JBLK-03. Kazostroj - Malomestská mizéria (7" EP 2020).

Tom/EZR: Maroš z Kazostroja ma začiatkom roka 2021 poprosil o malú podporu k vydaniu EP Malomestskej mizérie na 7" a ja som súhlasil. T...

Sunday, April 11, 2021

JBLK-03. Kazostroj - Malomestská mizéria (7" EP 2020).


Tom/EZR: Maroš z Kazostroja ma začiatkom roka 2021 poprosil o malú podporu k vydaniu EP Malomestskej mizérie na 7" a ja som súhlasil. Takže teraz, ked je vinyl hotov
ý, som pre zmenu poprosil Maroša ja, aby napísal niečo o tom, ako EP vznikalo a čo boli príbehy za jednotlivými songami. 

Maroš: Dá sa povedať že celá táto nahrávka začal vznikať ešte v roku 2018, kedy som si konečne kúpil novú gitaru. V roku 2019 sme ale ešte nahrali iné veci a koncertovali sme celý rok až do momentu kedy si bubeník Hugo zlomil pätu. Jeho rekonvalescenciu som využil na doskladanie nových vecí, ktoré sme chceli nahrávať ešte na jar 2020, ale potom si zase ja zlomil ruku, basák Gyťo sa rozhodol skončiť a prišla korona do toho ešte aj. Začiatkom leta sme sa ale všetci zahojili už konečne, do kapely prišiel Hugov brat Mykey na basu a tak sme konečne mohli začať makať na nových veciach. Nahrávali sme ich v septembri v Trenčíne, v štúdiu Maroša Ďuríka (môžete ho poznať z kapely Fraktúra). Nahrávali sme to na analógový osemstopák, ako to robili oldschool kapely ešte v 90-tych rokoch a bol to riadne super zážitok. Žiadny komp, žiadna obrazovka, len kotúče, mixpult a my.

Názov Malomestská mizéria som niesol v hlave už dlhšie, pretože ako človek čo žije v malom okresnom meste sa tak často aj cítim. Dalo by sa povedať, že to z časti odzrkadlujú samotné songy.

 

Mizéria -  Tento song je najminimalistickejší z celého EP, no zároveň môj najobľúbenejší. Asi preto, že vo svojom drobnom texte som sa asi doposiaľ najosobnejšie vyjadril. Mnoho ľudí dnes tvrdí, že sme otroci, alebo neslobodní. Ja si to nemyslím. Nikto nás neobmedzuje. Ak nie sme slobodní, tak len preto, že nás zotročuje náš vnútorný stroj, zložený z tráum, obáv a depresií. Hudobne som túžil zložiť niečo ako Black Sabbath, pretože na tejto kapele všetko  v živote stojí a padá.

Nasrali ma všetci - Táto vec vznikla ešte v roku 2018 a je to počuť, hlavne preto že kotlebovské vlakové hliadky, čo tam spomínam, už tuším ani chvaľabohu neexistujú. Je to úplná primitívnosť zľava doprava. Ľudia túto vec zvyknú porovnávať s ČAD, akože rozumiem prečo, ale zámer to nebol. Jedného dňa ma proste dožrali hoaxeri, náckovia, rusofili a idioti všeobecne, pretože už som si ich začal všímať aj v scénach, kde by ich človek nečakal.

Hora - Hora tiež vznikla ešte niekedy v roku 2018, akurát sa v tomto songu asi tri krát úplne menil text. Nakoniec z toho vznikla vec na tému bosoráctva. Pretože, ako sme toho svedkom každý deň, inkvizícia stále trvá, a stále žijeme v časoch, kedy existujú ľudia schopní zo znásilnenia obviniť obeť. Obrazne aj doslova povedané.

Rakva -  Toto bola vlastne prvá vec, ktorú sme zložili ako kapela v novej zostave, rovným dielom všetci spoločne. Text vychádza z pohrebu blízkej osoby, ktorá nás opustila takto pred rokom. Je to taký melancholický pohľad na kolobeh života.

