Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ja som pojazdný antropologický výskum, väčšinu života buď cestujem alebo tvorím. Okrem toho rád konzumujem jedlo, ale asi by som sa mal začať mierniť. Tieto dni sa snažím dokončiť album "Rádio Karanténa Rock", a prichystať na vydanie výberový dvojvinyl, čo bude kompilácia nahrávok z rokov 2008-2021. A práve sa vraciam z veľmi fajn koncertu v Bratislave.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Fuha, to nechceš. Ja som hral fakt v kadečom a hádam si to ani všetko nepamätám. Keď som bol násťročný, účinkoval som napríklad aj v gospelovom zbore na djembe, alebo v ochotníckom divadle v Michalovciach na všetko, keďže som tam bol naraz hudobník a herec. Skúsim aspoň vymenovať pár mien, ktoré mi napadnú, všetky tieto kapely mali aspoň jeden koncert: Hexakioktaéder, tiSKA, Vyschlí Sysli, Inteligentné Bábätká, Ježišiatko, Death Jazz Trio, Kovtech-13, Alkodrog, Pentagramček, Abuol, Ženské kruhy so Samčom, Verejné Deti, Musica Falsa Et Ficta. V poslednom menovanom súbore som hral napríklad aj na pokazený páskový diktafón, a dúhové prasa ktoré dokázalo chrochtať.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Posledné mesiace si so sebou nosím žltú gumenú sliepku, takú tú klasickú hračku pre psov, lenže tejto chýba spodná polovička. Na kvalite zvuku sa to nijak negatívne neprejavilo. Potom mám prasiatko Peppa, to po stlačení tlačidla vydá jednu z dvoch hlášok: "I'm Peppa Pig" a "Juppííí", dá sa to stláčať aj rytmicky, a výhodou je, že výstup ti dokáže chytiť aj gitarový či basový snímač, takže to prasa zvukovo prerazí aj v rámci celej kapely. No a samozrejme mám muchotrávku na hlave, ktorá je dôležitá, lebo ona mi dáva do hlavy nápady. Kedysi som toho nosil omnoho viac, ale keďže väčšinu života cestujem a všetky veci si vláčim so sebou ručne, tak to už celkom nejde. Mám rád, keď hrám v priestore, ktorého súčasťou je detský kútik, od nich si obvykle viem na koncert požičať solídnu výbavu. Keď hrávame s Lucinkou (Vlčou Mačicou), tak občas nosíme na koncerty tzv. swag, to je vak plný predmetov použiteľných na koncerte, námatkovo napr. elektrická zubná kefka, škrabadlo na hlavu, bublifuk, jednorožec alebo teletubbies.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Vnímanie umenia je subjektívne, ale umenie vieme popísať aj objektívnymi prostriedkami. Cieľom umenia je komunikácia; ak chceš komunikovať iba svoju manuálnu zručnosť, tak je to fajn, veď remeselníci/čky sú sexi. Ale zamerať sa iba na tento jeden aspekt umenia mi príde dosť nepodnetné; a samozrejme nemusíš byť sexi na to, aby si mal čo podstatné povedať svetu.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Ja som zástanca voľného umenia. Umenie sa ťažko znásilňuje a pretvaruje. Hlúpi ľudia robia hlúpu hudbu, takže napríklad nazi kapely väčšinou znejú hrozne aj v prípade, že nevieš, že sú nazi. Netreba to nijak regulovať, to sa vždy ukáže aj samotné.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Nemyslím, že na toto je jednoznačná odpoveď, a skôr by som to súdil podľa okolností. Napríklad kedysi dávno som občas počúval Pepu Nosa, avšak potom som zistil, že kandidoval za SPD a hral na ich mítingoch pesničky proti migrantom. A to bolo tak hrozné, že už som nebol schopný počúvať ani jeho predošlú tvorbu, pretože tá do istej miery stála na takej šarmantnej prihlúplosti, ale potom si pozrieš jeho videá z mítingov, prečítaš si nejaké jeho vyjadrenia, a v tomto momente si odrazu uvedomíš, že tá prihlúplosť nebola hraná, a že nie je nevinná ani neškodná. Ale dajme tomu Pavol Hammel mal tak do druhej polky 70tych veľmi fajn veci, a na tom nič nepokazil ani fakt, že