Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Okrem iného budem pravdepodobne jeden z tých, ktorí vidia v hudbe potenciál, ako dať veciam zmysel a význam. Toto presvedčenie okolo seba rád šírim s väčším či menším úspechom. Deň po dni, rok za rokom. S daným nastavením potom zvyčajne prehliadam to, čo niektorí označujú za pragmatickú stránku života.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Dlhé roky som tvoril hlavne do šuflíka, primárnym nástrojom ostáva gitara. Dnes sa nevyhýbam čomukoľvek, čo je schopné vydať zvuk. Samozrejme, boli tu mnohé pokusy, ako sa realizovať aj smerom von. Z nostalgie spomeniem liptovskú úderku regionálneho významu - Kneel in Dust. Nekonečná sranda a kamarátske puto trvajúce dodnes. Bývalý spoluhráč Andrej robil pre Jób nedávno vizualizácie a mentálny support. Kubo s Marom po rozpade Kneel in Dust založili dnes už zvučnú hobľovačku Ataraxia.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Za tie roky sa všetkej možnej techniky nahromadilo skutočne veľa. Ak však ide o nástroj, musí byť dobre nastavený a inšpiratívny. To je základ. U mňa je to PRS singlecut od gitarára Janeckého. Pri elektronike a efektoch už zväčša funguje priama úmera medzi kvalitou a cenou. Treba však povedať, že v súčasnosti už aj základné rady nástrojov, krabíc a elektroniky poskytujú úctyhodnú kvalitu. Treba skúšať, veľa počúvať a od istého momentu, keď je vysnívaný pedalboard hotový a gitara nastavená, menej sledovať internet. Možnosti vedia strašne zahltiť myseľ.
Posledný inšpiratívny nástroj, ktorý mi robí radosť, je kláves Yamaha Reface CP - zbierka analógových pián. Pozor, netreba sa nechať zmiasť výzorom hračky. Roky som zvuky pián ako sú Fender Rhodes či Wurlitzer obdivoval, teraz ich mám v kompaktnej podobe doma.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Umenie má svoje objektívne kvality a ak ich dokážeme jasne pomenovať, vieme o nich viesť fantastické debaty - bez ohľadu na naše subjektívne prežívanie. Povedané ináč, osobne sa dokážem pozerať aj na kapelu, ktorá je mimo môj vkus, pretože sa zameriam na objektívnu kvalitu kapely, hudobníka - virtuozitu, frázovanie, zvukovú farbu, prácu s publikom, na čokoľvek hodné pozornosti.
Keď sa už človek čo to o objektívnych kvalitách namudruje, je dobré ich porušovať a ponoriť sa do seba. Tam sa začínajú diať veci, ktoré radi označujme slovom autentický. Existuje tu totiž paradox: čím viac robíš umenie pre seba, tým je väčšia šanca, že zasiahne rovnako silno aj iných.
A kedy nastáva moment tzv. umenia? Od niekoho bystrého som počul peknú definíciu. Umenie vzniká z módu musieť. Kríza, nekríza, tvorca si ide stále za svojím bez ohľadu na podmienky. Preto toľko ľudí opúšťa kreatívneho ducha, akonáhle začne život naberať na obrátkach. Nemá v sebe zakódovaný mód, že umenie je to, čo robiť musí.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Umenie by malo byť pravde nablízku, no a pravda býva často dosť nepríjemná až brutálna. V tomto prípade rád siaham po umelcoch, ktorí vedia majstrovsky pracovať s iróniou a satirou. Viacúrovňový humor vie fungovať ako perfektný obranný mechanizmus aj pri témach, na ktoré je ťažko len pomyslieť.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Ak sa osobné deformácie a zakolísania priamo nevelebia v tom, čo počúvam, pozerám, prijímam, viem rešpektovať veľa. Treba odlišovať medzi súkromím a tým, čo je produktom interpreta/umelca či iného profesionála. Ak by to bolo ináč, spoločnosť by skolabovala veľmi rýchlo.
