RK#39 Čítanie po rannej káve s Valar / Medieval Folk / 17-Jun-2024

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Lofo: Naša posledná nahrávka je zároveň naša prvá, takže vzťah ku nej bude vždy špeciálny… Myslím, že album sa podaril, sú tam naozaj dobré piesne,  ktoré presne vystihujú to, čím Valar chce byť – poriadny špinavý krčmový, ale aj veselý folk, so stredovekou tematikou. Väčšina piesní vznikla prirodzene „za pochodu“ a keď ich už bolo dosť rozhodli sme sa urobiť ešte zopár piesní „na vyplnenie“, aby z toho mohol vzniknúť plnohodnotný album. Najradšej mám titulný song „Na slávu a bohatstvo!“ pretože dokonale vystihuje to o čom je Valar – bojoch, pití atď.

Majo: Môj najobľúbenejší song je Kat a vrah pre jeho temnú atmosféru, no zároveň obdivujem song Došlo pivo. Tá skladba vznikla behom jednej skúšky, a to, čo sa deje pod pódiom, a ako si ju publikum užíva, to stojí za to! Tuším, že na jednej akcii sme ju „museli“ hrať 2x.

Adam: Album vznikal z nadšenia čítania z fantasy kníh (Kolo času, Malazská kniha padlých...) aspoň u mňa, a bol akýmsi soundtrackom k tomuto životnému obdobiu. Nápodobne mám najradšej "Na slávu a bohatstvo!", myslím že sa nám vydaril po hudobnej aj textovej stránke.

Tina: Keďže som do kapely prikvitla až po stvorení  albumu, zásluhu na vydarenej robote majú všetci zúčastnení. Album mám ale nenávratne vrezaný do pamäti. Okamžite po vydaní sme ho s bratom Maťom začali nonstop počúvať, dookola a pri všetkom, až som sa naučila naspamäť všetky texty, melódie na píšťalách a tak som sa v podstate dostala medzi týchto úžasných ľudí. Najlepší song jednoznačne Taverna a Kat a vrah.
 

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Lofo: Osobne sa okrem našich koncertov a zopár koncertov skupiny Strigôň najbližšie nechystám nikde. Až v novembri na zopár metalových koncertov.

Tina: Toto leto nás čaká veľký fantasy festival Castlefest v Holandsku, Lughnasad v Česku, zahráme na LARP akciách Helmáč a Kráľovstvo vína, a veľa veľa ďalších. Ja osobne som tento rok konečne po prvý krát videla Rammstein, po už asi štvrtý krát Avatar (kto ich nepozná – okamžite si ich pustite!), s chalanmi sme boli na Abbathe (Abbathovi?) a ideme na Wardrunu, Heilung a pár iných slamming brutal death metálov.

Majo: Nedávno sme s Tinou navštívili koncert Rammstein (skvelá show) a chystáme sa na Heilung, Evergrey a moju milovanú Wardrunu.

Adam: Akcií pre nás ako kapelu nás čaká veľa a vždy sme vďační za každú jednu príležitosť. Najbližšie sa chystám na koncert súčasnej hudby zoskupenia VENI ensemble (Hudba dneška v SNG 47 – CAVE SONGS) v Bratislave.


Čo od vás môžu fans očakávať najbližšie?

Lofo: Opäť o niečo plnšiu a energickejšiu show nakoľko ku nám pribudol Peťo za bubon a Majo presedlal na moraharpu. A snáď sa na jeseň/zimu dokopeme aj k práci na novom albume.

Tina: Nový album, hneď ako dohráme kolotoč koncertov!

Majo: Pomaly, ale určite prácu na nových skladbách, plus mame zálusk natočiť ešte jeden klip. Tiež som veľmi rád, že konečne som mohol hru na bubne prenechať Peťovi, ktorý je úplný kráľ!  
 

Čo boli dôležité míľniky v živote vašej kapely?

Lofo: Určite vznik kapely a prvé koncerty ale najmä postupné rozšírenie zostavy o Tinu, Peťa a Majovu morahaprhu. A samozrejme vznik prvého albumu.

Tina: Awwww, díky Lofo.

 

Stačí mať talent alebo treba na sebe makať?

Majo: Talent je fajn, no treba makať, a ohľadom kapely to nie je len o hudbe. Je tam neustála práca v pozadí, aby kapela rástla a zviditeľňovala sa.

Peťo: Mať talent nič neznamená. Talent je len špecializácia na niečo. Podstatné je, či ho človek dokáže využiť a pretaviť na zárobok.

Adam: Talent určite pomôže, ale je to ako so všetkým, keď niečomu nevenuješ prácu a čas, výsledok nepríde sám od seba.

Lofo: Bez talentu sa musí makať ťažšie a viac, takže za mňa talent sa zíde. Ale tá práca a cvičenie sú určite dôležitejšie, bez toho to nejde vôbec.

Tina: Talent je začiatok. Ak nie si v niečom talentovaný, neznamená to, že to nemôžeš robiť. 90% výsledku je však tvrdá a repetitívna makačka. Keď ťa od malička tľapkajú po hlave ako pekne spievaš, a myslíš si, že si vážne dobrý, raz príde to prebudenie a zistíš, že si dobrý na spev len každoročne pred miestnym obecným úradom pri stavaní mája. V každom aspekte života sa treba zdokonaľovať, bez výhovoriek.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Peťo: Chcel by som sa narodiť v 90. rokoch ako ja s týmto rozumom čo mám teraz.

Majo: Ako milovník Vikingov, Severskej mytológie a celkovo Škandinávie by som očkom nazrel do ich bežného života. Ale ako milovníka fantasy by výlet do Stredozeme tiež neurazil.

Lofo: Uff ťažká otázka, ako milovník a fanúšik histórie by som sa chcel narodiť v rôznych obdobiach. Ale ako správneho lokálpatriota ma asi najviac ťahá obdobie okolo Samovej ríše a Veľkej Moravy.

Adam: Nechcel by som sa narodiť v inej dobe, a ak v nejakom inom vesmíre kde sú mágia a čary ozajstné, nech je to sranda. Rád by som sa identifikoval ako hobbit, ale pravdepodobne by som bol len ďalšie ľudské NPC-čko.

Tina: Vikingská shield maiden!


Čo ťa naposledy vytočilo?

Peťo: Ja som vyrovnaný človek. Rejdžujem len pri hraní alebo šoférovaní.

Tina: Quest „Jeśli nie chcesz mojej zguby...“ v DLC The Witcher 3 Blood and Wine. Kámo, normálne som bola vyšší level, elixíry, meč pomazaný jak langoš na kúpalisku v Púchove a Grottore nič, tam si chodil hore dole.

Majo: Islandská spoločnosť SADCARS (každý, kto zvažuje trip na Island, vyhnúť sa na kilometre!)

Lofo: Výsledky v eurovoľbách.

Adam: Ľudské ego.


Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola?

Adam: Videoklip od japonskej kapely Mizuirono_inu – Room. Album od vedľajšieho projektu Stevena Wilsona: Bass communion - And no birds sing

Peťo: klip Warot-Nádej a album Rytmus-Bengoro

Lofo: Klip Rammstein – Dicken Titten, album – Evergrey – A heartless portrait

Tina: Podobne klip asi najviac Rammstein – Deutschland a album Avatar – Dance Devil Dance, aj keď v poslednej dobe dookola púšťam Lorna Shore - ...And I Return to Nothingness. No a samozrejme z každého albumu Rammsteinu mi preskakuje už asi celý posledný rok. Aaaa ešte nedá mi nespomenúť môjho bráška a jeho perfektne vydarený album Berstuk – Keď korene vyrašia.

Majo: Wardruna – Hertan, skvelý song, skvelé spracovaný klip. Wardruna nikdy nesklame.
 

Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?

Peťo: The Thing, Nothing to Lose a Srbský film

Tina: Horrory nepozerám, stresu mám v živote požehnane. Komédie tiež nie, mozog mi vie zastať v každodenných situáciách aj tak. Hm, naposledy som plakala asi pri marvelovskom Endgame, aj keď posledný John Wick ma na konci skoro lapil (áno, som plytká).


Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

 

Peťo: Zaujímavá kompozícia záberov

Tina: Páči sa mi to

 

Peťo: Mmm Fintroll mňam mňam

Tina: Keď ja moc tento žáner nemusím, všetko je také... na jedno kopyto.

Peťo: Halucinogénne mäso z pytóna vás poprosím

Tina: A hadí výtok na prípitok doneste nám na izbu.

Peťo: Pohodový coverík

Tina: Spoko!

Peťo: Kámo Gothic 1

Tina: Sa mi už robí zle z tejto piesne, ale dobre to dali.

