#54 Hyenism. Atmospheric black metal z Bratislavy. Odpovedá Orthrus a Norhell.

  Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ? Orthrus - nezamestnaný. Počúvam black a death metal veľa v týchto dňoch, p...

Tuesday, December 8, 2020

#46 Malokarpatan. Black metal. Odpovedá Adam (gitara).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Zdravim, som Adam z Malokarpatan, moj hlavny zaujem v tychto dnoch je ucenie sa zakladov svedstiny, kedze som z tej psychiatrie, ktora sa momentalne deje na Slovensku takpovediac usiel za priatelkou, ktora je Svedka a je mozne, ze tu budem musiet ostat trvalo.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Malokarpatan, v minulosti Remmirath(ex-Helcaraxe), Lady Reaper a s kamaratom Erikom som sa v minulosti parkrat podielal nazivo v niektorych noise a experimentalnych projektoch ako napr. Dren a Arabian Family Payback. Momentalne mam este novu kapelu menom Sylvan Abyss, na ktorej spolupracujem s jednym znamym z Finska, ktory inak posobi v Bonehunter a Terveet Kädet (pozn. editora: Adam "nakoniec mi ten novy projekt nabubnuje moj brat lebo sa to uz pol roka nikam nepohlo, tak som musel zvolit plan B bez finskeho elementu :-)" ).


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Nikdy som nebol ten typ posadnuty technikou, ktory si kazdy mesiac dokupuje nove krabicky a podobne blbosti. Jediny moj trochu drahsi nastroj je gitara Gibson SG, ktoru som si zaobstaral v ramci mojej lasky ku starym doskam Black Sabbath. Gitarove efekty pouzivam prakticky na kazdom albume ine, na poslednom Malokarpatane to bola stary japonsky efekt Zoom 505 II, lebo milujem jeho prijemne skaredy zvuk. V spojitosti s kvalitnymi studiovymi bednami to myslim vytvorilo dost zaujimavy gitarovy zvuk. Horsie uz funguje nazivo, lebo vacsina zvukarov si s nim nevie rady, vtedy pouzivam bud klasicky Boss HM-2, ktory mam vypozicany od nasho spevaka, alebo moj stary multiefekt od Line 6, presny model si uz nespomeniem. Do buducna by som akurat chcel vyuzit pedal Rat, ktory mi odporucilo viacero znamych.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Som presvedceny, ze existuju nejake zakladne objektivne kvality umenia. Subjektivita je uz potom len v tom, ze kazdemu sa paci nieco ine. Idealny umelec je u mna ten, kto sice ma manualne zrucnosti na dobrej urovni, ale nema za kazdu cenu nutkanie ich nonstop predvadzat. Pouzije ich len presne tam, kde sa hodia. To je klucovy moment u maliara alebo hudobnika, vediet kedy je dost a neprekydat to - maliar ma vediet, kedy odtiahnut stetec, muzikant by mal vediet, kedy ide o dobro skladby a kedy sa uz jedna o samoucelnu onaniu.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Urcite nie. Umenie by nemalo zatvarat oci pred nicim, samotna metalova hudba, ktorej sa ja osobne venujem je toho idealnym prikladom. Po obdobi hippies museli zakonite prist aj kapely pozerajuce sa na odvratene strany zivota - rozhodne to nie je pripad len metalu, napr. power electronics scena v tomto casto zachadza este dalej. Aj ked vo svojej vlastnej tvorbe sa nijak zvlast kontroverznym temam nevenujem, zaujimaju ma skor ludove povesti, legendy, historia atd. Vzdy je to z tych odvratenych stranok, ale nemam potrebu niekoho sokovat, na to su lepsi ini interpreti.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?


Neznasam fadnu, nudnu a otrepanu hudbu. To je asi jedina moja hranica. Ked niekto po tisici krat opakuje nieco, co tu uz bolo x-krat pred nim a v daleko presvedcivejsej podobe. Tym ale nemam na mysli, ze by sa kazdy mal snazit o nejaku krkolomnu avantgardu - aj tradicna, old school hudba sa da hrat tak, ze prinasa nieco nove a zaujimave. O to sa prave snazim aj vo svojej tvorbe. Milujem klasiku z 80. a 70. rokov, ale nie je mojim cielom slepo sa opicit po minulosti. Snazim sa skor rozvijat dalej pocity, ktore mi tie kapely davaju.



