#142 Adacta. Crust Metal z Bratislavy. Odpovedá Martin (gitara).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Martin, gitara v neandertálskom spolku ADACTA. Manžel, čerstvý otec, zlý priateľ, muzikant, grafik. Najviac ma zaujímajú moje dievčatá doma a kapela.
 

Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Najdôležitejšia a hlavná je a vždy bude, samozrejme, ADACTA. Tam skladám hudbu. Mihol som sa na poste basáka v Lord Alexe a tiež v kapele Municia. Pár rokov som pankoval v Heretix-e. Mojou srdcovkou je projekt Trojruža, s ktorým sme však pre zaneprázdnenosť členov nahrali iba jeden singel, v ktorom skladáme hold užívaniu drog. Zaneprázdnení sme zháňaním peniažkov na naše hobby. To je +- všetko, čo treba spomenúť.

 
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Nepoužívam nič svetoborné, objavné či radikálne. Nástroje a aparatúra sú prostriedky. Nechcem si ich fetišizovať. Aspoň nie verejne. Zaujímavé sú pre mňa tým, že vďaka ním môžem tvoriť. Keby inštalatéri mleli o hasákoch, kliešťoch a závitníkoch toľko, čo gitaristi o svojich výbavách, človek by mal radšej tečúci hajzel, než to počúvať.
 

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje “manuálnu zručnosť” od umenia?

„Pre Kristove nechty, toto sa im ako podarilo?“ – keď tento alebo podobný výkrik počuješ pri nejakom diele často, je pravdepodobné, že ide o objektívne hodnotný kus. Samozrejme do toho vstupujú osobné preferencie (alebo nevkus) konzumentov, estetické nároky tej ktorej doby... je to neustály pohyb, nič vytesané do žuly.
Ten moment. Keď ti ako divákovi prebehne mráz po chrbte, vstanú chlpy na rukách, hrkne to v tvojom vnútri, akoby si pri chôdzi minul schod. To je on. TEN moment. Čo má tento náboj, presahuje hranice „obyčajnej“ zručnosti.

 
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?

Čo sa týka tvorby, treba sa pýtať umelcov, kritikov, filozofov. Ja na to nie som kvalifikovaný. Čo sa týka vstrebávania, tak na osobnej úrovni to vycítim a odvrhnem, čo sa mi bridí. Nepotrebujem nariadenia a zákazy. Nepotrebuje ich ani umenie. Asi. Ja som prihlúpy na takéto otázky.
 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?

Napríklad keď je to nácek vyjebaný.
 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?

Inšpirácia berie mňa. Berie ma od povinností, rodiny, priateľov. Nadchýna a inšpiruje ma filmová hudba (prevažne hororová) a folklór s nezvyčajnými harmóniami (napríklad z Bulharska či Gruzínska). A metal 90-tych rokov.

 
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

Trúbiť si na vlastnú trúbku síce vďaka jóge môžem, ale nemal by som.

 
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?

Viď odpoveď na predošlú otázku. Náš predošlý spevák Gargamel napísal nejeden silný riadok. Čítajte, vyberte si.
 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?

Chcel som robiť vlastnú hudbu, na ktorú by chodili ľudia do malých klubov. Bum. Jackpot.

 
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy?

Silné momenty sú vždy výlety do zahraničia a stretnutia s rôznorodými ľuďmi. Európa od Škandinávie po Balkán, od Španielska po Rusko, Južná Amerika.
Keď držím v ruke LP najnovšieho albumu, to je tiež vždy intenzívne.
Už vyše 20 rokov mám kapelu, kvôli ktorej sú jej členovia ochotní sa stretávať a makať na spoločnej veci v čase, kedy by sa mohli venovať miliónu príjemnejších (ne)aktivít. Musíme krotiť svoje egá a momentálne nálady, prioritizovať spoločnú snahu pred vlastnými záujmami, ambíciami, pohodlím. To je vlastne jeden silný moment za druhým.

 

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

V Žilinskej stanici Záriečie, hneď ako sme dorazili a vošli dovnútra, za nami prišiel chlapec gratulujúc, že sme dnes hrali popiči (práve skončili lučeneckí Medication Time) a že si chce kúpiť tričko. Ukázal v distre, ktoré sme ešte len rozbaľovali, na motív s havranom. Na rovnaký, aký mal na sebe.
Na Ohy Feste v Seredi, počas našej zvukovky, sa pod pódiom vynoril číratý týpek s asi 4ročnou dcérkou na rukách. Začal nám prevracať (vypnuté) repro-monitory, vylievať pivá a vrieskať, že čo robíme hluk, on tu má decko. Celý koncert na nás vystrkoval prostredník, malú mu naštastie vzala preč jeho partnerka. Ten bol tiež super. Ľúto je mi len nevinných obetí – toho dieťaťa a Liborovej zvukárskej výbavy.
V Brazílii som musel v bare chvíľu čakať na obsluhu, lebo barman vyliezol spoza zamrežovaného výdajného okienka a začal s mačetou v ruke naháňať napedrovaného pána, čo obťažoval štamgastov. Bol okrem krátkych boxeriek nahý a bosý, ale držal obrovský spacák do arktickej zimy.
Pravdepodobne som tieto zážitky už v nejakých rozhovoroch spomenul. Ak áno, prepáčte.
Koľko má tvoj rebríček dekadencie stupňov? Ak desať, tak som solídna jednotka. Pionier, skaut a miništrant. Straight edge matfyzák. Spýtaj sa koho chceš.

 
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Robiť zaujímavú hudbu. ADACTA už asi ostane jediný hudobný ventil na tvorivé výpary. Časy, keď som mal štyri kapely sú nenávratne preč. Stačilo. A chcem pokračovať v tvorbe grafiky na vinyly. To ma veľmi baví.

