovoril som o tom aj keď som to tušil, ale posledný rok aj pol mi to dalo najavo viac ľudí z rovnakých kruhov. Tak som si v tom začal byť viac istý. Teraz som si vedomý toho, že môj vnútorný svet je plochou pre vzlet aj pristátie. Tým pádom ma pri tvorbe najviac ovplyvňujú nánosy pocitov, ktoré sú spôsobené divnými situáciami počas dní, týždňov či mesiacov. Preto je moja tvorba tak rozvetvená a má svoje obdobia (mám fotografické obdobia, hudobné obdobia atď.). Vnímam rozdiel medzi svojim minulým ,,ja´´ a terajším. V minulosti som tvoril oveľa viac pudovo a príliš som nepremýšľal, inklinoval som k automatizmu, mal som to rád, bolo to pre mňa nenáročné a občas z toho vzišlo niečo zaujímavé. Teraz je to trochu inak. Začal som tvoriť štruktúrovanejšie. V tvorbe ma inšpiruje tiež aj hudba iných autorov. Občas sa snažím niečo napodobniť, iba nejaký základ a ďalej už okolo toho robím vlstným výtvarným jazykom. Nejaký čas ma veľmi výrazne inšpiroval Samčo brat Dážďoviek, Petr Valek alebo aj John Frusciante (ten asi najviac a stále) alebo aj Martin Burlas aj Ali Ibn Rachid, Džumelec, King Crimson, Iva Bittová, Anglagard, Radiohead, Mike Oldfield atď. Množstvo vplyvov, aj také, medzi ktorými nie je že vôbec žiadna paralela. Ono sa to strieda, väčšinou sa k nejakej kapele vrátim. Je to ako keby hudba určitej kapely opisovala životnú situáciu, v ktorej sa práve nachádzam.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Amélia Na Ihrisku
po predlohe píš ľahko viackrát farebnou ceruzou šetrí ti to čas šetrí ti to čas naučíš sa mať rád to čo si predtým nemusel mať nikdy
ešte nechcem ísť spať ešte musím na všetko poprichádzať ešte si musím spojiť toto s tým a tamto s tamtým musím prísť na to že toto sa spojiť nedá
po predlohe píš ľahko viackrát farebnou ceruzou šetrí ti to čas šetrí ti to čas všetko čo som si nevšimol stihúť je zrazu celkom podstatné
musíš z toho odvodiť tamto tým pádom ešte nemôžem odísť preč lebo by som na všetko zabuol a cítil sa zle v nesprávnej chvíli vrátiť sa naspäť vidieť psa behať opakovať kroky potom zas a znova ešte raz už len raz už len raz
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ambície jedine asi také, že raz by som rád vydal CD alebo LP. To som si hovoril hlavne na začiatku. Vyzeralo to tak, že by to nemalo byť až tak ťažké. Veľmi ľahko som si to predstavoval. Ale to ja všetko pretože sa pre niečo ľahko nadchnem a nič nevyzerá až tak ťažko. Ale nie je to ľahké. Je to nákladné a k tomu existuje len menší okruh ľudí, ktorí o mne vedia a občas si aj niečo vypočujú. Mal som dve živé vystúpenia. Nikdy som po nich nejako výrazne netužil, ale keď prišla možnosť živého hrania tak som do toho išiel a mal som z toho radosť. Občas nahrávky posielam do Demovnice FM a hrajú ich tam. Vidím veľký zmysel v písaní o vlastnej tvorivej činnosti (opis diela, opis tvorivého procesu atď.). Jednak pri písaní prichádzam na nové kontexty, ešte viac objavím to, čo tvorím alebo čo som už vytvoril. Je to ako keby som sa učil o vlastnom diele alebo ako keby som lepšie rozumel samému sebe a posúva ma to. Pridaná hodnota je tá, že keď to uverejňujem na verejný blog, tak si o tom môže prečítať niekoľko ľudí. Občas mám dojem, že spôsob akým tvorím a celkovo tie výstupy si zaslúžia byť bližšie k ľuďom. Myslím si, že ak niekto tvrdí, že má rád, ak si jeho dielo interpretujú ľudia podľa seba, tak je ako výtvarník ešte nezrelý. Je to podľa mňa veľký alibizmus. Tiež som mal v minulosti tento pohľad. Všetci sme mali nejaké obdobia. Človek sa intelektuálne duševne a aj duchovne rozpína, rozvíja, (ne)česť výnimkám.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
S kamarátom sme raz nahrávali EP v paneláku a neskutočne sme vrieskali/hrali, púšťali nahlas to, čo sa nám podarilo nahrať. Chodili sa sťažovať ľudia. Počas nahrávania toho istého EP som mal chvíľu na toalete zatvorené mačiatko, ktoré som v tej dobe strážil. Bolo to preto, lebo vo väčšej miestnosti bol pes, ktorého si priniesla kamarátka počas toho, čo mi prišla nahrať gitaru. Nemali sme inú možnosť. Bol to celkom chaos, ale trvalo to len nejaké dve hodiny. Mačiatko som občas kontroloval či je v poriadku. Všetko dopadlo dobre, nikto sa nezranil ani neprišiel o život, všetky zvieratká žijú.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Asi hlavne ten nový album (ISO), ale rád by som, ak by sa mi podarilo vystaviť posledné vizuálne diela. Keby sa mi podarilo mať niekde výstavu, bolo by to fajn.