MarošxHugoxMykey

========================================

Fotky z nahrávania:




 

Thursday, April 8, 2021

#75 Abortion. Grindcore z Nitry. Odpovedá Lepra (basa, spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Lepra: Volám sa Anton "Lepra" Varga, hrám v kapelách ABORTION a INFECTED WORDS, prevádzkujem webzin DEATH FIST.  Chodím do práce, venujem sa hore menovaný veciam a tie vypĺňajú všetok môj čas. Vo voľnom čase sa zvyknem ešte rúhať a urážať idiotov.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Lepra: V ABORTION, ktorý som založil, hrám od roku 1989, hráme grindcore, z tej pôvodnej zostavy som zostal len ja. S bubeníkom Mirom Raučinom mame ešte jeden grind projekt INFECTED WORDS, ktorý vzdáva hold koreňom štýlu grindcore. Všade hrám na basu a vrieskam. Ešte mám projekt PURE, čo je drone/ambient záležitosť, s tým nemáme nič nahraté, len sme mali dva koncerty.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Lepra: Keď som začínal, nemal som peniaze a tak basové kombo Regent, basa Jolana, boli moje top veci. Nehrám štýl, kde by na nejakom aparát záležalo. Až nerobíš čisté len malé klubový bez PA systému, je to v podstate jedno. Teraz momentálne mám Ashdown bedne a Warvick hlavu. Basa Yamaha. Za tie roky som zistil, že dobrý zvuk sa dá v mojom prípade vykúzliť aj z lacnejších veci.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Lepra: Umenie je sloboda prejavu a končí v tom momente, keď ti za to začnú platiť, čo máš hrať. Je mnoho nadaných hudobníkov, čo sa tým aj živia, ale museli klesnúť na nejakú úroveň, čo je hlboko pod ich umom a zručnosť a mi, lebo im za to platia. či je to správne, alebo nie, nech posúdi každý sám, je to každého voľba.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Lepra: Umenie ma byt bez hraníc a slobodné. Nádherné roky umenia boli začiatky 90 rokov. To obdobie bolo fakt o umení. Na každom rohu si mal nejaký umelecký klub, nejaký amatérske kluby, besedy, kapely. A to nehovorím o jednom štýle, ale v globálne o všetkých štýloch. Po tých rokoch utláčania, sa zrazu potreboval každý prejaviť a dostať to zo seba von. Teraz je to už konzum.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Lepra: Jednoznačne extrémne pravicové a ľavicové názory. Propagácia náboženstva a hnutí, potláčajúcich práva ľudí, menšín a sexuálnych orientácii. Tu končí moja zhovievavosť a je mi to jedno, kto to je.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Lepra: Úplne všade. Neobmedzuje sa len na štýl, ktorý hrám a sledovať tam, kto čo urobil. To vedie k šablónovitosti. Tie inšpirácie prichádzajú občas naozaj z nečakaných miest. Stačí chodiť celý deň s otvorenými očami a naslúchat okoliu.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Lepra: Vždy sú to songy z poslednej nahrávky, ktorú práve dokončíme. Nedá sa milovať vlastné skladby, ktoré hráš roky rokúce na koncertoch. Niektoré sú perfektné na hranie, niektoré nie. Ale keď tie sa zase páčia ostatným členom kapely. Rád hrám song “False Friend” alebo “Who Controls Gods?”.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Lepra : Huh, to ťažká otázka. Z posledného albumu ABORTION "No lives matter" je to asi song "Hrdina karpatského typu".
Úryvok: "Nauč sa nevyť s vlkmi, nauč sa nežiť s blbmi, nauč sa ísť proti prúdu, nauč sa nevšímať si nulu". Ale keby som za lovil, mam toho viac. Občas sa podarí celkom zaujímavý rým, občas nie, hehehe. Alebo “Už žiadne koncentráky, už len výrobné pásy” .


