1. Hi, can you introduce yourselves? Who are you, what do you do, and what’s been keeping you busy or inspired lately?
I am Christopher, and I am the guitarist and vocalist of Ockultist.
Besides work, kids, and daily life, I have been busy finishing up a pedal build for a friend in a superb band called Catholic.
And of course, I've been writing music for a d-beat/crust/powerviolence band I'd like to get going.
2. Ockultist has been quite active since the beginning, releasing material consistently. What are you up to at the moment?
We have had a break for some time now, so the focus is on rehearsing songs for a show in September. The process of writing new music is also slowly starting again.
3. Your latest EP Gazing Through the Rotten Eyes came out in 2024 via Kohina Records — how has the response been so far, both locally and internationally?
That release flew under the radar, I feel. We didn't do much promotion or anything, and the mix/master didn't help. The songs are good, but the final result was a bit rushed and didn't come out as well as it could have.
There is a new mix/master up on our Bandcamp now.
.
4. Is there a particular riff or song you feel best represents Ockultist?
I think the song Contempt is the one that put us in a "new" direction, adding more awful-sounding melodic parts with a lot of vile distortion and reverb effects.
We also started focusing more on dynamics, if you can call it that with our sound. More heavy stuff mixed together with more open-sounding parts.
5. How do you usually write your material — do songs start from riffs, rhythm, or jamming together?
We have tried jamming out new songs, but it has never worked very well for us. We usually start with me making a couple of riffs at home and coming up with a loose idea of how I want the song to go. Then we start building the song together in the practice space.
It's a long and slow process to get the feel right in the songs.
6. From first idea to final recording, how long does it typically take to finish a track? What's the biggest challenge in that process?
I would say that from start to finish, it's at least ten rehearsals together in the room, making demos, and adding, removing, or changing riffs after we think it's done because the feel isn't right anymore.
It can be quite a hard and drawn-out process, but that's the fun of it.
7. How would you describe the scene you're part of in Sweden — is there a strong local community behind this style of music and how deep in the underground is it?
There is a pretty big scene for stoner/doom in Sweden. The bands in the scene are more focused on the standard-sounding stuff, though—not a lot of music like Ockultist.
There is a very good scene overall for all extreme forms of metal. The death metal and thrash scenes are bigger than ever, with a lot of new young bands coming up.
The punk scene has always been big in Sweden, so that's still going strong. But, as in most cities, venues are closing. We still have a few good spots here in Stockholm that put on underground shows.
There are a few really driven people who put on shows and really keep the scene alive.
8. Your lyrics and imagery lean toward physical decay, body fluids, and other raw, almost visceral themes — where does that come from? Could it be associated with other music genres, or perhaps horror cinema/literature?
That's pretty much right. The lyrics are mostly about the decay of your own body, depression, and the absence of hope for the world.
It's me trying to explore the mind of someone—or something—that absolutely doesn't want any part of this life or this world.
I'm a pretty easy-going, happy dude, but god damn, life is shit sometimes, and this is my way of trying to make sense of all the suffering that people go through every day.
The artwork is a way to represent how people feel, good and bad, beautiful and absolutely disgusting.
9. Unlike the more cannabis-infused stoner/sludge scene often associated with the Southern sound, those themes seem absent in your music — is that a conscious choice? Is cannabis legal and tolerated in Sweden?
We have never had any ambition to do the stoner thing. We had some stoner-sounding riffs in the beginning, but that went away really fast. I have never been into the stoner sound, at least not in sludge.
For me, sludge should be about the awful things in life. It's supposed to be harsh and real.
Keep stoner out of sludge!
Weed is still not legal in Sweden, but the view on it has gotten much better.
There is a lot of discussion about whether weed should be legalized, both among ordinary people and politicians. Overall, people have a much more positive outlook on it these days.
10. Have riffs always been the driving force in doom metal, or have they turned into a kind of commodity over the past 10–15 years? What is the ultimate doom riff ever?
Riffs used to be a massive part of the genre. These days, it seems like everyone is doing the same old stoner riff with a twist. Same old riff, same old vocal style, same old song structure.
But of course, there are still bands making amazing doom/sludge.
I have a massive love for We Live by Electric Wizard. That song and riff is absolutely amazing.
But the list could go on forever with bands such as Black Sabbath (just pick your riff).
YOB has an amazing way of writing massive riffs, but they are more than just riffs, they are an extension of the feelings they are putting out there.
Cough, Crowbar, Eyehategod, Leechmilk, Meathdrinker, Graves at Sea, etc. There are way too many great riffs out there.
