#254 Dödsrit / Black Metal Punk / Georgios / 17.2.2025

1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?

I’m Georgios, one of the guitarists & vocalists in Dödsrit. I also run a record label called Wolves of Hades & my interests are mainly music related since my life pretty much revolves around it haha

2. Which bands were you part of before forming Dödsrit, and how did the current lineup come together?

Before Dödsrit, I was mainly active with Nuclear Devastation. Around that time I also got to know Christoffer and his old band Totem Skin. We became good friends, and as time passed and Totem Skin disbanded, he formed Dödsrit. And well, we decided we wanted to play music together & figured it be probably easiest if I could get a line-up together in The Netherlands where i’m based, and basically I ended up asking Jelle who I was already playing music with for the past 10 years to join on bass, and got in touch with Brendan via a mutual friend that knew we were looking for a drummer. Luckily the match was made quickly, and in these past 6 years that we’ve been a full band, the line-up has stayed the same.

3. When I listen to your latest album Nocturnal Will, I find a lot of great atmospheres, melodic riffs, and fast, even d-beat tempos. Where does this blend come from, and how do you keep it balanced? Are you more inclined toward any specific direction?

Honestly, a lot of it just comes somewhat natural when writing these songs, but a lot of influences are coming from many different directions, including Japanese/Burning Spirits Hardcore and Neocrust bands such as Tragedy and Martyrdöd, which influenced a lot of the melodies, as well as the punk elements present in this album. But of course both the classic black metal & heavy metal influences are undeniable. 

I believe finding the right balance is something that comes somewhat natural when writing songs. We focus purely on what feels “right” to us. I know there’s been plenty of fans that disliked the direction we took, but I personally couldn't care less what other people think as long as we stayed true to ourselves by following what feels right with our music. that's why we decided to go the direction we took rather than playing it safe and release another album that feels like a carbon copy of our previous material.

                                                                        foto: Bandcamp
 

4. Tell me something about the creation of Nocturnal Will — what was the creation process like and what were the key moments during the composition and recording?

Honestly, it’s hard to remember much of it since time passed so damn fast. Life was still miserable as ever, so we had enough reasons to work on new material. It was a bit of a challenge to write something that we felt would be better than the previous record, but all with all we felt Nocturnal Will was a proper, natural and strong follow up on Mortal Coil. I think some key moments were definitely hearing the songs manifest in the studio out from some raw preproductions we made prior.

5. What's the story behind Nocturnal Will? Is it a conceptual album? Can you share what the references to Irjala and Gyllbergen mean—do they carry any special significance for the band?

The album isn’t per say a conceptual album, but like our previous material it’s a representation of who we were during the creation of those songs. In a sense Nocturnal Will represents strength through suffering, while Mortal Coil felt more like an eulogy towards a world in flames. I guess you could say that Nocturnal Will was raised out of the ashes that the previous records left behind. I can share that Gyllbergen is a reference to a nature area close from where Christoffer lives that we visited with the band multiple times. It hold quite a special place in our hearts.

6. Share an interesting story or stories from the life of Dödsrit. How far have you climbed on the ladder of decadence?

There was this one time our drummer Brendan thought it was okay to bring a pint of yogurt into a piping hot tourbus during the summer. Me and Christoffer remember opening the bus the next morning and getting hit by the rancid smell of sour dairy, which was from his pint of yogurt he left there. After we threw it away he got pissed at us because he still wanted to eat it. Honestly, it’s been quite the conversation that this dude gives zero fucks about food safety standards as long as he reaches his daily protein intake hahaha

7. What’s the scene like for Dödsrit? Would you say there’s a regular metal-punk scene with established bands and a dedicated fanbase?

The scene is alright I suppose! the recent years has spawned some amazing bands, and the lines between metal and punk had been getting more blurred through the years, which is a good thing. So it’s quite cool to see more diverse line-ups at shows and festivals, projects involving people from both scenes, and still get surprised and stoked for new bands putting out music!

8. Who are some of your peers that you enjoy playing with?

Lamp of Murmuur, Blackbraid, Devil Master, Invunche, Tetsu Arrey and Ultra Silvam have been straight up some of the best people I got to share the stage with & hang out with afterwards!

9. What are your favorite venues in Europe and some memorable gigs that you played during the last years?

Oofff that’s a difficult one.. honestly, every venue we played at has treated us with the utmost respect, but some of my favourite venues definitely have been OCCII in Amsterdam, UT Connewitz in Leipzig and Alte Meierei in Kiel. I'd say every gig was memorable in it's own way, whenever it is for example playing in front of over a thousand people at Roadburn, or simply in front of 50 people at a small bar in the middle of nowhere, having this primal outburst of catharsis and ecstasy unleashed on stage is something that never gets old for us.

                                                                            foto: Facebook
 

10. Do you know any bands from Slovakia? What would make you want to come and play here?

I’m honestly not too familiar with the Slovakian scene, despite me being friends with some of the guys from the Slayerized Crew and remembering my friends of The Shining (Amsterdam Thrash) writing a banger about Slovakian Meth & telling me some great stories of them touring in Slovakia haha! The only band that comes to my mind that I know has one or some members from Slovakia would by Zmyrna! Really a cool band we got to play with in Prague a few years ago. Being able to explore new places is reason enough for us to hopefully visit someday.

11. During the pandemic, we experienced a slowdown and isolation, during which we attended illegal concerts and appreciated everything being created. Now we’re back in a world oversaturated with concerts and new music—how did you perceive that period of slowing down, and do you miss it, even a little?

Not really, the pandemic felt a bit like purgatory in a sense, plus it showed once again how utterly fucked this world is. I honestly don’t think the world is oversaturated with concerts or new music. In fact, I feel during the pandemic more music was coming out since everyone was pretty much recording new music since it was the only thing one could really do as a musician.

I grew up in a time where Amsterdam had pretty much every weekend multiple punk and metal shows going both at venues and squats, and with the city getting gentrified to shit, it’s been becoming less and less. and i’m afraid this applies to pretty much everywhere since a lot of the DIY venues are dying out. so if I had to choose between being able to see bands every weekend, or only once a month, I'm pretty sure the answer would speak for itself.

12. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video from the scene have impressed you the most recently?

Album: Distroyer by Nagasaki Sunrise! Some of the best Burning Spirits worship i’ve heard in a long time

Artwork: the new Lamp of Murmuur albumcover that still needs to be unveiled

Music video: I personally don’t really check out music video’s, or care much about them.

                                                                            photo: e.lu.lu
 

13. A music album, book, film, series, video game, tattoo studio that you recommend.

Just gonna mention the first thing that comes to my mind to keep it interesting!