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Lepra: V časoch keď som začínal (cca 1988), som bol rád, ze som rád. Ambície boli rovnaké, ako u každého. Vydávať nahrávky, hrať koncerty. Keď si mladý ideš, ideš až zostaneš a zistíš že ťa to nudí. Sem sa dostane každý, kto má kapelu a väčšinou to končí rozpadom. Priznám sa, že aj ja som sa tu už nachádzal v tom bode raz. No a tu sa treba naučiť si to cele užívať. Nemal som nikdy nejaké veľké ciele, skôr mi to prišlo, že sme len tak levitovali a objavili sa na správnom mieste v správnom čase.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Lepra: Asi že som mohol doteraz hrať a tvoriť a nikto ma v tom neobmedzovall. Ale po tej citovej je to asi moment, keď môj syn sa tým chváli, že môj otec hra v Abortion. 😊


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Lepra: Keď sme ešte pili, tak každý víkend bol oslavou dekadencie. Vlastne názov Slovenska by si mohol aj premenovať na Slovenská Dekadencia. Potom by sa to delilo na krajskú dekadenciu, okresnú, obecnú.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Lepra: Táto doba bez koncertov praje tomu, aby som tvoril. S bubeníkom Mirom sme založili projekt INFECTED WORDS a aj už nahrali dve nahrávky a tiež by som rád nahral už konečne po rokoch náš projekt s gitaristom Ondrom PURE.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Lepra: Tak toto je tiež ťažká otázka. ABORTION je taký zjav čo sa tohto týka. Bežne vystupujeme, ako pred metalovým, tak pred punk/crust publikom. Nie sme zaškatuľkovaní, ani tam, ani tam. Za tie roky si nejak na nás zvykli všetci a berú nás už ako potrebný vred na riti. O nejakom grindcore publiku môžeme hovoriť len v Čechách, kde aj častejšie vystupujeme, ako na Slovensku.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Lepra: Pozri. 90te roky: nadšenie, 00 roky: únava, 10 až po dnes: biznis.  


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Lepra: Výhodou kapiel, ktoré boli tie prvé je to, že boli prvé, bez konkurencie, bez limitov. Vznikali desné nahrávky, hlavne v metalovej muzike, ktoré sú dnes považované za “Kult” . Ono zneli na hovno vtedy už a teraz, ako by dalo. Niektoré mali svoje čaro, niektoré už boli na smiech vtedy. Výhody dneška? Jednoznačne možnosť nahrávať už za malý peniaz aj doma. Vtedy nebolo samozrejmé, že si niečo nahral, alebo ti to niekto vydal na CD. Všetko si si musel vydrieť, vybojovať, koncertovať. A v neposlednom rade najväčšou výhodou dneška, je komunikácia. Veľa ľudí si nevie predstaviť svet bez internetu. My sme vtedy ešte aj koncerty organizovali bez internetu. Fanziny a letáky, mali svoje čaro, ale oproti dnešku mi to príde, že sme komunikovali dymovým signálom.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Lepra: Zo Slovenska asi ani nič. Vtedy keď sme začínali, hral každý nahovno a zle. Osobne som mal rád asi len Lues De Funes a z Čiech to boli Radegast a Divnej Pach. No a a do toho milión metalových kapiel ešte z celého sveta. Pravdaže nás vtedy zasiahol aj thrash a prvé demá od Debustrol, Kryptor alebo Master´s Hammer boli kult a sú dodnes. Prvé demo Gladiator tu bolo tiež fajn. Dnes počúvam naozaj široký záber muziky. Pravdaže aj mimo metalovej, grindcore scény. Muziku nedelím na škatuľky, ale na nálady. Do každej nálady, do každého počasia, sa hodí predsa niečo iné.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Lepra: Viem čo ich rozďeluje. Fenomén Slovenska: Závisť. Netuším čo by ich malo spájať, možno rovnaké politické presvedčenie, ale toto som ešte teda u nás moc neregistroval. Registrujem, ako sa nemáme radi skôr.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Lepra: Okrem spomínanej závisti, hlavne tá pasivita, keď niekto urobí prešľap, či už politický, rasistický, tak scéna sa k tomu stavia až občas moc zhovievavo. Miesto toho aby jasne dali najavo, že toto tu nemá miesto, tak ho potľapkajú ešte po pleci a povedia, no veď je on náš, nie?



