#42 0n0. Experimental doom metal z Bratislavy. Odpovedá ∀ (gitara).

  Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozm ýš ľ aš v t ý chto d ň och ? Som ∀, v 0N0 prevažne obsluhujem gitaru. Pred letom sme doko...

Tuesday, September 29, 2020

#27 Parketovy Lev. Rock'n'Roll z Bratislavy. Odpovedajú Jano (spev) a Alex (bicie).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma v týchto dňoch?

Jano: Ahoj volám sa Jano Hrčka a som spevákom kapely Parketový Lev. V týchto dňoch ma najviac zaujíma moja dcéra Dorota.

Alex: Som Alex a hrám na bicie v kapele Parketový Lev. Cez týždeň chodím do normálnej práce a keď mám voľno, rád s mojou polovičkou cestujem, jem a relaxujem. V týchto  dňoch ma najviac zaujíma, ako to celé dopadne s touto nekonečnou a čudnou covid dobou.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Jano: Od roku 2004 kapela Kaktus (bicie, spev a neskôr iba spev), Pink Panther (bicie), Ramones Bratislava (spev), Sveťo Korbel a Personál (bicie), Bratia Hrčkovci (spev, akustická gitara) a aktuálna a plne fungujúca formácia Parketový Lev od roku 2018.

Alex: V každej kapele alebo projekte som hral a hrám na bubny. Nie som multiinštrumentalista ako Grohl alebo náš Janči :) Za tie roky toho bolo naozaj dosť, tak spomeniem len tie, s ktorými som aj niečo nahral: Becoming a Always Too Late.
 


 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil – podarilo sa ti k nemu dopracovať?)

Jano: Oslobodil som sa od všetkého :). Ale v tejto dobe by som si mohol kúpiť aspoň vlastný mikrofón.

Alex: Hrám na klasickú rockovú sadu s jedným tomom. Sú to Mapex Q s rozmermi BD 22, TOM 12, FT 16. V sade som vymenil len pôvodný malý bubon za výborný Gretsch Retro Luxe 14X,6,5. Plechy mám taký mix od Anatolian a Meinl. Hajtka –Anatolian Diamond Trinity Regular 14, Krešky: Meinl Custom Medium 18 a Anatolian Traditional Crash 20, Rajdka- Meinl MCS 20. HW Mapex, pedál Pearl Eliminator Single. Dokopy to je taký hybrid, ale funguje to celkom fajn. Keď sa ideme baviť v nejakej rovine túžob a snov, tak vysnívaný kit sú DW Collectors series Cherry/mahogany. Raz sa mi k nim podarilo priblížiť v Dúbravke :D


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita?

Jano: Chceli sme byť tak dobrí ako Zóna A, alebo Slobodka...ale teraz sme už lepší :D.

Alex: Keď som s hudbou začínal tak som si predstavoval, že by bolo super nahrať songy v štúdiu, koncertovať, dostať sa na veľký festival, alebo odpovedať na otázky do rozhovoru. Realita je splnený sen :)



 

Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s,2000 a 2010s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj domácej UG scény?

Jano: 90s neviem, vtedy som mal 8 a páčili sa mi Hansonovci, šokoval ma image Prodigy a všade okolo boli kolotoče a eurodance :D 2000s som objavil Punkrock made in Slovakia vol1 a už to išlo... nebol ešte dostupný internet, tak sme si všeljako napalovali cdčka a nahrávali mc kazety do walkmanov. Založili sme kapelu Kaktus a žúrovali a žúrovali až do dekády 2010s.

Alex: Počas 90s som chodil na základku. V TV som čumel na Deku10 a vôbec som netušil, že keď budem veľký, tak sa presťahujem z malebnej Rimavskej Soboty do Bratislavy a budem súčasťou nejakej scény. Scénou vtedy boli pre mňa Ine kafe a Jopo :). Obzory o scéne som si začal rozširovať najmä po tom, ako sa mi dostal do rúk prvý krát katalóg od Hirax Records. Pamätám sa, že som si začal objednávať československé punkové albumy, vtedy ešte na kazetách :D. Musel ma zaujať popis kapely v katalógu a spoliehať sa, že sa mi tá hudba bude páčiť.  Spomínam si takto napríklad na Dimenziu X s ich albumom Nik nie je bez viny. Ten album bol super.

Tesne po roku 2000 som začal hrávať s kapelami v rimavskosobotskej UG scéne, ktorá podľa mňa vtedy fungovala lepšie ako teraz.  Boli to také pravé naivné časy. V tej poslednej dekáde, najmä v jej druhej polovici fungujem už v Bratislave a som rád, že sa mi tu podarilo zabehnúť ako muzikant. Každá dekáda bola niečím špecifická, ale rozpisovať to detailne by bolo na ďalší rozhovor :)


Ktorý album/song z tvojej/ vašej tvorby máš najradšej a prečo?

Jano: Moje dievča mi na skúške napadne hneď ako prvé, keď sa chlapci pýtajú čo si dáme. Dobre mi leze do huby, jednoduchá, melodická, bigbítová vybrnkávačka. Vždy mi spravý radosť.



 

Alex: Z našej tvorby mám najradšej album Parketový Lev, lebo je to jedináčik :D 

 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)

Jano: Moja manželka napísala pekný text:

Hviezdy

Všetci milujú mňa a ja milujem všetkých
Tam kde sú plagáty hviezd zabudnutých
Na dlážke od piva sa všetko začína
A cigareta v popolníku zhasína



 

Alex: Úryvok zo skladby Ďalej:

Niekedy sa ti zdá
Že na tých miestach si už bol
A nový úsmev, stará tvár
Tento album hral dávno pred tebou
Ďalej a hrá ďalej

 
 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?

Jano: V sprche, vo vlaku, na WC

Alex:  Inšpiráciou pre moju úlohu v kapele sú moji spoluhráči a hudba, ktorú počúvam.


Ako vnímaš dnešnú hudobnú scénu – ktoré kapely/žánre máš rád?

Jano: Domácu scénu moc extra nesledujem, ale páči sa mi napríklad kapela našej kamošky Craggy Collyde, alebo začiatkom roka sme hrali s fasa bigbiťákmi The AnyOne.

Alex: Hudobná scéna u nás nie je veľmi veľká. Mám rád rokenrol.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Jano: Málo sa hrá v rádiách a dozvedel som sa, že sa zrušili kvóty na SK hudbu...čiže už to bude minimálne a len pre vyvolených.

Alex: Že nie je väčšia a súdržnejšia.



 

V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90s oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Jano: Neviem porovnať 90s som nezažil. Možno výhoda/nevýhoda že nebol internet, mobilné telefóny, viac sa ludia stretávali... výlep plagátov (jediné info o koncerte)...to sme ešte v začiatkoch robili aj my. Ale zas dnes sa dá celkom dobre nahrať kvalitný album a kludne aj v obývačke cez aplikáciu v smartfóne :D.

Alex: Výhodou kapiel 90s bolo, že ľudí viac zaujímali muzikanti s naozajstnými nástrojmi. Výhodou dnešnej doby sú sociálne siete a online priestor, kde sa kapely môžu prezentovať.


Ktorý zvuk, štúdio, album, kapela, artwork a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac? (minulosť/súčastnosť)

Jano: Nedávno vyšiel druhý album Bratislavských dievčat so zaujímavým artworkom od Martina Gerboca. Zvukovo sa mi páči náš album a aj naše video od Doroty Holubovej :D

Alex: Čo sa týka štúdia, tak musím spomenúť už neexistujúce lučenecké štúdio Morpheus Multimedia, kde sa mi raz podarilo nahrať bubny do pár songov s kapelou Becoming. Produkovalo naozaj kvalitný zvuk. Viem, že do Lučenca chodili nahrávať aj kapely z Bratislavy. Nahrávali tam Abhorrence, alebo Point Blank Range. Peknú nahrávku tam urobila aj kapela Bačova Fujara, ale to je už z iného okresu, mimochodom plodného martinského. Artwork Jana Hrčku samozrejme, na videoklip z minulosti si nespomínam, ale celkom ma bavia niektoré klipy ČADu a Catastrofy. Napríklad Ľudia smrdia, alebo Jebem vaše idoly či Ja som spokojný.