 
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?

Absolútne. Aký prijebaný cynik by som musel byť, aby som to popieral alebo sa povyšoval nad scénu? Primárne D.I.Y. hardcore/punkovú, ale aj metalovú. Z 5,5 kamošov, čo mám, som 3,5 stretol vďaka hudbe. Rovnako ako manželku, vďaka ktorej mám potomka. Spoznal som milión super ľudí na zvláštnych, exotických, bizarných aj krásnych miestach. Už cez dve dekády cestujem po svete a hrám hudbu, ktorú milujem. Vďaka čudákom, ktorí počúvajú a podporujú obskúrny hluk. To je popiči.

 

 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V deväťdesiatych rokoch som bol ešte soplák, neviem ako sa čo formovalo okrem mňa samého. Iba sprostredkovane. Dvetisícky stáli za hovno, veľa ľudí krvácalo na uliciach pred a po koncertoch.
Hudobne sme v tejto gubernii vždy v závese za zbytkom sveta. Kopírujeme trendy, ktoré vonku často nastavili experimentujúci teenageri. Zaprdení “trve” pandrláci málokedy priniesli niečo zaujímavé. Česť výnimkám.
Moja kapela si prešla všeličím. Každý člen ju nejako formoval a ovplyvňoval. Som rád za každého, kto to s nami aspoň chvílu vydržal. Zdá sa mi, že práve teraz sme v najlepšej forme. Zohratí, dobre sa nám spolu koncertuje a tvorí.

 
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Prvú časť najlepšie odpovedia kapely z 90's. Výhodou dnes je omnoho dostupnejší kvalitný hardware a software na nahrávanie, lacné a dobré nastroje. Internet na získavanie vedomostí, referencií, tipov, trikov, kontaktov…

 
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Dnes – Roxor, Systemic Damage, 0n0, Ataraxia, Hyenism, Besna, Kazostroj, Old Tomb, 52 Hertz Whale, The Ills a iné. V minulosti Nonconformist, Davovka, Ostrov P, Hell on Earth, Testimony atď.
Žánre – death metal, crust, punk, disbeat, grindcore, black, thrash, doom, post hardcore. Menia sa iba pomery a objemy.

 
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?

Nebudem hovoriť za umelcov, ani o nich bez nich.

 
Čo ťa na domácej scéne serie?

Ja. Som lenivec a niekedy sebec. Občas sa rýchlo a zbytočne naserem a potom sa snažím zacúvať a nebrať si veci osobne. Je to boj. Ale ak ma niekto požiada o pomoc, skúšam naozaj aj pomôcť. Spraviť grafiku, pripraviť cudziu pre tlač, (spolu)organizovať koncert, prepojiť ľudí ktorí sa navzájom potrebujú, požičať gear, ak je treba. Byť súčasťou scény neznamená ležať pod dopravným pásom, z ktorého ti padajú pomyselné pečené holuby do huby. Pasivita je rakovina undergroundu.

 
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?

Zvuk – Tetradrot vo Vranove, Vomitor Sound. Artworky – Peter Mokrý a Valér z Čad-u. Z videoklipov teraz asi nič. Rozmohol sa tu nešvár vtipu a zábavy v hudbe a infikoval audio aj video. Je to ako mixovať sex a jedlo. Oddelene super, skombinované ale nič pre mňa. To by vlastne mohla byť ďalšia vec, čo ma doma serie. Šľahačkou srandy zajebaný, dolepený genitál metal/hc/punkovej hudby.

 
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: Thorns: Thorns (2001). Kniha: Antony Beevor: The Second World War. Hra: War Thunder. Film: Das Boot. Tetujú ma kamoši po bytoch. Pivo na smäd hocijaké. Na chuť a pre zážitok všetko belgické. Všetko odporúčam, lebo ma to baví/chutí mi to.

 

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Obscene Extreme. Kvôli atmosfére a ľuďom. A malé koncerty všade. Organizátori sú nadšenci riskujúci finančný prevar, lebo chcú aby miestni videli nejakú kapelu. Kurátori a často aj sponzori miestneho podzemia. Veľká úcta a klobúk dole.
 

Vinyl alebo CD?

100% Vinyl.

 
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Nie je.
 

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Vďaka za záujem.

=============================================

Linky:

https://adactaband.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/adactaband

https://www.youtube.com/channel/UCO6JOa9jeA03KiBSB8c7TBA
 

#14 Flork! Reviews: Krolok - Funeral Winds and Crimson Sky (2022)

Krolok - Funeral Winds and Crimson Sky (2022)

By Flork!

Released not too long ago, Funeral Winds and Crimson Sky by the Slovak trio Krolok is an atmospheric 6-track album that transports listeners to the woods of the Carpathian mountains, an ancient land where the secrets and rituals of the trees and hills are hidden beneath the world on the surface, which is inhabited by wolves, ghosts, vampires, and castle ruins. There is a lingering darkness in these woods, a magical beauty in a scary sort of way, where despite the season, the soft rays of the sun penetrate the forest and create an eerie cathedral effect. Krolok masterfully captures this light-glow in many of their songs, which are interspersed with moments of drama and spooky suspense. This is especially heard in the opening track Black Lore of the Fens, where the keyboards build their quiet suspense up to a crescendo of guitars and heavy drums. The keyboards, by the way, remain up front with the guitars and play an important role throughout the album, often complementing the mid-pace tempo of the melodies. There is no heavy bass sound in any of the tracks, just dark energy with moments of suspense and intensity provided by the keyboard, much like an old Bela Lugosi film with pounding organs and echoes - the cathedral effect is reproduced and visualised through the music.

