Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Som Braňo, fotím, tvorím klipy pre kapely, okrem toho ešte aj pracujem pre punk rockový webzine Kids and Heroes a snažím sa ekonomicky a mentálne ustáť momentálny vírusový hurhaj.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Bez Efektu - basa, Johnny Nosí Sombrero - bicie, Imunita - basa, Plus Mínus - basa, Abhorrence - spev
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Canon 5D Mark III a je zaujímavý tým, že mi umožnil nehniť niekde v kúte paralyzovaný a pomohol mi dostať sa medzi ľudí, z ktorých mám dlhodobo strach (nemyslím nikoho konkrétneho), úzkosť a nočné mory, ale keď sa s nimi nakoniec stretávam, vie to byť samozrejme príjemné. Naviac je tam to potešenie z vizuálnej tvorby.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Aj aj. Prístup a cit.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Nemalo by úmyselne ubližovať tomu, kto si to nezaslúži.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Viď odpoveď vyššie.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
V detstve, kedy ak som nahlas vyslovil nejaký svoj sen alebo túžbu, stretlo sa to hlavne s výsmechom, v tých horších prípadoch šikanou, ponižovaním alebo aj vyčlenením.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Asi demo Johnny Nosí Sombrero. Nahral som ho na vypožičané bicie, kedže som v podstate ani nikdy žiadne nevlastnil, a celá atmosféra okolo nahrávania a kapely bola fakt asi najkrajšia, akú som zažil. Boli sme naivní degeši zo strednej, všetko bolo stále hrozne surové, nové, neznáme, garážové ale v prvom rade, hrali sme hudbu, ktorú sme si vysnívali že budeme hrať a akosi nás ani neťažilo, že o ňu nikto reálne neprejaví záujem. Tá nahrávka je zvukovo otrasná ale som na ňu stále hrdý, pretože patrí medzi moje najhodnotnejšie splnené sny.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
"Neboj sa...ten jebák vyretušujem..."
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Nehanbím sa priznať, že som bláhovo sníval o tourbuse, niekolkomesačných turné po svete, plných kluboch a živením sa hudbou. Boli sme však aj tak plní eufórie, keď na nás pogovalo 5 nadrbaných puberťákov v petržalskom Net Café. To prvé som akurát tak videl na DVD nejakej kapely a to druhé sa so mnou tiahlo nejakých ďalších 10 rokov. Ale zažil som aj dav niekoľkých tisícov ľudí burácajúcich, keď sme vyšli na pódium v Boby centre v Brne. To bolo fakt super. Vtip bol ale ten, že tí ludia neprišli na nás...
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Vždy keď dokážem osloviť nejakého človeka, aby sa mi postavil pred foťák.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Ja som bol práve jeden z tých nudných a utiahnutých introvertov, ktorý ten práve prebiehajúci bordel iba vždy pozorovali z bezpečnej vzdialenosti. Viem že na takých ženské asi práve velmi neletia ale aj toto niekto robiť musí.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Fotiť, pracovať pre/s umelcami, vystavovať
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Úprimne som vždy bol hlavne taký jej priposratý pozorovateľ. Teda okrem toho, že som takisto v minulosti organizoval alebo spoluorganizoval niekolko akcií. Mňa vždy hlavne bavili punkrockové, resp. skatepunkové, hardcore a emo kapely z US a zo západu Európy z vydavateľstiev ako sú Fat Wreck Chords, Epitaph, Sessions Records, Hopeless Records, Side One Dummy, Asian Man, Lookout alebo aj Revelation. Neskôr určite aj Trustkill napríklad. Tak neviem či týmto sa ja niekam u nás dokážem zaradiť. A musím sa?
Každopádne už dlhšiu dobu mám osobne radšej ticho alebo môj život skrášlujú blues, jazz, rôzne podoby rock n rollu, post-punk, synthwave, techno, ebm, klasický funk, hip hop, prípadne hovorené slovo alebo aj filmové soundtracky či dokonca opera. Ale nie country, to ma sere. Jednoducho pri predstave, že by som mal byť navždy izolovaný v jednej škatuli ma striasa. Život proste ponúka ovela viac.
No a ešte som aktívne pôsobil 5 rokov na Burlesque scéne a pod hlavičkou Tease Avenue spoluorganizoval eventy.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
90. roky som prežil akurát tak čumiac z okna na okolie svojho zanedbaného sídliska, pozeraním Levelu Majstrov na VTV a túžiac po hokejke a snowboarde. 90kovú scénu som nezažil na vlastnej koži, tým pádom o nej viem hovno a tý pádom o nej hovoriť nemôžem. Myslím že na túto otázku v tvojom blogu si vedia ostatní nájsť hodnotnejšie odpovede od skúsenejších ľudí.
U mňa punk začal až niekedy po roku 2000, kedy som konečne prekonal strach z toho, že ma terče rozkopú niekde na zastávke a začal na vlastnú pokožku zažívať akcie v Propeleri, na Garážach, v Dune, na Lúkach, v Labyrinte v Dúbravke, Stoke, Elame...
...to bolo obdobie asi od roku 2001 do 2007 (potom som odišiel do Prahy) a musím priznať, že bolo určite pomerne živé. Zažil som silné obdobie chalanov okolo Abhorrence z Deadbutcher Records, ktorí sem volali skvelé kapely a robili super akcie. Spolu s Andrejom Gašparom z kapely Good Reason sme viedli malý label Broken Board records, ktorým sme takisto prispievali (nielen) punkrockovými akciami. Objavilo sa aj zaniklo viacero kapiel, z ktorých ostatní členovia pokračovali ďalej v iných projektoch, kapelách či začali robiť niečo úplne iné alebo dokonca zmizli nadobro.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Odpoveď na prvú časť tejto otázky asi nájdeš vyššie. Výhoda dnes je určite v sociálnych sieťach a tým pádom v akomsi väčšom komunikačnom pohodlí. Takisto sa na soc. sieťach ale objavujú aj rôzne zvláštne úkazy ako napríklad umelci, alebo aj "umelci", ktorí sa spoliehajú na to, že napríklad aj v rámci umelo nazbieranej popularity samotné facebooky alebo instagramy tú prácu akosi odvedú za nich. Každopádne možnosť spustenia pomerne lacnej platenej propagácie pár kliknutiami môže byť v dnešnej dobe neuveriteľnou pomocou pri zámere zviditelniť sa. Alebo aj nemusí.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
V rámci niektorých odpovedí by som rád zapojil aj mená z Čiech a budem miešať aktívne aj neaktívne telesá, takže u nás Firestars, Davová Psychóza, Happy Cocks, Good Reason, Smelser, Adacta, Bratislavské Dievčatá, Beautiful Bastards, The Last Days of Jesus, Rust 2 Dust, sympatické a zlaté duo Craggy Collyde, alebo napríklad kapela Box, to je jedna z najlepších slovenských živých kapiel čo som zažil doteraz a naviac sú to strašne milí týpci. Takisto Catastrofy, ktorých som videl naživo síce iba jediný raz, za to som pri nich zažil jeden z najlepších live zážitkov. Mám aj šťastie, že umelci s ktorými pracujem sú ku mne velmi fasa a sú to všetci šikovní ľudia. Čad, ktorí patria po inštrumentálnej a textovej stránke medzi absolútnu špicu sem radím samozrejme takisto. A určite sa nájde kopec ďalších. Z čiech samozrejme Supertesla, Krang, Suffer, The Fialky, Hanba, Kovadlina, Kritická Situace, Plexis, Eastern Star, Clou, The Airbags, Selfish, Zpraku, The Rocket Dogz, The Unholy Preachers, Gangnails, Sour Bitch, Flaming Cocks a kopec ďalších, tam je ich fakt dosť.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Pohľad na a prístup k tvorbe.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Každá scéna je spoločnosť zložená v prvom rade z ľudí a v každej spoločnosti sa vyskytujú tie isté ľudské otravné vlastnosti. Od tých absolútne najhorších až po menej závažné. Myslím že ich tu všetky menovať asi netreba.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Kedže v kapele nehrám už niekoľko rokov a v štúdiu som bol naposledy ešte dávnejšie, tak v rámci štúdií ma ako prvé napadá Pulp. Na prvé miesta v rámci grafiky by som určite vymenoval chalanov Marek Mundok a Robo Frog. Marek má na svedomí vela krásnych prác okrem iného aj pre Cock Sparrer, Buster Shuffle, Polar Bear Club a iné známe mená v muzike a pracoval takisto aj pre rôzne iné velké firmy a značky, je to vážny makač. Teraz robí pekné animácie ináč. Robo má akýsi tradičný tattoo štýl ktorý strieda s rôznymi komiksoidno newschoolovými designami a tiež pracoval pre tonu známych značiek a umelcov. Ešte ma baví aj Šumichrast a jeho mačacie série, šikovník velký. Ozaj a Marek Menke, ktorého designy majú podla mňa absolútnu a prvotriednu svetovú kvalitu. Tam nie je o čom.
