Cmÿter - Ave Lucifer
By Flork
From the heart of Bratislava’s heavy scene, Cmÿter step forward with their debut EP, Ave Lucifer. The quartet—Gregor Hraško (vocals, rhythm guitar), Frederik Hrašna (lead guitar), Pavol Šurka (bass), and Michal “Holup” Holúbek (drums)—make an impact with the confidence of a band sure of its identity and a presence that demands attention. Produced and recorded by Holup, the EP’s sound is sharp yet weighty, balancing underground grit with enough clarity to let the instruments breathe. Even their name Cmÿter, an old Slovak word for “cemetery”, signals their intent, which is metal rooted in tradition, shadow, and permanence.
The EP opens with the catchy Gróf Reisenstein (Count Reisenstein) and stretches over six minutes, making it the record’s most ambitious track. Its riffs and layered guitar lines conjure atmosphere ahead of Frederik’s soaring leads, which break through with precision and flair. This is a really good song and I want to listen to more. Lyrically, it’s a collaboration between bassist Pavol Šurka and frontman Gregor Hraško, spinning a tale with gothic gravitas and enhanced by Gregor’s dramatic vocal delivery. The interplay between rhythm and lead guitar is mostly deliberate but very much assured, evoking the grandeur of classic European heavy metal while maintaining a distinctly Slovak voice (each track is sung in Slovak as well).
The title track Ave Lucifer follows (Hail Lucifer) and is both immediate and incendiary. It’s fast and at just over three minutes, it embodies the EP’s most anthemic moment, consisting of tight riffs, sharp drumming, and Gregor’s deep vocals. Here, Gregor steps fully into his role as the band’s principal songwriter, channeling themes of blasphemy and rebellion with a wealth of words and octaves. I’d say that it’s the most straightforward track on the EP, but also its most striking, reminding me that directness can carry as much power as atmosphere.
The closer Čierny Dom (Black House) strikes a balance between the expansive storytelling of the opener and the urgency of the title track. Built on a brooding foundation laid down by Šurka’s bass and Holup’s precise drumming, it gradually unravels into guitar passages that were crafted collaboratively between Gregor and Frederik. The result is a song that feels haunting and to an extent, ritualistic, with solos that pierce through the darkness like bats escaping through the eaves of a long abandoned castle.
And Flork’s prognosis? What makes Ave Lucifer especially noteworthy is how it situates Cmÿter within the lineage of Slovak metal. While bands like Tublatanka and Metalinda gave the country a proud foothold in the heavy rock and metal tradition during the ’80s, Cmÿter take that foundation and carry it into darker, more occult territory. Most of the songs and all of the artwork come from Gregor’s hand, with Frederik shaping the solos, making this a true collective vision. Holup’s production ensures their intent is captured without polish that might blunt the edges. Internationally, the EP recalls the cult darkness of Mercyful Fate or early Bathory, yet Cmÿter sound like anything but imitators. And so Ave Lucifer gives us only a glimpse of what the band could grow into, that is, a timeless and permanent entity.
============================================================================
Cmÿter - Ave Lucifer
By Flork
Z bratislavskej heavy scény prichádzajú Cmÿter so svojím debutovým EP Ave Lucifer. Štvorica — Gregor Hraško (spev, rytmická gitara), Frederik Hrašna (sólová gitara), Pavol Šurka (basgitara) a Michal „Holup“ Holúbek (bicie) — pôsobí s istotou kapely, ktorá si je vedomá vlastnej identity a vystupuje tak, že si vyžaduje pozornosť. EP produkoval a nahral Holup, jeho zvuk je ostrý a pritom hutný, vyvažuje undergroundovú drsnosť s dostatočnou čírosťou, aby nástroje dostali priestor. Už samotný názov Cmÿter, staré slovenské slovo pre „cintorín“, naznačuje ich zámer: metal zakorenený v tradícii, tieni a trvácnosti.
EP otvára chytľavý Gróf Reisenstein, ktorý sa rozprestiera na viac ako šiestich minútach a je tak najambicióznejšou skladbou nahrávky. Jeho riffy a vrstvené gitarové linky vytvárajú atmosféru, z ktorej vystupujú Frederikove vzletné sóla plné presnosti a štýlu. Je to skutočne dobrá skladba, ktorá núti chcieť počuť viac. Textovo ide o spoluprácu basgitaristu Pavla Šurku a frontmana Gregora Hraška, ktorí v nej spredajú príbeh s gotickou vážnosťou, umocnený Gregorovým dramatickým spevom. Prepojenie rytmickej a sólovej gitary je väčšinou premyslené, no veľmi sebavedomé, evokujúce majestát klasického európskeho heavy metalu, pričom si zachováva osobitý slovenský hlas (každá skladba je navyše spievaná v slovenčine).
Nasleduje titulná skladba Ave Lucifer (Zdravas Lucifer), ktorá je priamočiara a výbušná. Je rýchla a s dĺžkou niečo cez tri minúty predstavuje najhymnickejší moment EP, postavený na pevných riffových štruktúrach, ostrých bicích a Gregorovom hlbokom speve. Tu Gregor naplno vstupuje do úlohy hlavného skladateľa, pričom spracúva témy rúhania a rebélie s bohatstvom slov a oktáv. Dá sa povedať, že ide o najpriamočiarejšiu skladbu EP, no zároveň aj najpôsobivejšiu, pripomínajúcu, že priamočiarosť môže mať rovnakú silu ako atmosféra.
Záverom prichádza Čierny Dom, skladba, ktorá vyvažuje rozprávačskú šírku otvárača a naliehavosť titulnej piesne. Postavená na pochmúrnom základe, ktorý vytvára Šurkova basa a Holupova presná hra na bicie, sa postupne rozvíja do gitarových pasáží vytvorených spoločne Gregorom a Frederikom. Výsledkom je skladba, ktorá pôsobí znepokojivo a do istej miery rituálne, pričom sóla prenikajú temnotou ako netopiere unikajúce z krovu dávno opustenej pevnosti.
A čo Florkova prognóza? To, čo robí Ave Lucifer obzvlášť pozoruhodným, je spôsob, akým Cmÿter zapadá do línie slovenského metalu. Zatiaľ čo kapely ako Tublatanka a Metalinda dali krajine v 80. rokoch hrdé miesto v tradícii hard rocku a metalu, Cmÿter na tento základ nadväzujú a posúvajú ho do temnejších, viac okultných teritórií. Väčšina piesní aj celé vizuály sú z Gregorovej ruky, zatiaľ čo Frederik tvaruje sóla — ide teda o skutočnú kolektívnu víziu. Holupova produkcia pritom zachytáva ich zámer bez zbytočného leštenia, ktoré by mohlo otupiť hrany. Na medzinárodnej scéne EP pripomína kultovú temnotu Mercyful Fate či ranného Bathory, no Cmÿter rozhodne nepôsobia ako imitátori. Ave Lucifer nám tak ponúka len náznak toho, čím by sa kapela mohla stať - časovo neohraničeným a etablovaným subjektom.
No comments:
Post a Comment