 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Tu musim dat tu najviac klise odpoved na svete, ale je pravdiva. Inspiraciu nachadzam uplne vsade. V realite (tam je jej, priznam sa, asi najmenej), knihach, filmoch, v inej hudbe, v navstevach specifickych miest a podobne. Stvrty album Malokarpatan napr. bude inspirovany navstevami velmi konkretnych miest, okolo ktorych sa bude rozvijat jeho koncept. Slovensko napriek svojej skromnej rozlohe tych inspirativnych miest ma nespocetne mnoho a vela z nich je uplne prehliadanych.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?


Znova zial musim dat klise odpoved, ale albumy mam rad vsetky. Kazdy sa totiz hodi pre inu naladu a nesmierne ma tesi, ze aj u fanusikov je to dost roznorode, ktory album povazuju za nas najlepsi. Debut je taky najcistejsi, najviac primitivny a bez prikras, Nordkarpatenland sa viac vydal cestou klasickeho metalu z osemdesiatok a jeho chytlavejsiemu songwritingu oproti sucasnosti, posledny album je zas inspirovany naladami progresivneho rocku, je viac pre introvertov a pre sustredene pocuvanie v absolutnom klude. A dalsi album bude znova iny, pricom zachovame svoje klasicke rozpoznavacie crty.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Momentalne som najviac spokojny s niektorymi novymi textami pre nadchadzajuce nahravky, tie by som vsak nerad spominal takto vopred. Skor sa musim priznat, ze som voci svojim textom az extremne sebakriticky a casto ich pilujem az zbytocne dlho, kym som plne spokojny. Z toho dovodu sa mi paradoxne lepsie pise texty pre inych, mam v tom akoby viac slobody, ked strasiem tu svoju drasticku autocenzuru aplikovanu na vlastnu tvorbu. Takze som dodnes spokojny napr. so zopar textami, ktore som v minulosti napisal pre Krolok, alebo s textami na deme Toreva (aj ked mi ich zial trocha nestastnym sposobom poupravoval ich vtedajsi session vokalista).


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Nikdy som nebol prehnane ambiciozny typ. Hudbou som posadnuty od utleho veku, nakolko som sa cez svojho podstatne starsieho brata ku metalu dostal uz v ranom detstve v prvej polovici 90. rokov. Prve roky som mal rozne hrackarske gitary, jednu mi otec vystruhal z dreva a nutil som ho motat mi tam masle, ako mal Durinda z Tublatanky. Brat mi tam zas nakreslil logo Slayer. Potom niekedy v 95tom som dostal malu spanielku a v patnastich konecne prvu elektricku. Vzdy som chcel mat kapelu, takze sa mi to nakoniec aj podarilo. Ze s nou obletim vacsinu Europy a dostaneme sa az do USA a Kanady, s tym by som neratal ani vo sne. Takze z mojej strany som spokojny nadmieru, nikdy som necakal uspech do tejto miery, ale prisiel. Ambiciozny som jedine v hudbe samotnej, snazim sa vzdy tvorit albumy lepsie nez ine kapely naokolo.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Asi ked mi vlastne hudobne idoly z detskych cias napisali, ze su fanusikmi mojej hudby. To je fakt krasny, tazko opisatelny pocit. Popri napr. Ericovi Cutlerovi z Autopsy to bol Fenriz z Darkthrone, ktory mi po jednej spolocnej znamej z Norska odkazal, ze mi dakuje za nasu hudbu. Tam som sa tazko zmahal na odpoved, tak som naspat odkazal len nieco v style, ze za vplyv, ktory na mna pri vyrastani mali jeho stare albumy nemozem byt nikdy dostatocne vdacny. Osobne som sa s nim ale nikdy nestretol, napriek tomu, ze v Skandinavii som casto (momentalne tu prakticky aj byvam), lebo ma teraz zas jedno zo svojich introvertnych obdobi a na koncerty alebo do spolocnosti chodieva este menej, nez predtym.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Najkurioznejsie zazitky sme jednoznacne mali pocas kratkej snury, ktoru sme v roku 2018 absolvovali po USA a Kanade. Tie koncerty tam boli fakt rozne a kym napr. v New Yorku sme hrali niekolkym stovkam ludi v natrieskanom klube, vyskytli sme sa aj na zopar velmi prazvlastnych miestach. Jednodnacne v tomto vitazi koncert v New Hampshire, kde sme sa na pozvanie miestnej kapely ocitli v odlahlom motorkarskom klube, v ktorom sa zgrupuju clenovia Hell's Angels. Cely cas sme cakali, ze nas niekde vonku vyslahaju retazami v domneni, ze sme komunisticki spioni z vychodu, ale nakoniec sa z nich vykluli maximalne priatelski ludia, majitel nam po akcii dokonca nalieval pitie zdarma a nechal ma hrat na jeho cigar box gitaru. Ludi tam bolo skutocne malo, ale paradoxne to bol atmosferou jeden z nasich najlepsich koncertov, lebo tych zopar skalnych si to uzivalo naplno. Najdekadentnejsie momenty pochadzaju tiez z tejto snury, detaily by som si vsak v tomto pripade radsej nechal pre seba, haha. V skratke islo o to, ze sme sa na motelovej izbe v strede nicoho uprostred Rhode Island (vyzeralo to tam ako ukazkove prostredie pre serioveho vraha, chodby naramne pripominali tie dlhe koridory z The Shining) stretli s partiou Kolumbijcov a v noci nasledovala party v ich, diplomaticky povedane, specifickom kolumbijskom style.


