Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
- volajú ma FUXo, civilne Lukáš Gašparík, moja reálna práca je stavbárčina ale viacej ľudí ma pozná asi vďaka mojim kapelám, zaujíma ma všetko čo sa ma týka, od mojej práce, rodiny, až po aktivitu každej kapely, v ktorej pôsobím.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
- aktívne hrávam v šiestich kapelách momentálne, Head2Down (spev), True Reason (gitara a vokály), Maenia (bicie), Rage Against The Machine guerrilla tribute band (spev), KoRn SK (spev), Narijuana - Nirvana tribute (gitara, spev). Kedysi som pôsobil aj v kapelách Amnézia (bicie) v bratislavskej kapele Mind The Gap (spev), chvíľu aj v kapele Nový Svet (spev) a dva a pol rok som hrával v projekte gitaristu Henryho Tótha - Klub 27
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
- v H2D a v KoRn SK používam mikrofón shure beta 58 wireless, v True Reason mám asi najšpeciálnejšiu záležitosť v mojej zbierke, moju signature gitaru od PK guitars robená na spôsob gibson SG, ktoré som používal doteraz s tým rozdielom, že som si dal spraviť bariton kvôli podladeniu,
ku gitare mám zosilovač Diezel Herbert + Messa cab 4x12 a veľmi veľký pedalboard, táto výbava je fakt vrchol pre mňa. V Maenii koncertne používam bicie Mapex Meridian Birtch 22, 12, 16, 14 (rytmičák), činely kominujem Sabian, Anatolian, Paiste. V Narijuane hrám na starý Squier Jaguar a zosilovač Laney
Iron Heart + nejaké potrebné efekty. v RATM gtb používam shure SM58 ako mával na koncertoch väčšinou Zack de la Rocha. Každý jeden nástroj je pre mňa zaujímavý, pretože sa na ňom dá hrať, ale je fakt, že som čiastočne zberateľ takže toho mám podstatne viac ale som aj ničiteľ zlých a lacných gitár pri konceroch Narijuany.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
- určite je subjektívne, aj keď sa ho vždy každý snaží nejak zobjektívniť, nikdy nebude existovať umelecké dieľo , ktoré bude 100% obľúbené. Manuálna zručnosť sa postupom doby stáva tiež umením, ako pozorujem. Ale tých momentov oddelujúcich zručnosť od umenia je veľa a menia sa prípad
od prípadu. Toto je zrejme nevyriešiteľná záležitosť. Gore grind niekto môže považovať za reálne grcanie do mikrofónu ale priaznivci toho štýlu budú určite oponovať, že ide o vážne umenie, kreativitu a posúvanie hraníc. Takže aj toto je dosť subjektívne.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
- Témy, ktorých by sa umenie nemalo dotýkať...???...to asi nie, umenie bolo vždy s ľudstvom v najtemnejších obdobiach a tak aj pri jeho vrcholoch. Hranice umenia sa posúvajú tak ďaleko ako je schopné ľudstvo v danej dobe tolerovať jeho odkaz. To čo sa tvorí dnes by pred desiatkami rokov nebolo možné prezentovať.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
- ja mám za sebou absolvovanú Súkromnú školu úžitkového výtvarníctva a 2 roky výtvarnej pedagogiky. Takže úplný laik v umení nie som a možno aj preto sa na to pozerám trošku kriticky. Som presvedčený o tom, že za každým umelcom musí byť prežitá nejaká cesta, nejaký kus práce, driny atď. Nemám rád rýchlokvašky, umelecké rýchlokurzy... nevidím v tom ten následný efekt, akurát sa umelecké postupy stávajú nejakým prefabrikátom s manuálom ako použiť ceruzku, ako použiť nástroj ale to nič hodnotné nevytvorí. Každý z obrovských umelcov dejín si prešiel všetkým aby mohol objaviť nové obzory.
