#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)

PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024) By Flork Almost a year ago, I had the chance to review PSØL ’s debut EP.  If I remember correctly,...

Najčítanejšie za 7 dní

Monday, August 30, 2021

#104 Rato Triste. Sludge metal. Odpovedá Attila (spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Čauko, ja som Attila, spievam v kapelách, práve žijem v Chorvátsku do konca augusta, tak asi to ma zaujíma najviac teraz. Potom ked som naspäť, prídú kapely!


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral. 

Spieval som alebo spievam v týchto kapelách: Rato Triste, Mass Reaction, Controlled Existence, Needful Things, Alea Iacta Est, The Molnárz...


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Shure sm58, najlepší mikrofón na svete! Mám ho už asi 8-10 rokov.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Pre mňa hlavne subjektívné, ale objektivne tiež, lebo všetko čo sa deje okolo nás má vplyv na to aké umenie robíme a ako to robíme.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nie, určite nie su! Umenie môže a musí byť o hocičom. Veľa krát umenie je presne to, čo nesleduje hranice a posúva možnosti.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Ja nemám rád gore veci, veci ktoré šíria hate a veci, v ktorých degradujú iných.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

No tak ako všetci... zo sveta haha... z vecí, ktoré sú okolo mňa, a ktoré sa dejú v svete, čítam veľa noviny a tak.. hlavne píšem sociálne kritické texty o veciach, ktoré ma serú.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Ten nový album čo sme tento rok nahrali! Je to celkom komplexné, super temné, metal-sludge-noise, a máme tam aj špeciálne prístroje ako Death whistle alebo Korg kaoss pad.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

S Rato Triste určite tri z nových songov, ktoré ešte nie sú vonku, ale čoskoro budú.. Je to trošku taký konceptuálny album, všetky texty sú okolo témy "sny", a pre mňa úryvok čo povie najviac je "Choked by my own dreams".


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Veľké ambície som vtedy nemal, asi dať nejaké songy dokopy a zahrať prvý koncert v živote. Viem, nie je to veľa, ale keď sme začali tak som bol mladý, a koncertovanie mi znelo ako super vec. A je to super vec :) Realita? Hm... stále hrám, stále to mám super rád, vydáváme albumy, všetko super!


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Asi dnešok, účinkujem celkom aktívne v 4och kapelách


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Minule po nahrávke Needful Things sme pili do 11ej druhého dňa, tancovali sme na parádnú cigánsku muziku a vypili sme všetko možné, som pyšný že to nám ešte stále ide, haha.


 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

V máji som nahrával veci pre štyri kapely, takže teraz budeme vydávať nejaké nové veci! Do budúcnosti asi to isté, mať nejaké koncerty, tourovať a napísať nové songy na splity alebo albumy. S Rato určite chceme teraz mať samostatný 10" alebo LP.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Áno, hlavne českej a maďarskej... ale aj slovenskej.. ale od rozpadu Alea Iacta Est tam už nie som až tak aktívny, ale stále tam chodíme veľa koncertovať a máme veľa kámošov. Tak asi som súcasťou česko-slovenskej-maďarskej scény, ak sa dá niečo také povedať!


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?


Dneska výhoda je určite internet, nič už neni ďaleko, keď chcem poslať muziku na druhý koniec sveta, tak to mám hotové za sekundu. Ale old school veci mám stále rád, pamätám sa, keď sme ešte kopírovali kazety a posielali sme to poštou... pekné staré časy, že..
Ale určite dneska je všetko oveľa jednoduchšie, preto existuje tak veľa kapiel, čo je super.. pred 15-20-xxx rokmi dať dokopy kapelu bol oveľa ťažšie.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Všetko od Tomáša Bagiho, staré i nové veci
Abortion, staré aj nové
Idiots Parade
Sedem Minút Strachu
Supraphone Family
Davová Psychoza, staré veci
The Citadel
E330
Barney Gumble
Boiling Point
Beton

....
....
je toho veľa a to je super :) :)


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Spájá sa: že majú čo vyjadriť a chcú to robiť, majú myšlienky, ktoré chcú zo seba nejak vydať.
Rozdeľuje sa: práve tie žánre haha


Čo ťa na domácej scéne serie?

Málo grindcore kapiel!


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Štúdio - je to české Studio Davos, Otyn je super
album/kapela - Idiots Parade
artwork - cover Sedem Minút Strachu na split 7"ep s Cancerous Aggravation
videoklip - vobec neviem :D


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: ajajjj, to neni ľahká otázka, ale ak je treba povedať jeden, tak asi by som teraz povedal Internl Rot - Grieving Birth (old school grindcore as fuck)
kniha: ak máš rád horror, tak všetko od Nick Cutter
film: všetky Marvelovky ak máš rád vypnúť si mozok a len tak čumieť
seriál: Cosmos: A Spacetime Odyssey, super kvalitný seriál o vesmíre a kde je ľudstvo teraz
hra: Horizon Zero Down - super story a imaginárny svet mimo predstavivosti
tetovacie stúdio: Velvet Wolf Ink v Budapešti, super ľudia a robia krásne kérky ()
pivo: Raven gunslinger - parádna ipa


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Žiaľ Play Fast or Don't už neexistuje, tak zo zahraničia by som asi povedal Obscene Extreme, super kapely (okej, nie všetky haha), dobrá nálada, super ľudia a kvalitný zvuk. Zo Slovenska to je určite FFUD fest, mám ten fesťák strašne rád, keď tam ideš, tak tam máš strašne veľa kámošov, je to ako veľká rodinná akcia :)


Vinyl alebo CD ?   

Za mňa vinyl, alebo kazeta.. cdčká nemám až tak rád


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

S nejakými mladíkmi, ktorí tvoria extrémnu muziku na slovensku, ak takí sú...
a dajme tam ešte - jeden starý pán: Tomáš Bagi


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Vďaka za rozhovor a sorry, že napísať odpovede mi trvalo veľa mesiacov.

====================================

Linky:

https://ratotriste.bandcamp.com/


Thursday, August 26, 2021

#103 Enema Shower. Grindcore. Odpovedajú Avy, Papa a Necro.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Avy: Ahoj, ja som Eva, hrám na base a som matkou dvoch detí, aktuálne sa najviac zaujímam o sex :D
Papa: no ja hrám na bicích, som konštruktérom automatizačných technológií a teraz by som si najradšej dal pivo
Necro: Ja som Necro-  gitarista / spevák/ songwriter, zberateľ mŕtvych vecí a milovník nechutného porna


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Avy: Contamination (cyber death grind)- spev, Void (drone) - klávesy, spev
Papa: Frozen Blood (black metal - HU), Bloody Epitaph (black metal), Ignominious (black metal), Hyppopotomonstrosesquipedaliophobia (grind), Contamination, Sadochrist (black metal), Urinaemia (gorenoise),
Necro: Pagan Winter (goetheburg death metal) - basa, Contamination - spev/ basa/ gitara/ efekty , Sadochrist - gitara/spev, Cauda Muliabris (cyber grind) - programovanie, Braindeathgore (cybergrind) - spev, Hyppopotomonstrosesquippedaliophobia - basa, Urinaemia - basa/ spev, Urethral Penetration (gore) - automat/ gitara, Void - gitara/ spev/ ambienty, KevChim - pedálový noiz

 
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Necro: Objektivita umenia závisí od toho ako hlboko si ochotný sa ponoriť do rôznych odvetví umenia, lebo umenie ako napr. maľby sú v širokom spektre uznávané, ale čím ideš hlbšie, tým je to viac subjektívnejšie. Z hudobného hľadiska dajme do kontrastu starého Ludviga Van... a album Vorkuta od kapely GULAGGH.
Papa: pre mňa je umenie subjektívne.
Avy: umenie potrebuje manuálnu zručnosť, umením je, keď pomocou tejto zručnosti vieš vytvoriť niečo nové, dať jednej idei fyzickú, alebo vnímateľnú podobu.



