1. Kto si, čo robíš a čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
f/error: Som f/error, Slovák z Košíc, snažím sa prežiť a furt dačo robím, aj pracujem. Robím IT a prepadám sa do predstáv. Zaujíma ma kde zarobiť lóve na život. Survival…survival režim proste. Very basics. Basic stuff.
ZUZ: Som všeličo, ale vždy som súčasť. Som to, čomu sa venujem, a to sa mení, ale vždy je to nejako spojené s ľuďmi. Pre zjednodušenie hovorím, že som kultúrna aktivistka, je to asi najviac vystihujúce - aktivita a kultúra.
Som aj Košičanka, zakladateľka, pokračovateľka, kultúrna manažérka, kamarátka, matka, dcéra, milenka a v kontexte Standard Society som sestra a aktívna súčasť živej akcie.
V ostatnom čase ma zaujímajú stratégie udržateľnosti, v kultúre, vo vzťahoch, v spoločnosti. Rozmýšľam či súčasný rozvrat kultúrnej scény spôsobený nominantstvom SNS na ministerstve kultúry prinesie v dlhodobom horizonte aj niečo dobré, alebo len zle vyhodnocujem silu spájania, solidarity a chuti nezvzdať sa, ktorú okolo seba pozorujem.
2. Standard Society vznikol ako ranný covidový projekt, z ktorého cítiť silnú potrebu vyjadriť sa k dianiu vo svete na naše pomery neštandardným hudobno-vizuálnym spôsobom. Bola dystopia roku 2020 hlavnou inšpiráciou pre váš vznik, alebo tam bolo aj niečo iné?
f/error: Nie, vôbec nie, v žiadnom prípade.
ZUZ: Standard Society nevznikol ako ranný covidový projekt. Standard Society je tu oveľa dlhšie. A keby sme mali hovoriť o spolupráci nás dvoch ako súrodencov v rámci tohto projektu, tak to sa tiež neviaže na dystopiu 2020. Vôbec nie. To čo komentujeme a tú dystopiu, ktorú z toho cítiť, my ju cítime v aktuálnej situácii a nemá to priamo s covidom nič spoločné. Viaže sa to na aktuálny stav spoločnosti.
f/error: Trvalý stav, gradujúci sa, nič sa nemení na základnej tejto životnej situácii.
3. V projekte účinkujú f/error a Zuzana – aké pozície zastávate a ako sa kreatívne dopĺňate? Je súrodenecká tvorivá energia hnacím motorom progresu, alebo aj zdrojom deštrukcie?
f/error: Ja tam trepem do plechu, púšťam elektroniku, je tam silný úder na plech, reťaz. A máme aj vlajku, čo veje vo vetre. Často tam je aj bryndza, žinčica, baracz pálenka.
ZUZ: Pozície sú jasné, Fero je autor hudby a z veľkej časti autor textov. Ja vykrikujem, prinášam performatívnu časť a časť textov. A poriadok, ja prinášam poriadok. A viem kdekoľvek vyšplhať, keď treba.
f/error: Sme amatérská kapela, to si treba uvedomiť.
ZUZ: Sme intuitívna kapela.
f/error: A nie sme ani kapela. Aj pri tomto rozhovore sme vyslovení amatéri.
ZUZ: Ale robíme to so srdiečkom.
f/error: Každý sme profesionál vo svojom odbore.
ZUZ: Ale hudba to nie je. To treba povedať.
f/error: Ale zase spolu dobre vychádzame. Aj s ostatnými členmi Standard Society, ktorých spomeňme, ako je polozakladateľ Reznor, ktorý je aj súčasťou projektu FARA aj autorom vizuálu.
4. Kto je okrem vás súčasťou Standard Society a aký prínos má pre projekt?
f/error: Všetci kamaráti v podstate. Dá sa to pozrieť na YouTube.
ZUZ: Standard Society je organický projekt. Dnes sme tu my a predtým to bol niekto iný. A potom to zase bude niekto iný. Dá sa povedať, že ľudia prichádzajú, odchádzajú, ale Fero ostáva. Takže asi Fero je ten magnet. Každý kto sa objaví niećo prinesie a je v tom moment dôležitý alebo dôležitá.
f/error: To som urobil pre kamarátov, je to kamarátské zoskupenie. Spája nás surrealizmus a dokumentaristika.
ZUZ: Tu by sme chceli spomenúť aj našu rodinu, ktorá má veľký prínos pre projekt. Pretože nebyť našej rodiny tak vlastne nie sme ani my. To, že sme ako deti mali doma vždy podporu, aj pre vylomeniny. Rovnako teraz naše partnerstvo, aj Katka aj Peter, obaja sú to veľmi nápomocní, kreatívni a trpezliví ľudia. Aj vďaka ich prístupu môžu rôzne naše projekty existovať, za čo sme obaja vďační.
f/error: Nane láska, nane projektos.