 

But of course, there is also a wealth of old school black metal that is heard in Towards The Duskportals and The Reptile Abyss Beneath Dowina. Both of these tracks evoke images of dusk falling over the hills, where the cold serenity and safety of the day is replaced by the haunting of the figures lurking behind the trees. Time to get home quickly and lock your doors and windows. Night is beginning and the ghosts and bats are outside revelling in the darkness of the supernatural. High speed drums take over in Unveiled Subterranean Treasures, a great track with amazing studio production that evokes the feeling of a nightmare where you are lost in the woods with nothing to keep you warm or defend yourself. This track abandons the sanctity of the cathedral altogether with surges of fast-paced fury and chaos. All you can do is hide under the covers and pray that it will all be gone by morning.

Like their previous full-length album Flying Above Ancient Ruins (2017), Funeral Winds and Crimson Sky is just a little over 35 minutes, but equally atmospherically charged with emphasis on the quality of the compositions rather than quantity and length. Overall, it is an interesting mix of traditional black metal with elements of homegrown Czech and Slovak black metal that derives heavily from folklore and legends.  This is a great band to check out if you are a black metal enthusiast, especially if you like atmospheric music and crave originality. Funeral Winds and Crimson Sky is available on CD with a limited run that includes an 8-page booklet. It’s also available on  cassette and download from the bandcamp website.

#141 Samčo Brat Dážďoviek. Freak folk z Košíc. Odpovedá Samčo.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ja som pojazdný antropologický výskum, väčšinu života buď cestujem alebo tvorím. Okrem toho rád konzumujem jedlo, ale asi by som sa mal začať mierniť. Tieto dni sa snažím dokončiť album "Rádio Karanténa Rock", a prichystať na vydanie výberový dvojvinyl, čo bude kompilácia nahrávok z rokov 2008-2021. A práve sa vraciam z veľmi fajn koncertu v Bratislave.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Fuha, to nechceš. Ja som hral fakt v kadečom a hádam si to ani všetko nepamätám. Keď som bol násťročný, účinkoval som napríklad aj v gospelovom zbore na djembe, alebo v ochotníckom divadle v Michalovciach na všetko, keďže som tam bol naraz hudobník a herec. Skúsim aspoň vymenovať pár mien, ktoré mi napadnú, všetky tieto kapely mali aspoň jeden koncert: Hexakioktaéder, tiSKA, Vyschlí Sysli, Inteligentné Bábätká, Ježišiatko, Death Jazz Trio, Kovtech-13, Alkodrog, Pentagramček, Abuol, Ženské kruhy so Samčom, Verejné Deti, Musica Falsa Et Ficta. V poslednom menovanom súbore som hral napríklad aj na pokazený páskový diktafón, a dúhové prasa ktoré dokázalo chrochtať.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Posledné mesiace si so sebou nosím žltú gumenú sliepku, takú tú klasickú hračku pre psov, lenže tejto chýba spodná polovička. Na kvalite zvuku sa to nijak negatívne neprejavilo. Potom mám prasiatko Peppa, to po stlačení tlačidla vydá jednu z dvoch hlášok: "I'm Peppa Pig" a "Juppííí", dá sa to stláčať aj rytmicky, a výhodou je, že výstup ti dokáže chytiť aj gitarový či basový snímač, takže to prasa zvukovo prerazí aj v rámci celej kapely. No a samozrejme mám muchotrávku na hlave, ktorá je dôležitá, lebo ona mi dáva do hlavy nápady. Kedysi som toho nosil omnoho viac, ale keďže väčšinu života cestujem a všetky veci si vláčim so sebou ručne, tak to už celkom nejde. Mám rád, keď hrám v priestore, ktorého súčasťou je detský kútik, od nich si obvykle viem na koncert požičať solídnu výbavu. Keď hrávame s Lucinkou (Vlčou Mačicou), tak občas nosíme na koncerty tzv. swag, to je vak plný predmetov použiteľných na koncerte, námatkovo napr. elektrická zubná kefka, škrabadlo na hlavu, bublifuk, jednorožec alebo teletubbies.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Vnímanie umenia je subjektívne, ale umenie vieme popísať aj objektívnymi prostriedkami. Cieľom umenia je komunikácia; ak chceš komunikovať iba svoju manuálnu zručnosť, tak je to fajn, veď remeselníci/čky sú sexi. Ale zamerať sa iba na tento jeden aspekt umenia mi príde dosť nepodnetné; a samozrejme nemusíš byť sexi na to, aby si mal čo podstatné povedať svetu.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Ja som zástanca voľného umenia. Umenie sa ťažko znásilňuje a pretvaruje. Hlúpi ľudia robia hlúpu hudbu, takže napríklad nazi kapely väčšinou znejú hrozne aj v prípade, že nevieš, že sú nazi. Netreba to nijak regulovať, to sa vždy ukáže aj samotné.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nemyslím, že na toto je jednoznačná odpoveď, a skôr by som to súdil podľa okolností. Napríklad kedysi dávno som občas počúval Pepu Nosa, avšak potom som zistil, že kandidoval za SPD a hral na ich mítingoch pesničky proti migrantom. A to bolo tak hrozné, že už som nebol schopný počúvať ani jeho predošlú tvorbu, pretože tá do istej miery stála na takej šarmantnej prihlúplosti, ale potom si pozrieš jeho videá z mítingov, prečítaš si nejaké jeho vyjadrenia, a v tomto momente si odrazu uvedomíš, že tá prihlúplosť nebola hraná, a že nie je nevinná ani neškodná. Ale dajme tomu Pavol Hammel mal tak do druhej polky 70tych veľmi fajn veci, a na tom nič nepokazil ani fakt, že potom začal šéfovať prehrávkovým komisiám (to boli inštitúcie, ktoré za socializmu zakazovali kapelám hrať koncerty v prípade, že sa komisii "nepáčili") a hral na mítingoch Roberta Fica, ešte aj v časoch, kedy zavraždili Kuciaka. Svoje peniaze by som mu nedal, a na koncert by som nešiel, lebo ho neakceptujem v podobe, v ktorej je posledných pár desaťročí, ale nič to nemení na tom, že Zvonky Zvoňte je fajn album. Dobrá je aj otázka, čo sa myslí pod "akceptovať", lebo ja napríklad nedokážem v hudbe poňať priemernosť a snahu bezducho a slepo kopírovať v snahe nezraniť útlocit priemerného poslucháča, a ide to úplne proti mne. Ale keď to takéto kapely takto baví, asi je to ich vec, asi tým nikomu neubližujú, čo ja viem.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Keď si vyrastal v Košiciach v 90tych a počiatkom nultých rokov, už žiadnu ďalšiu inšpiráciu nepotrebuješ, už iba čerpáš celý život z nevyčerpateľnej studne.  