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Už trochu viac ako niekedy. Je to fajn pocit. V apríli som mal výstavu v Galérii Tabačka v Košiciach. Kurátorom bol Džumelec a ľuďom ma predstavil ako umelca, ktorý sa v rámci hudobnej tvorby identifikuje s východoslovenskou DIY scénou... Bolo to fajn.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Myslím, že na toto tiež nemám jednoznačnú odpoveď. Občas sa zámerne snažím vyvolať reakciu ak ma niečo štve. Častejšie si hrabem na svojom pieskovisku a svojráznym spôsobom reflektujem to, čo sa vo mne deje alebo aj to, čo potrebujem spracovať. Moje diela sú plné osobných mytológií či stôp po hľadaní odpovedí na otázku výrazovosti (aj otázok na odpoveď) a tie výstupy už boli opísané rôzne. Posledne sa mi páčilo, ako vraj niekto z pedagógov na Fakulte Umení v rámci ateliéroveho prieskumu na konci semestra povedal niečo v zmysle ,,plytká téma podaná s takou zvláštnou inteligenciou a nadhľadom´´... A je to celkom výstižné. Zvykol som si, že niektorí ľudia sú veľmi cítiaci (čo je fajn a zdravé) a dávajú to najavo, no zároveň pocity často odsúvajú na vedľajšiu koľaj, bránia sa im keď sa im to hodí a dávajú to aj najavo a ja tomu nerozumiem, je to také divné. Moju tvorbu vnímajú rôzni ľudia. Niekto je vnímavejší a niekto je menej vnímavý, niekto je zas extrémne vnímavý. Najradšej mám, keď sa na moju tvorbu ľudia pozerajú komplexne či viacúrovňovo. Moje dielo nemá len jednu rovinu čítania. Objavujú sa ľudia, ktorí sa mi smejú za to, čo robím alebo to kritizujú a potom sa objavia ľudia, ktorí moje dielo vnímajú s vážnosťou a mňa udivuje, akým spôsobom o tom dokážu premýšľať. Občas prichádzajú na zaujímavé myšlienky ktoré im až trochu závidím (v dobrom). Niektorí sa dokážu s mojim dielom stotožniť na osobnej úrovni, niektorí tomu nechápu. Všetky tieto pohľady, emócie a reakcie sú asi v poriadku. Od čoho mám ešte stále veľmi ďaleko a čo by som v budúcnosti rád zlepšil alebo sa na to viac sústredil je reflekcia udalosti, ktoré sa okolo nás dejú, globálne témy a tak.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Mal som a mám obdobia, kedy to tak bolo/je a mám obdobia kedy to tak nie je. Občas preberám inštrumentálne postupy ak to tak môžem nazvať. Väčšinou je to ale nejaký základ, ktorý preberiem a potom si okolo toho robím vlastnými spôsobmi. Každé výrazné či nevýrazné napodobňovanie dostane na konci punc mojej osobnosti a v diele tak zostáva iba malý nános tej pôvodnej inšpirácie. V rámci hudby sa vnímam ako umelec pracujúci s jednoduchými prvkami, ktoré privádzam do zaujímavejšieho stavu. V rámci vizuálnej tvorby je to trošku iné. V predošlej otázke som písal o osobných mytológiach a výraze. Dosť sa o tie témy zaujímam. Z hľadiska žánrovosti je to veľmi otvorené. Pri nahrávaní kolíšem od voľných akustických improvizácií, elektronických improvizácií, cez folk, pesničkárstvo atď.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Vždy, keď niekde vidím 4-track recordings tak automaticky klikám. Nie je to žáner, ale je to tak osobité že by to podľa mňa aj mohlo byť žánrom.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Mainstream je hlavný prúd, to môže byť diaľnica, hlavná spojnica medzi interpretom a veľmi veľkou skupinou ľudí. Po takej diaľnici jazdia dopravné prostriedky, ktoré sa rýchlo a pohodlne dostanú tam, kam chcú. Subkultúra môže byť cesta druhej alebo tretej triedy. Po takej ceste sa dostaneš aj na pekné okrajové miesta, na ktoré by si sa po tej diaľnici nedostal. Tam je už tých trendov menej a rámec je relatívne rozbitý. Všetci sme súčasťou nejakého davu a každý dav má svoje znaky. Undergroundová scéna či ako sa jej hovorí, okrem toho, že je ,,podzemná´´ je skoro na lúke alebo na poli. Každý tam má svoje miesto, ktoré môže byť kdekoľvek a akékoľvek. Lúka je dostatočne veľká pre každého a na vytváranie čohokoľvek. Na takú lúku keď prídeš tak môžeš ísť ktorýmkoľvek smerom a práve to môže byť znakom. Niekomu sa ale nechce kráčať po lúke a radšej ide električkou. Ja sa k trendom staviam tak, že povnímam všetko. Aj tú diaľnicu aj lúku. Na čo mám chuť, to si vypočujem. A väčšinou to závisí od toho, akú mám náladu. Občas opovrhujem tým, okolo čoho je momentálne veľké nadšenie, no neskôr si to pustím. Občas rovno skočím tam, kde je okolo niečoho veľké nadšenie. Neviem, môžu za to hviezdy haha.