5. Standard Society je známy tým, že si pre vystúpenia vyberá netradičné lokality. Ako prebieha výber a aký genius loci vás oslovuje?
f/error: Nás oslovuje genius loci, všade kde nás pozvú. Zahráme kdekoľvek. Máme aj svoj 6kW soundsystém. Máme aj svoje svetlá, lejzre, dymostroj. Keď treba zrobiť bordel, my prídeme. Neni problém. Máme radi miesta, kde je kľud. A ulice miest tiež, street, konfrontácia.
ZUZ: Máme radi verejný priestor, industriálny priestor. V zásade máme radi priestory, ktoré nie sú určené na to, aby sa tam robilo to, čo tam ideme robiť.
f/error: Aj agropriestor….polia…. šopy… vínne pivnice …
ZUZ: V podstate využijeme to, kde sa ocitneme. A myslím, že priestor nie je až tak dôležitý, ako ľudia v tom priestore. To je to, čo je pre nás dôležité. Aby v tom priestore, nech je akýkoľvek, boli s nami ľudia.
f/error: Presne tak.
6. Nakoľko sú vaše audiovizuálne vystúpenia nacvičené a do akej miery si trúfate improvizovať? Kedy naposledy bol niekto z kapely prekvapený spontánnym prejavom iného člena - a o čo išlo?
f/error: Six - seven - takže to vychádza za mňa 33% improvizácia a 67% nacvičenia.
ZUZ: Ja mám strašne rada improvizáciu, ale zároveň mám taký pocit zodpovednosti, keď tam som s partnerom, ktorý si myslím, že neimprovizuje :) Snažím sa držať toho, čo tam má byť. Ale je jasné, že obidvaja vieme uletieť. Aj to máme radi, keď sa niečo ponúkne v rámci toho koncertu.
f/error: Ako myslíš pálenka?
ZUZ: Áno, keď sa ponúkne pálenka, alebo nejaká zaujímavá architektonická zvláštnosť, ktorá sa dá využiť v rámci akcie, alebo nejaká reakcia z publika. Počúvame sa a sledujeme počas celého vystúpenia, vždy je to trochu iný proces, je to živé.
f/error: Nikdy nevieme, ako to dopadne. To nevieme, ale zatiaľ to dopadlo vždy dobre, tu sme.
ZUZ: To nevieme. Napríklad ja som sama seba prekvapila naposledy na Hradbách Samoty. V rámci akcie pracujem s červenou stuhou, ktorú mám v ústach, v jednom momente mi zapadla do krku a začala som sa dusiť.
Tak som tam počas skladby dumala, že ako to vyriešiť, aby si divák nevšimol, že sa dusím a zároveň, aby Fero neprepadol panike a zároveň, aby som sa neudusila. Tak to som celkom sama seba prekvapila, že som to zvládla a že si nikto nič nevšimol, až na fotografku teda :)
7. Standard Society má na konte jeden live album „Fontanela“ z Tabačky v Košiciach, ktorý sa odvoláva na trilógiu Qatsi. Ako ovplyvnila trilógia tento živák a ako vznikal?
f/error: Jednoznačne. Celá Trilógia Qatsi aj filmy ako Baraka, Samsara a tak ďalej. Výtvarných dokumentov je veľa všelijakých a jednoznačne nás inšpirovali, ale my pracujeme intuitívne, spájame dokumentárne zábery, tak aby výsledok pôsobil surreálne a veľa improvizujeme.
ZUZ: Fontanela za ktorou autorsky stojí f/error a Michal Dankulinec, má na poslucháčstvo/diváctvo katarzné účinky, rovnako ako spomenutá trilógia, s tým rozdielom, že pracovali s video materiálom, ktorý bol dostupný, ale myslím, že ak by bola možnosť radi by natočili vlastné zábery.
f/error: Veď tam aj sú pôvodné zábery, ale nie je ich veľa. V tom videoarte máme možnosť byť flexibilný a prispôsobiť paletu záberov miestu, kde sa hrá. Tak by som to videl do budúcna. Viac času na prípravu a site-specific výsledok.
8. Nedávno ste vydali videoklip „Reťaze“, ktorý mi spôsobuje prenesený závrat. Bolo zámerom klipu privodiť infarkt ľuďom, ktorí nemajú radi výšky? Koľko bezpečnostných nariadení ste pri jeho natáčaní porušili?
f/error: Nie, to vôbec nebolo našim zámerom a nič sme neporušili. Všetko bolo, B.O.Z.P. bolo, bezpečnostný technik bol. Všetko v poradku, všetko v súlade.