 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

Jano: S Kaktusom niekedy v roku 2007/8 keď sme hrali koncert v Prahe s Fialkami a Zónou A tak prišiel po našom vystúpení za basákom zvukár, že vole ten aparát si nemnel zapnutej :D Ja som slušný ,milý, vychovaný chlapec. Na dekadenciu sa opýtajte Dafyho :D

Alex: Keď sme dali na otočku dodávkou v jeden deň koncert Bratislava-Prešov. Ten pocit dekadencie ráno o šiestej po návrate do Bratislavy nezabudnem :D


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Jano: Hudobný album: Neviem momentálne ma dosť zo 60s baví napr. The Music Machine – Turn on (album)..na tú dobu výborný temný image. Kniha: hocičo od Remarqua, Film: Piti Piti Pa :D, Seriál: Dva a pol chlapa – výborné k jedlu, Hry: počítač nemám, Tetovacie štúdio: Rooster a pivo Stupavar..všetko spriaznené a kamarátske spoločenstvá ;)

Alex: Hudobný album: Foo Fighters-Wasting Light, Kniha: Bývalý bubeník od Hermana Brusselmansa, Film: Sid a Nancy, Seriál: Frasier, hry nehrám, netetujem sa a pivár nie som. Odporučiť ale môžem piešťanský pivovar Žiwell. Majú tam super hamburger a myslím, že pivár si tiež príde na svoje.


Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?

Jano: Chcel by som manažéra, čo nás bude buzerovať, hnať a vybavovať koncerty za normálne prachy.

Alex: Hrať, koncertovať, nahrávať..



 

Ktorá domáca /zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Jano: Z festivalov som mal najradšej u nás Hodokvas..tam som videl Sex Pistols, Iggyho Popa, Toten Hosen...Do zahraničia jazdíme len na sólo koncerty do Viedne.

Alex: Ak máme na mysli festivaly, tak na tie už nechodím. Samozrejme výnimkou sú festivaly, kde hráme. U nás som mal rád festival Hodokvas, alebo Wlesefest. U českých susedov mi je sympatický Mighty Sounds, alebo Rock For People, ale nikdy som tam nebol.


Je niekto na domácej scéne (aktívny, alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?


Jano: S Braňom Alexom

Alex: Dodo Praženec


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Jano: Povaleči z kaváren do polí a továren :D

Alex: Nádej umiera posledná.


 

==================================

Linky:

https://www.facebook.com/parketovylev/

https://parketovylev.bandcamp.com/releases

Friday, September 25, 2020

#26 Toy Pištoľs. Punk z Banskej Bystrice. Odpovedá Krtko (gitara, spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Krtko z Toy Pištoľs a aktuálne sa snažím po letných dovolenkách s rodinou naštartovať do "normálneho" fungovania. Teším sa, že je ešte teplo, slnko, lebo sa nemusím zbytočne obliekať a môžem ešte stále cestovať.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Toy Pištoľs. Nikde inde som sa aktívne nezapájal. Sem - tam som niekoho učil hrať na gitaru, alebo som v niečom poradil, ale to je tak asi všetko.


Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá? (Čo by si raz chcel vlastniť / na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)


Gitár mám viac. Aktuálne mám najradšej home made "Fender Stratocaster", ktorý mám dosť vytunovaný (minihumbucker Seymor Duncan Hotrail, poriadna mechanika, nastavenie u Igora Kellera...). Ako aparát využívam hlavu Mesa Boogie TA - 15 spolu s vertikálnou bedňou Engl 212 Pro. Vyskúšal som už všeličo. Mojim cieľom bolo a je, aby vybavenie bolo čo najmenšie a najskladnejšie. Mesa Boogie TA - 15 je skvelá mini lampová hlava s výkonom 25W v triede A/B, príp 15W v triede A a taktiež 5W v triede A. Váži iba 5,5 kg a zahráš na nej všetko veľkostne od obývačky po amfiteáter, pokiaľ nepotebuješ mať kryštalicko čistý zvuk. Na dokreslenie používam ešte pedál Ibanez TS 7. Okrem toho som si čerstvo kúpil Blugutiar Amp1 Iridium. Je to podlahová mini gitarová hlava s minielektrónkou, zosilňovačom Mosfet triedy D a výkonom 100W. Váži iba 1,2 kg, zahráš na tom všetko a odniesieš si ju v kapsáčoch. Do budúcna sa to môže zmeniť, ale momentálne som spokojný :-) Hrám na to čo je môj aktuálny ideál. Za tie roky Ti však môžem povedať, že omnoho dôležitejšie ako vybavenie je to ako Ťa to baví a ako to celé vnímaš a cítiš.


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

To je na dlhú diskusiu. Rôzni "umelci" sa nám snažia vnútiť nejakú definíciu toho, čo je umenie. A popri tom radi používajú slovo gýč :-) Ja to vidím tak, že pohľad na umenie je každého subjektívna vec a akákoľvek kategorizácia je istým spôsobom snaha o zničenie umenia :-) Pre niekoho môže byť umenie opravenie auta, pre niekoho namaľovanie obrazu, či zahratie zložitej melódie. Hľadať v čisto subjektívnom svete istý druh objektivity je veľmi zložitá vec.


Aké sú ostatné formy umenia okrem hudby, ktoré máš rád + zaujímaví domáci interpreti ?

Obdivujem napr. aj rôznych pouličných umelcov, či istým spôsobm manuálne, či inak zručných ľudí. Viem oceniť veľa vecí, ktoré nedokážem urobiť ja.  Z nehudobného rangu som veľký fanúšik radikálneho vyšívania Kundy Crew. Taká nenápadná vec a pritom robí tak veľa...


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

To je opäť na individuálne posúdenie. Z môjho pohľadu môže byť umenie aj kontraverzné, ale nie každý to dokáže prijať a pochopiť... Napríklad také vymodelovanie svietacieho slniečka zo srdca mŕtveho nebožtíka, ktoré je naložené vo formaldehyde... :-D


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Veľmi náročná otázka. V 90 - tych rokoch som začínal s punkom a bol som veľký punkový zberateľ hudobných nosičov a všetkého, čo s tým súviselo. V tej dobe som založil kapelu Toy Pištoľs, ktorá vychádzala zo zábavového punku, ktorý ma v tej dobe najviac ovplyvňoval. V ďalšej dekáde som konečne pochopil, že punk sa líši od mainstreamu nielen hudbou, ale aj textami a hlavne prístupom. Taktiež som prijal fakt, že punk je primárne protest. To dodnes nepochopilo kvantum hudobníkov a kapiel, ktoré sa snažia spájať svoje meno s punkom. V tomto období sme sa ako kapela rozhodli, že nebudeme hrávať na festivaloch a v kluboch si budeme vyberať s kým vystúpime na jednom pódiu (teraz už sú minifestivaly, kde hrajú kapely, s ktorými sme ochotní stretnúť sa na jednom pódiu). Po roku 2010 som do značnej miery prestal riešiť veci v "punkovom hnutí", pretože som pochopil, že to nemá zmysel. Občas sa ešte zaktivizujem, ale málo pre punk :-) Ako členovia kapely sa výrazne viac venujeme rodinám a priateľom, ako dianiu v kapele, či v "scéne".




 

Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Veľmi okrajovo sledujem dianie v "scéne". Hudbu počúvam najmä v aute, lebo inde na to nie je priestor. Mám pustené fakt rôzne žánre, ale všetko primárne vychádza z rocku. Veľmi ma zaujímajú texty kapiel, ale v tom aute zvládam aj "vatu" - chytľavé mélódie :-) Serie ma nezáujem najmä mladých ľudí. Mám pocit, že uvažujú ešte menej ako my v ich rokoch. Vadí mi, že aj v scéne sú viacerí ochotní legitimizovať politku Kotlebovej primitívnej strany Kotlebovci ĽSNS. Vadí mi, že iní pre zmenu majú plné ústa rôznych kecov na podporu menšín, LGBT komunity, prírody a pod. Ale ostávajú iba pri slovách. Keď to treba nejako podložiť skutkami, tak ich niet... Mohol by som ďalej pokračovať, ale škoda slov. Čo sa týka zaujímavých domácich interpretov, možno sa budem opakovať, ale páči sa mi tvorba kapely Samorast. Je to taká zaujímavá zmes punku, hardcoru, možno ema... No a mňa osobne v poslednej dobe dosť zaujalo hudobné zoskupenie Piče :-) O čo menej dievčatá majú hudobnú zručnosť, o to väčší feeling a nápad to má :-D A veľmi dôležité je, že ich skladby majú myšlienku. Hudobnú zručnosť časom nadobudnú, snáď to vtedy nestratí ten feeling :-)



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?

