#241 Ucholak / Dark Ambient, Noise / Martin Huba / 24-5-2024

 

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, volám sa Martin Huba, žijem a pracujem v Žiari nad Hronom v audio-vizuálnej oblasti. V týchto dňoch ma chytila tvorba hudby s pomocou AI, takže testujem dostupné platformy.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Tých kapiel a projektov je viacej, z toho čo malo nejakú relevanciu sú to/boli Messengers, Skrat F Štrku, EPO, Persona Grata, Samgott & Ice Foterr, Pjet Trubeck Trio, Klokotor, Ambient Shrine/Ucholak. V prvých menovaných kapelách som hral gitaru, v AS/Ucholak je to o sampleroch + iných prístrojoch a sem tam gitare.


3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Posledná výbava súvisí s mojimi aktuálnymi projektami, najviac času trávim teraz so samplerom Roland SP-404mkII a efektormi Kaoss pad mini/KP3. Ten roland je centrálnou jednotkou môjho projektu Ambient Shrine (a bude aj pre Ucholak), keďže obsahuje sample - beaty, textúry a efekty, z ktorých pri live vystúpení tvorím svoju produkciu. Výnimočná je pre mňa tým, že mi umožňuje tvoriť a hrať hudbu bez používania počítača - je mi blízky spôsob práce s fyzickými prístrojmi a ovládaním parametrov v reálnom čase. Tento sampler je v tomto skvelý.

 

4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Ide o nahrávku/album Ucholak "Symphony Of Despair", čo je môj sólo dark ambient/noise projekt (vyššie spomenutý Ambient Shrine je jeho éterickou ambientnou podobou spojenou aj s obrazom a vlastným YT kanálom. Vznikla najpr v podobe tracku a videa pre Ambient Shrine (ako pocta estetike Toma Waitsa), ale keďže je poriadne temného charakteru a obsahuje dostatok zaujímavých a rôznorodých pasáží, rozstrihal som ho z hodinového monolitu na jednotlivé tracky, ktorým som pridal názvy a vytvoril tak album, ktorý sa hodí práve pre Ucholak (na konte už s jedným predošlým albumom). Takto človek nemusí čakať na danú pasáž v hodinovom videu, ale môže s nahrávkou narábať ako s albumom a jednotlivými trackmi. Prišlo mi to fajn.


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Tvorbu iniciuje silná inšpirácia. Definuje ju paleta zvukov, výrazových prostriedkov, ktoré k dispozícii, alebo zvolím a ovplyvňuje ju podvedome asi všetko, čím ako človek v danom čase prechádzam.


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Ak ostanem pri projekte, kvôli ktorému si ma kontaktoval, teda Ucholak, z nového počinu by som menoval track "Fear", pretože načúvať tým basovým úderom spolu s kvílivými dizonantnými slákmi v pozadí, ktoré majú skúmať anatómiu strachu vo mne naozaj navodzuje strach, to ako sa  nezvratne vpíja do mozgu - čo bolo aj zámerom, takže spokojnosť :-D. Podotýkam, že tento album aj projekt je inštrumentálny.


 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Správne zvolený/pochopený kontext, perspektíva. Ak sa mi bude gitarový shredder snažiť podať svoju ultrarýchlu hru ako veľké umenie súperiace s velikánmi gitary všeobecne, je to len manuálna zručnosť. Ak ho vystavuje na obdiv ako ultrarýchlu hru na gitaru, je to umenie hodné obdivu. Hra na gitaru má viacej aspektov a dajú sa nazvať umením spolu aj osobitne. Pre muzikanta je dôležité ostať pri zemi a pre poslucháča schopnosť oceniť umenie pre to, čím je, bez okamžitého porovnávania s inými. Inými slovami - je to večná otázka, ale odpoveď podľa mňa spočíva v ľuďoch a okolnostiach, nie vo veci samotnej.


8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie z princípu nemôže mať hranice, ak má byť slobodné a nie sú témy, kam by nemalo zasahovať. To však neznamená, že ak prekročíme všetky hranice, vznikne umenie! A podobne ako vo vyššie položenej otázke - záleží na okolnostiach, kontexte, dobe, kedy prichádzam na verejnosť s daným dielom. Aj slová môžu zabíjať, aj dobré zámery vedia dláždiť cesty do pekla.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Príhod bolo veľa s viacerými kapelami a kopec z nich humorných. Mohli by sme natočiť vlastný Spinal Tap. Snáď náhle "vypnutie" istého festivalu v noci od elektriny, ktoré spôsobili rozjarené kamarátky, ktoré sme so sebou priviezli, pri divokom tanci za amfiteátrom na mieste, ktorým prechádzal hlavný kábel. To sme ale hlboko v minulosti. Čo sa týka dekadencie - žiadna veľká sa v mojom prípade nikdy nekonala, vždy ma zaujímala hudba, to ostatné bolo vedľajšie.