ZUZ: Našim zámerom bolo využiť pominuteľný moment dekonštruovanej architektúry a spojiť ho s textom, v ktorom reagujeme na rozpadajúcu sa spoločnosť. Bola to neodbytná, nutkavá predstava a som vďačná, že sa nám ju podarilo s Peter Radkoff a Ján Varchola zhmotniť. Proste denne chodíte po Hlavnej a vidíte ako sa jej obraz mení, ako budova na jej konci stále stojí ale zároveň prestáva byť budovou, a že tá jej premena je proste absurdná, je krásna, je magická a aj smutná.
f/error: Btw. je to bývalý daňový úrad.
9. Texty Standard Society vo mne evokujú obrazy dystopickej mestskej architektúry v kombinácii s ľudskými masami, v ktorých sa stráca individualita - niečo temnejšie v štýle „píšte všetci modrým perom“ alebo „diversity is destruction“. Ako veľmi som mimo?
f/error: Nie si vôbec mimo. Máš pravdu.
ZUZ: Myslím, na rozdiel od “Píšte všetci modrým perom” pre mňa , tá hmota, tá masa, nemusí byť stále negatívna. Ona má aj nejakú poéziu v sebe. Masa nie je abstrakcia – je zložená z jednotlivcov, z ich príbehov. Tak fungujú aj texty Standard Society. Nie sú o dave, ale o tom, čo rieši v tom dave každý zvlášť. Takže áno, vidíme tú dystopiu, ale nehľadíme na ňu zvonku – sme v nej, každý po svojom a snažíme sa užiť si to.
10. Je budúcnosť jeden veľký naprogramovaný korporát, Big Brother a útulné železobetónové obydlia, alebo si ešte niekedy budeme môcť bezstarostne zahodiť hodinky do prachu ako Peter Fonda a vydať sa len tak na ľahkú jazdu kam sa nám zachce?
f/error: Jasné. Lesochranárské zoskupenie VLK už na tom pracuje.
ZUZ: Bezstarostná jazda v dystopickej krajine je tiež možná.
11. Žijeme v štandardnej spoločnosti? Čo definuje náš „štandard“?
ZUZ: A to je otázka!
f/error: Naše štandardy sú definované zákonmi. Zákony sú rôzne. Sú zákony písané a nepísané.
ZUZ: A všetky sa porušujú, aj písané, aj nepísané.
f/error: Tak štandardná spoločnosť - veď to je tá dystopia, nie?
12. Čo zakázané látky a ich vplyv na kreatívne procesy pracovníkov rannej smeny?
f/error: Zakazané látky majú vplyv plošný a celospoločenský. To znamená, že majú vplyv aj na naše pracovné procesy. Majú schopnosť odjebať človeka a to zasádne. Najmä alkohol, tvrdé drogy, prášky. Ktoré netolerujeme. Nefetujeme. Nie sme feťáci, sme normálni Slováci. Irie.
ZUZ: Kreatívne procesy neštartujeme pomocou zakázaných látok.
13. Standard Society vznikol v plodnom podhubí košickej Tabačky. Aká subkultúra toto podhubie vytvára a aké ďalšie umelecké či aktivistické projekty sú v ňom združené?
f/error: Musím odpovedať, ako programátor. Podhubie v Košiciach je nasledovné: zo svojej podstaty je prepojené do veľkej šírky, a to podhubie tvoria ľudia, čo tu žijú. Či v Tabačke, či mimo nej. Povedal by som, že Košické podhubie je bohaté, ale neni združené nijak. No dúfajme, že bude združené. A potom sa bude dať odpovedať na túto otázku priamočiarejšie.
ZUZ: Ja si pamätam, keď bolo ešte menej združené, ako je teraz združené. Myslím, že čas podhubia, už medzičasom vyrástla, už nie je podhubím, ale scénou ktorá je prepojená oveľa viac ako je tomu v iných mestách.
V Košiciach je množstvo šikovných ľudí, kreatívnych, venujúcich lásku a pozornosť tomu čo robia. Treba sa k nám prísť pozrieť.
f/error: Košice, to je metropola východu, tu žije veľa ľudí, veľa ľudí tvorí podhubie. Proste každý tu niečo robí, treba sa prísť pozrieť na to. Veď len na JDØS je toľko rozhovorov s košickými kapelami…
14. Boli Košice vždy silným kultúrnym hubom aj v undergrounde? Zmenilo sa niečo po roku 2013, keď sa stali Európskym hlavným mestom kultúry?
f/error: Boli trošku vybetónovanejšie už v roku 2014 a v ďalších rokoch.
ZUZ: V roku 2013 sa nezmenili, zmenili sa skôr následne, ako dôsledok roku 2013. Dnes je už dokázateľne zmerané, že EKMK malo pozitívny vplyv na mesto, aj na ľudí, ktorí tu žijú. Ak by mi toto niekto tvrdil v roku 2013, neverila by som. Špeciálne pre lokálnu tvorivú scénu to bolo náročné obdobie.