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Z mojich albumov by to mohli byť Unknown Album, Povnímavaj Kým Si (ten sme nahrali spolu s Vlčou Mačicou) alebo Vedomá Izolácia, lebo to sú také osobné veci, a také sa mi až tak často nepodarí nahrať. Ale ináč keby som mohol, tak celý čas hrám v kapele Vyschlí Sysli, lebo takáto hudba ma dosť bavila, to mám rád.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Napríklad z tých Vyschlých Sysľov by to mohla byť Rekonštrukcia Záhadného Zmiznutia Godota, čo je text, ktorý mi venovala vtedy 16ročná umelkyňa Martina Růžičková. Tam sa spievalo napríklad "Prsty si do hrdla vkladám / do tvojho lona si sadám / preklínam futuristov a moralistov / z huby cítim pach potkanov". Veľa ďalších textov napísal Wewo, a od neho som mal rád napríklad Škôlka pre bezdomovcov: "Ne-neviem si sadnúť na stoličku/ne-neviem si skočiť na hlavičku/ty musíš hýbať sa/ty musíš skákať tam/ty musíš sedieť vedieť/hopsať hore, čumieť dole/to snáď nemáte žiadne chyby/pozeráte na obrazy, sedíte jak dikobrazy". Ale hrám z času na čas s prešovským pesničkárom Abuolom, a on má dosť fajn texty tiež, napríklad keď som raz hral jeho covery na festivale v Zaježovej, a spieval som tam jeho text "zabi ma, nech som šťastná / miluj ma, nech som sťastná / ja sa chcem nikdy nenarodiť", tak zdesenie v očiach publika sa dalo krájať, a tak to má samozrejme byť.
 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ja som veľkú časť života chcel nahrávať pesničky a potom ich po sebe počúvať. K tomu, že hrám na verejnosti, ma dotlačilo moje okolie ešte pred pubertou, lebo všetci chceli, aby som im hral svoje veci na gitare. Ináč som ako decko chcel byť skôr spisovateľ alebo robiť animované filmy. A samozrejme, realita odvtedy až doteraz predčila aj moje najdivokejšie očakávania, čo k tomu dodať.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Raz som v jednej reštaurácii v Ružomberku, ktorú som náhodne navštívil, dostal nečakane zadarmo obed, lebo kuchár bol na mojom koncerte a pamätal si ma


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Fuha, z tohoto mám materiál na knihu alebo tri. Ale môžem rozhodne potvrdiť, že predovšetkým s Pentagramčekom sme za desať rokov fungovania kapely zažili veľa šialenstiev. Veľmi radi napríklad spomíname na naše trojkoncertové turné po Varšave. Šli sme 9miestnym hippie transportérom, do ktorého nám párkrát nejakí ohľaduplní poľskí šoféri párkrát ťukli, takže čoskoro prestali fungovať všetky dvere, a my sme museli nastupovať a vystupovať cez kufor. Aj tak sme ale neplánovane zahrali hudobnú vskuvku v politickom kabarete 'Pożar w burdelu', a večer v klube "Skład Butelek" sme sa na pána nazvučili za jednu minútu, a hneď sme mohli začať. Cestou z Varšavy o jednej v noci sme v hustom lejaku na Varšavskom obchvate stopli starého dedka, ktorý pochádzal zo susedného mesta, a chcel spáchať samovraždu na diaľničnom obchvate, tak odcestoval za tým účelom do Varšavy. Lenže vo chvíli keď začalo liať, on si to rozmyslel, a rozhodol sa, že ostane nažive a dostopuje domov. A v tom strašnom lejaku chytil ako prvých nás, tak sme ho zobrali do jeho mesta, a on nás cestou opil. A čo sa týka dekadencie, tak tú si šetrím hlavne na niektoré moje koncerty, lebo ja tam fungujem tak, že keď dostanem akokoľvek retardovaný nápad, v tej chvíli ho zrealizujem, a nezastavím sa pred ničím. Niekedy dávnejšie som istý čas používal ozrutné gumové dildo ako rekvizitu, a to šlo použiť fakt dementnými spôsobmi. A raz, keď som sa sťahoval, tak usporiadal som koncert, na ktorom sa fyzicky zlikvidovali všetky nepotrebné veci z bytu, ktorý som opúšťal, a bolo ich celkom dosť. Bordel sme urobili dychberúci, avšak omylom sa v ňom stratilo a vyhodilo aj dobrovoľné vstupné, ktoré sme vyzbierali.