 

Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Necro: nie, umenie je forma sebarealizácie
Papa: Určite, hudobne napr. nevidím zmysel spracovávania aktualít, to dlhodobo stráca svoju podstatu, a umenie má presahovať hranice času.
Avy: Áno, niektoré témy by z môjho pohľadu mali zostať nedotknuté, ale aj tie závisia od stanoviska, ktorú zaujmeš k danej téme


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Necro: Ja nemám takéto hranice, som v podstate apatický
Papa: Ja neviem akceptovať veci, ktoré sa nasilu nazývajú umením / nasilu sa pokúšaš byť jedinečným, že sa to už rúti do neironického výsmechu umenia, aj seba samého = Banán prilepený ducttape-om na stenu
Avy: Keď niečo elementárne zlé chcú zobrazovať v pozitívnej podobe


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Necro: život, porno, nechutnosti
Papa: túžba po krčme a Necro do nás stále pičuje
Avy: v Enema Shower hrám čo mi povedia (haha)


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Avy: Your Safeword Is Harder, lebo to mám rada...harder :D
Papa: The Goat a Rapists Of The Animal Kingdom - asi tam mám najlepšie bicie
Necro: Ako album naše posledné EP Sadomazoo, a song cover na Libido Airbag - Fisted on LSD, kde sme spolupracovali s najlepším noize umelcom Drén.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Necro: Texty poznám asi iba ja. Papa nejaké vokálne pasáže po novom EP,  Ale asi najpodarenejší je tento: "Sixhundred and sixty six are waiting in a row, in rivers of blasphemy the goatsemen will flow" - skladba The Goat


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita ?

Necro: Veď sláva, baby, prachy a drogy zadarmo, no a realita je, že drogy zadarmo nikdy nebudú, ale ak to chceme brať vážnejšie tak som iba chcel hrať niečo brutal.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Necro: všetko čo sme dosiahli s Enema Shower a mimo hudby, keď môj film Entropia premietali v kine v Komárne.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Necro: V podstate som v kapele zakázal konzumáciu alkoholu pred vystúpením už pred 11rokmi. Za triezva sa nič zaujímavého nedeje :D


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Papa: viac sa zaboriť do štúdiových prác
Necro: nový album Enema Shower a nejaké to nové video
Avy: ja sa teším keď sa dostanem od detí na skúšku


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Necro: áno, hlavne tej goreovej, kde aktívne funguje momentálne asi len Sperm Of Mankind a my, ale snažím sa pohybovať aj v metalovom undergrounde
Papa: až tak nie, ja som pracovne maximálne vyťažený, takže jediným kontaktom s UG je Enema
Avy: mam rada UG koncerty, ale už roky nie som aktívnou súčasťou našej scény okrem vystúpení s kapelou


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Necro: Lepra a Abortion sú základ Slovenského UG , o 90´s veľa neviem a posledných 20 rokov sa väčšina kapiel vytratila, zostali iba neodbytní maniaci. Občas zazriem nejakú novú krv, ale potom po nich zľahne zem
Papa: ...
Avy: ...


V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Necro: malé množstvo kapiel a málo koncertov,  túžba fanúšikov po živej hudbe. Teraz už máš taký repertoár kapiel a koncertov, medzi ktorými si môžeš vyberať, že podpora mladých kapiel a malých akcií upadá do pozadia
Avy: najväčšou modernou výhodou je medzinárodnosť...
Papa: Za výhodu dnešnej doby pokladám technické výdobytky, digitalizácia, ktorá otvára nové horizonty



 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Papa: v minulosti to boli hlavne Sanatorium, Cremation a teraz Autumn Nostalgie a Sperm Of Mankind
Avy: Sanatorium
Necro: v minulosti Pathology Stench, Eternal Bleeding a Abortion (navždy), momentálne Craniotomy a samozrejme Sperm Of Mankind.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Papa: spája hudba, alkohol a zábava, rozdeľuje závisť
Avy: súhlasím s tou závisťou
Necro: Čo spája každého umelca je láska a zapálenosť k veci, ktorú robia, či je to hudba alebo iný druh sebarealizácie a čo najviac na scéne škodí je ego.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Avy: najviac ma serie, že zahraničná scéna má aj u nás oveľa väčšiu podporu ako tá domáca
Papa: Nanútený veganizmus. Ja mám rád zvieratá, rešpektujem tento životný štýl, ale netreba to vnucovať, a ďalej serie hlavne nesúdržnosť a separácia slovenskej UG / metalovej scény.
Necro:   ako povedal jeden môj dobrý kamarát: „už som v takom veku, že sa na nič a nikoho nehnevám“


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Necro: štúdio samozrejme naše milované Vomitor Sound, a z hľadiska zvuku, artworku a videoklipu jednoznačne Craniotomy
Papa: Neviem, na antena rock takéto hudby nepúšťajú
Avy: Sperm Of Mankind - Platipus Blues


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Papa:
Pivo: Bažant
Kniha: Metro Universe
Hra: Wolfenstein
TV: Hells kitchen

Avy:
Pivo: Bažant
Kniha: Messer a knihy Kena Folletta
TV: Hanibal

Necro: ja síce pivo nepijem ale pivárom by som odporučil Rye Island pivá zo Žitného ostrova
Kniha: Lovecraft, Duna
TV: The Fringe
 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Papa: Toilet Party – stojí ku mne najbližšie, lebo ju robíme my ☺
Avy: Flesh Party
Necro: Flesh Party – super kapely, plno kamarátov, je to ako malý OEF.


Vinyl alebo CD ?

Papa: Vinyl
Avy: mp3, deti by všetko ostatné zdemolovali
Necro: Vinyl



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Necro: Nakoľko tu Abortion už asi boli, tak dajme Craniotomy alebo Sperm of Mankind


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Necro: Klitoris je zvončekom na bráne do pekla, klopte radšej na zadné dvere.

=======================================

Linky:

https://www.facebook.com/bondagegoregrind

https://www.instagram.com/enemashowerofficial/

https://www.youtube.com/channel/UCKudcpn8lBpWiGNPwg22xEg

https://enemashower.bandcamp.com/

enemashower.gore@gmail.com

Sunday, August 22, 2021

Koncert#01 Fara//The Last Days of Jesus//IAmNøt. Piatok 13. augusta 2021. Garáže Bratislava (Braňo Vartovník: text a fotky).


Tom/EZR: Prv
ý koncert organizovaný Jablkami. Poprosil som Braňa, majstra fotky a slova, aby o ňom niečo napísal...

 

Braňo: Jägermeister s kofolou z miestneho potôčika zmiernil vlezlú nervozitu visiacej na tvojich ramenách ako plná poľná. 

„Si nejaký bledý, nepotrebuješ niečo? Poď, dám ti panáka!“ 

Poďakoval si Tomášovi. 

Vyprahnutý betón, tvrdá páľava, komáre sa stále len pripravovali na ofenzívu. Známe tváre, hlasné a srdečné pozdravy, pičovačky na prepotené oblečenie už niekoľko hodín pred zahájením večera, vzájomný záujem o naše životy. Vyčerpané, smutné, ale živé, ozajstné. Čo nenájdeš doma, počká ťa niekde vonku. Kľudne aj na takomto mieste. 

Tu to pre teba začalo, keď si mal tak nejak 14. Tu to pre teba pokračuje, aj keď máš tak nejak 34. 