15. Ako sú Košice prepojené s inými mestami v rámci subkultúr a nemainstreamového diania? Cítite sa byť súčasťou slovenskej, európskej, svetovej alebo nejakej inej scény - alebo je to úplne inak?
f/error: Biedne. My v sa cítime byť súčasťou všetkých, ale v podstate my tu nemáme až taký veľký kontakt, tu na na východe, s realitou.
ZUZ: Otázne je, či tie scény to cítia, že my sme ich súčasťou.
16. Standard Society a spriaznené kapely sú súčasťou tzv. Kinderzimmer – o čo ide?
f/error: Die Unordnung im Kinderzimmer, to je centrálny bod našej informačnej zóny.
ZUZ: Kedysi to bol nápis na Ferkovej detskej izbe.
17. f/error, viem o tebe, že si (okrem iného) aj programátor. Ako zvládaš umelecký neriadený punk a detailne organizovanú technickú prácu? Máš v hlave „prepínač“, ktorým sa presúvaš medzi rôznymi polohami, alebo žiješ tieto svety paralelne?
f/error: Nezvládam…horko-ťažko…už otázka bola zle položená, ale môžeš ty odpovedať.
ZUZ: No, ale to je na teba otázka.
f/error: Poďme ďalej.
18. Si tvorcom appky Tribe Circle, ktorú si vytvoril v rámci svojho startupu a ktorá má pomáhať umeleckým komunitám. Vieš o nej povedať niečo viac?
f/error: Ja už toto slovo nebirujem - startup. Neni to žiaden startup, my to len nainštalujeme jak roxory normálne do betónu, abo navaríme na nity do dreva. Ale k veci. To má pomáhať nie len umeleckým komunitám, ale všelijakým komunitám a partiám. Alebo kmeňom. Ale héj ... vzniklo to pre naše vlastné potreby - správu dvoch flekov v podzemí TBČK - fusion music štúdia a dielne pre zvukový experiment a druhej miestnosti - metalovej skúšobne, predtým Musiclab, kde sa dá spraviť aj mini párty alebo koncert. Tam už zahralo bárs čo, napr. aj viacero mien z JDØS registra. A toto som chcel aj povedať, že my, abo hocikto z Orgon Studio Community tam vieme zrobiť ad-hoc koncert abo mini párty. Taže Tribe Circle tam vzniklo - pre naše potreby. Ale to je jedno, čo sa zdieľa, lebo štruktúra kmeňa je furt rovnaká, ľudská, prirodzená. Za to Tribe Circle. Takže teraz to ideme vyskúšať v novom komunitnom keramickom ateliéri v Košiciach a ták ... Tribe Circle!
ZUZ: Ja som pozorovateľkou tohto procesu od začiatku. Fero vytvoril nástroj pri ktorého vzniku bola jeho vlastná reálna potreba, nástroj, ktorý mu v začiatkoch pomáhal riešiť reálne situácie. Priebežne ho testoval až sa ukázalo, že má potenciál ďalšieho rozvoja a môže pomôcť aj iným ľuďom, ktorí sa snažia kreovať a udržiavať živé komunity, zdieľajúce spoločné priestory či veci.
Myslím, že on ako tvorca tu má podobný prístup ako pri tvorbe hudby. Na jednej strane to je otvorený hudobný projekt pre kamarátstvo a rodinu, a na strane druhej aplikácia / nástroj, ktorý je rovnako ovorený, flexibilný, funkčný a vznikol za účelom spoločného zdieľania a radosti, ideálne. Myslím, že prepínač na ktorý si sa pýtal neexistuje, ak by existoval, tak množstvo vecí o ktorých tu teraz hovoríme by v takej forme neexistovalo.
f/error: Ale ta treba sa držať svojho. Žiadne idoly - každá komunita má svoje pravidlá. A o to chodži. Koho to zaujíma, nech sa mi ozve.
19. Čo počúvate, pozeráte a čítate v týchto dňoch?
f/error: Veľmi som si obľúbil albumy Sci-fi Sky od Lebanon Hannover a Black Medium Current od Dodheimsgard. Minule som bol kuknúť 1914 v Kole a bol to určite jeden z najlepších black metalových koncertov ever. Medzi moje all-time favorites určite patrí Empusae a Ah Cama-Sotz. Pre fanúšikov Young Gods by som odporučil sólový album White Planet od sampleristu Al Cometa. Dosť sa u mňa chytil aj Frett, ktorý som videl na Hradbách Samoty v A4, Job Karma mám veľmi rád. Z darkwave sa u mňa chytili Her Absence Fill The World. Z motivačnej hudby počúvam napr Pouppée Fabrikk, ale aj Oldschool Union. Vec, čo som nedávno objavil je The Age Of Ephemerality od Bruit, krátky album, ale imho masterpiece. Z rhythmic noisu napr. Mono No Aware, Synapscape. Aktívne sledujem labely Hands a Ant-Zen.