But for me, the ultimate riffs and the way they are used come from Ramesses and Unearthly Trance. Those two bands did a lot to shape my musical taste and the way I want to write my own music.
11. Is there something uniquely Swedish that shapes the darker, more melancholic tone in your music compared to other Nordic scenes?
There has always been this stigma about keeping your emotions inside. Don't talk about how you actually feel in everyday life.
A classic example is when someone asks how you're doing the answer is always "good," even if you're at rock bottom inside.
This is just wild speculation, but our traditional folk music has a melancholic tone as well. Maybe that music has left its mark on metal musicians in Sweden.
These days, though, people are finally embracing the right to speak openly about their mental state and feelings. Seeking help for mental health isn't looked down upon anymore, which is awesome to see.
.
12. Sweden consistently produces artists with strong songwriting that resonate internationally, including in the Anglo-American scene. What do you think is behind that success?
We have always had amazing access to youth centers and cheap practice spaces here in Sweden.
Many of the people who worked at the youth centers were musicians themselves—or at least interested in music—and were happy to help young kids get started playing in bands or writing music themselves.
We also have associations that receive government support to make practice spaces more accessible and affordable so that anyone with the interest can use them.
But now that we have a right-wing government running the country, they have cut funding to many of the associations that do this amazing work.
There is an election coming up soon, though...
13. Are you currently working on new material? Can you share anything about what's coming next?
We have two songs recorded that are going to come out as a split with a German band on 10" vinyl very soon.
We're planning a few shows here in Sweden and some in Finland in 2027.
And yes, we are always working on new material, but it's slow going. The plan is to write three or four shorter songs together with another band in more of a noise rock/metal style.
It might become a split or some kind of collaboration. It's going to be heavy and noisy as hell, that's for sure.
14. What’s your view on physical formats and microlabels — do they still play an important role for you as a band and for the scene, both locally and internationally?
Yes, I think physical formats are still very important.
Even if we only do a small run of cassettes or vinyl and hardly make any profit from the sales, it's still worth it to make people happy and spread the music.
The microlabels have been amazing for us, especially Jirko at Kohina Records, who has done a lot for us and has become a really good friend.
He has helped with releases and brought us over to Finland twice.
For a band of our size, that kind of support is amazing and the trading network these microlabels have is incredible.
Shout ot to Sludgelord and Minor label as well.
15. When it comes to physical releases, do you have a preferred format — cassette, vinyl, or something else? Any plans for upcoming releases?
I mostly buy vinyl for my own collection, and I prefer releasing our music on that format as well.
I do like cassettes, though. They're fun and sound great.
16. Are you familiar with any bands from Slovakia or the Czech Republic? Any experiences or connections with this region?
I have heard Aendsnigh from Slovakia, a blackened sludge kind of band.
And Foregone from the Czech Republic makes some weird and fantastic music.
Also Mace Head, Bohemyst, Anthem of misery are some that come to mind.
And of course all the random gore and grindcore bands from the Czech Republic.
I have very little connection to these regions besides going to Prague like 5 times. That´s for sure a goal of mine to experience more of Czech Republic and one day visit Slovakia.
17. Which music album, music video, and book have impressed you the most recently?
The new Neurosis really hit me straight in the feels.
Also, the new Warning album is amazing.
The grindcore band Gadget from Sweden also put out a new record, which is awesome.
The new Cult of Occult sounded great as well, but I need to give it another listen.
Immolation, Portrayal of Guilt to name a few.
I have been re-reading some old classics lately—George Orwell's 1984—and I'm now reading Ray Bradbury's Fahrenheit 451.
18. Is there an artist or band you'd like to see featured on JDØS?
Fleshpress would be amazing.
Catholic, noise rock band from Sweden.
Betelzeus, our homies in Finland.
And also Black Wound would be cool. They're a death/doom/sludge band from Sweden as well.
19. Thank you for the interview — any last words?
Thank you for giving me this opportunity!
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednom čase najviac zamestnáva alebo inšpiruje?
Volám sa Christopher a v Ockultist hrám na gitare a spievam.
Okrem práce, detí a bežného života som sa v poslednom čase venoval dokončeniu gitarového efektu pre kamaráta z výbornej kapely Catholic.
A, samozrejme, píšem hudbu pre novú d-beat/crust/powerviolence kapelu, ktorú by som rád rozbehol.
2. Ockultist sú od svojho vzniku pomerne aktívni a pravidelne vydávajú nový materiál. Čomu sa venujete momentálne?
Na nejaký čas sme si dali pauzu, takže teraz sa sústredíme najmä na skúšanie skladieb pred koncertom v septembri.
