1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?
Hi, I'm Pete Vincent (also known as Nerve69 in the early days), guitarist, occasional singer, and the primary songwriter for Miguel and the Living Dead. I founded the band in 2001 as a one-man project, which over time evolved into something much bigger.
Lately, I've been focused mostly on the reformed MATLD, as well as my new London-based band, Zuvembie Necroneon. This project takes a much heavier and more intense direction than MATLD, though it still retains some similarities. You can check out our debut video on YouTube.
2.
It's great to see MATLD back after several years of hiatus! What has
the band been up to since the release of "Postcards from the Other Side"
in 2007? Were you active in other musical projects/bands?
You
bet I was! Since permanently moving to London, UK, in 2007, I’ve played
in numerous goth, punk, and psychobilly bands, some of which released
albums or EPs, played tons of gigs, and made their mark on the scene. I
also DJ’d at some of London’s renowned goth, punk and alternative
venues. However, since MATLD's reformation in 2017, my main focus has been on that, along with my most recent project, Zuvembie Necroneon, which I mentioned earlier. Regarding the other guys, they’ve mainly been busy with their band Hatestory,
which, despite constant lineup issues, has managed to secure a strong
position in the Warsaw post-punk/goth scene. Slavik also got involved in
other projects like Past, Raduga, and probably many
others I’m not even aware of. He released several albums with them and
toured extensively. So yeah, we’ve all kept ourselves pretty busy during
MATLD’s hiatus.
Since the reunion, we've been working hard
on new music and playing well-received gigs, including Gothic Pogo in
Leipzig and Castle Party in Bolków, where we performed as headliners. Of
course, we also returned to our beloved Old Skull club in Warsaw, which
holds a special place in MATLD's history.
Between 2022 and
2023, we recorded a brand-new album featuring 10 completely new songs.
It was a large-scale and ambitious project, but we have yet to release
it as we’re still looking for the right label, the one that meets our
expectations in terms of promotion, financial matters, and other key
aspects. In the meantime, we decided to record a 4-track EP, which will
most likely see the light of day this year, accompanied by the official
video which we just filmed last month.
There’s a lot of new music and content coming from MATLD after the reunion and we definitely haven’t been cashing in on nostalgia, as some might think.
3.
You guys recently played a gig in Mexico—how did that come about? What
were your impressions of the show and the country? Any memorable stories
from the trip?
Well, there wasn’t any rocket science behind
it, a Mexican promoter reached out to us, we agreed on the terms, they
booked our flights and hotel, and off we went. Simple as that.
As for the show, it was incredible to finally play on the other side of the pond, but I had mixed feelings about the performance itself. Don't get me wrong, the crowd was absolutely fantastic and they sang along to our songs, the reception was phenomenal. Unfortunately, there were quite a few hiccups during our set, and some organizational/technical/promotional aspects of the event left a lot to be desired. Nonetheless, we’re deeply grateful for the invitation. The promoters did their best, and overall, it was an amazing experience for both the band and the audience.
Regarding the country, or more specifically Mexico City, since that’s where we spent most of our time, it was a wild and beautiful adventure. Despite being so close to the U.S., it feels completely different from so-called “Western culture.” Some things I absolutely loved, while others still puzzle me when I think about them. But one thing’s for sure — we had an amazing time and everyone we met was so friendly. My personal highlight was visiting the famous El Chopo alternative market. Boy, did I have a blast! I spent all my money there.
Stories? Oh, we’ve all got a few, that’s for sure, but I won’t go into too much detail, haha.
4.
The late '90s and early 2000s seemed like a golden era for the revived
goth/punk underground scene, especially in Central and Western Europe
(not sure about the rest of the world). What do you think sparked that
resurgence? How long did it last, and what led to its decline?
Well,
all that fantastic early 2000s deathrock/goth revival definitely
deserves a proper historical deep dive. Contemporary journalists and
historians of goth music still focus almost exclusively on the glorious
days of the ’80s. On one hand, I don’t blame them, that music was, and
still is, uniquely inspirational beyond words. But on the other hand,
it’s a rather narrow-minded approach, if you ask me. The fact that most
modern publications on goth history completely overlook the insanely
creative deathrock/goth buzz of the early 2000s is honestly shocking to
me. Hopefully, one day, someone will give it the recognition it
deserves. All I can say is that I’m still happy and proud to have been
part of it with MATLD. It was such a breath of fresh air after
the utterly dreadful ’90s, which were dominated by EBM/synth/darkwave,
goth metal, and countless Sisters of Mercy clones. It’s hard to even describe how revitalizing that deathrock revival was.
