#119 Tom/EZR Contemplates: Righeira – Vamos a la playa (SP, 1983)

  Righeira – Vamos a la playa (Single, 1983) by Tom/EZR “Vamos a la playa La bomba estalló Las radiaciones tostan Y matizan de azul” Pred It...

Najčítanejšie za 7 dní

Wednesday, December 30, 2020

2020: Domáce videoklipy, ktoré odporúča SK UG scéna (výber).

Som dieťa 80's, vyrastal som na MTV klipoch, ktoré sused vekslák predával na kazetách VHS, a ktoré som lačne hltal spolu s reklamami na pracie prášky. Neskôr v ranných 90's som už videoklipy pozeral (a nahrával) z nášho vlastného satelitu. Ostalo mi to doteraz - videoklipy jednoducho môžem. V tomto blogu som vypichol zopár domácich klipov, ktoré odporúča domáca UG scéna v roku 2020.

 

#1. Fyasco - Tina Tarner a Stejdejdžák

Dva najviac odporúčané klipy (thrash metalisti, crusteri a disbeatnici).

 
 

 

#2. Catastrofy - Krik a beznádej a Ja som spokojný

Klipy Catastrofy dostali hlasy od alternatívcov, punkerov a doom metalistov.



 

#3. The Wilderness - Čo s tým hnevom a Fvck_Kvlt - Tiktok

Hlasy od HC, trap, thrash metalistov dostali tieto dva klipy.



 
#4+ Ostatné SK videoklipy, ktoré odporúčali jednotlivci naprieč rôznymi žánrami.

 

 
 

 










Monday, December 28, 2020

2020: Hudobné albumy, ktoré odporúča SK UG scéna (výber).

Výber z hudobných albumov, ktoré mi počas roku 2020 odporučili respondenti zo SK UG scény.

Alternatívci

  

 

Blackmetalisti

    

       

 

Crusteri, Disbeateri & Grinderi

         

 

Deathmetalisti

 

Doommetalisti 

     

 

EBM

 

 

Gotici

 

HC

      

 

Punkeri

 

Thrashmetalisti


Thursday, December 24, 2020

#50 The Last Days of Jesus. Gothic Punk / Deathrock z Bratislavy. Odpovedá mary0 (spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Predpokladám, že nerobíme pracovný pohovor, takže som mary0, spevák skupiny The Last Days of Jesus. A tieto dni ma zaujíma, kedy tento blázinec skončí a aké to všetko bude mať následky. Tých otázok je strašne veľa. Mnohé vyplývajú práve z toho zvláštneho stavu, ktorý žijeme.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

The Last Days of Jesus. Prvých pár mesiacov gitara, odvtedy už len spev - cca 27 rokov. Ale spieval som aj kamošom v niekoľkých kapelách, ale len live na výnimočných koncertoch. A text k jednej špeciálnej skladbe som napísal aj pre kamošov projekt MATO (Me and the Others), ktorý vyšiel v Nemecku a podieľali sa na ňom viacerí speváci goth scény z Ameriky, či Európy.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Taký retro mikrofón. Ani neviem, ako sa volá. Ale páčil sa mi :) a má dobrý mäkký zvuk.

 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je objektívne, pretože je dané skutočnosťou, stavom vecí. Subjektívna je jeho interpretácia. Neviem, či som schopný takéto niečo posudzovať. Je mnoho hudobníkov, maliarov, hercov, ktorí majú svoj kumšt vydretý. Ale to neznamená, že aj tie ich vydreté dovednosti, nemôžu byť umením.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie, resp. jeho tvorcovia, by si mali uvedomovať svoju spoločenskú zodpovednosť a vplyv, ktorý umenie má. Vyvoláva témy, odkrýva spoločenské tabu, stáva sa hlásnou trúbou menšiny. Tá keď zaznie dodstatočne nahlas, môže zmeniť pohľad spoločnosti, prípadne vyvolávať rôzne vášne.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Moja hranica je daná všeobecne tým, čo v živote nie som schopný akceptovať. Pokiaľ daná performance, umenie, čokoľvek, vyhovuje všetkým zúčastneným a zúčastňujú sa toho dobrovoľne, je to ich vec. Nesmie však mať dosah na ľudí, alebo zvieratá, ktorí/ktoré sa toho stanú nedobrovoľne súčasťou. Niektoré druhy umenia môžu pôsobiť šialene, ale práve to, čo vyčnieva dokáže zaujať a posunúť naše vnímanie vecí ďalej.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Rôzne. Sú to impulzy. Niekedy bežný každodenný život, inokedy okamih, ktorý sa mi vryje do hlavy. Bývajú to aj správy, film, kniha, zaujímavý alebo otrasný rozhovor.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

To sa nedá povedať. Mám rád mnohé. Ich tvorba je zrkadlom času, v ktorom vznikali. Preto sa na to často pozerám ako na akýsi denník. K niektorým sa ani nechcem vracať. Potom je to ako žiť svoje traumy znovu a znovu. Ale funguje to niekedy aj ako očistec.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Robot Child. Pretože som ju napísal pre svoju dcéru Ninu, ktorá sa v tom čase práve narodila.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Povedali sme si, že pokiaľ sa naša hudba bude páčiť čo i len jednému človeku, bude to super. Vyšlo to nad očakávania :)


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Milujem koncerty. Tú energiu, ktorú zo seba dokážeme dostať s chalanmi na pódiu a tú silu, ktorá sa nám vracia z publika. A jeden z najsilnejších momentov bolo spievať a hrať pre vypredanú halu na Wave & Gotik Treffen v nemeckom Lipsku v roku 2004. To bola doslova magická hodina mojej "umeleckej" dráhy. Inak s láskou spomínam na desiatky koncertov, ktoré sa mi vryli do pamäte. A pevne verím, že tie časy ešte neskončili a čoskoro budú späť.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?


Príhody si nechám asi na knihu. ;) Ale nie som žiadny rocker typu Ozzy, či Lemmy. V podstate nuda...


