When I first read the title to Porenut’s latest release, I knew the
album would have a personal connection to me. Mislives resonates loudly
to me, with my own life being one of such. And when I listen to the dark
and raging music from this disc, I’m instantly hooked. As I listen to
the first 3 tracks, Kráčam, kurim, kašlem (Crawl, smoke, cough), Klatba
(Curse) and Svorad’s Castle, I’m immediately taken down a journey of
deep introspective and questioning of life, and, more specifically, my
own somewhat chaotic and meaningless existence. In fact, I read
Porenut’s brief description on the bandcamp.com webpage and see that he
has formulated in precise words (and in great English too) exactly what I
need to turn it all around:
What if I suddenly found out that the world’d been, in fact,
quite fine. It is I, who is empty and boring?
I cannot give meaning to my being, within myself, in itself anymore.
I need others.
Others, whose Mislife is more interesting. Combine it with mine and thus
move my work to a place where it should have been in the beginning.
So, after listening to the light, yet foreboding intro Kráčam, kurim, kašlem, I’m totally excited to hear the rest of the album. First of
all, there is a lot of speed and raw energy in each track. Some of them,
like the closing Poorloop gets the adrenaline really pumping, yet it’s
hardly a party song. This track is a total culmination of all the
previous ones magnified a thousand times over. The vocals are what are
most alarming, rotating between deep and throaty demonic and/or clean
vocals with higher screeches and battle cries. I need to point out that
there are 2 vocalists in this project, Porenut himself and his bandmate
Neplex. Both of them handle this department very well. And, if I work my
way backwards to towards the beginning, I realise that the big sound I
am listening to was created by just 3 musicians. I would love to see
these guys live.
One track that also particularly stands out is Jonáš (Jonas) with its
fast changes and slowed-down interlude. It’s haunting and quite
mesmerising, especially the guitars and their timing with the drumming.
The other tracks are all fast and full of dark anger, yet they
somehow sum up the mood of Mislives. Bez života (Without life), the
penultimate track, is a great lead-up to the grand finale and heavy
crescendo of Poreloop, since it has great changes and foreshadowing of a
desperate and meaningless life in a world full of mislives. The skill
of the musicianship is really apparent here, as the band pays a lot of
attention to the changes and timing.
Mislives is definitely worth a listen to, especially if you are a fan
of black metal. Unlike other groups from Czechia and Slovakia who
combine elements of folklore and the legends of the Carpathians into
their compositions and themes, Mislives focuses predominantly on the
individual and the core of existence. And if you are like me, and you
feel that Porenut is singing mainly about yourself, then Mislives should
be added to your collection.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Mišo : Čau, volám sa Mišo, hrám na gitare v kapele Personal Spaces a posledné dni ma najviac baví byť v lese na bicykli. Je tam kľud, nikto ťa tam neotravuje.
P: Ahoj, volám sa Peťo, hrám na basgitare a živím sa ako mechanik v renovačnej dielni. Priznám sa, že asi nemám nič, čo by ma poslednú dobu nejako bralo. Asi snáď len to, že po tej dlhej a šedivej zime konečne prichádza jar a začína motocyklová sezóna, takže už je to celé také viac..optimistické.
Fuxi: Ahoj, som Fuxi, cez deň hľadám trhliny na dopravných lietadlách v servise. Momentálne sa vo voľnom časenajviac venujem hudbe, okrem toho mám tisíc ďalších záujmov, ktorým sa nestíham venovať – napríklad rád vyrábam veci, najmä z dreva. Keď je na to počasie tak si rád vystrelím z luku, je to pre mňa forma meditácie...
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Mišo: Kedysi asi pred trinástimi rokmi som hral v kapele Sustainage na gitare, mali sme dva 15 minútové koncerty. Hrali sme nejaké bluesové veci a pár coverov. Celkom sranda vláčiť veci na skúšku busom z Trenčína do Bánoviec.
P: Moja prvá a jediná kapela je Personal Spaces kde hrám na basu a dúfam že to tak ešte chvíľu zostane.
Fuxi: Okrem PersonalSpaces som kedysi hral s kamarátmi v zoskupení BehindtheVeil na gitaru. To sme boli decká a stretávali sa v nedeľu pred obedom na hodinku v kultúrnom dome na Juhu v Trenčíne a snažili sme sa hrať nejaké covery. Sú to vtipné spomienky, ale som rád že ich mám.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Mišo: Momentálne je môj hlavný nástroj Squier J Mascis Jazzmaster, mám ešte mexického Strata ale ten teraz moc nepoužívam. Kombo mám lampové Peavey Classic 50 z roku 94. Ešte spomeniem kópiu Life pedálu od Fuxiho.. Bez toho sa nedá žiť.
P: Ako hlavný nástroj používam jaseňový, 5 strunový homemadeprecision, ktorý vznikol počas dlhých dní a nocí cez prvú pandemickú v roku 2020. Rok na to nasledoval 4 strunový fretless (koľká vlna to bola si už nepamätám), tiež precision a tiež jaseň. Ako aparát používam fullstackMarkBass LM II s boxom 102HF. Do toho po nejakom čase a značnom naliehaní kolegov z kapely pribudlo pár krabičiek. Spokojný som na toľko, že po vyše 10tich rokoch som sa dostal do stavu, kedy nemám potrebu nič meniť...aspoň na chvíľu :).