Album: Alpha Antichrist by Syphilitic Vaginas

Book: Berserk by Kentaro Miura

Film: Ichi the Killer by Takashi Mike

Video Game: Dark Souls

Tattoo Studio: Blvckacidkvlt

14. Vinyl/CD/MC?

Vinyl and MC. I personally don’t care about CD’s

15. Who and how built the Göbekli Tepe in todays Turkey?

No clue, so i’ll just make a wild guess and say it was by the people enslaved by Emperor Gaiseric, The King of Galloping Death.

16. What do you think of the retro metal scenes in recent years, with young people returning to the roots of ’80s and ’90s metal and reviving music from three or four decades ago?Do you have a favorite retro genre?

I think its quite cool to see kids worship the olden days of metal and punk music. There is a good reason why I used to play in Destructo which was pretty much a worship of 80’s and 90’s thrash, death & first-wave black metal, blended with an unhealthy dose of scandinavian and japanese hardcore haha. A real favourite is hard to pick, but I sure as hell love the early Brazilian thrash bands such as Sepultura, Sarcofago & Mutilator, the early Visial Kei & Burning Spirits scene in Japan with bands like X Japan, Death Side and Aion, and the first wave of European "Metalpunk" acts such as Black Uniforms, Sacrilege and Amebix (heck, I would even die on the hill claiming that Bathory's self-titled and Celtic Frost's Morbid Tales are pretty much metalpunk albums haha!)

17. Who do you favor Mick Jagger or John Lennon ?

Easy: Lemmy Kilmister.

18. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite vampire movie?

I still haven’t! But I probably will eventually. My favourite vampire films (and series) would be Vampire Hunter D: Bloodlust, Hellsing Ultimate and Lost Boys

                                                                                photo: Facebook
 

19. Is there someone on the local scene (active or inactive musician) with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?

You should interview our drummer Brendan about Lord of The Rings, and also ask him if Fëanor did anything wrong.

20. A motto/favorite quote or message to end

"fy fan"

===================================================================

1. Kto si, čo robíš a čo ťa v týchto dňoch najviac zaujíma?

Som Georgios, jeden z gitaristov a vokalistov v Dödsrit. Tiež vediem vydavateľstvo Wolves of Hades a moje záujmy sú prevažne spojené s hudbou, keďže môj život sa okolo nej v podstate celý točí, haha.

 

2. V ktorých kapelách si pôsobil predtým, ako vznikol Dödsrit, a ako sa sformovala súčasná zostava?

Pred Dödsrit som bol najmä aktívny v Nuclear Devastation. V tom čase som spoznal Christoffera a jeho starú kapelu Totem Skin. Stali sme sa dobrými priateľmi a keď sa Totem Skin rozpadli, Christoffer založil Dödsrit. Chceli sme spolu hrať hudbu a zdalo sa nám najjednoduchšie zostaviť zostavu v Holandsku, kde žijem. Oslovil som Jelleho, s ktorým hrám už viac ako 10 rokov, aby sa pridal na basu. Cez spoločného priateľa som sa dostal k Brendanovi, ktorý hral na bicie. Našťastie sme si hneď sadli a za tých šesť rokov, čo sme plnohodnotná kapela, zostava zostala nezmenená.

 

3. Keď počúvam váš najnovší album Nocturnal Will, cítim v ňom skvelú atmosféru, melodické riffy a rýchle, až d-beat tempá. Odkiaľ pochádza táto kombinácia a ako ju udržiavate vyváženú? Máte tendenciu prikláňať sa k nejakému konkrétnemu smeru?

Úprimne, veľa z toho vzniká prirodzene pri písaní skladieb, ale naše vplyvy sú veľmi rôznorodé. Veľa prvkov pochádza napríklad z japonského Burning Spirits hardcore a neocrust kapiel ako Tragedy a Martyrdöd, ktoré ovplyvnili naše melódie aj punkové prvky v tomto albume. Samozrejme, klasický black metal a heavy metal majú v našej hudbe nepopierateľné miesto.

Správna rovnováha prichádza prirodzene – jednoducho sa riadime tým, čo nám znie a cíti sa správne. Viem, že niektorým fanúšikom sa smer, ktorým sme sa vydali, nepáčil, ale je mi to úplne jedno. Dôležité je, že zostávame verní sami sebe a našej vízii. Nechceli sme hrať na istotu a vydať ďalší album, ktorý by bol len kópiou predošlého materiálu.

 

4. Povedz mi niečo o vzniku albumu Nocturnal Will – aký bol proces tvorby a aké boli kľúčové momenty počas komponovania a nahrávania?

Úprimne, veľa si z toho nepamätám, pretože čas ubehol neskutočne rýchlo. Život bol stále rovnako mizerný, takže sme mali dostatok dôvodov na tvorbu nového materiálu. Bolo výzvou napísať niečo, čo by bolo lepšie než predošlý album, ale myslíme si, že Nocturnal Will je prirodzeným a silným pokračovaním Mortal Coil. Medzi kľúčové momenty patrilo určite to, keď sme v štúdiu počuli, ako sa naše surové predprodukčné nahrávky menia na finálne skladby.

 

5. Aký príbeh stojí za Nocturnal Will? Ide o koncepčný album? Môžeš nám priblížiť odkazy na Irjalu a Gyllbergen – majú pre kapelu špeciálny význam?

Album nie je vyslovene koncepčný, ale podobne ako naše predošlé materiály, odráža to, kým sme boli v čase jeho tvorby. Nocturnal Will predstavuje silu získanú cez utrpenie, zatiaľ čo Mortal Coil bol skôr žalospevom pre svet v plameňoch. Dá sa povedať, že Nocturnal Will povstal z popola, ktorý po sebe zanechali naše predošlé nahrávky.

Čo sa týka Gyllbergenu, ide o prírodnú oblasť neďaleko miesta, kde žije Christoffer. S kapelou sme tam boli niekoľkokrát a má pre nás špeciálny význam.

 

6. Podeľ sa o nejakú zaujímavú historku zo života Dödsrit. Ako vysoko ste vystúpali na rebríčku dekadencie?

Raz náš bubeník Brendan priniesol pohár jogurtu do rozpálenej tourbusu počas leta. Na druhý deň ráno sme s Christofferom otvorili dvere autobusu a dostali sme smrteľnú ranu v podobe zhnitého kyslého smradu. Hádajte čo? Jogurt tam celý deň fermentoval. Keď sme ho vyhodili, Brendan sa na nás nahneval, pretože ho stále chcel zjesť. Tento chlap proste nerieši bezpečnostné štandardy jedla, pokiaľ dosiahne svoj denný príjem proteínov, haha.

 

7. Aká je scéna pre Dödsrit? Dá sa povedať, že existuje stabilná metal-punková scéna so zavedenými kapelami a oddanou fanúšikovskou základňou?