Stále dokážem počúvať Jaromíra Nohavicu a rovnako hltavo čítať Kunderu aj po tom, čo sa prevalili ich údajné spolupráce s ŠtB. Okrem iného som nepostrehol, že by prestali hrať Jacksona aj napriek všetkému, čo o jeho deviáciách dnes vieme. Ostatní nech hodia kameňom.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Čím dlhšie sa snažím hudbu tvoriť, tým radšej sa obzerám mimo hudbu. Podnetov je všade prebytok a bavia ma tie tradičné ako kniha a veľa dokumentaristiky. V neposlednom rade nasleduje kopec ľudských podnetov, rozhovorov a stretnutí. To vie pohnúť inšpiráciu vpred.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z uverejnených skladieb hovorím Mlčanie z EP MMXIX. Úvodný motív vznikol niekde v ružomberskom praveku, keď sme s kamošom objavili čaro efektu delay (to je to, čo opakuje signál). Skladba sa začína citáciou z výnimočného filmu Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, kde sa redaktor "hríbovsky" pýta "Čo je najdôležitejšie v živote?!". Či Mlčanie hráme na skúšobni alebo naživo, vždy sa mi veľmi jasne premietajú spomienky spojené s touto skladbou. Za x rokov nabrala veľmi veľa osobných významov.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Otázka, ktorá musí potešiť každého, kto sa pýta inštrumentálnej skupiny. Texty sa však s nami tiahnu neustále, no v inej než spievanej forme. Prechovávam úctu k slovu. Textami a slovom potom šperkujeme sociálne siete, živé vystúpenia, ale aj krčmové debaty.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita ?
Ambíciou bolo vždy tvoriť takú hudbu, ktorú by som rád počúval. Toto je základ. Ak by v tomto smere nastal nejaký posun, je to známka, že niečo nie je v poriadku. Zatiaľ som preto veľmi spokojný a v tomto smere naplnený. Myslím, že v kapele panuje podobná atmosféra. Jedine že by...
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Tu by stačilo skopírovať odpoveď na otázku vyššie. Môžem však povedať, že ma prekvapilo, že Jób napriek "garážovému" EP zarezonoval nielen u kamošov a známych, ale podarilo sa nám za veľmi krátke obdobie odohrať takmer 30 koncertov na prevažne lukratívnych miestach. Rovnako nás v kapele milo prekvapilo, že naša hudba je stráviteľná ľuďmi, ktorí sú tvrdej hudbe vzdialení a na druhej strane nás dokážu rešpektovať aj tí, ktorí preferujú povedzme extrémne žánre. Naše publikum považujem za jeden z najsilnejších momentov.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Rebríček dekadencie si nosíme so sebou a podľa uváženia staviame až k nebesám.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
S kapelou Jób je to jednoznačne album. Materiál máme pripravený dlho, realizácia z pochopiteľných dôvodov mešká. Radi by sme uzatvorili jednu etapu a sústredili sa na nové skladby, ktoré sa už vynárajú na povrch.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej ?
Cítim sa byť spätý viac s jednotlivcami ako s nejakou špecifickou scénou. V domácej Nitre sú to hlavne chalani z Underdose. Gitarista a spevák Miňo nám dokonca nezištne zbúchal aj celé EP priamo u nás na skúšobni. Obrovská vďaka! Dlhšie sme sa nevideli s kapelou AIN, čo je prísny, ale melodický black metal. Veľa pre nás spravil Béďo, rovnako Natália z Nezávislého ateliéru 37: to je drvivá väčšina našich videí a fotiek alebo mentálnej podpory a zábavy na cestách. Na týchto ľudí sa lepí kopec postavičiek, ktoré sa v dobrom počasí združujú na Hideparku a v tom horšom sklonia hlavu v bájnej oáze Mariatchi s nemenej bájnym majiteľom Richťom. Ten tu roky tvrdohlavo drží UG kultúru nad vodou a dokonca nám aj pokrstil debutové EP MMXIX.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Na takúto hĺbkovú analýzu si netrúfam, na to som ešte mladé ucho. Každopádne, dnes sa má scéna ako v bavlnke. Kluby, vybavenie, technika, festivaly...možnosti sú neporovnateľné, na druhej strane, záujem sa rozptýlil medzi iné, na pozornosť menej náročné formy zábavy. Hovorím ako by sme tu nemali krízu, no underground sa vždy pozviecha ako prvý. Pevne v to verím!