A na videoklip, ktorý by ma nejak zdvihol zo stoličky, u nás stále čakám. Alebo mám fakt len blbý prehľad.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album - Beastie Boys - Ill Communication a At The Drive - in - Relationship of Command Film - Jojo Rabbit Seriál - nemám na ne absolútne čas, ale naposledy som pravidelne sledoval US verziu Shameless. Hra - X Games Pro Boarder a Tony Hawks Pro Skater Tetovacie štúdio - nemám Pivo - pijem ho velmi málo, pokial vôbec a pokial áno, tak je zo mňa pivný buran a väčšinou vypijem hocičo. Ale ak mám vypichnúť jedno domáce, tak určite Stupavar.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Fandím u nás chalanom z PKOTG a ich Family Festu. V Čechách jednoznačne Mighty Sounds.
Vinyl alebo CD ?
Digital
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Asi Martin Šebeň z Davovky/Kóta 22.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
V poslednej dobe mám pocit, že život uteká stále rýchlejšie a tak si popritom vždy spomeniem na to, čo povedal Henry Rollins a uvediem to sem v angličtine, lebo prekladať to mi pripadá ako stredoslovenská verzia britpopu a on to celé povedal za mňa, myslím, dosť obstojne.
Takže prvý: "No such thing as spare time, no such thing as free time, no such thing as down time. All you got is life time. Go.
A druhý: "When you start to doubt yourself the real world will eat you alive. "
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Som EF zo Svor a hlavne hľadám cestu z náročnej situácie, ktorú predo mňa postavila pandémia.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Momentálne mám one man depressive black metalovú kapelu/projekt Svor, kde hrám na všetky nástroje a robím aj spev a hrám v blackovej kapele Mora na basu a riešim aj spev. V minulosti som hral v grindovej kapele, ktorá už nie je, s názvom Hospital Masaker na basu.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Hrám na 5 strunovej bassovej gitare Schecter Stilleto Extreme, ktorej zvuk milujem a 6 strunovej gitare Cort X2, ktorá má tiež svoje kúzlo. Efekt mám Death metal od Digitech, ktorý používam na všetko. Kombá mám všelijaké bessové a gitarové od začky behringer cez kustom a roland. Bicie mám základnú zostavu Millenium a činely mám kadejaké od značky Zuriel cez Meinl a Zildijan alebo čo sa mi podarilo pokupovať zo záložne po lokálnych skrachovaných pankáčoch. Nie som zaťažený na konkrétne značky a ich rady a rád vyskúšam všetko čo mi znie dobre.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Ja sa nad takýmito vecami nejak nezamýšľam, ale myslím si, že je subjektívne lebo tam každý nechá kúsok seba, aj keď len malý. Manuálna zručnosť je fajn a vie dať umeniu zaujímavý rozmer, ale ja som osobne za to, že v jednoduchosti sa skrýva krása.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Myslím si, že nie, ale viem, že sú stále v spoločnosti témy, ktoré sú dosť tabu. Napríklad mne sa stala taká vec, že som dostal mail v ktorom mi napísal jeden správca black metalového youtube kanálu, kde som poslal hudbu, že moju hudbu nechcú uploadnúť lebo som prekročil ich akceptovateľnú hranicu už len názvom albumu Suicide is contagious (Samovražda je nákazlivá), ktorý považujú za dosť extrémny a mysleli si, že obalom albumu propagujem samovraždu. Čo je vlastne pravý opak toho čo som tým chcel dosiahnuť. Samotná samovražda je skôr myslená metaforicky, ale tam asi ani nebola snaha pochopiť pointu a skôr úradoval strach, že ich kanál sa dostane do problémov.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Ja osobne nemám rád, keď interpret vnucuje ideológiu a to je jedno akú, ale to neznamená, že teraz nikto nemá nikde vyjadriť svoj názor a aj taký s ktorým nesúhlasím.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Inšpirujem sa tým čo som prežil a prežívam, prostredím v ktorom som žil alebo žijem, ale niekedy čerpám aj z iných ľudí. Tvorím hlavne keď som pod vplyvom negatívnych pocitov a veľa vecí som zložil po nociach keď trpím insomniou. V minulosti som insomniu bral ťažšie, ale teraz tie noci využívam na skladanie.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Skôr by som to nazval tak, že pieseň s názvom Pohreb snov (z albumu Suicide is contagious) má u mňa špecialne miesto a to preto lebo je to najúprimnejšia pieseň ktorú som zložil a dal som si na nej dosť záležať. Samozrejme pre mňa znamená veľa aj preto, že mi tam hosťuje Graf z kapely Psychonaut 4, ktorú mám veľmi rád a dal tej piesni úplne iný rozmer. Jeho výkon je fakt skvelý.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Tuto nadviažem na predchádzajúcu odpoveď a určite to je Pohreb snov, ktorá je doslova ako taká spoveď. Tým, že pieseň ja hlavne formou hovoreného slova, tak je dobre rozumieť text. A mám rád celý text lebo je to celok. Asi by som nevedel vybrať určitý úryvok.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Môj cieľ bol skladať hudbu, ktorá sa bude hlavne páčiť mne a bude úprimná. Na depressive blacku mám najradšej, že interpreti sú dosť úprimní. Realita je taká, že keď sa vrátim ku každej nahrávke ktorú som spravil, tak presne evokuje tie pocity čo som vtedy prežíval a viem to ako keby prežiť znovu. Na základe toho viem, že som tým songom zvládol vyjadriť presne to čo som chcel.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Po vydaní albumu Suicide is contagious som dostal zopár mailov a správ, kde mi ľudia ďakovali za hudbu, že im pomáha prekonať ťažké obdobie. Čo ma milo prekvapilo lebo som to vôbec neočakával. Ono to znie divne, že depresívna hudba niekomu pomáha, ale je to tak lebo sám som jeden z tých ľudí, tak ich chápem. Pri tomto druhu hudby je to asi maximálne zadosť učinenie.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
No v kapele Mora sa v minulosti stalo viacero zvláštnych (skôr negatívnych) vecí a aj preto lebo jeden bývalý člen má vážne psychické problémy a nedávno som sa dozvedel, že niektoré jeho presudo-ja sa ešte prezentuje ako člen kapely a cielene ľuďom ubližuje na internete, čo ešte bude mať dohru. Dlhé roky som ho nevidel a viem, že aj na mňa v minulosti skúšal tieto ťahy po ukončení našej spolupráce. Týmto smerom chcem aj varovať každého, nech si dávajú pozor na človeka čo ponúka zdarma logá, spoluprácu na hudbe či splitkách alebo sa bude tváriť ako bútlavá vŕba a ťahať z vás dôverné informácie. Fakt záleží aj od počasia kým je v ktorý deň a môže sa prezentovať aj ako žena, už to robí dlho a ide mu to. Ja len, že nikdy neviete kto je na druhej strane a ako bude s tými informáciami nakladať alebo ako vás bude ťahať za nos.
Čo sa týka tej dekadencie, tak prezident už nemôžem lebo som porobil kadečo, ale nemyslím si, že som prekročil nejakú fakt hranicu.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Mám veľa nápadov, ale radšej som keď niečo spravím a potom sa tým prezentujem. Takže až budem mať niečo zaujímavé, tak sa o tom dozviete.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Asi skôr nie, ale ak by som aj bol súčasťou napríklad blackovej scény, tak skôr len ako taký duch čo sa sem tam niekde mihne alebo je sem tam začuť jeho tvorbu.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
No tu ide hlavne o to, že pred rokom 1989 to kapely u nás nemali vôbec ľahké a potom ako keby bol veľký tresk. Ja má rád hlavne hudbu 90. rokov či už u nás alebo vo svete. Niečo bolo vtedy na tej atmosfére čo tu dnes chýba. Určite je počuť aj na mojej hudbe vplyv viacerých žánrov z 90. rokov.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Vtedy mali výhodu, že ľudia si viac vážili koncerty, festivaly, fyzické nosiče a aj samotné kapely. Dnes je výhoda internet a možnosť si doma nahrať hudbu. Predtým to nemali takto jednoduché, ale zas mám pocit, že dnes je toho až moc a ľudia si to všetko vážia menej.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ja mám rád aj mainstreamové veci aj undergroundové veci a proste je to o tom, že buď sa mi niečo páči alebo nie, nie som žánrovo obmedzený. Keby mám menovať, tak by toho bolo asi dosť, ale aby som to ozrejmil tak komerčnejšia je Tublatanka a undegroundové je Korium.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
V jednoduchosti si myslím, že ich spája vzťah k hudbe a rozdeľuje potreba niečo nadraďovať a podraďovať na základe žánru.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Elitárstvo, ktoré je pre mňa úplne nelogické až pózerské a napriek tomu, že sa v týchto veciach pohybujem dosť okrajovo, tak vždy na to niekde natrafím.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Mám rád keď má kapela vlastný zvuk a spoznám ju napriek tomu, že od nich ani ten song nepoznám, ale hneď je počuť, že sú to oni. Ale tu by sme sa bavili asi skôr o zahraničných kapelách. Mám radšej keď sa aj naše kapely snažia dosiahnuť vlastný zvuk/štýl. Napríklad Krolok má zaujímavý zvuk aj štýl a páči sa mi celkovo dizajn albumu Flying above ancient ruins. No čo sa týka klipov, tak u nás ma nič nezaujalo a štúdio som nevidel ani na obrázku.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album ku ktorému sa rád vraciam už dlhšiu dobu je The Cure - Pornography lebo je miestami dosť temný a melancholický a má zaujímavé texty. Kniha ktorú mám rád je Animal farm od Geore Orwella lebo pekne poukazuje, že kde je skutočný problém vo vládnutí. Film ku ktorému sa rád vraciam je Fight club od Davida Finchera lebo pekne odzrkadluje celkovú spoločnosť a hodnoty so štipkou čierneho humoru. Serial ktorý ma milo prekvapil bol The boys lebo je vtipný a dosť násilný a miestami zachádza oveľa ďalej než podobné seriály. Hry nehrám vôbec a nemám tetovanie. Pivo mám rád Bernard alebo Čiernu horu, ale musí byť dobre načapované.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Veľmi sa mi páčila akcia s názvom Fire's Burning Festival I a boli tam fakt dobré kapely a dobre som sa zabavil, dosť som pil, ale neubralo to na zážitku. Ešte ma dokonca v nočáku do Nových Zámkov prepadla nejaká partia čo si myslela, že si zo mňa spravia srandu za to ako som bol oblečený a nakoniec sa po pár vetách so mnou rozhodli presadnúť do druhého vagónu. Asi som bol presvedčivý. Každopádne by som prijal ešte takú akciu.
