Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Mišo : Čau, volám sa Mišo, hrám na gitare v kapele Personal Spaces a posledné dni ma najviac baví byť v lese na bicykli. Je tam kľud, nikto ťa tam neotravuje.
P: Ahoj, volám sa Peťo, hrám na basgitare a živím sa ako mechanik v renovačnej dielni. Priznám sa, že asi nemám nič, čo by ma poslednú dobu nejako bralo. Asi snáď len to, že po tej dlhej a šedivej zime konečne prichádza jar a začína motocyklová sezóna, takže už je to celé také viac..optimistické.
Fuxi: Ahoj, som Fuxi, cez deň hľadám trhliny na dopravných lietadlách v servise. Momentálne sa vo voľnom časenajviac venujem hudbe, okrem toho mám tisíc ďalších záujmov, ktorým sa nestíham venovať – napríklad rád vyrábam veci, najmä z dreva. Keď je na to počasie tak si rád vystrelím z luku, je to pre mňa forma meditácie...
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Mišo: Kedysi asi pred trinástimi rokmi som hral v kapele Sustainage na gitare, mali sme dva 15 minútové koncerty. Hrali sme nejaké bluesové veci a pár coverov. Celkom sranda vláčiť veci na skúšku busom z Trenčína do Bánoviec.
P: Moja prvá a jediná kapela je Personal Spaces kde hrám na basu a dúfam že to tak ešte chvíľu zostane.
Fuxi: Okrem PersonalSpaces som kedysi hral s kamarátmi v zoskupení BehindtheVeil na gitaru. To sme boli decká a stretávali sa v nedeľu pred obedom na hodinku v kultúrnom dome na Juhu v Trenčíne a snažili sme sa hrať nejaké covery. Sú to vtipné spomienky, ale som rád že ich mám.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Mišo: Momentálne je môj hlavný nástroj Squier J Mascis Jazzmaster, mám ešte mexického Strata ale ten teraz moc nepoužívam. Kombo mám lampové Peavey Classic 50 z roku 94. Ešte spomeniem kópiu Life pedálu od Fuxiho.. Bez toho sa nedá žiť.
P: Ako hlavný nástroj používam jaseňový, 5 strunový homemadeprecision, ktorý vznikol počas dlhých dní a nocí cez prvú pandemickú v roku 2020. Rok na to nasledoval 4 strunový fretless (koľká vlna to bola si už nepamätám), tiež precision a tiež jaseň. Ako aparát používam fullstackMarkBass LM II s boxom 102HF. Do toho po nejakom čase a značnom naliehaní kolegov z kapely pribudlo pár krabičiek. Spokojný som na toľko, že po vyše 10tich rokoch som sa dostal do stavu, kedy nemám potrebu nič meniť...aspoň na chvíľu :).
Fuxi: Čo sa techniky týka tak sa dá bez váhania povedať, že mám istý problém :D – fantastickej techniky mám viac než by sa embrionálneho muzikanta mojej maličkosti patrilo. O mojom pedalboarde chalani z kapely často vtipkujú, že by sa z neho dali aj e-maily posielať. Vysvetlil by som to asi tak, že veľká časť môjho ja je aj logická a technická, preto gear a nahrávanie/mixovanie atď. je pre mňa akýmsi spojením tejto stránky s tou kreatívnou. Navyše ma rôzne dobré zvuky a miestami pazvuky dokážu úžasne inšpirovať... Aby som spomenul pár konkrétnych vecí, radšej bez toho aby som sa do toho viac púšťal – gitara, ktorá mi k srdcu prirástla je 60tkový mexický telecaster, ktorý už mi veľa krát nepríjemne popadal a začína to byť na ňom aj poznať. Hrám cez Bassmana a TwinReverb zo ´73, ktorý sa takmer nedá zdvihnúť. Okrem gitary posledných pár rokov hrám aj na synťáky, teraz mám Mooga Subsequent37 a Propheta 6tku čo je pre mňa úplne vysnívaná kombinácia.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Mišo: Naše EP sme venovali miestu, kde tvoríme a stretávame sa, tým sú bývalé odevné závody Merina, ktoré mali potenciál stať sa aj kultúrnym miestom, kde sa mohli ľudia stretávať, mať skúšobne, ateliéry, kde sa mohli konať akcie. Pokus tam bol, ale bohužiaľ biznis plán postavať Kaufland a zbúrať historické cenné budovy to celé podčiarkol. Klasika, kto má prachy, môže všetko. EPčko sme nahrávali u seba v skúšobni, mixoval a šperkoval to náš gitarista Fuxi a na master to odišlo do PulpStudia, pod taktovku Jakuba Hríbika.