Z dokumentov môžem odporučiť napr. Vivant od Arthus - Bertranda, čo je asi najkrajší dokument o biodiverzite, čo som videl. Určite si nenechajte ujsť Manufactured Landscapes, výtvarný dokument o tom ako človek pretvára krajinu alebo Intercepted, kde na pozadí výtvarných záberov UA územia vypočujete odpočutú komunikáciu ruských vojakov, pre silné žalúdky.
ZUZ: Čítam knihu Kolotočárka, ktorú napísala Jana Wernerová, moja bývalá kolegyňa z divadla a je super, aj kniha. Aj na premiéru sa chystám, Mastný muž 2.0 - dystopická divadelná koláž o krajine, v ktorej sa literatúra opäť stáva podozrivou činnosťou a kultúra predmetom úradného posudzovania.
A ešte, bez srandy, čítam Plán obnovy a odolnosti kultúry (POOK) a to by som aj odporúčala na prečítanie všetkým, aspoň úvod, ten je fest motivačný ak bojujete s apatiou. Skúste: https://platformaok.sk/pook
20. Je niekto, s kým by ste si radi prečítali rozhovor na JDØS?
f/error: Jasné, so Šunkym - Amitabha 7 (ambient), ale aj s Never Sol, s Palim z predajne vinylov La:bell z Košíc. To by bolo dobre. Aj s výtvarníkom Zbyňkom Prokopom, známeho napr. z Transmusic comp. A s Mircom, čo má skúšobne na Rampovej a potom ešte s Peťom Radkoffom, umeleckým riaditeľom Tabačky Kulturfabrik a s Vajglom z Collossea. To sú dva kľúčové kluby v Košiciach. Ešte by som si rád prečítal rozhovor s kapelou Povetrie (folk, indie) a Extropia (doom metal).
ZUZ: SELENoLAr
21. Motto alebo odkaz na záver.
ZUZ: Choďte voliť a nebuďte kokoti.
f/error: Stačí, keď nebudete kokoti. Keď budete voliť, tak to je nice to have, ale nebuďte kokoti.
A príďte skontrolovať performance Standard Society v A4 19.6. na KRAA! #10: Festival skutočne súčasnej hudby.
1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?
f/error: I'm f/error, a Slovak from Košice. I'm trying to survive and I'm always doing something, including working. I work in IT and disappear into my own imagination. I'm interested in figuring out how to make enough money to live. Survival... just survival mode. Very basics. Basic stuff.
ZUZ: I'm many things, but I'm always part of something. I am what I devote myself to, and that changes, but it's always somehow connected to people. For simplicity's sake, I say I'm a cultural activist. That's probably the most accurate description – activity and culture.
I'm also a woman from Košice, a founder, a successor, a cultural manager, a friend, a mother, a daughter, a lover, and, in the context of Standard Society, a sister and an active part of a living action.
Lately, I've been interested in strategies of sustainability – in culture, in relationships, and in society. I've been wondering whether the current collapse of the cultural scene caused by the SNS nominees at the Ministry of Culture will bring anything positive in the long run, or whether I'm simply overestimating the power of solidarity, togetherness, and the unwillingness to give up that I observe around me.
2. Standard Society emerged as an early COVID-era project that seemed driven by a strong need to comment on what was happening in the world through an unconventional audio-visual language. Was the dystopia of 2020 the main inspiration behind the project, or was there something else?
f/error: No, not at all. Absolutely not.
ZUZ: Standard Society wasn't born as an early COVID project. Standard Society has been around much longer than that. And if we're talking about the two of us collaborating on this project as siblings, that also has nothing to do with the dystopia of 2020. Not at all. What we comment on – the dystopia people may sense in our work – is something we feel in the current situation. It has nothing directly to do with COVID. It's connected to the present state of society.
f/error: It's a permanent condition, escalating all the time. Nothing changes in this fundamental life situation.
3. Standard Society features f/error and Zuzana. What roles do you play, and how do you complement each other creatively? Is sibling energy a driving force behind progress, or also a source of destruction?
f/error: I bang on metal sheets and play electronics. There's a strong emphasis on metal, chains. We also have a flag waving in the wind. There's often bryndza, žinčica, and Baracz pálenka too.
ZUZ: The roles are clear. Fero writes the music and a large part of the lyrics. I do the shouting, bring the performative aspect, and contribute some of the texts. And order – I bring order. I can also climb just about anywhere if needed.
f/error: We're an amateur band. That's important to realise.