 

10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Mám rozrobených niekoľko projektov. Dokončuje sa jeden altertnatívny album, jeden metalový, jeden progrockový, dokonca aj rapový. Avšak najbližšie tvorivé plány sú živé vystúpenia s projektom Ambient Shrine. Ak ide o Ucholak, pre túto chvíľu ostáva štúdiovým projektom, ktorý potrebuje naakumulovať nejaký materiál a keď sa tak stane, odprezentovať aj ten naživo.


11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Ani nie, momentálne veľmi naživo nehrám, skôr sa hrabem v štúdiu. A vždy som oslovoval fakt len minoritu. Kým nie som aktívne na cestách, alebo sa moje veci nerotujú v rádiách, je to skôr stav podobný hibernácii.


12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Ťažko to fundovane zhodnotiť, nie som odborník. Viem len, že súčasný stav vecí sa mi páči, je mnoho žánrov, fúzií, projektov, kreativity. Explodujú nové nástroje, technológie. Ako hudobník a nadšenec umenia žijem svoje najkrajšie, najtvorivejšie časy. V deväťdesiatkach človek nemal šajnu o tom, ako ďaleko sa dnešný hudobný svet posunie, aké možnosti sa otvoria. Čo sa týka tých dekád - jasne sa dá odlíšiť najmä tá prvá po páde komunizmu, ako plná živej, nespútanej hudby a smädom poslucháčskej komunity po nej, po slobodnom sebavyjadrení. To sa dnes v dnešnej multižánrovej dobe už nedeje a neudeje. Pre mňa osobne prechod tými dekádami znamenal objavovanie nových žánrov, nových prístrojov, nástrojov, oslobodzovanie sa od pohľadu typu "toto je najlepšia kapela/žáner na svete".


13 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V tom, že bol v spoločnosti ten veľký hlad po umení. Poznám to z vlastnej skúsenosti, keď sme ani zďaleka nehrali tak dobre, ako dnešné decká a napriek tomu nás vysielali v celoštátnych televíziách, či volali do rozhlasov na rozhovory. Takisto v TV bežali celonárodne sledované súťaže originálnych mladých kapiel, nie karaoke súťaže typu Superstar. Bolo všade oveľa viac úprimnosti a nadšenia. Výhody dnešnej doby sú bezprecedentne jednoduchý prístup k technológiám, kvalitným nástrojom, sociálno-sieťové prepojenie. Mal som kapelu v čase, keď sa ešte posielali do rádia korešpondenčné lístky... Dnes to neviem vysvetliť synovi :-)


14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Plexus Nexus & Sexus, Testimony, Jesus Underground Band, Chiki-Liki-Tua, Ľahká múza, Navara... Grunge, metal, psychedelic rock, experimenty... Dnes stále Chiki-Liki, Katarzia, 7 minút strachu... veľmi našu scénu nesledujem, hlavne preto, že je tak veľmi otvorená tá svetová. Z undergroundu mi nič neliezlo na nervy, maximálne ma neoslovilo. A tie si logicky nepamätám :-)


15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Žiadne veľké uvažovanie - buď ma umenie osloví alebo nie. To je vždy záhada, prečo ťa chytí tá či oná hudba. Musí to istým spôsobom ladiť s tvojím vnútrom, sklonmi, estetikou. Pri každom artistovi to môže byť niečo iné, hlavne že je to svojské, autentické a nerobí to tak nikto iný. Ak sa človek na niečo hrá, je to na figu, nech robí čo robí.

 

16 Čo ťa na domácej scéne serie?

Nič. Neuvažujem o hudbe v negatívnych konotáciách. Nepočúvam rádiá, nepozerám televízie. Vyberám si svoj obsah na rôznych platformách. Nevenujem sa veciam, čo ma nezaujímajú a ani ma netrápi, kam kráča umelecká obec, či poslucháčska spoločnosť. Kým mám slobodu počúvať čo chcem a tvoriť čo chcem, blahosklonne mávnem nad zvyškom umeleckého sveta (ktorý ma nezaujíma) rukou.


17 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Mám veľmi rád Slovenské Alternatívne Leto, najstarší open air festival na SK. Vždy prináša kvalitnú UG hudbu a neopakovateľnú atmosféru tolerancie a pohody. Takisto Pohoda sa mi páči, Hradby samoty sú skvelé, akcie, ktoré robia chalani zo 7 minút strachu u nás v regióne, klub Bombura v Brezne. Tohto roku sa teším na Brutal Assault do ČR na unikátnu prehliadku tvrdej muziky, ktorú tiež milujem.