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Budúci rok by mal byť plodný. Chystáme nový singel, ďalej Best of vecí, ktoré sme nikdy nevydali na vinyle a nakoniec sa snáď podarí aj nový album. Chuť aj nápady sú.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Od nášho vzniku sa hrdo a radi hlásime ku Gotickej scéne. Tá tu však veľmi nevyčnieva a aj naša tvorba hranice žánru dávno presiahla.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Začiatkom 90. rokov panovalo nadšenie. Otvorili sa hranice, my sme začali cestovať na Západ a tým sa nám otvorilo aj nové publikum. Túžili sme hrať vonku a Západ nás chcel ako exotiku. Robili sme to inak. To, čo dnes mladé kapely považujú za samozrejmosť, sme si my museli vybojovať. Internet bol v plienkach. Všetky info, ktoré sme mali, boli z časopisov alebo od kamošov zo zahraničia. Každý deň som bol na pošte a rozposielal demáče do všetkých kútov sveta a bol vďačný za každý feedback (čítaj: list/recenziu). V Bratislave sme s kamošmi založili 1. Gothic fanzine v našich zemepisných šírkach, mali sme reláciu na alternatívnom rádiu Ragtime (inak, asi nemusím nikomu hovoriť, že alternatívne rádio bolo v tých časoch nový fenomén), robili sme pravidelné gothic-post punk Batcave parties... To všetko nám pomohlo vytvoriť pomerne silnú undergroundovú komunitu. A prinieslo to svoje ovocie, keď sa naša party stala vyhľadávanou a aj známejšie kapely sem chodievali s radosťou a za pár peňazí. Keď naša kapela podpísala zmluvu s nemeckým labelom. Keď sme začali hrávať na prestížnych festivaloch a v prestížnych kluboch po celej Európe. A neskôr sme sa dožili aj turné po Británii (3x), Amerike či Rusku (3x). Posledná dekáda bola už poslabšia. To bolo ale spôsobené aj našou stagnáciou a reprodukčným obdobím členov kapely.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Naše výhody boli v tom, že sme boli viac nadšení dobou. A vonku na nás čakali. A my sme boli iní. V našej tvorbe bolo vždy cítiť akúsi fúziu toho západného a východného sveta.
Dnes majú kapely výhodu, že existuje množstvo ciest, ako sa dostať k publiku. Sú to doslova až neobmedzené možnosti, ktoré sa dnes kapelám naskytajú. Či už sú to hardvérové, či softvérové veci, alebo aj spôsoby, ako dostať hubu k ľuďom. A je až neuveriteľne jednoduché natočiť klip... Stačí dobrý nápad.
Ale špeciálne posledný rok sa veľa vecí zmenilo. Na to si ešte budeme musieť trochu zvykať. A myslím, že umelci budú opäť vďačnejší za každú príležitosť. Tak isto aj publikum si uvedomí, že všetko, čo máme, nie je samozrejmosť. Proste budeme žiť to, čo práve je.
Aby som bol konkrétnejší. Tiež som v minulosti párkrát zaváhal a nešiel na nejaký koncert. Lebo som si povedal, že veď nabudúce, keď nebude dotyčný "len" predskokanom. To nabudúce už neprišlo. Rozz Williams (ex-Christian Death) sa na 1. apríla obesil, Fad Gadget zomrel na infarkt zrovna, keď hlásil návrat na scénu atď.



Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Priznám sa, asi by som sa tu neobmedzoval na kapely. A žánrovo som vždy osciloval niekde medzi temnejšími zánrami ako Goth rock, Minimal electro, New wave a Punkom. Do toho štipka industrialu, kabaretu, či Psychobilly. Z každého rožku trošku. A keď to nejaká kapelka v sebe mala, potešilo ma to.

 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Neviem... asi to nedokážem pomenovať. A nie som si istý, či sa to dá takto zjednodušiť.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Mňa už nič. So všetkým som sa nejak vyrovnal. Od nikoho a ničoho nič nečakám. Takže ma neserie nič. A pri dnešných možnostiach, keď kapely majú X možností ako preraziť, tak je to len na ich fantázii a schopnostiach.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?


Osobne mám rád zvuk, aký vychádza z PULP štúdia v Bratislave. Preto tam aj nahrávame. Chalani sú šikovní a dokážu mať skvelý nadhľad a do projektov vstupujú s neuveriteľnou invenciou. Z artworkov sa mi celkom páči cover od Jana Hrčku pre Princov, alebo obal od Martina Gerboca k druhému albumu Bratislavských dievčat je fajn, hoci mi nefituje s obsahom a hudbou kapely. Ale inak sa mi k tomu vyjadruje trochu ťažšie, pretože to veľmi nesledujem. Týmto sa domácej scéne ospravedlňujem...

 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: Depeche Mode - Black Celebration. V období puberty som sa v ňom našiel a nasmeroval ma. Ale momentálne napr The World/Inferno Friendship Society a ich All Borders are Porous to Cats, pretože má v sebe všetko, čo mám rád.
Kniha: Tim Marshall - V zajatí geografie, hoci nie so všetkým v nej úplne súhlasím. Ale otvára oči do sveta. Jednoducho a jasne.
Film: Requiem for a Dream od Aronofskeho. Joker s Joaquinom Phoenixom. Falling Down s Michaelom Douglasom. One flew over the cuckoo's nest... je ich viac a na mnohé si teraz ani nespomeniem.
Seriály nepozerám. Keď som bol mladší, pamätám si Nemocnicu na okraji mesta a seriál Sanitka. Osobne svoj voľný čas využijem radšej inak.
Počítačové hry nehrávam. Strata času...
Tetovacie štúdio: Ja chodím rád do Rooster Tattoo, k Peklo Tattoo alebo Recoil Tattoo. Lebo im verím. A keď niečo neviem nakresliť, oni vedia.
Pivo: Vždy Pilsner Urquell, lebo je najlepší. A z menších pivovarov Hellstork, Stupavar, Matúška, či Zichovec. A okrem toho aj Brew Dog, hocikedy.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?


Vždy som mal rád Wave & Gotik Treffen v nemeckom Lipsku. Je to najkrajšia prehliadka všetkého, čo ma baví. Festival nie je na jednom mieste, ale žije ním celé mesto. Desiatky pódií od malých klubových, až po veľké open air. Čítačky kníh aj veselé stredoveké trhy. Koncerty vážnej hudby aj punková špina. Industrial parties či magické seansy. A je to vždy ten najlepší čas stretnúť podobne zmýšľajúcich ľudí z celého sveta, z ktorých sa stávajú časom priatelia.

Vinyl alebo CD ?

Už len vinyl.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


Ani nie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

A bude hůř.

 


===============================

Linky:

https://thelastdaysofjesus.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/thelastdaysofjesus/

https://www.instagram.com/thelastdaysofjesusband/?hl=en

https://www.youtube.com/channel/UCGBtnfjsK1geDQMnuPrwhRg

Sunday, December 20, 2020

#49 口づけされたことがない. Ambient experimental music. Odpovedá DeeXgee (synth).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, som asi už postarší chlop z Prešova, robím všeličo, to sa môžno dozvieme ďalej, v týchto dňoch keď odpisujem na otázky máme lockdown kvôli pandémii, takže len práca a domov, obšas nejaký výlet do prírody.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Mám projekt 口づけされたことがない (kuchidzukesaretakotoganai), nebral by som to veľmi seriózne, občas sa pohrám so syntenzátorom a ipadom.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?


Vlastnil som analógový syntenzátor Lyra 8 ale prišiel som na to že mi to nieje treba keď to zapnem raz za mesiac, tak som kúpil lacnejšiu alternatívu a to neviem ako sa volá.


Aké grafické techniky a nástroje využívaš pri kreslení artworkov ?

Zo začiatku som si všetko kreslil na papier a tak to prekresloval do počítača (extrémne zdlhavé),
neskôr, keď som dospel a začal pracovať, tak som si kúpil tablet.
 



Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Raz som niekde čítal že umenie je lož. Podľa mňa neexistuje definícia umenia, ak autor posudzuju svoje dielo za umenie tak to umenie je. Umenie je sloboda. Ak ide o manuálnu zručnosť, aspoň za mňa, tak je to neoddelitelná časť pri tvorbe.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Ako som povedal, umenie je pre mňa sloboda. Sloboda končí tam kde narazí na slobodu niekoho iného.
Samozrejme nebavíme sa o karikatúrach atď. skôr keď to presiahne medze rasizmu atď.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Ak nesie náznak netolerancie prípadne hociako sním kolaboruje.


Kde berieš inšpiráciu k hudobnej a grafickej tvorbe ?