potom začal šéfovať prehrávkovým komisiám (to boli inštitúcie, ktoré za socializmu zakazovali kapelám hrať koncerty v prípade, že sa komisii "nepáčili") a hral na mítingoch Roberta Fica, ešte aj v časoch, kedy zavraždili Kuciaka. Svoje peniaze by som mu nedal, a na koncert by som nešiel, lebo ho neakceptujem v podobe, v ktorej je posledných pár desaťročí, ale nič to nemení na tom, že Zvonky Zvoňte je fajn album. Dobrá je aj otázka, čo sa myslí pod "akceptovať", lebo ja napríklad nedokážem v hudbe poňať priemernosť a snahu bezducho a slepo kopírovať v snahe nezraniť útlocit priemerného poslucháča, a ide to úplne proti mne. Ale keď to takéto kapely takto baví, asi je to ich vec, asi tým nikomu neubližujú, čo ja viem.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Keď si vyrastal v Košiciach v 90tych a počiatkom nultých rokov, už žiadnu ďalšiu inšpiráciu nepotrebuješ, už iba čerpáš celý život z nevyčerpateľnej studne.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z mojich albumov by to mohli byť Unknown Album, Povnímavaj Kým Si (ten sme nahrali spolu s Vlčou Mačicou) alebo Vedomá Izolácia, lebo to sú také osobné veci, a také sa mi až tak často nepodarí nahrať. Ale ináč keby som mohol, tak celý čas hrám v kapele Vyschlí Sysli, lebo takáto hudba ma dosť bavila, to mám rád.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Napríklad z tých Vyschlých Sysľov by to mohla byť Rekonštrukcia Záhadného Zmiznutia Godota, čo je text, ktorý mi venovala vtedy 16ročná umelkyňa Martina Růžičková. Tam sa spievalo napríklad "Prsty si do hrdla vkladám / do tvojho lona si sadám / preklínam futuristov a moralistov / z huby cítim pach potkanov". Veľa ďalších textov napísal Wewo, a od neho som mal rád napríklad Škôlka pre bezdomovcov: "Ne-neviem si sadnúť na stoličku/ne-neviem si skočiť na hlavičku/ty musíš hýbať sa/ty musíš skákať tam/ty musíš sedieť vedieť/hopsať hore, čumieť dole/to snáď nemáte žiadne chyby/pozeráte na obrazy, sedíte jak dikobrazy". Ale hrám z času na čas s prešovským pesničkárom Abuolom, a on má dosť fajn texty tiež, napríklad keď som raz hral jeho covery na festivale v Zaježovej, a spieval som tam jeho text "zabi ma, nech som šťastná / miluj ma, nech som sťastná / ja sa chcem nikdy nenarodiť", tak zdesenie v očiach publika sa dalo krájať, a tak to má samozrejme byť.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ja som veľkú časť života chcel nahrávať pesničky a potom ich po sebe počúvať. K tomu, že hrám na verejnosti, ma dotlačilo moje okolie ešte pred pubertou, lebo všetci chceli, aby som im hral svoje veci na gitare. Ináč som ako decko chcel byť skôr spisovateľ alebo robiť animované filmy. A samozrejme, realita odvtedy až doteraz predčila aj moje najdivokejšie očakávania, čo k tomu dodať.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Raz som v jednej reštaurácii v Ružomberku, ktorú som náhodne navštívil, dostal nečakane zadarmo obed, lebo kuchár bol na mojom koncerte a pamätal si ma
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Fuha, z tohoto mám materiál na knihu alebo tri. Ale môžem rozhodne potvrdiť, že predovšetkým s Pentagramčekom sme za desať rokov fungovania kapely zažili veľa šialenstiev. Veľmi radi napríklad spomíname na naše trojkoncertové turné po Varšave. Šli sme 9miestnym hippie transportérom, do ktorého nám párkrát nejakí ohľaduplní poľskí šoféri párkrát ťukli, takže čoskoro prestali fungovať všetky dvere, a my sme museli nastupovať a vystupovať cez kufor. Aj tak sme ale neplánovane zahrali hudobnú vskuvku v politickom kabarete 'Pożar w burdelu', a večer v klube "Skład Butelek" sme sa na pána nazvučili za jednu minútu, a hneď sme mohli