Na toto Ti neviem odpovedať, lebo viacero noviniek sa ku mne dostane až časom. Relatívne dobrý zvuk sa v dnešnej dobe dá spraviť aj v skúšobni. Viaceré kapely, ktoré využívajú sample však znejú až príliš nereálne a keď to potom vidíš naživo, tak často to býva na smiech :-) Veľmi kvalitný prirodzený zvuk kapely vie zachytiť Peťo Masarik.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?


Album určite "Prispôsob sa alebo zdochni". Tam je dá sa povedať každý song "hitovka". Taktiež obdobie, v ktorom sme ho natáčali, bolo určite to najlepšie a najpohodovejšie v rámci kapely. Avšak sám od seba počúvam iba "Apokalypsu duše". Obľúbený song asi nemám - nikdy som nad tým nerozmýšľal.


 

Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Nad týmto som taktiež nikdy neuvažoval. Neviem. Jednoducho v každom období je to niečo iné. "Vyber si" asi najlepšie vystihuje podstatu fungovanie v každodennom živote: 

"Vyber si medzi dvomi cestami - peniazmi, úspechom, či problémami. Ja som sa rozhodol pre problémy a občas som z toho unavený. Nevzdávať sa to je moje hobby, bojujem proti svinstvu tejto doby. Odmenou za to sú mi urážky, výsmech, pohŕdanie a prekážky."

 


Vinyl alebo CD ? Prečo ?

V dnešnej dobe určite vinyl. Má to aspoň zberateľskú hodnotu. Na druhej strane ale treba priznať, že pri žánroch, o ktorých sa bavíme tam tú kvalitu rozdielnosti zvuku jednoducho nepočuješ, lebo tam viac - menej nie je :-) Zároveň treba priznať, že takmer všetko sa nahráva digitálne, takže aj argument, že sa bavíme o analógovom výstupe je zbytočný. Osobne mám pocit, že aj tak väčšina počúva digitálne formáty (vrátane zberateľov LP). Je to jednoduchšie, pohodlnejšie, spratnejšie...


Zaujímavá príhoda zo života tvorby, o ktorú sa môžeš podeliť ?

Za tie roky tých príhod bolo veľa. Zhruba v období 2002 - 2007 nás vozieval na koncerty na už vtedy starej Škode 1203  v tej dobe cca 50 - tnik Dušan, ktorý bol nasraný na celý svet, ale nápady mal ako McGyver :-). Na koncerty vždycky nosil taký starý sveter s lyžiarmi a medzi punkáčmi sa cítil ako doma :-) S ním sme zažili veľmi veľa veselých príhod. Napr. keď si Dudo zabudol zobrať na koncert paličky, tak mu ich vystrúhal z dreva. Alebo išli sme na koncert do Čiech a na hraniciach, keď sme ukazovali pasy, tak nám zdochol motor na Škode 1203. Tak sme ju cez hranice jednoducho odtlačili a pohraničiari kukali, čo sa deje. Asi 50 m od hranice sme ju roztlačili, na dvojke naskočila a my sme pokračovali ďalej. Alebo v Trnave počas koncertu nabehla kriminálka, všetci sme sa museli otočiť chrbtom k stene a on im predal z nášho distra nejaké anarchisticko - antifašistické ziny a tuším aj naše tričko "Srať na biely dom". Oni si to regulérne zaplatili, hoci v tom zmätku nemuseli...


Výtvarne dielo, hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra a pivo ktoré odporúčaš.

Mám rád diela pouličných autorov, ktorých svet nepozná. Zaujímavé veci robí napr. Foxo - Foxoza media, aj keď niekedy je to koláž, fotografia a pod. Hudobný album - tam je kandidátov viac. Asi najviac ma dobovo ovplyvnil album "Kríza vedomia" od "Davovej Psychózy". O to viac ma mrzí, ako táto kapela dopadla... Veľmi som žral aj "Jaksi Taksi" - "Uvěř a zaplať". Filmov je taktiež viac, hlboký dojem vo mne zanechal film "Kocka", ktorý je o ľudskom charaktere. Seriál: "Takí normálni Američania". Je to o vycvičených agentoch KGB, ktorí si založili rodiny a robili paseku v USA :-) Počítačová hra asi Fifa. Tak trikrát za rok sa ju zahrám u kamošov na plejku a pripomenie mi to obdobie 15 - 20 rokov naspäť. Z pív podporujem malé pivovary. Mám rád Krebs. No a taktiež mám rád tankové pivo. Viac však svoju pozornosť sústreďujem na kvalitné víno :-)


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Neviem posúdiť, lebo nechodím, resp. veľmi málo chodím na akcie.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Nooo, rád by som si prečítal rozhovor s Koňýkom, ale nie na tieto otázky, ktoré tu píšeš. Boli by to otázky "na telo", ktoré by mapovali jeho "punkový" život, vrátane postupného pádu na dno záchodovej misy, ktorý sa začal veľmi dávno predtým, ako priznal farbu - že je nácek (niektoré mám v hlave). Obávam sa však, že by na viaceré z nich odmietol odpovedať :-)


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

"Prispôsob sa, alebo zdochni."

================================================

Linky:

https://www.toypistols.sk/

https://toypistols.bandcamp.com/

Kredity:

Fotky (Toy Pištoľs Facebook)

Tuesday, September 22, 2020

#25 Plastery. Death Metal zo Zvolena. Odpovedá Jakub (vokál).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Jakub Mrážik, vokalista skupiny Plastery, študent, brat, syn, príležitostný hráč biliardu a obdivovač krásy slovenskej prírody. Celý život žijem vo Zvolene, odkiaľ pochádza aj naša kapela. Podobne, ako väčšina chalanov z Plastery, študujem na vysokej škole mimo stredného Slovenska, čo občas komplikuje kapelný život. Aktuálne ma najviac zaujíma tvorba nášho nového albumu „Yes, of corpse“, ktorý by sme chceli vydať ešte tohto roku. Okrem toho sa venujem rodine, kamarátom, turistikám a snažím sa vyžmýkať čo sa dá z posledných dní voľna pred začiatkom semestra.  


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Uf. Podľa mňa je umenie čokoľvek, do čoho autor vkladá svoju emóciu za účelom odovzdať ju publiku. Taký inštalatér má manuálnej zručnosti až až, ale správne poťahané trubky nemusia byť hneď umením. Jedine, že by boli také parádne že radosť pozrieť, to v takom prípade hej.  


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať

Umenie by sa malo robiť pre umenie. Hudba pre ucho, obraz pre oko. Najviac mi vadí, keď niekto proste musí do svojej hudby za každú cenu pchať politiku. Chápem, že to je téma, ktorá vie v niekom vyvolať priam búrlivé pocity, ja však uprednostňujem keď to tam nie je.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?


Neviem čo myslíš tým „nie si ochotný akceptovať“. Neviem, ako by sa také neakceptovanie umelca malo u mňa prejaviť. :D Ak robí umenie, ktoré sa mi nepáči, alebo ho nechápem, tak ho proste nesledujem. Ako baseball.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu Tvojho osobného hudobného vývoja a vývoja kapely ?

Keďže som sa narodil v roku 1998, povedzme, že som sa v deväťdesiatkach hudbe ešte veľmi nevenoval. 2000’s som prevažne pretancoval vo folklórnych súboroch, čo ma na môj veľký smútok neuchránilo pred detskou obezitou, a niekedy začiatkom 2010’s som presedlal z folklóru za bicie. Growl som počul prvýkrát od kapely Haggard,  ktorá je doteraz mojou srdcovkou a podľa ktorej som sa aj učil vokálovať. Po bicích som ešte skúšal basgitaru, to ma síce až tak nechytilo, ale práve vďaka nej som sa dostal prvýkrát na pódium s Plastery, keď ma zavolali zaskakovať za basáka. Vývoj Plastery začal založením v roku 2012 členmi skupiny Laburnum Diver, ako vedľajší projekt. Pôvodný plán bol skladať old school detah a všetkým kamarátom nakecať, že to sme niekde objavili starú nahrávku od dávno zabudnutého interpreta. :D Keď si ale chalani uvedomili, že Plasterovská hudba vôbec nie je márna, začalo sa to brať viac seriózne. Po tom, ako pôvodný spevák Robo skončil na psychiatrii, sa do kapely dostal vokalista Lukáš, ktorý sa však tri dni pred jedným koncertom proste zobral a odišiel bývať do Prahy. Skôr než tak urobil, stihol ale nahrať prvý Plastery album „From a dark grave...“, ktorý tu takto nenápadne promujem. Po ňom som sa už dostal k mikrofónu ja, a som pri ňom aktuálne už asi tretí rok.