Asi zo života, Tracky som vždy robil po nejakej udalosti ak ma niečo poznačilo alebo sa niečo zaujímavé prihodilo. Graficka tvorba je väčšinou spolupráca s človekom ktorý odomňa niečo chce.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Asi to bude ten najnovší ktorý vznikol počas protestov #BLM v USA. Môžno aj preto že už som celkom vedel čo robím na synťáku, respektíve pri postprodukcii.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ? Ktoré grafiky, ktoré si vyrobil považuješ za najvydarenejšie ?

Nemám texty a ak niekde sú, tak sú to prebraté texty od rôznych kapiel, ak by som si mal z toho vybrať,
tak určite "prečo ľudia nie sú psy?" od Ahoj. Ťažko hodnotiť seba, možno odpoviem inak že naviac pre mňa znamenali práce pre Gattaca.


 

Aké boli tvoje umelecké ambície (hudba + grafika) v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Žiadne, skúšal som to robiť a niekam som sa trocha vypracoval, teda po technickej stránke.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Každý moment ak ťa niekto osloví a páči sa mu tvoja robota je silný.


Zaujímavá príhoda/príhody z umeleckého života o ktorú/é sa môžeš podeliť ?


Ani nie, je to nudný život, kde väčšinou nevieš čo skor. Oxymoron.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Práve začínam pracovať na benefičnom artwork ktorý sa bude tlačiť v Risku v Trnave na Risomate.


Cítiš sa byť súčasťou domácej hudobnej scény ? Ak áno, ktorej ?

Len ako návštevník, možno ak sa to dá tak odbornejšie povedať tak ako fotograf a grafik/ilustrátor, ako hudobník určite nie.


Ako sa podľa teba formovala domáca hudobná scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Na toto neviem odpovedať.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

90tky som bol decko čiže neviem, dnešná doba je asi lepšia kvôli jednoduhšej komunikácií a cestovaniu.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Zásadné kapely sú pre mňa Gattaca, Remek + všetko okolo, Balaclava, Spes Erepta, dnes to budú hlavne kapely kamošov, z punku ak nepoznáš pozri určite Ahoj, Clivosť, -273.15, z elektroniky Koroze, Talk=trobule,, ndby, zintaer, z metalu Marnost, Nic, Bahratal... Idem si aj SVK rap pokiaľ ma umelci nenaserú svojím správaním, čo je na dennej báze, čiže sa to filtruje.



 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ? Kto na Slovensku robí kvalitný grafický design v ramci UG kultúry ?

V mojej bubline to budú asi antifašistické, antisexistické myšlienky, ktoré často prepoja rôzne svety.
Zo Slovenska sa mi páčia práce od Barbory Demovičovej, Alici Fussiovej, Tomáša Mituru, Koča, Svjatogora, Roman Havlice aj keď ten je v CZ a neviem ďalej.


Čo ťa na domácej hudobnej a výtvarnej scéne serie?

Občasná ignorácia problémov a nechuť riešiť veci.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Kapely som vymenoval vyššie a vlastne všetko od nich. Artwork čo maám veľmi rád je obal od Remek LP od Simony Poustkovej.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Nové LP od Katarzia je pre mňa strop. Hudobne aj textovo, potom neopočuvateľné ep od Ahoj, Mizantrópia od Clivosti. Knihy ktoré somnou zarezonovali za poslednú dobu boli Slovutný pán prezident od Madelline Vadkerty, Môj rok pokoja a odpočinku od Ottessy Moshfegh, Eben od Ryszarda Kapuścińskeho a Cesta od Cormaca Mccarthyho. Ja mám rád blackwork, takže sledujem práce od 3kreuze, Diamante Murru a veci podobných. Alkohol nepijem takže ani pivo nepijem. Občas nealko ale už ani to poslednú dobu. Neodporúčam.



Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Akcia doma kde som sa cítil vždy najlepšie bol Opičí bál v Martine a okolí, nasleduje FFUD fest, akcie v Kubíku, Bašte v BJ. V zahraničí určite Fluff fest.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník alebo výtvarník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


Rád by som si prečítal rozhovor s Františkom Maxinom z Bardejovskej Bašty a Jakubom z Not Positive Collectívu z  KE.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Go vegan, vegetariánstvo je shit a nič nemení. Smrť fašizmu a patriarchátu.

============================

Linky:

 https://kuchidzukesaretakotoganai.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10205054784155091&type=3

Thursday, December 17, 2020

#48 nabosoposkle. Hardcorepunk z Košíc. Odpovedá Tomáš (spev, texty).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, som Tomáš, v nabosoposkle, keď akurát funguje, spievam a škrabem texty do pesničiek. V posled om čase si hlavne dávam dokopy veci na bakalárku do školy a inak tých podnetov nie je teraz veľa, celkom nihil pravdupovediac.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Zatiaľ iba nabosoposkle, nič viac. Jedine ak sa ráta, že s kapelou Dvere som odkričal dva koncerty a možno si niekto spomenie, že kedy-tedy spevákom kradnem mikrofóny na koncertoch keď sa chytám.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)

Na spev máme v skúšobni 400W aktívne reprobedne, ktoré vystačia na karaoke, keď si z druhého pustíš hudbu, s kapelou je to dosť slabota úprimne, počuť nejaké náznaky vokálu ale to je asi všetko. Aspoň to neruší chlapcov pri hre na nástroje, no. Neviem akú aparatúru a nástroje majú chlapci, ja nie som muzikant, takže sa do toho nevyznám, ale určite stojí za to vypichnúť, že basák Vilo dáva dokopy vlastné krabičky s efektami, takže používajú tie, veľká pecka, všakže?


 


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Od kapely som si sľuboval, že budeme hrať hudbu, s ktorou budem za jedno, že s ňou pochodíme nejaké miesta a koncerty, že bude niečo nahraté a na nejakú pamiatku bude spravený nosič, tak nejak. A realita je taká, že hráme hudbu s ktorou som za jedno, pochodili sme naozaj všelijaké koncerty, máme peckovú punkovú raw nahrávku a vďaka kamošom existuje aj zopár kazetiek, takže vlastne do bodky splnené, nie že ambície, sme si povedali, že to tak nebudeme volať, ale vieš čo myslím.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?

Tak pre nbspskl ako kapelu je asi zásadné, že v 90’s vznikol ten emo/screamo zvuk, tu asi ani nie je viac o čom. Za seba keď hovorím, tak neviem, deväťdesiatkovú hudbu v reálnom čase som nestihol a ani neviem, že by som si okrem toho emo hardcoru išiel niečo, čo sa dá jednoznačne otagovať ako hudba deväťdesiatých rokov. Prvé na čo si spomeniem bolo, že v 2004 vyšiel Kontrafakt, to ma namotával bratranec s varovným prstom, nie že budem dakedy nejaký dlhovlasý rocker abo čo. Na margo toho poviem, že hip hop, fakt akože v rôznej podobe a kvalite, okolo mňa išiel stále, lebo to sa proste dialo, ani zarytým punkáčom alebo metalistom nemohlo pri spolužiakoch v škole alebo hocikde unikať, čo sa deje na rapovej scéne. Ale inak som si šiel vždy hlavne gitarovú muziku, najskôr si pamätám nejaký Korn, Green Day, neskôr My Chemical Romance, doteraz guilty pleasure, a tak. Potom došiel metalcore na Slovensko, toho som sa chytil, a potom to už bolo na skok k tej hardcore punkovej scéne. Najprv také kapely ako Verse, Modern Life Is War či Have Heart a nakoniec to pure emo, no. A neskoré 2010’s, ideme do 20’s, jednoznačne new school špinavý melancho/cholerický trap. Chlapci to majú prirodzene ináč, možno aj bohatšie, ale tak za nich nebudem hovoriť.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Najradšej mám asi 7 miliárd sudcov, pracovne aj verejne známa ako ‚‚Black metal,‘‘ lebo keď hráme koncert a sme pri tejto pesničke, tak viem, že sme približne za polkou a už to bude všetko ok.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Neviem, či to je klišé alebo prisilné povedať, že asi každý text je pre mňa osobne nejako silný, ale je to asi tak, aj keď ja si uvedomujem ich nejaké nedostatky, po lyrickej stránke alebo niečo také, že nie každý s nimi musí súhlasiť, prípadne byť stotožnený. V tomto svetle by som za najsilnejší úryvok dal asi zas zo 7 miliárd sudcov, pretože tam sa skanduje myšlienka, ktorú uchopí asi každý a pritom jej dodržiavanie nie je vôbec samozrejmou vecou, ani v takej úžasnej komunite akou ten slobodomyseľný ,,levičácky‘‘ hardcore punk určite je.