Peťo: Parádna atmoférická vec a tá príroda krása

Tina: Páči sa mi to

Peťo: Tak toto je silná vec. Strašidelne krásne ako Lady Dimitrescu

Tina: Úžasné, zimomriavky.


Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš a prečo ?


Ležiak alebo ale?

Peťo: Ležiak/ je lepší
Lofo: Ležiak
Adam: Dr. Pepper
Majo (v tomto bode začal písať, ale zabudol dokončiť. Takže asi nealko).
Tina: Ležiak, lebo ale-ov sa nedá vypiť toľko naraz.


Stout alebo porter?

Peťo: Stout/ je lepší
Lofo: Stout
Adam: Dr. Pepper
Tina: Stout, prosím. Lepšô.


Pinta alebo polliter?

Majo: 0,5l
Peťo: Polliter/ praktickejšie
Lofo: Polliter
Adam: jedna plechovka
Tina: Polliter


Bednička alebo sud?

Peťo: Sud/ čapák navždy
Majo: Čapované jednoznačne
Lofo: Sud
Adam: Balík plechoviek
Tina: 5 sudov poprosím, lebo čapák master race bitch!


Prvé pivo na raňajky alebo až na obed?

Peťo: Na raňajky a na lačno
Lofo: Na obed
Majo: Pivo až na večer
Adam: Dr. Pepper vždy
Tina: Rozlišujem dobu, kedy prestanem piť pivo a dobu, kedy zase začnem. Čiže keď zaspím a keď sa zobudím.

 

Prvých sto jarných pív ešte pred jarným slnovratom alebo až po ňom?

Peťo: Čo do piči?
Lofo: Čo je to jarný slnovrat? :D Ale určite pred.
Adam: Ja mám proste slabosť pre sladené nápoje.
Tina: Táto otázka je chyták? Nerozumiem, veď to každý musí vypiť za mesiac.


Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?

Peťo: Ako vytváranie hmotných a nehmotných komodít.

Lofo: Únik z reality.

Adam: Tieto otázky idú ruka v ruke. Je jedno ako sa na to pozeráš, každá kreatívna činnosť odzrkadlí tvoj postoj alebo stav, čo ale neznamená že bude viditeľný alebo pochopený.

Tina: Ani jedno. Ako obraz vnútorných pocitov a potrieb, inšpirovaný slasťami a strasťami každodenného života, niečoho, čo nikdy nebude, niečoho ukrytého v útrobách podvedomia.


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Majo: Už sme v dobe kedy je všetkého veľa, takže poteší, ak zmiešaním dvoch žánrov vznikne niečo nové. Aj keď TechnoMetal akosi nedávam.

Peťo: Miešať aj keď z toho už vznikajú kentauri.

Lofo: Nevravím, že sa majú, ale určite sa môžu. Tí čo chcú môžu si vypočuť niečo nové, tí čo nie, môžu zostať pri starom.

Adam: Každému to čo mu vyhovuje. Niekomu žáner ponúka bezpečnú zónu, pre iného je to obmedzenie.

Tina: Pomiešať a servírovať za horúca. A tí, ktorým sa to nepáči, nech hľadajú príčinu poškodenia napínača drážkového remeňa.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?

Peťo: Kámo asi na smrtelnej posteli. Chcem umrieť na stejdži počas koncertu.

Lofo: Keď už nikto tvoje albumy nepočúva a nikto nechodí na tvoje koncerty.

Adam: Neviem, my v podstate začíname a nemám pocit že by ma veteráni obmedzovali. Teším sa na to že možno na staré kolená spravím niečo čo bude mať aspoň nejakú umeleckú hodnotu.

Tina: A čo ja viem, keď som ešte nič nedokázala?

#65 Flork Reviews: Cain Da Breth - An Dà Shealladh (2022)

 

 

Cain Da Breth - An Dà Shealladh (2022)

by Flork

 

One thing the Florkster appreciates in an album is the quantity of variety between tracks. I mean, there are loads of albums out there of course that stick strictly to themes and the conventions of their genre, but most often they provide only a handful of standouts, with the gaps in between being filled with somewhat watered-down versions of their hits. Cain de Breth is no exception when it comes to themes, but instead of repetitive choruses and instrumentation, the strength of An Dà Shealladh rests on its variety of sounds and original compositions. And although some of you may think that I am wrong, just listen to the lyrics being sung, as the songs are all stories that stand apart from each other and describe a variety of different themes. You can hear how the group weaves together traditional Irish music with elements of death metal and modern Celtic folk, and this is no easy task to pull off. I particularly like this album, even if the genre itself isn’t quite my cup of tea (I am drinking tea as I write this). But I’m intrigued by the haunting vocals and violins and the light strumming of the guitars. It evokes images in my mind of the rugged Scottish Highlands or the lonely shores of Ireland. And yet, to my surprise, the group hails from Prague, Czechia, bewildering me with their ability to fool me that they don’t come from Ireland.

An Dà Shealladh opens with Eriu, an atmospheric track that subtly introduces the vocals and chill vibe of the album. It’s a beautiful song that is followed by Love Keeps me Sailing, which is a bit livelier, but with an underlying seriousness of the male vocal accompaniment. I become more and more enthralled by what I am listening to, especially as this track flows into Midnight Sun, a haunting melody with both heavier and lighter string instruments. There are no drums or percussions of any sort in the music (actually, that isn’t all true, I did hear some in Mirage of the Twine and Coincidence), just the beauty of the vocals and the strings (and the guitars), conveying a somewhat sombre and contemplative mood. The track I just mentioned, Midnight Sun, is the longest on the album and definitely my favourite as I become aware of the goosebumps on my skin.

Your Name follows and is a cozy interlude that provides a moment of reflection before the captivating lullaby Mirage of the Twine begins. This track in particular is full of beauty and showcases the band’s talent and reverence for Celtic sounds and music. Coincidence and Herafter, especially the latter with its interludes on the flute, are both intricate compositions that feature the haunting and atmospheric vocals that are signature of Cain da Breth. Even Secrets of the fall is no exception, since it resembles a doom metal track that was reborn in a Celtic sound. The album ends much like it begins, forlorn and sad, with Fairy Line, a track that leaves the listener in an introspective mood and contemplating one’s self, as well as life itself.

As I finish my cup of tea, I feel glad that I gave this album a chance. I can see how it would appeal to an older audience or perhaps to anyone wanting some atmospheric music while they read or walk alone in the woods or country. An Dà Shealladh was produced very well and highlights each track with the beauty of the vocals as they evoke strong images and bring the stories to life. Cain Da Breth definitely has a reverence to the past with a strong outlook to the future.

 

 

#171 nagy&beni // Depressive Folk // Jakub, Igor a Juro // 12-06-2022.

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Jakub: Som Jakub Brunner, hrám na flautu a klarinet. Preberám slovenské farmy a hľadám si solídny job v chove dobytka alebo čokoľvek čo je trošku slobodnejšie ako továreň.

Igor: Hrám na gitare. Zaujíma ma všetko možné okolo hudby. V poslednom čase som sa venoval nahrávaniu a mixovaniu (našich 7 pesničiek). Hrám ešte šach, sem tam. Čítam málo. Pozerám. Píšem veľmi málo. Varím viac.

Juro: Učím na vyške, teda väčšinou čítam niečo v kompe alebo v knihách, čo mám rozložené okolo. Teraz ma zaujíma, ako ukončiť skúškové bez traumy pre všetkých zúčastnených vrátane seba.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Jakub: V Die Welle som spieval, hral na gitaru a na basu.  

Igor: Hral som iba v pár kamarátskych projektoch z ktorých nič nebolo. K naďabeným som sa pridal v 2016.

Juro: Tiež v zásade nemám iné skúsenosti ako naďabených, ak nerátam imaginárnu kapelu na základke a reálnu kapelu na strednej, ktorá skončila, keď sme skončili strednú.
 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Jakub: Používam klarinet Victory a altovú flautu Aulos najvýraznejšie výhody sú ich nízka cena.

Igor: Prechod z elektrickej gitary ku klasickej, na ktorú hrám dnes v kapele, bol zaujímavý. Klasická je viac surová, zahráš len to, čo dokážeš a nástroj ti dovolí, a asi aj naša hudba zosurovela.

Juro: Iba bliakam, ale mám vlastný Shure, nemusím oslintávať cudzie majky.
 

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Jakub: Myslím že pre mňa má zmysel nadčasovosť, preto tvoríme avantgardu. Neviem či sa trafíme do vkusu budúcich generácii ale definitívne sa snažíme vytvoriť čo najautentickejší odkaz. Napriek tomu že mi v mnohých ohľadoch chýba, remeselnú zručnosť si veľmi vážim. Na Slovensku máme mimoriadne veľa kvalitných hudobníkov.