 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Ja si plánujem iba koncerty, a tie mám vždy max na pol roka až rok dopredu. Moja tvorba je často spontánna, väčšinu mojich najlepších vecí vypľujem na jednu šupu, a teda keď si aj niečo tvorivé naplánujem, obvykle to nezrealizujem. Na disku sa mi povaľujú desiatky nedokončených vecí ako sú albumy, skladby, filmy, knihy, hocičo.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Je taká vlna mladých východoslovenských alternatívnych a experimentálnych tvorcov v mojom a nižšom veku, s nimi si celkom rozumiem. Ale keď som žil trvalejšie v Brne, aj tam som celkom dobre zapadol, a ani neviem zadefinovať, medzi koho. No a ešte bratislavská experimentálna elektronická scéna, aj tam som sa občas cítil fajne. Ale obvykle nemám sklony cítiť sa ako súčasť niečoho. Keď hrám sám, tak som akože "pesničkár s gitarou", ale aj tak ma volajú viac hrať na punk/HC akcie, než na folk/country akcie, dajme tomu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V 90tych tu akákoľvek alternatívna scéna v podstate začínala, a nebolo tu až tak veľa projektov, na ktoré by sa vôbec dalo naväzovať. V Česku existoval kultúrny disent, ku ktorému sa tam dnešná UG scéna môže hlásiť, alebo sa voči nemu vymedzovať. Na Slovensku súvislý kultúrny disent nebol, iba katolícky a čiastočne ochranársky. V 90tych sa tu teda vlastne všetko vymýšľalo odznovu, takže zároveň tu bolo také očarenie z novonadobudnutej slobody, a zároveň sa tu často odznovu vynaliezalo koleso. Takže vtedy sa dosť frčalo na naivite a nadšenectve, dnes už to je viac pragmatické, a kapely sú si obvykle asi lepšie vedomé toho, čo robia. Ja som teda začal koncertovať až v nultých rokoch, a to presne vtedy, keď prišla generačná výmena, a zrazu ten počet návštevníkov koncertov poklesol. V podstate som sledoval, ako sa pred mojimi očami zmršťuje komunita, ktorej súčasťou som sa ešte len stával, pretože všetci zdrhávali do zahraničia - bolo to krátko po vstupe Slovenska do EÚ, takže úplne logický krok - ale aj tí čo ostali, zakladali rodiny alebo obrátili svoj život pragmatickým smerom. Ale zároveň s tou generačnou výmenou prišli zaujímavejšie, kreatívnejšie osobnosti.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Z toho čo viem, tak v 90tych chodilo na klubové koncerty omnoho viac ľudí, ale dnes na tom môžeš viac zarobiť, lebo aj socky už dnes majú väčšiu kúpnu silu ako kedysi. Myslím, že dnes už žijeme v otvorenejšej a bezpečnejšej spoločnosti, než boli 90te roky, a teda hudobníci sa o niečo menej boja byť nekonformní a sebavyjadrovať sa po svojom. Česi označujú 90te roky za "dobu neobmedzených možností", ale na Slovensku tieto "neobmedzené možnosti" znamenali cca to, že Krátky proces mohol oficiálne nahrať svoj prvý album v štúdiu Slovenského rozhlasu. Myslím, že dnes už sme na tom lepšie; ja som v 90tych bol decko, ale rozhodne by som si tú historickú éru zopakovať nechcel.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Ja som v podstate vyrastal na hippie bubnovačkách a džemkách. V Košiciach v podstate nebola žiadna súvislá underground scéna, a až niekedy v časoch plnoletosti som za ňou začal chodiť do Prešova, Sabinova, či na stredné Slovensko. Prvá košická kapela, ktorú som spoznal naživo niekedy v polke nultých rokov, boli Peťove Ruky, na nich sme si dosť frčali, ale už nehrajú. Z nahrávok to boli samozrejme Maťkovia a CHVM, obe sú absolútne legendy slovenského 80s undergroundu. Dnes mám rád napríklad: Miska Na Krev, Piče, Peter Kolárčik, Pokora Miroslav Martin a Drahomíra Masaryková, Džumelec, Raptor Koch, VtiPalko, Maya Gal Hanna, Leopardón, Hmyz, Depressive Directions, Stokuriev, atď, ale je toho kopa, a do istej miery takýchto tvorcov aktívne vyhľadávam a snažím sa ich prepájať, lebo zhruba odkedy som objavil internet, tak ma bavilo počúvať slovenské a české projekty, ktoré nikto iný nepočúva - bolo to ako preskúmavať neobjavený kontinent.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Ak sa pýtaš na slovenské pomery, tak na Slovensku sa podľa mňa všetci kamarátia a všetci všetko riešia cez známosť, a to sa bavíme všeobecne, nielen o hudbe. Čiže ľudí tu spája to, že sa všetci poznajú, a rozdeľuje ich to, že každý si tu aj tak často robí veci izolovane na vlastnom piesočku, a je tu minimálna spolupráca, respektíve pod spoluprácou sa tu obvykle rozumie "túto kapelu sme si na festival zavolali, lebo sú to naši dobrí kamoši". Na Spiši alebo Zemplíne máš ročne iba 2 či 3 malé hudobné festivaly, ale každý rok ich vždy robia tak, že sú v rovnakom termíne, a vzájomne sa kryjú a berú si divákov, ktorých v týchto končinách je aj tak málo. Ty tomu rozumieš?


Čo ťa na domácej scéne serie?