Fara narušila letargiu. Premostila prítomných zo života tam kde majú teraz byť. Pomaly, postupne. Niektorí majú v sebe hlbokú jaskyňu, iní sa už naozaj nechcú sťažovať. Ale títo. Hudba čo nie je pre každého. Ale čo je pre každého? Je to správne, uveriteľné a je im to jedno. Majú svoje a ukazujú nám to. Aj keď to nechceš vidieť, pozeráš sa. Berieš to. 

 




 

S pádom svetla vychádza burleska. A aj komáre. Úzkosť sa zmierňuje a ty sa ako štandardne sústredíš. Skvelá partia. Konečne ti dochádza, ako máš tento gang tak rád. Každý je iný. Spolu sú rovnakí. Výsledok je nádherný. Jeden z najlepších frontmanov našej krajiny v histórii hudby, čo ti tisne na čelo vztýčený prostredník. Zrazu ťa nebolí srdce, čo je na dva kusy ako Kit Kat. Leje z teba, oči štípu, ale treba snímať čo sa deje. Pauzuješ s cigaretami, po dlhej dobe. Si to ty? Spotené objatia. Oni sú kult. The Last days of Jesus. Vďaka ním si to ozaj ty. 

 

 
 

 


Už tak dosť rozleptaná smola na strechách nedbalo poskladaných panelových škatúl pri nej mala mrle ako keď robia crème brûlée. Posielala do noci údery, ktoré za tebou išli, keď si už odchádzal a boli stále s tebou, keď si si líhal spať. Inšpiruje ťa. Zakončovák, ako posledný kus skladačky, na ktorý sa čakalo. IAmNøt. But, really? Spolu s ochranou sluchu od oblúbenej značky si tam stratil časť starého ja. Tie štuple sa dajú vážne ťažko zohnať. Seba už hladať nemá význam. Fotky máš na karte a zážitok na harddisku. Miluješ tento život, pripomínaš si. 

 





 

Vážne neviem, čo si čakal.

===============

Linky:

https://www.facebook.com/BranoVartovnikPhotography

https://fara-industrial.bandcamp.com/album/tov-re-na-odpadky

https://thelastdaysofjesus.bandcamp.com/

https://iamnot-electronic.bandcamp.com/ 

Všetky fotky nájdeš tu:

Friday, August 20, 2021

#102 Tittingur. Electro alternatíva. Odpovedajú Dominik a Matúš.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Sme Tittingur. Dominik a Matus.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Tittingur a Weltschmerzen. Dominik je dobry gitarista a Matus zly bubenik. Spolu sa doplnaju ako Tittingur a vo Weltschmerzene ich dokorenuje Tomas Pristiak.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
 
Pocitac. V jednoduchosti si uzivame krasu. A umoznuje nam hrat sa so zvukom velmi pestro.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Skor subjektivne. Kazdeho oslovi cosi ine. Objektivne sa o nom da rozpravat a vnimat mozno skor v teoretickej rovine.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nemyslime si. Kazdy nech tvori to, co ho naplna, s cim je komfortny, a co mu dava vyznam. Asi by mali byt zachovane len iste eticke zasady (ale tie su opat dost subjektivne).


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Ak by sa snazil obmedzovat niekoho ineho slobodu, ublizovat. S tym by sme mali asi problem. Narocna je otazka, ked niekto ma kadejake pokryvene nazory v sukromi, ale tvorbu ma kvalitnu. To je podla mna dost eticky naroca tema z pohladu posluchaca. Definitivnu odpoved nepoznam.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V prirode a monotonnosti intenzivneho vycerpania.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Nas posledny album Epiphany, lebo je zatial nasim najsofistikovanejsim.  

 

Dominik: Ja este aj moje solo albumy Every Love Is an Exercise In Depersonalisation on a Body Without Organs Yet to Be Formed, a II., z podobnych dovodov.



 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nemame texty.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Mat zabavu. Co sa aj deje. Super je cestovat so svojou hudbou, hrat ju ludom, a vidiet, co s nimi robi. Mat to jedneho dna ako signitikatnejsiu cast svojho prijmu by bolo prijemne, mohli by sme sa sustredit iba/viac na to.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Tvorba kazdeho albumu bola pre nas specificka, zaujimava, zblizila nas. Je skvele spolu objavovat a tvorit. A potom vela roznych hrani, festivalov, eventov. Je vzdy skvele, ked za tebou niekto pride po koncerte a povie, ake to bolo prenho / nu silne. Objektivne asi hranie na Eurosonicu, viackrat na Pohode.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Ked nam jedna kamaratka po koncerte povedala, ze po 15 minutach musela odist a od tej intenzity sa povracala.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Spravit stvrty album.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

V niecom ano. Urcite nam pomaha aj to, ze sme zalozili s Tomasom Pristiakom label Weltschmerzen, kde sa zacina kopit zaujimava sebranka skvelych umelcov. Na druhej strane, vzdy sme sa smiali ze obcas citime od ostatnych umelcov akysi odstup. Ze pre experimentatorov a nojzerov sme prilis pop, a pre elektronicku scenu a DJs sme prilis noise. Asi tam niekde, na pomedzi.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu? V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Viac drog.
A menej drog.
A FPU, vdaka ktoreho tu vela dobreho funguje/vznika.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Vela, nelimitujeme sa na zanre, ale na pocit.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Vola a chtic robit hudbu, hrat pre ludi, vidiet, co to s nimi robi. Zabava.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Neserie nas nic. Vidime nejake vyzvy a robime veci tak aby sme ich zlepsili a citili sa lepsie


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?


Katka Malikova


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album - vsetko co sme vydali na Weltschmerzen
Tetovacie studio - https://www.instagram.com/mordauski/ - Matusov brat, pokresli rad


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Pohoda, je vynimocna na pocit.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl / Checkni co vydavame v nasom vydavatelstve Weltschmerzen (vsetko platne)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Ujko


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

We will never be here again.



https://tittingur.bandcamp.com/

https://weltschmerzen-weltschmerzen.bandcamp.com/

https://suchydom.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/tittingur


Wednesday, August 18, 2021

RK#08 Čítanie po rannej káve s Veronikou (Craggy Collyde).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?

Našou poslednou nahrávkou je šesťpesničkové EP, ktoré sme vydali aj na vinyle, s názvom "Wrapped Up in Ribbons". Nahrávalo sa koncom roku 2019, a vydanie bolo naplánované na jar 2020. Myslím, že každý pochopí, prečo sme odvtedy už takú dlhú dobu nič nenahrali. Za posledný rok a pol sme viac ako rok nemohli ani skúšať, keďže každý z nás žije v inej krajine.



 

Okrem jednej pesničky sme ho nahrávali v štúdiu Reset v Brne, ktoré nám odporučili kamoši zo Supertesly. Keďže sme vtedy ešte nemali stáleho basáka, basu nám nahral Lukáš Krejčík z brnianských Cross the Maze. Pesničku "Wrapped Up in Ribbons" sme nahrali už predtým so skupinou študentiek v rámci ich projektu do školy, a na nej klavír hrá talentovaná Petra Čtveráčková.

Najradšej mám asi prvý song Dead Refrain, ale dosť sa na neho doťahuje aj Don't Put Me Down. Mám rada všetky songy z toho EP.


Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila ?

Určite nejaká je, ale neviem si teraz vôbec na nič spomenúť.



foto: Branislav Vartovník

 

Čo ťa naposledy vytočilo ?

Obecne nie som človek, ktorý by sa často a ľahko vytáčal, ale niekedy sa podarí. Naposledy to nemalo nič spoločné s hudbou, takže by som to tu nerozoberala. Vlastne vôbec sa mi to nechce rozoberať :D


Keby si sa mohola narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcela byť ?