Vinyl alebo CD ?
Vinyl mám rád doma a CD v aute.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Aktívny hudobník môže byť kľudne aj Maťo Ďurinda z Tublatanky. Neaktívny hudobník by bol Koronas z Korium.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Čo sa týka citátu: "Či si myslíš, že to dokážeš alebo nedokážeš, tak v oboch prípadoch máš pravdu." Už ho použilo toľko ľudí, že neviem kto je skutočný autor. Možno som tým niekoho zaskočil, ale je to fakt zo života.
Na záver chcem poďakovať za oslovenie a možnosť vyjadriť sa. Som rád, že sa u nás dejú konečne aj veci ako je tento blog a som zvedavý na ďalšie rozhovory.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Okrem iného budem pravdepodobne jeden z tých, ktorí vidia v hudbe potenciál, ako dať veciam zmysel a význam. Toto presvedčenie okolo seba rád šírim s väčším či menším úspechom. Deň po dni, rok za rokom. S daným nastavením potom zvyčajne prehliadam to, čo niektorí označujú za pragmatickú stránku života.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Dlhé roky som tvoril hlavne do šuflíka, primárnym nástrojom ostáva gitara. Dnes sa nevyhýbam čomukoľvek, čo je schopné vydať zvuk. Samozrejme, boli tu mnohé pokusy, ako sa realizovať aj smerom von. Z nostalgie spomeniem liptovskú úderku regionálneho významu - Kneel in Dust. Nekonečná sranda a kamarátske puto trvajúce dodnes. Bývalý spoluhráč Andrej robil pre Jób nedávno vizualizácie a mentálny support. Kubo s Marom po rozpade Kneel in Dust založili dnes už zvučnú hobľovačku Ataraxia.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Za tie roky sa všetkej možnej techniky nahromadilo skutočne veľa. Ak však ide o nástroj, musí byť dobre nastavený a inšpiratívny. To je základ. U mňa je to PRS singlecut od gitarára Janeckého. Pri elektronike a efektoch už zväčša funguje priama úmera medzi kvalitou a cenou. Treba však povedať, že v súčasnosti už aj základné rady nástrojov, krabíc a elektroniky poskytujú úctyhodnú kvalitu. Treba skúšať, veľa počúvať a od istého momentu, keď je vysnívaný pedalboard hotový a gitara nastavená, menej sledovať internet. Možnosti vedia strašne zahltiť myseľ. Posledný inšpiratívny nástroj, ktorý mi robí radosť, je kláves Yamaha Reface CP - zbierka analógových pián. Pozor, netreba sa nechať zmiasť výzorom hračky. Roky som zvuky pián ako sú Fender Rhodes či Wurlitzer obdivoval, teraz ich mám v kompaktnej podobe doma.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Umenie má svoje objektívne kvality a ak ich dokážeme jasne pomenovať, vieme o nich viesť fantastické debaty - bez ohľadu na naše subjektívne prežívanie. Povedané ináč, osobne sa dokážem pozerať aj na kapelu, ktorá je mimo môj vkus, pretože sa zameriam na objektívnu kvalitu kapely, hudobníka - virtuozitu, frázovanie, zvukovú farbu, prácu s publikom, na čokoľvek hodné pozornosti. Keď sa už človek čo to o objektívnych kvalitách namudruje, je dobré ich porušovať a ponoriť sa do seba. Tam sa začínajú diať veci, ktoré radi označujme slovom autentický. Existuje tu totiž paradox: čím viac robíš umenie pre seba, tým je väčšia šanca, že zasiahne rovnako silno aj iných. A kedy nastáva moment tzv. umenia? Od niekoho bystrého som počul peknú definíciu. Umenie vzniká z módu musieť. Kríza, nekríza, tvorca si ide stále za svojím bez ohľadu na podmienky. Preto toľko ľudí opúšťa kreatívneho ducha, akonáhle začne život naberať na obrátkach. Nemá v sebe zakódovaný mód, že umenie je to, čo robiť musí.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Umenie by malo byť pravde nablízku, no a pravda býva často dosť nepríjemná až brutálna. V tomto prípade rád siaham po umelcoch, ktorí vedia majstrovsky pracovať s iróniou a satirou. Viacúrovňový humor vie fungovať ako perfektný obranný mechanizmus aj pri témach, na ktoré je ťažko len pomyslieť.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Ak sa osobné deformácie a zakolísania priamo nevelebia v tom, čo počúvam, pozerám, prijímam, viem rešpektovať veľa. Treba odlišovať medzi súkromím a tým, čo je produktom interpreta/umelca či iného profesionála. Ak by to bolo ináč, spoločnosť by skolabovala veľmi rýchlo. Stále dokážem počúvať Jaromíra Nohavicu a rovnako hltavo čítať Kunderu aj po tom, čo sa prevalili ich údajné spolupráce s ŠtB. Okrem iného som nepostrehol, že by prestali hrať Jacksona aj napriek všetkému, čo o jeho deviáciách dnes vieme. Ostatní nech hodia kameňom.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Čím dlhšie sa snažím hudbu tvoriť, tým radšej sa obzerám mimo hudbu. Podnetov je všade prebytok a bavia ma tie tradičné ako kniha a veľa dokumentaristiky. V neposlednom rade nasleduje kopec ľudských podnetov, rozhovorov a stretnutí. To vie pohnúť inšpiráciu vpred.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z uverejnených skladieb hovorím Mlčanie z EP MMXIX. Úvodný motív vznikol niekde v ružomberskom praveku, keď sme s kamošom objavili čaro efektu delay (to je to, čo opakuje signál). Skladba sa začína citáciou z výnimočného filmu Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, kde sa redaktor "hríbovsky" pýta "Čo je najdôležitejšie v živote?!". Či Mlčanie hráme na skúšobni alebo naživo, vždy sa mi veľmi jasne premietajú spomienky spojené s touto skladbou. Za x rokov nabrala veľmi veľa osobných významov.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Otázka, ktorá musí potešiť každého, kto sa pýta inštrumentálnej skupiny. Texty sa však s nami tiahnu neustále, no v inej než spievanej forme. Prechovávam úctu k slovu. Textami a slovom potom šperkujeme sociálne siete, živé vystúpenia, ale aj krčmové debaty.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita ?
Ambíciou bolo vždy tvoriť takú hudbu, ktorú by som rád počúval. Toto je základ. Ak by v tomto smere nastal nejaký posun, je to známka, že niečo nie je v poriadku. Zatiaľ som preto veľmi spokojný a v tomto smere naplnený. Myslím, že v kapele panuje podobná atmosféra. Jedine že by...
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Tu by stačilo skopírovať odpoveď na otázku vyššie. Môžem však povedať, že ma prekvapilo, že Jób napriek "garážovému" EP zarezonoval nielen u kamošov a známych, ale podarilo sa nám za veľmi krátke obdobie odohrať takmer 30 koncertov na prevažne lukratívnych miestach. Rovnako nás v kapele milo prekvapilo, že naša hudba je stráviteľná ľuďmi, ktorí sú tvrdej hudbe vzdialení a na druhej strane nás dokážu rešpektovať aj tí, ktorí preferujú povedzme extrémne žánre. Naše publikum považujem za jeden z najsilnejších momentov.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Rebríček dekadencie si nosíme so sebou a podľa uváženia staviame až k nebesám.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
S kapelou Jób je to jednoznačne album. Materiál máme pripravený dlho, realizácia z pochopiteľných dôvodov mešká. Radi by sme uzatvorili jednu etapu a sústredili sa na nové skladby, ktoré sa už vynárajú na povrch.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej ?