,,Ťažko sa môžeme navzájom súdiť!‘‘


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Okolo seba, v sebe. Tak nejak. A samozrejme v kapelách, ktoré mám rád, to asi tiež, samozrejme.


Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?

Ako zdravú, teda ak nerátame, že celá spoločnosť je teraz chorá na ten COVID. Partie všelikde po Slovensku robia pravidelné série koncertov, aj mladí robia také veci ako ziny, to je vec, čo starší punkáči možno s malou dušičkou dúfali, že nezomrie, ale nejakú silnú vieru isto nemali. Tuto v Košiciach, napríklad, pravidelne vznikne nejaká kapela, šikovní v tomto sú Kubíkovci a pridružení kamoši, takže asi fajn.
No a keď spomínam ten Kubík a spol., tak rovno poviem, že ľudsky mám strašne rád tú sériu personálne prepletených kapiel, od brnenských Hever, cez trnavské kapely Ahoj, Reno Raines, Nula, Coco Bongo môžeme ešte povedať, až sem na východ Cinnamon Wind či Machanka. Toto je veľmi krásne podľa mňa. Okrem toho vždy rád vidím a počúvam Samorast, Shallov. hrajú dobre, ale dlho :D. The Citadel bola super kapela. A nie je tajomstvom, že veľmi cením čo sa z toho HC prostredia derie von v súvislosti s rapom, t.j. dudethewolf, fvck_kvlt, Eduv Syn, toto ma baví.


Čo ťa na domácej scéne serie ?

Neserie ma nič, čo je akože v scéne. Spití blbečkovia ma serú, ale to nie je záležitosť nejakej scény, tí sú všade, rovnako tak mudrlanti alebo tak. Seba serem, že možno tej scéne nedávam toľko, čo ona mne, napríklad.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Nezažil som scénu v 90’s. Z rozprávania asi vyplýva, že tie veci boli viac real, ten zápal, aj pre nové možnosti čo sa týka muziky, ale aj ideálov v tej porevolučnej dobe, určite nebezpečenstvo zo strany náckov a tak. Toto my už veľmi necítime, nezažívame. Takže výhodu mali asi v tom, že všetko si im mohol veriť o čosi viac, nie že dnes veci kapelám neveríš, ale chápeš zhruba čo chcem povedať. Výhoda dnešnej doby je, že všetko je o dosť dostupnejšie. A internet je výhoda, kto popiera zásluhy internetu, tak klame sám seba.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)

Tak ja určite neviem ohodnotiť zvuk, fakt som schopný povedať na objektívne hnusnú nahrávku, že je zvukovo veľmi fajn, ale však to sa aj trochu nosí, nie? Bez ohľadu na to čo som teraz povedal, Clivosť robená v Trnave sa mi veľmi páči ako znie nahraná, to je dosť dobre spravené. Album covery ma asi nezaujali žiadne, nemám pred očami nič konkrétne, iba vychválim Dana Goliáša, ktorý tu už musel byť spomínaný veľakrát, ten robí pekné grafiky s vlastným rozpoznateľným rukopisom, takže tak. Aj Alica s Kočom dajú občas pekné veci na plagáty, to tiež. No a klipy, neviem koľko sa tu toho točí alebo netočí, ale každému súdnemu, hoc aj pijúcemu človeku sa musí hlava zatočiť zo Strejdedžáka od Fyasco.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Neviem či máme nejaký vysoký level dekadencie, hotovučkí po koncertoch sme, no hroty to často vôbec nie sú. Nespomeniem si na nič priveľmi dramatické, keď sme sa po benefičnom koncerte pre popradský ArtHouse u nás v Košiciach aj s ich delegáciou a partiou vybrali na afterku na nočné mestské kúpalisko, toto je také, že okej, bolo vzrúšo.



 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo. 

Nie som ani na filmy ani na seriály veľmi, resp. nemám pocit, že by som vedel odporučiť niečo o čom dávno nikto nevie. Trainspotting si pozrite aj nad rámec toho, že je to sranda sa pozerať na feťákov, zo seriálov si teraz občas pozriem Brooklyn 99, akože hej, ACAB a všetko, ale títo sú fajn, také nenáročné. Knižku jednoznačne Stepný vlk od Hermanna Hesseho, pre mňa napĺňajúce čítanie. Hry mi veľa nehovoria, som odchovaný na NHLku a San Andreasku. Tetovanie zo štúdia nemám, takže shoutout všetkým, ktorý robia kerky doma a dobre, dôležitá kombinácia, a keď už niekomu odporučiť štúdio, tak ja by som ľudí smeroval jednoznačne do Kerow Studio, lebo sú to srdciari a profíci, nemenej dôležité combo. Pivo nepijem, v rámci tohto môžem vyjadriť iba plnú afinitu k Steiger nealko tmavý citrón crew. Škoda, že Šimon neodpovedá, ten by o pivku mohol vyjadriť nejaké znalosti.


Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?

Tak asi všetci chceme dať druhý, alebo už tretí, štvrtý dych tomu nabosoposkle, to by bolo fajn, lebo teraz už dlhšie nefungujeme tak, ako by asi fungujúca kapela mala. Okrem toho chlapci majú rozbehnuté nejaké ďalšie kapely o ktorých bude počuť, alebo aj nebude. Ja si chcem dať do budúcnosti dokopy nejaké edgy smutné temné rapové shity a vyjsť s tým von, alebo aj nejsť, to sa uvidí.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Zo slovenských akcií sa najlepšie cítim na Skapal Pes Feste v Trebišove, pekné prostredie aj program. Zo zahraničných je to isto Fluff, nie že by som na nejakej inej niekedy bol, ale Fluff je moja topka aj vo všeobecnosti, takže tak.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Chcel som, aby tu bol rozhovor s Wrbom a Prasiakom, lebo som vedel, že to bude dobré čítanie, tieto rozhovory tu už sú a predpoklad sa splnil. Takže, asi by som to posunul, čo ja viem, Kizovi zo Cinnamon/Hever/Machanka/Reno, inak najlepšiemu mladému frontmanovi na svete , alebo potom Dejvovi z Incriminate, chalana mám rád.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Veci sa dejú. 