V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Možno to bol iný životný pocit. Dnes sledujeme zaujímavú vec. Rock a metal sa úplne vytratili z mainstreamu. Dnes už žiadna rocková kapela nemá v hitparáde miesto. Nie, že by rebríčky boli dôležité, ale z globálneho hľadiska sú aj rebríčky zaujímavým ukazovateľom. Rock prestal ladiť s pocitmi tejto doby. Stal sa z neho dinosaurus, fosília na dne hudobného jazera. Možno to svedčí aj o tom, že scéna nie je taká početná, ale viac fanatická - v tom dobrom zmysle slova. Nech každý posúdi sám.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Undergroundová muzika je ako mafia. Ak s tým raz začneš, nie je cesty von. Takmer všetko, čo som počúval kedysi, sa mi páči aj dnes, mení sa len vzťah. Niečo mám nemenne rád, iné je už skôr nostalgia. A ak sa pýtaš takto široko, ani neviem, kde začať. Spomeniem jeden kult za všetky ešte z čias ZŠ. Depresy a ich album A Grand Magnificence. Death metal bol vtedy u mňa na prvom mieste. Zo žánrov to bolo všetko, cez punk, extrémny metal, neskôr sa pridalo kopec jazzu, popu a experimentálnej muziky.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Určite ich spája zvedavosť a túžba realizovať sa. Rozdeľuje ich to, o čom potom nasratí spievajú v pesničkách - všetky tie obyčajné ľudské veci, ktoré sa učíme riešiť celý život.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Tejto tradičnej disciplíne by som sa rád oblúkom vyhol. Ak sa mi niečo nepáči, obraciam prst na seba a skúšam, či by to nešlo ináč. Ak nie, vyhundrem sa pri pive.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Uff. Skúsim v skratke a na prvú. Dlhé roky sledujem Dávida Kollára. Jeho hyperaktivita a spolupráce hovoria za všetko. Podobne vysoko u mňa stojí Katarína Máliková. Mali by spojiť sily, mohol by z toho byť silný export. Ak štúdio, tak Pospiš a Sillay a ich vydavateľstvo Real Music House. Z metalu ma naposledy veľmi zaujali Wine Fault s ich albumom DNO. Zvukovo, produkčne aj graficky. Naposledy sme v kapelnom chate nešetrili chválou pri Sise Féher. Výborný slovenský ambient tvorí Alapastel.
Posledný koncert sme odohrali v Bytči so šialeným projektom Predskokan Otrok, za ktorým nie je nik iný ako Miro Tóth. Naživo mám zväčša radosť z väčšiny kapiel, ktoré nás pozvú alebo s nimi hráme. Naposledy to boli na spoločnom turné kamoši Besna, skvelý Shallov a čuduj sa svete, aj black metalisti Sorgoth boli naživo prísni a presvedčiví ako sa patrí. Ak niekto hovorí, že doma máme málo dobrej hudby, mám podozrenie na lenivosť.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo, ktoré odporúčaš a prečo.
Začnem od konca. Pivo akékoľvek, hlavne v dobrej spoločnosti. Tetovanie šlo vždy bokom akonáhle som otvoril sekciu hudobných nástrojov na bazoši. Priority. Sviatočne dokola prekladám dve hry: Diablo 2 a Heroes 3. K tomu myslím netreba komentár.
Z kníh by som odporučil napríklad menej známu Šimečkovovu novelu Ďzin, aj jeho posledné úvahy Telesná výchova. Jeho myslenie aj jazyk sú návykové. Naposledy som do knižnice založil knihu Hillbilly Elegy (J. D. Vance) s prekvapivým množstvom paralel s malomestským životom tu doma. Teraz sa chystám aj na dve pomerne nové hudobné knižky Všechny kočky jsou šedé (Hroch, Veselý) a Hudba Inak od Petra Katinu. Pri filmoch a seriáloch nie je núdza. Nanúti vám ich nejaký predplatený algoritmus.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Hrdo hlásim, že som mal to šťastie pravidelne navštevovať tie najlepšie festivaly na okolí. Každý je niečím unikátny a nerád by som zostavoval rebríček. Pohoda, Brutal Assault, rovanko poľský OFF sú skvelé. Každý s inou dramaturgiou a genius loci. Po rokoch ma však tešia najmä tie malé. U nás doma sú to Hradby Samoty a všetkým fanatikom odporúčam odhodlať sa do meky post-rocku na belgický festival Dunk! Rodinná atmosféra a kultivované publikum sú odmenou.
Vinyl alebo CD ?
Zbieram CD a pravidelne nakupujem knihy. Nespomínal som aj zbierku nástrojov a zvukovej techniky? Vinyl som oželel z existenčných dôvodov.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Koncom roka som sa pristihol ako dokola počúvam album DNO od bratislavských Wine Fault. Je výborný po každej stránke, čudujem sa, že nepresiakol viac UG komunitou. Rád by som počul aj o chalanoch z Underdose. Dúfam, že album je na spadnutie a keď príde čas, povstanú z popola.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Nebuď chuj! Desatoro pre rýchlu dobu. Myslím, že to niekde utrúsil sám Pišta Vandal.
===================================
Kredity:
Fotky: Werdza (https://www.facebook.com/Werdza.photography/)
Linky:
https://jobband.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/job.band.sk
https://www.instagram.com/job.band.sk/
No comments:
Post a Comment