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Lepra: Nič, vôbec nič originálne sa tu už dlhé roky neobjavilo. Len sa recykluje a to ma popravde už moc nebaví. Všetko je už také priemerné, občas trocha nadpriemerné, občas trocha podpriemerné.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Lepra: V poslednom čase na knihy už moc nemám čas, keďže nastala doba streamovacích filmov. Posledne som čítal úplnú historiu Monty Python s nádhernými ilustráciami Terryho Gilliama. Tá kniha je fakt luxus pre milovníkov Monty Python. Tetovanie? Tetuje ma môj starý kamoš z Vyhní, asi ani názov nemá. Piť nepijem, občas cez leto fuknem jednu kvalitnú IPU od Matušku, alebo z iného craft pivovaru. Seriál? Asi “Raised By Wolves”. Hry som už tiež dlho nehral, posledne ma chytilo “Days Gone”, teraz to obsadil môj syn, takže tu si už neškrtnem.
Hudba? To je fakt široký pojem. Toho je fakt veľa, ale posledne si skôr kompletizujem staré overené veci na vinyloch. Ja môžem všetko od Justina Broadricka (Godflesh, Jesu, JK Flesh, Final) a všetkých týchto starých Anglických páprdov čo začínali v Napalm Death.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Lepra: Nemusím festivaly, uprednostňujem skôr klubové akcie. Kluby sú všade rovnaké, záleží na publiku. Tu v Nitre už asi 4 roky robíme klubový fest BOMBY NA NITRU a ja som predtým asi 10 rokov robil Bonesawer Party.


Vinyl alebo CD ?

Lepra: Jednoznačne vinyl.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Lepra: Skús Ďura z Lues De Funes, to je vždy zábava.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Lepra: ĽUDIA SO ZMYSLOM PRE HUMOR DOKÁŽU VŠETKO A ĽUDIA BEZ ZMYSLU PRE HUMOR, SÚ SCHOPNÍ VŠETKÉHO. 

==================================================

Linky:

https://abortionofficial.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/abortiongrindcore/

http://abortion-grind.blogspot.com/

Sunday, April 4, 2021

#74 My o vlkoch. HC punk z Košíc. Odpovedá X (basa, texty).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Som toho veľa. Avšak v kontexte tohto blogu som basgitarista a textár punkovej kapely My o vlkoch a taktiež vokalista a delay oscilátor noise zoskupenia SUMA.

V týchto dňoch* dosť hliviem. Musím sa premáhať do akejkoľvek aktivity, či už fyzickej alebo mentálnej. Som dosť lenivý človek už od prirodzenia a súčasný lockdown to ešte umocňuje. A tak ako všetci, sledujem situáciu okolo pandémie a teším sa na deň, kedy toto všetko skončí a budem sa môcť opäť venovať svojim obľúbeným voľnočasovým aktivitám (krčma a plaváreň).
______________
*Medzi odpoveďou na prvú a poslednú otázku tohto rozhovoru ubehli dva mesiace a na mojej odpovedi sa nič nezmenilo. Smutné...


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Keď opomeniem 3-4 bezmenné zoskupenia, ktoré sa ani nedostali zo skúšobne. Mojou prvou kapelou boli Kvety v podpaží. V tej dobe to už bola zabehnutá kapela s niekoľkoročnou históriou. Ja som na prvú skúšku prišiel s rozjebanou Jolanou a s takmer nulovými skúsenosťami. Veľa som sa tam však naučil, keďže som bol obklopený priepastne lepšími hudobníkmi ako som bol toho času ja. Osem rokov som tam hral na gitaru (indie)pop. Odišiel som, keď to začali byť na môj vkus príliš veľké prerážačky.

Moje súčasné angažmány som už spomenul v predchádzajúcej otázke.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Orange Terror Bass 500
Markbass Traveler 102
Harley Benton Enhanced P-bass

Orange zosik som videl a počul u veľa kapiel na lokálnej HCpunk scéne a dosť sa mi pozdával. Zvuk, kompaktnosť a málo točítok. Striehol som na neho na bazoši rok! Bedňa ma zaujala hlavne nízkou hmotnosťou. No a basa výzorom, univerzálnosťou a pomerom cena/výkon.