Scéna je podľa mňa celkom v poriadku! V posledných rokoch vzniklo niekoľko úžasných kapiel a hranice medzi metalom a punkom sa čoraz viac stierajú, čo vnímam ako pozitívnu vec. Je skvelé vidieť rozmanitejšie zostavy na koncertoch a festivaloch, projekty, na ktorých spolupracujú ľudia z oboch scén, a stále sa nechať prekvapiť a nadchnúť novými kapelami, ktoré prichádzajú s novou hudbou

 

8. S ktorými kapelami si najviac užívate hranie?

Lamp of Murmuur, Blackbraid, Devil Master, Invunche, Tetsu Arrey a Ultra Silvam patria medzi tých najlepších ľudí, s ktorými som mal možnosť zdieľať pódium a zároveň si skvele pokecať po koncerte!

 

9. Aké sú vaše obľúbené koncertné miesta v Európe a ktoré vystúpenia za posledné roky boli najpamätnejšie?

Ťažká otázka… úprimne, každý klub, v ktorom sme hrali, nás vždy prijal s obrovským rešpektom. Medzi moje najobľúbenejšie miesta určite patria OCCII v Amsterdame, UT Connewitz v Lipsku a Alte Meierei v Kieli. Každý koncert bol niečím výnimočný – či už sme hrali pred viac ako tisíc ľuďmi na Roadburne, alebo len pred päťdesiatkou nadšencov v malom bare uprostred ničoho, tá primitívna explózia katarzie a extázy na pódiu je niečo, čo sa nám nikdy nezunuje.

 

 

 

10. Poznáš nejaké kapely zo Slovenska? Čo by vás motivovalo prísť sem hrať?

Úprimne, slovenskú scénu až tak nepoznám, aj keď poznám pár ľudí zo Slayerized Crew. Pamätám si, ako moji kamaráti z The Shining (Amsterdam Thrash) napísali song o slovenskej droge pervitín a rozprávali mi skvelé príbehy z turné po Slovensku, haha! Jediná kapela, ktorá mi napadne a má nejaké slovenské členstvo, je Zmyrna – hrali sme s nimi v Prahe a boli fakt skvelí!

Pre nás je už samotná možnosť spoznávať nové miesta dostatočným dôvodom na to, aby sme tu raz zahrali.

 

11. Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, počas ktorých sme chodili na ilegálne koncerty a viac si vážili všetko, čo vznikalo. Teraz sme späť vo svete presýtenom koncertmi a novou hudbou – ako si vnímal toto obdobie spomalenia a chýba ti aspoň trochu?

Vôbec nie, pandémia pôsobila ako očistec a opäť len ukázala, aký je tento svet úplne v háji. Úprimne si nemyslím, že svet je presýtený koncertmi alebo novou hudbou. Skôr mám pocit, že počas pandémie vzniklo ešte viac hudby, pretože nahrávanie bolo v podstate to jediné, čo hudobníci mohli robiť.

Vyrastal som v období, keď sa v Amsterdame každý víkend konali punkové a metalové koncerty – či už v kluboch alebo squatoch. S tým, ako sa mesto gentrifikuje na sračky, je toho stále menej a menej. Obávam sa, že to platí všade, keďže veľa DIY priestorov postupne zaniká. Takže ak by som si mal vybrať medzi tým, že môžem vidieť kapely každý víkend, alebo len raz za mesiac, odpoveď je myslím úplne jasná.

 

12. Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), obal albumu a hudobné video zo scény ťa v poslednom čase najviac zaujali?

Album: Distroyer od Nagasaki Sunrise! Jedna z najlepších Burning Spirits nahrávok, aké som za dlhý čas počul.
Obal albumu: nový Lamp of Murmuur – ešte nebol odhalený, ale už teraz viem, že to bude šialené.

Hudobné video: Osobne veľmi nepozerám hudobné videá ani ma veľmi nezaujímajú.

 

 

13. Hudobný album, kniha, film, seriál, videohra, tetovacie štúdio, ktoré by si odporučil.

Len spomeniem prvé, čo mi napadne, aby to bolo zaujímavé!

Album: Alpha Antichrist od Syphilitic Vaginas
Kniha: Berserk od Kentaro Miura
Film: Ichi the Killer od Takashi Miike
Videohra: Dark Souls
Tetovacie štúdio: Blvckacidkvlt

 

14. Vinyl/CD/MC?

Vinyl a MC. CD-čká ma osobne nezaujímajú.

 

15. Kto a ako postavil Göbekli Tepe v dnešnom Turecku?

Nemám tušenie, tak si len tipnem – postavili ho ľudia zotročení cisárom Gaisericom, Kráľom cválajúcej smrti.

 

16. Čo si myslíš o retro metalových scénach v posledných rokoch, keď mladí hudobníci znovu objavujú metal z 80. a 90. rokov? Máš obľúbený retro žáner?

Je super vidieť, že mladí ľudia vzdávajú hold starej škole metalu a punku. Sám som hral v Destructo, čo bola pocta thrashu, deathu a prvovlnnému black metalu z 80. a 90. rokov, zmiešaná s poriadnou dávkou škandinávskeho a japonského hardcore.

Vybrať obľúbený retro žáner je ťažké, ale milujem brazílsky thrash (Sepultura, Sarcofago, Mutilator), japonský Burning Spirits hardcore (X Japan, Death Side, Aion) a prvú vlnu európskeho metalpunku (Black Uniforms, Sacrilege, Amebix). A pokojne si za tým budem stáť, že rovnomenný album Bathory a Mordbid Tales od Celtic Frost sú vlastne metalpunk!

 

17. Koho uprednostňuješ – Micka Jaggera alebo Johna Lennona?

Jednoduché: Lemmyho Kilmistera.

 

18. Videl si Eggersovho Nosferatu? Ak áno, čo si o ňom myslíš? Aký je tvoj obľúbený upírsky film?

Ešte nie! Ale asi si ho nakoniec pozriem. Moje obľúbené upírske filmy (a seriály) sú Vampire Hunter D: Bloodlust, Hellsing Ultimate a Lost Boys.

 

19. Je na lokálnej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?

Mali by ste urobiť rozhovor s naším bubeníkom Brendanom o Pánovi prsteňov a zároveň sa ho spýtať, či Fëanor urobil niečo zlé.

 

20. Motto alebo obľúbený citát na záver?

"Fy fan."

===============================================================

Linky:

https://www.facebook.com/DODSRIT

 https://dodsrit.bandcamp.com/album/nocturnal-will

#143 Lord Belial Reviews: Besna - Krásno (2025)

Besna - Krásno (2025)

By Lord Belial

A za všetko zlé tu mohli vždy oni
budeme na seba konečne hrdí
na rodnej hrude už naveky vlastnými pánmi
Besna - Krásno

Možno by stačilo napísať, že nový album Besna je krásny, a bola by to najkratšia recenzia v histórií recenzií. Na veci by to asi veľa nezmenilo – podstata by ostala zachovaná. Je to skutočne krásny album. Nepochybne. Priam nádherný. Ale keď je niečo tak krásne ako toto Krásno, tak by bola veľká škoda uzavrieť to jedným suchým, i keď trefným konštatovaním. Ten album je prekrásny!