Vtedy to má skrátka efekt a prínos. Dnes už vidím kopec dehonestácie umenia a má to popularitu, ale možno sa mýlim a bude to len nový smer umenia. No ja nie som veľký fanúšik rozotretého hovna na desaťmetrovom plátne.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
- Všade. Je to odraz toho čo zažívam, prežívam, cítim.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
-keďže som bol pri tvorbe každej jednej skladby od H2D, tak o každej viem ako a kedy vznikala a tým pádom chovám ku každej iný cit. Niektoré beriem len muzikantsky, iné beriem citovo a emotívne. Zvláštny vzťah mám k songu Love Like a Cup of Green Tea z druhého albumu NUM3eRS, ktorý som takmer celý zložil sám tak ako je na albume. Hudobne je pre mňa určitým medzníkom Tolstoj z posledného albumu 3|orion, je to taká vyššia liga po všetkých stránkach. Tá skladba sa vážne podarila aj podľa kritiky.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
- Tu je to opäť Tolstoj. Test sme napísali spoločne s Tukym. Myšlienkou textu je, že Satan žijúci medzi ľuďmi zisťuje, že ľudstvo je oveľa horšie ako on sám.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
- od detstva som chcel hrať koncerty a zažívať ten muzikantský život - nahrávať skladby, albumy, tvoriť muziku, jazdiť na koncerty, hrať festivaly, stretávať sa s fans, fotiť sa s nimi, podpisovať CD ale hlavne byť na pódiu, pretože to je pre mňa miesto kde sa cítim nezraniteľný, nepremožiteľný, najsilnejší a hlavne v spojení so všetými ľuďmi vôkol neviditeľným putom. Realita je taká, že to zažívam a snažím sa preto robiť všetko aby sa to dialo čo najčastejšie.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
- úprimne je pre mňa osobne každý koncert obrovská udalosť, neznášam čakanie pokiaľ vylezieme na pódium, som jak malé decko čo čaká na Mikuláša :D ale za také topky považujem H2D Fajtfest 2018, H2D východoeurópske tour 2019, RATM guerrilla tribute band Letofest Sabinov 2012 a celkovo koncerty na východe Slovenska, KoRn SK tento rok na Metelici v Bošanoch a nad všetkým týmto bude vždy môj prvý koncert s Narijuanou august 2003, to bol pre mňa skrátka ten najemotívnejší zážitok.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
- kopec srandy a neuveriteľných zážitkov sme si užili na spomínanom východoeurópskom tour s Head2Down, ale keď si chcem spomenúť na nejaký extrém tak neviem. Kalilo sa skoro po každej akcii, hlavne akcie na Morave alebo Fajtfesty majú legendárne párty, ktoré trvajú nie hodiny ale dni. Párkrát sa stalo, že sa človek zobudí medzi haldou nahých tiel na skúšobni, ale neviem či to je brutálny extrém...??? Asi nám bolo teplo pri tom chlastaní :D akurát čo neznášam pri takýchto afterkach ak keď nejaký idiot začne púšťať kktiny cez nejaký prehrávač , čo by nebol extrém ale mne vadí hlavne hlasitosť, keď to niekto vyhulí tak že ti ide krv z uší.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
- plánov je viac ako času, len treba si uvedomiť, že ja na to nie som sám a nestojí to len na mojej osobe. Vždy je to na všetkých členoch, ale reálne by som už konečne chcel začať nahrávať štvrté album Head2Down. Okrem toho už kopec rokov vravím o sólovej muzike ale nejak to vždy ostalo len pri víziách a plnom šuflíku nepoužitých nápadov.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
- samozrejme sa tak len necítim ale myslím, že po tých rokoch aj som členom scény, ale musím upresniť, že som súčasťou československej scény a to snáď nikto nemôže vyvrátiť. A ktorej? no hudobnej, neviem či to treba deliť. Ja sa tie štýlovo rozdielne subkultúry snažím prepájať.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