Už od konca základnej školy som túžila zažiť 70. roky v Británii, keď začínal punk. Pred pár rokmi som čítala knižku o tomto období od Lydie Lunch a to moju túžbu trochu spochybnilo, keďže veci, ktoré tam ona opisovala, sa mi vôbec nepáčili. No a nedávno som tiež dočítala autobiografiu Debbie Harry, tak byť na chvíľu ňou by bolo celkom fajn.


Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?

V sobotu 21. augusta hráme náš prvý koncert po koronovej pauze na bratislavských Garážach a na to sa veľmi tešíme, pretože to bude aj prvý koncert s našim novým basákom. Pár dní po tom zahráme akusticky na Punkáči deťom. A vzápätí sa chystám na The Boys do Prahy!



 

Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Rozmýšľam...nemám rada horory, ale naposledy ma dosť pobavilo Evil Dead II. Ale však ono je to skôr komédia ako horor. Najsmutnejšia - asi nejaký český film typu Pelíšky, tam by sa niečo našlo, no ale najstrašnejšia to už ma vôbec nič nenapadá...


Okomentuj mi prosím nasledujúcich 8 songov/klipov:




V prvom momente som to podľa názvu (Kittie) nečakala, ale na mňa je to príliš tvrdé a temné (aj keď tuším, že to je ešte nič oproti tomu, čo ma asi čaká ďalej v tomto zozname). Časť od 2:15 je ako iná pesnička, ktorú by som si skôr pustila, no záver je zase o niečom inom. Veľmi rôznorodé.

 

Pomalý atmosferický song, celkom fajn, len tie neprirodzené vokály miestami nemusím.

 

Už len keď som otvorila tú stránku, tak vizuál mi napovedal, že toto asi tiež nebude pre mňa. Nakoniec to nebolo také zlé. Takúto hudbu si viem predstaviť počúvať poležiačky na posteli a na nič pri tom nemyslieť, ale má to skoro 9 minút a na také veci asi nemám čas :D Väčšinou počúvam hudbu pri tom, ako niečo robím - varím, upratujem - a toto by ma pri tom asi zabilo. Hah, pesnička sa volá Deathbed.


 

Ďalší song, ktorý má cez 5 minút. Väčšina hudby, ktorú počúvam, tak má 3 minúty a rýchlejšie tempo :D takže sa mi toto ťažko hodnotí. Ale tento song sa mi z tých doterajších zatiaľ páči asi najviac.



Toto mi nič nehovorí, ani hudobne ani vizuálne.


 

Ježiši, prečo tu je zase človek, ktorému akože odrezali krídla? Zo začiatku to znelo dokonca trochu ako niektoré veci, ktoré si počúvnem, ale hneď ako sa ozvali tie doomové gitary, tak to je pre mňa ťažoba a temnota. Toto v hudbe nehľadám.


 

Elektroniku nepočúvam, ale paradoxne tento song mi je zatiaľ asi najbližšie z celého tohto výberu.



Song about eating disorders? Ťažké, aj spolu s klipom...


S kým by si šla rada do splitka, máš nejaký netradičný žáner/kapelu ktorej cover-verziu by si rada spravila ?


Nad splitkom som vôbec nikdy nerozmýšľala, takže to neviem povedať. Ale netradičný cover - ten sme s Craggym jeden skúšali. Myslím, že nikto by nepovedal, že by sme mohli hrať nejakú pesničku od Tiny Turner :D Ale pustite si Nutbush City Limits




Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Dafyho z Dafy & the Rafters. Bratislavská stálica, ktorú aj po tých rokoch hrania pozná málokto. Ale presne tak to asi aj v undergrounde má byť.

Jaj, a ešte Ota z mojej momentálne asi najobľúbenejšej slovenskej kapely Ironic Modern World!


Ktorú vakcínu odporúčaš? :)

Ktorúkoľvek, ktorú odporúčajú odborníci a odborníčky.






Sunday, August 15, 2021

#101 Medication Time. Powerviolence z Lučenca. Odpovedá Fog (bicie).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Čau, tu Fog. Momentálne ma najviac zaujíma môj syn, rodina, moje psy, muzika a veci okolo nej. Tomu sa snažím aj proporčne venovať. Ako inokedy. Plus živobytie, samozrejme.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Prvou kapelou bol dnes už nefunkčný MIZAR, grindcore severského strihu, 2003 – 2011. Potom dlhšia stagnácia. V roku 2016 sme finálne sformovali MEDICATION TIME a INCRIMINATE vznikol v 2018. Všade som bubeník. Nikdy som nemal iný post, nič iné neviem (zatiaľ) a tak je to ok. Bubeníci sú nedostatkový tovar. Popritom prispievam na punkgen.sk a do Bitch zinu.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Nie som nejaký gearhead. Bicie mám od šestnástich tie isté, zelené Tama Swingstar. Prešli so mnou zatiaľ všetko, aj turné aj kopu akcií, ktoré som organizoval. Zahral si na ne kadekto. To by bol zoznam. Činely používam roky výhradne vyššie rady Zildjian, stredné hrúbky. Ideálne Kčko. Je to dobrá kombinácia kvality, výdrže, zvuku a ceny. Šlapka je Tama Iron Glide. Drží rovnako dlho ako stojany, spolu ich mám už dvanásť rokov. Paličky beriem podľa ceny, lebo je to čisto spotrebný materiál. Detto blany, ale tam skúšam rôzne typy, hlavne Evans. A naposledy som zakúpil nový rytmičák DW PDP 14"x6,5" Walnut. Hrubá sila dvadsiatich vrstiev dreva. Akurát som na tom pár dní dozadu nahadzoval novú blanu a ladil to. Hrá to brutálne. Z toho mám teda najväčšiu radosť v poslednej dobe.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Objektívne môžu byť iba fakty. Umenie je podľa mňa subjektívne vždy. Manuálna zručnosť v tom rolu hrá, ale nemusí. Ide tam skôr o preferencie toho, kto je tomu vystavený. Manuálna zručnosť ti stačí na to, aby si spravil dobrú kapelu, ale nemusí nutne stačiť na to, aby si spravil kapelu s vlastným ksichtom. Alebo film, knihu, obraz. Na druhú stranu, nemusíš mať zručnosť na to, aby si vytvoril niečo, čo bude netypické a ľuďom sa to bude páčiť a bude to iné. Myslím, že umenie je vecou feelingu a pocitov, nie analýzy. Ak je pre niekoho gýčový obraz krajinky vrcholom maľovania, lebo je mu to blízke srdcu, nech si to považuje za umenie. Alebo fotky labutích rití (skutočne som sa zúčastnil takej výstavy, koľko tam okolo toho namudrovali, kristaboha). V konečnom dôsledku je umenie vlastne vecou dohody určitých zložiek spoločnosti. My sa zhodneme, že hudobná ug kultúra je umenie a preto ju podporíme. Niekto sa zhodne, že je to jazz. Niekto, že je to len toto výtvarné a hudobné umenie apod. Každé umenie si proste hľadá svojich „mecenášov“ a podlieha trendom. Aj to undergroundové. Či sa to niekomu páči alebo nie. Chodiť na noisové koncerty je rovnaká hipsterčina ako chodiť na výstavy labutích rití.

Myslím, že moment, ktorý to rozdeľuje, je nápad v obsahu alebo prevedení samotného diela. Snaha niečo povedať alebo aspoň inovatívna forma, ktorou to chcem povedať. Nejaký presah a nový pohľad na vec.