Doma však basu chytím do ruky len zriedka a všetku hudbu vymýšľam na gitare. Ak sedím za pracovným stolom, mám po ruke Fender Pawn Shop ‘51 pichnutý do čínskeho minikomba. Ak sedím na gauči, tak akustiku Eko Ranger IV. Mám ešte 12strunovku Dovina, ktorú som dostal darom. Nahral som na nej naše folkpunkové EPčko, ale inak ju veľmi nepoužívam.

V SUMA moja signálová cesta vyzerá takto:
mikrofón Samson → čínsky generický delay → Boss DD-7 → EHX Memory Boy → čínsky generický oktáver → PA alebo kombo Orange Tiny Terror.

Všetko som kúpil second hand.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Aby sa niečo dalo hodnotiť objektívne, treba to kvantifikovať a porovnať. Umenie sa zmerať nedá, každý ho hodnotí inak. Preto je subjektívne. Umenie a “manuálna zručnosť” idú ruka v ruke. Nevidím tu moment, ktorý by ich oddeľoval.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?

Umenie je dosť abstraktný pojem a ako také nemá hranice a ani témy, ktorým by sa malo vyhýbať. Avšak samotný umelec by sa mal vyhýbať témam, ktorým nerozumie (ale aj to je na polemiku).


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?

Jednou mojou subjektívnou hranicou, za ktorou nie som ochotný akceptovať umelca, je vkus. Tou druhou je morálka.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?

Čo sa týka hudby, myslím si, že ju podvedome kradnem z muziky, ktorú rád počúvam. Ono v tom punku už nie je veľmi čo nové vymyslieť. Punk je mŕtvy (hudobný žáner).

Pri písaní textov je to “kradnutie” vedomé. Keď niekde započujem alebo si prečítam zaujímavé slovné spojenie alebo frazeologizmus, tak si to zapíšem s tým, že to použijem do nejakej piesne. Ale nie je to až také jednoduché… Mám ich zapísaných niekoľko desiatok, použil som však len zopár. Myslím, že vždy som tie “ukradnuté slova” zasadil do iného kontextu, ako boli pôvodne. Takže kúsok originality sa tam nájde.

Vo všeobecnosti mi dokončenie jednej piesne trvá dosť dlho, rádovo mesiace. Nemám na to talent, aby mi písanie songov išlo samo od ruky a tak si to všetko musím odmakať. Hlavne nad textami trávim hodiny a často sa nikam neposuniem.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

Najväčšiu radosť mi vždy spraví čerstvo dokončený (a ako tak naskúšaný) song. Zrejme to bude tým, že kým nebol hotový, tak mi spôsoboval len starosti :D
To isté platí aj pre album. Mám rád ten pocit, keď môžem na FB napísať, že máme niečo nové.
Na koncerte si zvyčajne najviac užijem druhú až piatu pesničku. Prvý song je taký aklimatizačný, druhú polovicu setu už nevládzem s dychom, ale druhú až piatu pesničku idem naplno a cítim sa neporaziteľný!

Keď však nebudem brať v úvahu tieto relatívne kritéria, myslím, že najradšej mám najviac si cením pieseň, ktorú na koncerte uvádzam ako pieseň, ktorú vôbec nemám rád. Je to pieseň “Ona a jeho päste”. Hudobne to je rýchly song, s gradujúcim bridžom a dvojhlasmi; presne ako to mám rád. Musím sa pochváliť, že aj text sa mi veľmi podaril; neodfláknuté rýmy, atypická štruktúra. Témou piesne je domáce násilie a jeho bagatelizovanie. Téma, ktorá je aktuálna a emočne silná, hlavne ak sa s tým človek stretol osobne alebo bol takémuto násiliu vystavený jeho blízky.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?