Zmráka sa ... ani neviem koľký krát si Krásno púšťam. Dnes, včera, zajtra. Hľadám slová, aby som vyjadril svoje pocity, idú zo mňa ťažko. Odhaliť čerstvé rany, najmä tie na duši, ubolenej hroznými činmi tam, kde sa to nikdy nemalo stať, na miestach dôverne známych; dobre si pamätám tú bezstarostnosť mladosti, najkrajšie roky života, premenu chlapca na muža. Vždy som túžil sa tam vrátiť, a najviac teraz, keď preliata krv navždy zmenila domovské hniezdo. Odhaliť i zhojené jazvy, strašne bolestivé, akoby zo mňa niekto vytrhol kus mňa a surovo zahodil do zabudnutia. Ktos’ príliš úbohý o pomoc volá, nedočkal sa, zhynul strašnou smrťou. Nikdy sa s tým nezmierim, nikdy pre to nenájdem ospravedlnenie.  Nehľaď malého mesta krásno, to malé mesto stratilo svoj pokoj, ale nestratilo svoju jednotu, ani túžbu po pokoji, nech ho bude bolesť rokmi bičovať a strach len pomaly vymierať z hláv smutných svedkov nešťastia. „Táto noc nech je očistou falošným istotám, vykroč tme naproti, nemárni života“. Márnivosť a márnosť, vôľa žiť, najkrajšie plány, plno očakávaní, šťastie, láska, úder, bolesť, smrť. 

 

Tvoj tyran nežný sťa ranný mráz rozhodne nebol, naopak, bol krutý, nekompromisný, zákerný a odporný.  Nekonečný smútok a žiaľ zaliali naše krásne doliny, duše, srdcia a dediny. V noci a samote hľadáme Krásno, žiť treba naďalej, nemôže panovať beznádej. Nad malým mestom vyrástli hradby, stopy vraha v snehu, výdych strieda povzdych, nešťastie je dokonané. Falošné spomienky, falošné odvolanie sa na božiu milosť. Nijaká božia milosť, vôľa ani čokoľvek božie, nijaký očistec, čas sa nedá vrátiť späť. „Ľahostajnosťou beznádej živíš, ľahostajnosťou len beznádej živíš“. Tá beznádej je najdesivejším svedectvom doby, ktorú žijeme. Toľko klamstva a podlostí! Zovšadiaľ samé lži, pofidernosť, blúznenie, očividná demagógia. Stratená súdnosť, zničená budúcnosť, žiadna nádej, len bolesť a žiaľ.

Vzplanuli k nebesiam Hranice ... aká silná je túžba neslobodného človeka po slobode! A čo všetko je pripravený obetovať! Položil by snáď aj vlastný život? Dobrovoľne? A prečo vlastne neodsúdime neslobodu, keď sa sami cítime neslobodní? To fakt je mlčanie všetko, čo dokážeme?  Stratili sme empatiu, súdnosť aj rozum, ak sme ho vôbec niekedy mali. Stratili sme záujem o bývalé a budúce generácie. Bývalé, ktoré pre nás bojovali za elementárne práva na slobodný, pokojný život; budúce, ktoré snáď nedovolia tolerovať obludné praktiky totalitných pohrobkov. A ty žiť chceš v tej dobe! Nechceš, ale musíš. Nemáš vždy na výber! Koľko beznádeje musel cítiť, keď sa odhodlal na ten bezprecedentný čin? Ako veľmi musel byť presvedčený o svojom hrdinskom čine, kým škrtol zápalku a vzplanul oheň smrti za nádej v lepší život svojich blízkych? Niet raja vo viere v slobodné životy, ale my máme slobodné životy! Zabudli sme poďakovať, zabudli sme, že to nie vždy bola samozrejmosť, slobodu berieme ako niečo prirodzené, niečo čo tu bolo vždy, no nebolo! Popol a slzy prikryli hraničný kameň, popol človeka, veľkého človeka! V najťažších chvíľach nášho národa obetoval to najcennejšie, čo mal, svoj mladý život, aby aj úplne slepým ukázal cestu za Hranice  vtedy nemožného. Ďakujem, Ján Palach!

Na dne útesov našli sme iba Oceán prachu ... tá melanchólia doby je bezprostredná, ale hlavne nech je pre nás všetkých mementom, zdvihnutým prstom a obsahom bytia, lebo smer, ktorým sa hýbeme, je pokrivený a vedie nás do čírej zloby!

Ktovie, ako by sa na tento svet díval stvoriteľ ľudí, darca ohňa, prikovaný k skale? Dokázal by sa vôbec od tej skaly dívať na všetok ten marazmus? Bezhviezdna obloha dómom na kostnici ľudstva. Nie som presvedčený o tom, že by tu ostal kameň na kameni. Alebo inak, dúfam že by tu neostal kameň na kameni! Ako inak vysvetliť fakt, že zlo, stelesnené v úbohom pochybovačovi, je tak silné, že hodnoty slušných ľudí sú na smiech, lebo davy majú svoj skreslený pohľad na nespochybniteľné! Stal som sa hrobárom nespočtu nádherných foriem! Až sa sám seba pýtam, či som to neprehnal. Nebol som vždy taký, ale kto bol? A s posledným tónom zrodí sa niečo krásne! Už som to tu spomínal, ale rád to zopakujem – je to niečo krásne, tento album. Nebudem písať o niečom tak samozrejmom. Cítim, že iné odkazy tu treba nahlas povedať! O smutnej dobe, ktorú žijeme, utrpení, ktoré pramení z nepochopenia aj z číreho vrodeného, neliečeného zla. Kiež by som bol doktor, alebo aspoň terapeut, liečiaci duše smutných preživších. Hrobárom nespočtu nádherných foriem, no nik už tu nebude, nik z nás už tu nebude ... .

 

„Gýčové krásno pre masy a kastrátov chór“ ... áno, hľadajte ich, tep ulice pulzuje stresom, nech len poriadne pulzuje, bije na poplach, ešte nie je neskoro! Tento pohár dvíham na počesť vám, hrdinom, aj vám, obetiam, na večnú spomienku, večnú slávu a večnú spomienku. Alchymista, zlaté ruže, pach síry, Prometeus, neskutočná Besna, post rock / post metal / post black metal / žiadny pôst – metalová žranica!