ZUZ: We're an intuitive band.
f/error: And we're not even really a band. Even doing this interview, we're complete amateurs.
ZUZ: But we do it with our hearts.
f/error: Each of us is a professional in our own field.
ZUZ: But music isn't that field. That should be said.
f/error: Still, we get along well. Also with the other members of Standard Society, such as co-founder Reznor, who is also part of the FARA project and the creator of our visual identity.
4. Besides the two of you, who else is part of Standard Society and what do they bring to the project?
f/error: They're basically all friends. You can check it out on YouTube.
ZUZ: Standard Society is an organic project. Today it's us, before it was someone else, and later it will be someone else again. People come and go, but Fero remains. So I guess Fero is the magnet. Everyone who appears brings something of their own, and in that moment they become important.
f/error: I created it for friends. It's a gathering of friends. What connects us is surrealism and documentary.
ZUZ: We'd also like to mention our family, because they contribute enormously to the project. If it weren't for our family, we wouldn't even be who we are. As children, we always had support at home, even for our wild ideas and mischief. The same applies now to our partners – Katka and Peter. They're both incredibly supportive, creative, and patient people. Thanks to their approach, many of our projects can exist, and we're both grateful for that.
f/error: No love, no projects.
5. Standard Society is known for choosing unusual locations for its performances. How do you choose them, and what kind of genius loci appeals to you?
f/error: The genius loci that appeals to us is wherever we're invited. We'll play anywhere. We even have our own 6kW sound system. We've got lights, lasers, and a smoke machine. If someone needs chaos, we'll show up. No problem. We like places where there's peace and quiet. We also like city streets – the street, confrontation.
ZUZ: We like public spaces and industrial spaces. In general, we enjoy places that weren't meant for whatever it is we're about to do there.
f/error: Agricultural spaces too... fields... sheds... wine cellars...
ZUZ: Basically, we'll make use of wherever we happen to be. But I don't think the space itself is as important as the people in it. That's what matters to us. Whatever the place may be, we want people to be there with us.
f/error: Exactly.
6. To what extent are your audiovisual performances rehearsed, and how much room do you allow yourselves for improvisation? When was the last time someone in the band was surprised by another member's spontaneous action – and what happened?
f/error: Six – seven – so for me that works out to roughly 33% improvisation and 67% rehearsal.
ZUZ: I absolutely love improvisation, but at the same time I feel a certain sense of responsibility when I'm there with a partner who, I think, doesn't really improvise. :) I try to stick to what's supposed to happen. But it's obvious that both of us can go off on a tangent. We actually enjoy it when something presents itself during the concert.
f/error: What do you mean? Like pálenka?
ZUZ: Yes, when someone offers us pálenka, or when there's an interesting architectural oddity that can be incorporated into the performance, or some reaction from the audience. We listen to and observe each other throughout the whole performance. It's always a slightly different process – it's alive.
f/error: We never know how it's going to end. We really don't. But so far, it's always turned out well. We're still here.
ZUZ: We never know. The last time I surprised even myself was at Hradby Samoty. As part of the performance, I work with a red ribbon that I keep in my mouth. At one point it slipped down my throat and I started choking.
So there I was, during the song, trying to figure out how to deal with it without the audience noticing that I was choking, without Fero panicking, and without actually suffocating. I surprised myself by managing it and by the fact that nobody noticed anything – except the photographer. :)
7. Standard Society has released one live album, Fontanela, recorded at Tabačka in Košice, which references the Qatsi trilogy. How did the trilogy influence this live release, and how was it created?
f/error: Definitely. The entire Qatsi trilogy, as well as films like Baraka, Samsara, and so on. There are many visual documentaries of different kinds, and they clearly inspired us. But we work intuitively, combining documentary footage in a way that makes the final result feel surreal, and we improvise a lot.
ZUZ: Fontanela, authored by f/error and Michal Dankulinec, has a cathartic effect on listeners and viewers, much like the aforementioned trilogy. The difference is that they worked with whatever video material was available, although I think that, given the opportunity, they would have preferred to shoot their own footage.
f/error: There actually is some original footage in there, just not much of it. With video art, we have the opportunity to be flexible and adapt the palette of images to the place where we're performing. That's how I'd like to approach it in the future – more preparation time and a site-specific result.
8. You recently released the video for "Reťaze" ("Chains"), which gave me vertigo by proxy. Was the goal of the video to induce heart attacks in people who are afraid of heights? How many health and safety regulations did you break while filming it?
f/error: No, that wasn't our intention at all, and we didn't break anything. Everything was in order – health and safety regulations were observed, there was a safety officer. Everything was fine, everything compliant.