Aby som sa neopakoval a nenapísal opäť “Ona a jeho päste”, dám sem text, ktorý som dokončil ako posledný na jeseň 2020. Písať som ho začal niekedy pred parlamentnými voľbami. Inšpiráciou mi boli diskusie iniciatívy Zabudnuté Slovensko a aktivity občianskeho združenia Post Bellum, ktoré prerozprávali príbehy preživších z nacistických táborov smrti a tieto príbehy rozprávajú ľuďom, ktorí im apriori neveria.


Deň, keď umrie posledný preživší

Živá pamäť
zostarla a teraz
po jednom umiera;
viac už jej niet.

Opäť háveď
päste zoviera;
fašistické zviera
vracia sa späť.    

Číslo na zápästí už nič neznamená
pre tých, čo popierajú fakty.
Blednúce tetovanie, blednúce mená    
tých, čo prežili vraždy.
Dejiny poohýbať podľa svojich predstáv;
potom to číslo môže mať raz každý.



Táto skladba ešte nie je ani poriadne naskúšaná, nie to ešte nahratá. Verím, že ju odpremiérujeme na najbližšom koncerte.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?

S hudbou som začínal, keď som mal čerstvých 15 rokov. Nespomínam si, že by som v tej dobe mal nejaké sformulovateľné hudobné ambície. Len také to všeobecné “vedieť hrať na gitaru a mať s kamošmi kapelu”. A tiež som chcel na hranie na gitare baliť dievčatá. Realita je taká, že na HCpunk sa dievčatá balia ťažko.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra)?

Bez preháňania poviem, že je to aj tento rozhovor. Je to každá jedna pozvánka na koncert a zaplatené vstupné. Každá jedna predaná platňa alebo tričko. Každý jeden lajk na FB a každé prehratie na Bandcampe. V skratke, je to rozpoznateľnosť a (nazvime to) uznanie v rámci scény. Neviem, čo môže byť viac :)


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

Nepamätám… ;)


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Najbližšie kapelové plány nie sú tvorivé, ale koncertné. Chceli by sme odohrať sériu koncertov, na ktorých by sme zahrali aj skladby z nášho akustického EP, ktoré nedávno vyšlo na platni. No a priebežne písať a skúšať nové skladby, až kým ich nebude dosť na to, aby sme si v skúšobni rozložili nahrávacie nádobíčko. Čiže nejakých 15 minút hudby, t.j. 10 skladieb. Zatiaľ máme hotové (ale nie úplne naskúšané) tri skladby, na texte pre štvrtú práve pracujem a máme ešte v zálohe dva-tri hudobné nápady, ktoré čakajú, kým dostanem inšpiráciu na text.
No a čo sa týka ďalekej budúcnosti, rád by som v tejto zostave tvoril až do staroby. Hudba ako koníček a ľudia, s ktorými si rozumieš, dokáže človeka udržať v dobrej mentálnej kondícii ;) Položím však pre zmenu jednu otázku ja. V akom veku sa ešte dá brať pankáčsky hnev a poskakovanie po pódiu vážne a v akom to je už len trápna paródia?



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?

Cítim sa byť (nie príliš aktívnou) súčasťou HCpunkovej scény. To že odpovedám na tieto otázky a že moje odpovede niekto číta, mi dáva za pravdu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Moja kapela funguje kratšie ako jednu dekádu a nemám dostatočný prehľad o SK UG scéne, aby som na túto otázku mohol odpovedať z tohto hľadiska. Vezmem to preto z osobného pohľadu. Je to dlhé, nudné a o samotnej SK UG scéne sa dozviete holý kokot. Kľudne to preskočte.