 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Mam zo svojej strany komplet nahraty album spominaneho projektu Sylvan Abyss, akurat sa to teraz dlhe mesiace vlecie kvoli zaneprazdnenosti druheho clena z Finska, ktory by mi tam mal nahrat bicie a vokaly. Stylovo pojde o taky melodickejsi black metal v style polovice, az druhej polovice 90. rokov. Velmi nostalgicka zalezitost, pri ktorej som si zaspominal na niektore albumy tej doby, s ktorymi som vyrastal. Potom niekedy v dalekejsej buducnosti planujem aj dalsi Malokarpatan. Texty mam komplet hotove, hudbu tak na 50-60%. Mame sa buduci rok objavit na par festivaloch, konkretne Rakusko, Norsko a Island, ale som velmi skepticky pri sucasnej sialenej dystopickej situacii.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Priznam sa, nikdy som sa necitil byt jej sucastou. Bez nejakej animozity, mam jednoducho iny vkus, nez vacsina ludi v nej sa pohybujuca. K comu sa ale urcite hlasim, je prva vlna vtedy este ceskoslovenskeho metalu, ked sa tu objavovali kapely v polovici 80. az po zaciatok 90. rokov. Vtedy sme totiz, bez toho aby si to priamo niekto v republike uvedomoval, mali svoj vlastny lokalny sound. K tomu sa hlasim s chutou - casy Citron, Torr, Metalinda, Makar Cudra, Kryptor, Necrotos... Dnes tieto kultove nahravky miestni rozumbradovia oznacuju debilnymi terminmi typu "agro", pricom keby niekedy vystrcili nohu do zahranicia, prave toto obdobie a scenu tam uctievaju ako kultove zalezitosti. Viaceri by asi boli prekvapeni, kolko o starych ceskoslovenskych albumoch vedia ci uz tu v Skandinavii, alebo napr. aj v Juznej Amerike. Dnes sa samozrejme pise rok 2020, takze sa nesnazime o nejake lacne retro imitovanie tej doby, naopak chceme ten stary ceskoslovensky zvuk rozvijat zase niekam dalej.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