Cítim sa byť spätý viac s jednotlivcami ako s nejakou špecifickou scénou. V domácej Nitre sú to hlavne chalani z Underdose. Gitarista a spevák Miňo nám dokonca nezištne zbúchal aj celé EP priamo u nás na skúšobni. Obrovská vďaka! Dlhšie sme sa nevideli s kapelou AIN, čo je prísny, ale melodický black metal. Veľa pre nás spravil Béďo, rovnako Natália z Nezávislého ateliéru 37: to je drvivá väčšina našich videí a fotiek alebo mentálnej podpory a zábavy na cestách. Na týchto ľudí sa lepí kopec postavičiek, ktoré sa v dobrom počasí združujú na Hideparku a v tom horšom sklonia hlavu v bájnej oáze Mariatchi s nemenej bájnym majiteľom Richťom. Ten tu roky tvrdohlavo drží UG kultúru nad vodou a dokonca nám aj pokrstil debutové EP MMXIX.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Na takúto hĺbkovú analýzu si netrúfam, na to som ešte mladé ucho. Každopádne, dnes sa má scéna ako v bavlnke. Kluby, vybavenie, technika, festivaly...možnosti sú neporovnateľné, na druhej strane, záujem sa rozptýlil medzi iné, na pozornosť menej náročné formy zábavy. Hovorím ako by sme tu nemali krízu, no underground sa vždy pozviecha ako prvý. Pevne v to verím!
V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Možno to bol iný životný pocit. Dnes sledujeme zaujímavú vec. Rock a metal sa úplne vytratili z mainstreamu. Dnes už žiadna rocková kapela nemá v hitparáde miesto. Nie, že by rebríčky boli dôležité, ale z globálneho hľadiska sú aj rebríčky zaujímavým ukazovateľom. Rock prestal ladiť s pocitmi tejto doby. Stal sa z neho dinosaurus, fosília na dne hudobného jazera. Možno to svedčí aj o tom, že scéna nie je taká početná, ale viac fanatická - v tom dobrom zmysle slova. Nech každý posúdi sám.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Undergroundová muzika je ako mafia. Ak s tým raz začneš, nie je cesty von. Takmer všetko, čo som počúval kedysi, sa mi páči aj dnes, mení sa len vzťah. Niečo mám nemenne rád, iné je už skôr nostalgia. A ak sa pýtaš takto široko, ani neviem, kde začať. Spomeniem jeden kult za všetky ešte z čias ZŠ. Depresy a ich album A Grand Magnificence. Death metal bol vtedy u mňa na prvom mieste. Zo žánrov to bolo všetko, cez punk, extrémny metal, neskôr sa pridalo kopec jazzu, popu a experimentálnej muziky.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Určite ich spája zvedavosť a túžba realizovať sa. Rozdeľuje ich to, o čom potom nasratí spievajú v pesničkách - všetky tie obyčajné ľudské veci, ktoré sa učíme riešiť celý život.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Tejto tradičnej disciplíne by som sa rád oblúkom vyhol. Ak sa mi niečo nepáči, obraciam prst na seba a skúšam, či by to nešlo ináč. Ak nie, vyhundrem sa pri pive.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Uff. Skúsim v skratke a na prvú. Dlhé roky sledujem Dávida Kollára. Jeho hyperaktivita a spolupráce hovoria za všetko. Podobne vysoko u mňa stojí Katarína Máliková. Mali by spojiť sily, mohol by z toho byť silný export. Ak štúdio, tak Pospiš a Sillay a ich vydavateľstvo Real Music House. Z metalu ma naposledy veľmi zaujali Wine Fault s ich albumom DNO. Zvukovo, produkčne aj graficky. Naposledy sme v kapelnom chate nešetrili chválou pri Sise Féher. Výborný slovenský ambient tvorí Alapastel. Posledný koncert sme odohrali v Bytči so šialeným projektom Predskokan Otrok, za ktorým nie je nik iný ako Miro Tóth. Naživo mám zväčša radosť z väčšiny kapiel, ktoré nás pozvú alebo s nimi hráme. Naposledy to boli na spoločnom turné kamoši Besna, skvelý Shallov a čuduj sa svete, aj black metalisti Sorgoth boli naživo prísni a presvedčiví ako sa patrí. Ak niekto hovorí, že doma máme málo dobrej hudby, mám podozrenie na lenivosť.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo, ktoré odporúčaš a prečo.
Začnem od konca. Pivo akékoľvek, hlavne v dobrej spoločnosti. Tetovanie šlo vždy bokom akonáhle som otvoril sekciu hudobných nástrojov na bazoši. Priority. Sviatočne dokola prekladám dve hry: Diablo 2 a Heroes 3. K tomu myslím netreba komentár. Z kníh by som odporučil napríklad menej známu Šimečkovovu novelu Ďzin, aj jeho posledné úvahy Telesná výchova. Jeho myslenie aj jazyk sú návykové. Naposledy som do knižnice založil knihu Hillbilly Elegy (J. D. Vance) s prekvapivým množstvom paralel s malomestským životom tu doma. Teraz sa chystám aj na dve pomerne nové hudobné knižky Všechny kočky jsou šedé (Hroch, Veselý) a Hudba Inak od Petra Katinu. Pri filmoch a seriáloch nie je núdza. Nanúti vám ich nejaký predplatený algoritmus.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Hrdo hlásim, že som mal to šťastie pravidelne navštevovať tie najlepšie festivaly na okolí. Každý je niečím unikátny a nerád by som zostavoval rebríček. Pohoda, Brutal Assault, rovanko poľský OFF sú skvelé. Každý s inou dramaturgiou a genius loci. Po rokoch ma však tešia najmä tie malé. U nás doma sú to Hradby Samoty a všetkým fanatikom odporúčam odhodlať sa do meky post-rocku na belgický festival Dunk! Rodinná atmosféra a kultivované publikum sú odmenou.
Vinyl alebo CD ?
Zbieram CD a pravidelne nakupujem knihy. Nespomínal som aj zbierku nástrojov a zvukovej techniky? Vinyl som oželel z existenčných dôvodov.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Koncom roka som sa pristihol ako dokola počúvam album DNO od bratislavských Wine Fault. Je výborný po každej stránke, čudujem sa, že nepresiakol viac UG komunitou. Rád by som počul aj o chalanoch z Underdose. Dúfam, že album je na spadnutie a keď príde čas, povstanú z popola.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Nebuď chuj! Desatoro pre rýchlu dobu. Myslím, že to niekde utrúsil sám Pišta Vandal.
Odpovede sú za celú kapelu, opovedali M. a H. otázky ohľadne SK scény zodpovedal M.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Sme Zmyrna a hráme atmosferický black metal inšpirovaný životom v stredoveku a jeho vizuálmi. Hráme ho tak ako vieme a chceme. Sme českoslovenké trio, stretli sme sa v Prahe. Toto je naša druhá zostava: M. - hudba, gitary, spev, H. - basa, spev, J. - bubny. Aktuálne riešime vydanie našeho debutového EP. V pláne je vinylová verzia a MC kazety rôzne po svete.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Ja M. som koncom 90tych rokov rokov bol v aktívnej grindcore kapele, kde som spieval. Okrem toho som bol aj v iných projektoch podobného žánru, mimo iné robil som aj noise niekedy okolo roku 2000. H. má dungeon synth projekt.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
H. má starú Jolanu D-bass, ktorá už vyzerá ako zo stredoveku, ale ešte stále má dobrý zvuk. Ja hrám najčastejšie doma na Velvestate VS102R, na gitare Jackson JS32 Warrior a efekty použité na nahrávke boli BOSS MT2 a HM2. Na skúšobni máme rôzne aparáty ale nič extra, skôr sa snimi trápime. J. bubnuje úplne na všetko a činely má snáď všetky popraskané a obrúsené.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Je subjektívne. Potreba vyjadriť sa.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Nemá, hranice sú čisto subjektívne. Ale spoločnosť ti ich rada vymedzí.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Vlastné zhodnotenie, svedomie, vkus a nálada.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Knihy, filmy, hudba, miesta, ich príbehy a atmosféra. Kapelu vedieme na základe predstavy o zvuku, nálade a téme.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Máme vonku iba 2 songove EP z hotových 8 songov. Nahrali sme iba dva. Vyberali sme pocitovo tie, ktoré nám momentálne sedeli. Úplne náhodne sú oba v rovnakom tempe. Maju k sebe blízko a tvoria príbeh.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Táto silná veta v našom texte je stará viac ako 700 rokov "sanza speme vivemo in disio". Všetky texty sú dôležité. Sú výpravou do minulosti.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ak sa bavíme o Zmyrna, tak to bola potreba dostať zo seba nápady v prijateľnej a hrdej podobe. Realita to predbehla. Ešte pred dvoma rokmi som neveril, že budem hrať niekedy na gitaru.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Na ten čakáme, ale teraz sú to skvelé reakcie na naše debutové EP.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Vtipná historka od nudnej kapely, ktorá sa nám nechce písať ani prikrášľovať a nikoho nezaujíma.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Celý album v podobnej nálade s viac stredovekými prvkami.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Všetci sme už síce v strednom veku, ale sme tu s úplne novou a mladou kapelou a akceptujú nás naprieč scénami, nevieme sami kam by sme mali patriť.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Prešiel som rôznymi scénami od 90tych rokov, nechce sa mi rozpisovať rozdiely v dekádach. Ale boli to nadšenci s fanzinmi, distrá s demonahrávkami, poštová komunikácia a výmeny. Scénu ovplyvnilo postupné otváranie sveta, príchod zahraničných kapiel k nám, možnosť cestovať našim kapelám za hranice, dostupnosť hudobných nosičov. Vznikali metalové programy v tv a rozhlase, neskôr to enormne zrýchlil internet, sociálne siete atd. To všetko rozhodne pomohlo scéne. A teraz sa pozri ako to je dnes. Kto toto zažil, nostalgicky povzdychne.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Bol hlad po brutálnych kapelách. Výhodou bola neopozeranosť a dalo sa priniesť niečo nové a originálne a určovať smer. Síce nahrávky v tých časoch zneli rovnako. Dnes je výhodou dostupnosť aparatúry, nástrojov, je tu extrémne rýchla komunikácia. Na druhú stranu vzniká hromada skupín, ktoré nie sú vôbec autentické, publikum je presýtené a rozmaznané. Vtipné je, že tu je opäť dopyt po kapelách, ktoré vyzerajú a znejú ako tie z 90tych rokov.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Z metalu to boli: Mentality, Protest, Bestialit, Dehydrated, Thalarion, Dysanchely, Typhoid, Embalmed, Depresy, Dementor, Dissonance, Phantasma, Apoplexy, Lunatic Gods. Je toho naozaj veľa, toto som dal narýchlo z hlavy. Dnes sa asi nezmenilo nič. Mám rád stále rovnaké žánre, ale mám väčší hudobný záber a viac si vyberám.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Kedže dnes už nie je prečo a ani koho provokovať, tak okrem sebarealizácie, asi len úspech, sláva a peniaze a rozdeľuje ich prave úspech, sláva a peniaze.