- žiaľ pokiaľ som sa aktívne začal venovať hudbe boli deväťdesiatky už na konci, ale začal som vážne v krásnom období a tých pár prvých UG koncertov čo si pamätám tak to bol masaker. Stovky ľudí, všetci nadšení, v kotli. ono to tu malo veľmi dobrú podporu do toho 2010, potom sa dá povedať o začiatku úpadku a ten sa my snažíme zadržať a ľudí motivovať, navnadiť a nejakým spôsobom učiť, že to bez akejkoľvek kultúry nejde. Ja som večný optimista a nadšenec. Zažil som koncerty kde prišlo desať ľudí, ale pokiaľ tam príde jediný človek, ktorý ťa príde podporiť tak my to musíme zahrať ako keby tam stálo tristo ľudí. V tejto dobe musíme prestať očakávať nejaké davy na koncertoch a byť vďačný za tých pár neúnavných nadšencov. Napríklad tohtoročná Metelica v Bošanoch bola úžasná na počet mladých ľudí, puberťákov a detí, ktorí boli ceý čas pod pódiom, to bol skutočne krásny pohľad.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
- Kedysi bolo kapiel v pomere ku fans oveľa menej. Dnes je opačný problém, čo sa týka UG scény. Na druhú stranu, v našej dobe máme skvelé technické zázemie, zvukárov na vysokej techunickej úrovni, máme možnosti robiť projekcie, streamy no žiaľ UG scéna a hudba nie je taká lukratívna a rockové kluby umierajú.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
- Koncom 90. rokov aj napriek tomu, že som bol plnohodnotný fanúšik Nirvany a grunge, ku ktorým sa pomaly začali pridávať nu metalové kapely, tak som mal u nás jedinú možnosť, keďže v Bošanoch fungovala veľmi kvalitná deathmetalová kapela Disgrace Fall, votrieť sa medzi ľudí okolo deathmetalu a bola to veľká škola. Dnes chalani v zmenenej zostave pôsobia pod názvom Synapse Failure a je to stále kvalitný death. Mimo to som mal kámošov punkáčov z Partizánskeho, tí zase tlačili kapely ako Davová psychóza, Začiatok Konca, Konflikt, HT atď. Dnes si tieto veci vypočujem z nostalgie. Osobne počúvam kapely z našej scény na koncertoch. Takže dosť často :) ale doma takto vo voľnom čase počúvam obrovské množstvo hudby a mávam také obdobia kedy počúvam len určité kapely a potom sa nabijem tou energiou a môžem prejsť na ďalšie štýly, kapely. Rád si pustím Ironic Modern World, milujem hudobné recesie od kamaráta Emila Uškoviča, pred nedávnom som počúval nový album Začiatok Konca, skvelý album.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
- spája nás láska k hudbe, láska ku koncertom. Rozdelujú nás egá - muzikantské, kapelné. Ja sa vždy snažím s každým vyjsť v dobrej viere, hlavne si stojím za dohodnutými podmienkami, pretože nenávidím keď odhráme koncert a nakoniec príde organizátor s klasickým scénarom, že prišlo málo ľudí a musí zapatiť zukára atď ..to je pre mňa po tých rokoch najväčší wtf moment a musím sa priznať, že toto sa mi stáva väčšinou len na Slovensku, preto aj scéna je na oveľa menšej úrovni
ako v okolitých štátoch.
Čo ťa na domácej scéne serie?
- to som už načal v predošlej odpovedi. Lajdácka organizácia, nedodržanie podmienok atď. Aby to teda bolo jasné, stále píšem o undergrounde, o cesťákoch, o klubových malých akciách. Nepíšem o honorároch, ubytovaní, cateringu. Je zaujímavé, že v CZ povieš, že cesták je 2200kč, prídeš do klubu, v backstagi máš minimálne nejaké studené misy alebo pizzu, guláš a pod. organizátor za tebou príde s hŕbou lístkov na pivo alebo nealko, po koncerte ťa neobťažuje s výlevmi typu "prišlo mi len 50 platiacich, klub chce XY za prenájom, zvukár XY za zvučenie" , týpek príde poďakuje ti, že si sa drbal 200km , odohral si skvelý koncert, zabavil si aj tých 50 platiacich a do ruky ti dá 2500kč a pýta sa či ti to stačí. O tom, že to je u nás diametrálne odlišné písať nebudem. Ale aby som nebol len negatívny na domácu scénu, česť výnimkam ako je Rudy Zajac z Hidden music, Igor Lebloch z Humenského klubu History alebo Vajgel z Collossea v KE. Druhá kapitola sú kapely a muzikanti na Slovensku. Keďže od 2008 organizujem koncerty v okolí tak niečo som si už zažil a pár skúsenosti mám a opäť sa musím priznať, že organizovať niektoré SVK kapely je aj za trest. Ja to vždy posudzujem z pohľadu či daná kapela má už niečo za sebou, či nám môžu ponúknuť kvalitnú show alebo sa voláme na výmeny, aby sme jedna druhej kapele spravili promo na novom teritóriu. Zase sa budem opakovať ale nikdy sme nemali problém s výmenou s českou kapelou, so slovenskými množstvo. To celé je ale selekcia a skrátka také kapely časom koncertovať prestanú a väčšinou aj skončia, pretože v undergrounde je to o podpore, nemôže to byť len jednostranné.