However, despite what you’re saying, as far as I remember, it all really started and took its strongest hold in the U.S., with Europe catching on a few years later. I still vividly remember discovering all those phenomenal new deathrock and gothabilly bands from the U.S. in the early 2000s, especially Phantom Limbs, The Vanishing, Ghoultown, Shadow Reichenstein, Cult of the Psychic Fetus, The Skabs, The Deep Eynde, and many others. I still listen to some of them to this day.
In Europe, the scene wasn’t as vibrant or creatively explosive as in the U.S. — at least in my personal opinion - but we still had some utterly wicked bands, like Popoi Sdioh, The Last Days of Jesus, Bloody Dead and Sexy or Eyaculacion Postmortem.
Unfortunately,
at some point, it all became just another trend, especially in Western
Europe. Everything turned into a pose and a fashion statement. Suddenly,
it was “cool” to be into deathrock or Batcave, rocking a colourful
mohawk and a stripy jacket, but at the same time, the scene started
losing its momentum and creative spark. This decline set in around
2008–2010, if memory serves me right. Many bands broke up (including MATLD),
others changed their style, some just became repetitive and boring. A
complete lack of interest from mainstream or even decent-indie record
labels and promoters in this newly emerged deathrock/goth movement was
the final nail in the coffin. But that’s a pretty familiar pattern in
rock history, similar thing happened to the Batcave and goth scenes in
the ’80s, after all.
5.
Do you see any similarities between that golden era and today? Are
there factors driving older bands to reunite and release new material?
Are new bands reviving that classic sound?
Frankly, I don’t
really feel like diving into an analysis of new music or any
similarities between "old" and "new". There are a few reasons for that.
Firstly, today’s music landscape is immeasurable. Dozens of new goth and post-punk bands emerge literally every year. For a while, I tried to keep up with it all, but at some point, I just gave up. The scene is simply oversaturated, and that applies to every genre, not just goth. It's so hard to wrap one's head around it.
Secondly, and partly because of what I just mentioned, I’ve lost some interest in this music. Instead, I’ve chosen to revisit my old fascinations — '70s prog, fusion, '60s soul, '80s metal and AOR, hardcore punk, grind, crust, oldschool death/thrash, and so on. I no longer follow new goth and deathrock bands as closely as I used to.
That being said, I can’t really recommend or scrutinise any new bands — by "new" I mean those that emerged after, say, 2015. I do occasionally check them out online or through friends' recommendations, and while I often like what I hear or see, it just doesn’t excite me the way it once did. It all feels like a more or less decent rehash of older sounds, sometimes with an excessive and even inappropriate dose of nostalgia and very little creativity.
Reformations of old bands are another story. Some have been absolutely stunning, like Altar De Fey for example, while others just make me cringe. I’ll spare you the names.
6. Which bands from the scene that are no longer active do you miss the most, and why?
From the U.S., definitely Phantom Limbs and Shadow Reichenstein, two phenomenal bands with a unique sound and great songwriting. On our side of the pond, Popoi Sdioh for sure, though I also enjoy some bits and pieces of Federico’s current project, Dear Deer. It was also sad to hear that The Last Days of Jesus ceased their activities, a big loss for the scene.
7.
I've heard rumors that MATLD might be working on a new album—is that
true? What can we expect in terms of new music and live shows?
Well,
I believe I’ve already answered this question earlier. The new album is
fully ready—produced, mastered, and complete with artwork and a promo
video for the title track. It features 10 brand-new songs that I’m
personally very proud of. All I can say is that MATLD has never
sounded better, this stuff simply kills and showcases the progress of
the band. Now, it’s just waiting for the right label to release it. We
don’t want to rush or make any hasty decisions here.
As I also mentioned earlier, we’re working on a new EP. It’s gonna be our way of saying, "Hey, we’re still alive, and we’ve got new tunes for y'all!", as well as a harbinger of the upcoming album. We’re aiming to release this EP around autumn 2025 along with a couple of videos.