Čo ťa na domácej scéne serie?
H. hovorí, že je to malý rybník, všetci sa poznajú, čo je výhodou aj prekliatím. Mne nesedia umelé kamarátstva udržiavané kvôli výhodám.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Z česka ma naposledy zaujala kapela Kult ofenzivy. Niekde som sa výmenou dostal ku kazete "Symfonie oceli" a baví ma nálada a priamočiarosť. Zo slovenkých skupín dlhodobo fandím skupine Čad. Netvrdím, že žeriem všetky ich albumy, ale je super pozorovať ich vytrvalosť. Hrajú vlastný štýl, robia si všetko sami na profesionálnej úrovni. Videoklipy kapiel ma už 20 rokov absolútne nezaujímajú. Preferujem dobre natočené koncerty.
H. z českej scény spomína skvelý death metal v starom štýle Sněť, ktorým práve vyšlo LP, Morkhimmel a Oči vlka.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Keď si sa spýtal na album tak prvá myšlienka je Septic Flesh - Esoptron. To je pre mňa jeden zo zásadných albumov, ku ktorým sa vraciam už skoro 25 rokov. Moje úplne prvé CD v zbierke bol Brutal Truth - Extreme Conditions... Stále ho mám a stále je to nadčasové. Druhé CD bol Broken Hope - The Bowels... tieto tri albumy sú tipy pre tento rozhovor. Ako vidíš sú žánrovo úplne inde. Ak by sme šli ďalej asi spomeniem skupinu Laibach. Z kníh bez debaty Meno ruže a určite odporučam pozrieť aj film a dokonca ma bavil aj seriál. Obľúbené knihy mám od Jacquesa Le Goffa. Bavi ma skrátka jeho pohľad na stredovek a jeho postrehy. Filmy od Pasoliniho, Felliniho, Buňuela, Jodorovskeho, Bergmana, Seidla, Korina, Sorentina, Lanthimosa a od nás ma baví československá nová vlna. Seriál: Vojna volov (1987) a Robin of Sherwood (1984).
H. má rád z pív Radegast, pretože je vraj horký a dobrý. H. vytiahol z hudobnej klasiky Enslaved - Eld, Dimmu Borgir - For all tid, Beherit - Drawing down the moon. Z hier Dark Souls 1. a Diablo 2.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Utgard, pretože je tam dobrá hudba a prednášky a k tomu krásna výprava do minulosti s ľudmi, ktorí tým žijú. Držim palce v prežití aj Hradbám Samoty. Tieto roky sú pre nás všetkých veľkým zúfalstvom.
Vinyl alebo CD ?
Vinyl.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Gladiator a rozhovor o metale, to by som si rád prečítal, alebo možno ani nie.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Mišo: Som Michal hrám na basu v Ďase a v týchto dňoch ma nezaujíma nič, čím by som sa mohol pochváliť. Ráno vstávam, chodím do práce, po práci idem buď domov, raz za čas do skúšobne prípadne vybehnem na kus do prírody. Nie som jedne z tých, ktorý dokáže opisom svojho dňa motivovať k zmene toho svojho ostatných.
Marek: Som Marek a robím čo viem, nech to celé dopadne čo najlepšie.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Mišo: Hral som postupne v kapele Chilly Práshock, Via Anima a momentálne Ďas. Všade na basu, keďže na nič iné hrať neviem.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Mišo: Hrám už dlhé roky na mexický jazz bass. Aparatúru som veľakrát menil, lebo som nebol nikdy dlhšie ako 2 mesiace spokojný s tým, ako zniem, už ale som. Hrám na Orange Terror Bass, ktorá stojí na dvoch bedniach 1x15 a 2x10.
Marek: Mám nejaký vyskladaný telekaster z bazáru a je to fajn gitara, nejakú lampovú hlavu, k tomu bedňu, a krabičky dve: hnev a ozvena.
Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Mišo: Pre niekoho je umením, keď sa nahý poleje krvou z prasaťa a pre niekoho iného zas háčkovaný obraz svojej rodnej dediny. Ten zakrvavený človek má pre ľudstvo svojim výtvorom veľký odkaz, no babičke z Horehronia sa môže zdať, že je to zvrátené. Keď ona povie, že sa jej určite viac páči háčkovaný obraz, je to subjektívny alebo objektívny pohľad na tieto dva druhy umenia?
Marek: No dalo by sa na to pozrieť aj tak, že manuálna zručnosť je vlastne umenie. Ale ak to má byť moment, tak asi ide o to prekvapiť, priniesť človeku niečo na čo nebol pripravený a čo mu vyhodí ističe.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?
Mišo: Ak by sa napríklad jednalo o umelca, ktorý svojim umením poukáže na zvrátenosť detskej pornografie, ide podľa mňa o umenie. Ak by sme si však zobrali umelca, ktorý považuje detskú pornografiu za umenie... tu by som tú hranicu položil.
Marek: Myslím, že keď sa nejaké etickoempatické hranice prekročia už neide o umenie.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?
Mišo: No napríklad ak by považoval za umenie detskú pornografiu. Ak by bral ako umenie akúkoľvek propagáciu násilia. Myslím, že vtedy by som ho nedokázal akceptovať.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?
Mišo: Najviac tvorí Marek. Takže on je v podstate tá inšpirácia, od ktorej sa odvíjam ja. Ja som o tvorivé črevo, zdá sa, prišiel už dávno (smiech).
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?
Mišo: Určite mám radšej nové veci, ako tie staré. Každý sa vyvíja a vyvíja sa aj hudba, ktorú hráme.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?
Mišo: Vždy som si chcel zahrať na Pohode. To mi ostalo.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra)?
Mišo: Každý koncert, kde ľudia úplne pochopia to, čo hráš. To pocítiš a po koncerte si povieš, že to bolo ono. Bolo ich pár a spomínam si na ne dodnes.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Mišo: Nerobím si žiadne plány. Koniec koncov, dnes sa ani žiadne plány neoplatí robiť (smiech).
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?
Mišo: Momentálne sa necítim byť súčasťou žiadnej scény.
Marek: Áno, tak trochu VŠETKÝCH, ak by oni chceli :).
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
Mišo: Výhodu mali v tom, že si stačilo založiť bandzone, a hudba sa šírila medzi ľudmi ľahšie. Dnes keď nemáš Facebook či dokonca Spotify, ako by si ani neexistoval. Dnes je ťažšie dostať hudbu k ľuďom. Je jej neskutočný pretlak, takže sa tomu ani nečudujem. K ľudom sa dá dnes iným spôsobom dostať jedine cez koncerty. Tých je ale dnes nula celých nula celých nula nula.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Mišo: Keď som bol násťročný, fičal som si na panku. Takže klasicky Zóna, Slobodka, Davovka. Potom všetko čo vzniklo na Slovensku a v Česku zo žánru ska a reggae. Neskôr som si išiel skôr tvrdšie slovenské veci ako Na Smiech, Madcult, Čad, If There is a Hope, Adacta, z Česka zas Rapsöd, John Ball, Balaclava, Ravelin 7, Thema Eleven. Dnes počúvam všetko, čo sa mi zapáči. Hip hop, funk, reggae, elektroniku a Deftones.
Marek: Z tých kapiel pobliž som mal veľmi veľmi rád Lazy Grudge, Paskudu, Nasmiech, Čistú Ryžu, Nesme, Zkoušku Sirén, Sound of qualm, the Public, ... a priznám sa že v nových podzemiach som stratil prehľad a nič viac ma v tejto chvíli nenapadá.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Mišo: Nič ma neserie.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?
Mišo: To, čo mi za posledné roky najviac utkvelo zvukovo a hudobne zo Slovenska, sú určite NVMERI a ich album I Don´t Think So.