 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Už áno. Nie vždy to tak bolo. Zo začiatku môjho pôsobenia som sa cítil trošku mimo. Prišiel som na koncert, odchrčal som čo bolo treba a šli sme domov. Nikoho sme nepoznali, s kapelami sme sa veľmi nebavili... Neviem presne kedy nastal ten zlom, ale už je to teraz oveľa lepšie. Občas sa stane že niekde spoznajú naše meno, zavolajú nás na akciu, alebo nás odporúčajú kapely s ktorými sme predtým hrali. Je to fajn pocit, že sa konečne dostávame do povedomia našej undergroundovej metalovej scény. Našli sme si stály fanklub, spriaznené kapely, všetko sa uberá správnym smerom. :)


Ako sa podľa Teba za posledné dekády formovala domáca scéna ?

Neviem ti povedať takto popravde, lebo sám som sa formoval len posledné dve dekády, ale ak by som si mal tipnúť, tak by som povedal, že sa vyformovala z pomerne malej scény na peknú a košatú s množstvom rozmanitých kapiel, z ktorých sa rozhodne dá vybrať čo ťa zaujíma. Neustále vznikajú nové mladé kapely a prinášajú nové nápady. Mám pocit, že aj na koncerty chodí čím ďalej, tým viac mladých ľudí, čo teda rozhodne považujem za veľké plus.


 

Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Ako malý som si fičal na tatkovom Eláne, lebo som akosi nemal na výber. Keď už som na výber mal, tak som si vybral Lunatic Gods ako môjho favorita na slovenskej metalovej scéne a s výberom som spokojný doteraz. Dosť dlhé obdobie som si fičal ešte na ČADe a z menších kapiel, ktoré som postretával na koncertoch, mám rád napríklad Marturos, Modern Age Dying, Bloody redemption a Synapse failure.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Neviem či vyslovene serie, ale znepokojujú ma tie rôzne žabomyšie vojny a pocity nadradenosti niektorých ľudí. Je nás tu 5 a pol a furt niekde nejaká telenovela. Je to trošku smiešne.


V čom mali podľa teba výhodu domáce kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Pre dnešné kapely môže byť náročné doniesť niečo nové. Po tom, ako sa rozšírili všetky tie počítače a internety, každý už videl všetko a je ťažšie človeka prekvapiť. Na druhú stranu, z rovnakého dôvodu mali možno práve 90's kapely problém nájsť inšpiráciu, keď bolo zdrojov menej a veľa vecí museli prakticky vynaliezať. Mne vyhovuje situácia tak, ako je. Myslím, že máme oproti starším kapelám o niečo jednoduchšie podmienky.



 

Ktorý/é album/y, resp. piesne/ne z vašej tvorby považuješ za najlepší/ie a prečo ?

Za najlepšie/iu pesničky/u z nášho album/u považujem Moshing Skeletons Under the Stage. Je to asi najikonickejšia pesnička z nášho prvého albumu. Nie je možno najmastnejšia, ale dokáže zaujať široké publikum a vždy je to tá, ktorú si po koncerte ľudia najviac pamätajú. Proste tancovačka. Džiga džiga.


Ktorý váš text považuješ za najosobnejší (+úryvok) ?

Plastery – Papek v hlave

Papek v hlave. Papek v hlave.
Papek v hlave. Papek v hlave.
Trčí. Trčí. Trčí. Trčí.
Trčí. Trčí. Trčí. Trčí.


Taký text sa priam dotýka duše, nie?


 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Väčšina našich pesničiek začína ako mikropoviedka alebo slovná hračka. Snažíme sa nápady nesiliť, ale nechať ich chodiť keď sa im zachce. Občas dopomôžeme nejakou tou knižkou o strašidlách. Keď niekoho napadne nejaká hovadina, rozpracuje sa k tomu príbeh a ten sa následne otextuje. Hudobne sú hlavní skladatelia Kubko gitarista a Radko basista, ktorých techniku nepoznám ale tipujem že je založená na dlhých zimných večeroch v Brne na intráku.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Možno len taká krátka epizódka zo života nášho bubeníka Domina, ktorý si všimol zvláštnych pohľadov dám, zakaždým, keď vychádzal z klubových toaliet. To, že to nie sú pokusy o zvádzanie, si uvedomil, až keď si po piatej návšteve sociálneho zariadenia všimol kútikom oka tabuľku na dverách „WC ženy“.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a akým spôsobom sa napĺňajú ?

Chcel som sa podpísať na prsia fanúšičke. Podpísal som sa na prsia fanúšičke. Už nevidím žiadny priestor, kam by sme sa ešte ako kapela mohli posunúť. :D Nikdy sme nemali nejaké vážne dlhodobé ciele, čo kedy spraviť, čo presne dosiahnuť, kde sa chceme vidieť za dva roky... Samozrejme, bolo by fajn preraziť, ale necítime potrebu ísť cez mŕtvoly. Hlavným dôvodom, prečo to robíme je, že nás to proste baví. Keď sa naskytne príležitosť, berieme ju, keď niečo robíme, snažíme sa to robiť na 100%, ale nenaháňame sa za dátumami. Kapelu beriem skôr ako aktivitu, ktorú robím so svojimi kamarátmi, než nejakú kariéru.



 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vašej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

No vidíš, takmer sa ti to aj podarilo ale ľaľa! Tam je. Priamo v zátvorke. Všimol som si ho. Najsilnejší moment zatiaľ bol týpek, ktorý prišiel na koncert len kvôli nám, kúpil si tričko, a keď som sa pýtal chalanov že kto to je, tak sme zistili že ho nikto z nás osobne nepozná.  Normálne cudzí človek. Veril by si tomu? To je asi tá sláva o ktorej som toľko počul. :D Alebo napríklad, že nám niekto na koncerte ukradol dve tričká. Keď si dal niekto tú námahu, tak sa mu asi fakt páčili. :D  (ak by mal niekto záujem, môže si ich pozrieť na našom bandcampe, alebo na instagrame Plastery.official)


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Doskladať tretí album. Natočiť dáke videoklipy. Dokončiť výrobu tajnej zbrane, ktorá nám pomôže ovládnuť celú slovenskú death metalovú scénu. Ďalej by som chcel trošku popracovať na svojom pódiovom prejave a naučiť sa hrať na pílu.


Hudobný album, kniha, film, seriál, tattoo štúdio, počítačová hra a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Všetko okrem tattoo štúdia môžem vrelo odporúčať na základe vlastnej skúsenosti. Tattoo štúdio z toho jediné nevlastním tak neviem, ale asi je to fajn ak vie človek tetovať. Mne by tatoo štúdio bolo vcelku na nič, ale keď niekto vie tak vie.



 

Ktorá domáca/zahraničná akcia bola/je pre teba najlepšia a prečo ?

Zatiaľ najlepšia akcia bola naša domáca klubovka „Zvolenský mlynček 2“. Klub narvaný, kopec známych a kamarátov, super kapely, predaje, tancovačka a ešte k tomu som nemusel spať niekde v skúšobni na zemi a obedovať bagetu. Dúfam, že keď sa nám vo svete ukľudní zdravotná situácia, budeme môcť zorganizovať ďalší ročník, lebo zatiaľ sa mi nikde nehralo lepšie ako vo Zvolene. Doma je doma.


Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Na toto ti neviem povedať skoro nič, keďže som sa nad tým nikdy veľmi nezamýšľal. :D Pre mňa osobne je to CD, ale to len z obyčajných prízemných dôvodov ako napríklad, že nevlastním gramofón a celkovo sú CDčká oveľa lepšie prenosné a nepreskakujú. Hlboké úvahy o duši, farbe, kvalite zvuku alebo takom dačom odo mňa nechci.


 
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Nominujem kapelu Marturos. Videl som ich Q&A video a nedozvedel som sa dostatok informácií. Prosím, potráp ich svojimi otázkami. Ďakujem.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Chcel by som poďakovať všetkým, čo to dočítali do konca a navrhnúť, že ak máte teda až tak strašne veľa voľného času, skúste si ho spestriť vypočutím nejakej našej tvorby. Čím viac sa vám to bude páčiť, tým viac sa z toho budeme tešiť. Ďakujem krásne aj Jablkám za rozhovor, bola to zábava, a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme. :) Dovtedy nazdar.