18 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Spája ich, keď sú pri zemi a zároveň nad vecou. Keď sa neberú príliš vážne a vedia kooperovať, či na pódiu, či za ním. Veci rozdeľuje jedine ego. Niekedy možno zabúdajú, že hudba tu je pre zábavu, nie pre hlboké posolstvá, či aby niesla heslá. (nie že by nemohla... len nemá byť károu ideológií, skôr vyjadrením spoločnej a spontánnej radosti - môj názor)


19 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Páčia sa mi v tomto smere videá aj artworky Katarzie. Pecka, milujem ju ako hudobníčku a jej víziu. Chválospevy môžem spievať na High Five mastering štúdio z BA.


20 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Námatkovo - Album: God Body Disconnect - The Depths of Finality, Kniha: Ray Bradbury - Marťanská kronika, seriál Breaking bad, hra Black Mesa, Pivo - Steiger bezalkoholické :-) Tetovanie nemám.


21 Vinyl/CD/MC ?

Aktuálne som si púšťal vinyl "Oxygene" od J.M. Jarreho. CD - Animals As Leaders - Parrhesia, MC - Musashi - The Way Of Sword. Jeden vinyl pripravujem sám s kolegom v projekte, ktorý onedlho debutuje. Bude to prekvapenie :-)


22 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Hmmm, možno Dominik Ragančík, ktorý pod názvom Eximia vydáva dark ambient albumy na Cryo Chamber.


23 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Aldous Huxley - "There is only one corner of the universe you can be certain of improving, and that's your own self."

Dík za oslovenie a veľa úspechov Jablkám!

========================================================

Linky:

https://martinhuba.bandcamp.com/album/symphony-of-despair-2

https://www.facebook.com/matohubamusic

#124 Lord Belial Reviews: Kryptor - Neřest a ctnost (1988)

 

 

 

Kryptor - Neřest a ctnost (1988)
By Lord Belial

 

Krajem svejch snů vlčice běží
vzpomínky dávnejch dnů a už jen tiše leží
sebe se ptá proč sil jí ubývá
to se jí zdá, smrt v těle nosívá
(Kryptor – Vlčí vdova)

„Z diaľky sa vynára tajomná postava, vetchý starec dobrosrdečne máva polorozpadnutým veslom, nezadržateľne sa blíži. Je možné, že je to on? Je možné, že máva na mňa? Moja duša ešte žije! Ešte nenastal môj čas. Ešte nemôžem nasadnúť na jeho čln. Ešte nemôžem odplávať do krajiny tieňov. Ešte je priskoro. Stále na mňa máva. Nemôže to byť on. Je búrlivá noc, tá prináša smrť, všetko zahubí. Sedím v jeho člne. Bol to on. Cháron. Už odplávame  do temného podsvetia kam patria duše mŕtvych. Hlboká je rieka Styx!“

Rok 1988 je pre mňa významný tým, že obludný totalitný režim už definitívne strácal na sile a smeroval k očakávanému koncu, ktorý o rok skutočne nastal; a z hudobného hľadiska nahraním jedného výnimočného dema, ktoré ma ani po viac ako tridsiatich piatich rokoch  neprestalo fascinovať svojou nespútanou energiou, živočíšnosťou a celkovým feelingom. Dovtedy som nič podobné nepočul!  Sadistic thrash metal, ako sami nazvali svoj štýl, Vice and Virtue resp. Neřest a Cnost vydali pražskí Kryptor len 1 rok od svojho vzniku a bola to prelomová vec. Rozhodol som sa zaspomínať si naň, ako aj na vtedajšiu  dobu tak, ako si na to pamätám.

 

Demo otvára Cháron, thrash metalová mastenica s temným textom, pojednávajúcim o prievozníkovi  mŕtvych duší do podsvetia cez rieku Styx (v gréckej mytológií Acheron). Song,  aký by sa nestratil na žiadnom pure blackovom albume (a že to nie je jediný text z tohto súdka. Jednoducho sadistic thrash!). Obrovský nával energie, ukričaný vokál, temná atmosféra. Netreba tam hľadať žiadnu technickú virtuozitu ani krištáľovo čistý zvuk, pretože tam nemajú čo hľadať. Surová nespútanosť je poznávacie znamenie tohto opusu.