P: Myslím, že Mišo to vystihol pekne a nemám k tomu čo dodať. Snáď len veľká vďaka Fuximu za pevné nervy a skvele odvedenú prácu pri mixovaní a rovnako tak Jakubovi Hríbikovi za masterig.
Fuxi: EP Tiberghien sme nahrávali svojpomocne v našej skúšobni a myslím, že pre nás všetkých je to veľká škola. Pre mňa osobne to bola krv, pot a slzy, keďže som to mal tak nejako na starosť po tej technickej stránke - čo ako nahrať, s akým zvukom a potom som to aj mixoval. Keďže sa to všetko iba učím za chodu tak mi to zabralo kopec času a energie, ale určite som sa veľa naučil. Rád spomínam na to ako som miesto shakerov nahrával čili v plastovom obale z donášky jedla a nejaké korenia v sklenenej dóze :).
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Mišo: Nálada, počúvanie a objavovanie ďalšej hudby, návšteva dobrých koncertov.
P: Pri tvorbe ma asi najviac ovplyvňuje aktuálna atmosféra, určite má na tom svoj podiel aj nálada a kopec ďalších faktorov, ale pokiaľ sa cítiš v pohode a máš okolo seba takých skvelých kamarátov ako ja, ide to samo.
Fuxi: Určite veľa hudby, ktorú počúvam a ktorú som počúval rovnako ako živé vystúpenia umelcov, ktoré som zažil alebo videl zo záznamu. Všímam si ako tú hudbu vnímam a ako sa ten pohľad v čase vyvíja a trochu sa zamýšľam čím to je. Na to sa snažím myslieť keď potom robím na svojich nápadoch. Taktiež ma veľmi ma inšpiruje odhodlanie mnohých umelcov robiť si veci podľa seba. V tom ma určite ovplyvňuje aj názor ostatných v kapele kedy musíme nájsť nejaký konsenzus, čo nie je vždy jednoduché a stále sa učíme ako sa k tomu postaviť.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Mišo: Mám rád hypnotické veci a tou je podľa mňa skladba Fjord. Môžeš tam kývať hlavou do rytmu a až tak veľa tam neskáčeme ako v iných skladbách. Točí sa to okolo jedného riffu. Vtedy myslím na Dylana Carlsona a moju obľúbenú kapelu Earth.
P: Najradšej mám asi Závoj.
Fuxi: Ťažko povedať, väčšinou sa skôr orientujem na to čo ešte len bude alebo môže byť, ale súhlasím s Mišom - asi Fjord. Ja tú skladbu vnímam tak, že sa vyvíja a mení - prechádza nejakým príbehom bez toho aby tam boli razantné zmeny... to som rád, že sa nám podarilo a cítim, že je to skladba ktorú si vieme vždy užiť ako na skúške tak naživo.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Mišo: Ambície som asi nikdy nejaké nemal, boli to také klasiky ako hrať koncerty, niečo vydať. Proste tu po sebe niečo zanechať, či už si to pustí jeden alebo dvaja ľudia, vieš, že to malo zmysel.
P: Vždy som túžil patriť do nejakej bandy a odohrať živý koncert. Splnilo sa mi oboje - šťastný to človek.
Fuxi: Keď som začínal, tak moje ambície boli len si dobre zahrať s kamarátmi – to určite pretrváva aj dodnes. Časom sa k tomu u mňa určite pridala a vyvinula priam potreba tvoriť, skladať a vymýšľať nové nápady, ktoré snáď niekedy dotvorím/e. Aká je realita netuším a radšej ani nechcem vedieť...
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Mišo: Spomeniem jednu, keď sme hrali na jednom festivale na hrade Uhrovec. V nálade hypnotickej som skočil pred pódium aj s gitarou, potkol som sa o jedného hipisáka, čo tam sedel. Dohral som zvyšok piesne na zemi. On sa mi potom ospravedňoval, že určite som to mal naplánované a že mi tam nechcel zavadzať:D Ďalšia sa viaže už k spomínanému Life pedálu. Kto ho pozná vie, čo to je za beast. Náš gitarista Fuxi mi poskladal jeho kópiu a doniesol na otestovanie do skúšobne. Sedela tam vtedy jeho frajerka aj so sestrou. Len čo som stlačil switch, miestnosť požehnali samotní Sunn O. Tie pohľady báb stáli za to. Vtedy som vedel, že to je to pravé orechové.
P: Ja vlastne ani neviem čo by som spomenul. Už je to taká rutina - tvorenie nových vecí, skúška, koncert a furt dokola. Vždy je príjemné nabaliť dodávku a vydať sa na výlet niekam do neznáma, stretnúť nových ľudí, možno niekoho zaujať, možno nie.
