#128 Demonic-Eyed. Thrash/Crust/HC zo Zvolena. Odpovedá Luboshio (spev a gitara).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som gitarista a spevák z DEMONIC-EYED (HC/thrash). Moje aktuálne motto, ktoré ma podľa mňa vystihuje je BEŽAŤ ŠPRINTOM NA DLHÚ TRAŤ :D ! Zaujíma ma (nielen) metalová a HC muzika a práve v týchto dňoch sa venujem spolu s kapelou príprave DEMONIC-EYED 4, čo bude náš štvrtý album. Plus k tomu všetkému sme ešte vypľuli na YT nový klip na skladbu VYMETENÉ HLAVY (z D-E 3)


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Hrám v dvoch kapelách: Demonic-eyed a Mäso.
 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
 
Preferujem gitary čiernej farby, s lepeným krkom, najlepšie mahagónové, ale dá sa aj jelša plus k tomu elektrónkové aparáty. Je to zvuková britva a to je všetko, čo potrebujem. Robím v hudobninách (Total Music Zv), takže mám z čoho vyberať- pravda je ale taká, že mám už roky stále to isté vybavenie, hehe.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Objektívny je jedine Socialistický realizmus, KRÁ, ale podľa mňa je tvorenie umenia subjektívna záležitosť. Každý hudobník by mal byť na svojom nástroji dostatočne zručný, ale to ešte zďaleka neznamená, že len virtuóz dokáže "pohnúť svetom". A moment, ktorý oddeľuje umenie od remesla? Pre každého to môže byť niečo iné, ale podľa mňa to je duchovný zmysel umeleckého diela. Hlavný rozdiel je v tom, že výrobok šikovného remeselníka je prostriedok a umelecké dielo je cieľ. Oboje má však svoj význam.

                                                                        Foto: Sveťo Janota

 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Ani nie, ale záleží na okolnostiach a spôsobe vyjadrenia. Napr. v prípade, že niekto považuje za umenie aj pornografiu, tak hranica by určite mala byť niekde veľmi ďaleko pred pedofíliou a podobnými "subžánrami". Podobne napr. v Black metale by tá hranica mala byť niekde veľmi ďaleko pred NSBM (a bohužiaľ ako počúvam a vnímam názory kamarátov, tak už to preniklo aj do HC komunity- čo je dosť paradox a podľa mňa aj filozoficky nezlúčiteľné- No uznaj sám- Ako môžu byť HC kids Kotlebovci? ŽIJEME V POMOTANEJ DOBE- TREBA SI VIAC ČÍTAŤ TEXTY KAPIEL A ROZMÝŠĽAŤ NAD NIMI).


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Keď niekto holduje elitárstvu, nerovnoprávnosti, fašizmu/nacizmu alebo ich neo-obdobám (aj skryto) a podobným odpadovým marazmom. Myslením som skôr dieťaťom HC komunity, takže mi dosť záleží aj na ideovo-tématickom zameraní hudby a textov.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Môj mozog ma neustále NAPOMÍNA, čo by som mal ešte spraviť, haha. No a ešte keď vidím hrať VladESa na bicie, tak sa riffy len tak hrnú z hlavy von :D.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

V podstate ku všetkým mám viac-menej kladný vzťah, hehe, akože niektoré mohli znieť aj lepšie, nie je o čom, ale zas sú výsledkom doby a sú tým pádom autentické. Ale myslím si, že napr. naše skladby DEMONIC-EYED Vs WENDIGO a VYMETENÉ HLAVY sú tak akurát reprezentatívne, čo sa týka DE.  Metal a HC ruka v ruke.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Ťažko hodnotiť vlastné texty alebo muziku. Podľa mňa väčšina hudobníkov-textárov považuje za najlepší text ten najnovší, ktorý akurát vytvorili- proste čaro chvíle vzniku najnovšieho textu si pamätajú najlepšie. Čo sa týka slovenských textov celkovo, tak pre mňa sú osobitnou kapitolou texty od Testimony a najviac asi text v skladbe TY SI RIEKA. Jednou vetou- výborne poeticky zhrnuté vyjadrenie naturalistickej filozofie života- svojho času ma tento text veľmi nadchol a zanechal vo mne trvalú ryhu. Výborné texty mala aj česká kapela Kritická situace. Z anglických textov sa mi páčia Pa(e)tkine básne (napr. v našej skladbe FOXY). A napríklad aj taký Mille Petrozza sa textovo parádne vypäl na albumoch RENEWAL a CAUSE FOR CONFLICT. 

PS: Raz jeden môj kamarát spravil pekné meme na jeden náš text- Žijem v mohyle vystavanej z kostí, čakám v nej v osamení eóny rokov...atď... (zo skladby OHŇOOKÝ), tak možno práve tento refrén vypovedá niečo o mne a mojom spôsobe života, haha.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Keď sme začínali s Mayom (bubeník- Mäso), tak sme sa chceli stať rockovými hviezdami, hehe, to sme mali asi 15 rokov. Potom sme sa zoznámili s HC filozofiou a tá odštartovala náš hĺbkový prístup. Začali sme dbať o to, aby naša hudba niesla určité posolstvo a aby sa v nej odrážal náš prístup k životu- toto sa myslím si dodnes nezmenilo (aspoň teda u mňa).


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Že som vydržal a znova sa pred cca 4-mi rokmi pozbieral, hehe- ale neviem, či sa to dá nazvať úspechom, skôr by som to nazval zaťatosťou, pche.
 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Príhody obchádzam a ak aj nejakú zažijem, tak si ju radšej nechávam pre seba. Na čo je komu to, že kto sa kedy kde ožral a kto koho kedy vytrtkal? Hahaha, bulvár podľa mňa do metalu a HC nepatrí. Samozrejme, pár potýčok s náckami, ale kto s dlhými vlasmi ich nezažil (aj keď tie vlasy sú už tiež minulosťou :D)? Na druhej strane žijem už dlhší čas v akejsi železnej disciplíne, tým pádom nemám na nejakú dekadenciu čas, hahaha.

                                                                                Foto: Rodo Petrus

 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Tvoriť, skúšať s kapelou, púšťať hudbu do sveta, prispievať do univerza, hehe, proste JEBAŤ JEBOT ČO TO DÁ!!!


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ? 

Áno, slovenskej HC a metalovej scény a trochu aj punkovej. Neviem ako ma ostatní prijímajú a vnímajú, ale som s pár ľuďmi celkom kamarát, :D. Napríklad v takom Zvolene je vraj najviac kapiel na počet obyvateľov na Slovensku... Momentálne som možno aj najstarší aktívne jebotajúci metalista v Zv- proste niet sa čím chváliť :D - UVIDÍME DOKEDY MI TO VYDRŽÍ, hehe.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Nie som veľký znalec ani kronikár, jedine moja pamäť ešte všetko nezmazala, ale aj tá občas nefunguje, hehe. Začínali sme v prvej polovici 90tych- bola to doba vzniku metalového/HC  UG (aspoň v Zv a okolí). Vychádzalo veľa zinov, všetko fungovalo cez poštu a na koncertoch. Hrávalo sa po krčmách, v kluboch, squatoch aj  kulturákoch- dodnes to nie je inak. Zo zinov by som spomenul Total Fuck, Brotherhood, A kontru, KAZ, Hlubokú orbu atď, z kapiel Testimony, M.S.R., Unconcern,  Clandestine, Dauntless... Postupne to prešlo do prvej dekády tohoto milénia, ale pre mňa to nejaký rozdiel neznamenalo, akurát to, čo sa zmenilo bola forma proma- prišiel internet a youtube, FB, ziny sa tiež presunuli do virtuálneho priestoru (napr. Valhalla.sk, Amentma- ex-Brotherhood, tvoj pekný blog atď)... A ešte čo sa týka tých 90. rokov- mám pocit, že mi ich tu prežívame stále dookola (a to nemyslím hudobne, ale spoločensky), haha, sme ako v nejakom bludnom kruhu.
 