Zároveň sa pomaly znovu rozbieha aj proces písania novej hudby.
3. Vaše posledné EP Gazing Through the Rotten Eyes vyšlo v roku 2024 vo vydavateľstve Kohina Records. Aké ohlasy zaznamenalo doma aj v zahraničí?
Mám pocit, že táto nahrávka prešla tak trochu nepovšimnutá. Nerobili sme okolo nej prakticky žiadnu propagáciu a nepomohol jej ani pôvodný mix a mastering.
Samotné skladby sú podľa mňa dobré, ale celý výsledok vznikal príliš narýchlo a nedopadol tak dobre, ako mohol.
Na Bandcampe už máme nahranú novú verziu s prerobeným mixom a masteringom.
4. Je nejaký riff alebo skladba, ktorá podľa teba najlepšie vystihuje súčasný zvuk Ockultist?
Myslím si, že je to skladba Contempt.
Práve pri nej sme sa vydali trochu novým smerom – začali sme používať viac nepríjemne znejúcich melodických pasáží s veľkým množstvom špinavého skreslenia a reverbových efektov.
Začali sme sa tiež viac hrať s dynamikou, ak sa vôbec pri našom zvuku dá hovoriť o dynamike. Kombinujeme oveľa ťažšie pasáže s otvorenejšie znejúcimi úsekmi.
5. Ako zvyčajne vznikajú vaše skladby? Začínate riffom, rytmom alebo spoločným jamovaním v skúšobni?
Skúšali sme skladať jamovaním, ale nikdy nám to veľmi nefungovalo.
Väčšinou to začína tým, že doma napíšem niekoľko riffov a vytvorím si približnú predstavu o tom, kam by sa skladba mala uberať. Potom ju začneme spoločne stavať v skúšobni.
Je to pomalý proces a trvá dosť dlho, kým skladba získa ten správny feeling.
6. Koľko času zvyčajne uplynie od prvotného nápadu až po finálnu nahrávku? A čo je na tomto procese najnáročnejšie?
Povedal by som, že od prvého nápadu po finálnu podobu skladby potrebujeme minimálne desať spoločných skúšok. Robíme si demá, pridávame nové riffy, iné vyhadzujeme alebo meníme aj vo chvíli, keď si myslíme, že je skladba hotová – jednoducho preto, že zrazu už nemá ten správny pocit.
Je to pomerne zdĺhavý a niekedy aj náročný proces.
Ale práve to je na tom to najzábavnejšie.
7. Ako by si opísal scénu, ktorej ste vo Švédsku súčasťou? Existuje okolo tohto štýlu hudby silná komunita a ako hlboko siaha do undergroundu?
Vo Švédsku je pomerne veľká stoner/doom scéna. Väčšina kapiel sa však orientuje skôr na klasickejší zvuk, takže hudby podobnej Ockultist tu veľa nenájdeš.
Vo všeobecnosti je však švédska scéna extrémneho metalu vo veľmi dobrej kondícii. Death metal aj thrash sú dnes silnejšie než kedykoľvek predtým a neustále vznikajú nové mladé kapely.
Silná bola vždy aj punková scéna a platí to dodnes. Problémom však, podobne ako vo väčšine miest, je zatváranie koncertných priestorov. Našťastie máme v Štokholme ešte niekoľko dobrých klubov, kde sa stále organizujú undergroundové koncerty.
Scénu drží pri živote hlavne zopár naozaj zapálených ľudí, ktorí neúnavne organizujú koncerty a robia všetko pre to, aby nezanikla.
8. Vaše texty aj vizuál sa často točia okolo telesného rozkladu, telesných tekutín a ďalších surových, až fyzicky nepríjemných motívov. Odkiaľ pramení táto fascinácia? Súvisí skôr s hudbou alebo napríklad s hororovou literatúrou či filmom?
To sedí.
Texty sa väčšinou venujú rozkladu vlastného tela, depresiám a úplnej absencii nádeje pre tento svet.
Snažím sa v nich preniknúť do myslenia niekoho – alebo niečoho – čo už nechce mať s týmto životom ani svetom vôbec nič spoločné.
Inak som celkom pohodový a šťastný človek, ale, dopekla, život vie byť občas poriadne na hovno. Toto je môj spôsob, ako sa pokúsiť pochopiť všetko utrpenie, ktorým si ľudia každý deň prechádzajú.
Artwork je zase spôsob, ako zobraziť to, čo ľudia cítia – dobré aj zlé, krásne aj absolútne odpudivé.