=================================

Linky:

https://plastery.bandcamp.com/releases



Friday, September 18, 2020

#24 -273,15 (Absolútna Nula). Punk z Trnavy. Odpovedá Justin (basa).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Matúš, volajú ma Justin. Bývam v Trnave, motám sa okolo Kubíku. Momentálne ma najviac baví nahrávanie hudby, mix a mastering


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Jednoznačne subjektívne. Neverím v jeho objektívne merítka, nemalo by byť umelé. A nemám rád to slovo. Za väčších/lepších "umelcov" väčšinou považujem tých, ktorí sa tak sami neoznačujú, takže by som to neoddeľoval


 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nemalo by mať žiadne hranice


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Ak sa jedná o koncert, hranica je 25-30 minút :D  . A samozrejme, názory obmedzujúce slobodu druhých


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu Tvojho osobného hudobného vývoja a vývoja kapely ?

Najdôležitejším bodom vývoja našej kapely je október 2007, release albumu Bozk na rozlúčku od Kontrafaktu. Mňa osobne najviac ovplyvnili 80tkové hardcore punkové kapely, ku ktorým som sa dostal keď som mal 15. Dovtedy som počúval mix kadejakej prapodivnej elektronickej hudby, nevnímal som hudbu moc do hĺbky. Bola pre mňa skôr niečím na vyfiltrovanie


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Určite áno, ale ťažko ju pomenovať. Nejaká d.i.y. - punková ? Súčasťou sú všetci. Či ľudia ktorí organizujú akcie, navštevujú ich alebo hrajú hudbu


Ako sa podľa Teba za posledné dekády formovala domáca scéna ?

Najviac ma teší že vzniklo za posledné roky veľa mladých kapiel, a že sa čoraz viac hudobne experimentuje. Nieje to ale iba o hudbe, kolektívy vznikajú väčšinou vďaka priestorom, ako je napr. KLUB, Hájovňa, Električka T3, alebo Kubik. Snáď toho bude čoraz viac, a viac priestoru si vezmú dievčatá/ženy

 

Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Keď som začal chodiť na koncerty, zaujímal ma hlavne hc/punk, bol som zaťažený len na pár kapiel - Boiling point, Rúbanisko, Cheap talk, Ničiteľ, Wilderness.. Postupne som prišiel na chuť aj iným žánrom ktorým som sa vyslovene bránil :D napr. emo. Teraz ma bavia najviac práve tie úlety. Munchen konflikt, Autor, Fvck Kvlt, Cameleon, Pure Confusion, Nabosoposkle, Clivosť.. a dalo by sa dlho pokračovať.


Čo ťa na domácej scéne serie?

To že sa tolerujú zaostalé názory niektorých kapiel len preto, že hrajú už dlho/sú dáke "legendy".


V čom mali podla teba výhodu domáce kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Nezažil som si to takže ťažko povedať. No príde mi že je to teraz všetko dostupnejšie, dá sa viac koncertovať a cestovať, ľahšie si zoženieš nástroje a techniku..


Ktorý/é album/y, resp. piesne/ne z vašej tvorby považuješ za najlepší/ie a prečo ?

Nemám také


Ktorý váš text považuješ za najosobnejší (+úryvok) ?

Raz som Kočovi cestou do Kubiku povedal smutnú vetu

"Otvorím depresia.sk
pošlem nejaké životopisy
nikto sa mi neozve
a môžem sa ďalej zajebávať"


Zhodli sme sa že to znie ako text a urobili sme song :D. Kočo do toho pridal na koniec "Aj tak skončím na pošte jak doktor". A to sa splnilo. Tretí mesiac robím na pošte.

 

 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Inšpirácia prichádza podvedome zo všetkých smerov, neviem či to niekedy nieje aj na škodu.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Raz po mŕtvom koncerte v Šali za nami prišiel nejaký 40tnik čo sa tam náhodou zatúlal a povedal že to bolo strašné a už by sme viac nemali hrať. ♥


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a akým spôsobom sa napĺňajú ?

Prvá "hudba" v ktorej som mal prsty bol projekt Pod altánkom, a bolo to pre zábavu. Ambícia sa naplnila.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vašej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Vrcholom našej hviezdnej kariéry bol moment, keď po koncerte v Colloseu za nami prišiel faget, a povedal : "Ci kamo. To bolo take drsne že jak ste začali hrať sa mi z treniek urobili tanga." Na druhý deň pribudla na facebooku recenzia od kuča - "ked hrala Nula tak mi odtrhlo slipy". Poteší.



 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Chceme nahrať nové songy, a dať ich na splitko s cameleonom ktoré už dlho plánujeme.


Hudobný album, kniha, film, seriál, tattoo štúdio, počítačová hra a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: Demo od Vile Justice - keď si to pustím v práci, môj bicykel sa premení na motorku. Kníh som prečítal príliš málo nato aby som tu špekuloval. Film môžem povedať za kapelu - dokument Osadné. Seriál a hry South park. Tattoo štúdio Jakub Kiza- bude sa na teba pri tetovaní krásne usmievať popod fúz. Pivko jednoznačne Steiger Nealko Tmavý Radler Citrón ♥


Ktorá domáca/zahraničná akcia bola/je pre teba najlepšia a prečo ?

Zo všetkých akcií 100% Opičí bál lebo je tam najlepšie jedlo na svete, Andrej a Mišel si zaslúžia medailu, slávu a česť.


Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Analógové nosiče sú mi sympatickejšie, CD som si asi nikdy nepustil. Ale ak by som si mal vybrať medzi CD ktoré si doma napálila kapela, vyrobila obal a booklet, priložili nášivku.. a Vinylom ktorý si nechala kapela celý vyrobiť a zabaliť, cením si viac to CD


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Radko zo Seredskej ffud crew


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Škaredé slová to je jediné čo vím, nič inteligentné ti asi nepovim

 

=================================

Linky:

 https://absolutnanula.bandcamp.com/

Kredity:

Fotky: David Goliaš (Facebook)

Monday, September 14, 2020

#23 Terminal State. Dark Industrial. Odpovedá Chris XX (spev/programming/music).

 


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Chris XX: Ahoj, používam umelecké meno Chris XX a som spevákom v kapele Terminal State. Inak ma ľudia tiež poznajú aj pod občianskym menom Tomáš Mutina.
V týchto dňoch sa snažím venovať hlavne muzike. Objavujem nové projekty, čítam knihy, sem tam si pozriem film, na ktorý som sa chystal už dávno a trošku sa vzdelávam kdeže v hudobnej brandži nesmieš zaspať na jednom mieste. Samozrejme si sem tam vyjdem na pivko, kde vediem debaty o umení s mojim priateľom a známym slovenským gitaristom Davidom Kollárom.  Ak ostane čas tak sa venujem trošku športu a rad si vyjdem do prírody.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Chris XX: Väčšina fanúšikov ma pozná ako speváka z elektronickej kapely Terminál State, ktorá je vlastne mojou domovskou kapelou.  Pôsobil som aj v projekte Apophysia  s kamarátom P67k z Čiech.  V minulosti som chvíľku zaskakoval aj úlohu klavesaka v metalovej kapele Khadaver. Momentálne okrem Terminál State stále aktívne pracujem na mojom sólovom projekte THXM a trošku pomáham bráchovi s The Opposer Divine. S Davidom Kollárom nás mohli vidieť ľudia na vystúpení pred kapelou Tony Levin Stick Man. Vystúpili sme, ako projekt DaT.  Čo sa týka jednorazových spoluprác je toho viac, tento rok som intenzívne makal na veciach pre Frontier Guards. Snáď som na nikoho nezabudol, a ak áno tak mi to dúfam bude odpustenie.

  

Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)

Chris XX: Otázka celkom do kuchyne, ale budem sa snažiť to trošku skrátiť, lebo toto by mohla byť veľmi dlhá odpoveď.
Ako  základ používam DAW. Tu používam tri typy každý na niečo iné. Momentálne na základné nápady pouzivam Ableton Live. Na mixing a mastering Cubase. Takisto využívam  Logic Pro X na MAC, kde tiež pracujem so zvukom a videom.  Samozrejme mám svoje obľúbené nástroje, v mojom štúdiu momentálne vládne Elektron  (Digitakt, Octatrack a Analog Four) no a mám aj zopár ďalších syntakov  plus taký menší modul rack. Úprimne, úplne mi to stačí, pretože dnes tvorba až tak nezáleží od množstva syntakov, ktoré doma máme.  Napriek tomu  sa rad poteším s nejakým nový synťákom. Ale nepoviem ti, ktorý by som práve chcel mať v štúdiu, je toho také množstvo, že je ťažké si vybrať. Vo fáze, keď tvoríš to nieje až tak žiaduce sa začať učiť pracovať s novým strojom, niekedy to zaberie dosť času, ktorý potom v kreatívnom procese chýba.