Marek: Zvukovo z domácej scény GLEB.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Mišo: Hudobný album som napísal pred chvíľou. Nečítam veľa, ale z toho, čo som čítal, odporúčam Elon Musk: Tesla, SpaceX a hledání fantastické budoucnosti a Futbalovú horúčku od Nicka Hornbyho. Seriál Twin Peaks, počítačovú hru ani tetovacie štúdio odporúčať nebudem žiadne, pretože to nie sú veci, v ktorých som doma. Pivo určite Urpiner dvanástku a Bažant sedemdesiattrojku.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
Mišo: Pohoda festival, lebo je to skutočná pohoda a Uprising festival, lebo reggae a elektronika.
Marek: Hocičo okrem Pohody a Uprisingu, to sú slniečkárske pičoviny (smiech). Ale nie, prepáč Mišo.
Vinyl alebo CD?
Mišo: Spotify (smiech). Som v pohode aj s cédečkom aj s platňou. Platňa má niečo do seba, dokonca som ich doma aj pár mal. Aj gramofón. Ale bol som príliš lenivý na to, aby ma to pri sebe udržalo dlhšie.
Marek: CD, čaro gramca šetrím na zimu života, keď bude čas.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Mišo: Wrbo.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Mišo: Dodržiavajte protipandemické opatrenia.
Marek: Nuž tématicky mi k poslednej otázke najvác sedí "this is the end" - Jim Morrison.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Ahoj, volám sa Martin a som človek, ktorý rád spoznáva nové veci, nové chute, nové emócie, všeobecne nové odtiene života. Tieto veci najradšej spoznávam cez hudbu, preto ma v týchto dňoch, ale aj vo všetkých uplynulých dňoch najviac zaujíma hudba. Spievam v kapele Gloom, kde môžem tento svoj záujem či diagnózu rozvíjať naplno. Konkrétne v týchto dňoch sa zamýšľam nad tým, ako kapelu posunúť ďalej napriek týmto neľahkým korona časom. Je to veru brutál namáhavé, no inšpirácie mám dosť a som pripravený posúvať hudobne a profesionálne dopredu nielen kapelu, ale aj seba.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Asi tak pred štrnástimi rokmi som začínal za mikrofónom v prešovskej kapele ASHES, s ktorou sme nahrali malý demáč v duchu takého svieži hardrocku. Začínali sme ale covermi od Metallicy a boli to veru krásne, naivné a pohnuté časy. Ako však šiel čas neúprosne ďalej, naše cesty sa prirodzene rozišli. Naše hudobné cítenie a predstavy o tom, ako by mala naša hudba vyzerať sa diametrálne líšili preto sme si dali zbohom. Po tomto rozchode, ktorý by som prirovnal k rozchodu s frajerkou po nefungujúcom vzťahu som jeden celý rok nechcel počuť o tvorení hudby a vo svojom voľnom čase som sa asi len tak ponevieral s kamošmi po krčmách. No po čase som začal cítiť umelecký pretlak nových hudobných nápadov a myšlienok a s ďalšími kamošmi sme založili deathmetalovú kapelu BLOODY CHERRY ktorá bola takou zmesou kapiel In Flames, Bloodbath či Hypocrisy. V tejto kapele som si skúsil pre zmenu growling, keďže dovtedy som sa venoval iba čistému vokálnemu prejavu. Vcelku nás to všetkých bavilo, dali sme dokopy asi 8 deathmetalových vypaľovačiek a zahrali si za rok našej pôsobnosti až jeden skvelý koncert. Nejako to však neskôr šlo smutne do stratena... vlastne ani neviem prečo to skončilo. Dôvodom mohlo byť možno aj to, že každý z nás mal aj iné hudobné projekty, ktorým sa venoval a jednoducho sme nestíhali byť na viacerých miestach naraz. Po nejakej pauze si ma našiel GLOOM, v ktorom pôsobím na poste speváka doteraz. Okrem toho som minulého roku prijal pozvanie od kamoša Lukáša Tróna zhostiť sa vokálov na deathmetalovom projekte SIK SALVATION, ktoré som s radosťou a nadšením prijal. Je to také naše malé ukričané dieťa, ktoré odkazuje na oldschool death metal švédského strihu. Pred koncom roka 2020 sme vypustili dvojskladbové EP „Forever cease to be“ ako takú malú ochutnávku full albumu, ktorý verím, že sa podarí dokončiť a vydať tento rok. Plánov na tento rok je naozaj veľa. S mojou kapelou GLOOM chystáme zopár prekvapení a verím, že sa nám podarí čo najviac koncertovať. Je trošku smutné, že sme v apríli minulého roka vydali album AWAKEN a aj napriek výborným ohlasom, recenziám či už doma alebo v zahraničí sa nám ho pre súčasnú nepriaznivú situáciu vo svete nepodarilo spropagovať tak, ako by sme chceli. Áno, virtuálny svet ponúka obrovské možnosti na propagáciu. No to nie je ani zďaleka všetko. My potrebujeme žiť s fanúšikmi aj na koncertoch, nielen pri modrobielych obrazovkách. Verím, že sa nám to čím skôr podarí, verím, že ľudia nezabudli na ten pocit „byť na koncerte“, a dýchať tú podmanivú atmosféru.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Vieš čo, ako spevák nemám toho až tak veľa na rozdiel od gitaristov, ktorých pedalboardy častokrát dosahujú rozmery malých rodinných domčekov :D Momentálne používam dynamický mikrofón Shure Beta58a a som s ním maximálne spokojný. Je to už v podstate taká osvedčená kvalitná klasika. Čo sa týka efektov, tiež to nepreháňam, maximálne si do vokálu primiešam trošku halu, trošku delay-u a to je tak všetko. Skôr sa snažím o to, aby môj spev znel prirodzene a aby vynikla každá emócia, ktorú chcem dať prostredníctvom spevu von. Samozrejme je to závislé aj od žánru, ktorý robím. Ak by som spieval napríklad v nejakej elektro, industriál metalovej kapele, tých efektov by bolo prirodzene viac.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Myslím, že tým momentom je to, že umenie dokáže byť nadčasové. A nielenže dokáže presahovať čas, dokáže presahovať aj priestor tým, že človeka vťahuje do nových vnútorných svetov. Keď som za mikrofónom, či už na koncerte alebo na skúške, všetky problémy, čas a priestor odrazu ako by neexistovali. Vtedy existujem len „niekde tam“, kde mi je dobre a cítim sa tam bezpečne. Nie je to ale tak, že sa odrežem od ľudí a utečiem pred nimi do svojich svetov. Práve naopak, keď sa napoja na tú istú vlnu, dokážeme byť spolu „niekde tam“, kde je nám dobre a kde všetko do seba zapadá. Možno to niekto volá priblíženie sa k bohu, ja to volám splynutie s momentom a transformácia ducha. Manuálna zručnosť môže tiež určitým spôsobom transformovať ducha, ak to čo človek robí, robí s láskou. Ak to robí z donútenia, nikdy tento svet svojou prácou nepresiahne. Veď napríklad taký remeselník, ktorý svoju manuálnu zručnosť pretavuje do krásnych umeleckých diel je tiež umelec. Preto by som to v istom zmysle až tak striktne neoddeľoval.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Sloboda myslenia a ducha patrí určite medzi hlavné atribúty umenia. Ak však demonštruje a priamo podporuje násilie, rasizmus a podobné veci, nemá to s umením podľa mňa nič spoločné. Iné je, ak chce nejaký umelec poukázať na nejaký problém, tým že vo svojich textoch pracuje s nepríjemnými témami. Treba však čítať medzi riadkami. Nemám napríklad problém s tým, ak umenie reflektuje na nejaké politické alebo spoločenské témy. Práveže to vnímam veľmi pozitívne, ak nejaký umelec poukáže na nejaký problém v politike či v spoločnosti. Môže tak podnietiť diskusiu o tom, o čom sa dlhodobo mlčí. Pre mňa však takéto umelecké dielo musí mať určitý nadhľad, ktorý je odprostený od nejakej jednosmernej ideológie. Tam niekde vnímam hranice umenia.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?