Zajtrajší deň prinesie spoločný osud (povedal som si, keď sa to stalo), ale slovo osud vypúšťam z úst. Obete hrozného činu sú úbohé obete hrozného činu, a žiadneho osudu, božej vôle, nešťastnej náhody a podobných absurdít. Ale dnes, dnes Mesto spí, tam dolu podo mnou, spálené na popol dnes mesto spí, v strašnej bolesti a ukrutnom zúfalstve spí, neveriac tomu, ako sa to stalo, prečo sa to stalo, ako sa to mohlo stať, ako by sa to nemohlo stať ... S rozbreskom v ústrety nového života, s rozbreskom ďalšie zo životov vyhasli. Mladé a krásne životy, nezmyselne skoro, nespravodlivo, nezaslúžene. Len tupá bolesť, čo morálku nahlodá, zjazvená rana, kde srdce raz mával si. Smrť je konečná. Bolesť z nej nekonečná. Spomienky neprestanú. Svet je vraj sivý, nie čierny, či biely a preto už zlo poznať nevieme ... ale vieme! Spoznali sme ho v najukrutnejšej, najhnusnejšej, najzbabelejšej podobe. Pouličná lampa žiari na nové časy, nech sú aké boli! Nech sa vráti pokoj do duší ubolených príbuzných a priateľov obetí. Nech spáchané zlo nájde svoj spravodlivý rozsudok. Je ľahké snívať svet, aký nie je ale ešte ťažšie je žiť svet aký je! Ľahké velebiť, čo nikdy nebolo, taká smrť tu nikdy nebola, taká hrozná  bolesť tu nikdy nebola, ukrutná nespravodlivosť, ničivá a krutá beznádej. Je ľahké túžiť po tom, čo nepríde. Smrť je konečná, bodka, fertig. Je ľahké snívať, však tieto sny nemajú šťastné konce. Zajtrajší deň prinesie spoločný osud, ale dnes, dnes mesto spí, tam dolu podo mnou, spálené na popol, dnes mesto spí ... v najsmutnejšom spánku.

Ospravedlňujem sa kapele Besna, že sa v rezencií na ich album podrobne nevenujem hudobnej stránke. Nie je dôvod, na niečo tak krásne nie je treba veľa slov. Moje myšlienky sú niekde inde. Ďakujem.

Chcel by som vyjadriť úprimnú sústrasť obetiam dvojnásobnej barbarskej vraždy na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, škole kde som štyri roky študoval ja a mnohí moji blízky, milovaní priatelia, spolužiaci, skvelí učitelia, kde som zažil veľa radosti a veľa šťastných chvíľ. Patrí im moja vďaka a česť.

Dnes mesto spí ... ale už zajtra musí opäť žiť a prinášať dôvody na zmazanie mojich sĺz.

#253 Råkvä / Blackened Crust / Mŕtvolka, Necro / 7.1.2025

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

M: Ahoj, som Mŕtvolka, alebo Andrea a v týchto dňoch už chcem konečne ukončiť starý rok a uvidím, čo prinesie ten nový. Keďže trpím grafomániou, asi to bude fakt dlhý rozhovor.

N: Nazdar, ja som Necro, moje odpovede na niektoré otázky si môžeš prečítať v staršom  rozhovore o Enema Shower. Teraz iba doplním niektoré odpovede k Mŕtvolke.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

M: Ak nerátam prvé pokusy ešte niekedy na začiatku milénia, kedy som skúšala hrať aj na bicie, tak moja prvá reálna kapela bola Rumaska, kde som približne rok hrala na husle. Nemala som veľa partov a v niektorých songoch som ani nehrala, lebo sa tam tie husle jednoducho nehodili. Bol to vlastne taký experiment, že sme do ska pridali husle. Keďže v mojej práci okrajovo robím aj s grafikou, spravila som logo, nafotila prvé promo fotky a urobila som grafiku aj na naše prvé EP, ktoré sme nahrávali u Libora vo Vomitor Sound. Krátko predtým, ako sa začal covid od nás odišiel bubeník Daniel a po ňom som odišla aj ja. Rumaska však aj naďalej aktívne hrá, aj nahráva, takže im držím palce, nech im to aj naďalej takto ide. Teraz hrám od začiatku roku 2024 v kapele Rakva na basovú gitaru a občas niečo zlovestne zakričím do mikrofónu.

N: Ja momentálne pôsobím v Enema Shower ako gitarista a obsluhujem aj mikrofón, s ktorým by nám tento rok mal vyjsť aj ďalší dlhohrajúci album. Ďalšou nechutne undegroundovou formáciou je Urinaemia, tam som iba za mikrofónom, v Prison of My Life hrám na base a samozrejme Rakva kde tiež pôsobím ako gitarista a spevák.

 

3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

M: Nemám žiadnu fancy aparatúru. Len jeden klasický bass efekt a distortion. Basa mám značky LTD, štyri struny. Časom snáď dokúpim niečo ďalšie, nech je ten zvuk zaujímavejší.

N: V každej kapele používam samozrejme inú aparatúru, gitary aj ladenie. V Enema Shower používam iba profilujúci pedalboard bez gitarovej hlavy a gitaru Ibanez M8 s ladením o oktávu nižšie E. V Rakve je to zas viac oldschool, BC Rich Ironbird, Boss HM2 pre ten správny špinavý zvuk a Orange Dark Terror.


4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

M: Zatiaľ máme na svete len jedno demo, alebo ak chceš EP, nazvané „Zdochlinári Utrpenia“. Nachádza sa na ňom šesť skladieb, všetky sú pomerne krátke, najdlhšia má tri minúty. Zo začiatku s nami ešte hrával na druhej gitare aj Ondro, ktorý hrá aj v Abortion a Prison of my life. Niekedy začiatkom leta to však hlavne z časových a osobných dôvodov ukončil. Na nahrávke je však ešte aj jeho gitara a spevy a aj takto sa mu za to chcem poďakovať. Ak budete počuť hlboký vokál, je to Ondro. Zvyšok sme nahrávali v aktuálnej zostave, ja basa + spevy, Necro gitara/spev a Miro Raučina ako inak bicie. Nahrávali sme v skúšobni Abortion pod vedením Mira. Na koncertoch však hráme sedem skladieb a čoskoro pribudnú ďalšie.


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

M: K tomuto sa veľmi neviem vyjadriť, pretože všetky skladby napísal Necro. Snáď ti k tomu povie viac.

N: Z hudobného hľadiska ja počúvam hlavne strašne veľa blackmetalu, depresívneho aj ambientného, a barbarský primitívny warmetal. Fenriz z Darkthronu raz povedal, že keď hráš blackmetal nikdy nezabúdaj na punk, takže v tomto duchu vznikla kombinácia crustovej rytmiky a blackového temna, čo charakterizuje Rakvu.

 

6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?