 
Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?

Chris XX: Nemyslím si, že je to nejaká kariéra, jednoducho sa hudbou bavíme robíme to srdcom. Najpozoruhodnejšie je snáď to, že ma to baví hádam od 15 rokov a aj keď som mal niekoľkokrát chuť sa na to vykašľať stále ma tvorba a hudba pritiahne späť, stále si ma nájde a myslím si, že to tak zostane. Možno nebudem chrliť albumy každý týždeň, ale vždy budem mať rád ten pocit, keď začínaš robiť nový song, keď si povieš, že je hotovo a pustíš to medzi ľudí, odovzdáš to, čo v tebe tak povediac bublá.  Nečakáš žiadne uznanie o to prijenejsi je pocit, keď sa chce niekto s tebou o tvorbe rozprávať. Takže asi taký celkový pocit je pozoruhodný, lebo byt muzikantom umelcom to je dar to samo je pozoruhodná vec. Musím však spomenúť aj to, že sme preskakovali naším idolom Front Line Assembly, čo bol skutočne úspech.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Chris XX: Ak sa môžem zamyslieť, je zaujímavé, že v tých 80's to šlo trošku pomalšie, čo sa týka vývoja. Áno na začiatku som sa zoznámil  Kraftwerkom a už vtedy ma viac oslovovala elektronická hudba. Sem tam sa na páskach našli aj metalové songy a minule som si spomenul na jeden song od Mr Mister Broken Wing, sporadicky si človek spomenie na songy, ktoré počul ako decko, keď sa formoval  hudobný vkus.   V 90's  už bolo hudby pomerne dosť napriek tomu ma neoslovil mainstream, ale skôr elektronická subkultúra. Objavil som Front Line Assembly, Skinny Puppy, Ministry a ostatné elektronické mená.  Pravdupovediac 2000 som prežil  tom ošiali FLA, Laibach, Skinny Puppy a vlastne celej elektronickej scény.  V súčasnosti je to už trošku iné, ale viem, kde sú moje korene, vždy si rád pustím dobrý elektronicky nárez.
Terminal State bolo ovplyvnené už spomenutými kapelami a myslím si, že stále je  hlavne ich  skoršia tvorba je veľká inšpirácia. Dalo by sa samozrejme vymenovať viac kapiel a projektov, ale myslím si, že toto boli naše hlavné piliére.
Momentálne som takzvaný širokospektrálny poslucháč, objavujem hlavne dobrú kvalitnú hudbu, nie niečo lacné. Často nájdem aj niečo z minulosti, čo som nestihol vypočuť. Za zmienku snáď stojí Brian Eno a nedávno ma veľmi prekvapil album Káve od Samuela Rohrera, páči sa mi tvorba Slighter, Tým Hacker; Tool, Amon Tobin, Richard Devine; Michael Rabia, Eivind Aarset, Moris Black, Martin Stig Andersen, Mac Quayle alebo aj rockovejšie veci, ako Tool. A to je len taký rýchly prierez toho, čo momentálne počúvam.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Chris XX: Musím povedať, že asi každý jeden. Zvláštne je to, že moc svoju tvorbu nepočúvam, ale, keď s odstupom času niečo vypočujem sám sa divím, ako sa vec podarila. Áno už sa nevraciam k tomu, čo bolo. Z môjho pohľadu je to  jedna cenná vlastnosť, ktorá sa viaže na všetky albumy. Dokázali sme  tie albumy dať dokopy, čo sa nedeje len tak samozrejme je to  veľmi zložitý proces a, keď už držíš album v ruke cítiš náležite zadosťučinenie. Vydýchneš si, niekoľko mesiacov ho nechceš počuť, lebo si ho počul už sto možno 500 krát tak ho poznáš naspamäť už si ho nevieš tak vychutnať. Potrebuješ čas na to, aby si sa k nemu vrátil a načerpal tu náladu z dní kedy skladby vznikali.
V každom prípade ak je záujem na discogs.com nájdeš komplet diskografiu a môžeš si spraviť názor aj sám.
Ak, predsa len chceš meno tak mám rád song Andromeda. Ten hráme defakto stále na koncertoch  je to taká naša značka, čo s nami všade chodí a všade zanechá svoj odkaz.


Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Chris XX: Zas je to pre mňa osobne Andromeda, je to o únosoch mimozemšťanmi a keďže som sa tejto tematike kedysi celkom intenzívne venoval zanechalo to vo mne svoju stopu. Myslím, že to tak vždy bude aj keď teraz už fičím na iných veciach. Text je hodne o symboloch, čiže poslucháč si môže z neho zobrať, čo s nim práve rezonuje. Odporúčam si song radšej vypočuť a precítiť jeho atmosféru. Text to všetko len dopĺňa.

 



Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Chris XX: Obidva majú pre a proti. A toto je dosť široká otázka keďže sme v dobe streaming médií.
Dnes len málo ľudí má možnosť  sadnúť a prehrať si tieto nosiče.  Doba je rýchla a nikto nepočúva album ako celok, stráca sa koncept, lebo songy sú v zdielanych playlistoch  bez významu. Ja preferujem ešte stále CD keďže si ho mám možnosť prehrať. LP mám, ale naozaj, len ako zbierku.  Z hudobníckeho hľadiska je jednoduchšie vydať CD.  LP potrebujú väčší náklad, ktorý vôbec nepokrýva  dopyt. A tu sme zas na začiatku; ľudia si radšej pustia hudbu zo Spotify, lebo mobilný telefón má, predsa každý.


Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ?

Chris XX: Veľmi dobrá otázka. V dnešnej dobe je toho veľmi veľa, musím povedať, že sa tak nejako stratila hierarchia, slávny môže byť už takmer ktokoľvek. No a či vnímam domácu scénu, áno vnímam cez moje subkultúrne pohľady. Určite ti tu nepoviem nikoho z mainstreamu, pretože rádio nepočúvam. Keď mám možnosť tak si zájdem na nejaký Open Air festival  komornejšieho charakteru, tak vždy človek objaví zaujímavú muziku. Napríklad na Hradbách Samoty nájdeš určite niečo temné a pre mňa dostatočne artové.Mám rád aj kapely, čo tvoria podobný štýl ako tvorim ja - KIFOTH, Last Influence of Brain alebo Eclipsed.

 


 

Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Chris XX: Nemyslím, že by som mal kritizovať niekoho prácu. Keď tvoria srdcom tak je to v pohode. Samozrejme, je tu veľmi veľa braku, žiaľ tento brak je široko žiadaným väčšinovým poslucháčom. Toto tak bolo vždy. Ľudia potrebujú počuť peknú jednoduchú melódiu, nad ktorou sa netreba veľmi zamýšľať. Pre nás náročnejších poslucháčov zostáva úloha objavovať nové veci. Pretože melódia nemusí byť vždy opakovanie štyroch akordov. Melódia môže byť aj jedných tón, ktorý ma raz inú dynamiku inú dĺžku inú artikuláciu. Preto by som tu bol nerád v úlohe sudcu, že niečo je dobre a niečo je zle. Každý človek by si mal slobodne vybrať, čo chce počúvať, mňa oslovujú náročnejšie žánre


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?


Chris XX: Tu musím vcelku premýšľať, lebo naozaj domácu scénu nemám takmer vôbec zmapovanu. Ale, ako príklad môžem povedať  kamarátov z Trnavy Last Influence Of Brain, ktorí sa múzické venujú naozaj poctivo. Musím si naozaj rozšíriť obzor, lebo zo Slovenska toho moc nepoznám, ale tuším naši kamoši Autumnist (ex Abuse) stále robia kvalitu. Nedávno ma prekvapila baba tvoriaca pod menom IAmNøt.


Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?

Chris XX: Zaujímavostí je vždy dosť, vždy sa mi páči, keď ideme autom na koncert predebatujeme celú cestu. Čím dlhšia cesta tým lepšie. Preberieme muziku, potom technické aspekty  prácu so zvukom. Málokedy tak ubehne cesta. Za zmienku stoja koncertné zážitky, vykopnute káble odpaleny PA systém. Náhodný spevák na pódiu, ale aj  nevesta pod pódiom. Mám aj skutočne čerstvú skúsenosť kedy som musel koncert úplne zrušiť kôli technickým problémom, čo nie je nikdy príjemné
Najkrajšie zážitky sú však stretnutia s kamošmi a fans, tie sú jedinečné.