==============================================

Linky:

https://nbspskl.bandcamp.com/releases




 

Sunday, December 13, 2020

#47 Sperm of Mankind. Grindcore z Bratislavy. Odpovedá Rado (basa).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Nazdar som Rado, pracujem v sklade, a momentálne ma najviac zaujíma ako sa vyvinie celosvetová situácia s pandémiou, lebo to momentálne ovplyvňuje všetko ostatné čo sa bude diať našich životoch.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Hrám na basu v Sperm of Mankind a Oros, a na gitaru v kapele Funus. V minulosti som chvilu spieval v kapele Lymphatic gore decomposition a ešte som pôsobil v kapelách Distance to empty, Cryptocock, Pigmental, Amagore, Čakandeath


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Čo sa týka basy, dlhodobo hrám na Ampeg Svt - 3 pro a v poslednom čase som začal využívat efekt Boss ODB 3. Ampeg je čo sa týka zvuku absolutný vrchol a pravdepodobne pri nom ostanem už natrvalo. Basu mám Cortku s upraveným vystuženým hmatníkom, pretože v Sperme využívame dosť hlboké ladenie EAEAD bolo potrebné vykonať tieto úpravy.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie má byť také aby ťa bavilo ho vytvárať. My tvoríme muziku pre úzky okruh ľudí, a vačšina ľudi, túto muziku odsudzuje alebo jej nerozumie, pretože sú buď uzavretý v nejakej komerčnej bubline toho, čo počúva vačšina ľudí, alebo je to na nich moc extrémne. Zároveň sa snažíme robiť niečo originálne, kombináciou rôznych štýlov. Podľa mna je dôležité robiť veci neortodoxne, ísť svojou vlastnou cestou.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Originálne umenie vzniká posuvaním hraníc. Každý má hranice nastavené niekde inde. Naše hranice idú do dost velkých extrémov, preto ich veľa ludi nedokáže akceptovať a tak nás to baví. Robiť bežnú rádiovú muziku určenú pre široké masy mne osobne nedáva zmysel. Kedysi tomu tak nebolo a veľa komerčnej hudby bolo kvalitnej ale to sa zlomilo niekedy okolo roku 2000.
 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Moja osobná hranica sú určite kapely nabádajuce ľudi svojimi textami k nenávisti, agresii. Myslím tym pravicové kapely, ktorým nejde o žiadnu formu umenia, ale ktorých cielom je využit muziku ako nástroj na širenie nenavisti.



 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Čo sa týka Sperm of mankind základ muziky tvoria gitarista Peťo s bubenikom Potkanom, tam iba dotváram basovu linku. Čo sa týka kapely Funus, kde vytváram gitarove linky inšpiráciu beriem v old school death metalovych kapelách, ktoré tvorili základ tohto štýlu na prelome 80-90 rokov. Základom je jednoduchosť, priamočiarosť, tak aby to bolo pochopitelné, zrozumiteľné. Podľa mňa je zbytočné robiť komplikovanú, pretechnizovanú muziku, lebo v tom sa človek proste stratí, a potom ked si pustí 10 rôznych skladieb vlastne ani nevie, ktorú skladbu vlastne počúva, pretože každá je iba spleť nasilu pospajanych technickyh riffov. Každa jedna skladba by mala svoju vlastnú tvár a štruktúru tak, aby bola rozpoznateľná od ostatných.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Sperm of mankind - Only ball torture. Pretože pri tejto songe sme posunuli hranice o niečo ďalej, a keď ju hráme naživo je to pre mňa vždy zážitok, ktorý ma napĺňa aj ked mu mám hrať Xtý krát.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

´´fleeeueee brrrrr flach zu šlach, blechen zu flechen uaaaargh ´´   :))))))))))


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Už si moc dobre nepamatám ake som mal ambicie pred 2O rokmi, ale asi hrať koncerty, niekam to dotiahnuť na velký festival. Momentálne je mojim snom vytvoriť muziku, ktorý si budú ludia dokola točiť, a ktorú budú počúvať aj 20 rokov po mojej smrti, ale to je hrozne zložité. Existuje albumy, ktoré dokážem počúvať aj 3785 krat a nikdy ma neomrzia. Tak to by bola pre mňa pocta, aj ked vlastne už budem mŕtvy, takže mi to bude asi najskôr jedno :DDDD


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Výstupenie na Obscene extreme 2014


 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

V rebričku dekadencie je určite viacej vecí, hlavne koncertov, kde som si občas vypil za pohárik pred koncertom. Pamatným pre mňa je koncert v Hurbanove pri krste nášho albumu Godzilla niekedy v roku 2013, kde si vačšinu koncertu nepamätám, a moj prvý koncert s LGD na garažách v roli speváka, kde som sa sa vačšinu koncertu vaľal po zemi :) Ty čo pamätajú tak vedia. Ja moc nie :)))


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Mám rozrobené nejaké nové projekty rôzných štýlov, ale momentálne nemám moc času, takže neviem kedy čo vystrelí, ale chystám jeden extrém, ktorý bude na slovenské pomery vcelku originálny a chcem v nom posunuť hranice zase o kus ďalej a nasrať určitú skupinu ľudí :)


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Asi áno, undergroundej, goregrindovej, death metalovej


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Ja som vyrástol v Banskej Bystrici, kde bola vždy silná death metalová scéna. Tak 90 tky bol taký nábeh, kedy sa to tu celé rozbiehalo, a tie boli asi také najsilnejšie, ale to osobne až tak nemôžem posudiť, kedže som začal regristrovať tuto scenu niekedy koncom 90-tych rokov. Potom sa tu etablovalo množstvo kapiel, ale maloktorým sa podarilo presadiť v zahraniči. Je pravda, že kapely z východného bloku to mali o niečo tažšie. Goregrindu na Slovensku nikdy nejak veľa nebolo až na pár kapiel a one man army projektov.
         

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Tak dneska je to určite oveľa jednoduchšie v tom zmysle, že už nie je také ťažké a drahé spraviť kvalitnú nahrávku s dobrým zvukom, a je jednoduchšie to rozširiť medzi luďí skrz túto facebookovú dobu. Vtedajšie kapely mali výhodu v tom, že ich bolo oveľa menej a tym pádom boli vzácnejšie.
        

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Sanatorium, Pathology stench, Distrophy, Swrab, Surgical Dissection, Old school boys, M.S.R (aj vtedy aj teraz)


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Nespája ich nič, niekto to robí, lebo ho to baví, niekto lebo ho to napĺňa, niekto pre peniaze, niekto pre uznanie od druhých, pre niekoho je to celoživotná cesta. Každý ma pohnútky iné. Rozdeľuje ich prístup. Niekto tomu podmieni všetko ostatné v jeho živote. Niekto to ma ako vedlajšiu zábavku. Stretol som sa s rôznymi prístupmi muzikantov :)


Čo ťa na domácej scéne serie?

Ľudia, ktorý sa nevedia na koncertoch baviť a vytváraju problémy.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Čo sa týka domácej scény nemám topku od nikoho, vždy som sa zameriaval viac na zahraničnú scénu.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.