                    Foto: Rodo Petrus

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Stále je to rovnaké, podmienky sa síce menia, ale muzikant musí byť muzikantom v každých podmienkach. Je jedno, či niečo posielaš poštou alebo mailom- všetci majú v tom danom čase rovnaké podmienky. Tá najpodstatnejšia vec sa tiež nezmenila- musíš proste hrať, skúšať, trénovať, inak kapela nebude znieť naživo presvedčivo. V tom to je rovnaké- súzvuk tvoríš v prítomnosti a je jedno či to je teraz alebo o 20 rokov neskôr. A teraz vec, ktorá sa zmenila- MôJ VEK :D -


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Mám rád všetky tvrdšie subžánre, z lajtiek znesiem heavy a hardrock, z extrémnejších nevyhľadávam napr. noise, ale občas si dám aj ten. Ide hlavne o situáciu a chuť počúvať konkrétnu hudbu. Dosť mi záleží na textoch, preferujem, keď majú nejaké posolstvo. Zo slovenských kapiel mi reže napr. Jakubysko, Zero Tolerance, Plastery, Catastrofy, Brainscan (aj keď už nehrajú), Bloody Redemption alebo Acid Force. Nevadia mi ani anglické texty, rád si ich preložím a snažím sa im porozumieť.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Umelecký zámer. Ten dokáže spojiť a rozdeliť- sú v ňom zahrnuté názory, emócie, skúsenosti, nápady... no proste všetko možné aj nemožné. Tým pádom je dosť náročné viacerým ľuďom/umelcom vydržať spolu pohromade dlhšiu dobu, pretože všetky vymenované veci môžu byť veľmi individuálne a odlišné. Potom musí nastúpiť tolerancia, porozumenie a schopnosť počúvať aj druhých, nie len seba a svoje vnútorné chcenia a pnutia.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Vždy sa dačo nájde- človek je od prírody tvor nasieračný... Ale čomu/komu tým pomôžem, že sa tu vylejem zo sračiek? Asi ničomu/nikomu- ži a nechaj žiť (somozrejme medze sú jasné- NO FCKNG NAZI FASHOS).

                                                                                Foto: Rodo Petrus
 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Miro Spevák je náš dvorný zvukár, takže on je pre mňa dosť dôležitá osoba, ale hlavne- je to môj kamarát. Celkom ma zaujal zvuk kapely Performed na ich poslednom CD (myslím, že to mixoval/mastroval Adam Mičinec). Naozaj dobré klipy majú napr. Zero Tolerance ("rejžu" si nepamätám- PARDÓN :D).  Nám točil posledný klip kamarát Sveťo Janota a zhostil sa toho podľa mňa veľmi dobre- sme  spokojní. Okrem neho je v Zv šikovný napr. aj Ploky. Určite je tu kopec zručných ľudí, dúfam, že sa nikto nenahnevá, keď ho nespomeniem.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Kritická situace - Kritická situace - perfektné texty podmáznuté skvelou rezkou HC/metal/punk muzikou.
Ďuro Červenák - v podstate hociktorá kniha - akcia a pútavý dej, žiadne omáčky. Aj Trhlina od Kariku je dobrá.
Votrelec Covenant - viem, že pre mnohých sklamanie, ale ja to proste MUSÍM. Plus sa mi páči ako režisér David Lynch.
Seriály skoro vôbec nepozerám- jaska základné som videl, ako napr. Game of Thrones, Witcher (knihy sú tiež top) alebo aj Slovania (Sk)- pár dielom by sa dalo čo to vytknúť. ALE- kritizuje sa ľahko, napriek tomu si myslím, že za každým takýmto dielom je veľa roboty a snahy, klobúk dole pred autormi.
Jediná hra, ktorú som kedy hrával bola na prelome tisícročí Wolfenstein... Hádaj čo ma na nej bavilo :D ? Teraz jebem radšej do gitary.
Robo Ivan - tunajší svetový tatér, mimo iné autor obalov Demonic-eyed... Domáci ho poznajú.
V Detve varia celkom dobré pivo, takzvané REZKUO.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Každý koncert má niečo do seba, či už UG alebo prvá liga, ťažko vyberať, hlavne musia byť dobré kapely a potom stačí aj stodola. Ale napr. v takej Krupine bývajú fakt namakané koncerty :). Okrem toho veľmi fandím benefičným koncertom- Peťo Javorský a Vlado Lauko a ich Angelus Fest v BB alebo aj Hoyas
z Attack of Rage a jeho Celestial Help Fest v Bánovciach.


Vinyl alebo CD ?

Oboje plus kazety k tomu. Mám gramec, CD prehrávač aj magič. Striedam to. Ale pásky majú pe mňa najväčšie čaro- na nich som odrastal.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Filip Roziak z kapely Jakubysko, Mišo Černák z kapely MotorscreaM project, Jožo Kováč z Bloody Redemption/Pseudosapiens alebo Peťo Horniak zo Zero Tolerance- je z koho vyberať.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

DO PSEJ MATERE.

===============================================

Linky:

BANDCAMP: https://demonic-eyed.bandcamp.com/album/demonic-eyed-3
FACEBOOK: https://www.facebook.com/demoniceyed
INSTAGRAM: https://www.instagram.com/demoniceyed/
BANDZONE: https://bandzone.cz/_115563
GENIUS (Lyrics): https://genius.com/albums/Demonic-eyed/Demonic-eyed-3



 

#6 Review: Tom/EZR Reviews Aeon Winds - Enshrouded by the Veil of Night (Single 2021).

 

 

Nightmare and death are the two leading words of the first song Enshrouded by the veil of night from the eponymous single by Aeon Winds – a very active Slovak atmospheric black metal act. These lyrics describe fear of the night, a terrible fear that hurts not only the mind but is almost physical. That kind of fear which transcends beyond its abstract existence, materializes, and harms your body causing you suffering and painful death. In that moment your existence vanishes in a “bottomless void”. When I read these lyrics, I instantly think of a painting by Zbigniew Bielak “Lawless darkness” which he made for one of Watain’s albums. I’d say this depiction of terror and nothingness is the essential pillar of the powerful atmosphere that Aeon Winds create in combination with icy cold sound production which in all honesty – if this song was included on Emperor’s In the nightside eclipse, I could not tell the difference. Don’t get me wrong – this is an ultimate compliment.

 

The second song Sepulchral whispers opens with keyboard intro and the sound takes me back to the awesome Hecate Enthroned’s album The slaughter of innocence, a requiem for the mighty. The song is slow paced – a horror lullaby with rich layers of guitars (both electric and acoustic), synths and male chanting. Lyrically this one takes me to one of H.P.Lovecraft’s dream inspired stories where desperate creatures wander through forgotten ruins of ancient tombs. Musically this is not a typical song per-se, it’s rather a slow march or a funeral dirge. Both songs are from the upcoming anniversary edition of the album “Those Who Will Remain Silent Forever” which will be released in 2022.

#5 Review: Flork! Reviews Čad - Medvede (2021)

Čad - Medvede
By Flork!

 

 

Listening to Medvede by Čad is like having a nightmare where you are being chased, and yet as hard as you try to run, you somehow can’t move. You can’t see what is behind you, yet you know it is some kind of scary monster, perhaps a bear, and it is close behind you. You wake-up frightened and not quite sure whether it was real or not, perhaps even too scared to go back to sleep.

Medvede is a lot like this, with songs that resonate stongly throughout the subconscious that force us to confront our fears. For example, Chýbaš priateľ môj (I miss you my friend) is a track full of raw anger and powerful vocals that sounds like a Carpathian bear painfully mourning the death of its brother. In fact, the second track, V meste sú medvede (Bears in the town) is dedicated to these most-feared creatures of our forests. The band itself even describes its music as being feared by its listeners, which is exactly their aim, just like the bears we fear who come down from the hills and walk through our towns and villages at night. 