 


 

Ako si vnimal "shutdown" pocas Corony, ake myslienky ti bezali v hlave od marca do juna 2020 ? Malo toto obdobie vplyv na kapelu a dalsiu tvorbu ?

Chris XX: Ako asi každý človek,  boli tam obavy, ako to všetko bude na druhej strane bolo omnoho viac času na seba. S mojim kamarátom a skvelým gitaristom Davidom Kollárom sme trávili hodiny v jeho štúdiu. Niekedy sme len tak debatovali a niekedy seriózne makali. Ja som zamakal na nových veciach pre THXM takže ku koncu tohto obdobia už dolaďujem set list na v poradí tretí album. Popri tom som spolupracoval aj na iných projektoch. O niektorých sa dozvieme čoskoro.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Chris XX: Ak by som mal vybrať z každého iba jeden typ tak by to vyzeralo asi nasledovne -
Hudobny album: Dark Star Safari - Jan Bang; Erik Honore; Eivind Aarset & Samuel Rohrer;
Kniha - Jevgenij Vodolazkin - Laurus;
Serial - Man in high castle;
Pocitacova hra - Last of us;
Tetovacie studio - Royal Rebels Tattoo;
Remeselné pivo - (nepijem) pivo preferujem Plzeň, najlepšie tankovú.

Ku vsetkym tymto veciam som si nachádzal cestu a momentálne tak trochu tvoria moju existenciu. Keby si sa ma opýtal túto otázku o pár mesiacov neskôr,  zrejme by sa tam čo to zmenilo.


Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?

Chris XX: Plány v rámci hudby sú, určite by som rad  poskladal nový album Terminál State, o ktorom premýšľam už dlho, ale vždy mi do toho niečo iné skočí tak sa potom venujem inej tvorivej alebo producentskej činnosti. Čiže určite nový Terminál State je u mňa TOP priorita, s ktorou však vôbec neponáhľam, plánujem priniesť niečo osobité a vôbec nie šablónovité EBM, ktoré je podľa mňa už za svojim zenitom


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Chris XX: Akcie, hoci ich až tak často nenavštevujem, sú skvele, Rad si pozriem výstavu v galérii alebo navštívim festival. Práve pred pár dňami som bol na jazzovom festivale Hevhetia Showcase a bol som veľmi prekvapenou skvelou organizáciou, ale aj výberom hudby. Určite odporúčam navštíviť jeho ďalší ročník. Čo sa týka žánrových  akcií,  navštívil som Infest v Bradforde a musím povedať, že je to výborná akcia. Z domácej akcií dlhodobo podporujem hlavne Dark EBM Souls v Bratislave a v Košiciach - Gathering.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Chris XX: Odporučil by som rozhovor s mojim bratom Minorom, ktorý  je hlavná postava projektu The Opposer Divine, tak isto by som si rád prečítal rozhovor s Key Headom z kapely Kifoth a v neposlednom rade s Davidom Kollárom.




Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Chris XX: Myslím si, že citátov sa dnes zdiela denne veľmi veľa a nájsť si niečo s čím človek tak nejak uznesenie je jednoduché. Takže citát ani motto neuvediem žiadne, aby to neznelo, že sa chcem robiť múdry. Snáď len na záver odkaz pre všetkých ľudí muzikantov aj nie muzikantov. Treba si vážiť umenie, lebo to je potravou pre našu dušu bez umenia by sme boli len prázdne schránky, preto by som rád, aby ľudia neváhali investovať do umenia, do hudby, aby chodili na koncerty, aby  si vážili umelcov, ktorých majú radi a nebrali  album obraz báseň alebo knihu ako banálnu samozrejmosť. Aby ľudia hľadali cestu k tomu, čo im správy radosť  pri čítaní počúvaní. A odkaz umelcom, aby to nikdy nevzdávali, lebo umenie je dar, ktorí  nemôžme len tak jednoducho zahodiť.

===========================

Linky:

https://terminalstate.bandcamp.com/

Wednesday, September 9, 2020

#22 Lahka Muza. Dark Wave. Odpovedá Gudrun (spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som speváčka Gudrun, okrem spievaniu sa venujem aj manažmentu kapely a aktuálne ma zaujíma, či si ešte vôbec do konca roka niekde zahráme, keďže situácia ohľadne corony je viac než zúfalá...


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil/a a na čo si hral/a. Ako vzniklo meno tvojej súčasnej kapely a aký má pre teba význam ?


Od 1984 pôsobím na poste speváčky kapely Ľahká Múza a od 2002 v bočnom projekte Hieros Gamos. V iných kapelách som nehrala, som totiž zakladateľka týchto dvoch a bohate mi stačia. Meno Ľahká Múza je odkazom na istý druh umeleckej dekadencie a kontrapunkt tvorby k predstave ľahkej zábavnej muzičky.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Nič v živote nie je objektívne a umenie je priam vysoko subjektívne ako z hľadiska tvorcu, tak zo strany príjmateľa. Lebo vnímanie každého diela je závislé od možností vnímania svojho konzumenta. Čo je pre jedného vykopnutím do hladiny alfa je pre iného nezaujímavým balastom...Preto aj autor sám je hneď prvý príjmateľ a ak nezažije sám s vlastným dielom exces, ťažko ho môže očakávať od niekoho iného...Vyplytvanosť umeleckých snáh je už ale objektívum pre 21.storočie...ako hovorí jeden známy, všetky variácie Ježiša a Judáša už boli vymyslené..nie je kam ísť...Všetko sa začalo opakovať...čo sa týka prechodu od remeselnej zručnosti/dekoratívnosti k umeniu je to opäť v oku pozerajúceho...Snáď len ten pomyselný moment, že „výrobok“ chce majster čo najviac dokonalý, umelec si môže dovoliť komfort nevybrúsenej formy, ak je pridanou hodnotou celkový náboj diela....



 

Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Ak sledujeme historický vývoj umenia, sledujeme aj snahy vládnucich vrstiev definovať, čím sa má umelecké dielo zapodievať. Tieto vymedzenia sa storočiami menili a konečná revolúcia a oslobodenie prišlo s hnutím Da Da a surrealizmu. Za nimi prišlo konceptuálne umenie o ktorom sa neustále vedú spory, či to ešte je vôbec umenie aj kôli tomu, že sa dotýka tém, ktorým sa pred tým umenie vôbec nevenovalo...


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotná akceptovať interpreta ?

Keďže málokedy poznáme osobné reálie autorov, môžem posudzovať len jeho dielo. V prípade, že zistím, že ide len o snahu sklonovať (vykradnúť) dielo už pred tým existujúce,prípadne je to čistá patológia, takéto veci idú úplne mimo mňa...


Popíš svoju aktuálnu technickú výbavu a čím je pre teba zaujímavá?

Som zrejme jedna z mála, ktorá si potrpí na kvalitné mikrofóny s tým, že na koncerty si nosím zásadne svoj headless set AKG. Neviem si predstaviť (pri svojom rozsahu a práci s hlasom) spievať na nejaký polohluchý zvukárov mikráč. K tomu mám doma vymakaný spevový procesor BOSS a na koncerty nosím špičkový reverb Alesis. K tomu máme ešte vlastný analógový submix Rane, takže je o môj hlas dobre postarané aj na koncerte. Do štúdiových nahrávok rada používam harmonizéry, delaye, chórusy, reverby atď...Sme priekopníci experimentáleho vokálu.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Dobrá otázka. Vzhľadom k tomu, že väčšina hudobnej scény sa tvári, že sme tak iní, že tu nemáme kam zapadnúť, tak nie...Naozaj sme solitéri. Na druhej strane zahráme na industriálnej, elektronickej, gotickej či alternatívnej scéne. Viem si nás predstaviť s projektom Hieros Gamos na akcii modernej vážnej, či scénickej hudby. Ale na to tu nemajú dosť kultúrneho rozhľadu, aby nás zaradili do programu. Tu to ovládol čistý akademizmus. V zahraničí je aj táto scéna oživovaná projektami mimo akademickú pôdu. Toto dedičstvo tu zachoval socializmus a absolventom to tiež vyhovuje. Aspoň je menšia „konkurencia“.


Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mala rada v minulosti, a ktoré máš rada dnes?

