#164 Flork Reviews: Porenut - Výstup k Svätej Kunde (2025)

 

Porenut - Výstup k Svätej Kunde (2025)
By Flork

 

Few bands from Slovakia have carved out as strange and uncompromising a niche as Porenut. Over the past decade, the Banská Bystrica collective has evolved from an obscure black metal project into something far more elusive—a conduit for disintegrating folklore and dissonance, perhaps a kind of spiritual exhaustion. With their fifth release, Výstup k Svätej Kunde (Ascent to the Holy Cunt) pushes this aesthetic to its most immersive and bewildering extreme: as the band itself writes, it’s an album about a meditation on one lake, two small figures, and the mumbling of time’s last voices. Maybe I should say that it’s less a record to be understood than one to be inhabited, a work that turns its own opacity into meaning.

According to the info I found on Bandcamp,  Výstup k Svätej Kunde was recorded “here and there” between 2023 and 2025. Mixing and mastering, by the way, was handled by Andreas Westholm at Dark Prod., while the album itself was produced by Pořenuťák, who also wrote all of the music. Together, they preserve the imperfections and spatial unease of the music‘s origins. Westholm amazingly blends the guitars from Pořenuťák and Breza, you can almost hear them slither and collide like venomous snakes attacking one another, forming vast harmonic blurs that feel geological rather than musical. Pořenuťák masterfully adapts the images and sounds he imagines to beautifully created compositions. And let’s not forget those who made the album complete. Porenut’s bassist, Šimon Bartánus, provides an earthy undertow, while guest musician Oliver Zisko’s drumming alternates between primal eruption and near-silence. The other guest musician, Murky, provides the sounds of a fretless bass on Chapter III adding a rare depth, like a dead soul with an anvil pressed against his chest. Porenut’s sound here isn’t built for clarity, but meant to corrode as you listen, revealing only fragments of intent through distortion.

 

Across its chapters (there are 4, plus a Prologue and Epilogue), the album is organised more like a narrative than a sequence of songs. The opening movement Prologue rises slowly from what sounds like anything but metal (a melodic high pitch guitar with the a funky beat in the background), before rupturing into jagged, asymmetrical tremolos, invocations that set the tone for what follows. Chapter I collapses into chaos, its riffs tangled like tree roots. The vocals growl and are sincere in their emotional pain and distress, as if Ně were singing while trapped at the bottom of a lake. Chapter II brings the record’s rare moment of lucidity, with more spoken words and melancholy that build up to rage and fury. This is the shortest track on the album and makes a good prelude to Chapter III where the listener finds themself in an otherwise hostile landscape. Later, pieces drift toward abstraction. This is where Pořenuťák’s production skills and Westholm’s mastering and mixing are evident in these masterpieces. By the final chapter and Epilogue, time seems to have stopped altogether. The band dissolves into the darkness and chaos, and what remains feels like a memory of the music rather than the music itself.

As a side note, vocalist Ně remains the band’s spectral anchor. His delivery, which is half vocal and half exorcism, evokes a consciousness that unravels in mid-incantation. The album is also accompanied by a 40-page booklet which expands this disintegration into text: bilingual lyrics and a surreal short story that refract one another like broken mirrors. Read alongside the music, the booklet transforms Výstup k Svätej Kunde into a multi-sensory piece, a dialogue between word and noise, Slovak and English, sacred and profane. The cover art and sketches by Marcel Hamza are also noteworthy, with beautifully-drawn images that parallel the dark and ambient tones of the album.

And the Flork‘s prognosis? I enjoyed listening to Výstup k Svätej Kunde immensely. Even in its closing minutes, Výstup k Svätej Kunde feels like it’s slipping away—not quite ending, but instead, erasing itself. Their music doesn’t seek out transcendence, but instead, traces the outlines of something already lost. And with black metal still haunted by its own clichés, Porenut have somehow found a way to make it sound truly otherworldly again: sacred, absurd, and uncomfortably human. 

============================================================================ 

Porenut @ JDØS: 

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/04/71-flork-reviews-porenut-mislives-2023.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/12/rk35-citanie-po-rannej-kave-s-porenut.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/12/45-porenut-black-metal-z-banskej.html 

============================================================================

Porenut - Výstup k Svätej Kunde (2025)
By Flork

 

Len málo kapiel zo Slovenska sa zapísalo tak zvláštnym a nekompromisným spôsobom ako Porenut. Počas poslednej dekády sa tento kolektív z Banskej Bystrice vyvinul z neznámeho blackmetalového projektu na niečo omnoho neuchopiteľnejšie – akýsi kanál pre rozpadávajúci sa folklór a disonanciu, možno formu duchovného vyčerpania. S ich piatym albumom Výstup k Svätej Kunde posúvajú túto estetiku do najpohlcujúcejšieho a najzmätenejšieho extrému: ako sama kapela píše, ide o album o meditácii nad jedným jazerom, dvoma malými postavami a mumlaním posledných hlasov času. Možno by sa dalo povedať, že to nie je nahrávka, ktorú treba pochopiť, ale taká, ktorú treba prežiť – dielo, ktoré premieňa svoju nejasnosť na význam.