The 8th album by Čad was conceived during the pandemic when no concerts could be played and hibernation was forced upon us all. I apologise at this point, I don’t mean to compare the album to the bears of Carpathia, since V meste sú medvede is the only track dedicated to them. But the album has that same intensity as when an enormous grizzly growls, while either protecting its cubs or guarding its territory, or from intense hunger after a long winter sleep, scaring you so close to death.

 

High intensity and powerful riffs are what rule Medvede from the first moment of the opening track. This is obviously a band with loads of experience under its belt and it is heard loud and clear in Dostal som od otca sekeru (my father gave me an axe). The album only gets better the more you listen to it, with none of the tracks lasting more than four minutes, and several of them under three. The final track, Stroskotanci (castaways) is epic, ending the album the same way we wake-up after a scary dream, wondering whether it was really just a dream or not.

Overall, the production is top-notch, but the best thing about this album is the writing of the songs – all of them were thoughtfully created and reflect the maturity of what an 8th album should sound like. Even if you don’t speak Slovak, it doesn’t matter, the songs don’t need any linguistic translation to understand them. We all communicate anger, pain, and fear the same way, whether by man or beast. 10 out of 10 for sure.

 

#127 Head2Down. Nu-metal z Topoľčian. Odpovedá FUXO (spev).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

- volajú ma FUXo, civilne Lukáš Gašparík,  moja reálna práca je stavbárčina ale viacej ľudí ma pozná asi vďaka mojim kapelám, zaujíma ma všetko čo sa ma týka, od mojej práce, rodiny, až po aktivitu každej kapely, v ktorej pôsobím.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

- aktívne hrávam v šiestich kapelách momentálne, Head2Down (spev), True Reason (gitara a vokály), Maenia (bicie), Rage Against The Machine guerrilla tribute band (spev), KoRn SK (spev), Narijuana - Nirvana tribute (gitara, spev). Kedysi som pôsobil aj v kapelách Amnézia (bicie) v bratislavskej kapele Mind The Gap (spev), chvíľu aj v kapele Nový Svet (spev) a dva a pol rok som hrával v projekte gitaristu Henryho Tótha - Klub 27


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

- v H2D a v KoRn SK používam mikrofón shure beta 58 wireless, v True Reason mám asi najšpeciálnejšiu záležitosť v mojej zbierke, moju signature gitaru od PK guitars robená na spôsob gibson SG, ktoré som používal doteraz s tým rozdielom, že som si dal spraviť bariton kvôli podladeniu,
ku gitare mám zosilovač Diezel Herbert + Messa cab 4x12 a veľmi veľký pedalboard, táto výbava je fakt vrchol pre mňa. V Maenii koncertne používam bicie Mapex Meridian Birtch 22, 12, 16, 14 (rytmičák), činely kominujem Sabian, Anatolian, Paiste. V Narijuane hrám na starý Squier Jaguar a zosilovač Laney
Iron Heart + nejaké potrebné efekty. v RATM gtb používam shure SM58 ako mával na koncertoch väčšinou Zack de la Rocha. Každý jeden nástroj je pre mňa zaujímavý, pretože sa na ňom dá hrať, ale je fakt, že som čiastočne zberateľ takže toho mám podstatne viac ale som aj ničiteľ zlých a lacných gitár pri konceroch Narijuany.
 

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

- určite je subjektívne, aj keď sa ho vždy každý snaží nejak zobjektívniť, nikdy nebude existovať umelecké dieľo , ktoré bude 100% obľúbené. Manuálna zručnosť sa postupom doby stáva tiež umením, ako pozorujem. Ale tých momentov oddelujúcich zručnosť od umenia je veľa a menia sa prípad
od prípadu. Toto je zrejme nevyriešiteľná záležitosť. Gore grind niekto môže považovať za reálne grcanie do mikrofónu ale priaznivci toho štýlu budú určite oponovať, že ide o vážne umenie, kreativitu a posúvanie hraníc. Takže aj toto je dosť subjektívne.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

- Témy, ktorých by sa umenie nemalo dotýkať...???...to asi nie, umenie bolo vždy s ľudstvom v najtemnejších obdobiach a tak aj pri jeho vrcholoch. Hranice umenia sa posúvajú tak ďaleko ako je schopné ľudstvo v danej dobe tolerovať jeho odkaz. To čo sa tvorí dnes by pred desiatkami rokov nebolo možné prezentovať.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

- ja mám za sebou absolvovanú Súkromnú školu úžitkového výtvarníctva a 2 roky výtvarnej pedagogiky. Takže úplný laik v umení nie som a možno aj preto sa na to pozerám trošku kriticky. Som presvedčený o tom, že za každým umelcom musí byť prežitá nejaká cesta, nejaký kus práce, driny atď. Nemám rád rýchlokvašky, umelecké rýchlokurzy... nevidím v tom ten následný efekt, akurát sa umelecké postupy stávajú nejakým prefabrikátom s manuálom ako použiť ceruzku, ako použiť nástroj ale to nič hodnotné nevytvorí. Každý z obrovských umelcov dejín si prešiel všetkým aby mohol objaviť nové obzory.
Vtedy to má skrátka efekt a prínos. Dnes už vidím kopec dehonestácie umenia a má to popularitu, ale možno sa mýlim a bude to len nový smer umenia. No ja nie som veľký fanúšik rozotretého hovna na desaťmetrovom plátne.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

- Všade. Je to odraz toho čo zažívam, prežívam, cítim.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

-keďže som bol pri tvorbe každej jednej skladby od H2D, tak o každej viem ako a kedy vznikala a tým pádom chovám ku každej iný cit. Niektoré beriem len muzikantsky, iné beriem citovo a emotívne. Zvláštny vzťah mám k songu Love Like a Cup of Green Tea z druhého albumu NUM3eRS, ktorý som takmer celý zložil sám tak ako je na albume. Hudobne je pre mňa určitým medzníkom Tolstoj z posledného albumu 3|orion, je to taká vyššia liga po všetkých stránkach. Tá skladba sa vážne podarila aj podľa kritiky.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

- Tu je to opäť Tolstoj. Test sme napísali spoločne s Tukym. Myšlienkou textu je, že Satan žijúci medzi ľuďmi zisťuje, že ľudstvo je oveľa horšie ako on sám.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

- od detstva som chcel hrať koncerty a zažívať ten muzikantský život - nahrávať skladby, albumy, tvoriť muziku, jazdiť na koncerty, hrať festivaly, stretávať sa s fans, fotiť sa s nimi, podpisovať CD ale hlavne byť na pódiu, pretože to je pre mňa miesto kde sa cítim nezraniteľný, nepremožiteľný, najsilnejší a hlavne v spojení so všetými ľuďmi vôkol neviditeľným putom. Realita je taká, že to zažívam a snažím sa preto robiť všetko aby sa to dialo čo najčastejšie.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

- úprimne je pre mňa osobne každý koncert obrovská udalosť, neznášam čakanie pokiaľ vylezieme na pódium, som jak malé decko čo čaká na Mikuláša :D ale za také topky považujem H2D Fajtfest 2018, H2D východoeurópske tour 2019, RATM guerrilla tribute band Letofest Sabinov 2012 a celkovo koncerty na východe Slovenska, KoRn SK tento rok na Metelici v Bošanoch a nad všetkým týmto bude vždy môj prvý koncert s Narijuanou august 2003, to bol pre mňa skrátka ten najemotívnejší zážitok.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

- kopec srandy a neuveriteľných zážitkov sme si užili na spomínanom východoeurópskom tour s Head2Down, ale keď si chcem spomenúť na nejaký extrém tak neviem.  Kalilo sa skoro po každej akcii, hlavne akcie na Morave alebo Fajtfesty majú legendárne párty, ktoré trvajú nie hodiny ale dni. Párkrát sa stalo, že sa človek zobudí medzi haldou nahých tiel na skúšobni, ale neviem či to je brutálny extrém...??? Asi nám bolo teplo pri tom chlastaní :D akurát čo neznášam pri takýchto afterkach ak keď nejaký idiot začne púšťať kktiny cez nejaký prehrávač , čo by nebol extrém ale mne vadí hlavne hlasitosť, keď to niekto vyhulí tak že ti ide krv z uší.