ZUZ: Our intention was to make use of a fleeting moment in a deconstructed piece of architecture and connect it with lyrics reacting to a society that's falling apart. It was an insistent, compulsive vision, and I'm grateful that we managed to bring it to life together with Peter Radkoff and Ján Varchola.
You walk through Hlavná Street every day and watch its image change. You see the building at the end of it still standing, yet simultaneously ceasing to be a building. Its transformation is absurd, beautiful, magical, and sad all at once.
f/error: By the way, it used to be the tax office.
9. Standard Society's lyrics evoke images of dystopian urban architecture combined with masses of people in which individuality disappears – something darker in the vein of "Everyone write with a blue pen" or "diversity is destruction." How far off am I?
f/error: You're not off at all. You're right.
ZUZ: Unlike the phrase "Everyone write with a blue pen," for me that mass, that crowd, isn't necessarily something negative. It also contains a certain poetry. A mass isn't an abstraction – it's made up of individuals and their stories.
That's how Standard Society's lyrics work as well. They're not about the crowd itself, but about what each person within that crowd is dealing with individually. So yes, we see the dystopia, but we don't look at it from the outside – we're inside it, each in our own way, trying to enjoy the ride.
10. Is the future one giant programmed corporation, Big Brother, and cosy reinforced-concrete dwellings, or will we one day again be able to casually throw our watches into the dust like Peter Fonda and set off on an easy ride wherever we please?
f/error: Sure. The Wolf Forest Protection Movement (VLK) is already working on it.
ZUZ: A carefree ride through a dystopian landscape is also possible.
11. Are we living in a standard society? What defines our "standard"?
ZUZ: Now that's a question!
f/error: Our standards are defined by laws. Laws differ. There are written laws and unwritten laws.
ZUZ: And all of them get broken – both the written and the unwritten ones.
f/error: So, a standard society... that's the dystopia, isn't it?
12. What about illegal substances and their influence on the creative processes of the morning shift workers?
f/error: Illegal substances have a broad, society-wide impact. Which means they also affect our working processes. They have the ability to seriously fuck people up. Especially alcohol, hard drugs, pills – those we don't tolerate. We don't do drugs. We're not junkies, we're normal Slovaks. Irie.
ZUZ: We don't kick-start our creative processes with illegal substances.
13. Standard Society emerged from the fertile underground of Košice's Tabačka. What kind of subculture creates this environment, and what other artistic or activist projects are part of it?
f/error: I have to answer this like a programmer. The underground in Košice is, by its nature, connected in a very broad way, and it's made up of the people who live here. Whether in Tabačka or outside it. I'd say the Košice underground is rich, but it's not formally united in any way. Hopefully one day it will be. Then this question could be answered more directly.
ZUZ: I remember when it was even less connected than it is now. I think the time of it being an "underground" has passed. In the meantime, it has grown into a scene that is much more interconnected than in many other cities.
There are plenty of talented people in Košice – creative people who devote love and attention to what they do. You should come and see for yourself.
f/error: Košice is the metropolis of the East. A lot of people live here, and a lot of people make up this underground. Everybody's doing something. You should come and check it out. Just look at how many interviews with Košice bands have already appeared on JDØS...
14. Have Košice always been a strong cultural hub, even in the underground? Did anything change after 2013, when the city became the European Capital of Culture?
f/error: They became a bit more concreted-over around 2014 and in the years that followed.
ZUZ: Things didn't change in 2013 itself. The changes came later, as a consequence of 2013. Today, it's been measurably proven that the European Capital of Culture project had a positive impact on the city and on the people living here. If someone had told me that in 2013, I wouldn't have believed them. Especially for the local creative scene, it was a difficult period.
15. How are Košice connected to other cities in terms of subcultures and non-mainstream activities? Do you feel part of a Slovak, European, global, or some other scene – or is it something entirely different?
f/error: Poorly. We feel like we're part of all of them, but in reality, out here in the East, we don't have that much contact with reality.
ZUZ: The question is whether those scenes feel that we're part of them.
16. Standard Society and related bands are part of the so-called Kinderzimmer. What exactly is that?
f/error: Die Unordnung im Kinderzimmer – that's the central point of our information zone.
ZUZ: It used to be a sign hanging in Fero's childhood bedroom.
17. f/error, I know that besides everything else, you're also a programmer. How do you balance artistic, uncontrolled punk with highly organised technical work? Do you have some sort of mental "switch" that lets you move between these different modes, or do you live these worlds in parallel?
f/error: I don't manage... barely... and the question was badly phrased anyway. But you can answer it.
ZUZ: But the question is for you.
f/error: Let's move on.
18. You're the creator of the Tribe Circle app, which you developed as part of your startup and which is intended to help artistic communities. Can you tell us more about it?
f/error: I've stopped using that word – startup. It's not some startup. We just install it like reinforcing bars into concrete, or weld it onto wooden beams with rivets.