Hudbu som aktívnejšie začal vnímať v druhej polovici 90. rokov, teda koncom ZŠ. Počúval som vtedy hardcore. Konkrétne Our Happy Hardcore od Scooteru :D Zmena prišla, keď som nastúpil na strednú a zoznámil sa s novými ľuďmi. Spolužiak Rado mi vtedy podonášal na kazetách onakvejší hardcore. Jeho partia zo zvolenského sídliska Lipovec bola pre mňa vtedy bezodná zásobáreň hudby a tak som sa začal zoznamovať s rôznymi subžánrami tvrdej UG hudby. Najviac ma bavil punk, aj keď skôr zahraničný ako domáci.
V minulom miléniu, ešte ako 14-ročný, som stihol “navštíviť” aj svoj prvý koncert. Iné kafe sa so svojim turné k albumu Vitaj!, ktorý som dostal pod stromček, zastavili aj vo zvolenskom Wéčku. Okolnosti chceli, že som tam nemal s kým ísť, tak som sa vybral sám. Ako som tak pred vchodom naberal odvahu na vstup, započul som mnohohlasé zrevanie “Sieg Heil!” a vyrútila sa banda náckov a začali to rezať hlava nehlava. Mňa zdrapil pod krk skinhead dvakrát väčší ako ja, napriahol päsť a zreval “Čo je?!”. Odpovedal som, že “Nič”, tak ma pustil a odišiel. Keby mi bol ponajebával, tak ma asi zabije… Celé to trvalo maximálne 5 minút. Ja som sa dosral a išiel domov. Deväťdesiate roky.

Od dvetisíceho sa to s koncertami pomaly začalo rozbiehať. Prvý ozajstný bol Interpunk v Lučenci v už zaniknutom Clubuse. Hrali DPH, Happy Cocks, Zóna A a toho času lokálne hviezdy Pexeso; na nich som sa tešil najviac. Vydarená akcia. Skôr ako som odišiel do Košíc, ešte som si stihol zakélovať* na pár UG koncertov vo Zvolene. Z tej doby si pamätám len kapely Mäso a Náhodní známi. Po presune do Košíc toho bolo tak veľa, že to už nemá zmysel menovať jednotlivo. V tej dobe však koncerty boli skôr zámienkou na chlastačku ako sledovanie scény. Internát a odtrhnutie sa z reťaze; poznáme to… Odohrali sa aj nejaké neúspešné pokusy založiť punkovú kapelu. Po rozpade vysokoškolskej partie, nebolo veľmi s kým chodiť na koncerty. Tiež som sa nechal naverbovať do popovej kapely. Síce ku mne niečo presiaklo, ale dá sa povedať, že som mal dva-tri roky útlm.

V nasledujúcej dekáde už obieham koncerty s chlapcami, s ktorými neskôr zakladáme My o vlkoch. Košická UG scéna bola v dobrej forme. Veľa koncertov a na nich veľa ľudí.
______________
*kélovať – tak sme vtedy súhrnne volali pogo, mosh, headbanging, skank a podobné koncertné tanečky. Neviem, odkiaľ to prišlo...



 

V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Internet.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Na strednej som mal rád všetky pankáčiny, čo sa ku mne na páske dostali: Davovka, Zóna, Konflikt, HT, Pexeso
Ma výške som si občas dal aj metal: Depresy, Pyopoesy, Lunatic Gods
Potom neskôr nejaké to indie: Kolowrat, Lavagance, Longital...
Dnes si aspoň raz vypočujem, všetko, čo sa v ramci HCpunku na Slovensku vydá. Žánrovo mi najviac sedia kapely ako Karge Meri, Sound of Qualm a Samorast (teším sa na nový album ;) ). V aute ešte často točím CDčko od Výhrada svedomia; celkom nedocenená kapela.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?

Spoločný menovateľ je prirodzene láska k hudbe a radosť z tvorby. HC-punková scéna sa od napr. hip-hopovej, indie ale aj metalovej scény odlišuje tým, že sa tu nikto nehrá na nejaké prerážačky a prakticky tu nie je prítomna rivalita medzi kapelami. Hotová selanka :D
 
Čo ťa na domácej scéne serie?

Nemôžem povedať, že by ma niečo vyslovene sralo. Mrzí ma však, že scéna starne a teda aj pomaly vymiera. Ale je to prirodzené; trendy prichádzajú a odchádzajú. Niekedy sa však zvyknú vrátiť, tak snáď to bude prípad aj HCpunku. Bola by škoda, keby tento, nazvime to životný postoj, zanikol.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?