 

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

- plánov je viac ako času, len treba si uvedomiť, že ja na to nie som sám a nestojí to len na mojej osobe. Vždy je to na všetkých členoch, ale reálne by som už konečne chcel začať nahrávať štvrté album Head2Down. Okrem toho už kopec rokov vravím o sólovej muzike ale nejak to vždy ostalo len pri víziách a plnom šuflíku nepoužitých nápadov.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

- samozrejme sa tak len necítim ale myslím, že po tých rokoch aj som členom scény, ale musím upresniť, že som súčasťou československej scény a to snáď nikto nemôže vyvrátiť. A ktorej? no hudobnej, neviem či to treba deliť. Ja sa tie štýlovo rozdielne subkultúry snažím prepájať.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

- žiaľ pokiaľ som sa aktívne začal venovať hudbe boli deväťdesiatky už na konci, ale začal som vážne v krásnom období a tých pár prvých UG koncertov čo si pamätám tak to bol masaker. Stovky ľudí, všetci nadšení, v kotli. ono to tu malo veľmi dobrú podporu do toho 2010, potom sa dá povedať o začiatku úpadku a ten sa my snažíme zadržať a ľudí motivovať, navnadiť a nejakým spôsobom učiť, že to bez akejkoľvek kultúry nejde. Ja som večný optimista a nadšenec. Zažil som koncerty kde prišlo desať ľudí, ale pokiaľ tam príde jediný človek, ktorý ťa príde podporiť tak my to musíme zahrať ako keby tam stálo tristo ľudí. V tejto dobe musíme prestať očakávať nejaké davy na koncertoch a byť vďačný za tých pár neúnavných nadšencov. Napríklad tohtoročná Metelica v Bošanoch bola úžasná na počet mladých ľudí, puberťákov a detí, ktorí boli ceý čas pod pódiom, to bol skutočne krásny pohľad.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

- Kedysi bolo kapiel v pomere ku fans oveľa menej. Dnes je opačný problém, čo sa týka UG scény. Na druhú stranu, v našej dobe máme skvelé technické zázemie, zvukárov na vysokej techunickej úrovni, máme možnosti robiť projekcie, streamy no žiaľ UG scéna a hudba nie je taká lukratívna a rockové kluby umierajú.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

- Koncom 90. rokov aj napriek tomu, že som bol plnohodnotný fanúšik Nirvany a grunge, ku ktorým sa pomaly začali pridávať nu metalové kapely, tak som mal u nás jedinú možnosť, keďže v Bošanoch fungovala veľmi kvalitná deathmetalová kapela Disgrace Fall, votrieť sa medzi ľudí okolo deathmetalu a bola to veľká škola. Dnes chalani v zmenenej zostave pôsobia pod názvom Synapse Failure a je to stále kvalitný death. Mimo to som mal kámošov punkáčov z Partizánskeho, tí zase tlačili kapely ako Davová psychóza, Začiatok Konca, Konflikt, HT atď. Dnes si tieto veci vypočujem z nostalgie. Osobne počúvam kapely z našej scény na koncertoch. Takže dosť často :) ale doma takto vo voľnom čase počúvam obrovské množstvo hudby a mávam také obdobia kedy počúvam len určité kapely a potom sa nabijem tou energiou a môžem prejsť na ďalšie štýly, kapely. Rád si pustím Ironic Modern World, milujem hudobné recesie od kamaráta Emila Uškoviča, pred nedávnom som počúval nový album Začiatok Konca, skvelý album.

 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

- spája nás láska k hudbe, láska ku koncertom. Rozdelujú nás egá - muzikantské, kapelné. Ja sa vždy snažím s každým vyjsť v dobrej viere, hlavne si stojím za dohodnutými podmienkami, pretože nenávidím keď odhráme koncert a nakoniec príde organizátor s klasickým scénarom, že prišlo málo ľudí a musí zapatiť zukára atď ..to je pre mňa po tých rokoch najväčší wtf moment a musím sa priznať, že toto sa mi stáva väčšinou len na Slovensku, preto aj scéna je na oveľa menšej úrovni
ako v okolitých štátoch.


Čo ťa na domácej scéne serie?

- to som už načal v predošlej odpovedi. Lajdácka organizácia, nedodržanie podmienok atď. Aby to teda bolo jasné, stále píšem o undergrounde, o cesťákoch, o klubových malých akciách. Nepíšem o honorároch, ubytovaní, cateringu. Je zaujímavé, že v CZ povieš, že cesták je 2200kč, prídeš do klubu, v backstagi máš minimálne nejaké studené misy alebo pizzu, guláš a pod. organizátor za tebou príde s hŕbou lístkov na pivo alebo nealko, po koncerte ťa neobťažuje s výlevmi typu "prišlo mi len 50 platiacich, klub chce XY za prenájom, zvukár XY za zvučenie" , týpek príde poďakuje ti, že si sa drbal 200km , odohral si skvelý koncert, zabavil si aj tých 50 platiacich a do ruky ti dá 2500kč a pýta sa či ti to stačí. O tom, že to je u nás diametrálne odlišné písať nebudem. Ale aby som nebol len negatívny na domácu scénu, česť výnimkam ako je Rudy Zajac z Hidden music, Igor Lebloch z Humenského klubu History alebo Vajgel z Collossea v KE. Druhá kapitola sú kapely a muzikanti na Slovensku. Keďže od 2008 organizujem koncerty v okolí tak niečo som si už zažil a pár skúsenosti mám a opäť sa musím priznať, že organizovať niektoré SVK kapely je aj za trest. Ja to vždy posudzujem z pohľadu či daná kapela má už niečo za sebou, či nám môžu ponúknuť kvalitnú show alebo sa voláme na výmeny, aby sme jedna druhej kapele spravili promo na novom teritóriu. Zase sa budem opakovať ale nikdy sme nemali problém s výmenou s českou kapelou, so slovenskými množstvo. To celé je ale selekcia a skrátka také kapely časom koncertovať prestanú a väčšinou aj skončia, pretože v undergrounde je to o podpore, nemôže to byť len jednostranné.
SVK scéna mohla byť väčšia a aktívnejšia, mali sme výborne kapely, po krorých zostali jeden, dva výborné albumy, ale tam to nekončí, tam to len začína. Ale to už je robota navyše a kto sa bude drieť zadarmo? Organizovať koncerty? Ťahať to pri najväčšom šťastí na nulu? Vešať plagáty? Robiť promo? atď atď atď


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

- Dlhé roky spolupracujem s Jurom Kankulom z Partizánskeho, je to aj môj gitarista v RATM gtb. Musím povedať, že on si dáva záležať na snímaní zvuku dokonale. S True Reason sme nahrávali tento rok u Maroša Ďuríka v Trenčíne. Pre mňa to bola bomba, lebo sa všetko robilo čo najviac live. Takže mne sa ľúbi náš zvuk na albume True Reason. Artwork ma tento rok zaujal na novom albume Catastrofy, výborá práca! Žiaľ na videá nemám veľa času takže to by bolo strieľanie od boku, ale zamiloval som si pesniču od Čadu - Urážanie hudby, to je úplne že srdco-underground skladba.