Juro: Myslím, že Jakubovo ponímanie avantgardy je veľmi subjektívne :) Inak súhlasím s Igorom:

Igor: Asi oboje. Nakoniec dielo hovorí samo za seba. Niekedy myšlienka dokáže oživiť, kontext.
 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Jakub: V súčasnosti je badať trend naturalistického zobrazovania a adorácie násilia. Iste aj ošklivosť má miesto v umení ale čím ideme ďalej tým viac je percipient voči nej imúnny. Ak je téma vyjadrená vkusne a z nadhľadom tak patrí do umenia.

Igor: Neviem, ale asi nie. Nemyslím, že si umenie hovorí, že tu už nie. Navyše sa stále viac prepája s našimi životmi. Potrebuje aspoň preskúmať.

Juro: Nie.
 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Jakub: Satanizmus a fašizmus. Akákoľvek propagácia zla.

Igor: nemám to nejak zodpovedané…

Juro: ani ja…


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Jakub: V meditáciách, v nočných debatách po záverečnej, taktiež civilná práca je nekonečný zdroj frustrácie, ktorá je asi moj najautentickejší prínos do tvorby kapely.

Igor: Inšpirácia je buď priama alebo nevyhnutná, pre mňa. Priama je nejaký konkrétny impulz – film, song, zážitok alebo často nejaké edukačné video o hudbe, kde ma nejaká konkrétna vec nakopne.
Nevyhnutná u mňa funguje tak, ako keby všetky tie impulzy ktoré zachytávam počas dňa, nespracujem niekde do podvedomia, odkiaľ sa to raz za čas vynorí. Skorej mi to ostáva vo vedomej časti, na dosah, a skoro každý deň zložím nejaký krátky či dlhší kúsok hudby. Tým sa tie myšlienky spracujú a postúpia ďalej. Zároveň si tak tvorím hudobnú zásobu, ale už nie všetko si pamätám.
Potom raz za čas tieto kúsky spájam do eklektickej masy, to už je skorej tým podvedomím spracované a deje sa to samo. Moc to asi v našej hudbe nie je počuť. V songu pôjdeš so mnou von mi dal Juraj slobodu jednej minúty na intro...tam je niečo také. Asi to oľutoval.

Juro: Neoľutoval. Bez intra by to nefungovalo.

Igor: Ešte by som dodal, že samotná technika hry má na to celé dosť veľký vplyv a zvykne to viesť. Čiže ten proces je dosť formálny a intuitívny. Význam tam hľadám až dodatočne.

 
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Jakub: Vždy tú poslednú pieseň a posledný album.

Juro: Máme iba jeden album, Jakub.

Igor: Úprimne, mám rád všetky. Vyznie to blbo, ale som náš veľký fanúšik. Ale určite mám bližšie k novému akustickému smerovaniu kapely.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Jakub: “Pôjdeš so mnou von…”  pojednáva o stave spoločnosti po tragédii na ktorej saprofytovalo množstvo organizátorov ale v zásade sa zmenilo iba málo.

Igor: Každý text má svoju atmosféru... skôr sú to jednotlivé frázy ktoré vo mne rezonujú a vyrastú.

Juro: Neviem, či najsilnejší ale “jebať mladú generáciu. To sa s nimi má robiť. Mladé ženy, mladých mužov. Aj tých mimo, aj tých medzitým.” (Volá sa to Deti detí.)


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Jakub: Ja mám pocit že stále začínam. Určite som chcel viac času na tvorbu a sebazdokonaľovanie. Znie to hrozne keď sa to takto napíše ale veľa kapiel rozbíja televízory, ja by som sa rád naučil taký televízor zložiť. V tom vidím “úspech” nemusieť sa tolko zaoberať bežnou robotou.

Igor: V 16 som nad tým nerozmýšľal. Kapela mi ukázal cestu (v 19).

Juro: Chcel som hrávať koncerty, spraviť nejaké nahrávky, ísť na šnúru. Koncertov bolo predtým, než sme prešli na akustiku, viac, ale to súvisí aj s celkovým utlmením počas pandémie. Štúdiové nahrávanie sa zakaždým nejak pokazilo, tak si nahrávame sami, máme von jedno EP. Na šnúre sme ešte neboli. Veríme.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Jakub: Garážový stage festivalu Pohoda 2018.

Igor: Že som si mohol zahrať s obľúbenými slovenskými kapelami, a mnohé som takto aj objavil a spoznal.

Juro: Tiež tak nejak. Bolo viac silných koncertov. Vždy keď niekto dá potom dobrú spätnú väzbu, neviem nájsť slová.
 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Jakub: Ako kapela sme celkom disciplinovaní, v osobnom živote je to trochu iné.

Igor: my hrávame šach.


 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Jakub: Koncertovať ako o život.

Igor: Máme pripravené nejaké nové materiály. Plánujeme si to nahrávať aj ďalej sami, a možno sa v tom trochu zlepšiť.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Jakub: Áno, najmä tej trnavskej.

Igor: Asi sa necítim, moc ľudí ani kapiel nepoznám, asi ani nás nepoznajú.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?

Jakub: Začali fungovať hudobné kluby ako Bombura a Káčko myslím že to malo značný vplyv na scénu. My sme sa ešte na tejto vlne zviezli. Myslím ale že trend sa mení UG scéna sa možno stane viac komornejšou, budú myslím menšie nároky na gear a viac na prejav. Folková kapela môže mať podobné ciele a publikum ako punková, no je menej náročná na prostredie.
 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Jakub: Myslím že boli v značnej nevýhode, boli oveľa menej nezávislé. Technológia nahrávania bola extrémne drahá, boli aj zmluvy s EMI alebo Sony, ale ak sa nahrávka nepredávala kapela im ostala dlžná. Internet je tiež samozrejme obrovský rozdiel, koniec koncov aj tento rozhovor vediem vďaka internetu.


Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Jakub: The Wilderness

Igor: Momentálne si idem Nízku kultúru, inak je toho fakt veľa.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Jakub: Rozdeľuje ich vkus. Ale myslím že väčšinou underground je proti násiliu či už je to Punk, Metal, Rap alebo DnB. To nás myslím spája.

Igor: Asi je to len konštrukt, takže podľa toho, kto to ako berie.
 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Jakub: Že sa o koncertoch dozvedám až po funuse.

Igor: Jediné čo ma asi hnevá trochu, inak je to celé vpohode, sú vyštudovaní hudobníci, ktorí si myslia, že hudbu môžu robiť iba oni. Samozrejme, vieme aký sú to ľudia, a dá sa z toho ľahko spraviť sranda. Ja som názoru že variť môže každý.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Jakub: Nízka kultúra - Nízky Víkend

Igor: zvuk : pokora - serotonín, nízka kultúra - nedela, fvck_kvlt - mama (toto je vojna), klip : bert and friends – píš mi básně


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Jakub:
album - The Wilderness - II.
kniha - Biblia
film - Jacques Audiard - Paris, 13th District
seriál - Guardians of justice
hra - Dalibor Bartoš -  Ur Game: The Game of Ancient Gods
štúdio - Misfits Tattoo Shop Trnava
pivo - Bernard nealko švestka

Igor:
album – Bert and Friends – Klasirdo
kniha – Audiokultúra
filmy – Hranice ovládania, New kids
seriál – Kidding
pc hra – Disco elysium, Cube escape/rusty lake séria, Submachine séria


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Jakub: Sziget, bolo tam všetko.


Vinyl alebo CD ?

Jakub: MC páska

Igor: Kazeta


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Jakub: Myslím že to robíte dobre.

Igor: Nízka kultúra


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Jakub: Smej sa a svet sa bude smiať s tebou, plač a svet sa posere od smiechu.

Igor: I am still alive (On Kawara)

==========================================

Linky:

https://nagyabeni.bandcamp.com/releases

https://www.youtube.com/channel/UC7aPIUJYmiJ6bZWKUe55HIw

https://www.facebook.com/nagyabeni

#168 Miska na krev // Freak folk // Jany // 21-05-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Momentalne vypic a žic, bo dovolenka.

Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

"Urad prace" blackpičoviny u byvalej na viniciach namesto bicich vedra a plechove lampy. Vecka "Džemova pičovina" nazov vzniknul tak ze som se spytal tety pekarky na juhu v pekarni či nema dajaku džemovu pičovinu. A teraz mame Misku na Krev.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Drevena gitara zo strunami.
 

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Mne jedno,kladzem kokot do umenia.