V rámci našej scény sa na zvuk veľmi nehráme. A na videoklipy už vôbec nie. Aspoň ja tieto dva parametre u kapiel nesledujem. Často si nahrávky riešia kapely systémom DIY (to je aj náš prípad), tzn. že ak to nie je úplná hanba, môže to ísť na svetlo sveta. Viac ma zaujímajú texty a hudobné nápady a to hlavne naživo. Videoklip beriem ako niečo, čo zaberie veľa času a/alebo peňazí a to za tých pár desiatok pozretí nestojí.

Páčia sa mi naše obaly albumov. Musím nás pochváliť, nikto iný to nespraví :D Mám rád, keď má grafika nejakú pridanú myšlienku a nie je to “len” pekný obrázok. Veľmi kreatívne ku artworku pristupuje High Forehead press. Čo release, to originálny nápad! Čekni ich FB ;)


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Toto je prekvapivo ťažká otázka, hlavne ten dôvetok “a prečo?” :D

Hudba: The Ocean – Phanerozoic; zopakuješ si geológiu.
Kniha: Terry Pratchett‘s Discworld; aj náročnejšie témy umne zamaskované do rozprávky.
Film: Jojo Rabbit; miliónkrát prerozprávaný príbeh (asi stále málo :( ) v originálnom šate.
Seriál: Look Around You; najabsurdnejšia vec akú som kedy videl.
Počítačová Stolová hra: Pandemic; kooperatívna hra na aktuálnu tému.
Tetovacie štúdio: https://youtu.be/M8APcOfiROU :D
Pivo: lokálny craft; podpor miestnych nadšencov (ja rád pijem Padre a Herrenwald).


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Nikoho neprekvapí, keď poviem, že Ffud. Je tam všetko a všetci. Nevýhoda je, že človek pri tom všetkom a všetkých nemá čas na kapely. To isté platí aj o jeho zimnom klone NoFeste. Sledovať sa oplatí aj Opičí bál; to isté, ale v menšom. A najnovšie som si zamiloval akcie v nitrianskom HideParku; boli sme tam prvýkrát, ale ako keby sme sa zišli s dlhoročnými kamarátmi. Rovnaký pocit som mal, aj keď som sa zoznámil s kolektívom SUMA. Takže v podstate všetky akcie s rodinnou atmosférou sú najlepšie :)


Vinyl alebo CD?
 
Digitál :D
Ale aby som odpovedal na otázku, tak vinyl.
Keď už si mám kúpiť hudbu na fyzickom nosiči, uprednostním vinyl. Dôvod je jeho estetika.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Priznávam, že najradšej na tvojom blogu čítam rozhovory s mojimi kamošmi. Síce sa nič nové nedozviem, ale je to taký “feels good” pocit. Hlavne teraz, keď sa nemôžme stretnúť osobne. Takže sem úplne sebecky napíšem mená pár kamošov, ktorých som dávno nevidel:
Laura (SUMA), Janka (Suprafon Family), Ondrej (ZINTAER), Adrik (Wynston Smyth, Punkgen), Rišo (Nazi Tampons), Pali (b), Dávid (NoFest), Stanko (System Erorr), Julo (Antisocial skills), Fero (Sound of Qualm, Bašta), Radko (Kalimero, Ffud), Aďo (Zozoo, Opičí bál), Fog (Medication Time), Balki (Výhrada svedomia), Paľko (Samota(r)), ...

Tiež by mohlo byť zaujímavé, ako by na túto sadu otázok odpovedali už prerazení pankáči (alebo “pankáči”?) z kapiel Iné Kafe, Konflikt, Davovka, Horkýže Slíže. Skús ich osloviť :D

No a v neposlednom rade… Nevšimol som si, že by tu niekde boli aj tvoje odpovede. Malo to byť interview číslo nula, ale môžeš to spraviť ako špeciálne sté vydanie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Čo urobia dve príšery, keď na seba narazia v lese? Usmejú sa.
(Nemecké príslovie)

Vidíme sa na koncerte ;)

===================================================

Linky:

https://www.facebook.com/myovlkoch/

https://myovlkoch.bandcamp.com/