 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

-Silverchair - Neon Ballroom - najlepší album môjho života
-Cormac McCarthy - Cesta - pri čítaní tej knihy som mal skutočne až hmatateľný strach
-Gróf Monte Cristo (1975) milujem ten film
-Avatar Aang: The Last Airbender - animovaný, táto rozprávka mi pomohla prejsť dosť ťažkým obdobím môjho života a čiastočne som v nej našiel iný pohľad na riešenie
problémov
-všetky diely Tony Hawk's pro skater či už na konzolách alebo PC
-Black bird tattoo Partizánske alebo Rišo "Satan" Padúch


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

- v Čechách to je môj milovaný Fajtfest, s H2D sme boli súčasťou tohto festivalu už od druhého ročníku a tento lokálny fest sa rozrástol a hlavne získal obrovské meno vďaka špeciálnemu miestu konania a neopozeranými menami a špičkovými kapelami. O ňom by som mohol rozprávať fakt veľa, ale na to priestor nie je. Skrátka Fajtfest je stelesnená láska k hudbe. Domáca akcia, ktorú usím spomenúť je naša Bošianska Metelica, lebo je to taký môj ďalší splnený sen, robiť na domácej pôde akciu, kde voláme kapely našich kámošov a okrem toho výrazne posúvame kvalitu a tým sa nám darí lákať aj ľudí takže má peknú rastúcu tendenciu.


Vinyl alebo CD ?

- v tomto nie som vyhranený a viedol som o tom tisíc debát a čítal veľa článkov. Ja som veľký zberateľ CD, mám aj pár platní ale treba sa na tento výber pozerať z pohľadu toho čo Vám viacej vyhovuje. Mne skrátka vyhovujú CD, mám perfektný soundsystem Rotel a profi stĺpové reprá francúzskej značky Triangle. A pri množstve hudby, ktorej mám na CD by som s vinylmi bol na desatine alebo bezdomovec :D jasné, že mať to všetko na platniach by bola fascinujúca vec, ale predstava večného prehadzovania platní ma vôbec neberie.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

- je ich veľa ale kto si určite zaslúži pozornosť je Mirec Selecký z Humenného, ktorý pôsobí v kapelách Stepaside, A Chance to Survive a Face the Whisper a myslím, že ešte má niečo ďalšie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

- Peace, love and empathy (Kurt Cobain)

=========================================================

https://head2down.bandcamp.com/

https://truereason.bandcamp.com/

RK#14 Čítanie po rannej káve s Morozovom, Ikom a Mucusom (Plastery).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Morozov: Posledne sme pracovali na albume Yes, Of Corpse. Bola to dlhá púť ktorá počnúc demom, nahrávaním albumu a končiac mixom a masterom trvala bezmála rok a pol, ale myslíme si, že výsledok stojí za to. Nahrávali sme ho v Cable Nest Studio u nášho bubeníka a master zabezpečilo SPK Audio. Okrem 11 pesničiek a 1 bonusu čisto z kuchyne Plastery, máme aj bonusovú skladbu Area 51 nahrávnú v spolupráci s výbornou kapelou Marturos. Celkovo sa mi z albumu najviac asi páči pesnička "Plastery" ktorá je poriadna tancovačka, a jej text pojednáva o vzniku názvu našej kapely. :)


 

Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?

Morozov: V poslednej dobe sa bohužiaľ niet veľmi z čoho tešiť. Mnoho ľudí činných v umeleckom svete nás navždy opustilo a koncerty sa zasa vo veľkom rušia. Vyzerá to blede. V srdci živím nádej, že sa to už čoskoro zlepší, ale kedy, to ťažko povedať. Čo ma teší, sú všetky výborné albumy ktoré tento rok na slovensku vyšli a aj niektoré ohlásené letné festivaly, ktoré sa dúfam nezrušia. Obzvlášť teda Angelus Fest v Banskej Bystrici, to bude pecka. Zahrajú tam Lunatic Gods, čo je jedna prvých metalových kapela aké som počúval a dodnes patria k mojim najobľúbenejším. A ešte k tomu sú to super ľudia.  


Čo ťa naposledy vytočilo?

Iko: Keď som dnes urobil statický posudok rámovej priečle a potom mi nevyšiel stĺp a musel som zväčšiť prierez a prerobiť posudok aj na priečlu. Celý deň v riti.

Morozov: Keď som poprosil Ika aby napísal niečo zmysluplné do tohto rozhovoru a on sa tu začal sťažovať na život statika.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Iko: Chcel by som zažiť 90te roky ako biely americký teenager niekde v suburbii.

Morozov: Poctivím drevorubačom v lesoch Podpoľania v medzivojnovom období.

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Iko: Ako kapela možno niečo príde na jar, ako jedinec neviem kam pôjdem =D chcel by som ísť na Finntroll

Morozov: Chystám sa vziať tatka na Helloween, keď sa v rámci svojej tour dostanú na Slovensko. Ako kapela plánujeme turnéčko, ale či sa to podarí, to je otázne.


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Iko: Takto z voleja poviem takto - najsmutnejšia - posledná scéna z Midsommar, najstrašnejšia - V Hobbitovi keď trpaslíci urobili hradbu zo štítov a elfi ich preskočili, najzábavnšia - keď mali Asterix a Obelisk zohnať priepustku číslo A38.

Morozov: Všetky tieto tri pocity sa stretávajú vo finálnej scéne majstrovského diela The Room.


Čo hovoríš na tieto songy/klipy:

Mucus: Videl som to keď to malo 7 zhliadnutí, zanechal som komentár z osobnéhu účtu a bolo mi dobre.

Morozov: Catastrofy sú proste klasici. xD čo k tomu viac dodať.

Mucus: Pekná milá pesnička s jasným posolstvom. Ale stačí to?

Morozov: nikdy neviem povedať kedy je toto myslené z recesie a kedy naozaj. Asi som primladý na túto hudbu alebo dačo… keď vidím z koženej bundy visieť strapce tak to vo mne vyvoláva opak vzrušenia.

Mucus: Viem si predstaviť, že by Plastery niekto k tomuto vedel zaradiť… ale…

Morozov: toto ma bavilo. xD Je to slizské hnusné fuj. Pecka. XD

Mucus: Už druhé zmŕtvychvstanie hard rocku ktoré si nám ukázal :D.

Morozov: príliš veľa bezprstových kožených rukavíc na môj vkus. Osobne takúto hudbu veľmi nemusím a aj teraz som si to viac menej len odtrpel. Ale tak čo už, sme ľudia rôzni.

Morozov: Nie je im chladno?

Mucus: Tvrdší Soil? Vizuálne, vyzerá to na DIY so snahou vykryť efektami, možno trošku prestrelili s tými kulisami, nevyzerá to prirodzene a nehodí sa mi to ani ku zvyšnej folk tématike. Hudobne by som privítal menej refrénov a skôr dať sólo.

Morozov: hudobne sa mi to pozdáva, len tie vokály sa mi tam trochu nehodili. Inak som sa veľmi zabával na tom klipe. Kvietky a popínavé rastliny. xD

Mucus: Teraz sa mi nesmej, ale mám z toho pocit ako zo Zlad - I am the Anti-Pope, ale s tým, že pri Zladovi viem, že to nemyslí vážne. Úplne rovnaká atmosféra, a pri tom úplne iný štýl :D

Mucus: Hudobne veľmi príjemné.  Video je pekná hra s fotografiami, veľmi som  sa upokojil pri tejto hudbe. Toto je brutálne dobré. Jedna poznámka, remember - december, láska - páska :D.

Morozov: Pekné, mierne depresívne, ale pekné. Klip super. Jednoduchý ale zaujímavý. Toto sa mi páčilo.

Mucus: Vykryli DYI video tým, že to  spravili na old school klip.  Hudobne som sa toho veľa nedozvedel. Taký čistý death metal sa môže pekne ukázať na koncerte, takto som mal z  toho veľmi sterilný pocit.

Morozov: Menej zohratí už vyzerajú len Plastery na koncerte. XD ale bavil som sa. Vyzerá to ako partia zábavných chalaniskov.

Mucus: Tuto chcem jednu vec poznamenať - funded by Government of Canada. Toto som si všimol aj pri veľa iných kanadských projektoch, zavše spomeniem Protest the Hero, alebo Agonist. Kanaďania sa fakt snažia rozvíjať veci vo svojom hudobnom talóne. Snáď to u nich dostávajú aj menšie projekty… keby toto bolo na Slovensku tak jednak: 1. Neviem či je niečo také vôbec možné,  2. A scéna by sa na teba pozerala asi nepekne. Ktovie ako sa to vníma u nich. K hudbe a klipu samotnému, vcelku strašidelné, ale je to také trochu emo. Pri texte mám pocit, že viem o čo ide, ale bojím sa že mi chýba znalosť nejakých kľúčových anglických metafor na pochopenie celku (‘Swan bed’ a podobné slovné spojenia).


