#139 BIOS. Electronic Music. Odpovedajú Jozef a Boris.

 

                                                     
 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

J: Som Jozef, živím sa grafickým dizajnom, zaujímajú ma vizuálne umenia, hudba, beh.

B: Som Boris, živím sa vizuálnym umením, zaujímajú ma vizuálne umenia, hudba a cyklistika.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

J: BIOS – gitara, synth a OMM – gitara, synth

B: BIOS – synth modulátory, BRADA – synth modulátory, AE – synth modulátory


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

J: Trsátko, e-bow, občas slák, slider, elektrická gitara, volume pedal, oktaver, fuzz, synth pedal, tremolo, 2x delay, distortion, 2x looper. Tento setup (nie v tomto poradí) mi zatiaľ stačí, a už nie som taký geek do pedálov ako kedysi. Ak by som si mal vybrať určite by som sa nezaobišiel bez looperu a možno skreslenia. Amp v rámci BIOS-u nepoužívam, ale inak 50 W lampový alebo akýkoľvek iný ktorý je k dispozícii a dostatočne hučí. Používal som ešte korg volca-keys, ale teraz už len sporadicky. Môj súčasný gear je zaujímavý tým, že je to oštara vláčiť. Ale nemenil by som za napr laptop – preferujem zvuk a ovládateľnosť analógu.

B: Korg Monotribe, Korg Volca (Keys, Beats, Drums, Bass), Korg Monotron delay, Arturia Microbrute, Arturia Keystep, Teenage engineering Pocket operator Office, 2x delay. Kedže naživo obsluhujem deväť spárovaných synťákov menších rozmerov, ide o proces neustálych objavovaní nových zvukov, kompozícií a štruktúr. To považujem na tom za najviac zaujímavé. Podobne ako J sa vláčim s 21kg kufrom, ktorého obsah mi umožňuje živšie ovládanie a prepojenie mysle s mašinkami.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

J: Subjektívne. Ale pomenovávanie a zaradzovanie "diel" mi veľmi pomohlo v zorientovaní sa. Ten moment by som videl asi vo vlastnom vklade, snahe vymaniť sa zo zaužívaného. V zvedavoti, nebánia sa objavovať, skúšať, kaziť.

B: Vo svojej tvorbe práve spájam onú remeselnú zručnosť a umenie. Za dôležitejšie ako je porovnávanie považujem vykročenie z komfortnej zóny, skúšať nové postupy, materiály či technológie a nebáť sa aj zariskovať, respektíve niečo pokaziť.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

J: Za mňa totálna sloboda (pokiaľ neobmedzuje slobodu iného). Akurát by sa nemalo vykrádať a gýčovatieť.

B: Absolútne žiadne hranice. V roku 1961 vzniklo dielo Merda d'artista od talianskeho umelca Piero Manzoni. Ide o 30 gramov umelcovho hovna zabaleného v konzerve. Tých konzierv je 90ks.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

J: Vypočítavosť.

B: Vypočítavosť.

                                                                foto: Katarína Ščasná

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

J: Za BIOS hlavne z vzájomného feedbacku na Borisa ale samozrejme aj zo všetkého okolo, čo vo mne rezonuje.

B: Asi tak, denne mávam veľa podnetov, či už na vizuálne alebo hudobné stvárnenie. Záleží na čom práve pracujem. Ideálna situácia je vtedy, keď pri maľovaní počúvam voľné improvizácie zo skúšok a analyzujem ich a naopak, kedže nejde o hotové veci, disponujú istou nespútanosťou, ktorá mi robí background pre analýzu diela na ktorom v tej chvíli pracujem. Keď skúšame, tak medzi nami prebieha neverbálna komunikácia, do ktorej každý niečo svoje vloží a ten druhý mu na to odpovedá.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

J: Mám celkom pekný vzťah s naším prvým albumom Fluorescent Minerals. Asi kvôli tomu, že sme prípravu našich vecí začali brať trochu vážnejšie.

B: Najradšej mám keď sa po koncerte obaja zhodneme na tom, že sme sa pri tom dobre bavili a poďakujeme si navzájom.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

J: Nemáme texty.

B: Prvé roky nášho pôsobenia som niečo nezrozumiteľné vrieskal do mikrofónu ale obsah žiaden, len zlosť. V súčasnosti vokály nepoužívame.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

J: Hlavná ambícia je aby ma to bavilo a napĺňalo. Všetko ostatné beriem ako bonus.

B: My sme nemali žiadne ambície byť takí a onakí, proste sme sa hrali. Ostatné prišlo samo a vďaka tomuto postoju sa cítime byť slobodní.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

J: Asi že som sa spoznal so skvelými ľuďmi, a bol na skvelých miestach.

B: Pre mňa to bol trojmesačný rezidenčný umelecký pobyt v Tokyu;)


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

J: V rebríčku dekadencie som celkom nízko. Pár krát sa to v začiatkoch prehnalo s alkoholom pred koncertom (a od vtedy pred hraním zásadne striedmo). Nepočujúci zvukár na jednom koncerte bola zaujímavá skúsenosť. Alebo vybaľovanie a vysvetľovanie pedalboardu policajtom na letisku s takmer odlietajúcim lietadlom.