Fuxi: Čo sa techniky týka tak sa dá bez váhania povedať, že mám istý problém :D – fantastickej techniky mám viac než by sa embrionálneho muzikanta mojej maličkosti patrilo. O mojom pedalboarde chalani z kapely často vtipkujú, že by sa z neho dali aj e-maily posielať. Vysvetlil by som to asi tak, že veľká časť môjho ja je aj logická a technická, preto gear a nahrávanie/mixovanie atď. je pre mňa akýmsi spojením tejto stránky s tou kreatívnou. Navyše ma rôzne dobré zvuky a miestami pazvuky dokážu úžasne inšpirovať... Aby som spomenul pár konkrétnych vecí, radšej bez toho aby som sa do toho viac púšťal – gitara, ktorá mi k srdcu prirástla je 60tkový mexický telecaster, ktorý už mi veľa krát nepríjemne popadal a začína to byť na ňom aj poznať. Hrám cez Bassmana a TwinReverb zo ´73, ktorý sa takmer nedá zdvihnúť. Okrem gitary posledných pár rokov hrám aj na synťáky, teraz mám Mooga Subsequent37 a Propheta 6tku čo je pre mňa úplne vysnívaná kombinácia.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Mišo: Naše EP sme venovali miestu, kde tvoríme a stretávame sa, tým sú bývalé odevné závody Merina, ktoré mali potenciál stať sa aj kultúrnym miestom, kde sa mohli ľudia stretávať, mať skúšobne, ateliéry, kde sa mohli konať akcie. Pokus tam bol, ale bohužiaľ biznis plán postavať Kaufland a zbúrať historické cenné budovy to celé podčiarkol. Klasika, kto má prachy, môže všetko. EPčko sme nahrávali u seba v skúšobni, mixoval a šperkoval to náš gitarista Fuxi a na master to odišlo do PulpStudia, pod taktovku Jakuba Hríbika.
P: Myslím, že Mišo to vystihol pekne a nemám k tomu čo dodať. Snáď len veľká vďaka Fuximu za pevné nervy a skvele odvedenú prácu pri mixovaní a rovnako tak Jakubovi Hríbikovi za masterig.
Fuxi: EP Tiberghien sme nahrávali svojpomocne v našej skúšobni a myslím, že pre nás všetkých je to veľká škola. Pre mňa osobne to bola krv, pot a slzy, keďže som to mal tak nejako na starosť po tej technickej stránke - čo ako nahrať, s akým zvukom a potom som to aj mixoval. Keďže sa to všetko iba učím za chodu tak mi to zabralo kopec času a energie, ale určite som sa veľa naučil. Rád spomínam na to ako som miesto shakerov nahrával čili v plastovom obale z donášky jedla a nejaké korenia v sklenenej dóze :).
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Mišo: Nálada, počúvanie a objavovanie ďalšej hudby, návšteva dobrých koncertov.
P: Pri tvorbe ma asi najviac ovplyvňuje aktuálna atmosféra, určite má na tom svoj podiel aj nálada a kopec ďalších faktorov, ale pokiaľ sa cítiš v pohode a máš okolo seba takých skvelých kamarátov ako ja, ide to samo.
Fuxi: Určite veľa hudby, ktorú počúvam a ktorú som počúval rovnako ako živé vystúpenia umelcov, ktoré som zažil alebo videl zo záznamu. Všímam si ako tú hudbu vnímam a ako sa ten pohľad v čase vyvíja a trochu sa zamýšľam čím to je. Na to sa snažím myslieť keď potom robím na svojich nápadoch. Taktiež ma veľmi ma inšpiruje odhodlanie mnohých umelcov robiť si veci podľa seba. V tom ma určite ovplyvňuje aj názor ostatných v kapele kedy musíme nájsť nejaký konsenzus, čo nie je vždy jednoduché a stále sa učíme ako sa k tomu postaviť.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Mišo: Mám rád hypnotické veci a tou je podľa mňa skladba Fjord. Môžeš tam kývať hlavou do rytmu a až tak veľa tam neskáčeme ako v iných skladbách. Točí sa to okolo jedného riffu. Vtedy myslím na Dylana Carlsona a moju obľúbenú kapelu Earth.
P: Najradšej mám asi Závoj.
Fuxi: Ťažko povedať, väčšinou sa skôr orientujem na to čo ešte len bude alebo môže byť, ale súhlasím s Mišom - asi Fjord. Ja tú skladbu vnímam tak, že sa vyvíja a mení - prechádza nejakým príbehom bez toho aby tam boli razantné zmeny... to som rád, že sa nám podarilo a cítim, že je to skladba ktorú si vieme vždy užiť ako na skúške tak naživo.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Mišo: Ambície som asi nikdy nejaké nemal, boli to také klasiky ako hrať koncerty, niečo vydať. Proste tu po sebe niečo zanechať, či už si to pustí jeden alebo dvaja ľudia, vieš, že to malo zmysel.
P: Vždy som túžil patriť do nejakej bandy a odohrať živý koncert. Splnilo sa mi oboje - šťastný to človek.
Fuxi: Keď som začínal, tak moje ambície boli len si dobre zahrať s kamarátmi – to určite pretrváva aj dodnes. Časom sa k tomu u mňa určite pridala a vyvinula priam potreba tvoriť, skladať a vymýšľať nové nápady, ktoré snáď niekedy dotvorím/e. Aká je realita netuším a radšej ani nechcem vedieť...
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Mišo: Spomeniem jednu, keď sme hrali na jednom festivale na hrade Uhrovec. V nálade hypnotickej som skočil pred pódium aj s gitarou, potkol som sa o jedného hipisáka, čo tam sedel. Dohral som zvyšok piesne na zemi. On sa mi potom ospravedňoval, že určite som to mal naplánované a že mi tam nechcel zavadzať:D Ďalšia sa viaže už k spomínanému Life pedálu. Kto ho pozná vie, čo to je za beast. Náš gitarista Fuxi mi poskladal jeho kópiu a doniesol na otestovanie do skúšobne. Sedela tam vtedy jeho frajerka aj so sestrou. Len čo som stlačil switch, miestnosť požehnali samotní Sunn O. Tie pohľady báb stáli za to. Vtedy som vedel, že to je to pravé orechové.