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Iko: Ja si myslím že nám treba obe.  

Morozov: Myslím si, že subžánre môžu priniesť mnoho nového do hudby ako takej. Aj keď to môže spôsobiť rôzne nepravdepodobné počiny...myslím, že je v poriadku aby sa hudba vyvíjala a nestagnovala.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ? :)

Iko: Keď to už tak necítiš

Morozov: Keď už ťa to nebaví. Vtedy treba prestať, lebo už je to vidno. Keď to nebaví teba, ako môžeš chcieť aby to bavilo publikum?


Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Iko: Pseudosapiens alebo Balušíka, Lubošio z DE

Morozov: Dovysvetľujem. Peter Balušík. - perfektný bubeník z Oravy, aktívny v zoskupeniach ako NMC a Mindblower. Ľubošio - Ľuboš Kubiš z Demonic-eyed. A ja by som ešte rád nominoval kapelu Slight Lie z blízkeho východu.

#4 Review: Flork! Reviews Plastery - Yes, of corpse (2021)

 Plastery - Yes, Of Corpse

By Flork!

 
Sometimes I imagine those precious seconds that follow untimely death (death isn’t often timely), while the soul is making its departure from its earthly existence to an unknown destination beyond, either to heaven or hell, but most likely hell, it glances back for one final look to see its life-drained body, now a near-corpse, perhaps lying on the table of a operating room theatre or on the green of a Florida golf course, and witnesses a crowd of people stand back while a surge of electricity is pulsed through it by someone knowledgeable of using a defibrillator. For sure, the reawakened corpse jolts upright and gasps with air and finally screams.

 

This is how I feel while listening to Yes, Of Corpse, the second full-length album by Plastery, a death metal group from the Central Slovak town of Zvolen. Each of the tunes on this 11-track album is full of electric awakening, giving death metal an interesting and fresh heartbeat. I mean, there is no doubt that this is death metal in its purest form, but what I love about this album (and the band in general) is that it deviates just enough while staying within its boundaries, but still provides an original collection of horror-metal to enjoy, and not just on Halloween.

Beautifully produced with exceptional mastering, Yes, Of Corpse comprises 11 tracks that are all under four minutes long, with two bonus tracks, Černozem and Area 51 that are available after purchase.  Its actually too bad that the aforementioned tracks aren’t included with the others, since they are by far the best releases Plastery has released to date, especially Area 51, which is a collaboration with Marturos, a young, heavy-melodic group from Prievidza.

Yes, Of Corpse is definitely the wake that follows their first release From a Dark Grave… Fans will not be disappointed and will continue to enjoy the ongoing funeral party.


 

#126 Thalarion. Death/Doom metal z Topoľčian. Odpovedá Juraj (spev).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj. Volám sa Juraj Grežďo, spievam v kapele Thalarion. Čo ma zaujíma v týchto dňoch? Ja neviem, asi nič zvláštne, chodím do roboty a z roboty, nemám na iné čas.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Koncom 80-tych rokov som začínal v kapele Katastrofa. V 1991 som prešiel do Nailed Nazarene a od 1994 pôsobím v Thalarion. Všade ako spevák, v Thalarion som navyše hral na klávesy. Tento rok som hosťoval v jednej skladbe nového MCD Constans Compromissum, tiež som im urobil nejaké texty. Teraz rozbiehame thrash/death projekt Ghosts Of Nav.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Nikdy som nemal žiadnu vlastnú výbavu. Používal som mikrofón Shure, ktorý mali chalani na skúšobni.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Každý vidí umenie po svojom. Niekto vidí umenie, napríklad v totálnej nekonkrétnej čmáranici. Ja v tom môžem vidieť chaos a skôr akési adolescentné vyjadrenie vlastnej osoby. To sa týka aj hudby.

 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie je dnes už všade, aj v tom, ako zručne poohýnaš oceľové trubky. Fakt neviem, kam by nemalo zasahovať, je to vec pohľadu a vyjadrenia tej ktorej osoby. A pokiaľ to ten človek považuje za umenie, je to jeho osobná záležitosť. Ak svoje dielo neskôr odprezentuje ako umenie, a niekto mu na to skočí... nuž.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

To sú témy, ktorým nerozumiem. Napríklad už spomenuté výtvarné umenie, a teda aj sochárstvo atď. ak sa mi niečo nepáči, nepindám okolo toho, neznehodnocujem prácu iných, vonkoncom nie na verejnosti, jednoducho jeho tvorbu odignorujem. Každý má predsa nárok na sebavyjadrenie.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Ťažko povedať. Nebudem tu formulovať totálne klišé, že ma inšpiruje všetko okolo mňa, život, ľudia. Nemôže ma inšpirovať debilný sused k napísaniu textu oplývajúceho melanchóliou. Neviem, rodí sa to vo mne samé.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Každý náš album má niečo do seba a každý je iný, preto je ťažké vyzdvihnúť jeden. Ale dajme tomu, že by som sa priklonil na stranu „Four Elements Mysterium“. Má presne tú atmosféru, akú sme chceli dosiahnuť, je tam striedanie pomalých a rýchlejších úsekov, formát the beauty and beast v správnom pomere. Zo skladieb zrejme Icon Of Hopelessness.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Mne sa najviac páči text skladby The Endless Cacophony. Nesie sa na vlne lovecraftovského vnímania (ne)reality, jeho mýtu, je naplnený temnotou a záhadnosťou.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Začínal som aktívne pôsobiť v hudbe v roku 1988. Myslíš, že si pamätám, aké som mal vtedy ambície? Chceli sme iba hrať a hrať, ani zďaleka sa mi nesnívalo, že by som niekedy mohol vydávať albumy, dokonca v zahraničných vydavateľstvách, byť v časopisoch po celom svete atď. Realita je taká, že presne toto sa nám podarilo a rovnaké je to aj dnes.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Vydanie prvého CD Thalarion – Tales Of The Woods.. Thus Was Written v dánskom Mighty Music. Vtedy sme sa z toho išli všetci posrať a nemohli sme mať väčšiu radosť.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Neviem, čo presne máš na mysli tou dekadenciou? Ide o úpadok morálny, duševný, či ako presne to myslíš? Príhody, no. My sme v 90-tych a na prelome milénia hrávali veľmi často, teda aj veľa cestovali, stretávali mnoho ľudí, dostávali sa do fúry situácií. Nedá sa vypichnúť jedna príhoda, zažili sme neúrekom.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Zatiaľ žiadne. Pred letom sme dokončili nový album „Dying On the Scorched Plains“, ktorý vychádza u Uprising Records. Medzera medzi posledným albumom „Hellium“ a novinkou je sedemnásť rokov. Uvidíme, čo prinesie čas a či budeme pokračovať ďalej v tvorení nových skladieb Thalarion, alebo sa na to opäť nevykašleme. Musíš mať na tvorbu jednoducho náladu, tu sa nedá tlačiť na pílu a urobiť skladby len preto, aby nejaké boli.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Presne som nepochopil túto otázku. Ktorej? Nezdá sa, že by som sa pohyboval v mainstreame. Takže sa cítim byť súčasťou slovenského undergroundu, a vždy som v ňom bol.