Okrem už spomínanej nespolupráce ma tu serie neustála glorifikácia priemeru, neoriginálnosti a nechuti vybočovať z otrepaných šablón. Zameranie sa na formu a ornament miesto na obsah. Ľudia preferujúci ostávať v komfortnej zóne "hraj niečo, čo všetci poznáme" "nevyrývaj" "umenie je na to, aby ťa uistilo v tvojich postojoch" a "daj pokoj". Veľa zaujímavých tvorcov je tu často vytláčaných na okraj, pretože nemajú komunitu, v ktorej by sa mohli sebarealizovať a porovnávať sa s ňou, zažiť v nej svoj umelecký rast; na Slovensku sa ako hodnota berie skôr individualizmus, než sieťovanie ľudí. Keď organizuješ veci, musíš si furt pamätať, kto je práve teraz s kým rozhádaný a kto nie a všetci si všetko berú strašne osobne, atď atď atď. A zaujímavé je, že nástup internetu to zmenil iba čiastočne, aj keď si myslím, že mladí ľudia sú už týmto efektom zaťažení viditeľne menej, než moja generácia.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk: Džumelec, album Brutovce. Vokály aj basgitara nahrávané potichu v noci v kúpeľni, aby nepobudil rodinu - to je zvuk nahrávky, aký len tak nepočuješ, a dobre sedí k pesničkám. Počuješ tam každú jednu kachličku.
Štúdio: neviem, ja obvykle nahrávam v lese alebo v bažinách alebo tak, tam je fajn zvuk.
Artwork: málokedy sa mi stane, že SK kapela má artwork, ktorý ma aspoň trochu zaujme. Medzi také patrí určite napríklad Insect Phonetics Research od dua Amen Tma, to je krásna kresba, ktorá sedí k hudbe. Album The Great Hard-Core Odrb od Lues De Funes má pekné obrázky a layout. Fara-Továreň na odpadky, to vyzerá veľmi pekne na vinyle.
Videoklip: Martin Burlas - Smrť v opere. Kedykoľvek sa snažím spomenúť si na niečo ďalšie, tak uvedomím si, že tam sa mi páči pesnička, a nie klip.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: Liter Geňa - Zvuky z Pelechu; Džumelec - Brutovce; Raptor Koch - Prvý Album; Cadillac Face - Noizy Days, a desiatky ďalších. Ale osobne odporúčam posťahovať čo najviac bootlegov od Oldřicha Janotu a potom stráviť zvyšok života ich počúvaním a vzájomným porovnávaním.
Kniha: Iľja Iľf - Zápisníky; Stephen Leacock - Literární Poklesky; Julius Komárek - Milování v přírodě, ale ako decko som rád čítal telefónne zoznamy
Film: Funky Forest; Cat Soup; Postava k podpírání; Slnko v sieti; Vtáčkovia, siroty a blázni
Seriál: Wonder Showzen, Superjail!, Záhada Hlavolamu, Adventure Time, Robot Chicken, Teletubbies
Počítačová hra: Neverhood, Machinarium, Open TTD, Tunneler a Bulánci (hľadám spoločnosť na hranie posledných dvoch menovaných hier ozaj!)
Tetovacie štúdio: jediná kérka, ktorú mám od niekoho iného, než odo mňa, je od Jindřišky z Ostravy, a ona mi vytetovala na riť dinosaura držiaceho nanuk v ruke, s čím som veľmi spokojný, takže odporúčam. Tetovací vorkšop na festivale Meziprostor tiež veľmi fajn, ale posledné 2 roky nebol kvôli korone.
Pivo: skús pivotéku Kyselá Rybka v Brne, a nechaj si od nich poradiť. Moje obľúbené čapované bolo Kout desiatka, ale to už prestali vyrábať. Zo slovenských pív mi chutí napríklad pivovar Medveď z Humenného, a samozrejme záhorácka svätá trojka Wywar-Stupavar-Hellstork.  

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domáca: z hľadiska charakteru festivalu Woodna Stocka. Malý festival v krásnej prírode, kde sa stretne iba stovka ľudí, ale tých najlepších z celého Česka a Slovenska, a dochádza tam k šialeným interakciám, lebo na seba narazí východoslovenská periféria a západný kozmopolitizmus. Z hľadiska lineupu to je bratislavský festival NEXT, lebo tam pozývajú dobrodružnú a kreatívnu hudbu, a brutálne ti to rozšíri tvoju predstavu o tom, ako môže vyzerať hudobný koncert. Najlepší festival z hľadísk oboch naraz: Hradby samoty.
Zahraničná: Death Folk Fest (okolie Brna) a Zelí Fest (okolie Prahy) - esencia neobmedzenej kreativity českého undergroundu, zraz najzvláštnejších bytostí sveta uprostred prírody, sloboda.


Vinyl, kazeta, CD, digital ?

Z čisto estetického hľadiska kazeta, lebo cez toto médium som konzumoval hudbu ako decko, a mám s tým spojené silné hudobné zážitky. Kazetová saturácia - skreslenie a charakteristické zafarbenie zvuku - mi príde mäkšia a prírodnejšia, než vinylová, a kazetová scéna je krásna, lebo tej sa väčšinou venujú noizeri a industrialisti, čo sú ľudia, ktorí sa neobmedzujú ničím. Vinyl sa mi páči preto, lebo tam sa môžeš vyhrať s výtvarnou stránkou, nejaký špeciálny vzťah k tomu ako k nosiču nemám. Digitál je rozhodne najpraktickejší a zvukovo najkvalitnejší.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Krajné Čierno alebo Miska Na Krev

 

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Ja si zbieram náhodné citáty, ktoré odpočujem, keď sedím v krčme od náhodných ľudí. Tu máte zo tri, aby ste načerpali múdrosť:
 
"Ja keď mám frajera, tak si nepíšem s chlapcami. Nie jak tamtá, čo má frajera, ale si píše s piatimi ďalšími"
"Čím viac piva vypiješ, tým viac ho dáš von"
"Podľa toho spoznáš šuflík. Keď doň načuráš, ti nevytečie"

==================================

Linky:

https://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/
https://varovec.tumblr.com/
https://www.youtube.com/user/unimobunka/videos