 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Ňe.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Naj nesu glupe chuje.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V Leše a f šmerci.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Jarki Krevi

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Umrec spolu, Ketrinoj še vydarila, ,,kec še obešiš ja ce zvesim,,


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Žadne ambicie, dožic še šmerci.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Bavim koncerty.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Kec som vo Svidniku pred koncertom prisol s osratym papirom gu ludzom na lavky a Opel mi ukazala co mi tam vysi.


Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Kec som chcel predac ten osraty papir pocas koncertu.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Odučic še bavic na gitare.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Medzi štyroma scenami som doma. Asi tota pri vchodze s oblakami je najlepša.

 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?

Cehla po cehle, davno sme kus hrali veckaj dzešec roky sme nehrali i teraz hrajem kus zaš.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V 90rokoch še dalo kupic vino Sandberg a teraz nekupiš.


 

Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Naivefighters, Chromatic Absurdity, neška mi pišči v uchoch.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Mali by vecej hulic a menej riešic politiky.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Glupe chuje.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Samčo brat dázdoviek - moja prevelka vina


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Six feet under - haunted, Snyderovky, Jack who build the house, hry nebavim, kery neriesim, žimne pivo.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Stoka na Poráči, je tam šumne.

 

Vinyl alebo CD ?

Ani jedno.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Perširaz čujem o tym.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Kto umrel ten nežije.

==========================================

Linky:

https://varovecprodaksns.bandcamp.com/track/pom-ete-vianoce

https://www.youtube.com/channel/UC1mBMHFo4keBnFTxOBtsFgA

#25 Flork! Reviews: Olaf Olafsonn and the Big Bad Trip - Selenopolis (2021)

Olaf Olafsonn and the Big Bad Trip - Selenopolis (2021)
By Flork (contact)

At first, I was a bit unsure whether I had pressed play on the right album. A light, acoustic guitar instrumental flooded my head through the headphones and I was compelled to pick up my smartphone and check whether I hadn’t accidentally pressed a wrong icon or such. But no, it was there, displayed quite clearly, Selenopolis by Olaf Olafsonn and the Big Bad Trip. *Hmnn* (rubbing my chin while half-closing my left eye).

 

After the opening track, Profane to Sacred, I continued listening on to Woodland Shrines, a longer, yet very different version of the former track, it too being completely instrumental with an added guitar for accompaniment, as well as a shaker instrument of some sort keeping the slow background tempo, while the guitars sped ahead at the forefront. Very folksy, yet still very image-provoking, especially of forests and autumn and chillier weather. This is a longer and intricate song that is beautiful and masterfully played. I scroll down to see the description on the bandcamp.com site and I’m a bit surprised to see the tags displaying black metal, alternative, acid rock, and psychedelic. 

I am intrigued. The third track, City on the Edge, has a single bass beat, this time in the forefront along with the guitar styles of the previous tracks. The percussionist does an amazing job of giving a mysterious effect on the ride cymbal, with the entire track leading to a faster-paced build-up towards the end. I realise that I haven’t heard any vocals until I get to Swamp Rite, where a harmony of male vocals can be heard, and yet there is no text whatsoever (although none is necessary). On the latter tracks, vocals are heard only sporadically and when necessary. The instruments are clearly the stars of the show.

The rest of the album is a cool, somewhat bluesy-style of music that in fact does evoke black metal imagery, stuff like pagan rituals or medieval festivals, although the entire album is very peaceful and leans towards psychedelic folk with elements of black metal at its root apex, but without distortion or rage. Temple of Comus may be a good example of this as the album comes to a peaceful end, this is true as well with the final track, Apotheosis. All the tracks are peaceful and soothing and of course, cool.

#145 Jeden Kmen. Pagan Folk z Brna. Odpovedajú C., S. a K.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

C: Jsem Ctibor a kromě běžných věcí rodiče a kurátora v muzeu mě v poslední době zaměstnává příprava druhého řadového alba a proměna tváře naší kapely.

S: Su Skrik a v poslední době mě kromě finalizaci textů pro nové album nejvíc zajímá jóga, norština a hraní Falloutu a Elder Scrolls.

K: Jmenuju se Kuba, jsem perfuziolog a posledních pár let mě teda nejvíc zajímá moje rodina...děcka a žena.....a pak samozřejmě Jeden kmen.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

C: Působil jsem a působím pouze v Jednom kmeni, kde mám na starosti perkuse, brumle a vokály.

S: Působím v Jednom Kmeni, kde používám nejvíc hlas a perkuse. Taky přebásňuju Ctiborovy texty do jazyka, který si zvolíme pro to či ono album a napsala jsem některé texty k Mlze.
Mám ještě jiný projekt, ale tam všichni působíme anonymně. Tam používám hlas a dost efekty zhnusenou elektrickou kytaru a všelijaké naloopované pazvuky.

K: Coblich, Twmno Zapaůa, Jobovo dřevo a teď Jeden kmen. Občas jsem si zahrál jako host, nebo záskok s různýma projektama od punku po jazz. No a nesmím zapomenout na spousty jamů, hlavně v legendárním brněnském Brooklynu. Většinou jsem hrál na elektrickou kytaru, občas na akustiku..no a v kmeni hraju na všechno možné, ale strunné nástroje převažují -kytara, saz, bouzouki...občas k tomu přihodím nějaký buben, či perkus a nějaké to chrčení do mikrofonu.

 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

C: Aktuálně nejvíc využívám vokál, který se pod péčí Anežky Špinlerová a Hanky Vajčnerové Čepičkové posunul do míst, o kterých jsem vůbec netušil, že v něm jsou. Furt je ale na čem pracovat.

K: Poslední dobou hraju hlavně na akustické nástroje a spíš se snažím vytáhnou z přirozených zvuků maximum...stylem hry, experimentem - třeba smyčcem na saz. K dozvučení používám akustické combo ACUS One Forstrings AD, občasně využiju Zoom A3. Z nástrojů nejvíc zbožňuju kytaru Furch...to je opravdová paráda. No a z elektrik nejvíc oblibuju Les Paul, i když má poslední kytara je předělaný Stratocaster.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

C: Umění by určitě mělo objektivně obsahovat znaky manuální zručnosti, tedy toho, že umělec skutečné víc, co dělá. Ale jinak bych se nerad tvářil, že o umění skutečně něco vím.

S: Pro mě je umění subjektivním vyjádřením nitra člověka, který ho tvoří, ale věřím, že by se za ním měl skrývat i talent a zručnost.

K: Impulz k tomu, abys začal tvořit by asi měl být subjektivní. Myslím, že to musíš dělat opravdicky, věřit tomu a neklouzat po povrchu...musí v tom být ten esprit, ta magie. Těžko říct, kdy je ten moment, kdy to tam dostaneš. Ale až se tak stane, tak to poznáš a poznají to i druzí.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

C: S hranicemi je to těžké, jak si je jednou nastavíš, špatně se za ně chodí. Kvalitní umění s konzistentní myšlenkou, ale dokáže otevřít snad jakékoliv téma.

S: Nemyslím si. Možná nějaké morální hranice, ale to je spíš už otázka přijetí díla, než jeho tvorby.

K: Obecně asi nemá, resp. pro každého má hranice individuálně. Prostě když ti to začne připadat jako sračka, tak tam je ta hranice. A je jedno, jestli je to moc kontroverzní, nebo moc nudné. Asi by to hlavně nemělo být samoúčelné.

 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

C: Ubližování dětem.

S: Mám spoustu důvodů, proč neakceptovat umělce (a lidi obecně), ale obvykle mi to nezabraňuje akceptovat jeho tvorbu, pokud ke mě nějak promlouvá.

K: Osobně nemám v umění rád prvoplánové brutální násilí. Když to nemá vyvolat diskuzi, ale jenom šokovat, nebo "bavit".


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

C: Z okolního světa nebo z vlastního života. Baví mě skládat zážitky do svébytných příběhů. Taky si občas něco přečtu a ono to pak ve mně rezonuje natolik, že to musí ven.

S: Z nashromážděných emocí.

K: V tom, co děláme s Jedním kmenem, tak asi nejvíc v přírodě a v příbězích, které se vypráví už stovky let. V rituálech, pověrách a takovém tom lidovém kouzlení a moudrosti. Velké téma je pro mě taky cesta...ať už duchovní, osobnostní, nebo prostě jenom vandrování.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

C: Navždy ztraceni v Mlze z prvního alba. Je to poslední píseň, která však vznikla jako první a já si do ní vtiskl pocit z uzavření jedné životní kapitoly.

S: Co se týče studiově nahraných písní, nejraději mám asi Dushum z prvního alba, protože je to pro mě nejosobnější  Skládání textu promě byla skoro terapie, přijetí nějakých vlastních démonů a kdykoli tu píseň hrajeme, je to pro mě takový katarzní prožitek.