Ašrotmatizmus (2023)
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Asi na väčšinu som odpovedal v predošlej otázke. V závere je skoro jasné, že moje hranice v tom, čo prijímem nie sú nejaké výrazné. Možno len nebrať niektoré veci v týchto kontextoch príliš osobne.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Na toto si presne nepamätám, ale posledný mix, ktorý som si v rámci domácej scény chválil bol na albume Povzbudenie do Života (Abuol Band). Čo sa týka artworkov, mne veľmi záleží na tom, ako vyzerá obal albumu, je to podľa mňa plnohodnotná súčasť CD/LP/Kazety. Všeobecne sa mi páčia kreslené alebo maľované artworky, alebo aj iné médium. Len nech je to pre mňa dostatočne expresívne. Páči sa mi výrazovosť, tá ku mne prehovára. Videoklipy? No toto bude smiešne a určite to nepatrí sem na túto stránku, no z hľadiska vizuality sa mi páči klip k pesničke Prvá od kapely No Name. Myslím si, že vizuálne je klip zvládnutý perfektne (farby, práca s hĺbkou ostrosti, svetlo, celkovo kompozícia obrazu, príjemný strih). Naivná téma a naivne rozprávkový klip. Pekných videoklipov na domácej scéne je určite veľa ale veľa z nich si momentálne neviem vybaviť. Dobrý klip je taký, ktorý keď pauzneš na hociktorej sekunde, tak ti vzinkne pekný snímok hodný zväčšenia.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Hudobný album asi Smile From The Streets You Hold od Johna Fruscianteho, Niandra La Des je oproti nemu ešte stále celkom prístupný album. Knihy ja veľmi nečítam, lebo stále ma niečo pri čítaní rozptyľuje. Najradšej mám knihy s veľkými obrázkami. Veľmi nie som ani seriálový a ani filmový. Ak si mám pozrieť nejaký film tak častejšie uprednostním nejakú sprostosť aby som vypol, no to nezmená, že nepovnímam aj nejakú vyššiu kultúru. Mám rád aj rozprávky. Počítačové hry nehrám, hral som trošku viac keď som bol menší (základná škola) ale nikdy sme nemali ideálny PC na hry, kamarátom som často závidel že môžu hrať nejaké lepšie hry. Teraz mám 24 a počítačové hry ma už skoro vôbec nezaujímajú. Tetovania nemám žiadne. Zatiaľ nimi nie som nejako výrazne zaujatý a tak nemám ani obľúbené tetovacie štúdio. Občas si ale predstavím, že ak by som tetovania začal viac prežívať, tak by som si rád dal vytetovať slnko a mesiac z obalu albumu Larks´ Tongues In Aspic od King Crimson. Pivo nepijem, alkohol nepijem, abstinujem.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Nezvykol som chodiť na veľké festivaly, ale budúci rok by som rád nejaký väčší navštívil. Páčia sa mi menšie festivaly, na ktorých sa stretáva komunita ľudí, s ktorými sa viac či menej poznám. Dokážem sa tam príjemne uvoľniť. Inak chodím skôr na sólo koncerty kapiel.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Lukáš Valkučák, Abuol, Raptor Koch, nedávno som na Samčovom minifesťáku počul Physical Sisters a boli veľmi dobrí, fakt svieže, jednoduché, citlivé a veľavravné. Potom mladá kapela Pohroma na čele s Adamom Jakabom. Haďákov mám rád, dobrú hudbu robia. Samčo, Džumelec, tí asi nepotrebujú predstavovať.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
If you´re an artist, I don´t think you ever put anything that´s ever happened behind you. Everything that´s ever happened to me culminates in everything I do thereafter. - John Frusciante
.png)