9. Na rozdiel od mnohých stoner/sludge kapiel ovplyvnených južanskou scénou sa vo vašej hudbe takmer vôbec neobjavujú témy spojené s marihuanou. Je to vedomé rozhodnutie? A aký je vlastne postoj k marihuane vo Švédsku – je legálna alebo spoločensky tolerovaná?
Nikdy sme nemali ambíciu byť stoner kapelou.
Na úplnom začiatku sme mali pár stonerovejšie znejúcich riffov, ale veľmi rýchlo sme sa od toho vzdialili. Úprimne povedané, nikdy som nebol veľkým fanúšikom stoner zvuku, minimálne nie v sludge metale.
Pre mňa by mal byť sludge o tých najhorších stránkach života. Má byť tvrdý, nepríjemný a skutočný.
Držte stoner ďalej od sludge!
Marihuana vo Švédsku stále nie je legálna, ale pohľad spoločnosti sa postupne mení.
Čoraz viac sa diskutuje o jej prípadnej legalizácii – medzi bežnými ľuďmi aj politikmi. Celkovo je dnes postoj verejnosti podstatne otvorenejší než kedysi.
10. Boli riffy vždy hlavným hnacím motorom doom metalu, alebo sa z nich za posledných desať až pätnásť rokov stala skôr určitá komodita? A ktorý doom riff považuješ za ten úplne najlepší?
Riffy boli kedysi úplným základom celého žánru.
Dnes mám často pocit, že každý hrá ten istý stoner riff s nejakou drobnou obmenou. Ten istý riff, ten istý štýl spevu, tá istá stavba skladieb.
Samozrejme, stále vzniká množstvo skvelých doomových a sludge kapiel.
Obrovsky milujem skladbu We Live od Electric Wizard. Tá skladba aj jej hlavný riff sú jednoducho fenomenálne.
Ale zoznam by mohol pokračovať donekonečna. Stačí spomenúť Black Sabbath – tam si môžeš vybrať prakticky ktorýkoľvek riff.
Úžasne pracujú s riffmi aj YOB, ale u nich už riff nie je len riff. Je prirodzeným pokračovaním emócií, ktoré hudbou odovzdávajú.
Rovnako Cough, Crowbar, Eyehategod, Leechmilk, Meathdrinker, Graves at Sea... tých skvelých riffov je jednoducho príliš veľa.
Ak by som však mal vybrať kapely, ktorých riffy a spôsob ich používania ma ovplyvnili najviac, boli by to Ramesses a Unearthly Trance. Práve ony výrazne formovali môj hudobný vkus aj spôsob, akým dnes pristupujem k písaniu vlastnej hudby.
11. Existuje niečo typicky švédske, čo podľa teba formuje temnejší a melancholickejší charakter vašej hudby v porovnaní s ostatnými severskými scénami?
Vo Švédsku dlho pretrvával určitý spoločenský stereotyp, že svoje emócie by si mal držať v sebe. O tom, ako sa naozaj cítiš, sa jednoducho veľmi nehovorí.
Typickým príkladom je situácia, keď sa ťa niekto opýta, ako sa máš. Odpoveď je takmer vždy: „Dobre.“ A to aj vtedy, keď si vo svojom vnútri úplne na dne.
Možno je to len moja špekulácia, ale podobne melancholický charakter má aj naša tradičná ľudová hudba. Je možné, že práve táto nálada sa postupne preniesla aj do švédskeho metalu.
Našťastie sa to dnes mení. Ľudia čoraz viac prijímajú to, že je v poriadku otvorene hovoriť o svojom psychickom stave a pocitoch. Vyhľadať pomoc kvôli duševnému zdraviu už nie je niečo, za čo by sa človek mal hanbiť, a je skvelé vidieť, že sa spoločnosť týmto smerom posúva.
12. Švédsko dlhodobo produkuje hudobníkov s mimoriadne silným skladateľským talentom, ktorí sa presadzujú aj na medzinárodnej scéne vrátane anglofónnych krajín. Čomu podľa teba vďačí Švédsko za tento úspech?
Vo Švédsku sme mali vždy výborný prístup k mládežníckym centrám a lacným skúšobniam.
Veľa ľudí, ktorí v týchto centrách pracovali, boli sami hudobníci alebo mali k hudbe blízko. Ochotne pomáhali mladým ľuďom založiť si kapelu alebo začať tvoriť vlastnú hudbu.
Máme tu tiež rôzne združenia podporované štátom, ktorých cieľom je sprístupniť skúšobne čo najväčšiemu počtu ľudí za prijateľné ceny. Vďaka tomu si mohol zahrať prakticky každý, kto mal chuť.
