Zmyrna - Split w/ Nebran (2022)
by Tom/EZR
Je december anno domini MMXXII, už druhý deň padá sneh (a slovenská vláda), vonku je sedem pod nulou a fúka tak nepríjemne, že jeden by sa rád zohrial, hoci aj vo vatre nakladenej prisluhovačmi Tomása de Torqemadu...
Kapela Zmyrna, pomenovaná po kríku z púšte, od nepamäti používanom pri náboženských obradoch - myrhe, prichádza s troma novými skladbami, ktoré vychádzajú ako splitko s nemeckými súputníkmi atmosférického black metalu Nebran. V tejto recke sa budem venovať len Zmyrne, ktorá tesne po vydaní svojho medzinárodne úspešného a rovnomenného debutového EP poskytla úplne prvý rozhovor práve pre blog Jablká ďaleko od stromu (čo je pre pisateľa týchto riadkov udalosť veľkého významu). Kapelu tvorí trojica hudobníkov zo Slovenska a Čiech, ktorí sa stretli a tvoria v Prahe. Podľa vlastných slov majú chalani za sebou účinkovanie v rôznych UG zoskupeniach - grind, noise ale aj dungeon synth a dokopy sa dali práve za účelom hrania atmosférického black metalu so silnou stredovekou tématikou. Od svojho vzniku sa ich debutu dostalo veľkej pozornosti zo strany domácich aj zahraničných vydavateľstiev - podľa Discogs, EP Zmyrna z roku 2021 vyšlo v piatich UG vydavateľstvách na Slovensku, v Nemecku, Francúzsku, Rusku a USA na kazetách, vinyle a CD.
Ako som už spomenul, nový počin má tri skladby z čoho hneď prvá je inštrumentálna - Antecantamentum (lat. "predohra"), zahraná na bouzouki - tradičnom gréckom strunovom nástroji, ktorý podľa Bandcampu kapely ovláda basgitarista a spevák H. Jedná sa o vydarené navodenie atmosféry, do ktorej vstupuje druhá skladba Canticum Octavum (lat. "ôsma pieseň"), ktorá je už plnhodnotnou atmo-blackovou skladbou, v ktorej vynikajú silné stránky Zmyrny, a síce pomalé až strednotempové pasáže založené na jednoduchých, melodických riffoch a hlavne choráloch, ktoré sú dopĺňané growlami a výkrikmi, ktoré mi evokujú tradičné DSBM kapely, alebo kľudne aj výkriky duší kajúcich sa hriešnikov v pekelných mukách. Hyeronimus Bosch vie o čom hovorím. Tretia skladba Canticum Nonum (lat. "deviata pieseň") je môj osobný favorit. Platí pri nej všetko spomenuté predtým a pridá sa aj hvizd a zaklínanie v latine. Melódia chorálov sa výborne dopĺňa s ústredným gitarovým motívom, táto melodická kombinácia tu vyniká naplno. Growly v latine pripomínajú miestami špecifický prejav Martina Van Drunena z čias Consuming Impulse, kombinácia gitary a vokálov mi z temnoty vyvoláva spomienky na Ritual od Master's Hammer a pomalé dôrazné pasáže mi miestami evokujú The Dawn of the Dying Sun od vikingov Hades. Všetko namiešané v podmanivo temnej atmosfére stredoveku, v ktorej by sa William of Baskerville musel cítiť ako doma.
Zmyrna opäť dala von silný materiál, korému prajem veľa zdaru a dúfam, že v dohľadnej dobe sa dočkáme aj dlhohrajúceho albumu.
No comments:
Post a Comment