začať. Cestou z Varšavy o jednej v noci sme v hustom lejaku na Varšavskom obchvate stopli starého dedka, ktorý pochádzal zo susedného mesta, a chcel spáchať samovraždu na diaľničnom obchvate, tak odcestoval za tým účelom do Varšavy. Lenže vo chvíli keď začalo liať, on si to rozmyslel, a rozhodol sa, že ostane nažive a dostopuje domov. A v tom strašnom lejaku chytil ako prvých nás, tak sme ho zobrali do jeho mesta, a on nás cestou opil. A čo sa týka dekadencie, tak tú si šetrím hlavne na niektoré moje koncerty, lebo ja tam fungujem tak, že keď dostanem akokoľvek retardovaný nápad, v tej chvíli ho zrealizujem, a nezastavím sa pred ničím. Niekedy dávnejšie som istý čas používal ozrutné gumové dildo ako rekvizitu, a to šlo použiť fakt dementnými spôsobmi. A raz, keď som sa sťahoval, tak usporiadal som koncert, na ktorom sa fyzicky zlikvidovali všetky nepotrebné veci z bytu, ktorý som opúšťal, a bolo ich celkom dosť. Bordel sme urobili dychberúci, avšak omylom sa v ňom stratilo a vyhodilo aj dobrovoľné vstupné, ktoré sme vyzbierali.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Ja si plánujem iba koncerty, a tie mám vždy max na pol roka až rok dopredu. Moja tvorba je často spontánna, väčšinu mojich najlepších vecí vypľujem na jednu šupu, a teda keď si aj niečo tvorivé naplánujem, obvykle to nezrealizujem. Na disku sa mi povaľujú desiatky nedokončených vecí ako sú albumy, skladby, filmy, knihy, hocičo.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Je taká vlna mladých východoslovenských alternatívnych a experimentálnych tvorcov v mojom a nižšom veku, s nimi si celkom rozumiem. Ale keď som žil trvalejšie v Brne, aj tam som celkom dobre zapadol, a ani neviem zadefinovať, medzi koho. No a ešte bratislavská experimentálna elektronická scéna, aj tam som sa občas cítil fajne. Ale obvykle nemám sklony cítiť sa ako súčasť niečoho. Keď hrám sám, tak som akože "pesničkár s gitarou", ale aj tak ma volajú viac hrať na punk/HC akcie, než na folk/country akcie, dajme tomu.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
V 90tych tu akákoľvek alternatívna scéna v podstate začínala, a nebolo tu až tak veľa projektov, na ktoré by sa vôbec dalo naväzovať. V Česku existoval kultúrny disent, ku ktorému sa tam dnešná UG scéna môže hlásiť, alebo sa voči nemu vymedzovať. Na Slovensku súvislý kultúrny disent nebol, iba katolícky a čiastočne ochranársky. V 90tych sa tu teda vlastne všetko vymýšľalo odznovu, takže zároveň tu bolo také očarenie z novonadobudnutej slobody, a zároveň sa tu často odznovu vynaliezalo koleso. Takže vtedy sa dosť frčalo na naivite a nadšenectve, dnes už to je viac pragmatické, a kapely sú si obvykle asi lepšie vedomé toho, čo robia. Ja som teda začal koncertovať až v nultých rokoch, a to presne vtedy, keď prišla generačná výmena, a zrazu ten počet návštevníkov koncertov poklesol. V podstate som sledoval, ako sa pred mojimi očami zmršťuje komunita, ktorej súčasťou som sa ešte len stával, pretože všetci zdrhávali do zahraničia - bolo to krátko po vstupe Slovenska do EÚ, takže úplne logický krok - ale aj tí čo ostali, zakladali rodiny alebo obrátili svoj život pragmatickým smerom. Ale zároveň s tou generačnou výmenou prišli zaujímavejšie, kreatívnejšie osobnosti.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Z toho čo viem, tak v 90tych chodilo na klubové koncerty omnoho viac ľudí, ale dnes na tom môžeš viac zarobiť, lebo aj socky už dnes majú väčšiu kúpnu silu ako kedysi. Myslím, že dnes už žijeme v otvorenejšej a bezpečnejšej spoločnosti, než boli 90te roky, a teda hudobníci sa o niečo menej boja byť nekonformní a sebavyjadrovať sa po svojom. Česi označujú 90te roky za "dobu neobmedzených možností", ale na Slovensku tieto "neobmedzené možnosti" znamenali cca to, že Krátky proces mohol oficiálne nahrať svoj prvý album v štúdiu Slovenského rozhlasu. Myslím, že dnes už sme na tom lepšie; ja som v 90tych bol decko, ale rozhodne by som si tú historickú éru zopakovať nechcel.