B: Hahaha, na podozrenie letiskovej ochranky, že máme v batožine bombu sa nedá zabudnúť.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

J: Momentálne mám trocha hudobný útlm, ale rád by som pokračoval v hraní s Borisom a možno skúsil oprášiť staré projekty.

B: Istotne nové skúšania s Jozefom a tiež sa mi žiada nejaká novota v ostatných projektoch. Počas druhej polovice minulého roka som okrem iného pracoval na dvoch soundtrackoch a to pre tanečníčku Ariadnu Vendelovú a jej choreografiu a potom pre videozáznam z modelovania hlavy popredného sochára staršiej generácie Juraja Bartusza.

                                                                    foto:  Tibor Czitó
 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

J: Asi aj áno. Asi najskôr elektronicko-experimentálnej – ak niečo také existuje.

B: Myslím, že môžem napísať, že sa cítim byť súčasťou domácej scény. Máme za sebou desaťročie nášho pôsobenia a boli sme priamymi svedkami toho ako tá scéna rástla a rozvíjala sa.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?

J: V 90s som bol adolescent na dedine – návštevy prvých koncertov, 00s – parties, zopár festivalov, VJ-ing, prišli prvé pokusy robiť niečo aj sám. No a 2010 vznikol BIOS a prvé vlastné koncerty.

B: Pre mňa sa to zmenilo vzniknutím BIOS, predtým som bol len konzument hudby. Na prvé turné sme šli hneď po našom prvom koncerte a rýchlo sa učili. Boli sme oslovení kapelou Jelly Belly ako ich predskokani a tak sme s nimi zažili plno úsmevných situácií. Odvtedy sme hrali na viacerých koncertoch a festivaloch doma a v zahraničí.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

J: Možno mali výhodu v osobnejšom kontakte bez internetu. Snáď v úprimnejšom presvedčení. Naozaj neviem, lebo teraz vidím okolo seba veľa zapálenych ľudí a oveľa viac možností sa realizovať.

B: Zapálených ľudí neubudlo, čo pribudlo sú prostriedky a tie sú aj dostupnejšie, keď vezmem v úvahu, že viacero interprétov využíva softvérové možnosti produkovania hudby.


Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

J: Mladý som inklinoval k pankáčom a HC, potom som na chvíľu privoňal k tanečnejším žánrom, potom k idustrial/EBM, italo discu, postpunku, folku. Neskôr do viac experimentálnej elektroniky a metalu, hlavne sludge/drone/doom. Momentálne si okrem toho dávam aj dosť gitaroviek.

B: Ja som bol a som metalista. Prešiel som si naozaj viacerými žánrami, kvôli niektorým počinom som metal istý čas ani nepočúval ale nejako som sa neobmedzoval, či to bol sofistikovaný pop, rap, electroclash, industriál, drone, ambient, gitarovky alebo tanečná hudba. Len ľudovky moc nemusím.

                                                        foto: Tibor Czitó
 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

J: Spája ich asi zápal v tom čo robia. Rozdeľuje ich ješitnosť(?).

B: Ješitnosť býva prekážkou v zdravom vývoji umelca. Spoločným menovateľom je nadšenie pre tvorbu.


Čo ťa na domácej scéne serie?

J: Vyslovene serie? Asi nič. Možno by to chcelo viac odvahy kapiel neísť podľa zaužívaných vzorcov.

B: Pokiaľ domáca scéna neserie na nás, tak je všetko v poriadku:D
        

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

J: Zvukovo sa mi páčil napr. Dead Janitor - Pendulum, cover Daniela Kordíka – Brehy Vlny a video od Tittingur – Sauna.

B: Weltschmerzen label zastupuje viacero interprétov, ktorých zvuk či album cover bol pre mňa zaujímavý.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

J: Albumov by bolo veľa, netrúfam si dať jeden. Hra – teraz hrám Last od Us 2 a baví ma to, inak si stále rád zahrám online COD – MW2. Film – z brucha... niečo od Jodorovského, to je stále sranda. Seriály žiaľ nepozerávam a tetovanie nemám. A pivo – Plzeň nič nepokazí.

B: Uf, aký album? Čo ma však naposledy silno oslovilo bol Pertubator – Lustful Sacraments. Kniha Ruzká klazika, seriál Arcane, hra Division 2, tetovanie nemám a remeselné pivo milujem akékoľvek, jednoznačne ponuku od Padre Brewing Company.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

J: Kraa festival v A4, Plnka vo Fuge a Hradby samoty. Dávnejšie som chodieval na aj festival Creepy Teepee do Kutnej Hory. Na týchto akciach počul vždy niečo, čo ma milo prekvapilo a stretol som sa tam s veľa mne milými ľuďmi.

B: Creepy Teepee festival, Next festival, Hradby Samoty a švédsky Norberg festival.

 

Vinyl, CD, kazeta alebo digital?

J: Vinyl.

B: Digital:P


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

J: Napr. Penumbra Vortex.

B: Metrom


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

J: Klídek.

B: "it's is my life" – Jon Bovi

==============================

Linky:

https://biosproject.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/biosproject/
https://000000cofo.tumblr.com/
www.borissirka.tumblr.com/
http://www.borissirka.com/