K: S Jednokmeňankou jsme zatím vydali jen jedno album - Mlha - a to mám rád. Ale teď točíme úplně novou, tak trochu jinou věc. A tu budu mít asi ještě raději. No a z tohoto alba to asi bude Liščí rada...nechte se překvapit!


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

C: Těžko říct. Jelikož texty píšu já, tak jejich sílu musí posoudit někdo jiný. Ale kdybych přece měl vybrat, dělá mi radost jeden úryvek textu z připravovaného alba Basnj, který však na něm v původní podobě nezazní a ten zní:

“To jsou vaše pravé tváře,
křivá slova v slunci záře.
Za bohatstvím lež a klam,
za přepychem prázdný šarm.
Proč jen jsem vám věřila
a pokorně tu sloužila,
když pravdou byla smutná zvěst,
že vám chybí prostá čest.

K: Řekl bych že nejvíc vnímám asi píseň Navždy ztraceni v mlze z našeho prvního alba. Jak obsahem, tak asi ale hlavně použitým jazykem - černou řečí. Je to lehce znepokojivé. Ukázka 2.sloka:

Hont za gimbat Taubûrzishi.
Goj za throkat mosnatishi.
Hugi shofat burgûli.
Mîgul bîat uzgtala…

 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

C: Jsem pořád na začátku, realita je jaká je a na věci je se třeba dívat objektivně.

S: No, úplně původně se mělo s Jedním Kmenem jednat de facto o jednu písničku, takže bych řekla, že realita moje úplně původní očekávání dost předčila!

K: Asi jsem vlastně jenom chtěl kapelu, kde budu hrát s lidma, se kterýma si rozumím, budeme vystupovat, a budeme se pořád posouvat...což se mi s Jedním kmenem splnilo. Ale jednou, až příjde čas, tak bych chtěl pořádně prozkoumat jazzová zákoutí a zkusit s čím vším je možné jazz propojit. Zajímají mě fúze zdánlivě vzdálených stylů. Ale k tomu musí člověk muzikantsky dozrát.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

C: Já tady ty momenty asi neumím pořádně prožívat. Kupodivu to nejsou zážitky z živých koncertů, ale ze studia, když se mi pod rukama za přispění druhých podaří zhmotnit vlastní představy o hudbě.

S: Pro mě to byl asi ten náš první koncert, kdy jsem poprvé zpívala na pódiu.

K: Jednoznačně práci na albu Basnj, které snad co nevidět dotočíme. Už jenom spolupráce s takovou spoustou zajímavých a nadaných lidí je velký zážitek a posun. Celý ten proces je silný.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

C: Nejsem moc dekadentní typ. Dobrým večírkem však nepohrdnu, pokud je co slavit.

S: Já naopak dekadentní typ dost jsem, ale myslím, že naše kapelní příhody jsou celkem v takovém normálním rozsahu.

K: To už je hodně dávno. Kdysi jsem prošvihl nástup kapely na pódium, protože jsem se zrovna pod stolem v plném sále věnoval jedné moc milé dívce. Zpozorněl jsem, až když náš zpěvák nádával do mikrofonu a dožadoval se mé přítomnosti. Tak jsem vylezl z pod stolu, upravil se, slečně se omluvil, že pak rozhovor dokončíme a šel hrát. Koncert dopadl dobře, vlastně to nikoho nepohoršilo. Bylo to hodně po půlnoci na takovém venkovském festiválku. Po koncertě mě to stálo hodně panáků klukům z kapely a tu holku už jsem nikdy neviděl. Ze samého smutku jsem si domů vzal aspoň pisoár z místního kulturáku...roky jsme ho měli ve zkušebně.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

C: Dodělat album Basnj a poslat jej do světa ideálně i s plnohodnotným živým vystoupením.

S: Po Basnj se chci pustit do podkladů pro další kapelní počin. Vedle toho se chci trochu víc věnovat druhému hudebním projektu, na kterém se podílím, a malbě.

K: Hodně mě baví hudba Jednoho kmene a jsem hodně zvědavý, kam se budeme posouvat. Tohle dobrodružství si nechci nechat ujít.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

C: Nevím jestli jsme úplně její součástí, ale řadí nás do pagan folkové scény. Mám však radost, že díky různým přátelstvím a kontaktům jsme rozkročeni mezi zajímavé žánry a akce a nestali jsme se výhradně kapelou hrad a zámků.

K: Cítím. To, co děláme, je v něčem netradiční a myslím, že si to někteří lidé z folkové, experimentální, ambientní, či fantasy scény rádi poslechnou. Hudebně jsme v kapele vlastně taky každý tak trochu odjinud. Kdysi o nás někdo prohlásil, že jsme temní kotlíkáři...což je, myslím, naprosto trefné.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?

C: Su ročník ‘88, takže na nějaké shrnutí 90´ scény si netroufám.

K: Devadesátky byly super, protože jsem byl zrovna v pubertě a protože to prostě byly devadesátky! Na začátku nového tisíciletí jsem si myslel, že by to mělo být hlavně o nahulených kytarách, hutných riffech, volume doprava a prostě sypačka. Byl jsem takový dost jednostraně zaměřený. No a zhruba posledních deset let se snažím na hudbu dívat víc ze široka. Hodně mě baví různé fúze a experimenty. Asi už nemám moc hudebních předsudků, což je dost osvobozující. A taky víc tíhnu k minimalismu. Prostě pár dokonalých tónů stačí.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

K: Atmosféra doby byla jiná, taková opravdovější. Mám pocit, že dnes začíná převládat sebeprezentace, sociální sítě a to všechno okolo nad hudbou jako takovou, nad tou muzikantskou podstatou. Bohužel se to děje i v klubech, mimo mainstream. V devadesátkách jsi ten kapelní ksicht řešil přímo na tom pódiu. Nedokážu to plně posoudit, v devadesátkách jsem hrál akorát v bigbandu ZUŠ. Ale určitě to i dnes není tak tragické, to ne.

 

Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

C: Z těch UG stylů si rád jedu na post-black metalu, psychedelice, dark ambientu. Žánry většinou zůstávájí, ale interprety vyměňuji, jak se mění jejich tvorba, která mi třeba nesedne. obecně su, ale docela tolerantní posluchač se širokým záběrem. Kdybych měl jmenovat, hodněkrát jsem otočil placku Dolores od Heiden, jestli se to počítá do UG, nebo z novějších album Kras od Forgotten Silence, či starší Mantu od Postcards from Arkham. V naší pomyslné škatulce bych rád zmínil kamarády z kapel Strigôň a Nemuer a z ambientu Untitled sea.

K: Z české scény mám pořád rád Los Perdidos, dřív mě hodně bavil Chorchestr, Swordfishtrombones, Baumaxa. Pokud budeme brát jako UG hudbu, která je v klubech a ne v mainstreamových médiích. Ze Slovenska je pro mě srdcovka ZVA 12-28 Band. Z pohledu fotra velmi oceňuju projekty jako Kašpárek v rohlíku.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

C: Spojuje je nadšení a rozděluje smýšlení o uspořádání a chodu světa umění nevyjímaje.

K: Společná by měla být chuť dělat to opravdově a věřit tomu. Rozdělující jsou předsudky a neschopnost zamyslet se nad tím, proč to někdo dělá jinak.


Čo ťa na domácej scéne serie?

C: Nic, věci jsou prostě takové, jaké si je uděláme.

K: Kokoti. :)

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

C: Hodně jsme dřív spolupracovali s klukama s Postcards of Arkham, tak by se slušelo jmenovat ty a nebo Olaf Olafson And The Big Bad Trip, ať už alba nebo videa. Ze studií nedám dopusti na spolupráci s Čepou z Northern Lights Studio nebo s malým studiem Kamenka Jardy Škvarny z kapely Vítrholc. A co se týče artworku jsem docela zmlsanej, takže tam těžko jmenovat.