90. roky som zazil iba ako maly fanusik zavrety vo svojej detskej izbe s Metal Hammerom, Sparkom a ked sa postastilo, zopar undergroundovejsimi fanzimi typu Blackarter, Thelema, pripadne Metal Age, Baranidlo ktore som mal zapozicane od starsich znamych mojho brata. Pamatam si ich ale dost intenzivne prave z tych dovodov, ze som doma hltal vsetky informacie a pocuval kazety, ktore sme mali vacsinou z predajne Victory pri Michalskej brane. V ramci nostalgie si dodnes rad obcas pustim poniektore tie klasicke dema/albumy slovenskeho death metalu od Dehydrated, Dissonance, Embalmed a pod. V rokoch dvetisicich som mal konecne povolene zacat chodit na koncerty, to uz ale bola skor taka ta "doombrafka" era, kde sa hudobne uz nasa scena vyvinula smerom, ktory mi povacsinou nebol nijak extra blizky. Chodil som vtedy na strednu skolu a tie akcie som navstevoval skor z pricin, ze sme sa tam so znamymi isli priopit a pripadne sme dufali v blizsi kontakt s nejakymi laskychtivymi gotickami. Rad ale spominam na koncerty Majster Kat, kde vtedy moj brat posobil ako bubenik, ich klasicky thrash mi bol rozhodne blizsi, nez co produkovala vacsina ostatnych kapiel. V tychto casoch som aj ja konecne zacal robit aktivne nejaku hudbu, ale boli to vacsinou este len take demo pokusy. V 2008 sme vydali prvy album s byvalou kapelou, odohrali nejake koncerty, ale tak na rovinu, bola to taka klasicka slovenska bieda, tzv. koncerty za pivo a parok. Dekadu 2010-2019 som mal po hudobnej stranke radsej, u nas sa samozrejme nic nezmenilo, ale v zahranici sa opat vzmohol klasicky metal starej skoly, comu som bol velmi rad. No a po zalozeni Malokarpatan na jesen 2014, pomaly zacali konecne prichadzat prve vyraznejsie uspechy. Takze cisto po osobnej stranke pre mna velmi fajn dekada, najma jej druha polovica.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V 90. rokoch este scena zdaleka nebola tak presytena, takze bola vacsia sanca prist s niecim originalnym a novym. V zahranici to presytenie zacalo uz vtedy, ale kedze Slovensko je vo svojej specifickej casovej bubline, tu prebiehali veci inym tempom. Dnes je na svetovej scene problem, ze jednoducho existuje prilis vela kapiel. Paradoxne, na Slovensku sme ich viac mali v tych rokoch devatdesiatych. Slovensky metal Anno 2020 je rozsireny asi tak ako gulove blesky, alebo albini medzi pavmi. Ludia si to neradi priznaju, ale je to fakt. Poctom obyvatelstva podobne krajiny na severe maju tych kapiel nespocetne viac a aj kvalitativne to byva na lepsej urovni. Ale tak jednoducho nie sme velmi metalova, alebo celkovo undergroundova krajina, uz je to raz tak. Tych par vzacnych vynimiek ktore u nas tvoria neobycajnu hudbu si samozrejme vazim. Ale aby som to skratil, vyhodou dnesnej doby je samozrejme internet a tisicnasobne lepsia dostupnost informacii vdaka nemu. Sami sme toho dokazom, nakolko sme pre prvy album nerobili nijak velke promo, ale ti spravni jedinci si nas nasli online a coskoro sme uz brazdili po Europe. Ta vyhovorka, ze nikto si kapelu nevsimne lebo je z neznamej krajiny, dnes uz rozhodne neplati.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Uz som spominal ten klasicky death metal z prvej polky 90s, ten mal u nas myslim dost slusnu uroven, aj ked s originalitou to nebolo vzdy horuce. S pribudajucim sa vekom som sa ale vratil aj k najstarsim klasikam ako Tublatanka, ich Zerave znamenie osudu je podla mna album, ktory ma stale co povedat. Velmi ma zaujimaju aj uplne najstarsie prakorene slovenskeho black metalu, ktore neboli u Mystic Death alebo Nemrael, ale este niekolko rokov dozadu u kapiel ako Necrotos a Toxic Trash. Vyslovene ma dostal nevydany album Trojska vojna od bratislavskych Cerberus, ktory sa zjavil na vybornom YT kanali Heavy Metal of Eastern Bloc. Z kapiel posobiacich dnes, ked vynecham tie, v ktorych priamo posobia clenovia Malokarpatan, sa mi pozdava najviac asi partia okolo Demolizer, Goatcraft a Radiation, s ktorymi zdielame skusobnu. Uplne najblizsi zo slovenskej hudby je mi ale prog rock zo 70. rokov - veci ako Collegium Musicum, Dezo Ursiny a Fermata. Rad obcas objavujem napr. aj slovensku pop scenu z 80. rokov - Mariku Gombitovu, Laca Lucenica, posledne aj zopar albumov od Zbirku - kto ho pozna iba z radiovych odrhovaciek, odporucam alternativne pecky ako Do clna alebo Mesto spi. Ak by sme pod domacu scenu staromilsky zahrnuli aj Cechy, tak najvacsou osobnostu je pre mna bezkonkurencne dlhe roky Necrocock.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Je to strasne otrepane tvrdenie, ale pravdive - dobra hudba sa da najst v kazdom zanri, alebo aspon takmer kazdom. Celkom teraz pocuvam napr. synthpopovych Monte Rosa, ktori boli este za socializmu takym slovenskym Depeche Modom. Zobrazit v hudbe taky ten nadpozemsky pocit, ktory ta odnasa od deprimujuceho bezneho sveta, to spaja kazdu dobru hudbu.