Fuxi: Nenapadá ma žiadna konkrétna historka.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Mišo: S kapelou skúšame skladať nové veci, zapájať synthy, ktoré sa postupne stávajú čoraz viac súčasťou kapely.. Pomimo kapelu si skladám inštrumentálne piesne na akustickej gitare, ktoré chcem vydať na EPčku. Je tam ešte dosť práce, tak uvidím kedy to bude. Inšpiráciou mi je americký primitivizmus a jeho rozličné interpretácie od rôznych gitaristov. Viď chalani z Česka, Šimanský a Niesner. Skvelá hudba.
P: Snažíme sa kapelou pracovať na nových skladbách, aby sme trochu občerstvili repertoár a v dohladnej budúcnosti to stačilo na nový album, alebo aspoň ďalšie EP.
Fuxi: Momentálne sa venujeme skladaniu nových vecí s kapelou – takže pre mňa to znamená povyťahovať staré aj nové ponahrávané nápady, úryvky zo šuflíka. Spomenúť si na náladu/atmosféru, ktorú som mal na mysli keď ma to napadlo a potom ten úryvok rozvíjať dopĺňať predbežne o ďalšie nástroje a predstavovať si ako asi by sa to dalo zaranžovať v našej kapele... toto celé potom skĺbiť do nejakého viac alebo menej zrozumiteľného dema, od ktorého sa potom môžeme s chalanmi pri tvorbe odpichnúť.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Mišo: Asi nad tým takto nerozmýšľam. Vôbec to nejako neriešim.
P: Neriešim to, necítim sa nijako. Robím a hrám to čo ma baví, či to spadá pod domácu scénu, to ja neviem posúdiť.
Fuxi: Vlastne neviem čo by to malo znamenať, z toho mi vyplýva že asi skôr nie.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Mišo: Hlavne aby bavila mňa, keď to niekoho baví, niečo to v ňom vyvoláva alebo sa mu to páči je príjemný bonus.
P: Mám rád, keď ľudia na koncertoch úplne zamrznú, až mám pocit že prestali dýchať. Pár krát som si to na koncertoch všimol. Vtedy viem, že to čo ide von z pódia stojí za to.
Fuxi: V prvom rade sa snažím vystihnúť to čo chcem ja, ako si to ja predstavujem v momente inšpirácie keď ma kopne múza v hlave sa mi zrodia nejaké veľmi prchavé predstavy. Myslím, že keď sa skladba vo výsledku páči nám, tak sa nájde aj niekto zvonku, ktorého osloví. Čo sa emócií týka, tak to je veľmi osobité - každý rovnakú pasáž alebo skladbu môže vnímať veľmi rozdielne. Určite je však dobré keď sa dokáže ľudí dotknúť... keď si pod ňou vôbec niečo predstavia, alebo ich dostane do nejakej nálady.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Mišo: Nesnažím sa niečo kopírovať ale občas si sem tam ukradneš nejakú inšpiráciu, ktorá sa ti páči a snažíš sa ju pretaviť do toho svojho.
P: Asi nemám interpreta ku ktorému by som sa chcel priblížiť. Snažím sa nikoho nenapodobovať, zato sa inšpirovať čo považujem za normálne, či skôr nevyhnutné pri množstve hudby rôznych žánrov ktoré počúvam. Naopak, to že sa hudba ktorú hráme odlišuje od toho čo môžeš denne počuť z väčšiny rádií ma dosť teší.
Fuxi: Dúfam, že mixom vplyvov veľmi rozmanitej hudby, ktorú počúvam a vlastných predstáv a nápadov vznikne niečo špecifické. O nejakej originalite by som sa neodvažoval uvažovať, lebo na svete je už taký objem hudby, že pri väčšine melódií, rytmov atď. sa určite dá nájsť niečo veľmi podobné ak aj nie miestami identické či už o tom človek vie, alebo nie. Podstatné pre mňa je potom pre mňa aj podanie – nájsť svoj spôsob akým to povieme a keď tak potom dúfať, že to niekoho bude zaujímať.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Mišo: Koniec 60tych a začiatok 70tych.Vidieť v tých časoch Black Sabbath. To by bola zverina.
P: Pre mňa sú to asi devädesiatky keďže som v nich vyrastal. Žeby zrovna žáner, neviem, ale z tej doby si pamätám umelcov ako Karel Plíhal, Vlasta Redl, Karel Kryl, Mňága a Žďorp, Jarek Nohavica, ktorého dnes už z určitých dôvodov nemôžem ani počuť, ale hlavne Buty. Určité skladby od nich (Buty) vo mne vyvolávajú silné nostalgické spomienky na detstvo a mám ich dodnes rád.