Pokiaľ je prítomná snaha o úprimnú umeleckú výpoveď, tak je to za mňa v poriadku. A nemusím byť nutne cieľová skupina. Na druhú stranu nemám problém vstrebať aj veci, ktoré takéto ambície nemajú, napríklad filmové adaptácie komiksov, motown soulpop zo sedemdesiatok atď.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Určite nie. Ja som obhajca slobody slova a vyjadrovania, takže nemalo. Samozrejme sú aj citlivé témy a tam treba dbať na kontext, ale myslím, že by sa malo umenie venovať hocijakému aspektu spoločnosti, ktorý ho napadne. Najlepším príkladom je standup. Ja sám mám najradšej vyhrotený humor až na samotnú hranicu a najlepšie standupy sú zaručene tie, ktoré pichajú do ošemetných tém, ktorým sa nikto iný nechce venovať.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

V tomto som tak troška kokot. Dokážem v sebe oddeliť to, že daný umelec nezastáva nutne rovnaké názory alebo postoje ako ja. Malo by tam byť myšlienkové a názorové prekrytie, to samozrejme. Ale napríklad, kebyže chcem ako starý antikrist odfiltrovať všetko umenie, ktoré mám rád a vytvoril ho veriaci človek, asi by som bol dosť ochudobnený o nejaké spektrum. Spisovatelia, maliari či muzikanti boli častokrát v súkromí hrozní ľudia, ale nebráni mi to vypočuť/prečítať/pozrieť si ich diela. Život jednotlivca je proste komplexná vec plná nesúladov a niekedy je potrebné reflektovať, že práca toho umelca je len jedna zložka. A tak to vnímam pri všetkom.

Má to však medze samozrejme. Hranicou je určite podpora rasistických a iných nenávistných totalitných sračiek, podnecovanie nenávisti či násilia medzi ľuďmi, propagácia organizovaného náboženstva, týranie zvierat a ubližovanie deťom a ženám.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Fuh, tak toto odbijem veľkým klišé, ale všade. Myslím, že pri tvorbe našej muziky sa inšpirujeme tým, čo počúvame, ale aj tým, kde a ako žijeme. Prostredie je kľúčová vec u mňa. To sa podpisuje určite na našej tvorbe, minimálne v obsahovom koncepte. Takisto pri písaní cestopisov, reportov či recenzií sa snažím o vlastný štýl, kde sa zrkadlí spôsob, akým sa rozprávame my tu.

Konkrétne ja ako bubeník ale tvorím najmenej, skôr si upravujem svoje party. Pri INCRIMINATE sa snažím zakomponovať do tej songovej štruktúry čo najviac zmien na bicie, tak to mám rád, ale musím aj slúžiť účelu toho songu, takže tam nepchám nič nasilu. Pri MEDICATION TIME je to niekedy zase tak, že sa celý song odráža od konštrukcie bicích, kde sa následne nabaľujú riffy. Konkrétne inšpirácie zo strany bubeníkov/kapiel sú, ale to by bolo na osobitný zoznam, ktorým tu nejdem nikoho nudiť.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

Mám vzťah ku všetkému, čo splodíme. Sú to fragmenty života, bod v čase a priestore tej kapely. Ale nie vždy som s tým všeobecne spokojný. Vždy je to asi tá posledná tvorba, čo ma baví, pretože sa mi novšie veci vždy páčia viac, ako tie staršie. Nielen kvôli tomu, že je to čerstvejšie, ale aj kvôli tomu, že to aspoň troška smrdí progresom. Čiže posledný split MEDICATION TIME, lebo som vôbec rád, že dokážeme udržať relatívne funkčnú kapelu cez dve krajiny a že sa ho chopili také labely, ktoré sa ho chopili. Na začiatku som si nevedel predstaviť, že sa tá kapela dostane vôbec zo skúšobne, takže všetko spojené s ňou je malý zázrak. Pri INCRIMINATE sa zase teším z poslednej tvorby, ktorú pôjdeme zanedlho nahrávať. Je to o štyri triedy lepšie, hrubšie, agresívnejšie a besnejšie než to, čo sme narýchlo nabúchali na demo. Už to len dobre napliaskať v štúdiu.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nie som textár, takže ani neviem, čo konkrétne je v ktorom texte, skôr viem, o čom je samotný text. V MEDICATION TIME sa nehráme na žiadne seriózne texty, takže vyťahovať úryvky zo songov o sraní v lese, breatharianstve v meste so smogom, žraní tramalu či dennej návšteve záložne a následného kŕmenia strojov asi nebude to pravé. V INCIRMINATE je to kus serióznejšie, ale ako píšem, viem o čom songy sú, ale čo konkrétne tam Oliver reve, to už nie. Ale vždy považujem za najsilnejšiu tvorbu tú poslednú.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Začal som v pätnástich ako decko hladné po hudbe, ktoré proste chcelo hrať. To ostalo. Neskôr v prvej kapele boli ambície troška aj „preraziť“, ale nakoniec tieto nenaplnené ambície zo strany vtedajšieho gitaristu časom spôsobovali konflikty a nakoniec sa na kapelovanie skrz to aj vysral. Keď som potom pár rokov stagnoval a hľadal ľudí na rozbeh nových kapiel, povedal som si, že jedinou ambíciou je nájsť vôbec ľudí ochotných sa niekam zavrieť a robiť muziku. To sa našťastie podarilo. Jedinou terajšou ambíciou je udržať to, tvoriť, robiť nahrávky a cestovať s muzikou, odohrať zaujímavé akcie a spoznať nové miesta a ľudí. Prípadne rozbehnúť ďalšie projekty, ak bude s kým. Oproti minulosti mám asi reálnejšie očakávania, ako od spoluhráčov, tak aj od možností samotných kapiel. Hlavnou ambíciou je baviť sa tým. Nesplnená ambícia je mať vydaný vlastný 12“ a obísť nejaké turné mimo EU. Snáď bude raz.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Asi to, že stále fungujeme. Napriek tomu, že sme dve kapely so základňou v LC, ale každý žije inde a jeden dokonca v Nemecku. Že proste stále je energia a chuť to robiť, aj skrz logistické problémy. Že je o tie kapely vlastne vôbec nejaký záujem. Ak sa pýtaš na nejaké konkrétne highlighty, za MEDICATION TIME asi účasť na FAST FESTe, atmosfericky aj ľudsky strop, čo som zažil. Celkovo akcie v Nemecku boli tiptop. Menšia (a vôbec prvá) tour po Európe s FYASCO a MENTAL TENSION. A to, že poslednú nahrávku vydala kooperácia labelov, ktorých prácu si roky cením. Takisto FLUFF FEST či FFUD FEST za obe kapely. Som pragmatik a teším sa zo všetkého, čo tie kapely dosiahnu. Hlavne, že je v nich ľudská pohoda. S prvou kapelou sme hrali aj na OEF či FEKAL PARTY, ale tieto zážitky sú už poznačené tieňom napätia, ktoré v tej dobe v kapele panovalo.



 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Kto číta moje reporty alebo cestopisy, tak si to tam všetko nájde. Je toho po kokot. Ale vrcholom dekadencie bol asi náš nájazd na drum and bass party cez day off do klubu v Ljubljane, kde sme to obsadili hneď na pánov od otváračky. Ešte nikto nebol v klube a už sme polonahí dávali stage dive od DJ-a, ten keď nás videl, ako zveríme, hneď sa nafúkal od radosti. Skončilo sa to strateným Minečkom a mnou plávajúcim z klubu na zemi prsia v dvojcentimetrovom snehu. Vrcholom bolo, keď som nechcel meškať za chalanmi, tak som o pol piatej ráno vytiahol kár a na hlavnej ulici som šťal počas chôdze dopredu bez držania nástroja za pohľadov nechápavých ľudí idúcich do rannej šichty. Príhod by sa našlo. Hlavne keď zapojíš do rovnice chlast. O to radšej som, že kapelné tripy spisujem. Viac si to potom sám pamätám. A môžu sa v tej dekadencii pohrabať aj ostatní. Všetko je niekde tam vonku, stačí popátrať.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Tvoriť. V oboch kapelách. Viac písať, časom nielen okolo muziky, ale možno skúsiť napísať knihu. Možno spustiť nejaký hudobný web po anglicky. Alebo nejakú online platformu, kde by som uplatnil svoju zhovorčivosť a lásku k muzike všeobecne. Zdokonaľovať sa v hre na vlastný nástroj. Časom vytvoriť menšie štúdio v skúšobni, aby som bol schopný robiť a na mieste nahrávať nové projekty. Naučiť sa hrať aspoň nejaké základy na basu či gitaru, aby som mohol priebežne robiť aj one-man band. Čo všetko sa popri povinnostiach podarí, je vec druhá. Kiež by bolo toľko času a energie, ako nápadov.   