It all
would've happened much earlier but running the band split between two
countries is a very difficult thing. It slows us down enormously and
sometimes brings a lot of frustration.
8. Which song and lyrics from your catalog hold a special meaning for you, and why?
Oh
man, I’m afraid I can’t pick just one. Every song means something
special to me, and I still remember the process of writing and arranging
each one.
If you put a gun to my head, I’d probably highlight "Black Magic Sex Terror" from the first album and "Postcards From the Other Side Pt. II" from the second. We still play the first one live, and I love performing it every single time. On the other hand, the second one partially made it to our new album. You'll see what I mean when you hear the opening track.
However, as for the new songs, I won’t go into those, though I love them all. Ask me this question again in a few years!
9. How do you feel about being labeled in some references as a horror punk band?
Believe it or not, throughout MATLD's entire career, I've tried to distance us as much as possible from this ridiculous label, and I get quite sensitive when someone categorizes us this way. The reason is simple – we've NEVER had anything to do with so-called 'horror punk' music or its scene, except for using makeup.
If you listen to typical horror punk bands like Balzac, The Others, AFI, Blitzkid, and all the other Misfits clones, then play even one randomly selected MATLD song, it’s obvious that we come from a completely different world.
Our music is rooted in '80s post-punk and new wave on one hand and tribal rock 'n' roll on the other—period.
10. Have you ever played a gig in Bratislava? If so, what was the experience like, and what would make you want to return?
Yeah,
we played there, if my memory serves me right, in 2005, either just
after releasing our debut album or perhaps shortly before that. I can’t
remember much about the gig though, apart from the fact that we had to
perform as a four-piece since our first keyboard player couldn’t make
it, or maybe he was already out of the band by then. That limited us a
bit in terms of presentation. Nonetheless, I remember a warm welcome
from the audience and a not-so-warm encounter with some neo-Nazi idiots
afterward. Thankfully, it all ended peacefully. But yeah, sure, we'd
love to play there again!
11. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed you the most recently?
Hard to pick just one since I listen to an enormous amount of music on a regular basis, but Winter’s 1990 debut album "Into Darkness"
is definitely worth highlighting here. I know it's an old one but I
recently bought a beautiful anniversary edition of this groundbreaking
record, and man, what a treat. It’s an absolutely unique combination of
death/doom with crust punk, socially conscious lyrics and an utterly
bleak, almost gothic atmosphere. This album is one of a kind.
I also chose this one because it ties into the second part of your question - album covers. "Into Darkness" artwork has always fascinated me ever since I first saw it in the early ’90s. Pure darkness and gloom, but not in an obvious, cliché way. This cover is pretty ambiguous and enigmatic. It corresponds great with the audio content too. I need to get a giant poster of it one day.
As for a music video, that’s also hard to choose, tons of them on YouTube and everywhere, but I’1l go with Hippie Death Cult – Toxic Annihilator. Unlike Winter,
this is a recent release from last year, so I’m not just banging on
about the past, haha. The video is very simple, almost minimalistic, but
it’s so perfectly filmed and edited that it blows my mind. The song
itself is brilliant too, very intense garage-psychedelic-hard'n'heavy
with hypnotic main riff. What I particularly love about this video is
that it’s a straight-up "band in action" video, no silly stories, no
unnecessary plots, no extra nonsense, no CGI. Just a good-looking band
playing good music. Simple as that.
12. Which bands do you
enjoy sharing the stage with - in the past and in the present, and what
are your favourite venues to play at?
Over the 20+ years of
the band’s history, we’ve had the chance and privilege of sharing the
stage with so many bands that it’s simply impossible to highlight just a
few, I won’t even try. The vast majority were great, both musically and
personally. Of course, there were a few with a bit of an "attitude
problem", if I may put it that way, but I try not to waste memory space
on that kind of crap.
Most recently, we played in Mexico alongside Bloody Dead and Sexy and New Skeletal Faces. Great time, great people. That latter lot, man, they really know how to party hard! California's best, haha.
13.
What is the band's inclination towards vices, which are your favorites,
and is Warszawa a good place to indulge in them, or do you have to
travel outside the city for that? Any interesting stories from the life
of the band you'd like to share with the readers?