P: Ja vlastne ani neviem čo by som spomenul. Už je to taká rutina - tvorenie nových vecí, skúška, koncert a furt dokola. Vždy je príjemné nabaliť dodávku a vydať sa na výlet niekam do neznáma, stretnúť nových ľudí, možno niekoho zaujať, možno nie.
Fuxi: Nenapadá ma žiadna konkrétna historka.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Mišo: S kapelou skúšame skladať nové veci, zapájať synthy, ktoré sa postupne stávajú čoraz viac súčasťou kapely.. Pomimo kapelu si skladám inštrumentálne piesne na akustickej gitare, ktoré chcem vydať na EPčku. Je tam ešte dosť práce, tak uvidím kedy to bude. Inšpiráciou mi je americký primitivizmus a jeho rozličné interpretácie od rôznych gitaristov. Viď chalani z Česka, Šimanský a Niesner. Skvelá hudba.
P: Snažíme sa kapelou pracovať na nových skladbách, aby sme trochu občerstvili repertoár a v dohladnej budúcnosti to stačilo na nový album, alebo aspoň ďalšie EP.
Fuxi: Momentálne sa venujeme skladaniu nových vecí s kapelou – takže pre mňa to znamená povyťahovať staré aj nové ponahrávané nápady, úryvky zo šuflíka. Spomenúť si na náladu/atmosféru, ktorú som mal na mysli keď ma to napadlo a potom ten úryvok rozvíjať dopĺňať predbežne o ďalšie nástroje a predstavovať si ako asi by sa to dalo zaranžovať v našej kapele... toto celé potom skĺbiť do nejakého viac alebo menej zrozumiteľného dema, od ktorého sa potom môžeme s chalanmi pri tvorbe odpichnúť.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Mišo: Asi nad tým takto nerozmýšľam. Vôbec to nejako neriešim.
P: Neriešim to, necítim sa nijako. Robím a hrám to čo ma baví, či to spadá pod domácu scénu, to ja neviem posúdiť.
Fuxi: Vlastne neviem čo by to malo znamenať, z toho mi vyplýva že asi skôr nie.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Mišo: Hlavne aby bavila mňa, keď to niekoho baví, niečo to v ňom vyvoláva alebo sa mu to páči je príjemný bonus.
P: Mám rád, keď ľudia na koncertoch úplne zamrznú, až mám pocit že prestali dýchať. Pár krát som si to na koncertoch všimol. Vtedy viem, že to čo ide von z pódia stojí za to.
Fuxi: V prvom rade sa snažím vystihnúť to čo chcem ja, ako si to ja predstavujem v momente inšpirácie keď ma kopne múza v hlave sa mi zrodia nejaké veľmi prchavé predstavy. Myslím, že keď sa skladba vo výsledku páči nám, tak sa nájde aj niekto zvonku, ktorého osloví. Čo sa emócií týka, tak to je veľmi osobité - každý rovnakú pasáž alebo skladbu môže vnímať veľmi rozdielne. Určite je však dobré keď sa dokáže ľudí dotknúť... keď si pod ňou vôbec niečo predstavia, alebo ich dostane do nejakej nálady.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Mišo: Nesnažím sa niečo kopírovať ale občas si sem tam ukradneš nejakú inšpiráciu, ktorá sa ti páči a snažíš sa ju pretaviť do toho svojho.
P: Asi nemám interpreta ku ktorému by som sa chcel priblížiť. Snažím sa nikoho nenapodobovať, zato sa inšpirovať čo považujem za normálne, či skôr nevyhnutné pri množstve hudby rôznych žánrov ktoré počúvam. Naopak, to že sa hudba ktorú hráme odlišuje od toho čo môžeš denne počuť z väčšiny rádií ma dosť teší.
Fuxi: Dúfam, že mixom vplyvov veľmi rozmanitej hudby, ktorú počúvam a vlastných predstáv a nápadov vznikne niečo špecifické. O nejakej originalite by som sa neodvažoval uvažovať, lebo na svete je už taký objem hudby, že pri väčšine melódií, rytmov atď. sa určite dá nájsť niečo veľmi podobné ak aj nie miestami identické či už o tom človek vie, alebo nie. Podstatné pre mňa je potom pre mňa aj podanie – nájsť svoj spôsob akým to povieme a keď tak potom dúfať, že to niekoho bude zaujímať.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Mišo: Koniec 60tych a začiatok 70tych.Vidieť v tých časoch Black Sabbath. To by bola zverina.
P: Pre mňa sú to asi devädesiatky keďže som v nich vyrastal. Žeby zrovna žáner, neviem, ale z tej doby si pamätám umelcov ako Karel Plíhal, Vlasta Redl, Karel Kryl, Mňága a Žďorp, Jarek Nohavica, ktorého dnes už z určitých dôvodov nemôžem ani počuť, ale hlavne Buty. Určité skladby od nich (Buty) vo mne vyvolávajú silné nostalgické spomienky na detstvo a mám ich dodnes rád.
Fuxi: Nemám to tak jasne ohraničené, obľúbil som si veľa z celého prierezu 20. storočia, aj pred tým aj potom. Keď si mám vybrať tak s pojmom nostalgia sa mi najviac viažu 20., 30., 40. roky - jazzové a swingové bigbandy a ansámble, drevitý blues.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Mišo: Páči sa mi, že sa ľudia v subkultúrach navzájom podporujú ale zároveň mi lezú na nervy výnimky, keď sa niečo vydá, veľa krát to stojí za hovno a je okolo toho zbytočný hajp. To je dnes trendy a veľa z toho sa tvári ako alternatíva. Príklad je aj v diskusiách, niekto napíše aj konštruktívnu kritiku k takej hudbe ale ľudia ho hneď hejtujú. Všetko je zbytočne moc vyhrotené. Ja sa radšej nezapájam.