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Necítim sa byť súčasťou žiadnej scény. Nech sa to nikoho nedotkne, ale ja som taký individualista, že už z princípu sa nikam nezaraďujem a necítim sa byť súčasťou ničoho. Technicky vzaté, sme súčasťou scény, fungujeme na nej a tvoria ju naši kamoši. Považujem sa ale za komplexnejšiu osobnosť a toto je len jedna zložka (aj keď významná) z toho, čo ma tvorí. A takisto nemusím nutne súhlasiť so všetkým, čo niekedy „scéna“ reprezentuje či predstavuje.  


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Deväťdesiatky som ešte okupoval základku, takže na toto ti neodpoviem. Lebo som pri tom nebol a netuším. Môžem sa vyjadriť za seba od ranných dvetisícok, keď som kolo toho začal motať. Určite to bolo iné v niektorých aspektoch. Keď sme začínali, nebolo veľa klubov, ktoré by ťa zastrešili. Aspoň mne to tak prišlo. Hrávali sme po kadejakých krčmách či dedinských kulturákoch a robili výmenné akcie, ak sme chceli hrať. Na stagi pri sebe stáli žánrovo rôzne kapely. Neskôr som videl, ako sa etablujú prvé spoty určené vyslovene pre tento účel, ako rástol počet kapiel a ako sa začali koncerty typovo diverzifikovať (len HC, len crust, len grind, len punk,...). Nástup technológie to celé už len urýchlil. Dnes je hlavný rozdiel v tom, že niečo nahrať, vydať a spromovať už nie je problém, ako voľakedy. Viac vecí si poriešiš sám, klubov a promotérov je tiež hodne. Možno však musíš na sebe viac makať, aby to niekoho zaujímalo a nestratilo sa to v tom informačnom šume a záplave kapiel. Všetko má plusy a mínusy. Ako pozitívny trend v poslednej dobe vnímam návrat k prelínaniu kultúr a žánrov. Bez nových impulzov žánre stagnujú, nedokážu priniesť nič nové a sú odsúdené na recykláciu pôvodných nápadov, čím časom dochádza k ich hudobnému vyhoreniu.



 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Hlavný rozdiel vnímam určite na strane technológií. Ako píšem vyššie, voľakedy si nevedel len tak nahrať štúdiovku, dnes to zvládneš s pár mikrofónmi, notebookom a youtube tutorialmi. O tom, že to môžeš dodatočne digitálne editovať, ani nevraviac. Takže myslím, že muzikanti predtým museli chodiť do štúdia viac pripravení a vyhratí. O starých časoch, kde si nahrával na štyri stopy na kotúč, ktorý si platil od metra plus hodiny v drahom štúdiu – tam sa to vyfiltrovalo hneď. Nedáš to na prvý alebo druhý take, tak dovidenia. Ďalší. Preto je dnes jedinou reálnou referenciou na kapelu jej live set. Tam neschováš nič. Na druhej strane, kapiel bolo málo, takže bolo zrejme jednoduchšie „presadiť sa“ alebo „dostať sa do pozornosti“, ak tam bola teda nastavená nejaká latka kvality. Dnes je to skôr naopak. Je ťažšie byť rozpoznateľní, hudobne aj celkovo. To, akú dôležitú úlohu v procese etablovania kapely/labelu/festivalu hrajú online platformy, ani nejdem analyzovať.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Ja som prešiel takou hudobnou cestou, kde som mal rôzne obdobia, keď som pátral po nových žánroch a z každého mi časom dačo ostalo. Na strednej išli ľudia punk, taký ten slovenský pivný a to ma od punku odradilo. Detto hiphop. Nikto nepustil nič normálne, aj keď to hralo všade, ešte aj na výške. Punk ma začal baviť po tom, čo som zliezol z grindcoru späť na hardcore a k punku, ktorý bol hudobne aj obsahovo iný, ako ten, čo som dovtedy poznal. Detto hip-hop. Ten si teraz napríklad idem neustále. Posledný album, ktorý so mnou fakt textovo zamával, bol práve hiphop. Black metal som začal počúvať po tridsiatke, aj keď som ho evidoval od začiatku, ako som si šiel deathmetal na strednej. Mení sa to. Keby som svojmu teenagerskemu ja ukázal, čo všetko bude počúvať, asi by ma na mieste zavrhol. Dnes mám rád žánrovo takmer všetko, až na pár výnimiek.

Dnes nám tu pobehuje kopec dobrých kapiel a nerád robím zoznamy, aby sa niekto neurazil, že sa tam nenašiel, haha. Ale hudobne mi najviac sadnú FYASCO, MENTAL TENSION, BOILING POINT, MÖBIUS, JAKUBYSKO, SEDEM MINUT STRACHU, FAT, AHOJ, ANTISOCIAL SKILLS, -273,15. FOKULAR vydal fest zaujímavý debut. Škoda, že MRAVCOLEV skončil jednou nahrávkou. Takisto VIA ANIMA. Staršia tvorba OBLITERATE – album Tangled Ways je klenot. Z minulosti ako referenčný strop rozhodne vyťahujem IDIOTS PARADE. To ani nepotrebuje ďalší komentár. Chcem ich späť!


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Táto otázka je tak všeobecná, že sa na ňu nedá odpovedať. Je to individuálne. Niekoho môže spájať všetko a niekoho nič. Ako spoločný menovateľ v globále mi napadá jedine kreatívny proces. Rozdeľovať sa môžu v prístupe k tomu, čo robia, ako to robia, prečo to robia. V názoroch na hoci jeden aspekt spoločnosti až po celkové vnímanie sveta naokolo.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Povedal by som, že srať ťa môže individuálne konanie ľudí, ktorých pod tým pojmom zastrešuješ. Ale serie ma, keď je scéna elitárska, prehnane autoritárska a berie sa veľmi vážne. Keď jej chýba nadhľad a zmysel pre humor a trpí predsudkami. Keď sa zasekne v čase a očakáva, že všetci budú robiť a cítiť všetko rovnako a dívať sa na veci tou istou optikou. Keď si v nej niekto nezmyselne naháňa nejaký kredit. Keď súťaží v tom, kto je viac underground, ako keby to bola najpodstatnejšia hodnota na svete.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Skúsme. Graficky sa mi asi najviac páčia releasy od ANALOG FREAKS. Je to vyhraté. Klipy majú najlepšie FYASCO, o tom žiadna polemika. Primitivizmus vládne. Zvuk MÖBIUS naživo.



 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Počítačové hry sú pre mňa osobne strata času. Hry na mobil detto. Nikoho neodhováram, osobný postoj. Posledné kérky som si nechal robiť vo Wolftown (Peco a Kubec), od Ľuba z Aent Tattoo a od kamoša tu v LC. Spokojnosť. Najväčší tlak mám od kamoša Jubsa z Contraseptik Tattoo, ale na neho treba mať šťastie, keďže pôsobí vo Francúzsku. A určite chcem časom niečo od Štotyho. Odporúčam ísť tam, kde je dobrá práca, ale aj dobrí ľudia s prístupom. A vybrať si štúdio podľa zamerania tatéra.