Pohraničné oblasti vždy mali svoje špecifiká. Dívali sme sa na majestátne Tri Koruny, mali sme ich na dosah. Odjakživa boli symbolom Pienin, nášho rodného kraja. Krásneho kraja, ktorým tiekol Dunajec, čistá rieka, vraj najčistejšia v strednej Európe, plná rýb, obchodná spojnica s ďalekým Baltom, stáročia nositeľka života a nádeje. Vtedy to bola mantra. Náš breh, ich breh. Naša strana, ich strana. Rozdelené rodiny, rozdelené priateľstva, rozdelené bratstvá, rozdelená kultúra, rozdelená spoločná história, žiadna budúcnosť. Prechádzať sa prielomom Dunajca, vidieť tie tri skaly, dívať sa na Sokolicu, tak blízke a predsa tak vzdialené. Režim nedovolil voľne prejsť na druhú stranu, niečo čo je dnes tak prirodzené, že sa nad tým ani nepozastavujeme. Našťastie už o rok Cháron previezol boľševika do večného zabudnutia.

Smrť, tá sa nikam neponáhľa, vždy prichádza pokojne, počká si. Rýchlosť je symbol nášho života! (a to sa stále píše rok 1988. Koľkonásobne sme odvtedy zrýchlili??!!). Sme otroci času, zvíťazí ten kto je rýchlejší. Ženieme sa, často ani nevieme kam, uniká podstata bytia a žitia. To je zlé na tejto dobe, ale sami si ju takú vytvárame. Druhý song Rychlost vítezí je zdvihnutý varovný prst. Tvrdý rock´n´roll s chytľavým refrénom, heavy sólom a textom, nad ktorým sa rozhodne oplatí zamyslieť.

Celkovo to boli časy, kedy málo muziky prinášalo veľa nadšenia. Originál albumy sa dali zohnať horko-ťažko, ak vôbec, u nás doma boli prevažne kópie. Nebolo ich veľa a hrali dookola. Počúvali sa celé albumy, žiadne best off. Iron Maiden, Metallica, Accept a Helloween hrali prím, ako aj Judas Priest, Saxon, Motley Crue, Running Wild. A samozrejme Manowar. Až po Kryptor a ich debutovom deme Neřest a Cnost som začal spoznávať tvrdšie thrashové bandy Kreator, Sodom, Destruction, Slayer. A neskôr Death, Samael, Sadness,  Beherit, Pestilence ... to už ale boli ranné deväťdesiate roky a okrem čerstvého vzduchu nad Karpatmi aj Pieninami sa menilo v podstate všetko.

A tak sa pojebte, s tými vašimi rečami o slobode!  Pojebte sa so všetkými tými vašimi klamstvami! Fuck off Nazi Schweine! V tretej  piesni Fuck Off sa s tým Kryptor neserie a nahlas vykričí, čo si o tom myslí. Ja ich ale musím doplniť: fuck off červené prasce! Ten song má netradičné intro, inak je to nádherný osemdesiatkový thrash so stále aktuálnou tematikou.

Apropo,  keď som v 1989 v piatej triede  refrén „fuck off and die“, tak som z tých štyroch slov nerozumel ani len tomu „and“. Ako povedal klasik, Heavy metal si nevyberá!

Ľudia v úžase ustrnú a zabudnú dopovedať modlitbu. Pred oltárom leží kňaz v krvi,  kríž je rozlámaný. Denné svetlo pomaly odchádza a svieca života vyhasína. Obopína nás tma so splnom, oko démona sa v nej ukrýva. Satan! Proroctví satanovo je čistokrvný, hudobne aj tematický black metalový skvost! Naplnilo sa pradávne proroctvo, lebo posvätná prísaha bola porušená. Rozhoreli sa nočné ohne, rituál môže začať. Naše hriechy vyvolali peklo, a to peklo je naše vyslobodenie! Satanová ríša je novou jasnou hviezdou, očistená v plameňoch je teraz našou spásou. Krv splodila krv, čo nám priniesla spasenie, satanovo znamenie,  šesť šesť šesť! Pípa to tam reve na plné hrdlo a ja to revem s ním. Veľmi temný song, mimoriadne inšpiratívny, a hoci ma tradičný heavy metal nikdy neprestal napĺňať, toto definitívne mení môj hudobný vkus.

Niekedy v septembri 1989  bruder z opušťáku priniesol tričko Helloween – Keeper of the Seven Keys. Kde ho zohnal, ani pán Boh, ktorý nie je, nevie.  Hoci to bola veľkosť pre dospelého metalistu, ja, vtedy desaťročný chalan, som si ho obliekol do školy. Ako hlási Kryptor v jednej z piesni – to sa nemalo stať! Domov – prezliecť. O tri mesiaci to už našťastie všetci mali na háku.