P: Nemám pocit, že by som do nejakej subkultúry patril, možno hej ale asi to nevnímam. Každý nech si robí čo chce a ako chce, pokiaľ mi to netlačí do palice.
Fuxi: Asi sa moc nezaujímam o trendy v subkultúrach, ale veľmi sa mi páči, keď sa kapely a interpreti navzájom ťahajú a podporujú, naopak nemám rád keď sa niekto správa ako „konkurencia“... veď to je nezmysel.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Mišo: Ak začne mať nenávistné prejavy alebo názory, tak u mňa skončil.
P: Rasizmus, podnecovanie k násiliu a nenávisti a prehnané pozérstvo.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Mišo: Čo sa týka súčasných kapiel a hudby tak sú to Mobius a ich The Magic of Macabre potom Jób a EP MMXIX. Artwork Mobius- Omega a videoklip Fyasco- Miško a Tomáško. Zábavná vec.
P: Zvukovo asi SisaFeher&FeheroRocher s albumom Cirrus. Ďalej určite Jób a tiež výborní TheIlls. Čo sa nie len coveru týka, tak ma zaujala kapela Besna a ich album Zverstvá. A klip? No asi sa zase budem opäť opakovať s Mišom, ale chalani z Fyasca a ich Tina Tarner a najnovší Miško a Tomáško ma vedia vždy pobaviť ale zároveň hudobne zaujať.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Mišo: Album: Šimanský-Niesner- Všechno Dobré, Kniha: Ján Púček- Karpaty, Film: Fire of love, Počítačové hry nehrávam a zatiaľ mám čistú kožu bez inkoustu. Pivo čapované plzeňské.
P: Album: Dan Bárta a Robert Balzar trio - Jedním dechem, Kniha: Skôr autor - Jussi Adler-Olsen, konkrétnu knihu neviem, všetky sú dobré. Hry nehrávam, tetovačku nemám a mám rád Svijanskú jedenástku.
Fuxi: Album práve počúvam Melanie De Biaso- No deal , Kniha: Irving Stone- Agónia a extáza, Film ma napadol Veľká nádhera od Sorrentina, s tetovaním nemám zatiaľ žiadne skúsenosti a pivo mám rád jednoduché, poctivé čapované ležiaky.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Mišo: Najviac za poslednú dobu sa mi páčil festival PSYCHEDELIC UMAMI v Česku, kde sme aj s chalanmi hrali. Fest sa koná v kostole, v lese. Miesto s atmosférou, kde nikto nič nerieši a sála z toho veľká pohoda. Ľudí tak akurát. Koncerty od krautrocku cez psychedeliu a elektroniku. Kto nebol, odporúčam.
P: Kedysi by som jednoznačne odpovedal Pohoda, ale dnes už s tým súhlasiť nemôžem, asi proste starnem či čo je to zle. Posledné roky ma asi najviac zaujala Beseda u Bigbítu a tiež už spomínaný Psychedelic Umami v Soulkostele. Krásne miesto s jedinečnou atmosférou. Už cesta tam bola zážitok.
Mišo: Cesta tam bola zážitok pre môj žalúdok hlavne. Milujem zatáčky hlavne keď sedíš vzadu v dodávke:D
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Mišo: Rád by som si prečítal rozhovor s kapelou Fyasco. Pozdravujem ich
P: TheIlls
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Mišo: Ži a nechaj žiť. Alebo nalaď sa a nechaj to rozladiť.
P: Snaď len hrajte a počúvajte dobrú hudbu a robte čo vás baví. Trochu suché, či? Nevadí, platí to stále.
Fuxi: Nemám rád krátke múdra, ktoré môžu byť vytrhnuté z kontextu, ale povedal by som asi toto: Tvoriť je nevyhnutná potreba.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Narodil jsem se v Brně a zde také žiji. Věnuji se roky tvorbě elektronické hudby. Hudba je nejemotivnější umění a provázela mě už od dětství. Aktuálně pracuji na novém albu a doplňuji studio novou technikou (HW + SW).
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Kdysi dávno, to mi bylo asi 20, jsem měl s kamarádem takovou novoromantickou kapelu „White Night“. Poté mě začala přitahovat spíše tvrdší muzika/tvorba. Následoval projekt BEAMSHIP, H.E.E.L. (Patrik Lev, Depressive Disorder) a potom vzniknul projekt FRONTIER GUARDS původně jako audiovizuální projekt, nyní úzce spolupracuji s Jitkou Charvátovou aka Mia Bohemia a doufám, že brzy dotáhneme do konce další album Frontier Guards. Hudební nástroj byl jasný – syntetizér!
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Já používám hlavně software REASON, k němu doplňuji pouze prá HW syntetizérů KORG MS2000B a tu a tam Yamaha MODX. Ostatní HW nástroje už téměř nepoužívám. Každopádně teď se zamýšlím nad novými SW i HW nástroji a chci trochu posunout zvuk i aranže jiným směrem, což se lehce řekne, ale těžko udělá ( ha ha) . :)
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Na albu COLONY spolupracoval Patrik Lev (skladba Cydonia 2056), dále Mia Bohemia svým vokálem ve skladbě Earth View a potom ješt v rovině remixů podpořili album projekty Pyrroline a Mastermind – velmi povedené kousky!
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Cokoliv: aktuální nálada, deprese, euforie, počasí, příroda, sociální interakce, filosofie, sny, touhy. Je to koktejl vjemů a emocí, které dokáží inspirovat k tovrbě/složení konkrétní skladby.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Auschwitz z alba OBLIVION (Advoxya Records, HUN, 2017)
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?