Rozdeluje kadeco - rozdielnost nazorov, zanrove mantinely, nekompatibilita niektorych zanrovych subkultur a pod. Nie vdzy je to zas zle a je treba mat nazor, vediet sa vyhranit od veci, ktore s tvojou hudbou  a pohladom nemaju nic spolocne.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Nedostatok originality a celkovo kapiel s vlastnou tvarou, samozrejme cest vsetkym vynimkam. Mame na Slovensku strasne vela tych tzv. "makacskych" kapiel, ktore neustale piluju skladby v skusobni, vsade sa tlacia po vymennych koncertoch a cele to ponimaju strasne silene, ako keby bola hudba nejakou sportovou disciplinou. Nedochadza im totiz, ze aby hudba zaujala, musi byt niecim vynimocna. Tak miesto toho vyplakavaju ako im svet nedopraje, ze chodi na koncerty malo ludi, ze keby mali menezera, uz su za vodou a podobne. V dnesnej dobe nepotrebujete vobec nic z toho, dokonca ani hrat koncerty. Staci vycnievat z davu, ponuknut nieco neobvykle, nebyt len tisicou kopirkou zahranicnych idolov. A na propagaciu dnes nepotrebujete nic ine, nez pripojenie k internetu. Ak je vasa tvorba niecim vynimocna, raz si vas niekto vsimne. Mozno to potrva cele roky, ale raz to pride. Ak ste len tuctovou zalezitostou, treba sa s tym zmierit a hrat len pre radost, na tom nie je nic zle. Sam som roky hraval po biednych slovenskych koncertoch s pat a pol ludmi v publiku, takze to zazemie dobre poznam.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Kedze som fanusik skor spinaveho old school zvuku, na domacej scene si toho vela po tejto stranke neuzijem. Takze mozem len opat spomenut partiu okolo Goatcraft a spriaznenych kapiel, ktori v tomto smere vedia co robia. Na druhej strane domacu scenu sledujem fakt minimalne, tak je dost mozne, ze mi nieco uslo. Z kreslicov obalov u nas samozrejme vedu David Glomba a Svjatogor, aspon v ramci hudby, v ktorej sa sam pohybujem. Zo slovenskych videoklipov sa mi najviac vybavia asi tie stare od Gladiator, ked este hrali metal, to je velka nostalgia. Z uplne ineho zanroveho prostredia si teraz casto pustam klip Monika od Grigorova, na SK pomery velmi "svetovo" znejuca zabudnuta skladba a aj ten klip ma svoje temne alternativne caro. No a klasikou je samozrejme aj Valdo nosil ciment od Abusus.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Toho by sa v niektorych bodoch dalo odporucit strasne vela, tak to nejak uskromnim. Z hudby by som odporucil pre kazdeho, kto ma rad experimentalnejsie veci s temnou a psychedelickou atmosferou, tvorbu chlapika menom Igor Wakhevitch. Je to taka surrealno-satanska naladotvorna hudba z dobrodruznych 70. rokov. Kniha: Jacques Vallee - Messengers of Deception. Film - posledne ma zaujal napr. Phantom of the Paradise od Briana De Palmu. Serial - klasika rokov 60tych - The Prisoner od Patricka McGoohana. Pocitacova hra a tetovacie studio - tu zial nepomozem, lebo ani jedno nepatri medzi moje zaluby. Zacal som sa teraz ale zaujimat o stare doskove hry s fantasy tematikou, akurat je to pomerne nakladny konicek, tak na to idem pomaly. Pivo - som teraz dost posadnuty rauchbierom - dymovym pivom, tam odporucam tradicnu nemecku klasiku Märzen z Bambergu.



 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domaca - Fire's Burning - akurat je otazka ci este niekedy bude pokracovat. Zo zahranicnych mam rad severske festivaly ako trebars Abyss Festival, Beyond the Gates... Super su standardne ale aj nemecke ako Chaos Descends alebo Storm Crusher.


Vinyl alebo CD ?

Oboje. Vinyl je samozrejme najlepsi, ale nemam rad taky ten fetisizmus, ked su ludia posadnuti cisto len vinylom a ostatne ignoruju. Ja mam napr. stale velmi rad, ak je graficky vydareny, mnohymi nenavideny digipack. Zo sentimentalneho hladiska mam ale najblizsie ku kazetam, lebo na tych som dlhe roky vyrastal a aj prve albumy, ktore som si zadovazil v 90. rokoch boli v tomto formate.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Urcite Necrocock.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

"Vsetko, co vidime a co sa nam javi byt, je len snom vo sne." E.A. Poe 

================================

Links:

https://malokarpatan.bandcamp.com/

No comments:

Post a Comment