„Nocou sa nesie kruté kvílenie, žena s kosou splnila svoje poslanie. Žena, čo smrť v rukách nosí. Nocou sa zakrádajú vlkolaci, nad mŕtvolami krúžia supi, vlčia vdova spieva pieseň smrti.“ Ak existuje definícia thrash metalu, tak práve piaty song Vlčí vdova je to čo tento žáner charakterizuje v najlepšom svetle. Okrem tradične svižného thrashového refrénu je tu perfektne zakomponované metalové intermezzo a chytľavý refrén, ktorý mi nikto nevymaže z hlavy. Vlčí vdova píseň smrti spíva! Aj teraz, pomaly na staré kolená, sa pri tom dokážem totálne odviazať.

„Keď do prázdnych očných jamiek padá deň a páli, no slzy už nimi netiekli. Šialené výjavy horiacich, prízrak alebo skutočnosť, kto toto posúdi keď si len bezvýznamný, odpísaný, päťdesiaty v rade, čakajúci na porážku, masaker, na istú smrť, totalitárne odsúdenie. Žena bez hlasu padla na zem udusená. Šialený dupot slepca, čo kvílil a padal z nôh ako porazená ovca, tupý pád, nôž lovca. „Tento už je spasený?“ šepkajúc v tme; „kedy príde rad na mňa?“ Ani neviem že ma vezú k jame, čerstvo vykopanej, napínam sluch, počúvam prvú ranu, obeť padá do jamy, prvé obete toho zverstva, kedy to príde na mňa? Počítam živých aj mŕtvych, nepoznám predsudky, som Päťdesiaty v Rade! Nemusím nič vidieť, stačí počuť; zablýskanie slnka na čepeli – to strašné svetlo stále ma bolí! Cez blesky i svitania som prelial ohnivé slzy, cítim ich, s vytím mučených sa spieklo v otrasné šialenstvo, v desivé peklo“. Krásny epos, ktorý odsudzuje totalitné praktiky a ich fatálne následky; nie je dôležité, ktorý si v rade, ak si neželaný, ak si označený vyvrheľ, ak si ten ktorého si systém neželá, ak si na nesprávnej strane, budeš otrokom odpornej moci, ďalšou obeťou hnusného systému. Budeš päťdesiaty v rade a prvý na odstrel.

Marquis De Sade sa narodil 2. júna 1740 v paláci Condé vo francúzskom Paríži. Pochádzal zo starobylého šľachtického rodu, vďaka čomu vyrastal v bohatstve a prepychu. Už ako štvorročné dieťa sa údajne vyznačoval veľmi svojráznou a neústupnou povahou, preto bol poslaný na prevýchovu k svojmu prísnemu strýkovi. Študoval na parížskom jezuitskom lýceu a neskôr na vojenskej škole vo Versailles. Mladý šľachtic sa zúčastnil aj sedemročnej vojny (1756-1763), ale hneď po jej skončení z armády odišiel. Pri vojsku si osvojil spôsoby, ktoré prináležali jeho stavu. Arogantný, panovačný a túžiaci po prepychu, trávil čas pri hazardných hrách, venoval sa výstrednostiam a hýreniu. V roku 1763 sa pre peniaze oženil s Renée-Pélagie de Montreuilovou, dcérou bohatého sudcu, s ktorou mal tri deti. V roku 1772 bol za týranie prostitútok uväznený a odsúdený na smrť, dostal však milosť. O päť rokov neskôr ho znova odsúdili na trest smrti za pokus o otrávenie, ale jeho žene sa podarilo obnoviť súdny proces a trest smrti zrušiť. Dlhý čas vo väzení si de Sade krátil písaním svojich diel charakteristických perverzitou, všemožnými neresťami a násilím. Známe sú najmä jeho knihy 120 dní Sodomy (1785), Julietta (1797), Justína (1787) alebo Tajná história Izabely Bavorskej (1814). Jeho diela však obsahovali tiež filozofické súvislosti, ktoré v tej dobe predstavovali protiklad k sentimentálnej citovosti a cnostiam vyzdvihovaným francúzskym filozofom a spisovateľom Jean-Jacquesom Rousseauom. De Sade vyjadroval absolútnu revoltu človeka proti akejkoľvek neslobode a útlaku. Značnú časť jeho kníh i rukopisov zničil jeho najstarší syn.