V roce 1987 nebo 1988 jsem si koupil (jako kluk, dodnes si to pamatuji!) desku Depeche Mode“ Music For The Masses“ a hned poté se mi do rukou dostala deska od Front 242 „Front by Front“. Těmto dvěma „hudebním směrům“ jsem pomalu přicházel na chuť a časem jsem si přál skládat podobnou muziku jako oni – byla to velká inspirace/motivace! Dodnes ty desky mám. :)
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Asi bych vypíchnul dva momenty které po hudební stránce zformovaly zvuk a cestu FRONTIER GUARDS. První byla spolupráce na projektu H.E.E.L., což byl boční projekt Patrika Lva (Depressive Disorder). Album vyšlo u dnes již neexistujícího labelu MONOPOL RECORDS. Tento moment předznamenal budoucí dráhu Frontier Guards. Další věc bylo seznámení se s Petrom Rybárom (RYBY) z Disharmony, který již vydával CD různých projektů pod labelem Aliens Production. Tvorba Frontier Guards se mu líbila a tak jsme se domluvili na vydání. První album “Predestionation“ vyšlo v roce 2008. Toto je začátek Frontier Guards a jsem za to rád.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Chystám nové album FRONTIER GUARDS ve spolupráci se zpěvačkou a skladatelkou Jitkou Charvátovou aka Mia Bohemia. (působí v kapele Oceán)
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
V ČR je tento druh elektroniky hodně velký underground, téměř na okraji zájmu. Málokdo dnes pořádá koncerty nebo party tohoto typu (v ČR). Pořád skládám muziku pro radost. Domácí hudební scénu považuji (v tomto ranku) za velmi malou. Pak jsem tedy součástí něčeho co vlastně ani neexistuje. :)
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Těžká otázka. Skládám muziku a dávám album dohromady tak, aby celé vyznělo jako příběh jednoho tématu. COLONY jsem například komponoval jako soundtrack k filmu, jako sci-fi, ve kterém se bude odrážet blízká budoucnost lidstva, pilotované lety k jiným planetám, osídlování těchto planet...atd. Nakonec film k tomuto albu vzniknul. Klip „PHOBOS“ (režie Ondřej Hladký) ve své podstatě obrazově vypráví příběh celého alba. Je to spíše krátký film než videoklip. Emoce, kterou bych rád vzbudil, má odpovídat názvu a aranžérskému zpracování, obsahu skladeb. Jenomže to je z velké části i na hodnocení samotných posluchačů.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Člověk je inspirován mnoha hudebními podněty. Hudebních inspirativních zdrojů je hodně a při komponování tento aspekt zohlední , byť třeba jen podvědomě, asi každý muzikant. Skládám muziku hlavně tak, aby se líbila mně a potom už je jen na posluchačích, co to v nich vyvolá a s čím to chtějí srovnávat. Myslím si, že mám nějaký „svůj vlastní autorský podpis“, což je zároveň omezující. Člověk se potom hodně opakuje a vykrádá sám sebe a musí si udělat od vlastní tvorby odstup. Ideální „terapií“ jsou remixy/covery pro jiné projekty a nebo spolupráce s jiným hudebníkem, je to jiná energie. A když nepomůže ani to, tak je nejlepší chvíli muziku vůbec neskládat.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Jak kdy! :) Například jako kluk jsem chtěl být starší a žít v UK, abych byl vrstevník s Depeche Mode. Pak přišla éra Prodigy, poté se s projekty elektronického typu roztrhnul doslova pytel. Jsem rád, že žiju aktuální dobu a mám možnost hudebně zkompnovat to o čem sním nebo přemýšlím. Rád si poslechnu Kratwerk, SEALa, Ludovica Einaudiho nebo například The Weekend. Každá doba má něco do sebe!
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Asi to bude dechovka, tento druh „folklorní hudební subkultury“ asi nezvládnu ani na antidepresivech (přeháním/nadsázka), nicméně je to svébytný žánr a je fajn, že se tomuto druhu hudby také někdo věnuje. Muzika sama o sobě není vyloženě špatná, má své příznivce i své odpůrce jako v jakémkoliv jiném umění. Naštěstí neposlouchám jen elektronickou hudbu, to bych byl velmi ochuzen.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Je to velmi individuální, hudba je pro mě buď uvěřitelná a nebo mě nemá jak oslovit (i když tomu dám i druhou nebo třetí šanci). Například Depeche Mode. Poslední poslední album, které mě zaujalo bylo album Exciter. Poté mi jejich hudba připadala velmi těžce stravitelná. Mnoha jiným lidem samozřejmě přišla úžasná, tisíc lidí, tisích chutí a to je dobře! Nakonec mě velmi příjemně překvapilo jejich letošní labum Memento Mori. A tady je vlastně odpověď: nechci fandit určité kapele nebo hudebnímu stylu jako fotbalový fanoušek svému klubu. Ten dokáže fandit i když klub hraje úplně špatně. To mi příjde jako zbytečnost. Dobrých projektů, kapel, jednotlivců je napříč hudebními žánry opravdu hodně (i v dechovce). :)
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Ve sledování scény v ČR mám velké mezery, takže odpověď bude spíš v ranku zahraniční inspirace. V ČR Tábor Radosti, (zahraničí: Matt Lange, Comaduster, Gary Numan, Ludovico Einaudi, Metroland, IAMX). (V ČR mě nic bohužel nenapadá, nesleduji), zahraničí: Artwork: Dave McKean – v podstatě celá jeho tvorba (V ČR mě opět nic nenapadá, nesleduji), zahraničí: Videoklip: CYMATICS: Science Vs. Music – Nigel Stanford
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Hudební album: Gary Numan – „Savage“ (Songs from a Broken World). Kniha: Jonathan Livingston autor: Richard David Bach. Film: Interstellar, Hra: série MASS EFFECT. Pivo, ehm spíš pivovar: Tady na Moravě je to pivovar Thrills a v SR máte v Holíči skvělý WYWAR! V ČR a v SR máme z čeho vybírat! :)
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
V pořádání zajímavých akci je hodně napřed Německo a Polsko. V SR jsou to kluci, stojící za Dark Ebm Souls, v ČR kluci ze Sanctuary.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Tábor Radosti, Insania, Depressive Disorder, Lakeside X