Oh, you know, rock ‘n’ roll and vices kinda go hand in hand, right? But honestly, we’re not exactly living the full-on Mötley Crüe
lifestyle here. A few drinks, some late-night chaos, maybe a bit too
much coffee, that’s about as wild as it gets these days haha.
That said, you’d probably have to ask each band member individually because we’re all different. For example, I actually quit drinking alcohol a few years ago, enough was enough. Others might still have their own favourite indulgences, whether it’s vodka, beer, weed or just hoarding ridiculous amounts of vinyl and merch (which, let’s be real, is the ultimate vice!).
As for Warsaw, well, I actually moved out of the
country in 2007, so I can’t say much about the scene there nowadays. But
back in the day, Warsaw was definitely a solid place to indulge, clubs
open until early morning hours, weird underground spots, and all kinds
of late-night madness, both indoor and outdoor. Sometimes, though, the
best adventures happen when you escape the city and end up in some
random dive bar in the middle of nowhere. Oh, there are definitely some
utterly crazy stories from the past, but let’s keep those a secret.
Besides, to be honest, I can’t remember most of them anyway… probably
thanks to all the excessive alcohol consumption back then, haha.
14. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite horror movie?
It’s
probably an unpopular opinion, but I truly, deeply despise Eggers -
sorry, I can’t help it. To me, the guy is a charlatan, not a filmmaker,
and his movies are unbearably pompous, badly written and pretentious.
"The Northman" and "The Lighthouse" were especially painful, I barely
made it through them.
That said, I finally watched Nosferatu last week, and - no surprises -it’s just more of the same. Eggers took a classic story and sucked every ounce of life out of it. The plot is flimsy at best, chaotic, full of inconsistencies, and drags along without any real tension. The characters either mumble cryptic nonsense or shriek like lunatics, as if exaggerated screaming somehow equals good acting. The whole thing is just two hours of self-indulgent, atmospheric fluff that mistakes moodiness for substance.
Of course, the movie looks great, but that’s purely because Eggers had an enormous budget to throw at it. When you have that much money, you can make anything look visually stunning. But strip away the fancy cinematography, and you’re left with an empty, pretentious mess that mistakes slow pacing and overwrought theatrics for depth. Nothing really happens, yet it drags on like it’s some grand, artistic masterpiece.
Maybe one day Eggers will learn that a good film needs more than just a high-budget aesthetic and actors wailing dramatically into the void, but I won’t be holding my breath.
Favourite horror movie? The
original Evil Dead from 1981 - no doubt about that. I still vividly
remember that summer holiday afternoon in the mid-80s when I watched it
for the first time. It took me weeks to pull myself together after that,
haha. On top of that, I watched Evil Dead I & II in a row that day,
a double VHS treat. It was a bit too much for my teenage virgin brain
though.
15. Who and how built the Egyptian pyramids?
Ah,
the eternal mystery! Some say it was aliens, some say it was an
advanced lost civilization, but let’s be real - it was definitely an
ancient version of an underpaid, overworked workforce dealing with a
nightmare of a project manager who kept changing deadlines. “Guys, just
2.3 million limestone blocks left to go! We’re almost there!”
So yeah, blood, sweat, tears… and probably a few “disappearances” along the way.
16. Tyskie with szokiem imbirowym or Żołądkowa vodka?
Haha,
as I already mentioned, I quit drinking a few years ago, so these days
it’s all about a good, intense herbal tea for me. I’m particularly into
lemon balm/chamomile blends, quality green tea, oolongs, and Greek
mountain tea (Sideritis scardica).
If you had asked me this
question a few years back, though, my answer would’ve been quite
different! I used to love Żołądkowa and Soplica, and I had a real soft
spot for Jägermeister, not to mention a well-crafted British strong dry
cider, of course.
17.
Is there someone on the local scene (active or inactive musician) with
whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
It
would be cool to see an interview here with either Woodraf (Batcave
Productions) or Ghostmaniac (Old Skull). Even though these two lads
aren’t musicians, they’ve been doing enormously brilliant and
backbreaking work for the goth/deathrock scene for decades as promoters
and label owners. Both also hold a pretty special place in MATLD's chronicles. I believe their stories would be more than worth reading!
18. Any last words?
Last
words? Damn, sounds like I’m about to be executed or something.
Probably by the orthodox goth police for crimes against the genre, haha.