 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

90-te roky boli pre slovenskú scénu očividne tie najlepšie. Každá vtedy zrodená banda mala svoj vlastný štýl, rozpoznal si ju okamžite medzi desiatkami iných. Tých skupín vtedy zase nebolo tak veľa, poznal si všetky mená nie len kapiel, ale aj jej členov, názvy ich demáčov, albumov. Čo sa týka tej súčasnej, o nej nemám najmenší prehľad.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Výhody boli vtedy v už spomínanej originalite a menšom počte pôsobiacich skupín. Každý mal svoju vlastnú cestu, ktorej sa držal. Všetko frčalo aj v osobnejšej rovine, korešpondencii, stretnutiach. Teraz sú tu sociálne siete, kde môžeš odprezentovať čokoľvek, ide to rýchlejšie, má to dosah na veľký počet fanúšikov. Obe obdobia sú skrátka neporovnateľné.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Mne sa páčili napríklad Antares, Typhoid, Depresy, Galadriel... bolo ich dosť. Teraz ma oslovili Gloom.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Hudba a názory jednotlivých umelcov. A kompromis medzi nimi.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Nič, pretože nemám o nej taký prehľad, aký by som mal mať, aby som sa k tomuto dokázal adekvátne vyjadriť.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Pozri, sedemnásť rokov som bol mimo scény, nepamätám si už, kto má aký zvuk, vonkoncom nie, kde to kto nahrával. A už vôbec si nespomínam na artwork tej ktorej skupiny.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Nikdy som nebol v tetovacom štúdiu, pivo už nepijem skoro dvadsať rokov, knihy odporúčam všetky od Ďura Červenáka, filmy sledujem iba veľmi sporadicky, keďže na to nemám čas, seriály nepozerám vôbec, počítačovú hru som hral naposledy v roku 2000 (NHL), slovenský album odporúčam novinku od Gloom.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Naposledy som bol na Brutal Assault v roku 2002, keď sme tam hrali, čiže toto je pomerne nerelevantné pre mňa.


Vinyl alebo CD ?

CD. vinylov mám doma veľa, napriek tomu som si niektorý z nich pustil naposledy pred 30. rokmi.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Rád si prečítam o komkoľvek.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Nemám obľúbené nijaké mottá ani citáty, ani si ich nepamätám.

============================================================

Linky:

https://www.facebook.com/thalarion.sk

https://thalarion1.bandcamp.com/releases

RK#13 Čítanie po rannej káve so Segerom (SLØN).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Uhm... na poslednej nahrávke nespolupracoval asi nikto. Vznikla dva dni po vyhlásení Denisa (fvck_kvlt), že táto kapela je ako "Sabbath pokúrovaní so sockami z vlakovej stanice". Úplne ma to nadchlo, tak som si povedal, že ďalší song bude vychádzať zo sociek a sabbathu. Mal som bokom drumtrack, riffy prišli naprvú a uprostred noci nasledoval karanténny text o tom, že leniviem v samotke lockdownu v Podunajských. Tu ma démon lenivosti ťahá za ruku a jedného dňa podrazí. Také mentálne graffity z čírej beznádeje. A asi ju mám najradšej, lebo som sa na nej dostal produkčne najbližšie k zvuku, ktorý som potreboval... aj keď je to stále jednou nohou demo. Vieme o čom hovorím, že? Skončila na tvojej kompilačke. BTW, pokus o spoluprácu s bubeníkom z českej Acid Row mi leží v kompe už od minulého roka a stále to neviem dokončiť. Vieš ako... play low, stay slow.  

 

Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?

Svet kultúry a umenia ma neteší už dlho, takže si neviem spomenúť. Asi keď Sleep vydali "nový" album. Stalo sa to len tak z čista jasna v 2018.  


Čo ťa naposledy vytočilo?

Furt dačo.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Z každej doby by som bol rád svedkom rôznych malých veľkých momentov, ale asi by som si ju nechcel odžiť naplno. Históriu si neromantizujem. V 60's by som chcel žiť v USA a vidieť kontrakultúru v rozpuku, ako dorazil boom tej psychadélie a úplne to obrátilo hudbu. V 70's by som sa tešil zo Sabbathu a určite by mi odbil dekel nástup punku. 80's by som asi skipol, aj keď na koncertoch začínajúcich Black Flag, Bad Brains, Germs, Fugazi, Husker Du, Saint Vitus, alebo Bauhaus by mi bolo určite dobre. A dosť by som sa bavil na tzv. panike zo satanizmu. No a 90's ma lízli, ale rovnako asi ako v každej z vymenovaných dekád, ani vtedy to dobré netrvalo nejako extra dlho a po skvelých kapelách nastúpili odpadové MTV teenage mutant piča kapely a boybandy. 

V novom miléniu hudba v radiofriendly fashion kopíruje kopírované a keď to niekto spraví dobre, tak ťa to nadchne iba na týždeň. Dekády mali svoj "sloh", nejakú osobitosť v móde aj umení. Kultúra definovala spoločnosť a tá sa jej s nadšením prispôsobila. 

Dnes je to naopak. Spoločnosť žije s poruchou koncentrácie a sklonmi k davovým psychózam a tomuto sa prispôsobuje kultúra existujúca v youtube trendoch s trvácnosťou prdu vo vetre. Navyše sa neviem ubrániť dojmu, že kultúra je tiež na pľúcnej ventilácii a nikto nevie, čo bude ďalej. Stačí sa pozrieť na to, koľko peňazí bolo venovaných kultúre počas koronakrízy. Mrzačí ju okrajový záujem... resp. žiadny. Je rozdrobená na internete na malinké kúsky a polotovary a tie často nemajú šancu prežiť v informačnom pretlaku. Ak aj niekto zasvieti, tak celú dekádu isto nedá a už vôbec nemá šancu stať sa novými Zeppelinmi alebo rovnako zbožtenou a večnou entitou na hviezdnom nebi. V literatúre, filme a ďalších odvetviach kultúrneho priemyslu vidím to isté. Pritom, čo je dôležitejšie pre spoločnosť ako kultúra a filozofia? Kultúra je odrazom toho ako človek cíti, filozofia zase odrazom toho ako myslí. Keď to odstredíme mimo náš záujem, tak máme tu spoločnosť, ktorá necíti a nemyslí.

A kým by som chcel byť? Chcieť byť niekým iným, než sebou, to mi príde úbohé a je mi ľúto ľudí, čo zahodia svoj potenciál a napokon sebareflexiu, len preto, aby sa na niekoho podobali, alebo aspoň snívali, že žijú život niekoho druhého.


Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Lockdown brácho, ktorý sa dal čakať. Za posledné 2 roky som sa naučil neplánovať. No a kapela je momentálne neaktívna, lebo nás všetkých covid prefackal aj mentálne aj finančne. Rozmýšľam aj nad inými projektami, uvidím, čo z toho.  


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Má to byť jedna scéna, ktorá je najsmutnejšia, najstrašnejšia aj najzábavnejšia zároveň? Fantozzi, keď sa konečne vykúpil zo života a dostal sa do neba. Usadil sa na tribúne, keď sa akurát po miliónoch rokov konečne nebožtíkom zjavil Boh. Na chudáka Fantozziho vyšlo jediné miesto na tribúne a to rovno pred stĺpom odkiaľ nevidel nič. Bolo to strašne-smutno-zábavné.


Čo hovoríš na tieto songy/klipy:

Song je fajn, baví ma taký sound aj čo sa spevov týka. Klip? Trochu ma nudí tá lenivosť, že si stoneri berú ukážky zo starých giallo filmov (v tomto prípade spagetti westernu, neviem prečo) a iba to postrihajú a je to akože klip. Ako VJing na stene v galérke to pochopím, ale takto? Nemuseli to ani robiť.

 

Ooooh, toto nie... neznášam sedlácky hardrock... sorry.

 

Na toto som raz narazil. Začalo to dobre, potom som si uvedomil, že je to extrémne klišé bez vlastnej identity. Unudil som sa, nedopozeral to a šiel som si radšej zapáliť na balkón. Aj v stoneri je ešte vždy možné mať svoju identitu. Títo mi pripadajú, že sa o to ani nesnažia. Chce to byť tak 100 % true, až je to póza.

 

Najprv ma nadchlo, že počujem chorus pedál. Ale tam nadšenie skončilo.