K: Jsem celkem poetická duše, takže teď poslouchám spíš hudbu s příběhem. Mám velmi rád tvorbu Zuzany Navarové, nebo Karla Plíhala. Jeho Nebe počká je mistrovské album. Líbí se mi jak to dělá Tomáš Kočko s Orchestrem, jak to dělal Traband. Po všech stránkách skvělí jsou -123 minut, Gaia Mesiah, Trombenik. Je toho fakt hodně z různých stylů a každé má svoje kouzlo. Skvělý vizuál mají Tata Bojs, nebo Kafka band, nebo Lenka Dusilová. Pokud bych měl mluvit o opravdovém artworku, tak se mi zcela neskromně líbí ten náš.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

C: Tak třeba skladby, na kterých jsem se docela dlouho zasekl: Z atmosférického BM to byl Severoth, konkrétně song Call of Carpathians, z ambientu mě hodně vzalo celé album Unheard of od formace Lesa Listvy, dejte si rozhodně hned první song Wasteland a nebo třeba  Flying Ship, a určitě má cenu si poslechnout rumunskou Via Dacă ft. Frate Gheorghe - Arde Pădurea. Počítačové hry jdou delší dobu bohužel mimo mě, ale alespoň hudba Jeremy Soula je něco, co by herní hráč i milovník hudby neměl minout. Zejména jeho prakticky mimoherní počin The Northerner Diaries kde hned pilotní Njól je pro mě hodně silná věc. Kdo by se chtěl nechat prorůst kořenovým systémem anglosaských mýtů, tak by neměl minout knihu Les Mytág, a koho zajímá středověk a historie ať zkusí Trident 1475, udělá si tak představu, jak se konstruovaly procesy proti Židům. Ačkoliv se žádným tetováním nepyšním, sleduji tvorbu Strigy a Raven from the North, protože mě jejich práce oslovují po umělecké stránce. A pivo? Po období experimentů jsem se vrátil k ležákům, mám prostě rád Plzeň.

S: Album: Brumlebassen od kapely Trollfest. Mám ráda cokoli, co vyplodí, ale toto album je taková dobrá ilustrace toho, čeho jsou schopní. Kniha: Noční Hlídka a navazující díly od Lukjaněnka - kombinace noir žánru, moskevské špinavosti a fantasy. A Enderova hra a navazující díly od Carda. Moje asi nejoblíbenější scífko s velmi hlubokým přesahem. Seriál: Tak třeba Magicians - takový špinavý Harry Potter pro dospělé. Koukám na fakt hodně seriálů a je těžké doporučit ten nej - tak jsem ho vylosovala. PC hra: Moje nejoblibenejsi hra už od dětství je The Longest Journey ( posléze i navazující hry) - úžasný příběh, který mě rozhodně pomohl formovat. No a jakékoli Elder Scrolls. Tetovací studio kde bych zakotvila stále hledám a pivo nepiju (kromě vzácného kyseláče od Mad Cat).

K: David Byrne & St. Vincent: Love This Giant - geniální hudební počin, vybroušený k dokonalosti. Trochu těžší na poslech.; Marcel Pagnol: Jak voní tymián - poetické vyprávění ideální pro úplně na hovno dobu; Joker od Todda Phillipse - protože to je opravdová filmařina se vším všudy; Love, Death & Robots - kratkometražní, od různých tvůrců, zajímavá témata. Jinak Mandalorian je taky fajn a má skvělý soundtrack; Baldur´s Gate, The Banner Saga, Witcher III, Pillars of Eternity, Red Dead Redemption II, Dungeon Keeper, Heroes, Total War, Worms, Myth...je toho moc a všechno je zábavné; v tetování se fakt nevyznám; Genius Noci - je to poctivé, moc dobré pivo a vaří ho fajn lidi.

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

C: Moc jsme toho s kapelou nesjezdily, abych mohl měřit. Pro mě každá akce, kterou si nepořádám sám, znamená o starosti mín, takže o pohodu víc! Rozhodně bych se rád vrátil na Blavicon, Hradby Samoty a Soulbönding Trip.

K: To je těžké. Colours of Ostrava jsou skvělé záběrem, prostředím, pestrým programem, ale už je to prostě moc velké. Hradby samoty jsou unikátní a velmi inspirativní, člověk tam slyší a vidí opravdu okrajové věci, ale určitě na to musíš být naladěný. Rád si zajedu taky třeba na Folkové prázdniny do Náměště, nebo na groove a jazz festivaly, co se dělají v Brně.
A když na punkáče, tak Pod parou.


Vinyl alebo CD alebo kazeta?

C: Jsem praktik takže digitál v mobilu nebo CD v autě. Momentální raná fáze rodičovství mi hudbu jinak ani nedovolí poslouchat. Rád bych se propracoval k vinylu a udělal si z toho poslechu rituál jako z kouření dýmky.

S: Sama upřednostňuju hudbu v digitální formě. Hudbu na fyzických nosičích si kupuju jen velmi vzácně a spíš jen jako artefakty.

K: Viny, vypadá to dobře na polici, nebo v knihovně.

 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

C: Určitě bych si rád přečetl rozhovor s Olafem Olafsonem a nebo s protagonisty uskupení Untitled sea.

K: borci z ZVA 12-28


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

K: Bacha na heroin a neusnout ve vaně / Márdi

C: Máš na míň./ Adamov - zastávka

=================================================

Linky:

https://www.facebook.com/SnagaUruki/

https://www.jedenkmen.cz/

https://kmen.bandcamp.com/releases

#141 Samčo Brat Dážďoviek. Freak folk z Košíc. Odpovedá Samčo.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ja som pojazdný antropologický výskum, väčšinu života buď cestujem alebo tvorím. Okrem toho rád konzumujem jedlo, ale asi by som sa mal začať mierniť. Tieto dni sa snažím dokončiť album "Rádio Karanténa Rock", a prichystať na vydanie výberový dvojvinyl, čo bude kompilácia nahrávok z rokov 2008-2021. A práve sa vraciam z veľmi fajn koncertu v Bratislave.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Fuha, to nechceš. Ja som hral fakt v kadečom a hádam si to ani všetko nepamätám. Keď som bol násťročný, účinkoval som napríklad aj v gospelovom zbore na djembe, alebo v ochotníckom divadle v Michalovciach na všetko, keďže som tam bol naraz hudobník a herec. Skúsim aspoň vymenovať pár mien, ktoré mi napadnú, všetky tieto kapely mali aspoň jeden koncert: Hexakioktaéder, tiSKA, Vyschlí Sysli, Inteligentné Bábätká, Ježišiatko, Death Jazz Trio, Kovtech-13, Alkodrog, Pentagramček, Abuol, Ženské kruhy so Samčom, Verejné Deti, Musica Falsa Et Ficta. V poslednom menovanom súbore som hral napríklad aj na pokazený páskový diktafón, a dúhové prasa ktoré dokázalo chrochtať.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Posledné mesiace si so sebou nosím žltú gumenú sliepku, takú tú klasickú hračku pre psov, lenže tejto chýba spodná polovička. Na kvalite zvuku sa to nijak negatívne neprejavilo. Potom mám prasiatko Peppa, to po stlačení tlačidla vydá jednu z dvoch hlášok: "I'm Peppa Pig" a "Juppííí", dá sa to stláčať aj rytmicky, a výhodou je, že výstup ti dokáže chytiť aj gitarový či basový snímač, takže to prasa zvukovo prerazí aj v rámci celej kapely. No a samozrejme mám muchotrávku na hlave, ktorá je dôležitá, lebo ona mi dáva do hlavy nápady. Kedysi som toho nosil omnoho viac, ale keďže väčšinu života cestujem a všetky veci si vláčim so sebou ručne, tak to už celkom nejde. Mám rád, keď hrám v priestore, ktorého súčasťou je detský kútik, od nich si obvykle viem na koncert požičať solídnu výbavu. Keď hrávame s Lucinkou (Vlčou Mačicou), tak občas nosíme na koncerty tzv. swag, to je vak plný predmetov použiteľných na koncerte, námatkovo napr. elektrická zubná kefka, škrabadlo na hlavu, bublifuk, jednorožec alebo teletubbies.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Vnímanie umenia je subjektívne, ale umenie vieme popísať aj objektívnymi prostriedkami. Cieľom umenia je komunikácia; ak chceš komunikovať iba svoju manuálnu zručnosť, tak je to fajn, veď remeselníci/čky sú sexi. Ale zamerať sa iba na tento jeden aspekt umenia mi príde dosť nepodnetné; a samozrejme nemusíš byť sexi na to, aby si mal čo podstatné povedať svetu.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Ja som zástanca voľného umenia. Umenie sa ťažko znásilňuje a pretvaruje. Hlúpi ľudia robia hlúpu hudbu, takže napríklad nazi kapely väčšinou znejú hrozne aj v prípade, že nevieš, že sú nazi. Netreba to nijak regulovať, to sa vždy ukáže aj samotné.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nemyslím, že na toto je jednoznačná odpoveď, a skôr by som to súdil podľa okolností. Napríklad kedysi dávno som občas počúval Pepu Nosa, avšak potom som zistil, že kandidoval za SPD a hral na ich mítingoch pesničky proti migrantom. A to bolo tak hrozné, že už som nebol schopný počúvať ani jeho predošlú tvorbu, pretože tá do istej miery stála na takej šarmantnej prihlúplosti, ale potom si pozrieš jeho videá z mítingov, prečítaš si nejaké jeho vyjadrenia, a v tomto momente si odrazu uvedomíš, že tá prihlúplosť nebola hraná, a že nie je nevinná ani neškodná. Ale dajme tomu Pavol Hammel mal tak do druhej polky 70tych veľmi fajn veci, a na tom nič nepokazil ani fakt, že potom začal šéfovať prehrávkovým komisiám (to boli inštitúcie, ktoré za socializmu zakazovali kapelám hrať koncerty v prípade, že sa komisii "nepáčili") a hral na mítingoch Roberta Fica, ešte aj v časoch, kedy zavraždili Kuciaka. Svoje peniaze by som mu nedal, a na koncert by som nešiel, lebo ho neakceptujem v podobe, v ktorej je posledných pár desaťročí, ale nič to nemení na tom, že Zvonky Zvoňte je fajn album. Dobrá je aj otázka, čo sa myslí pod "akceptovať", lebo ja napríklad nedokážem v hudbe poňať priemernosť a snahu bezducho a slepo kopírovať v snahe nezraniť útlocit priemerného poslucháča, a ide to úplne proti mne. Ale keď to takéto kapely takto baví, asi je to ich vec, asi tým nikomu neubližujú, čo ja viem.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Keď si vyrastal v Košiciach v 90tych a počiatkom nultých rokov, už žiadnu ďalšiu inšpiráciu nepotrebuješ, už iba čerpáš celý život z nevyčerpateľnej studne.  