#140 Last Influence of Brain. EBM z Hlohovca. Odpovedajú Solo a Bop.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?                                                                                   
solo:    Úvod zhrniem za všetkých. Solo: Kompozícia spev, Bop: Kompozícia mixáž, Blažena: bicie. V tejto trojici pracujeme na všetkých našich projektoch od roku 1995. Mňa momentálne najviac zaujíma kedy a či vôbec skončí toto šialenstvo /covid/ a všetko s ním spojené.                                                                                                                                                                                                                                 
                                                                                                                                                                       
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
                                                                                    
solo:    Okrem našich projektov som krátko pôsobil v Kifoth a hral som na pár koncertoch na pady.                                                                                
bop:    Ja v podstate to isté čo Solo.                                                                                

                                                                                    
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?                                                                                   
solo :    Všetka moja výbava je pre mňa zaujímavá, niektorá dlhšiu dobu, niektorá len na krátko. Momentálne môj najnovší prírastok je napr. Dreadbox Typhon. Inak som velkým fanúšikom nástrojov firmy Elektron. Mám od nich 4 nástroje a som maximálne spokojný. Ich možnosti a úprava zvukov sú nekonečné a to na nástrojoch milujem a také u mňa zostávaju dlho.  Takisto som veľkým fanúšikom modulárnych systémov a analógov všeobecne.                                                                                                                                                                                                                                                                          
bop:    Popis by bol na dlho… Každý nástroj má svoje pre a proti, svoj charakter… Pre mňa sú ale najviac nástroje s "dušou" a charakterom Moog a DSI. Mám rád modulárne analógy. Je to síce žrút času, ale zvuku dajú nezameniteľnú hĺbku. Zvuk z moduláru je vždy originál a nie preset, ktorý je uložený v pamäti nástroja.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
                                                                                    
solo :    Určite subjektívne, čoho dôkazom je to, že žiaden obraz, báseň či song sa nepáči všetkým ľudom, ale len hŕstke fanúšikov konkrétneho umelca. Úplne najideálnejšie je keď ide manuálna zručnosť a talent umelca ruka v ruke. Ale dá sa určite tvrdou prácou dopracovať aj na úroveň talentovaného umelca, čiže Moment predelu je ťažké určit.                                                                                
                                                                                                                                                                        
bop:    Subjektívne aj objektívne. Ako hovorí Solo subjektívne, pretože sa páči len hŕstke ľudí a objektívne sa stáva, keď osloví masy, kde sa z neho stane komercia. Čo je to umenie?                                                                                                                                                                                                            
                                                                                    
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?    
                                                                                
solo:    Umenie nemá hranice. Každý umelec má podľa mňa obrovskú fantáziu a fantázia nemá hranice a to je na umení fascinujúce. 

bop:    Nie nemá...                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?                                                                                   
solo :    Hranice sú v hlave, osobné hranice nepoznám. Ak nie som schopný niečo akceptovať, tak sú to bezduché odrhovačky, ktorých cieľom je za každú cenu niečo hejtovat a kritizovať až sa dostanú do stavu, že z v podstate ani nevedia čo krizujú.                                                                                

bop:    Neviem, či nie som schopný akceptovať… ak ma niečo nezaujíma, tak proste kašlem na to. Je toho veľa čo by som mohol alebo mal mať za pomyslenou hranicou, ale to je subjektívne… Proste to neriešim...                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?                                                                                    

solo:    Inšpiráciu máme všade okolo seba. Ja sa snažím hladat inširáciu vo svojom bezprostrednom okolí. Inšpirujú ma priatelia, rodina a hlavne kolegovia Bop a Blažena, čiže načo chodiť daleko, keď tie najzaujímavejšie veci máme priamo pod nosom.                                                                                

bop:    Mňa najviac inšpirujú námety od Sola, proste keď pošle nejaky 20 sekundový song, to ma vie vybudiť a nainšpirovať k dalšiemu rozvoju danej pesničky. Niekedy to môže byť aj jeden jediný zvuk…                                                                                
                                                                                                                                                           
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
                                                                                                                                                                    
solo:    Na túto otázku hádam ani nejde odpovedať. Samozrejme, vždy je to tá najnovšia vec, ktorú ale pri našom tempe veľmi rýchlo premazáva dalšia.                                                                                 

bop:    two faces, anabela, greed, noaco, broken moonster… tie songy majú hlbku a aj z nejakého dôvodu mám s nimi spojené nejaké spomienky k danej dobe.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?                                                                                                                                                                                                                                            
solo:    Na texty hlavne v poslednej dobe kladieme veľký dôraz aj preto spolupracujeme s ľudmi čo majú čo povedať a vedia to. Vlado Filipko na Insomnicons a Insomnicore odviedol skvelú prácu. Momentálne nové veci Samhain a Liob textuje Out Mind, ktorý má iný prístup, ale jeho texty sú skvelé. Preto je pre mňa zložité vybrať niečo konkrétne.                                                                                
                                                                                    
bop:    Fakt neviem :-)                                                                                
                                                                                                                                                                           
 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?                                               

                                    
solo:    Tým, že som v začiatkoch nemal veľké oči, nezažil som žiadne sklamanie v realite .                                                                               
bop:    Robiť to pre radosť a to sa aj stalo.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?                                               

                                    
solo:    Zrejme keď som dostal do ruky prvé vydanie, pamatám si že som bol happy a hrdý .                                                                                 

bop:    Presne, prvé CD.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?                                                                                    
                                                                                                                                                                        
bop:    Raz som sa pred koncertom tak opil, že ma museli budiť tak, že mi na hlavu dali bubon a búchali až som sa zobudil… :-)                                                                                
                                                                                    