 

 

„Tu vládnem so svojou krutosťou a nikto sa nedozvie o moje zvrhlosti. Vidina krvi mi spôsobuje orgazmus, vyhľadávam perverznosť, mučenie a sadizmus. Som Markíz de Sade, mám rád mučenie, pleskot biča, krvavé rany, volania o pomoc obetí zvíjajúcich sa v bolestiach. Som Markíz de Sade, mučím a týram rád; chcem vidieť ako trpia a počuť ako kričia, ticho ich sledovať, ich život si brať. Tvoje utrpenie je mojou rozkošou, vôňa tvojej krvi ma vzrušuje, telo sa mi slasťou chveje, rozkoš ma unáša, vnútri ma hreje. Bola si tak mladá, krásna a nevinná, a teraz Tvoj život pomaly zhasína.“ Siedmi zárez, siedma nesmrteľná klasika, povinná jazda a v tomto prípade doslova a dopísmena sadistic thrash metal po hudobnej aj textovej stránke. Perfektne znie naživo! Už mi to chýba ... .

Demo Neřest a Cnost je skvostne zakončené nádhernou inštrumentálkou Osudove Pouto, ale ešte predtým je čas na ďalší nesmrteľný song. „Toto sa nemalo stať! Pochovali ma do svätej krypty. Áno, bol som kňaz a kázal som tým, čo vo mňa verili. Ale ja som posol temnôt, som uhlík tlejúci v ohni, oslnil som ľudský zrak. Zapredal som Ti dušu, aby som mal zlaté kočiare a priestor pre kúzla.“ Né, To se nemělo stát! To mi delat neměli! Opus diabolicus pražskej legendy, blackmetalový nádych thrashmetalovej legendy, československá odpoveď na všetky tie výzvy vtedajšej doby.  

Často na tu dobu spomínam. Všetko vtedy bolo iné, nie len muzika. Už len spôsob, ako sme sa k hudbe dostali. Aká bola nedostupná. Ako sme si ju vážili. Nejaký balast nehrozil, kto by to vydal, kto by to šíril, kto by to počúval? Akýkoľvek album sme počúvali zásadne celý od začiatku do konca, na kazetách, kde sa veľmi zložito hľadala konkrétna pieseň a ktorú občas „požulo“ a nastal nezvratný koniec. Takto neslávne skončila TDK s albumami Kreator – Pleasure to Kill a Sodom – Agent Orange v našej Aiwe skôr, ako som si dokázal uvedomiť ich svetovú extratriedu. Samozrejme, neskôr som sa k obom albumom vrátil a dodnes ich považujem za prevratné. Rovnako ako za prevratné považujem Neřest a Cnost od Kryptor.







 

#123 Flork Reviews: Crippled Fingers - Through the Pain (2024)

 

Crippled Fingers - Through the Pain (2024)
By Flork

 

I came across Crippled Finger's new album through a recommendation, one of those "have a listen to this sometime, it's super heavy, but you might like it." And so, I found myself searching for it on Spotify and gave it a go. And though it's not quite my genre, I admit that Through the Pain is an amazing example of heavy thrash and death, all with that unique touch of Czech metal that makes the hairs on your neck stand on end. 

Formed in 2011, Crippled Fingers has a somewhat strong presence on the Czech hardcore/alternative scene, playing loads of concerts at home and abroad, self-describing the strength of their live shows as "cheeky and hard". In fact, the Prague-based quartet will be playing at the upcoming concert "Fury over Prague" at the Modra Vopice club somewhere in Prague 9 (June 8th), and then less than a week later at the Czech Death Fest on the June 13th. Both shows I'm sure promise to deliver heavy doses of carnal rage and energy that only Crippled Fingers and colleagues like Born to Die and Besna (who I've also reviewed previously) or Massacre and Benediction do best. Let's see if the Florkman's schedule will allow him some time off to spend up in Bohemia and chill at some of these gigs.

 

Through the Pain is Crippled Finger's third full-length album; they did release an Ep in the past and, as I mentioned above, they tour relentlessly. Released just one month ago, Through the Pain begins on a heavy note, in fact, one of the heaviest notes Crippled Finger are able to hit with Torch, a composition in full throttle that sets the stage for battle. I use this comparison as it's like setting off on a fighter jet, although I'm quite sure I'm wrong with regards to thematics. Nevertheless, it does start with a sonic boom and the album takes off on its hard (and maybe also cheeky) journey.

The songs aren't overly long and the album contains thirty-two and a half minutes of loud and fast music. I particularly like Moshpit Killing Machine and Die Where You Stand, songs that remind me of Rollins Band and early days of hardcore in America during the 1980s, but with the mixing and production of 2024. Lots of throaty prompts and growls as well as great harmony and alternation between vocal styles (heavy growl and singing, kinda like the Beastie Boys, especialy on Stitches and others. Don't get me wrong, it is still extremely hardcore and no way mainstream, and also works magnificently). The musicianship is is also top-notch as the members display theirbest  skill and talent to date. 