Obituary - Cause of Death, William s Burroughs - Nahý Obed , Shining, Black Books, Far Cry, nemám tetovanie žiadne :)


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domáca asi Flesh party - je to menšia rodinná akcia, čo je super. Zahraničné Obscene Extreme, Netherlands death fest


 

Vinyl alebo CD ?

youtube :)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


S Necrom z Enema shower


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Robte veci inak a vyhýbajte sa idiotom s krížikmi na krku



================================================

Linky:

https://www.facebook.com/Sperm-Of-Mankind-184552611976/

https://spermofmankind.bandcamp.com/

Tuesday, December 8, 2020

#46 Malokarpatan. Black metal. Odpovedá Adam (gitara).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Zdravim, som Adam z Malokarpatan, moj hlavny zaujem v tychto dnoch je ucenie sa zakladov svedstiny, kedze som z tej psychiatrie, ktora sa momentalne deje na Slovensku takpovediac usiel za priatelkou, ktora je Svedka a je mozne, ze tu budem musiet ostat trvalo.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Malokarpatan, v minulosti Remmirath(ex-Helcaraxe), Lady Reaper a s kamaratom Erikom som sa v minulosti parkrat podielal nazivo v niektorych noise a experimentalnych projektoch ako napr. Dren a Arabian Family Payback. Momentalne mam este novu kapelu menom Sylvan Abyss, na ktorej spolupracujem s jednym znamym z Finska, ktory inak posobi v Bonehunter a Terveet Kädet (pozn. editora: Adam "nakoniec mi ten novy projekt nabubnuje moj brat lebo sa to uz pol roka nikam nepohlo, tak som musel zvolit plan B bez finskeho elementu :-)" ).


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Nikdy som nebol ten typ posadnuty technikou, ktory si kazdy mesiac dokupuje nove krabicky a podobne blbosti. Jediny moj trochu drahsi nastroj je gitara Gibson SG, ktoru som si zaobstaral v ramci mojej lasky ku starym doskam Black Sabbath. Gitarove efekty pouzivam prakticky na kazdom albume ine, na poslednom Malokarpatane to bola stary japonsky efekt Zoom 505 II, lebo milujem jeho prijemne skaredy zvuk. V spojitosti s kvalitnymi studiovymi bednami to myslim vytvorilo dost zaujimavy gitarovy zvuk. Horsie uz funguje nazivo, lebo vacsina zvukarov si s nim nevie rady, vtedy pouzivam bud klasicky Boss HM-2, ktory mam vypozicany od nasho spevaka, alebo moj stary multiefekt od Line 6, presny model si uz nespomeniem. Do buducna by som akurat chcel vyuzit pedal Rat, ktory mi odporucilo viacero znamych.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Som presvedceny, ze existuju nejake zakladne objektivne kvality umenia. Subjektivita je uz potom len v tom, ze kazdemu sa paci nieco ine. Idealny umelec je u mna ten, kto sice ma manualne zrucnosti na dobrej urovni, ale nema za kazdu cenu nutkanie ich nonstop predvadzat. Pouzije ich len presne tam, kde sa hodia. To je klucovy moment u maliara alebo hudobnika, vediet kedy je dost a neprekydat to - maliar ma vediet, kedy odtiahnut stetec, muzikant by mal vediet, kedy ide o dobro skladby a kedy sa uz jedna o samoucelnu onaniu.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Urcite nie. Umenie by nemalo zatvarat oci pred nicim, samotna metalova hudba, ktorej sa ja osobne venujem je toho idealnym prikladom. Po obdobi hippies museli zakonite prist aj kapely pozerajuce sa na odvratene strany zivota - rozhodne to nie je pripad len metalu, napr. power electronics scena v tomto casto zachadza este dalej. Aj ked vo svojej vlastnej tvorbe sa nijak zvlast kontroverznym temam nevenujem, zaujimaju ma skor ludove povesti, legendy, historia atd. Vzdy je to z tych odvratenych stranok, ale nemam potrebu niekoho sokovat, na to su lepsi ini interpreti.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?


Neznasam fadnu, nudnu a otrepanu hudbu. To je asi jedina moja hranica. Ked niekto po tisici krat opakuje nieco, co tu uz bolo x-krat pred nim a v daleko presvedcivejsej podobe. Tym ale nemam na mysli, ze by sa kazdy mal snazit o nejaku krkolomnu avantgardu - aj tradicna, old school hudba sa da hrat tak, ze prinasa nieco nove a zaujimave. O to sa prave snazim aj vo svojej tvorbe. Milujem klasiku z 80. a 70. rokov, ale nie je mojim cielom slepo sa opicit po minulosti. Snazim sa skor rozvijat dalej pocity, ktore mi tie kapely davaju.



 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Tu musim dat tu najviac klise odpoved na svete, ale je pravdiva. Inspiraciu nachadzam uplne vsade. V realite (tam je jej, priznam sa, asi najmenej), knihach, filmoch, v inej hudbe, v navstevach specifickych miest a podobne. Stvrty album Malokarpatan napr. bude inspirovany navstevami velmi konkretnych miest, okolo ktorych sa bude rozvijat jeho koncept. Slovensko napriek svojej skromnej rozlohe tych inspirativnych miest ma nespocetne mnoho a vela z nich je uplne prehliadanych.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?


Znova zial musim dat klise odpoved, ale albumy mam rad vsetky. Kazdy sa totiz hodi pre inu naladu a nesmierne ma tesi, ze aj u fanusikov je to dost roznorode, ktory album povazuju za nas najlepsi. Debut je taky najcistejsi, najviac primitivny a bez prikras, Nordkarpatenland sa viac vydal cestou klasickeho metalu z osemdesiatok a jeho chytlavejsiemu songwritingu oproti sucasnosti, posledny album je zas inspirovany naladami progresivneho rocku, je viac pre introvertov a pre sustredene pocuvanie v absolutnom klude. A dalsi album bude znova iny, pricom zachovame svoje klasicke rozpoznavacie crty.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Momentalne som najviac spokojny s niektorymi novymi textami pre nadchadzajuce nahravky, tie by som vsak nerad spominal takto vopred. Skor sa musim priznat, ze som voci svojim textom az extremne sebakriticky a casto ich pilujem az zbytocne dlho, kym som plne spokojny. Z toho dovodu sa mi paradoxne lepsie pise texty pre inych, mam v tom akoby viac slobody, ked strasiem tu svoju drasticku autocenzuru aplikovanu na vlastnu tvorbu. Takze som dodnes spokojny napr. so zopar textami, ktore som v minulosti napisal pre Krolok, alebo s textami na deme Toreva (aj ked mi ich zial trocha nestastnym sposobom poupravoval ich vtedajsi session vokalista).