Ok, budem len pokračovať v hore uvedenom. To, že moderná rocková hudba tu živorila od 60-tych rokov v socializme, ju značne deformovalo. A tie deformácie sú citeľné až do dnes, a taktiež aj malý trh tomu nepomáhal. Od 70-tych rokov to bola úplne vysušená záležitosť, aj keď napriek tomu vzniklo akoby zázrakom zopár hudobne vzácnych diel. No a potom prišiel v 80-tych punk a new wave a to dosť oživilo mŕtve vody. Škoda, že sa tieto prúdy a hlavne diváci neudržali dlhšie, tak ako v zahraničí, lebo tu to zavreli masy metalu, hardcoru a postpunku a pre umeleckejšie žánre už neostal priestor.



 

Čo ťa na domácej scéne nebavilo/nebaví ?

Jej uzavretosť a klapkovitosť. A to, že väčšinu akcií tu poriadajú muzikanti (čo je samo o sebe dosť mimo) a tým pádom tvoria dramaturgie zo svojich kamarátov, prípadne naozaj kvalitnú kapelu neoslovia, aby náhodou nerobila zbytočnú konkurenciu. Skutočne dobré kapely si potom musia zahrať niekde úplne inde, ako doma pod lopúchom. A veľká škoda je, že dnes fanúšikovia nechcú objavovať nové podnety, ale väčšina chce počúvať len to čo už dobre pozná. Dosť nudná evolúcia....


V čom mali podľa teba výhodu domáce kapely, ktoré začínali v 80‘s-90‘s oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Rozhodne v atmosfére. 80-90 roky boli najlepšie hudobné roky. Od vtedy to ide len dolu vodou. Škoda si niečo naklamávať...


Ktorý/é album/y, resp. piesne/ne z vašej tvorby považuješ za najlepší/ie a prečo ?


Vzhľadom k tomu, že nie sme rocková kapela zameraná na jednotlivé hity, ale tvoríme konceptuálne a pre nás sú dôležité celé albumy, na toto ti neodpoviem. Snáď len tak, že každý album má svoju atmosféru a ja som so všetkými spokojná. Vznikali v najkvalitnejších štúdiách tej doby a ten zvuk je na nich jedinečný. Samozrejme na koncerty sa snažíme vybrať skladby, ktoré majú dobrú divácku odozvu. Chceme aby si to ľudia užili. Preto k aktuálnym programom hráme v rámci bonusov skladby z druhého, tretieho či štvrtého CD. Tú to také naše „top of pop“.

 


 

Ktorý text považuješ za najosobnejší (+úryvok) ?

K hudbe je dôležitá aj textová stránka a je fakt, že naše texty sú skôr filozofického zamerania. Niekomu sa zdajú depresívne, ale ja v nich žiadnu depresiu necítim. Vychádzajú z vnímania reality a jej vnútorného spracovania. Všetky sú veľmi osobné, až na kosť...Naopak, na druhej strane nemám rada také tie samooplakávacie a ľutovacie schémy, ktoré sú tak obľúbené, lebo sa s nimi dá tak skvele stotožniť... V našich textoch sa zrkadlí ťažoba doby ktorú žijeme, ale aj sila napriek všetkému ísť ďalej... a to je podstatné... Snáď len teda na predstavu jeden z nich vyberám.

SEN OHRANIČENÉHO ŽIVOTA

vidiny rastúce z mlčania
v bičujúcom vetre
pochodujú nocou
cez otvorené rany
v hmlách nepoznaného
v trblietavej prázdnote
na okraji myšlienok...
za prahom znesiteľnosti
naše hry sa zatemnia
v tichu kameňov
vstaneme z hliny...
anjeli v spomienkach
obracajú bolesť do vnútra
tvár sveta
obnoví sa v plameňoch....


 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V imaginácii a konkrétnych okolnostiach našich životov.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Máme ich veľa, lebo sme zcestovali veľkú časť Európy a tiež aj nadviazali väzby s ľuďmi zo všetkých kontinentov, čiže to by bolo na dlho. Ale snáď pre malé priblíženie kam všade sa naša hudba dostala – napísal mi z Antarktídy americký klimatológ, že k tomu ľadovému vetru tam vonku si púšťa Sen Ohraničeného Života. Alebo sme sa stali „hviezdou“ čilského rádia v Santiagu a v roku 2008 nám žiaľ nástup hospodárskej krízy zrušil malé turné po Južnej Ameriky, prípadne o nás vyšiel článok v kamčatskom Vladivostoku atd...

 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínala a ako spätne hodnotíš ich naplnenie ?

V prvom rade som mala ambície žiť čo najslobodnejší život a hudba v ňom tvorí síce leví podiel, ale nie je to o napĺňaní nejakých ambícií...rozhodne sme nikdy nešli po snahe byť komerčne úspešní...Ale ak môžem upresniť to nečakané naplnenie, snáď to, že nepoznám kapelu z vidieka, ktorá bez pomoci agentúr, kamarátov z mesta, spievajúca slovensky našla tak nečakané ohlasy práve v zahraničí. V konečnom dôsledku môžeme byť domácemu nehostinnému prostrediu len ďakovať, že nás donútilo od roku 2 000 hrať hlavne vonku a stať sa skutočne nezávislou kapelou.



 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vašej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Že sa nemusíme ponižovať pred zahraničnými kapelami pred ktorými hrávame a že sa nemusia ponižovať zahraničné kapely, ktoré hrávajú pred nami. Tvoríme si na pódiách svoje vlastné svety a prinášame do anglosaskej hudobnej kolekcie zvláštnu exotiku z východu.


Ako si vnímala "shutdown" počas Corony, aké myšlienky ti bežali v hlave od marca do júna 2020 ? Malo toto obdobie vplyv na kapelu a ďalšiu tvorbu ?

Na jar 2020 sme mali naplánované skvelé akcie, napríklad koncert s Teatrom Novogo Fronta, alebo Body Beat v Prahe a Brutal Assault s Hieros Gamos atď...všetko sa zrušilo a taktiež nás celá táto temná atmosféra pohltila...a jeseň zdá sa nebude iná....


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Napriek tej corone pracujeme na novom albume a snáď sa podarí občas niekde zahrať. Teraz sa nedá nič seriózne plánovať, kluby zanikajú, promoteri sú opatrní....Ale my sme stále s hudbou a chceme byť....



 

Ktorá domáca/zahraničná akcia bola/je pre teba najlepšia a prečo ?

Neuveríš, ale každá bola super. Mali sme šťastie, že organizátori k nám vždy pristupovali ako ku vzácnym hosťom a tým pádom od ubytovania až po technické podmienky koncertov to boli všetko fain zážitky. Ale ak by som mala niečo vybrať tak určite festival v Anglicku v Leeds – Beyond The Veil, kam sme sa vybrali až do srdca anglickej vysočiny naším autom, to bolo super dobrodružné. Všetci leteli, ale my sme chceli vidieť východ Slnka v Lamanšskom prielive, či jeho západ do mora...Alebo v roku 2001 nás organizátor nástojčivo chcel na Brutal Assult. Veľmi sme váhali s tým, že veď my nehráme žiaden metal. Ale nedal si povedať, dostali sme hlavné pódium, čas 21:00, tak to nezober! A na koniec sme hrali 3 prídavky. Proste nikdy nevieš, ako sa veci vyvinú. A zopakovali sme si to predminulý rok a opäť to bolo skvelé. Veľmi radi hráme v Prahe napríklad. S ňou sme magicky zviazaní. Ona bola na našom koncertnom začiatku ešte za socíku a bude aj miestom nášho posledného koncertu, keď sa kruh uzavrie..Ale do vtedy je snáď ešte ďaleko...



 

Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Keď dielo predchádza forma, niečo s jeho obsahom nie je v poriadku....My sme mali tú príležitosť vydať album Tieň Bolesti (1992) na LP platni a je to dnes vyhľadávaná zberateľská vec. Chápem, že hudba z vinylu má svoje analógové čaro, ale pre mňa je dôležitá celková výrazová sila diela a je mi jedno, či je to potom z LP alebo CD. To len snobi riešia tieto veci, fanúšik počúva srdcom. To je najlepší formát!


 

 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rada prečítala rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

S Lacom Lučeničom, ale ten by ťažko maril svoj čas odpoveďami na otázky pre internetový blog. Alebo nie? Laco je totiž studnica prekvapení.


Odkaz na záver.

Bude to ešte kurevsky ťažké, ale prežime, aby sme sa mohli stretnúť na koncertoch a nechali prehovoriť gitary či synťáky proklate nízko. Howgh!


 

========================================

Linky:

www.lahkamuza.net

http://lahkamuza/bandcamp.com