 

And Mr. Flork's prognosis? This is a rocking album that will surely satisfy all listeners of thrash and hardcore (maybe not so much the Death or Doom crowd, as it isn't ambient nor atmospheric, but I doubt that any goth would feel unwelcome at one of their shows). What's also nice is that they sing in English and thus prove the band is versatile and not restricted to the domestic scene. I think that Through The Pain will be well-received next month at their upcoming shows and will also be well-liked in Germany when they play there later this summer. Definitely a band to keep on your watch list.

#240 Wolnera / Thrash Metal / Peder a Lubo / 29-4-2024

 

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Peder: Ahoj, Volám sa Peder a celkom rád opdisujem vodomery.

Lubo: Nazdar, volám sa Ľubo. Momentálne sa venujem hudbe (prekvapivo), ale aj hrávam volejbal a ako tak sa pripravujem na matury.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Peder: Až v jednej.(Wolnera). Hrám na gitare.

Lubo: Okrem mojej milovanej Wolnery ( kde kričím na basu a hrám do mikofónu) som nehral nikde, ak sa teda neráta orchester ZUŠ kde som hral na akordeóne.


3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Peder: Používam gitaru Jackson JS32 s floyd rose. Môj gitarový aparát je Katana 100 MkII. Jej najväčšou výhodou je, že sa ľahko prenáša vo vlakoch ZSSK.

Lubo: Basové kombo Hartke HD508, silné kombo, síce trochu tažké, ale s kolieskami. Taký malý tank, z duše nenávidí cesty vlakmi ZSSK. Na base som hrával na Jacskone David Ellefson, 4ka. Ale nemenovaný veľkoobchod mi ju nezaslal v najlepšom stave, reklamoval som ju dvakrát, a síce bola hrateľnosťou brutálna, žiaľ sa kazila a tretíkrát už do toho nejdem. Prechádzam na fretless.

 

4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Lubo: Posledná nahrávka- Product of Fear, vznikala cca od leta 2022, a vydali sme ju v októbri 2023. Robili sme ju zozačiatku pomaly a bez nejakých vačších plánov ale cca v apríli 2023 sme to začali brať vážne, zatlačili sme na pílu a po náročnom lete, v ktorom sme lietali z práce do skúšobne a nazad, sme to nahrali u nás vo Vranove. Výsledok nás potešil a prekročil naše očakávania. Do tvorby sa zapájali všetci členovia kapely, každý svojim spôsobom.


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Peder: Postavenie Marsu a Uránu.

Lubo: Pri tvorbe ma najviac ovplyvňuje môj súčasný stav a emócia ktorú chcem do skladby pretaviť. Samozrejme aj hudba ktorú v tých dňoch počúvam.


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Lubo: Vypichol by som pesničku The 8th circle. Baví ma ju hrať naživo, inštrumentálne sa vymyká klasickému thrashu, skôr buduje na jeho základoch, čo mám rád. Text inšpirovaný Božskou komédiou od Danteho je určite jeden z mojich lepších.  A ako každý umelec, si najviac idem tie najčerstvejšie veci, pretože najviac odrážajú môj momentálny stav mysle, ktoré ale ešte niesu vydané.


 

 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Peder: Neviem či sa taký moment dá presne určiť, ale myslím si, že aj samotná manuálna zručnosť už je v istej forme umenie.

Lubo: Neviem čo je tá hranica, alebo kde je. Ale cit pre umenie je niečo ako šiesty zmysel, niekto ho má, niekto proste nie. A každý kto ho má, ho má jedinečný a ide mu niečo iné. Niekto vie improvizovať, niekto má víziu a niekto je proste len vytrénovaný dobrý hráč. Podľa mňa sa tomu dá aj naučiť, alebo to v sebe objaviť. Ale určite majú všetky tieto typy v umení svoje miesto a svoju rolu.


8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Peder: Určite nie. Myslím si, že umenie ako také by nemalo byť limitované žiadnymi hranicami a umelci by mali byť schopní vyjadrovať sa k akejkoľvek téme chcú.

Lubo: Každý má právo vyjadriť svoje pocity. A u každého je tá hranica inde. Aj keď Ale nejaké podprahové podsúvanie radikálnych nazi/faši názorov a nenávisti je určite cez čiaru, minimálne pre mňa.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa
dostal na rebríčku dekadencie ?

Peder: Najzaujímavejšia príhoda je určite jedenie vegetariánskeho guľášu v Koloseu. Na rebríčku dekadencie som niekde medzi Rimbaudom a Verlainom.

Lubo: U nás je na cestách nuda, my sme slušní chlapci. Jediný skazený je Peder.