M: Čo sa týka skladby, ja osobne mám rada „Nihil“, pretože sa tam striedame s vokálmi s Necrom. Hoci je celkom priamočiara, hrám ju asi najradšej a mám tam aj dve basové „sóla“. Textovo sa naše skladby väčšinou točia okolo utrpenia, nihilizmu, zmaru a pod. Na textoch sa striedame, niektoré som napísala ja, iné Necro. Za asi najlepší text považujem „Koniec všetkého“, ktorý napísal Necro, ale na naše EP sa ešte nedostala, len ju hráme na koncertoch.

N: Naše texty, či moje alebo Adine, sú celkom osobné a väčšinou poukazujú na utrpenie jedinca v spoločnosti, depresiu a boj človeka so sobou samým, bez potreby vymýšľania ďalších fiktívnych scenérií, nakoľko realita je sama o sebe hrôzostrašná. Ja osobne mám najradšej skladbu Závisť hlavne z hudobného, ale aj textového hľadiska.


7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Povedala by som, že keďže považujem umenie za subjektívne a vnímané môže byť každým jedincom individuálne, tak čo pre jedného človeka znamená ešte manuálnu zručnosť, pre druhého to už môže byť umenie. Pre mňa je umením, keď vznikne niečo nové, niečo, čo zanechá stopu, hoci aj len v jednom jedincovi.


8 Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Pre mňa umenie nemá žiadne hranice a ani by nemalo byť podľa mňa ohraničované. Keďže sme zatiaľ slobodná krajina, myslím, že každý sa môže aj slobodne vyjadriť. Záleží už len od ľudí, či ich konkrétna téma, umenie, umelecké dielo osloví, šokuje, či prinúti porozmýšľať.

 

9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

M: Vzhľadom na to, že sme toho ešte veľa neprežili, zatiaľ nemám nejakú vyslovene zaujímavú príhodu. Snáď len jednu, čo snáď stojí za zmienku. Keď sme išli na náš prvý koncert do Popradu, tak do nás na pumpe pri Banskej Bystrici nabúralo auto. Našťastie sa však nič vážne nestalo ani nám, ani autu a došli sme v poriadku do Popradu a odohrali koncert.

N: Funny to síce nebolo, ale z pohľadu nášho takého inside joke , že kvôli Mŕtvolke sa budeme musieť pripoistiť to bolo fakt groteskné, že hneď na prvej spoločnej ceste do nás nacúva dodávka. Ale Poprad vyšiel fajnovo a ešte sme si dali aj poriadnu alko afterku vo Svidníku na Ynfeste vďaka chalanom z Adacty.


10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

M: Nechcem hovoriť za ostatných, ale zatiaľ máme rozpracované nejaké nové skladby, takže v najbližšom období ich dáme do kopy a asi aj nahráme.

N: Písať, skúšať a nahrávať nové skladby. Kuť to čierne železo, kým je horúce.


11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

M: Či som súčasťou, to neviem posúdiť, nech to asi posúdia iní, ale aktívne sa roky zúčastňujem koncertov a festivalov. Keďže mám aj svoj webzine Metalexpress, snažím sa podporovať všetky kapely, ktoré nám napíšu. Keďže som v poslednom období dosť časovo vyťažená, nestíham moc písať recenzie, ale za to som za posledné roky navštívila množstvo koncertov, ktoré som aj nafotila a občasne som urobila aj report. Okrem toho sa podieľam na organizácii dvoch festivalov – Flesh Party Open Air a Burn Fest. V minulosti som aj ja organizovala niekoľko koncertov, takže sama z týchto skúseností viem, aké je to niekedy ťažké. Dávnejšie som v rámci zlepšovania mojich grafických zručnosti pomáhala na niektoré menšie koncerty robiť plagáty. S určitou častou UG scény (metal, HC, crust, punk a pod.) som teda takmer v každodennom kontakte.

 

12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre UG scénu?

M: Čo sa týka mojej kapely, tak na túto otázku logicky neviem odpovedať, keďže sme vznikli len pred nedávnom. Domáca scéna v 90 rokoch žila čulým životom, pretože vznikli mnohé kapely, ktoré hrajú s prestávkami aj dodnes. Kapely začali nahrávať svoje prvé nahrávky v profesionálnych štúdiách, alebo dema po domácky. Ja osobne si myslím, že Česko je jednou z európskych krajín, kde je veľmi silná grindcore scéna aj dodnes. Na Slovensku prevládal death metal a dodnes prevláda death metal v rôznych podobách, či už ako old school, čiže práve ten prašivý hnilobný zvuk z 90-tok, melodický death metal, progresívny, či brutal death metal....Na východe dominoval death metal, aspoň podľa knihy, ktorú napísal Martin Lukáč. Na strednom Slovensku to bolo podľa všetkého dosť rôznorodé, ale je škoda, že to nikto až tak nezmapoval. Možno by sa nejaký z pamätníkov mohol na to podujať. Čo viem, že bola silná scéna v Martine, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Žiline, Banskej Bystrici, Zvolene a okolí, na Považí a v Trenčíne a okolí. Na západe bola podľa mňa silnejšia HC/punk scéna. Zoberte si, že najväčšie „punkové“ kapely vznikli práve v Bratislave - Davová Psychóza, Slobodná Európa, Karpina, aj nešťastná Zóna A, Extip, Lord Alex, aj trochu komerčnejšie Plus Minus a Iné Kafe, takže asi to nebude náhoda. V UG svete v Bratislave výrazne ovplyvnila scénu kapela Testimony. Dekáda zhruba od roku 2000 – 2015 bola aspoň pre mňa postupným formovaním sa UG scény do jej dnešnej podoby. Niektoré kapely z 90-rokov ukončili z rôznych dôvodov svoju činnosť, alebo hybernovali. Vznikali však nové, ktoré hrajú do dnešných dní. Niektoré sa vypracovali z prostredia UG a dnes robia veľkolepé turné po Slovensku a vďaka svojej vytrvalosti aj potlačenia cez mainstreamové média sa dostali do povedomia širokej verejnosti. S nástupom internetu sa toho tiež veľa zmenilo. Nastala najprv doba Myspace a doba Bandzone. Ja som dokonca používala na propagáciu koncertov Azet a v pravidelných intervaloch som do metalovej zoznamky postovala, že bude koncert. Vznikli aj prvé bookingovky a série koncertov na slovenský spôsob. Často to neboli firmy, len si vymysleli názov, pod ktorým usporiadali koncert. Pekným príkladom by mohol byť Apocalypse Fest, ktorý začínal v Trnave ako klasický miestny koncert, ale neskôr sa spojil s Forensick Music a o niekoľko rokov spolu organizovali na tú dobu veľké koncerty so známymi menami zo zahraničia. Niekedy okolo rokov 2010 bol Myspace v podstate mŕtvou platformou a vo veľkom sa v mojom okolí rozbehol Facebook, kde zrazu začali vznikať udalosti aj na UG koncerty, cez ktoré sa pozývali ľudia. Nastal druhý extrém, z miest vymizli plagáty a všetko sa presunulo na online. Mnohí organizátori však na to začali doplácať, lebo nie každý si všimol, že v ich obľúbenom klube sa napríklad cez víkend bude hrať. Postupne tak začali aj organizátori nachádzať balans a informácie šírili aj staršími aj novšími metódami, ako je to vlastne aj dodnes. Uzavriem to teda tak, že momentálne sú podmienky pre kapely oproti minulosti výrazne priaznivejšie. Rozrástli sa možnosti, rozrástli sa kluby po celom Slovensku, máme tu niekoľko väčších aj menších promóterov, vznikli nové festivaly, niektoré skupiny majú dokonca svojich managerov, je množstvo platforiem, kde je možnosť svoju hudbu dostať do popredia, takmer v každom väčšom meste funguje nejaké štúdium. Scéna momentálne v prekvitá. Jediné, čo vidím v posledných rokoch ubúdať sú vydavateľstvá. Fungujú skôr menšie UG vydavateľstvá, ale na Slovensku v podstate v súčasnosti nemáme veľké vydavateľstvo, ktoré by zastrešovalo aj menšie kapely.