Podľa informácií, ktoré som našiel na Bandcampe, bol Výstup k Svätej Kunde nahrávaný „tu a tam“ v rokoch 2023 až 2025. O mix a mastering sa postaral Andreas Westholm v štúdiu Dark Prod., zatiaľ čo album produkoval Pořenuťák, ktorý zároveň napísal všetku hudbu. Spoločne zachovali nedokonalosti a priestorovú nevyrovnanosť pôvodu tejto hudby. Westholm úžasne prepojil gitary Pořenuťáka a Brezu – človek ich takmer počuje kĺzať sa a narážať do seba ako jedovaté hady, ktoré sa navzájom napádajú, čím vytvárajú obrovské harmonické hmly, ktoré pôsobia skôr geologicky než hudobne. Pořenuťák majstrovsky pretvára obrazy a zvuky, ktoré si predstavuje, do nádherne vytvorených kompozícií. A netreba zabudnúť ani na tých, ktorí album dotvorili. Basgitarista Šimon Bartánus dodáva hudbe zemitosť a ťah na dno, zatiaľ čo hosťujúci hudobník Oliver Zisko prechádza vo svojom bubnovaní od prvotného výbuchu k takmer tichu. Ďalší hosť, Murky, dodáva zvuky bezpražcovej basgitary v III. kapitole, čím pridáva vzácnu hĺbku – ako mŕtva duša s nákovou tlačiacou na hruď. Zvuk Porenutu tu nie je stavaný na čistotu, ale na rozklad – počas počúvania sa rozpadá a odhaľuje len útržky zámeru cez vrstvy skreslenia.

 

Album je rozdelený do štyroch kapitol (plus Prológ a Epilóg) a je usporiadaný skôr ako narácia než ako sled piesní. Úvodný Prológ sa pomaly dvíha z niečoho, čo vôbec neznie ako metal (melodická vysoko znejúca gitara s funky beatom v pozadí), než sa roztrhne do zubatých, asymetrických tremol a invokácií, ktoré nastavujú tón pre to, čo nasleduje. Chapter I sa zrúti do chaosu, riffy sa zamotávajú ako korene stromov. Vokály vrčia a sú úprimné vo svojej emocionálnej bolesti a úzkosti – akoby Ně spieval z dna jazera. Chapter II prináša vzácny moment jasnosti – viac hovoreného slova, melanchólie, ktorá sa hromadí až k zúrivosti. Je to najkratšia skladba albumu, ale funguje ako dokonalý prechod do Chapter III, kde sa poslucháč ocitá v inak nepriateľskej krajine. Neskôr sa kompozície rozpadajú smerom k abstrakcii – a práve tu sa naplno ukazujú Pořenuťákove produkčné schopnosti a Westholmov majstrovský mix a mastering. V záverečnej kapitole a Epilógu sa zdá, že čas sa úplne zastavil. Kapela sa rozplynie v temnote a chaose, a to, čo zostáva, pôsobí skôr ako spomienka na hudbu než hudba samotná.

Mimochodom, vokálista Ně zostáva prízračnou kotvou kapely. Jeho prejav, napoly spev a napoly exorcizmus, vyvoláva vedomie, ktoré sa rozplieta uprostred inkantácie. Album sprevádza 40-stranový booklet, ktorý rozširuje tento rozklad do textovej podoby – dvojjazyčné texty piesní a surrealistická poviedka, ktoré sa navzájom odrážajú ako rozbité zrkadlá. Pri čítaní spolu s hudbou sa booklet mení na multisenzorické dielo, dialóg medzi slovom a šumom, slovenčinou a angličtinou, sakrálnym a profánnym. Za zmienku stoja aj obálka a kresby Marcela Hamzu, s nádherne vykreslenými obrazmi, ktoré paralelne sledujú temné a ambientné tóny albumu.

A Florkova prognóza? Počúvanie Výstupu k Svätej Kunde som si nesmierne užil. Aj v posledných minútach má človek pocit, že sa album stráca – neukončuje sa, ale sám seba vymazáva. Ich hudba nehľadá transcendenciu, ale sleduje obrysy niečoho, čo je už dávno stratené. A keďže black metal je stále prenasledovaný vlastnými klišé, Porenut akoby našli spôsob, ako ho znova urobiť skutočne iným svetom: posvätným, absurdným a nepríjemne ľudským.