10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Peder: S trochou šťastia plánujeme vydať na ďalší rok nový album.

Lubo: Súhlasím s kolegom.


11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Peder: Povedal by som že áno, minimálne sa na scéne cítim doma.

Lubo: Určite, a som za to veľmi rád. Aj keď zatiaľ asi len tej takej fakt UG. Aj keď sme trošku takí outsideri, hlavne kôli tomu z kade sme.


12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Lubo: Podľa mňa to zozačiatku ťahali hlavne Slíže a neskôr možno Kafe, keď sa bavíme o tvrdšej hudbe. Neskôr na to nadviazli Čad a momentálne sú lídrom Catastrofy. Samozrejme je veľa iných dobrých kapiel ktoré fungovali a stále fungujú.

 

13 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Lubo: 90tky som nezažil čiže neviem to veľmi posúdiť, ale myslím si že ak mali nejakú výhodu tak v tom že takáto hudba bola na slovensku novinka. Možno sa mýlim, neviem. My máme výhodu sociálnych sietí.


14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Lubo: Popravde som slovenskú scénu nepočúval predtým ako sme sa začali snažiť do nej začleniť. Ale zo súčasných kapiel ma asi najviac baví Besna. Vypichnem aj Black Light, Hrobar, BrizočepeloTatrofku, Kovošrot, Junkfish, Kazostroj, Pohromu alebo našich bros Raid Siren. Na nervy mi lezie asi len jedna kapela, ale nejak sa mi nechce to rozpitvávať. haha.


15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Lubo: Nejaké príliš radikálne názory, alebo prílišné hranie sa na niečo.


16 Čo ťa na domácej scéne serie?

Lubo: Že je nevyvážená, kluby, počet kapiel a fanúšikov je na západe, s výnimkou Košíc o dosť vačší. Keď sa niekto sťažuje na ,,kontakty,, , takto jednoducho funguje svet, a vždy bude. Ale nevravím že sa toho zastávam.


17 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Lubo: Neviem povedať, až tak veľa som ich neodohral, haha. Ale Wacken Metal Battle bol celkom zážitok. Ako divák som toho nezažil veľa, u nás sa toho veľa nedeje vo Vranove. Na metalovom koncerte na ktorom som nehral som bol raz v živote, haha, v History v Humennom, na Head2Down a RATM tribute band. Ale určite by som si naživo pozrel Slipknot, alebo sa vrátil v čase na Death, alebo  Megadeth keď tourovali s Rust in Peace.  Ale sú nejaké akcie na Slovensku ktoré majú dobrý koncept a fajnové lineupy. Napr Angelus alebo Mýšačka.


18 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Lubo: Politické smerovanie. Aj spája aj rozdeľuje. Momentálne sa na Slovensku celkom zhoduje punk, možno a metal a určtié odvetvie rapu, z čoho mám radosť. Umelcov spája taká zdravá punková dravosť. Samozrejme aj určitý pohľad na svet/ psychické nastavenie.


19 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Peder: Epčko Kovošrotu.

Lubo: S asi najoriginálnejším zvukom/ žánrom ma zaujali Humenčania Papundekeľ Never Dies so svojim ,,eastcore-om,, , proste hardcore po vychdoňarsky, haha. Samzorejme je veľa kvalitných UG kapiel s ktorými hrávame a bavia ma či už naživo alebo štúdiovo, ktoré som už spomínal.


20 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Peder: Film Fantastic Mr. Fox. Album Dark Side of The Moon. Seriál Black Mirror.

Lubo: Momentálne najviac počúvam albumy Human (Death) a Bolo nás Jedenásť (L+S a Filip), čiže odporúčam tie. Ja viem, je to zaujímavé kombo  haha.  Moja filmová all-time klasika asi vždy bude Forrest Gump, aj keď to asi videl každý. A kto nie, nech to napraví. Zo seriálov Breaking Bad. Z hier zase Assassin’s creed 2. Kerky nemám čiže štúdio odporučiť neviem. A pivo jednoznačne Plzeň.


21 Vinyl/CD/MC ?

Peder: Spotify.

Lubo: Ja som MP3kové decko, čiže si na tieto veci až tak nepotrpím, ale ked budem veľký (nie tak skoro) tak si kúpim nejaký ten gramofón.


22 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Peder: S Paťom Šedom.

Lubo: S kapelou Hrobar, alebo ten Papundekeľ


23 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Peder: "Modelové rozhovory sú väčšinou kecy."

Lubo: Ak máš aj ty pochybností hŕbu, tak si nájdi mlčanlivú vŕbu.

============================================

Linky: 

https://linktr.ee/wolnera

https://wolnera.bandcamp.com/album/product-of-fear