But seriously, thanks for this interesting interview Tomas and cheers
to all the real ones out there keeping the underground alive. Stay
spooky, stay loud, and for the love of all things unholy, don’t let AI
start making goth/punk music... or we’re all screwed.
And remember - if you ever see my name in a true crime documentary, just know I was framed. Probably by a jealous darkwave DJ.
Rock ‘n’ rot, my friends. 🖤💀
======================================================================
LINKS:
https://miguelandthelivingdead.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/miguelandthelivingdead/
https://www.instagram.com/miguelandthelivingdead/
======================================================================
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednom čase najviac zaujíma?
Ahoj, som Pete Vincent (v ranných dobách tiež známy ako Nerve69), gitarista, príležitostný spevák a hlavný skladateľ Miguel and the Living Dead. Kapelu som založil v roku 2001 ako sólový projekt, ktorý sa časom vyvinul do oveľa väčšej podoby.
V poslednej dobe sa najviac sústredím na zreformovanú MATLD, ako aj na moju novú londýnsku kapelu Zuvembie Necroneon. Tento projekt sa uberá omnoho tvrdším a intenzívnejším smerom než MATLD, hoci si zachováva určité podobnosti. Náš debutový videoklip si môžeš pozrieť na YouTube.
2.
Je skvelé vidieť MATLD späť po niekoľkoročnej pauze! Čomu sa kapela
venovala od vydania „Postcards from the Other Side“ v roku 2007? Bol si
aktívny v iných hudobných projektoch alebo kapelách?
Samozrejme!
Po mojom trvalom presťahovaní do Londýna v roku 2007 som hral v
množstve goth, punk a psychobilly kapiel, z ktorých niektoré vydali
albumy či EP, odohrali množstvo koncertov a zanechali stopu na scéne.
Tiež som DJ-oval v niektorých z najznámejších londýnskych goth, punk a
alternatívnych klubov.
Od znovuzaloženia MATLD v roku 2017 som sa však primárne sústredil na tento projekt spolu s mojou najnovšou kapelou Zuvembie Necroneon, ktorú som už spomínal. Čo sa týka ostatných členov, tí sa hlavne venovali svojej kapele Hatestory,
ktorá si napriek neustálym zmenám v zostave vybudovala silnú pozíciu na
varšavskej post-punk/goth scéne. Slavik sa zároveň zapojil aj do
ďalších projektov ako Past, Raduga a pravdepodobne aj do
mnohých ďalších, o ktorých ani neviem. S nimi vydal niekoľko albumov a
intenzívne koncertoval. Takže počas pauzy MATLD sme rozhodne nezaháľali.
Po
opätovnom spojení sme začali tvrdo pracovať na novej hudbe a odohrali
sme niekoľko skvele prijatých koncertov, napríklad na Gothic Pogo v
Lipsku a na Castle Party v Bolkówe, kde sme vystúpili ako headlineri.
Samozrejme, vrátili sme sa aj do nášho milovaného klubu Old Skull vo
Varšave, ktorý má v histórii MATLD výnimočné miesto.
V
rokoch 2022 až 2023 sme nahrali úplne nový album s desiatimi skladbami.
Bol to veľký a ambiciózny projekt, ale zatiaľ sme ho nevydali, pretože
stále hľadáme vhodné vydavateľstvo, ktoré by spĺňalo naše očakávania v
oblasti propagácie, financií a ďalších dôležitých aspektov.
Medzitým
sme sa rozhodli nahrať 4-skladbové EP, ktoré by malo vyjsť ešte tento
rok, spolu s oficiálnym videoklipom, ktorý sme práve minulý mesiac
natočili.
Po návrate MATLD prichádzame s množstvom novej
hudby a obsahu – a rozhodne sa nepriživujeme na nostalgii, ako by si
možno niektorí mohli myslieť.
3. Nedávno ste odohrali
koncert v Mexiku – ako k tomu došlo? Aké boli vaše dojmy z vystúpenia a
krajiny? Máte nejaké nezabudnuteľné zážitky z tejto cesty?
Nebolo
za tým žiadne veľké tajomstvo – mexický promotér nás oslovil, dohodli
sme si podmienky, zabezpečili nám letenky a hotel, a tak sme vyrazili.
Tak jednoduché to bolo.