But to the point. It's meant to help not only artistic communities but all kinds of communities and groups. Or tribes.
It actually came out of our own needs – managing two spaces in the underground of TBČK: the Fusion Music Studio and the workshop for sound experimentation, plus another room – the metal rehearsal space, formerly Musiclab – where you can also throw a mini party or concert. All sorts of people have played there, including several names from the JDØS register.
And that's another thing I'd like to mention: we, or anyone from the Orgon Studio Community, can organise an ad hoc concert or mini party there. That's why Tribe Circle came into being – for our own needs.
In the end, it doesn't really matter what is being shared, because the structure of a tribe is always the same – human and natural. That's why it's called Tribe Circle.
So now we're going to try it out in a new community ceramics studio in Košice and... Tribe Circle!
ZUZ: I've observed this process from the very beginning. Fero created a tool because he had a genuine need for it – a tool that, at first, helped him solve real-life situations.
He kept testing it, and gradually it became clear that it had the potential to evolve further and help other people trying to create and sustain living communities that share spaces and resources.
I think his approach as a creator is similar to the way he makes music. On one hand, there's an open musical project built around friendship and family; on the other, there's an application – a tool that is equally open, flexible, and functional, created for the purpose of sharing and, ideally, joy.
I don't think the "switch" you mentioned exists. If it did, many of the things we've been talking about here simply wouldn't exist in the form they do.
f/error: You just have to stick to your own path. No idols – every community has its own rules. That's what it's all about. Anyone interested should get in touch with me.
19. What are you listening to, watching, and reading these days?
f/error: I've really grown fond of Sci-Fi Sky by Lebanon Hanover and Black Medium Current by Dødheimsgard. I recently went to see 1914 at Kolo, and it was definitely one of the best black metal concerts ever.
Among my all-time favourites are Empusae and Ah Cama-Sotz. For fans of The Young Gods, I'd recommend the solo album White Planet by samplerist Al Comet. I've also really gotten into Frett, whom I saw at Hradby Samoty in A4. I love Job Karma. In terms of darkwave, Her Absence Fill the World has really clicked with me.
For motivational music, I listen to Poupée Fabrikk, but also Oldschool Union. One thing I discovered recently is The Age of Ephemerality by Bruit – a short album, but in my opinion a masterpiece. For rhythmic noise, Mono No Aware and Synapscape. I actively follow the Hands and Ant-Zen labels.
As for documentaries, I can recommend Vivant by Yann Arthus-Bertrand – probably the most beautiful documentary about biodiversity I've ever seen. You definitely shouldn't miss Manufactured Landscapes, an art documentary about how humans reshape the landscape, or Intercepted, where intercepted communications of Russian soldiers play over artistic footage from Ukrainian territory. Strong stomachs only.
ZUZ: I'm reading Kolotočárka, written by Jana Wernerová, my former colleague from the theatre, and it's great – both the author and the book. I'm also planning to attend the premiere of Mastný muž 2.0 – a dystopian theatrical collage about a country where literature once again becomes a suspicious activity and culture an object of bureaucratic scrutiny.
And seriously, I'm also reading the Recovery and Resilience Plan for Culture (POOK), which I'd recommend to everyone – at least the introduction. It's highly motivating if you're struggling with apathy.
20. Is there anyone you'd like to read an interview with on JDØS?
f/error: Sure. Šunky from Amitabha 7 (ambient), Never Sol, Pali from the La record shop in Košice. That would be great. Also visual artist Zbyněk Prokop, known for things like the Transmusic compilations. Then Mirco, who runs the rehearsal spaces on Rampová Street, and Peter Radkoff, artistic director of Tabačka Kulturfabrik, as well as Vajgl from Collosseum. Those are two key clubs in Košice.
I'd also love to read interviews with the bands Povetrie (folk, indie) and Extropia (doom metal).
ZUZ: SELENoLAr.
21. A motto or final message.
ZUZ: Go vote, and don't be assholes.
f/error: It's enough if you're not assholes. Voting is nice to have, but first and foremost, don't be assholes.
And come check out Standard Society's performance at A4 on June 19th at KRAA! #10: A Festival of Truly Contemporary Music.
============================================================================
Links:
https://kinderzimmer.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/standardsociety/
https://www.instagram.com/standardsociety/
https://www.youtube.com/@standardsociety
f/error @ JDØS:
https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/01/8-review-flork-reviews-fara-tovaren-na.html
https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/03/66-fara-industrial-post-punk-z-kosic.html
https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/08/koncert01-farathe-last-days-of.html
https://jablkadaleko.blogspot.com/2024/08/jblk-17-va-alternative-is-doom-2024.html