SVK scéna mohla byť väčšia a aktívnejšia, mali sme výborne kapely, po krorých zostali jeden, dva výborné albumy, ale tam to nekončí, tam to len začína. Ale to už je robota navyše a kto sa bude drieť zadarmo? Organizovať koncerty? Ťahať to pri najväčšom šťastí na nulu? Vešať plagáty? Robiť promo? atď atď atď
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
- Dlhé roky spolupracujem s Jurom Kankulom z Partizánskeho, je to aj môj gitarista v RATM gtb. Musím povedať, že on si dáva záležať na snímaní zvuku dokonale. S True Reason sme nahrávali tento rok u Maroša Ďuríka v Trenčíne. Pre mňa to bola bomba, lebo sa všetko robilo čo najviac live. Takže mne sa ľúbi náš zvuk na albume True Reason. Artwork ma tento rok zaujal na novom albume Catastrofy, výborá práca! Žiaľ na videá nemám veľa času takže to by bolo strieľanie od boku, ale zamiloval som si pesniču od Čadu - Urážanie hudby, to je úplne že srdco-underground skladba.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
-Silverchair - Neon Ballroom - najlepší album môjho života
-Cormac McCarthy - Cesta - pri čítaní tej knihy som mal skutočne až hmatateľný strach
-Gróf Monte Cristo (1975) milujem ten film
-Avatar Aang: The Last Airbender - animovaný, táto rozprávka mi pomohla prejsť dosť ťažkým obdobím môjho života a čiastočne som v nej našiel iný pohľad na riešenie
problémov
-všetky diely Tony Hawk's pro skater či už na konzolách alebo PC
-Black bird tattoo Partizánske alebo Rišo "Satan" Padúch
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
- v Čechách to je môj milovaný Fajtfest, s H2D sme boli súčasťou tohto festivalu už od druhého ročníku a tento lokálny fest sa rozrástol a hlavne získal obrovské meno vďaka špeciálnemu miestu konania a neopozeranými menami a špičkovými kapelami. O ňom by som mohol rozprávať fakt veľa, ale na to priestor nie je. Skrátka Fajtfest je stelesnená láska k hudbe. Domáca akcia, ktorú usím spomenúť je naša Bošianska Metelica, lebo je to taký môj ďalší splnený sen, robiť na domácej pôde akciu, kde voláme kapely našich kámošov a okrem toho výrazne posúvame kvalitu a tým sa nám darí lákať aj ľudí takže má peknú rastúcu tendenciu.
Vinyl alebo CD ?
- v tomto nie som vyhranený a viedol som o tom tisíc debát a čítal veľa článkov. Ja som veľký zberateľ CD, mám aj pár platní ale treba sa na tento výber pozerať z pohľadu toho čo Vám viacej vyhovuje. Mne skrátka vyhovujú CD, mám perfektný soundsystem Rotel a profi stĺpové reprá francúzskej značky Triangle. A pri množstve hudby, ktorej mám na CD by som s vinylmi bol na desatine alebo bezdomovec :D jasné, že mať to všetko na platniach by bola fascinujúca vec, ale predstava večného prehadzovania platní ma vôbec neberie.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
- je ich veľa ale kto si určite zaslúži pozornosť je Mirec Selecký z Humenného, ktorý pôsobí v kapelách Stepaside, A Chance to Survive a Face the Whisper a myslím, že ešte má niečo ďalšie.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
- Peace, love and empathy (Kurt Cobain)
=========================================================
https://head2down.bandcamp.com/
https://truereason.bandcamp.com/
No comments:
Post a Comment