13 V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

M: Kapely v deväťdesiatych rokoch mali podľa mňa jednu výhodu, ktorú dnešné nemajú. Nebol internet, správy o koncertoch sa šírili buď ústne, alebo prostredníctvom plagátov, ktoré v tom čase agilní organizátori rozniesli na strategické miesta. V týchto rokoch boli napríklad dva koncerty v jednom meste skôr výnimkou, ako pravidlom. Koncerty boli aspoň pre mňa príležitosť, kde som získala nové kontakty, vypočula som si novú hudbu, ktorú som častokrát nepoznala, dokonca som čas od času dostala od niekoho na požičanie CD alebo kazetu. Koncert bola spoločenská, kultúrna udalosť, zážitky z nich mi zostali navždy v pamäti, lebo to bola predsa len pre nás príležitosť vypočuť si niektoré obľúbené kapely naživo, iné spoznať, viac sme si to proste podľa môjho názoru vážili. Z tohto dôvodu dokonca aj koncerty domácich kapiel mali častokrát vyššiu návštevnosť ako dnes. Naopak, dnešný organizátori to majú pomerne ťažké. Keď v 90 tých rokoch som chodievala často na blind, dnes má už takmer každá kapela buď Bandcamp, Spotify, alebo YouTube a človek si vie už dopredu urobiť obraz, či na daný koncert pôjde, alebo si počká na niečo iné. Vo väčších mestách sú koncerty takmer každý týždeň aj víkend. V poslednom období sa často stáva, že v menšom meste sú v jeden deň dva koncerty v jeden večer a potom aj mesiac nič. Jeden príklad za všetky uvediem Nitru minulý rok niekedy vo februári, kde boli dva koncerty v jeden deň a keďže som trochu hyperaktívna, stihla som nafotiť obidva. Jeden však doplatil práve na túto nevyrovnanú situáciu a kapely si pozrelo len pár desiatok ľudí. Nevýhodou v 90tých rokoch bolo napríklad to, že ešte neboli tak dostupné dobré hudobné nástroje, ako je to dnes. Dnes má človek, čo začína v kapele ďaleko lepšie vybavenie, ako to bolo v minulosti. Zodpovedajú tomu napríklad aj nahrávky. Kapely v 90-tých rokoch si veľmi dobre rozmysleli, kedy pôjdu do štúdia, lebo to tiež nebolo ako dnes, že si štúdium môže pomaly urobiť kapela v garáži. V neposlednom rade, v 90 rokoch nebol internet takou samozrejmosťou akou je dnes. Dnes tam nájdeš všetky informácie, či už o kapelách, alebo o chystaných podujatiach atď. Ak to môžem porovnať, 90 roky boli podľa mňa viac o osobných stretnutiach a dnes už človek vybaví všetko pomaly jedným klikom na internete. Pre niekoho možno pozitívum, pre nás, čo sme boli hladní po nových dobrodružstvách je to možno trochu neosobné. Každá doba má svoje výhody a nevýhody a tak to uzavriem, že treba sa jednoducho prispôsobiť a nenariekať nad minulosťou.


14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

M: Celkovo som dosť otvorená rôznym žánrom, ale mávam obdobia, keď viac preferujem počúvať len jeden žáner. V minulosti som viac počúvala death metal, to musím priznať, napríklad black metal ma dosť obchádzal. Dnes počúvam radšej grindcore, crust, d-beat, a dokonca aj black metal, no death metal si už vyberám. V minulosti som veľa počúvala napríklad Craniotomy, Mortally Infected, Švablast, Čad, Dementor, God Defamer, Apoplexy, Dehydrated, Pathology Stench, Lunatic Gods, Editor, Pyopoesy, Sanatorium, Oros, Sperm of Makind, Eternal Bleeding, Testimony, Wayd, Brute, Dehydrated, Ravenarium, Krolok, Majster Kat, Attack of Rage, Thorwald, Mäso, Depresy, Abortion, Porfyria, Moonfog, Obliterate, Mordum, Erytrosy, Embolism, Killchain, Perversity, Beton, Adacta, Typhoid, Chemotherapy....Tých kapiel bolo veľa a mnohé som určite zabudla. Tie, ktoré ešte stále fungujú počúvam do dnes, ale okrem už spomenutých som napríklad začala počúvať aj Besnu, Udande, Empyrion, Solipsism, Krajiny Hmly, Zhor, Aeon Winds, Otras, Teufelsmauer, scéna sa obohatila aj o kapely ako Ceremony of Silence, Hecatoncheir, Holotropic, Old Tomb, Wargame, Damato, Blamage, Stercore, Abyss Above, Realms of Chaos, Funus, Krudus, Bloody Redemption, Acid Force, Hrob, Urinaemia, Gagor, Kanal, Minnor, Manyac, Enema Shower, Prison of my Life, Demonic-Eyed, Dadcare, Sangre de Idiotas, Souls to Deny, Brain Dealers, Ataraxia, Hrobár a mnohé ďalšie. Pribudli aj obnovené kapely z minulosti ako napríklad Thalarion, Orkrist a najnovšie aj Embalmed aj Apoplexy. Skrátka, v podstate každý rok nájdem nejaké nové kapely, rôznych štýlov, ktoré ma dokážu zaujať a taktiež sa teším aj z nových albumov starších dlhodobo hrajúcich kapiel. Rozdiel je len ten, že som viac otvorená. V podstate mi myslím žiadna kapela nelezie na nervy, lebo viem, že za tvorbou sa skrýva veľa práce, veľa času stráveným v skúšobniach a cvičením, veľa času na cestách na koncerty, veľa peňazí, ktoré idú do aparatúry, takže sa snažím mať rešpekt pred každou kapelou, aj keď ma ich hudba niekedy až tak nechytí.