Pivo kupujem do bedničky podľa dostupnosti a ceny, žiadne gurmánstvo. Spotreba. Väčšinou Budvar alebo Bernard.

Z kníh odporúčam Chucka Palahniuka a to všetko. Za mňa jednoznačne najlepší súčasný autor. Ale je strašná kopa autorov/kníh, čo by som ešte odporučil prečítať. Orwell, Heller, Kafka, Vonnegut, Bukowski, všetko z edície Absynth, biografie, knihy o organizovanom zločine a knihy mapujúce rôzne spoločenské aspekty od ekonomiky, práce s dátami, nákupného správania až po antropologickú podstatu nášho fungovania ako spoločnosti. Z domácich vecí odporučím kamošov (ale nielen preto) Peter W. Balko a Egor Indiani. Kto by chcel presnejšie tipy, v poslednom BITCH som sa v rozhovore na túto otázku dosť rozpísal.

Album, seriál a film. Fuh. Za seriály celkové topky sú Mindhunter, Black Mirror, Narcos, The Wire, The Sopranos, Chernobyl, Breaking Bad, Boardwalk Empire, Six Feet Under, Band Of Brothers, The Knicks, Fargo, True Detective (prvá séria) a The Office (US verzia, aj keď UK je tiež pecka). Neuvádzam minisérie. Z animovaných Simpsons, Futurama, Family Guy a Rick and Morty. Pri filme a albume ťažko len tak hodiť jeden názov do pľacu. Kebyže ich chceš po jednom podľa žánru, top dvadsať celkovo alebo posledný top desať, tak by to malo väčšiu referenčnú hodnotu. Filmy, čo ma fakt dostali v poslednej (!) dobe, boli: Parasite, Once Upon A Time In Hollywood, 1917, I am Thinking of Ending This a El Hoyo. Tu sa zastavím a odporučím kuknúť španielske thrillery. Neskutočne plodná, kvalitná a kreatívna scéna. Budete prekvapení. Zoznam je kratší, lebo na filmy proste teraz nemám toľko času. Snáď ho nájdem na štvorhodinový cut The Irishman. Neuvádzam dokumenty.

A z muziky ma naposledy fakt že tak zásadne odzbrojil album James ColeStanley Kuffenheim, hlavne lyricky, úplne mi to sadlo do životného bodu. Z tvrdej muziky si dajte posledný CODE ORANGEUnderneath, ak chcete počuť, ako sa búrajú žánrové škatule. Ale ako píšem, je toho mraky, hlavne v hudbe, takže toto je len taký rýchly cherry-picking.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

V roku 2007 som prvýkrát navštívil OBSCENE EXTREME a odvtedy som nevynechal ani jeden ročník, až na tento posledný. Je to, napriek hudbe, vlastne najviac hippie festival na svete. Doma jednoznačne FFUD FEST. Nie je o čom. Síce som ho zažil len s kapelami, ale páčil sa mi fest aj FLUFF FEST. A najlepší gig sme atmosfericky zažili na spomínanom FAST FESTe v Norimbergu. Tam sa ešte raz chcem dostať. Ale každý koncert (aktívne alebo ako divák) na obľúbenom spote poteší. Naposledy som vyronil slzu, keď skončil klub Dürer Kert a tým pádom zároveň aj jeho neoficiálna časť DRRPNC v Budapešti. Ani budova už nestojí. Najlepšie miesto na svete, kde som jazdil na akcie so železnou pravidelnosťou – jeden rok dokonca štrnásť krát. Svet už nikdy nebude rovnaký.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl, CD aj kazeta. Ako kedy. Zbieram všetko. Začal som s CD a teraz kompletizujem do zbierky kadejaké staršie albumy, ktoré ma bavia a dajú sa splašiť za pár eur cez bazáre. Na vinyle tiež nešetrím a rozjebávam love ako Bezos na raketoplány. Veľa dobrých vecí vychádza len na kazetách, takže aj to. Rozdeľujem. K vinylu musíš mať podmienky, ale tu a tam stíham. Doma teraz idú hlavne CD a kazety, lebo pri malom nemusím riešiť obracanie, kefkovanie a tieto patálie. Proste hodím do decku CD alebo kazetu, stlačím play a môžem sa venovať, čomu treba.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Dosť záludná otázka. Keď som narýchlo zbehol tých sto rozhovorov, neviem, či tam niekto chýba. Asi OBLITERATE z tých dlhšie fungujúcich. Za nefunkčné kapely jednoznačne IDIOTS PARADE. Nejaké primitivizmo od chalanov z FYASCO, MENTAL TENSION, VILE JUSTICE by potešilo. JAKUBYSKO, Adrik z Punkgenu, Ondrej Zintear. A Kočo z Kubíku. Chalani okolo FFUD FESTu. Matúš a ich posledný projekt TEUFELSMAUER by si tiež zaslúžili pozornosť.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Citáty sú klišé. Nebuďme proste obmedzení kokoti a nestarajme sa druhým do života, pokiaľ sa nás to netýka. To by nám prinieslo kľud na duši.

„I did it all for the nookie.“ – Fred Durst

=====================================

Linky:

https://medicationtime.bandcamp.com/

Friday, August 13, 2021

RK07. Čítanie po rannej káve s Tapýrom (Majster Kat).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?

Nazdar bratku! K našej poslednej radovke ti nepoviem nič, lebo už je tomu toľko rokov, že si to viacmenej ani nepamätám. Ale mimo toho sme v posledných mesiacoch participovali na tribute pre V.A.R. s názvom Variatorium, kde sme prispeli prerábkou songu “Je po všem”. Celé toto vyšlo pod Pařátem ako príloha k časáku.


Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila ?

Ufff, kámo. Túto otázku ti asi nezodpoviem. Teraz ma absolútne nenapadá nič take čo by nejak víťazoslávne vzpriamilo moje chlpy na hrudi. Teším sa nový Maiden, takže asi toto by som sem spomenul.



 

Čo ťa naposledy vytočilo ?

V porovnaní s predošlou otázkou, tu by som sa vedel slovne vyblázniť. Ovplývam neskutočnou dávkou cholerizmu, povýšeneckej nenávisti a celé to dokrmujem signifikantnou dávkou účelového samonasierania. Mne stačí ísť do obchodu, kde si vyhliadnem nevinnú obeť a tam mi postačí nesympatický pohyb, reakcia, spôsob chôdze, čokoľvek malicherné na to aby som v momente daného človeka znenávidel a dodrbal si ním svoj vlastný, inak úplne bezproblémový deň. Najhoršie pre mňa bývalo cestovanie verejnou dopravou, kedy stačilo aby som nemal so sebou slúchadla a niekto si ku mne prisadol s igelitkou, ktorá počas jazdy “šušťala”. Odvážni machri si dokonca vytiahli aj niečo na prežúvanie, ideálne niečo chrumkavé.  Teraz vnímaš ten môj tlak aj takto na dialku, že?
Ale keďže už nikam moc necestujem a v obchode to viac baví moju manželku, tak primárne ma vytáčajú moji synovia. V priemere tak 17 krát denne. Aj keď ich zbožnujem a uznávam najviac na svete, mám silné pochybnosti, že to ti moji úžasní smradi robia častokrát cielene aby zo mňa spravili úplneho kreténa. A v tom im fandím, že nemajú strach ísť proti bolesti a útlaku silnejšieho.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť ?