Fuxi: Nemám to tak jasne ohraničené, obľúbil som si veľa z celého prierezu 20. storočia, aj pred tým aj potom. Keď si mám vybrať tak s pojmom nostalgia sa mi najviac viažu 20., 30., 40. roky - jazzové a swingové bigbandy a ansámble, drevitý blues.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Mišo: Páči sa mi, že sa ľudia v subkultúrach navzájom podporujú ale zároveň mi lezú na nervy výnimky, keď sa niečo vydá, veľa krát to stojí za hovno a je okolo toho zbytočný hajp. To je dnes trendy a veľa z toho sa tvári ako alternatíva. Príklad je aj v diskusiách, niekto napíše aj konštruktívnu kritiku k takej hudbe ale ľudia ho hneď hejtujú. Všetko je zbytočne moc vyhrotené. Ja sa radšej nezapájam.
P: Nemám pocit, že by som do nejakej subkultúry patril, možno hej ale asi to nevnímam. Každý nech si robí čo chce a ako chce, pokiaľ mi to netlačí do palice.
Fuxi: Asi sa moc nezaujímam o trendy v subkultúrach, ale veľmi sa mi páči, keď sa kapely a interpreti navzájom ťahajú a podporujú, naopak nemám rád keď sa niekto správa ako „konkurencia“... veď to je nezmysel.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Mišo: Ak začne mať nenávistné prejavy alebo názory, tak u mňa skončil.
P: Rasizmus, podnecovanie k násiliu a nenávisti a prehnané pozérstvo.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Mišo: Čo sa týka súčasných kapiel a hudby tak sú to Mobius a ich The Magic of Macabre potom Jób a EP MMXIX. Artwork Mobius- Omega a videoklip Fyasco- Miško a Tomáško. Zábavná vec.
P: Zvukovo asi SisaFeher&FeheroRocher s albumom Cirrus. Ďalej určite Jób a tiež výborní TheIlls. Čo sa nie len coveru týka, tak ma zaujala kapela Besna a ich album Zverstvá. A klip? No asi sa zase budem opäť opakovať s Mišom, ale chalani z Fyasca a ich Tina Tarner a najnovší Miško a Tomáško ma vedia vždy pobaviť ale zároveň hudobne zaujať.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Mišo: Album: Šimanský-Niesner- Všechno Dobré, Kniha: Ján Púček- Karpaty, Film: Fire of love, Počítačové hry nehrávam a zatiaľ mám čistú kožu bez inkoustu. Pivo čapované plzeňské.
P: Album: Dan Bárta a Robert Balzar trio - Jedním dechem, Kniha: Skôr autor - Jussi Adler-Olsen, konkrétnu knihu neviem, všetky sú dobré. Hry nehrávam, tetovačku nemám a mám rád Svijanskú jedenástku.
Fuxi: Album práve počúvam Melanie De Biaso- No deal , Kniha: Irving Stone- Agónia a extáza, Film ma napadol Veľká nádhera od Sorrentina, s tetovaním nemám zatiaľ žiadne skúsenosti a pivo mám rád jednoduché, poctivé čapované ležiaky.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Mišo: Najviac za poslednú dobu sa mi páčil festival PSYCHEDELIC UMAMI v Česku, kde sme aj s chalanmi hrali. Fest sa koná v kostole, v lese. Miesto s atmosférou, kde nikto nič nerieši a sála z toho veľká pohoda. Ľudí tak akurát. Koncerty od krautrocku cez psychedeliu a elektroniku. Kto nebol, odporúčam.
P: Kedysi by som jednoznačne odpovedal Pohoda, ale dnes už s tým súhlasiť nemôžem, asi proste starnem či čo je to zle. Posledné roky ma asi najviac zaujala Beseda u Bigbítu a tiež už spomínaný Psychedelic Umami v Soulkostele. Krásne miesto s jedinečnou atmosférou. Už cesta tam bola zážitok.
Mišo: Cesta tam bola zážitok pre môj žalúdok hlavne. Milujem zatáčky hlavne keď sedíš vzadu v dodávke:D
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Mišo: Rád by som si prečítal rozhovor s kapelou Fyasco. Pozdravujem ich
P: TheIlls
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Mišo: Ži a nechaj žiť. Alebo nalaď sa a nechaj to rozladiť.
P: Snaď len hrajte a počúvajte dobrú hudbu a robte čo vás baví. Trochu suché, či? Nevadí, platí to stále.
Fuxi: Nemám rád krátke múdra, ktoré môžu byť vytrhnuté z kontextu, ale povedal by som asi toto: Tvoriť je nevyhnutná potreba.
=======================================================
Linky:
https://personalspaces.bandcamp.com/track/chinese-storm
No comments:
Post a Comment