 

Postpunk ma otravuje, ale toto už asi nie je ani postpunk. Asi ani sami Shallov už nevedia, čo hrajú, ale vyzreli do takých výšin, že sa každou ďalšou nahrávkou dotýkajú neba. Pestrá pocitovka. Nepotrebujú ani klipy.

 

Siouxse and the Banshees boring ripoff. Nedávam viac ako minútu. Promiň.
 

 

Z indie/fejkpostpunku mám migrénu. Vypnem to zatiaľ, nech si pošanujem panadol, nevadí?

 

Toto je strašne ako Morissey, The Cure a všetko, čo bytostne nenávidím. To mi robíš naschvál, lebo to už isto vieš, že? :D Som ťa prekukol, bazmeg!


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Som 100 % za miešanie žánrov! Žánrová čistota je kŕč, ale možno povinná a sejf jazda na začiatku, keď sa autor profiluje. Navyše danému žánru musíš byť až fanaticky oddaný, aby si ho "replikoval" s dostatočnou ilúziou autenticity. :) Spraviť, ale dobrý crossover je ťažké. Riskuješ, že ti z toho vznikne bordel. Milujem Zeal and Ardor, kde týpek mieša nezlúčiteľné - black metal s gospelom. Ghostemane? To je úplný kráľ žánrových prelínačiek. Alebo nedávno som objavil Poppy a úplne ma odjebala. Tá mieša všetko dokopy a je to neskutočne osviežujúce, keď to niekto spraví dobre. Pamätám si, ako ma na základke presne pre toto fascinovali System of a down, alebo Faith No More, Soundgarden... To boli čisté crosoveri viacerých žánrov. Ja som tiež vyrástol na tom, že mi za jeden deň dokázali hrať Kyuss, potom Devo a za tým Slobodka. 

No jasné, že z toho môže byť o pár rokov iba mišmaš. Dnes decká ani nepočúvajú muziku, tak že si dávajú komplet celý album. Osrdiečkujú si top tracky, z ktorých si spravia Spotify playlist a hrá im všetko naraz. Skáče to zo žánru do žánru, skrátka AUDIO-ADHD. 

Ja sa ešte držím toho, že keď sa dačo pustí, tak rovno album, lebo ťa to drží hodinu v tej nálade, ktorú máš presne nastavenú na to, čo ideš počúvať. Keď sa skáče z tracku na track ako v rádiu, tak ma to ruší. Ale nemám 100% čistý vkus. SLON mal byť najprv tiež kombinácia "žánrovo čistých" Electric Wizard so slovenskou alternatívou ako napr. Dežo Ursíny alebo Čisté Tvary. Občas padali posmešky, že je tam cítiť aj grunge, heh. Stoner doom je čo? To je mix žánrov psychadelického rocku a doom metalu. Sludge je čo? Miešanica hardcore punku a doom metalu. SLON je čo? stoner doom/sludge/údajne aj grunge... a texty sú nasiaknuté slovenskými textármi. Takže je to pomiešané už aj tak dosť.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ? :)

Neviem, asi nikdy. Nehrám hudbu pre deti a to, čo hrám môžem hrať aj o 20 rokov so šedivou bradou po pupok pre pupkatých a šedivých. Tá cieľovka pomalých stonerov je staršia. Neviem, či v tomto odvetví ešte čakať "mladších" a ani ma to netrápi.


Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Zaujíma ma, čo ti povie Seňor Spiszak zo Small Town Life/Our Stories. Ale tieto manické litánie by prekonal už asi len Žakhéles. Tak si vyber, či chceš výživné odpovede alebo stručné anotácie. 

#3 Review: Flork! Reviews Goatcraft - Spheres below (2020)

Spheres Below – Goatcraft
By Flork!

photo: Goatcraft official Facebook page (Kosak Photo)

Perhaps the hardest part of being a human is cutting through the layers of crap and finding a personality in someone.  I mean, even deep, deep down somewhere in the most hardened of criminals, or criminally insane, or just purely insane (for the rest of us who are currently not, or have yet to be institutionalized) you can always find a person buried under a heavily-fortified defense system. And often, or perhaps most of the time, the hurt and pain we accumulate over the years traps us beneath all those walls and barriers, and the suffocation and suffering we feel is like being trapped alive 20 feet underground in a concrete coffin. And yet, for some unknown or inexplicable reason, inside this paralysis and eternal nightmare we can’t wake-up from, we feel the safest. So, when I heard Spheres Below by Goatcraft for the first time, I knew there would be some digging involved. 

I say this because the album, in fact, took several years to reach the surface. According to their info on bandcamp.com, all of the tracks and lyrics were written between 2011 and 2017, with the album itself being recorded in 2017 and eventually released at the end of 2020. Yes, there have been demos and certainly loads of concerts in that time, their last show before the pandemic being in Pisek, the Czech Republic, but who knows why it took so long to come out, perhaps they are just perfectionists.

I admit that I needed some help when I wrote this review. Why you may ask? Because I didn’t like Spheres Below at first, maybe giving it a “not great, not terrible” opinion at best, but later, after listening to it a few times, it started to grow on me. The only review I could find for this album was on the Czech Webzine/Database of Hard and Heavy Music – Hard Music Base. For the purpose of keeping the review in English, here is the Google translation of the first part of the review:

The last devotees to the honest, blacksmith craft are slowly disappearing into the abyss of time. Rough, well-done work is replaced by machine-controlled, belt production. Surviving, lifelong defenders of the black cult often stand at a crossroads today. Some are lured by the tinsel of money and fame, others go back, others remain standing still, others travel without the possibility of returning to an unknown place, and others show an attempt at invention by repainting black on white. You can only frighten an old grandmother or a bitter virgin with Beelzebub. You will be happy to mate with the joint in papule and a bottle in hand for the already millionth clone Mayhem, but you are not looking for a deeper meaning in that. You patiently listen to the philosophical agitation, urging you to wake up, until you get a taste for a booze of liquor or a perverted fuck with a naughty bitch. All patience to listen bursts at the moment of finding out that they the mudrlants themselves do not know what they really want, and their wisdom is a mere attempt to make a significant difference from others. 

The last line (mudrlant is the Czech word for an intellect or philosopher) supports what I just wrote above. Loads of bands get to a point of no return where they either give in to the industry, in turn becoming its slaves, or give up completely and go home. Those that do give in get so lost they become ghosts of their former selves. Yet Goatcraft is hardly at that point yet, in fact their label, In League with Satan Productions has no bands signed to it and is likely their own label.  Although Spheres Below can’t be compared to previous releases theoretically, it can be compared to other bands as the author continues:

Bratislava's GOATCRAFT turned from that crossroads on a more sympathetic path that will eventually take you back to hell.

Well, let’s say I’m not too sure about that. True, there is no bling nor tinsel or money and fame, that is correct. But Goatcraft is a typical black metal group, with loads of similarities to Mayhem, since all black metal are descendants of them.  This is what I mean about getting past all the layers and finding a personality. But I guess that’s the point, this is what black metal is all about and deviating from true and trusted formulae would only lead you astray from the style. After all, the genre was born due to a build-up of layers of defense. There is simply no room for deviant experimentation and you cannot adapt this form of music to other audiences, otherwise you would be burned alive at the stake. 

 

Spheres Below is a mixture of long and short tracks, 11 of them in total, some of it extremely good like The Obsidian Halls and especially Kolossal Katastrophic Kollapse, Putrid Stench of Existence or Horrendous Light, while other tracks are bit repetitive at times (The Beast of Hell), and the less-than-a-minute tracks are only filler between the longer ones. The drumming is solid, for sure, and the production above-average, although the transition between the first two tracks was done a bit poorly, with a split-second break heard between the two (I would have kept it all as one entire track). Otherwise, whoever mastered and mixed this album did a great job.

I think this album will satisfy Goatcrafts’s followers anyways (the band does have a considerable following considering the small size of the market in Slovakia) and Spheres Below does have a good chance at attracting new fans from abroad. Goatcraft plays their instruments well and considering how long it took to realise this album, Spheres Below gets an A+ for hard work, as well as adapting their live sound to the studio.