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Nikdy som nebol prehnane ambiciozny typ. Hudbou som posadnuty od utleho veku, nakolko som sa cez svojho podstatne starsieho brata ku metalu dostal uz v ranom detstve v prvej polovici 90. rokov. Prve roky som mal rozne hrackarske gitary, jednu mi otec vystruhal z dreva a nutil som ho motat mi tam masle, ako mal Durinda z Tublatanky. Brat mi tam zas nakreslil logo Slayer. Potom niekedy v 95tom som dostal malu spanielku a v patnastich konecne prvu elektricku. Vzdy som chcel mat kapelu, takze sa mi to nakoniec aj podarilo. Ze s nou obletim vacsinu Europy a dostaneme sa az do USA a Kanady, s tym by som neratal ani vo sne. Takze z mojej strany som spokojny nadmieru, nikdy som necakal uspech do tejto miery, ale prisiel. Ambiciozny som jedine v hudbe samotnej, snazim sa vzdy tvorit albumy lepsie nez ine kapely naokolo.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Asi ked mi vlastne hudobne idoly z detskych cias napisali, ze su fanusikmi mojej hudby. To je fakt krasny, tazko opisatelny pocit. Popri napr. Ericovi Cutlerovi z Autopsy to bol Fenriz z Darkthrone, ktory mi po jednej spolocnej znamej z Norska odkazal, ze mi dakuje za nasu hudbu. Tam som sa tazko zmahal na odpoved, tak som naspat odkazal len nieco v style, ze za vplyv, ktory na mna pri vyrastani mali jeho stare albumy nemozem byt nikdy dostatocne vdacny. Osobne som sa s nim ale nikdy nestretol, napriek tomu, ze v Skandinavii som casto (momentalne tu prakticky aj byvam), lebo ma teraz zas jedno zo svojich introvertnych obdobi a na koncerty alebo do spolocnosti chodieva este menej, nez predtym.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Najkurioznejsie zazitky sme jednoznacne mali pocas kratkej snury, ktoru sme v roku 2018 absolvovali po USA a Kanade. Tie koncerty tam boli fakt rozne a kym napr. v New Yorku sme hrali niekolkym stovkam ludi v natrieskanom klube, vyskytli sme sa aj na zopar velmi prazvlastnych miestach. Jednodnacne v tomto vitazi koncert v New Hampshire, kde sme sa na pozvanie miestnej kapely ocitli v odlahlom motorkarskom klube, v ktorom sa zgrupuju clenovia Hell's Angels. Cely cas sme cakali, ze nas niekde vonku vyslahaju retazami v domneni, ze sme komunisticki spioni z vychodu, ale nakoniec sa z nich vykluli maximalne priatelski ludia, majitel nam po akcii dokonca nalieval pitie zdarma a nechal ma hrat na jeho cigar box gitaru. Ludi tam bolo skutocne malo, ale paradoxne to bol atmosferou jeden z nasich najlepsich koncertov, lebo tych zopar skalnych si to uzivalo naplno. Najdekadentnejsie momenty pochadzaju tiez z tejto snury, detaily by som si vsak v tomto pripade radsej nechal pre seba, haha. V skratke islo o to, ze sme sa na motelovej izbe v strede nicoho uprostred Rhode Island (vyzeralo to tam ako ukazkove prostredie pre serioveho vraha, chodby naramne pripominali tie dlhe koridory z The Shining) stretli s partiou Kolumbijcov a v noci nasledovala party v ich, diplomaticky povedane, specifickom kolumbijskom style.


 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Mam zo svojej strany komplet nahraty album spominaneho projektu Sylvan Abyss, akurat sa to teraz dlhe mesiace vlecie kvoli zaneprazdnenosti druheho clena z Finska, ktory by mi tam mal nahrat bicie a vokaly. Stylovo pojde o taky melodickejsi black metal v style polovice, az druhej polovice 90. rokov. Velmi nostalgicka zalezitost, pri ktorej som si zaspominal na niektore albumy tej doby, s ktorymi som vyrastal. Potom niekedy v dalekejsej buducnosti planujem aj dalsi Malokarpatan. Texty mam komplet hotove, hudbu tak na 50-60%. Mame sa buduci rok objavit na par festivaloch, konkretne Rakusko, Norsko a Island, ale som velmi skepticky pri sucasnej sialenej dystopickej situacii.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Priznam sa, nikdy som sa necitil byt jej sucastou. Bez nejakej animozity, mam jednoducho iny vkus, nez vacsina ludi v nej sa pohybujuca. K comu sa ale urcite hlasim, je prva vlna vtedy este ceskoslovenskeho metalu, ked sa tu objavovali kapely v polovici 80. az po zaciatok 90. rokov. Vtedy sme totiz, bez toho aby si to priamo niekto v republike uvedomoval, mali svoj vlastny lokalny sound. K tomu sa hlasim s chutou - casy Citron, Torr, Metalinda, Makar Cudra, Kryptor, Necrotos... Dnes tieto kultove nahravky miestni rozumbradovia oznacuju debilnymi terminmi typu "agro", pricom keby niekedy vystrcili nohu do zahranicia, prave toto obdobie a scenu tam uctievaju ako kultove zalezitosti. Viaceri by asi boli prekvapeni, kolko o starych ceskoslovenskych albumoch vedia ci uz tu v Skandinavii, alebo napr. aj v Juznej Amerike. Dnes sa samozrejme pise rok 2020, takze sa nesnazime o nejake lacne retro imitovanie tej doby, naopak chceme ten stary ceskoslovensky zvuk rozvijat zase niekam dalej.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