I. Aký je príbeh vašej poslednej nahrávky, ako dlho vznikala, čo boli hlavné úskalia a radosti tvorivého procesu ?
EP Planeta Petržalka sme nahrávali v Abbey Road Studios a čo nás pri nahrávaní prekvapilo úplne najviac je fakt, že tam bol John Lennon a stále normálne žil, takže haluz dosť ojebal všetkých. EPčko vznikalo špecificky asi jednu hodinu, pretože ako najbohatšia kapela sveta sme sa naučili, že za peniaze si kúpiš všetko vrátane času. Úskalia pri tvorbe Brizolit hudby neexistujú. A inak samozrejme Planeta Petržalka je ekvivalent tatrofkovskému EP Gulomety Miesto Kolies, teda zamerané na príbeh štvrti, v ktorej kapela žije a predstavenie jej jednotlivých postáv. Dosť haluz inak je aj fakt, že sa na toto všetko pýtaš rok a pol potom ako sme to vydali. Je vidno, že sa jednalo o niečo tak prelomové, že to ľudia museli dlho spracovávať.
II. Aký ohlas mala nahrávka, kam sa s ňou podarilo preraziť ?
S Planetou sme vyhrali všetky Grammy, Oscara, titul majstra sveta vo florbale a aj prvé miesto v rybárskych pretekoch na Kurzweilovom jazere v Nových Zámkoch. EP prerazilo minimálne do sebavedomia iných slovenských kapiel, ktoré sa po jeho vydaní rozhodli ukončiť svoju činnosť. A taktiež do celého sveta.
III. Čo plánuje kapela v blízkej budúcnosti ?
No dobre tak my ti to teda prezradíme. Plánujeme zarábať peniaze, počítať ich, mínať ich. Klasika ako vždy. Ale inak teda máme aj hudobné plány, tento rok bude veľmi pekný. Dáme do sveta nový konceptuálny projekt, ktorý sa bude skladať zo singlu, dvojsinglu a EPčka. Ten prvý singel Moneykúra na feate s hrdinom más Žakhélesom pôjde von rovno teraz v apríli a presne ako sa v ňom hovorí, toto je začiatok Petržalskej revolúcie.
1. Predstav čitateľom Petržalku - koľko má častí a čím sú výnimočné ?
Tá naša Petržalka má viacero autonómnych oblastí, kde každá je vlastným svetom a sú navzájom poprepájané. Raz celý tento lore vysvetlíme ľuďom, sľubujeme (zatiaľ odporúčame lore EPčká Gulomety Miesto Kolies a Planeta Petržalka + dohľadať si na kapelových IG profiloch karty s jednotlivými postavami). Tie najdôležitejšie sú však Ovsište (odtiaľ sa poráža chudoba peniazmi) a Kopčany (odtiaľ sa porážajú náckovia päsťami). Keď sa raz do toho pustíme naplno tak Marvel aj DC pôjdu dopiče tomuver.
2. Ktorými petržalskými linkami a v ktorých časoch sa oplatí jazdiť ak chce človek zažiť niečo na čo nezabudne ?
No najlepšie linky sú samozrejme linka č. 80 pretože ide na Kopčany a linky č. 84 a 99 pretože idú na Ovsište. Divoké zážitky však garantujeme v linke č. 98, ktorá smeruje na Jasovskú, kde býva Britva. A keďže je Britva známy varič, tak viete, ako to musí vyzerať priamo pri zdroji. Veľa krát sme mu už hovorili nech sa na to vyjebe, ale tak biznis je biznis.
3. Čo všetko sa dá v Petržalke kúpiť za gastráče ?
Huh?? My poznáme iba peniaze sorry
4. Akú špecializáciu má doktor Fuego ?
No tuto opäť odkážem ľudí - dohľadajte si na @brizolit_beatdown kartu s Fuegom, ak chcete vedieť viac. Fuego je každopádne človek, čo na Kopčany dodáva chladné aj strelné zbrane za účelom lovenia fašistov. Sám však na Kopčanoch nebýva, býva priamo pri nemocnici Antolská, kde si chodí zmrzačených náckov obzerať a smiať sa im do papule. Ak ti to znie príliš násilne tak si obyčajný liberál a mal by si prestať počúvať Brizolit a ísť plakať Marekovi Machovi na rameno. No a inak radí sa k siedmim (resp. s Ocinom ôsmim) titánom Petržalky, kde zatiaľ poznáme Pytóna z Ovsišťa (RIP) a jeho syna a nástupcu Ocina. Kto sú tí ďalší piati? Zistíte raz niekedy!
5. Kde sa dajú v Petržalke zohnať nepálené tehly ?
Najlepšie určite u Fuega no nie sú zrovna stavebným materiálom (viď. Petržalský masaker nepálenou tehlou).
6. Na ktorej pyramíde sa dá dnes v Petržalke najlepšie zarobiť ?
Na pyramídach zarábajú iba skurvysyni oslizlí spičenci. Jebte na pyramídy, zapálte OVB a zoberte si ich peniaze.