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Z mojich albumov by to mohli byť Unknown Album, Povnímavaj Kým Si (ten sme nahrali spolu s Vlčou Mačicou) alebo Vedomá Izolácia, lebo to sú také osobné veci, a také sa mi až tak často nepodarí nahrať. Ale ináč keby som mohol, tak celý čas hrám v kapele Vyschlí Sysli, lebo takáto hudba ma dosť bavila, to mám rád.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Napríklad z tých Vyschlých Sysľov by to mohla byť Rekonštrukcia Záhadného Zmiznutia Godota, čo je text, ktorý mi venovala vtedy 16ročná umelkyňa Martina Růžičková. Tam sa spievalo napríklad "Prsty si do hrdla vkladám / do tvojho lona si sadám / preklínam futuristov a moralistov / z huby cítim pach potkanov". Veľa ďalších textov napísal Wewo, a od neho som mal rád napríklad Škôlka pre bezdomovcov: "Ne-neviem si sadnúť na stoličku/ne-neviem si skočiť na hlavičku/ty musíš hýbať sa/ty musíš skákať tam/ty musíš sedieť vedieť/hopsať hore, čumieť dole/to snáď nemáte žiadne chyby/pozeráte na obrazy, sedíte jak dikobrazy". Ale hrám z času na čas s prešovským pesničkárom Abuolom, a on má dosť fajn texty tiež, napríklad keď som raz hral jeho covery na festivale v Zaježovej, a spieval som tam jeho text "zabi ma, nech som šťastná / miluj ma, nech som sťastná / ja sa chcem nikdy nenarodiť", tak zdesenie v očiach publika sa dalo krájať, a tak to má samozrejme byť.
 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ja som veľkú časť života chcel nahrávať pesničky a potom ich po sebe počúvať. K tomu, že hrám na verejnosti, ma dotlačilo moje okolie ešte pred pubertou, lebo všetci chceli, aby som im hral svoje veci na gitare. Ináč som ako decko chcel byť skôr spisovateľ alebo robiť animované filmy. A samozrejme, realita odvtedy až doteraz predčila aj moje najdivokejšie očakávania, čo k tomu dodať.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Raz som v jednej reštaurácii v Ružomberku, ktorú som náhodne navštívil, dostal nečakane zadarmo obed, lebo kuchár bol na mojom koncerte a pamätal si ma


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Fuha, z tohoto mám materiál na knihu alebo tri. Ale môžem rozhodne potvrdiť, že predovšetkým s Pentagramčekom sme za desať rokov fungovania kapely zažili veľa šialenstiev. Veľmi radi napríklad spomíname na naše trojkoncertové turné po Varšave. Šli sme 9miestnym hippie transportérom, do ktorého nám párkrát nejakí ohľaduplní poľskí šoféri párkrát ťukli, takže čoskoro prestali fungovať všetky dvere, a my sme museli nastupovať a vystupovať cez kufor. Aj tak sme ale neplánovane zahrali hudobnú vskuvku v politickom kabarete 'Pożar w burdelu', a večer v klube "Skład Butelek" sme sa na pána nazvučili za jednu minútu, a hneď sme mohli začať. Cestou z Varšavy o jednej v noci sme v hustom lejaku na Varšavskom obchvate stopli starého dedka, ktorý pochádzal zo susedného mesta, a chcel spáchať samovraždu na diaľničnom obchvate, tak odcestoval za tým účelom do Varšavy. Lenže vo chvíli keď začalo liať, on si to rozmyslel, a rozhodol sa, že ostane nažive a dostopuje domov. A v tom strašnom lejaku chytil ako prvých nás, tak sme ho zobrali do jeho mesta, a on nás cestou opil. A čo sa týka dekadencie, tak tú si šetrím hlavne na niektoré moje koncerty, lebo ja tam fungujem tak, že keď dostanem akokoľvek retardovaný nápad, v tej chvíli ho zrealizujem, a nezastavím sa pred ničím. Niekedy dávnejšie som istý čas používal ozrutné gumové dildo ako rekvizitu, a to šlo použiť fakt dementnými spôsobmi. A raz, keď som sa sťahoval, tak usporiadal som koncert, na ktorom sa fyzicky zlikvidovali všetky nepotrebné veci z bytu, ktorý som opúšťal, a bolo ich celkom dosť. Bordel sme urobili dychberúci, avšak omylom sa v ňom stratilo a vyhodilo aj dobrovoľné vstupné, ktoré sme vyzbierali.

 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Ja si plánujem iba koncerty, a tie mám vždy max na pol roka až rok dopredu. Moja tvorba je často spontánna, väčšinu mojich najlepších vecí vypľujem na jednu šupu, a teda keď si aj niečo tvorivé naplánujem, obvykle to nezrealizujem. Na disku sa mi povaľujú desiatky nedokončených vecí ako sú albumy, skladby, filmy, knihy, hocičo.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Je taká vlna mladých východoslovenských alternatívnych a experimentálnych tvorcov v mojom a nižšom veku, s nimi si celkom rozumiem. Ale keď som žil trvalejšie v Brne, aj tam som celkom dobre zapadol, a ani neviem zadefinovať, medzi koho. No a ešte bratislavská experimentálna elektronická scéna, aj tam som sa občas cítil fajne. Ale obvykle nemám sklony cítiť sa ako súčasť niečoho. Keď hrám sám, tak som akože "pesničkár s gitarou", ale aj tak ma volajú viac hrať na punk/HC akcie, než na folk/country akcie, dajme tomu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V 90tych tu akákoľvek alternatívna scéna v podstate začínala, a nebolo tu až tak veľa projektov, na ktoré by sa vôbec dalo naväzovať. V Česku existoval kultúrny disent, ku ktorému sa tam dnešná UG scéna môže hlásiť, alebo sa voči nemu vymedzovať. Na Slovensku súvislý kultúrny disent nebol, iba katolícky a čiastočne ochranársky. V 90tych sa tu teda vlastne všetko vymýšľalo odznovu, takže zároveň tu bolo také očarenie z novonadobudnutej slobody, a zároveň sa tu často odznovu vynaliezalo koleso. Takže vtedy sa dosť frčalo na naivite a nadšenectve, dnes už to je viac pragmatické, a kapely sú si obvykle asi lepšie vedomé toho, čo robia. Ja som teda začal koncertovať až v nultých rokoch, a to presne vtedy, keď prišla generačná výmena, a zrazu ten počet návštevníkov koncertov poklesol. V podstate som sledoval, ako sa pred mojimi očami zmršťuje komunita, ktorej súčasťou som sa ešte len stával, pretože všetci zdrhávali do zahraničia - bolo to krátko po vstupe Slovenska do EÚ, takže úplne logický krok - ale aj tí čo ostali, zakladali rodiny alebo obrátili svoj život pragmatickým smerom. Ale zároveň s tou generačnou výmenou prišli zaujímavejšie, kreatívnejšie osobnosti.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Z toho čo viem, tak v 90tych chodilo na klubové koncerty omnoho viac ľudí, ale dnes na tom môžeš viac zarobiť, lebo aj socky už dnes majú väčšiu kúpnu silu ako kedysi. Myslím, že dnes už žijeme v otvorenejšej a bezpečnejšej spoločnosti, než boli 90te roky, a teda hudobníci sa o niečo menej boja byť nekonformní a sebavyjadrovať sa po svojom. Česi označujú 90te roky za "dobu neobmedzených možností", ale na Slovensku tieto "neobmedzené možnosti" znamenali cca to, že Krátky proces mohol oficiálne nahrať svoj prvý album v štúdiu Slovenského rozhlasu. Myslím, že dnes už sme na tom lepšie; ja som v 90tych bol decko, ale rozhodne by som si tú historickú éru zopakovať nechcel.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Ja som v podstate vyrastal na hippie bubnovačkách a džemkách. V Košiciach v podstate nebola žiadna súvislá underground scéna, a až niekedy v časoch plnoletosti som za ňou začal chodiť do Prešova, Sabinova, či na stredné Slovensko. Prvá košická kapela, ktorú som spoznal naživo niekedy v polke nultých rokov, boli Peťove Ruky, na nich sme si dosť frčali, ale už nehrajú. Z nahrávok to boli samozrejme Maťkovia a CHVM, obe sú absolútne legendy slovenského 80s undergroundu. Dnes mám rád napríklad: Miska Na Krev, Piče, Peter Kolárčik, Pokora Miroslav Martin a Drahomíra Masaryková, Džumelec, Raptor Koch, VtiPalko, Maya Gal Hanna, Leopardón, Hmyz, Depressive Directions, Stokuriev, atď, ale je toho kopa, a do istej miery takýchto tvorcov aktívne vyhľadávam a snažím sa ich prepájať, lebo zhruba odkedy som objavil internet, tak ma bavilo počúvať slovenské a české projekty, ktoré nikto iný nepočúva - bolo to ako preskúmavať neobjavený kontinent.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Ak sa pýtaš na slovenské pomery, tak na Slovensku sa podľa mňa všetci kamarátia a všetci všetko riešia cez známosť, a to sa bavíme všeobecne, nielen o hudbe. Čiže ľudí tu spája to, že sa všetci poznajú, a rozdeľuje ich to, že každý si tu aj tak často robí veci izolovane na vlastnom piesočku, a je tu minimálna spolupráca, respektíve pod spoluprácou sa tu obvykle rozumie "túto kapelu sme si na festival zavolali, lebo sú to naši dobrí kamoši". Na Spiši alebo Zemplíne máš ročne iba 2 či 3 malé hudobné festivaly, ale každý rok ich vždy robia tak, že sú v rovnakom termíne, a vzájomne sa kryjú a berú si divákov, ktorých v týchto končinách je aj tak málo. Ty tomu rozumieš?