Asi som ti na to odpovedal v predchádzajúcej otázke. Ak z umenia cítiť priamu podporu nejakej násilnej ideológie, tam končí moja akceptácia.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Inšpiráciu beriem väčšinou z tých takých tienistejších stránok života. Už viackrát sa ma moji známi alebo aj veľmi blízki priatelia pýtali, ako je možné, že píšem a robím takú smutnú hudbu a pritom vôbec nevyzniem ako nejaký depresák, ktorý sa chce každú chvíľu podrezať žiletkami či obesiť. Ja im na jednoducho odpovedám, že ak ma niečo trápi, dám to na papier, do skladby a akoby som sa od toho odbremenil či získal na tým určitý nadhľad. Tým pádom môžem kráčať ľahší, so zdvihnutou hlavou ďalej. Hudba mi pomáha ventilovať určité negatívne emócie a tento ventil umožňuje aby sa nenahromadili. Niekto chodí do fitka behať na pás, ja to robím takto. Už dávno som pochopil, že život treba prijať aj s tými menej peknými stránkami, v jeho celistvosti. Preto sa negatívnym emóciám nevyhýbam, len som sa naučil s nimi pracovať. Emócie vznikajú väčšinou v ľudských vzťahoch preto by sa dalo povedať, že ma poväčšine inšpirujú ľudské vzťahy.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
To ako keby si sa opýtal rodiča, ktoré dieťa má radšej :) Všetky sú mi srdcu veľmi blízke lebo som videl ako vyrastajú zo semienka a v časoch, keď sme ich nahrávali mi nedali spať. Všetky som si svojim spôsobom odžil tak, ako aj celá kapela. Viem, že sa to nedá porovnávať k vzťahu rodič-dieťa, ale určité podobnosti tam sú a nie je ich málo. Dokonca ako rodič cítim zodpovednosť za to, aký bude ich život po „narodení“, takže sa snažím našu hudbu propagovať kde len to ide.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Táto otázka súvisí s tou predošlou a odpoveď na ňu tiež. Jednoducho, všetky sú pre mňa akousi osobnou výpoveďou a môj vzťah k týmto textom je veľmi intímny. Hoci väčšinu textov napísal náš bubeník Jussy, mám pocit, ako by šli aj z môjho vnútra a dokážem sa s nimi naplno stotožniť. Je zaujímavé, že pri tvorbe posledného albumu „Awaken“ som do skladby „Broken“ použil asi sedem rokov starý text, ktorý mi ležal v šuflíku. Tak to malo byť a práve teraz sa mal ukázať ostatným. Ďalšou zaujímavosťou je, že skladba „Broken“ sa mi snívala a keď som sa zobudil, musel som si na klávese naťukať základnú melodickú linku aby som na ňu nezabudol. A hľa, je z toho regulérna skladba. Takto spontánne vznikajú všetky texty a stávajú sa osobnou výpoveďou nielen mojou, ale myslím si, že aj celej kapely.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ako som ti už spomínal, začiatky boli naivné v predstave, že dobijeme veľké pódiá s hudbou, ktorá nás baví. Toto sa ani tak nezmenilo. Myslím si, že v tomto je dobré byť stále takým naivným snílkom lebo nikdy nevieš. Samozrejme, netreba mať veľké oči. Skôr ide o to, mať veľké ciele stále pred očami, pretože to je tá hlavná inšpirácia. Zmenil sa ale pohľad na ľudí a vekom som si uvedomil, že je veľmi vzácne stretnúť tých správnych ľudí, s ktorými makáš tým správnym smerom, pričom každý do toho dáva na sto percent svoju osobnosť, dušu a srdce. Svojim spoluhráčom za to zo srdca ďakujem. Keďže je v súčasnosti realita taká, že sa nedá koncertovať a vyžiť kultúrne vôbec, o to viac si to uvedomujem. Nesmierne si to vážim, že som takýchto vôbec ľudí stretol. Moje hudobné ambície teda sú robiť to, čo milujem, naplno, od srdca pre čo najviac ľudí, ktorým to niečo dáva. Či už pocit vnútornej katarzie, alebo určité stotožnenie sa s textami, hudbou, to už nechám na každého. Hlavné je, že cez hudbu sa dostávame na spoločnú frekvekciu a týmto k väčšiemu vzájomnému pochopeniu.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Asi za najsilnejší moment považujem to, keď sme si v roku 2018 vo Vrútkach zahrali s nemeckou gothic metalovou legendou CREMATORY ako ich predkapela. Bola to pre mňa veľká vec uvedomiť si, že zdieľaš pódium s kapelou, na ktorú si ulietaval ako 15 ročný chalan a sníval, že aj ty budeš raz robiť takúto hudbu. Navyše bolo pre mňa silnou inšpiráciou aj to, keď po koncerte spevák CREMATORY Felix Stass prišiel za mnou a pochválil našu show. To ťa ver mi inšpiruje na veľmi dlhé obdobie dopredu. Veľmi intenzívne som vnímal taktiež dvojkoncert s českými gotickými matadormi XIII. STOLETÍ, ktorých rovnako veľmi obdivujem. Boli to pre mňa nezabudnuteľné chvíle, plné nadupaných zážitkov s kapelou či už na pódiu alebo aj mimo neho.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Tých zážitkov je obrovské množstvo, lenže tých spomienok je niekedy pomenej :) Dá sa povedať, že každá naša skúška je taká jedna malá príhoda. Utkvel mi ale v pamäti koncert v Českej republike, kde sme vystupovali na SYMBOLIC OPEN AIR FESTE 2018. Vlastne ani nie tak koncert, ako predvečer tohto koncertu, ktorý sme trávili na námestí v Havlíčkovom Brode, kde sme boli ubytovaní. Myslím si, že na rebríčku dekadencie sme sa vtedy všetci vyšplhali veľmi vysoko :D Podrobnosti nebudem opisovať, aj keď si myslím, že by boli veľmi zaujímavé :D Musím ale zhodnotiť, že v Havlíčkovom Brode majú mestských policajtov veľmi tolerantných. U nás na Slovensku by sme skončili asi v kazajkách. To je ale všetko o čo sa môžem a chcem podeliť :D
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Možno si to hovorím každý rok, ale toľko plánov ako mám tento rok som snáď ešte ani nemal. Kde začať. Tak s kapelou GLOOM chceme odohrať tour k nového albumu Awaken hneď ako to bude možné a uvoľnia sa pandemické opatrenia. Rovnako chystáme s chlapcami zopár prekvapení, ktoré dúfam, že sa čoskoro podarí zrealizovať. Dalo by sa ale povedať, že chceme hlavne koncertovať a čoraz viac sa ľuďom ukazovať. Jednoducho nám chýba osobný kontakt s fanúšikmi. Čo sa týka mojich side projektov, chcel by som, aby sme s Lukášom Trónom dokončili to, čo sme začali, teda nahrali full album nášho death-metalového projektu SIK SALVATION. Ďalej chystám také akustické dvojskladbové EP, na ktorom by som chcel spolupracovať s mojou priateľkou Katkou, ktorá konečne nabrala odvahu spievať. Okrem toho je skvelá klavíristka, takže chcem aby prispela aj do aranžmánov skladieb. Dlhé zimné večery si tiež spríjemňujeme nahrávaním cover-verzií známych duetov. Nedávno sme vypustili do sveta cover-verziu známeho duetu Say Something od A Great Big World-a a Christiny Aguilera. Zatiaľ sú na to výborné ohlasy, tak teda budeme v tom pokračovať. Čo sa týka ďalších plánov, či prípadných spoluprác, čas ukáže. Hlavné je nezaspať na vavrínoch, tvoriť a makať, nech po mne aj niečo ostane. Nielen spúšť a apokalypsa...
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Samozrejme cítim, aj keď ma na nej serie viacero vecí. Myslím si, že aj napriek tomu, že je to malé pieskovisko, každý sa môže hrať so svojim vedierkom a lopatkami na svojom kúsočku najlepšie ako vie. Mrzí ma, keď vidím určité prieky, ktoré si robia či už kapely navzájom, alebo ľudia, ktorí sa okolo kapiel pohybujú. Potom si uvedomím, že my ľudia sme už raz takí a asi to už inakšie nikdy nebude. Neustále ma ale udivuje, že určití jedinci v UG scéne sa tvária, ako keby robili ťažký showbiz a umelo sa snažia vyvolávať pocit, akéhosi elitárstva. Z takých ma celkom napína, ale holt, aj takí musia asi byť. Ak sa na domácu scénu pozerám z vrchu tak ju vnímam ako veľmi pestrú a aj napriek tomu, že je malá vzniká tu dostatok kvalitnej hudby, ktorá môže smelo konkurovať tej zahraničnej. Na druhej strane tu intenzívne vnímam taký ten slovenský komplex menejcennosti, ktorý zvádza kapely k tomu, aby robili veci len tak naoko, provizórne štýlom: „veď aj tak sme na Slovensku, načo sa viac snažiť, robiť veci inak, invenčne“ Ja teda vnímam scénu len jednu a vidím v nej tieto znaky či tendencie.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