7. Je chudoba nákazlivá ?
Áno a nenávidime chudobu. Aj keď ju Čierny Kajot dostatočne potlačil, tak stále tu je. Nevieme odkiaľ sa to sem šíri, no máme také podozrenie, že sme na stope. Asi je čas zjednotiť sa pod červeno-čiernou vlajkou a ísť ju raz a navždy rozjebať na kusy.
“Shallov. is the only band in Slovakia that makes us cry.”
-bandcamp.com
If you do get a chance to listen to Shallov, the above quote may not
be far from the truth. The trio from Slovakia dives deep into the depths
of emotional purgatory with their latest 2-track EP, which is aptly
named after the two compositions. Both songs are full of atmospheric
guitars and vocals, yet they evoke the dark and spiritual beauty of the
soul and its relation to the world and the universe as a whole, while
all the time delivering a powerful and evocative blend of post-punk and
ambient sounds.
Coexist kicks off with subtle touches of the guitar and keyboards. It
sounds very much like an awakening of sorts, as it builds up
suspenseful and foreboding feelings of doom and uncertainty. The nearly
10-minute track deals with the very creation of a human existence,
particularly touching on the themes of unconditional and self-love, as
well as the lack of such love in many of us. This song is so amazing
because it alternates between a stronger, emotional side with lighter
periods to catch one’s breath and process the emotions and ideas
expressed. The atmosphere created by the layers of instrumentation and
vocals is so intense at times, that it has a palpable sense of urgency
and importance resonating all throughout the track. I listen to it a
second time and I am left with a strong feeling of provoked thought,
with its introspective passages leaving a lingering impact in my head:
Who would you become if love was unconditional?
Would you have to pick sides if you didn't feel left under?
Would you feel alive if you gave up on your anger?
Would you even up if the score was in your favour?
Would you need a house if we all could live together?
Would you sacrifice all you have
If you believed it doesn't belong to you?
Refrain has a similar effect on me. It too begins with an eerie,
folklorish mixture of heavy foreshadowing by its light picking of the
guitars. It picks up speed and weight along the way and evokes a lot of
imagery of a purgatory between light and darkness. And like Coexist,
there is so much ideology expressed in its lyrics, it keeps in tune with
the „Nothing is apolitical“ theme of the Ep. Here is a note taken from
the YouTube video of this song:
We're not a community that acts right or wrong, our intentions
are determined by an ideology which pretends not to exist - our
relations are relations of masters and slaves, of domination and
exploitation. We are a society bound by these features and even though
we refuse to admit it, the world presented to us is only a legend we're
striving to keep alive at all costs while believing that there is no
alternative.
Musically, both songs are well-crafted and pleasant to listen to. The
three members are all exceptionally talented and play their instruments
skillfully. Coexist, Refrain is about 21 minutes long and both tracks
have amazing video accompaniment you can find on YouTube. Definitely one
of the most interesting groups to come out of Slovakia in a long time,
although they have been releasing music since 2014, so check out some
their previous stuff. Yet Coexist, Refrain is definitely the one release
that many of us need to hear these days. And it very well might make
you cry.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Zdravím, volám sa Matej Brtko a momentálne sa snažím tvoriť a čo najviac rozbehnúť našu kapelu a popritom zmaturovať na strednej a pokračovať v štúdiu. V týchto dňoch ma najviac zaujíma hudba a hlavne jej tvorenie.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Až na pár nerozbehnutých kapiel, čo sa z garáže nedostali nikdy von, som pôsobil v jednej, čo stojí za zmienku. S chalanmi z Red Mornings (teraz už Miestny Náhodný Výber) som chvíľu hral na basu. Gitara bola však vždy môj hlavný nástroj.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Gitaru mám značky Ibanez zo série Gio, ktorú som ako 13-ročný pred piatimi rokmi dostal na Vianoce a niekedy vtedy som si aj z prvej brigády kúpil kombo Fender Champion 100. Na tomto hrám doteraz, no že som spokojný povedať nemôžem. :D
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Naša najaktuálnejšia nahrávka je náš debutový album "Keď Korene Vyrašia". Väčšinu albumu som tvoril ešte ako jednočlenná kapela, no po zvážení svojich schopností pribudol do Berstuku druhý člen a to vokalista Peter Šimčák, ktorý nablačal celý album a spravil tiež texty pre piesne "Nav" a "Povstaň Mŕtvy Ešte Raz". Ostatné nástroje som nahral ja a bicie som naprogramoval, keďže sme nemali žiadneho živého bubeníka.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
V rámci tématiky môj aktuálny pohľad na svet, dianie v ňom, moje pocity, ale tiež história a rôzne legendy, ktoré zachádzajú až do fantasy žánru. Hudobne to budú určite kapely, ktoré počúvam celý život a rôzne skvosty, ktoré objavím.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Určite by to bola skladba "Mŕtvy Svet". Mám pocit, že dostala veľmi málo pozornosti na to aké tam sú riffy a aj hlboký text.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Keď som začínal tak už som sa videl na Wackene ako headliner, teraz som rád keď mi príde mail od jablkadalekoodstromu či nechcem odpovedať na pár otázok. :D :D Samozrejme si robím srandu, som vďačný a rád za každú príležitosť, ktorá nás ako kapelu posunie ďalej. Moje ambície sú dostať sa do popredia aspoň v slovenskej scéne a scéne susedných krajín, niekedy možno zažiť menšie turné po Európe. Keď vynecháme všetky tie detské sny byť svetovou kapelou. :D
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Sme mladá kapela a zatiaľ sme mali len dva koncerty, takže sa nám zatiaľ nič extra nestihlo prihodiť. :D