Ideálne asi tie 80tky v Californii. Fakt by som nosil tie ultra krátke džíny, odvážne tielko a na očiach extrémne zrkadlovky. A chodil na tie plážové party, kde by som v kolektive bol v rebríčku obľúbenosti na popredných miestach. A nepochybujem o tom, že by som mal aj abnormalne obrovské vlasy. Tu som fakt musel v dvadsiatke oplechatieť z toho jeblého Černobylu. Veď to snaď geneticky ani nie je možné v takom veku.


Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?

Najbližšie sa chystáme do Prahy a to 11.9. na Kafest. Tu sa ale veľmi bojím, že či to výjde skrz opatrení. Keď nie, budeme zas za kreténov, ale nebolo by to prvykrát, takže vieme s tým pocitom pracovať.  Ale aj tak by ma to sralo, ak by to opäť nevyšlo (tak ako tomu bolo minulý rok). Osobne sa mimo toho asi nikam moc nechystám, keďže teraz dosť pendlujem kade tade a nemám na koncerty vôbec čas.


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Neexistuje citlivejší človek na filmove scény než ja. Všade plačem. Bez srandy! Artex, Mufasa, William Wallace, Maximus Decimus Meridius, Graciela z Esmeraldy. Skon týchto hrdinov a mnohých ďalších ma vždy vedel a vie rozsekať na úplného chudáka. A nemusia to byť len vyslovene smutné scény. Slzím aj pri hecovacích veciach, pri prvom bozku, pri víťazstvách. Som presne ta cielovka do ktorej Hollywood v spolupráci s Hansom Zimmerom posiela emočný náboj aby to človeka odrovnalo. A niekedy sa emočne zlikvidujem aj sám, keď si v hlave zostrojím smutnú situáciu, napr. vidieť seba ležiac a chraptiť na nemocničnej posteli, kedy prístroje pomaly hlásia koniec a okolo mňa stoja moji blízki a so slzami v očiach mi pohľadom ďakujú za život strávený v mojej spoločnosti. Viem, že na stupnici chorobnosti je toto silná pozicia na liečenie, ale proste niekedy sa musíš poľutovať sám. Je to taká psychohygiena, keď to nik neurobí za teba. Nazvime to takou emočnou masturbáciou.  

Najstrašnejšiu a najzábavnejšiu scénu ti teraz asi nenapíšem. Nejak som sa vyššie dojal a nemám náladu to prehodiť na strach a smiech.


Okomentuj mi prosím nasledujúcich 6 songov/klipov - čo ťa pri nich ako prvé napadne ?



 

Toto je vyjebaná ťažoba. Počujem to prvy krát a jo, to môže byť. Pôsobí to hnilo a bolestivo a take veci ja mám rád. Fakt je to dobré.



 

Hmmmm, tu sa to vo mne trochu bije. Sú tam skvelé pasáže, aj nejaká ta atmosféra, melodika, ale je tam na mňa aj dosť takých tých post-moderných blackových čalamád, ktoré vo mne evokujú traumu z obdobia adolescencie, kedy na takú muziku brali gotičky, čo postávali pred Nightmareom pod Michalskou, ale s tričkom Sodom ti  neostalo nič iné ako osamotená cesta domov k rodičom s vyhliadkou krajšich zajtrajškov na stratu panictva.
Ale potom pri inom songu tu je ponurá severská atmosféra, miestami znaky Sólstafiru, čo sú pre mňa prvky, ktoré fakt žeriem. Viac mi sedia tie pomalé úseky, než tie klepanice. Poviem to tak, že by som si povystrihoval z každého songu len určité pasáže, zlepil v audacity a následne mohol použiť Desmod nálepku: “Vyrobené pre mňa.”



 

Punk, až na pár výnimiek, šiel vždy tak nejak mimo mňa. Toto ale rozhodne nie je nejaká primitívna sedlačina. Aj čo sa týka muziky a aj po textovej stránke to je rozhodne vysoko.  Akurát to nie je tak úplne šité na moje ucho,  ale to je len dobre, takto to má aspoň budúcnosť a zaručený úspech.




 

Toto je genialita v zhmotnenej podobe, ak sa teda bavíme o mojom apetíte a zároveň dokonalom hudobnom vkuse. Snět považujem momentálne za jednu z TOP kapiel v rámci našich krajín a to nie len kvôli tomu, že to žeriem hudobne, ale je to hlavne uveriteľné. Toto je to, že na tu kapelu keď sa pozrieš, tak vieš, že oni toto tu musia aj hrať. Ja tých chalanov osobne nepoznám, ale videl si niekedy toho ich speváka? Kurnik, toho museli vyrobiť vo fabrike ako prototyp figuríny, keď chceli svetu ukázať, čo je to bolesť a choroba v očiach šialenca. Všetka česť, sranda bokom, videl som len videa, naživo ešte nezažil, ale uznávam a cením túto bandu najviac na svete. Takto má znieť a vyzerať metalová kapela.



 

Ufff, priznám sa, že toto asi nie. Chvíľu som mal pocit, že som sa ocitol na maturitnom večierku na typickej americkej high school z predmestia, kedy s partnerkou drtíme tanečný parket a k uvoľnenej zábave hrá práve táto muzika. Samozrejme apelujeme na kráľa a kráľovnu plesu a ja už prezieravo mám rezervovanú izbu na dlho odkladané prvotné seknutie.



 

Impaled som si svojho času často púšťal popri práci. Dosť ma to bavilo, ale priznám sa, že som to nikdy nejak nenapočúval, keďže som to mal skôr ako podmaz k tej nudnej životnej aktivite. Ale v každom prípade je to kapela, ktorá ma baví. Ani neviem, že vydali teraz nejaký album. Neznie to vôbec zle. Práce je stále dosť, takže by som mohol opäť oprášiť staré časy a hodiť si to do playlistu. Takže ďakujem za tip.  


S kým by si šiel rád do splitka, máš nejaký netradičný žáner/kapelu ktorej cover-verziu by si rád spravil ?

Ja zrovna nie som moc fanúšík splitiek. K tomuto nemám moc veľký vzťah ani ako poslúchač a ani ako člen kapely. Ale svojho času sme sa dohadovali na splitku s Bajonetom. To keď sme spoločne rozoberali, že akou formou by sa to uberalo, tak to ma úprimne zaujalo. Možno raz… Bolo by to choré a zvrátené, takže to je cesta, ktorej sa nebojím.
Čo sa týka coveru, tak by som prerobil tieto dva SK evergreeny do thrashovej podoby. ElánSmrťka na Pražskom orloji a Pekný chlapec od Žbirku. Ale asi skôr toho Žbirku, z toho vieš spraviť solídnu Anthraxovinu.


Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Ak to nemusí byť človek len zo Slovenska, tak by som ťa poslal za Petrom Kolářom, ktorý stojí za Thrashnightmare Promotion a zároveň aj za novým labelom “Tapes of Terror Records” kde vydávaju MC kazety a to len špičkových kapiel. Jednak je to perfektný chlap, čo muzikou žije, jednak je to človek, ktorého si veľmi vážim a považujem fakt za kamaráta a to nie len preto, že my lebkouni držíme pri sebe, ale hlavne ťa za ním posielam z toho dôvodu, že už od marca 2020 som mu není schopný poslať rozhovor, kdežto tebe áno. Takže náplasť na moje svedomie a prokrastináciu by mohlo byť to, že bude mať na práci iné veci, než byť nasratý na mňa. Ľudia by si mali pomáhať, spolieham na teba 😊.


Odkaz na leto.

Majte krásne opálené telá a užite si v zrkadle pohľad na ten farebný kontrast medzi bielym vydrepovaným zadkom a chrbátom. Keď tak sa pritom aj plácnite po jednej pólke, nech ego a sexappeal vedia, že musia ísť hore.