V 90tych som bol ešte dieťa, teda všetko čo o scéne z 90tych rokov viem je z rozprávania starších muzikantov. Mám šťastie, že jedného takého v kapele mám a dokonca takého, ktorý nielen stál pri jej zrode, ale ju aj formoval. Reč je o našom bubeníkovi Jussym, ktorý by ti vedel o 90tkách rozprávať myslím si, že hodiny a dni. Čo som ale pochytil z rozprávania, nadobudol som pocit, že vtedy musela byť na UG scéne úžasná atmosféra. Počnúc tým, že ľudia na koncerty chodili v húfoch (lebo za bývalého politického režimu nemohli), cez to, ako si na koncertoch kupovali fyzické nosiče, vymieňali si ich medzi sebou, až po to, že v UG bolo neúmerne viac úprimnosti, menej faloše. To všetko bolo asi veľmi autentické. Ja som sa narodil v roku 1990 a z časti som ešte zažil dozvuk tejto doby. Som aj za toto veľmi rád. Potom prišiel Youtube, Facebook, Instagram a kvantum streamovacích platforiem, na ktorých je v súčasnosti zavesené obrovské množstvo hudby kvalitnej či menej kvalitnej. Táto doba má samozrejme veľa plusov. Jedným klikom si nájdem to, čo chcem, môžem si vyberať na čo mám momentálne náladu. Tieto vymoženosti však priniesli aj určitú sterilitu, vyumelkovanosť a pre niekoho možno aj frustráciu z toho, že už z hudby nemá taký pôžitok, ako kedysi. Máme však slobodu voľby a vždy si môžeme vybrať či si hudbu pustíme cez spotify, poprípade si ju stiahneme alebo umelcov podporíme tým, že si ich hudbu jednoducho zakúpime a ver, že potom sa takéto hudba počúva s oveľa krajším pocitom. Špeciálne to platí pre UG scénu, kde môžeme umelcov podporiť priamo bez toho, aby šiel celý obnos peňazí nejakému labelu. Tým, že kapela GLOOM vznikla okolo roku 2001, podľa mňa zažila obe tieto dekády, ak ich samozrejme nebolo ešte viac. Ja však môžem hodnotiť iba tú poslednú dekádu, keďže v kapele pôsobím od roku 2014. Už aj za tých 7 rokov sa toho stihlo veľa zmeniť. Nezvyknem ale plakať nad starými dobrými časmi a vnímam to skôr ako prirodzený vývoj. V každej dobe sa dá nájsť to naozajstné, pravé a autentické. Len si to vyžaduje viac aktivity.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Z časti som na túto otázku odpovedal v predošlej odpovedi. Kapely, ktoré začínali v 90tkách mali obrovskú výhodu v tom, že toho tu nebolo až tak veľa a keď mali naozaj čo povedať, tak mohli byť úspešné a obľúbené. Naproti tomu majú súčasné kapely výhodu v tom, že to čo vytvoria, sa môže dostať medzi obrovské množstvo ľudí zdieľaním na sociálnych sieťach. A to nehovorím o rôznych technických možnostiach či už pri točení klipu alebo aj v nahrávacích štúdiách. Dnes si dokonca viete solídne nahrávacie štúdio, ktoré by nezaberalo polovicu domu zriadiť aj doma. Technické a promo možnosti sú dnes naozaj úžasné. Len s tým vedieť narábať a vedieť, čo už je moc a kde naopak pridať.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
V minulosti som počúval o poznanie tvrdšiu hudbu ako je tomu teraz. Aj keď aj doteraz sa k niektorým konkrétnym kapelám rád vraciam. Počúval som veľa blackových, ako aj deathových kapiel, a jedno moje obdobie patrilo výlučne doom metalu. Musím sa priznať, že to boli väčšinou zahraničné kapely. No už keď sa pýtaš na kokrétne slovenskú UG scénu, vždy sa mi páčili LUNATIC GODS. Majú pre mňa doteraz veľmi nápaditú a éterickú hudbu. Vždy vedeli, ako do tvrdej hudby vkusne primiešať či už nejaké etno prvky alebo prvky alternatívy. Je pravdou, že teraz som oveľa viac otvorený žánrom aj mimo metalovej hudby než tomu bolo v minulosti. Avšak mi nikdy nevadilo zájsť aj mimo žáner a na moje prekvapenie väčšina inšpirácie mala svoj pôvod práve v takomto vybočení. Svojho času som dokonca prepadol progmetalovým kapelám, keďže som mal pocit, že tieto sú najviac otvorené mixovaniu rôznych infuences. Z našej UG scény sa mi momentálne páči tvorba kapely SAMSARA a ako Prešovčan som hrdý na to, že aj v Prešove máme kvalitné zastúpenie kapiel s kvalitnou hudbou. Medzi ne určite patrí ETTERNA, SLIGHT LIE, IRIA, ALTER EGO...Určite by som ich narátal viacero.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Myslím si, že je to predovšetkým schopnosť slobodne transformovať svoj emočný svet do diela ktoré vytvárajú. Sloboda je podľa mňa dôležitým aspektom celého umenia, preto by nemalo podliehať nejakým záujmovým skupinám či politickým ideólogiám. Zároveň je veľmi fajn, ak reaguje na nejaké celospoločenské problémy, snaží sa niečo povedať, na niečo reagovať. Ak sa mám zamyslieť nad tým, čo umelcov rozdeľuje, tak je to podľa mňa to, čo rozdeľuje ľudstvo ako také. Je to neochota počúvať toho druhého, arogancia a nedostatok pokory a z toho prameniaci falošný pocit akejsi nadradenosti.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Myslím si, že som sa dosť vyplakal už pri predchádzajúcich otázkach :)
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Určite by som toho narátal viac, no v hlave mi utkvel napríklad úžasný album „When the Soul Leaves the Body“ od slovenskej doom-metalovej kapely SAMSARA, keďže ja tento žáner môžem naozaj veľkými dúškami. Od zvuku až po samotnú vizuálnu stránku albumu sa to chlapcom podarilo na výbornú. Podobne sú u mňa na tom death-metalová kapela PERVERSITY, ktorá vždy odvedie krásnu prácu či už na booklete, alebo aj na svojom výslednom zvuku a to už má tých zárezov za dlhú dobu svojej existencie niekoľko. Klipovo ale aj celkovo vizuálne sa mi vždy páčila kapela SNOVONNE. Ich, hudba, klipy a vizuálna aura na mňa pôsobia „svetovo“. Veď si od nich niečo pusti. Sú naozaj na úrovni.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Čo sa týka kníh, tak momentálne mám rozčítanú knihu „Železný polmesiac“ od slovenského autora Juraja Červenáka. Tento autor píše skvelé historické romány, v ktorých sa prepája fikcia s historickými faktami a dejmi na našom území. Naozaj super počítaníčko. Veď možno ho veľa metlákov aj pozná, keďže sám autor je metlák :) Spomenul si tetovacie štúdio, čo som veľmi rád, keďže mám k tetovaniu pozitívny vzťah. Tetovacích štúdií vzniklo u nás za posledné roky obrovské množstvo a človek si môže naozaj vyberať, kde si pôjde pomaľovať svoje telo. Tým, že jeden z mojich najbližších priateľov jedno také má, je to pre mňa svojich spôsobom nebezpečné :D Zatiaľ to je ale úplne v pohode, nepokresleného miesta na tele mám veľa. Urobím mu reklamu, pretože si to naozaj zaslúži. Robí svoju prácu veľmi profi a som rád, že môžem odporučiť práve Ľuboš Leščák TATTO STUDIO. Ako správny východniar ti viem odporučiť aj dobré pivko. U nás v Prešove mi chutí pivo v Prešovskej Pivárni, ktorá je zároveň aj takým malým pivovarom. Pivko majú naozaj luxusné a ja ako milovník IPA lakociniek si tam vždy prídem na svoje.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Záleží to od toho, z ktorej strany sa na to pozerám. Klubových akcií je naozaj veľa, presnejšie, bolo. Na Slovensku existuje partička nadšencov, ktorí jednoducho tieto klubové akcie vedia robiť a môžem aj povedať, že v poslednej dobe vzniklo aj viacero kvalitných hudobných klubov. Z nich môžem spomenúť napríklad hudobný klub STROMORADIE kde sme krstili náš nový album a kde klubová scéna pred covidom fungovala naozaj dobre. Na druhej strane musím povedať, že s akciami väčšieho formátu ala festivalmi, to nie je u nás až také ružové a mohlo by ich byť oveľa viac. Debata, prečo to tak vlastne je by bola určite nadlho. Nejaké sa samozrejme nájdu a treba tiež povedať, že aj menšie, „rodinné“ festivaly fungujú celom dobre. Pamätám si napríklad na festival IN MEMORIAM, kde sme hrali tuším v lete 2018. Veľmi srdečná atmosféra s čarom malého festivalu. SYMBOLIC OPEN AIR 2018 nie je síce domáci festival, no taktiež to bola riadna pecka. Od organizácie, cez atmosféru, až po technické zabezpečenie festivalu sa všetko odohrávalo na super úrovni. Navyše v krásnom prostredí, keďže festival sa organizuje v rekreačnej oblasti prírodného kúpaliska Tri Dvory pri Kolíne. V budúcnosti by sme sa veľmi chceli zúčastniť napríklad poľského gothic festivalu Castle Party, ktorý sa odohráva na hrade Bolków. Atmoška tam musí byť magická. Tak snáď sa nám to v blízkej budúcnosti podarí.
Vinyl alebo CD ?
Vinyl
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Poviem to takto. Každý, kto má čo povedať k našej UG scéne by mal dostať priestor v médiách. A samozrejme aj v tvojom blogu. V súčasnosti by to malo platiť mnohokrát viac ako za normálnych okolností. Ak scéna nežije koncertami, nech žije aspoň takto v médiách, virtuálne.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
V prvom rade ti ďakujem za super pokec a prajem ti veľa zdravia, pozorných čitateľov a veľa dobrej hudby aj v roku 2021, ktorý aj keď nezačal pre nás hudobníkov najlepšie, verím, že raz sa na tie pódiá skutočne dostaneme a budeme môcť robiť to, čo milujeme. Chcem pozdraviť našich fanúšikov, podporovateľov, priateľov, jednoducho všetkých, vďaka ktorým to všetko má zmysel. Intenzívne si uvedomujem, že aj UG scéna prežíva ťažké časy, preto je teraz dôležité, aby sme sa všetci, ktorí sa cítime jej súčasťou, ešte viac zomkli, vzájomne sa podporovali a inšpirovali. Prajem si to z celého svojho čierneho metalového srdca.