90. roky som zazil iba ako maly fanusik zavrety vo svojej detskej izbe s Metal Hammerom, Sparkom a ked sa postastilo, zopar undergroundovejsimi fanzimi typu Blackarter, Thelema, pripadne Metal Age, Baranidlo ktore som mal zapozicane od starsich znamych mojho brata. Pamatam si ich ale dost intenzivne prave z tych dovodov, ze som doma hltal vsetky informacie a pocuval kazety, ktore sme mali vacsinou z predajne Victory pri Michalskej brane. V ramci nostalgie si dodnes rad obcas pustim poniektore tie klasicke dema/albumy slovenskeho death metalu od Dehydrated, Dissonance, Embalmed a pod. V rokoch dvetisicich som mal konecne povolene zacat chodit na koncerty, to uz ale bola skor taka ta "doombrafka" era, kde sa hudobne uz nasa scena vyvinula smerom, ktory mi povacsinou nebol nijak extra blizky. Chodil som vtedy na strednu skolu a tie akcie som navstevoval skor z pricin, ze sme sa tam so znamymi isli priopit a pripadne sme dufali v blizsi kontakt s nejakymi laskychtivymi gotickami. Rad ale spominam na koncerty Majster Kat, kde vtedy moj brat posobil ako bubenik, ich klasicky thrash mi bol rozhodne blizsi, nez co produkovala vacsina ostatnych kapiel. V tychto casoch som aj ja konecne zacal robit aktivne nejaku hudbu, ale boli to vacsinou este len take demo pokusy. V 2008 sme vydali prvy album s byvalou kapelou, odohrali nejake koncerty, ale tak na rovinu, bola to taka klasicka slovenska bieda, tzv. koncerty za pivo a parok. Dekadu 2010-2019 som mal po hudobnej stranke radsej, u nas sa samozrejme nic nezmenilo, ale v zahranici sa opat vzmohol klasicky metal starej skoly, comu som bol velmi rad. No a po zalozeni Malokarpatan na jesen 2014, pomaly zacali konecne prichadzat prve vyraznejsie uspechy. Takze cisto po osobnej stranke pre mna velmi fajn dekada, najma jej druha polovica.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V 90. rokoch este scena zdaleka nebola tak presytena, takze bola vacsia sanca prist s niecim originalnym a novym. V zahranici to presytenie zacalo uz vtedy, ale kedze Slovensko je vo svojej specifickej casovej bubline, tu prebiehali veci inym tempom. Dnes je na svetovej scene problem, ze jednoducho existuje prilis vela kapiel. Paradoxne, na Slovensku sme ich viac mali v tych rokoch devatdesiatych. Slovensky metal Anno 2020 je rozsireny asi tak ako gulove blesky, alebo albini medzi pavmi. Ludia si to neradi priznaju, ale je to fakt. Poctom obyvatelstva podobne krajiny na severe maju tych kapiel nespocetne viac a aj kvalitativne to byva na lepsej urovni. Ale tak jednoducho nie sme velmi metalova, alebo celkovo undergroundova krajina, uz je to raz tak. Tych par vzacnych vynimiek ktore u nas tvoria neobycajnu hudbu si samozrejme vazim. Ale aby som to skratil, vyhodou dnesnej doby je samozrejme internet a tisicnasobne lepsia dostupnost informacii vdaka nemu. Sami sme toho dokazom, nakolko sme pre prvy album nerobili nijak velke promo, ale ti spravni jedinci si nas nasli online a coskoro sme uz brazdili po Europe. Ta vyhovorka, ze nikto si kapelu nevsimne lebo je z neznamej krajiny, dnes uz rozhodne neplati.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Uz som spominal ten klasicky death metal z prvej polky 90s, ten mal u nas myslim dost slusnu uroven, aj ked s originalitou to nebolo vzdy horuce. S pribudajucim sa vekom som sa ale vratil aj k najstarsim klasikam ako Tublatanka, ich Zerave znamenie osudu je podla mna album, ktory ma stale co povedat. Velmi ma zaujimaju aj uplne najstarsie prakorene slovenskeho black metalu, ktore neboli u Mystic Death alebo Nemrael, ale este niekolko rokov dozadu u kapiel ako Necrotos a Toxic Trash. Vyslovene ma dostal nevydany album Trojska vojna od bratislavskych Cerberus, ktory sa zjavil na vybornom YT kanali Heavy Metal of Eastern Bloc. Z kapiel posobiacich dnes, ked vynecham tie, v ktorych priamo posobia clenovia Malokarpatan, sa mi pozdava najviac asi partia okolo Demolizer, Goatcraft a Radiation, s ktorymi zdielame skusobnu. Uplne najblizsi zo slovenskej hudby je mi ale prog rock zo 70. rokov - veci ako Collegium Musicum, Dezo Ursiny a Fermata. Rad obcas objavujem napr. aj slovensku pop scenu z 80. rokov - Mariku Gombitovu, Laca Lucenica, posledne aj zopar albumov od Zbirku - kto ho pozna iba z radiovych odrhovaciek, odporucam alternativne pecky ako Do clna alebo Mesto spi. Ak by sme pod domacu scenu staromilsky zahrnuli aj Cechy, tak najvacsou osobnostu je pre mna bezkonkurencne dlhe roky Necrocock.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Je to strasne otrepane tvrdenie, ale pravdive - dobra hudba sa da najst v kazdom zanri, alebo aspon takmer kazdom. Celkom teraz pocuvam napr. synthpopovych Monte Rosa, ktori boli este za socializmu takym slovenskym Depeche Modom. Zobrazit v hudbe taky ten nadpozemsky pocit, ktory ta odnasa od deprimujuceho bezneho sveta, to spaja kazdu dobru hudbu.
Rozdeluje kadeco - rozdielnost nazorov, zanrove mantinely, nekompatibilita niektorych zanrovych subkultur a pod. Nie vdzy je to zas zle a je treba mat nazor, vediet sa vyhranit od veci, ktore s tvojou hudbou  a pohladom nemaju nic spolocne.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Nedostatok originality a celkovo kapiel s vlastnou tvarou, samozrejme cest vsetkym vynimkam. Mame na Slovensku strasne vela tych tzv. "makacskych" kapiel, ktore neustale piluju skladby v skusobni, vsade sa tlacia po vymennych koncertoch a cele to ponimaju strasne silene, ako keby bola hudba nejakou sportovou disciplinou. Nedochadza im totiz, ze aby hudba zaujala, musi byt niecim vynimocna. Tak miesto toho vyplakavaju ako im svet nedopraje, ze chodi na koncerty malo ludi, ze keby mali menezera, uz su za vodou a podobne. V dnesnej dobe nepotrebujete vobec nic z toho, dokonca ani hrat koncerty. Staci vycnievat z davu, ponuknut nieco neobvykle, nebyt len tisicou kopirkou zahranicnych idolov. A na propagaciu dnes nepotrebujete nic ine, nez pripojenie k internetu. Ak je vasa tvorba niecim vynimocna, raz si vas niekto vsimne. Mozno to potrva cele roky, ale raz to pride. Ak ste len tuctovou zalezitostou, treba sa s tym zmierit a hrat len pre radost, na tom nie je nic zle. Sam som roky hraval po biednych slovenskych koncertoch s pat a pol ludmi v publiku, takze to zazemie dobre poznam.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Kedze som fanusik skor spinaveho old school zvuku, na domacej scene si toho vela po tejto stranke neuzijem. Takze mozem len opat spomenut partiu okolo Goatcraft a spriaznenych kapiel, ktori v tomto smere vedia co robia. Na druhej strane domacu scenu sledujem fakt minimalne, tak je dost mozne, ze mi nieco uslo. Z kreslicov obalov u nas samozrejme vedu David Glomba a Svjatogor, aspon v ramci hudby, v ktorej sa sam pohybujem. Zo slovenskych videoklipov sa mi najviac vybavia asi tie stare od Gladiator, ked este hrali metal, to je velka nostalgia. Z uplne ineho zanroveho prostredia si teraz casto pustam klip Monika od Grigorova, na SK pomery velmi "svetovo" znejuca zabudnuta skladba a aj ten klip ma svoje temne alternativne caro. No a klasikou je samozrejme aj Valdo nosil ciment od Abusus.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Toho by sa v niektorych bodoch dalo odporucit strasne vela, tak to nejak uskromnim. Z hudby by som odporucil pre kazdeho, kto ma rad experimentalnejsie veci s temnou a psychedelickou atmosferou, tvorbu chlapika menom Igor Wakhevitch. Je to taka surrealno-satanska naladotvorna hudba z dobrodruznych 70. rokov. Kniha: Jacques Vallee - Messengers of Deception. Film - posledne ma zaujal napr. Phantom of the Paradise od Briana De Palmu. Serial - klasika rokov 60tych - The Prisoner od Patricka McGoohana. Pocitacova hra a tetovacie studio - tu zial nepomozem, lebo ani jedno nepatri medzi moje zaluby. Zacal som sa teraz ale zaujimat o stare doskove hry s fantasy tematikou, akurat je to pomerne nakladny konicek, tak na to idem pomaly. Pivo - som teraz dost posadnuty rauchbierom - dymovym pivom, tam odporucam tradicnu nemecku klasiku Märzen z Bambergu.



 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domaca - Fire's Burning - akurat je otazka ci este niekedy bude pokracovat. Zo zahranicnych mam rad severske festivaly ako trebars Abyss Festival, Beyond the Gates... Super su standardne ale aj nemecke ako Chaos Descends alebo Storm Crusher.


Vinyl alebo CD ?

Oboje. Vinyl je samozrejme najlepsi, ale nemam rad taky ten fetisizmus, ked su ludia posadnuti cisto len vinylom a ostatne ignoruju. Ja mam napr. stale velmi rad, ak je graficky vydareny, mnohymi nenavideny digipack. Zo sentimentalneho hladiska mam ale najblizsie ku kazetam, lebo na tych som dlhe roky vyrastal a aj prve albumy, ktore som si zadovazil v 90. rokoch boli v tomto formate.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Urcite Necrocock.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

"Vsetko, co vidime a co sa nam javi byt, je len snom vo sne." E.A. Poe 

================================

Links:

https://malokarpatan.bandcamp.com/