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ja som v podstate vyrastal na hippie bubnovačkách a džemkách. V Košiciach v podstate nebola žiadna súvislá underground scéna, a až niekedy v časoch plnoletosti som za ňou začal chodiť do Prešova, Sabinova, či na stredné Slovensko. Prvá košická kapela, ktorú som spoznal naživo niekedy v polke nultých rokov, boli Peťove Ruky, na nich sme si dosť frčali, ale už nehrajú. Z nahrávok to boli samozrejme Maťkovia a CHVM, obe sú absolútne legendy slovenského 80s undergroundu. Dnes mám rád napríklad: Miska Na Krev, Piče, Peter Kolárčik, Pokora Miroslav Martin a Drahomíra Masaryková, Džumelec, Raptor Koch, VtiPalko, Maya Gal Hanna, Leopardón, Hmyz, Depressive Directions, Stokuriev, atď, ale je toho kopa, a do istej miery takýchto tvorcov aktívne vyhľadávam a snažím sa ich prepájať, lebo zhruba odkedy som objavil internet, tak ma bavilo počúvať slovenské a české projekty, ktoré nikto iný nepočúva - bolo to ako preskúmavať neobjavený kontinent.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Ak sa pýtaš na slovenské pomery, tak na Slovensku sa podľa mňa všetci kamarátia a všetci všetko riešia cez známosť, a to sa bavíme všeobecne, nielen o hudbe. Čiže ľudí tu spája to, že sa všetci poznajú, a rozdeľuje ich to, že každý si tu aj tak často robí veci izolovane na vlastnom piesočku, a je tu minimálna spolupráca, respektíve pod spoluprácou sa tu obvykle rozumie "túto kapelu sme si na festival zavolali, lebo sú to naši dobrí kamoši". Na Spiši alebo Zemplíne máš ročne iba 2 či 3 malé hudobné festivaly, ale každý rok ich vždy robia tak, že sú v rovnakom termíne, a vzájomne sa kryjú a berú si divákov, ktorých v týchto končinách je aj tak málo. Ty tomu rozumieš?
Čo ťa na domácej scéne serie?
Okrem už spomínanej nespolupráce ma tu serie neustála glorifikácia priemeru, neoriginálnosti a nechuti vybočovať z otrepaných šablón. Zameranie sa na formu a ornament miesto na obsah. Ľudia preferujúci ostávať v komfortnej zóne "hraj niečo, čo všetci poznáme" "nevyrývaj" "umenie je na to, aby ťa uistilo v tvojich postojoch" a "daj pokoj". Veľa zaujímavých tvorcov je tu často vytláčaných na okraj, pretože nemajú komunitu, v ktorej by sa mohli sebarealizovať a porovnávať sa s ňou, zažiť v nej svoj umelecký rast; na Slovensku sa ako hodnota berie skôr individualizmus, než sieťovanie ľudí. Keď organizuješ veci, musíš si furt pamätať, kto je práve teraz s kým rozhádaný a kto nie a všetci si všetko berú strašne osobne, atď atď atď. A zaujímavé je, že nástup internetu to zmenil iba čiastočne, aj keď si myslím, že mladí ľudia sú už týmto efektom zaťažení viditeľne menej, než moja generácia.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Zvuk: Džumelec, album Brutovce. Vokály aj basgitara nahrávané potichu v noci v kúpeľni, aby nepobudil rodinu - to je zvuk nahrávky, aký len tak nepočuješ, a dobre sedí k pesničkám. Počuješ tam každú jednu kachličku.
Štúdio: neviem, ja obvykle nahrávam v lese alebo v bažinách alebo tak, tam je fajn zvuk.
Artwork: málokedy sa mi stane, že SK kapela má artwork, ktorý ma aspoň trochu zaujme. Medzi také patrí určite napríklad Insect Phonetics Research od dua Amen Tma, to je krásna kresba, ktorá sedí k hudbe. Album The Great Hard-Core Odrb od Lues De Funes má pekné obrázky a layout. Fara-Továreň na odpadky, to vyzerá veľmi pekne na vinyle.