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Ako kapela chceme určite viacej koncertovať, keďže teraz sme už v kapele piati a momentálne sa chystáme aj niečo nové nahrať, tak snáď nám to vyjde.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Pravdupovediac zatiaľ ani nie, ako som už spomenul nemáme toho veľa za sebou takže sa zatiaľ ani nepoznáme s veľa slovenskými kapelami a celkovo so scénou, okrem Popradu, keďže tam skúšame.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Myslím, že najviac to bude uvedomenie zlých ľudských charakteristík a spôsobu dnešného života. Znechutenie z ľudstva riadi moju hlavnú tvorbu.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Snažím sa robiť hudbu nejak zaujímavú a nie všetky pesničky na jedno kopyto. Nemám však žiadny cieľ priblížiť sa k nejakej kapele alebo zvuku, stránim sa však príliš primitívnej hudbe a textom.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Nejakú obrovskú ani nie, mám však pár pesničiek a tvorcov, ktorí mi vyvolávajú spomienky.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
V rámci hudby mimo metal mám rád napríklad techno a rôznu inú elektronickú hudbu, ktorá je dnes dosť "trendy".Tiež si niekedy vypočujem aj punk, ktorý má na Slovensku stále celkom obstojnú scénu, avšak ľudia, ktorí zastupujú tieto subkultúry sú mi veľmi proti srsti kvôli návykom až závislostiam a hodnotám v živote. Samozrejme, nehádžem všetkých do jedného vreca.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Myslím si, že mám celkom široké hranice, nedokážem však akceptovať príliš extrémistické názory a prejavy.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Zvuk/kapela ma v poslednej dobe určite najviac zaujala Besna, ktorá má tiež aj kvalitne natočené klipy. Keď počúvam ich album Zverstvá tak z toho cítim veľmi silnú atmosféru, naozaj kvalitná tvorba.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Hudobný album - Distax - Božská Komédia Kniha - Čerti, bosorky a iné strašidlá - Katarína Nádaská a Ján Michálek Film - Spalovač mrtvol, a tiež The Witch Seriál - seriály moc nepozerám :D Počítačová hra - Mafia 1 a 2 Tetovacie štúdio - zatiaľ nemám žiadne tetovanie Pivo - určite od Popradského pivovaru Fólkvang brewery a konkrétne Midgard a Yggdrasil
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Ja chodím skôr na lokálne koncerty väčšinou slovenskej scény. Veľmi sa mi však páči koncert Blasphemy, ktorý býva v Žiline a dáva šancu mladým kapelám, tak isto ako sem volá aj veľké mená, chce to veľa úsilia a to si veľmi cením. Tiež sa mi veľmi páčia koncerty na garážach v Poprade, veľmi rodinná atmosféra a vlaky, ktoré hučia poza chrbty počas koncertu.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Veľmi rád by som si prečítal rozhovor s Beelphegorom z bývalého Hromovladu. Je to jedna z kapiel, vďaka ktorej som bol inšpirovaný založiť Berstuk.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Ďakujem za priestor a odkaz mám pre ľudí čo chcú tvoriť. Ak máte hudbu alebo iné umenie naozaj radi, tak tvorte aj keď nemáte na čom. Berstuk začal nahrávkami na diktafón v mobile a posunul sa až na mikrofón za 40 eur! :D :D
Life is always full of surprises. And when I say this, I mean that
some of the most beautiful things are shrouded in darkness. It’s like
reaching through hundreds of layers of distorted chaos and eventually
grasping a living, beautiful soul. And with Heiden, despite their two
previous experimental rock releases, you will undoubtedly have this
experience whenever you press play on Andzjel (Angel).
Their return to dark and atmospheric metal will come as a blessing to
fans of black metal or those just curious about the genre. It opens
with Neverim tem ocim (I can’t believe these eyes), an atmospheric that
track that is full of ambience and touches of melancholy. It sets the
tone and imagery of a forested part of the Carpathians, the White
Carpathians, which is a lesser mountain range on the Czechoslovak border
east of the band’s hometown in the greater Carpathian Mountains. This
is the beauty of Czech and Slovak black metal and all its subgenres, as
it explores the folklore and people of the region’s hills and valleys. I
must admit that I like this album right from the start. Even though
Neverim tem ocim is sung in Czech (as are all the tracks), the vocalist
still manages to create images of pagan rituals and paranoia, with a
sinister and harsh quality that adds to the overall intensity of the
music.
Yet it’s not all darkness. Some of the tracks like Musim ti tolik
rict (I need to tell you so much) or Zari (September) masterfully
combine elements of progressive metal (as well as lighter, clean vocals)
with the usual characteristics of the heaviness of black metal (hence
the genre is known as post black metal). This is also evident in Svit,
mesicku, jasno (Shine bright, little moon). This track evokes images of
darkness and uncertainty with its slowed-down tempo from the relentless
aggression of some of the other tracks, like Besu se nezbavis (You can’t
get rid of the demons). This latter composition conjures images of
Carpathian witches and the secrets hidden under the shadows cast by the
ancient trees. The album ends with Patrim sem (I belong here), whose
title is somewhat fitting, despite the misery and mystery of the content
in the previous tracks. It is mystifyingly beautiful while full of dark
ambience, portraying a land where its inhabitants are resigned and
accepting of their fate.
Andzjel is certainly a nice return to their black metal roots, yet
incorporates so many other sounds that the band has picked up along its
way. Moreover, Heiden has evolved into a mature artistic unit that
younger bands can look up to and should appeal to anyone who appreciates
the black metal moods of Czechia and Slovakia. If you do decide to give
Andzjel a listen to, try it alone while walking through the trails of
the White Carpathians among its trees and lonely sounds of the wind.
You’ll know what I mean when I say that some of the most beautiful
things are shrouded in darkness.