Odkedy je však pri moci pravicová vláda, financovanie mnohých z týchto organizácií bolo výrazne obmedzené.
Našťastie sa čoskoro konajú voľby...
13. Pracujete momentálne na novom materiáli? Môžeš prezradiť, čo vás čaká najbližšie?
Máme nahraté dve nové skladby, ktoré čoskoro vyjdú na spoločnom 10" vinyle s jednou nemeckou kapelou.
Na rok 2027 plánujeme niekoľko koncertov vo Švédsku aj vo Fínsku.
A samozrejme, stále pracujeme na novej hudbe, aj keď ide všetko pomalšie, než by sme chceli.
Momentálne plánujeme napísať tri alebo štyri kratšie skladby spolu s ďalšou kapelou v duchu noise rocku a metalu.
Možno z toho vznikne split alebo nejaká iná forma spolupráce.
Jedno je isté – bude to poriadne ťažké a hlučné.
14. Aký význam majú dnes pre vás fyzické nosiče a mikrolabely? Sú podľa teba stále dôležité pre kapely aj undergroundovú scénu doma a v zahraničí?
Určite áno.
Myslím si, že fyzické nosiče majú stále veľký význam.
Aj keď vydáme len malú sériu kaziet alebo vinylov a prakticky na tom nič nezarobíme, stále to stojí za to. Robíme tým radosť ľuďom a zároveň šírime našu hudbu.
Mikrolabely pre nás znamenajú naozaj veľa.
Obzvlášť Jirko z Kohina Records, ktorý pre nás spravil obrovský kus práce a stal sa z neho aj veľmi dobrý kamarát.
Pomohol nám s vydaniami a dokonca nás dvakrát dostal koncertovať do Fínska.
Pre kapelu našej veľkosti je takáto podpora na nezaplatenie. Rovnako úžasná je aj sieť kontaktov a výmen, ktorú medzi sebou mikrolabely vytvárajú.
Pozdravujeme aj Sludgelord a Minor Label.
15. Aký fyzický formát máš osobne najradšej? Kazety, vinyl alebo niečo iné? A plánujete v blízkej budúcnosti ďalšie vydania?
Do svojej zbierky kupujem predovšetkým vinylové platne a rovnaký formát preferujem aj pri vydávaní našej hudby.
Mám však rád aj kazety.
Sú zábavné a podľa mňa znejú naozaj dobre.
16. Poznáš nejaké kapely zo Slovenska alebo Českej republiky? Máš s naším regiónom nejaké skúsenosti alebo spojenie?
Zo Slovenska poznám Aendsnigh, čo je taký blackened sludge.
Z Českej republiky zase Foregone, ktorí robia zvláštnu, ale fantastickú hudbu.
Napadajú mi aj Mace Head, Bohemyst či Anthem of Misery.
A, samozrejme, všetky tie rôzne gore a grindcore kapely z Česka.
S týmto regiónom však zatiaľ nemám veľa osobných skúseností. Okrem toho, že som bol asi päťkrát v Prahe, s ním nie som veľmi prepojený.
Určite by som však chcel spoznať Česko oveľa lepšie a raz sa konečne pozrieť aj na Slovensko.
17. Ktorý hudobný album, videoklip alebo kniha na teba v poslednom čase najviac zapôsobili?
Nový album Neurosis ma zasiahol priamo do emócií.
Rovnako fantastický je aj nový album Warning.
Švédska grindcore kapela Gadget tiež vydala novú nahrávku a je výborná.
Veľmi dobre na mňa zapôsobil aj nový Cult of Occult, hoci si ho ešte musím poriadne vypočuť.
Spomenul by som tiež Immolation alebo Portrayal of Guilt.
Z kníh som sa nedávno vrátil ku klasike – znovu som si prečítal Orwellov román 1984 a momentálne čítam 451 stupňov Fahrenheita od Raya Bradburyho.
18. Je nejaká kapela alebo interpret, ktorého by si si rád prečítal na JDØS?
Určite Fleshpress.
Potom Catholic, čo je noise rocková kapela zo Švédska.
Ďalej naši kamaráti Betelzeus z Fínska.
A určite by bolo skvelé vidieť aj Black Wound, švédsku death/doom/sludge kapelu.
19. Ďakujem za rozhovor. Máš na záver nejaký odkaz pre čitateľov JDØS?
Ďakujem, že ste mi dali príležitosť porozprávať o Ockultist!
No comments:
Post a Comment