Videoklip: Martin Burlas - Smrť v opere. Kedykoľvek sa snažím spomenúť si na niečo ďalšie, tak uvedomím si, že tam sa mi páči pesnička, a nie klip.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album: Liter Geňa - Zvuky z Pelechu; Džumelec - Brutovce; Raptor Koch - Prvý Album; Cadillac Face - Noizy Days, a desiatky ďalších. Ale osobne odporúčam posťahovať čo najviac bootlegov od Oldřicha Janotu a potom stráviť zvyšok života ich počúvaním a vzájomným porovnávaním.
Kniha: Iľja Iľf - Zápisníky; Stephen Leacock - Literární Poklesky; Julius Komárek - Milování v přírodě, ale ako decko som rád čítal telefónne zoznamy
Film: Funky Forest; Cat Soup; Postava k podpírání; Slnko v sieti; Vtáčkovia, siroty a blázni
Seriál: Wonder Showzen, Superjail!, Záhada Hlavolamu, Adventure Time, Robot Chicken, Teletubbies
Počítačová hra: Neverhood, Machinarium, Open TTD, Tunneler a Bulánci (hľadám spoločnosť na hranie posledných dvoch menovaných hier ozaj!)
Tetovacie štúdio: jediná kérka, ktorú mám od niekoho iného, než odo mňa, je od Jindřišky z Ostravy, a ona mi vytetovala na riť dinosaura držiaceho nanuk v ruke, s čím som veľmi spokojný, takže odporúčam. Tetovací vorkšop na festivale Meziprostor tiež veľmi fajn, ale posledné 2 roky nebol kvôli korone.
Pivo: skús pivotéku Kyselá Rybka v Brne, a nechaj si od nich poradiť. Moje obľúbené čapované bolo Kout desiatka, ale to už prestali vyrábať. Zo slovenských pív mi chutí napríklad pivovar Medveď z Humenného, a samozrejme záhorácka svätá trojka Wywar-Stupavar-Hellstork.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Domáca: z hľadiska charakteru festivalu Woodna Stocka. Malý festival v krásnej prírode, kde sa stretne iba stovka ľudí, ale tých najlepších z celého Česka a Slovenska, a dochádza tam k šialeným interakciám, lebo na seba narazí východoslovenská periféria a západný kozmopolitizmus. Z hľadiska lineupu to je bratislavský festival NEXT, lebo tam pozývajú dobrodružnú a kreatívnu hudbu, a brutálne ti to rozšíri tvoju predstavu o tom, ako môže vyzerať hudobný koncert. Najlepší festival z hľadísk oboch naraz: Hradby samoty.
Zahraničná: Death Folk Fest (okolie Brna) a Zelí Fest (okolie Prahy) - esencia neobmedzenej kreativity českého undergroundu, zraz najzvláštnejších bytostí sveta uprostred prírody, sloboda.
Vinyl, kazeta, CD, digital ?
Z čisto estetického hľadiska kazeta, lebo cez toto médium som konzumoval hudbu ako decko, a mám s tým spojené silné hudobné zážitky. Kazetová saturácia - skreslenie a charakteristické zafarbenie zvuku - mi príde mäkšia a prírodnejšia, než vinylová, a kazetová scéna je krásna, lebo tej sa väčšinou venujú noizeri a industrialisti, čo sú ľudia, ktorí sa neobmedzujú ničím. Vinyl sa mi páči preto, lebo tam sa môžeš vyhrať s výtvarnou stránkou, nejaký špeciálny vzťah k tomu ako k nosiču nemám. Digitál je rozhodne najpraktickejší a zvukovo najkvalitnejší.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Krajné Čierno alebo Miska Na Krev
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Ja si zbieram náhodné citáty, ktoré odpočujem, keď sedím v krčme od náhodných ľudí. Tu máte zo tri, aby ste načerpali múdrosť:
"Ja keď mám frajera, tak si nepíšem s chlapcami. Nie jak tamtá, čo má frajera, ale si píše s piatimi ďalšími"
"Čím viac piva vypiješ, tým viac ho dáš von"
"Podľa toho spoznáš šuflík. Keď doň načuráš, ti nevytečie"
==================================
Linky:
https://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/
https://varovec.tumblr.com/
https://www.youtube.com/user/unimobunka/videos
No comments:
Post a Comment