15 Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, v rámci ktorej sme chodili na ilegálne koncerty a vážili si všetko čo vznikalo - dnes sme späť vo svete kde je pretlak koncertov, novej hudby - ako si vnímal ten čas spomalenia ty a nechýba ti aspoň trochu?

Musím sa ti priznať, že mi tá pandémia svojim spôsobom vyhovovala. V čase, keď začala to bolo s koncertami z môjho pohľadu neúnosné. Na Metalexpress som každý týždeň nahadzovala desiatky koncertov po celkom Slovensku, aj v Čechách. Už som nestíhala ani písať recenzie, alebo robiť rozhovory, lebo väčšinu týždňa som zabila tým, že som propagovala to množstvo koncertov, ktoré bolo. Mnohí organizátori sa sťažovali, že mali nízku návštevnosť. Je pravda, že doba sa zrazu spomalila a chýbali napríklad letné festivaly, alebo boli v rôznych protipandemických režimoch, ale ja osobne som si aspoň trochu vydýchla, hoci za cenu sociálnej izolácie, ktorú sme zažili vtedy všetci.


16 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Ako spoluorganizátorka Flesh party by som teraz mala asi ospievať práve túto akciu. Keďže však mám okolo Flesh party nemálo roboty, je to pre mňa častokrát dosť únavné, takže by som rada spomenula dva ďalšie festivaly, ktoré taktiež prebiehajú v Camping Sereď. V každom prípade, na Flesh party všetkých pozývam a budeme radi, ak náš festival navštívite. Tento rok sa zatiaľ môžete tešiť na prevažne death metalových headlinerov – Incantation a Krysiun. Ešte však pribudnú aj ďalšie mená, takže si ešte chvíľu počkajte 😊. Čo sa týka Serede, tento rok sa konal po prvýkrát aj Burn Open Air Festival, na ktorom sa tiež podieľam organizačne. Hudobne má trochu iný záber, ako Flesh Party, vystúpili tu napríklad aj black metalové kapely. Takže ak máte chuť na menší festival na Slovensku s rôznymi zaujímavými menami, ktoré až tak často nekoncertujú na Slovensku, určite odporúčam aj ďalší ročník, ktorý sa uskutoční v júli. Tým druhým obľúbeným festivalom v Seredi je FFUD fest, ktorý myslím netreba až tak veľmi predstavovať. Čo sa týka indoor koncertov, chcela by som spomenúť dva, ktoré rada navštevujem – Bomby na Nitru a Night of Chaos v Krupine. Naviac, organizátorom Night of Chaos sa podarilo posledné roky oživiť v Krupine a okolí UG kultúru, čo považujem za prínosné.


17 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?

Na túto otázku neviem dobre odpovedať, ale povedala by som, že väčšine z nás ide o hudbu ako takú, aby sa dostala k tým správnym poslucháčom, ktorí ju ocenia. Rozdeľujú nás podľa môjho názoru rôzne názorové spektrá a tak môže nastať napríklad situácia, že sa kapela rozhodne kvôli svojmu názoru neodohrať koncert v klube, ktorý je otvorený dajme tomu aj vystúpeniu Ortelu.

 

18 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčasnosti zaujal najviac?

Zvukovo sa mi páčia väčšinou nahrávky z Vomitor Sound, ale aj z dielne Mira Speváka z SPK Audio, alebo Martina Barlu. Čo sa týka artworku a albumov, mám hneď niekoľko favoritov – Ceremony of Silence a ich posledný album Halios, taktiež sa mi páči cover art a hudba, ktorú hrajú Hecatoncheir na svojom debute – Nightmare Utopia a z východu sa mi páči aj artwork aj hudba posledného albumu Perversity – Spiritual Negation. K ďalším artworkom, ktoré sa mi tiež páčia z roku 2024 patrí aj Ohen a ich nový album Whispering lies a ešte Brain Dealers a ich album Parazit.


19 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

K hudobnému albumu ani ku knihe, filmu a seriálu sa neviem rozhodnúť. Mám veľa obľúbených filmov, albumov, seriálov aj kníh a bolo by to na dlho. Čo sa týka počítačovej hry, nakoľko nemám veľmi čas v súčasnosti na hranie, tu by som povedala, že asi Diablo II. a Rome Total War. Tetovacie štúdio avšak chcem odporučiť Ivi.tatto - https://www.facebook.com/profile.php?id=100070893694452. Kedysi bolo toto štúdio v Dunajskej Strede, ale presťahovalo sa do Banskej Bystrice. Ivana veľmi pekne dokáže nakresliť aj malé detaily, takže som ja osobne veľmi spokojná s tettovaním, ktoré mi robila. Keď budete mať čas, tak pozrite jej práce, možno vám to sadne. Čo sa týka piva, mám opäť viac obľúbených. Ja osobne mám rada tzv. kyseláče a ten mi najviac chuti z pivovaru Obora. Taktiež môžem odporučiť návštevu pivovaru Baník v Handlovej a ich pivo Čierna Barbora. V Bratislave mám rada napríklad Stupavar, alebo rada chodím do Meetnice, kde čapujú vždy rôzne pivá z remeselných pivovarov.


20 Vinyl/CD/MC ?

Z uvedených mám žiaľ možnosť prehrať si len CD. V podstate mám celkom slušnú zbierku CD domácej aj zahraničnej scény. V minulosti som mala aj MC, ktoré si ešte stále uschovávam, lebo mám niektoré raritné nahrávky, hlavne našej slovenskej scény ako napríklad Agregat.  


21 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Áno, myslím, že u vás ešte nebol rozhovor s už neexistujúcou košickou kapelou Erytrosy. V decembri im vyšla reedícia starého albumu Incomplete Minds. Jeden z členov hrá momentálne v Killchain, takže Stano, očakávam s tebou rozhovor (haha). A keď už sme pri tých starších kapelách, nedávno sa obnovila death metalová legenda z Ružomberka Embalmed, takže by ma zaujímalo ich terajšie smerovanie a ako sa to u nich vyvíja. Ako posledné by ma zaujímalo, ako sa má skupina Apoplexy, ktorá v roku 2023 vydala aj nový album a dokonca odohrala čo viem v roku 2024 minimálne jeden koncert v Poprade.


22 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

M: Keďže som vyštudovaná archeologička, tak tu je jeden – „Archeológ je človek, ktorého život, minulosť aj budúcnosť ležia v ruinách“. Ďakujeme veľmi pekne za príležitosť aj za rozhovor a teším sa na ďalšie rozhovory, recenzie, či vydania na Jablkách. Robte to aj naďalej, robíte to dobre 😊!        

N: “Vitaj v najhoršej nočnej more zo všetkých, v realite”. Ďakujeme za príležitosť, držte sa a vidíme sa na nejakom koncerte pri bare 😀