Čo ťa na domácej scéne serie?

Okrem už spomínanej nespolupráce ma tu serie neustála glorifikácia priemeru, neoriginálnosti a nechuti vybočovať z otrepaných šablón. Zameranie sa na formu a ornament miesto na obsah. Ľudia preferujúci ostávať v komfortnej zóne "hraj niečo, čo všetci poznáme" "nevyrývaj" "umenie je na to, aby ťa uistilo v tvojich postojoch" a "daj pokoj". Veľa zaujímavých tvorcov je tu často vytláčaných na okraj, pretože nemajú komunitu, v ktorej by sa mohli sebarealizovať a porovnávať sa s ňou, zažiť v nej svoj umelecký rast; na Slovensku sa ako hodnota berie skôr individualizmus, než sieťovanie ľudí. Keď organizuješ veci, musíš si furt pamätať, kto je práve teraz s kým rozhádaný a kto nie a všetci si všetko berú strašne osobne, atď atď atď. A zaujímavé je, že nástup internetu to zmenil iba čiastočne, aj keď si myslím, že mladí ľudia sú už týmto efektom zaťažení viditeľne menej, než moja generácia.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk: Džumelec, album Brutovce. Vokály aj basgitara nahrávané potichu v noci v kúpeľni, aby nepobudil rodinu - to je zvuk nahrávky, aký len tak nepočuješ, a dobre sedí k pesničkám. Počuješ tam každú jednu kachličku.
Štúdio: neviem, ja obvykle nahrávam v lese alebo v bažinách alebo tak, tam je fajn zvuk.
Artwork: málokedy sa mi stane, že SK kapela má artwork, ktorý ma aspoň trochu zaujme. Medzi také patrí určite napríklad Insect Phonetics Research od dua Amen Tma, to je krásna kresba, ktorá sedí k hudbe. Album The Great Hard-Core Odrb od Lues De Funes má pekné obrázky a layout. Fara-Továreň na odpadky, to vyzerá veľmi pekne na vinyle.
Videoklip: Martin Burlas - Smrť v opere. Kedykoľvek sa snažím spomenúť si na niečo ďalšie, tak uvedomím si, že tam sa mi páči pesnička, a nie klip.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: Liter Geňa - Zvuky z Pelechu; Džumelec - Brutovce; Raptor Koch - Prvý Album; Cadillac Face - Noizy Days, a desiatky ďalších. Ale osobne odporúčam posťahovať čo najviac bootlegov od Oldřicha Janotu a potom stráviť zvyšok života ich počúvaním a vzájomným porovnávaním.
Kniha: Iľja Iľf - Zápisníky; Stephen Leacock - Literární Poklesky; Julius Komárek - Milování v přírodě, ale ako decko som rád čítal telefónne zoznamy
Film: Funky Forest; Cat Soup; Postava k podpírání; Slnko v sieti; Vtáčkovia, siroty a blázni
Seriál: Wonder Showzen, Superjail!, Záhada Hlavolamu, Adventure Time, Robot Chicken, Teletubbies
Počítačová hra: Neverhood, Machinarium, Open TTD, Tunneler a Bulánci (hľadám spoločnosť na hranie posledných dvoch menovaných hier ozaj!)
Tetovacie štúdio: jediná kérka, ktorú mám od niekoho iného, než odo mňa, je od Jindřišky z Ostravy, a ona mi vytetovala na riť dinosaura držiaceho nanuk v ruke, s čím som veľmi spokojný, takže odporúčam. Tetovací vorkšop na festivale Meziprostor tiež veľmi fajn, ale posledné 2 roky nebol kvôli korone.
Pivo: skús pivotéku Kyselá Rybka v Brne, a nechaj si od nich poradiť. Moje obľúbené čapované bolo Kout desiatka, ale to už prestali vyrábať. Zo slovenských pív mi chutí napríklad pivovar Medveď z Humenného, a samozrejme záhorácka svätá trojka Wywar-Stupavar-Hellstork.  

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domáca: z hľadiska charakteru festivalu Woodna Stocka. Malý festival v krásnej prírode, kde sa stretne iba stovka ľudí, ale tých najlepších z celého Česka a Slovenska, a dochádza tam k šialeným interakciám, lebo na seba narazí východoslovenská periféria a západný kozmopolitizmus. Z hľadiska lineupu to je bratislavský festival NEXT, lebo tam pozývajú dobrodružnú a kreatívnu hudbu, a brutálne ti to rozšíri tvoju predstavu o tom, ako môže vyzerať hudobný koncert. Najlepší festival z hľadísk oboch naraz: Hradby samoty.
Zahraničná: Death Folk Fest (okolie Brna) a Zelí Fest (okolie Prahy) - esencia neobmedzenej kreativity českého undergroundu, zraz najzvláštnejších bytostí sveta uprostred prírody, sloboda.


Vinyl, kazeta, CD, digital ?

Z čisto estetického hľadiska kazeta, lebo cez toto médium som konzumoval hudbu ako decko, a mám s tým spojené silné hudobné zážitky. Kazetová saturácia - skreslenie a charakteristické zafarbenie zvuku - mi príde mäkšia a prírodnejšia, než vinylová, a kazetová scéna je krásna, lebo tej sa väčšinou venujú noizeri a industrialisti, čo sú ľudia, ktorí sa neobmedzujú ničím. Vinyl sa mi páči preto, lebo tam sa môžeš vyhrať s výtvarnou stránkou, nejaký špeciálny vzťah k tomu ako k nosiču nemám. Digitál je rozhodne najpraktickejší a zvukovo najkvalitnejší.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Krajné Čierno alebo Miska Na Krev

 

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Ja si zbieram náhodné citáty, ktoré odpočujem, keď sedím v krčme od náhodných ľudí. Tu máte zo tri, aby ste načerpali múdrosť:
 
"Ja keď mám frajera, tak si nepíšem s chlapcami. Nie jak tamtá, čo má frajera, ale si píše s piatimi ďalšími"
"Čím viac piva vypiješ, tým viac ho dáš von"
"Podľa toho spoznáš šuflík. Keď doň načuráš, ti nevytečie"

==================================

Linky:

https://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/
https://varovec.tumblr.com/
https://www.youtube.com/user/unimobunka/videos