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?                                                                                    
                                                                                                                                                                        
solo:    My máme plány stále, už sa mi koľko krát zdá, že len plánujeme. Určite bude dôležité pokračovať v práci na našom labeli Electrofrequent, ktorý sa behom prvého roka jestvovania výborne rozbehol.  Čo sa týka projektov, tak je pred nami veľká výzva, pretože budúci rok 2022 mám v pláne vydanie každého nášho projektu. Začneme začiatkom roka Samhainom a v priebehu roka príde na rad nové vydanie L.I.O.B.  a Loct in, takže nudiť sa nebudeme. Viem že to bude náročné, ale kedže je blbá doba a naživo sa hrávať nedá, tak sa budeme venovať produkovaniu a vydávaniu.                                                                                                                                                                                                                                          
bop:    Trošku zrevidovať gear v štúdiu, pretože nie všetko využívam a samozrejma pokračovať v projektoch na ktorých pracujeme. Taktiež sa snažím zmeniť proces celej tvorby za účelom trochu zmeniť výsledny zvuk.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
                                                                                    
solo:    Ja áno a zaradujem sa do elektro-industriálnej scény nakoľko je naša produkcia zameraná na tento štýl a v tomto duchu vedieme s kolegami aj label Electrofrequent.                                                                                
 

bop:     Sme už roky súčasťou electro-industrialnej scény a tak to aj ostane.                                                                                
                                                                                                                                                                   

 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?                                                                                    

bop:    90ky boli veľmi pestré a vznikalo docela veľa kapiel, ale nemali dlhú životnosť, čo je škoda. Chýbala tá podpora okolo… sme malé krajiny (myslím SR aj ČR), takže malá základňa fanúšikov, málo koncertov. Začiatok storočia bol v znamení Aliens Production, ktorý to potiahol a sprofesionalizoval za čo Rybymu patrí veľká vdaka. Ale celkovo, nám starne aj tá malá základňa, a nových fandov moc niet, takže sme naozaj extrémne okrajový štýl. Výhoda dnešnej doby je v technológiách a sociálnych sieťach, ale má to aj nevýhody, ľudia zleniveli....                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?                                                                                    

solo:    V tom, že už sú z nich starí páprdovci :-). Ale za mňa to bola úplne iná doba a tak nejak sme si viac važili v rámci toho, že nebolo toľko možností ako dnes, nejakého výsledku našej práce a toho že sme sa dokázali ako tak pretlačiť na scénu. Práve tie možnosti sú výhodou kapiel, ktoré začínajú v tejto dobe. Nástroje sú podstatne dostupnejšie, lepšie a lacnejšie. Vedia sa jednoducho a ľahko vďaka soc.sieťam spropagovať a dostať sa do povedomia fanúšikov.                                                                            
                                                                                    
bop:    Podľa mňa sa v 90s viac experimentovalo, pretože neboli také možnosti. Elektronická hudba je dosť o vybavenosti nástrojov, no dnes je to možné do veľkej miery urobiť všetko v PC. Tie možnosti dnes sú nekonečné…                                                                                

                                                                                    
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?                                                                                    

solo :    Slovenská scéna nie je zas natoľko veľká, že čo vyberať medzi minulosťou a súčastnosťou, preto čo som počúval v mladosti vačšinou funguje aj dnes. Samozrejme, sledujem ale celú ebm, industrial a synth scénu, ale nepohrdnem ani dobrým metalom a podobne.                                                                                                                                                                  
bop:    Popravde, moc nesledujem domácu scénu… ale rád vypočujem, čo mi príde pod ruky.                                                                                                                                                                
                                                                                    
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?                                                                                     

solo:    Určite ich rozdeľuje štýlová rozmanitosť. Nie každý má tak široký záber, že dokáže akceptovať všetku hudbu. Spájat ich určite môže vzťah k hudbe, keď producent vie čo je za výsledkom, tak si dokáže vážiť prácu každého producenta .                                                                                
                                                                                    
                                                                                    

 

Čo ťa na domácej scéne serie?                                                                                                                                                                        

solo:    Komunikácia, egocentrizmus !!!                                                                                

bop:    nič                                                                                                                                                                                                                                                 
                                                                                    
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?                                                                                    

solo:    Posledne nové Craniotomy                                                                                

bop:    Mne sa páčil posledný Disharmony a Depressive Disorder videoklip.                                                                               
                                                                                    
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.                                                                                    
solo:    K hrám a seriálom sa nedostanem, pre mňa je to len žrút času. Tetovacie stúdio, za mňa jednoznačne Tome tattoo. Hudobne ma v poslednom čase potešil najnovší Amorphous.                                                                               
bop:    Dobrý film pre mňa bol od Netflix "Dont Look Up", ktorý zaujímavo odráža dnešnú dobu. A hudobný album - po dlhej dobe ma veľmi potešili Ministry "Moral hygiene".                                                                                                                                                          
                                                                                    
Vinyl alebo CD ?                                                                                     

solo:     Vinyl ma tak nejak vnútorne priťahuje. Určite mám v pláne pripraviť nejaký materiál na vydanie na vinyle. Aj keď si to zatiaľ ani nemám na čom pustit :-)                                                                               

bop:    Nejak ma to neberie. Láka ma to, ale je to daľší krám do domu… je to pre fandov čo majú čas.                                                                                                                                                               
                                                                                                                                                                        Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?                                                                                    

bop:    The Dark :-)                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.     
                                                                                
bop:    "Menej je viac". Ale väčšinou mám problém sám toto dodržiavať :-)    

==================================================================

Linky:

https://electrofrequent.bandcamp.com/

https://aliensproduction.bandcamp.com/album/meantime-ep

https://www.facebook.com/lastinfluenceof