Čo sa týka koncertu, bolo neuveriteľné
konečne si zahrať na druhej strane oceánu, ale z vystúpenia samotného
mám zmiešané pocity. Aby sme si rozumeli – publikum bolo absolútne
fantastické, spievali s nami naše skladby a celkové prijatie bolo
fenomenálne. Bohužiaľ, počas setu sa vyskytlo niekoľko problémov a
niektoré organizačné, technické a promo aspekty akcie neboli práve
ideálne. Napriek tomu sme za pozvanie nesmierne vďační. Promotéri
odviedli, čo mohli, a celkovo to bol úžasný zážitok – ako pre nás, tak
aj pre publikum.
Čo sa týka krajiny, alebo presnejšie Mexiko
City, keďže tam sme strávili väčšinu času, bola to divoká a krásna
skúsenosť. Hoci je Mexiko geograficky blízko k USA, kultúrne pôsobí
úplne inak ako tzv. „západný svet“. Niektoré veci som si zamiloval, iné
ma dodnes udivujú, keď na ne pomyslím. Jedno je však isté – mali sme sa
skvele a všetci, ktorých sme stretli, boli veľmi priateľskí.
Môj
osobný highlight? Návšteva legendárneho alternatívneho trhu El Chopo. To
bola jazda! Všetky peniaze, čo som mal, som tam minul.
Historky? Jasné, máme ich dosť, ale do podrobností zachádzať nebudem, haha.
4.
Koniec 90. rokov a začiatok 2000-tych rokov sa zdá byť zlatou érou pre
oživenú goth/punk undergroundovú scénu, najmä v Strednej a Západnej
Európe (neviem, ako to bolo inde vo svete). Čo podľa teba tento návrat
spôsobilo? Ako dlho trval a čo viedlo k jeho úpadku?
Celé to
fantastické deathrock/goth oživenie z raných 2000-tych rokov si rozhodne
zaslúži poriadnu historickú analýzu. Súčasní novinári a hudobní
historici sa stále takmer výlučne zameriavajú na slávnu éru 80. rokov.
Na jednej strane sa im nečudujem – tá hudba bola a stále je neopísateľne
inšpirujúca. Na druhej strane je to však dosť úzky pohľad. Úprimne ma
šokuje, že väčšina moderných publikácií o goth histórii úplne prehliada
neuveriteľne kreatívny deathrock/goth boom z 2000-tych rokov. Dúfam, že
raz mu niekto vzdá zaslúžené uznanie.
Som rád, že som mohol byť súčasťou tejto scény s MATLD. Bola to nesmierna úľava po katastrofálnych 90. rokoch, ktoré ovládli EBM/synth/darkwave, goth metal a nekonečné klony Sisters of Mercy. Ťažko opísať, aký osviežujúci bol návrat deathrocku.
Ale
ak si správne spomínam, všetko to začalo v USA, kde sa tento boom
uchytil najskôr, zatiaľ čo Európa naskočila o pár rokov neskôr. Stále si
živo pamätám, ako som v raných 2000-tych objavoval tie fenomenálne nové
deathrock a gothabilly kapely z USA – napríklad Phantom Limbs, The Vanishing, Ghoultown, Shadow Reichenstein, Cult of the Psychic Fetus, The Skabs, The Deep Eynde a mnoho ďalších. Niektoré z nich počúvam dodnes.
V
Európe síce scéna nebola až taká živá alebo kreatívne explozívna ako v
USA, aspoň podľa môjho názoru, ale aj tak sme mali skvelé kapely –
napríklad Popoi Sdioh, The Last Days of Jesus, Bloody Dead and Sexy alebo Eyaculacion Postmortem.
Bohužiaľ,
v určitom bode sa z toho stal len ďalší módny trend, najmä v Západnej
Európe. Všetko sa premenilo na pózu a vizuálny štýl. Zrazu bolo "cool"
byť do deathrocku alebo Batcaveu, nosiť farebný číro účes a pruhované
sako, no zároveň scéna začala strácať svoju dynamiku a kreatívnu iskru.
Tento úpadok nastal okolo 2008 – 2010, ak ma pamäť neklame.
Mnoho kapiel sa rozpadlo (vrátane MATLD),
iné zmenili štýl, niektoré sa stali len opakujúcimi sa a nudnými.
Totálny nezáujem mainstreamových aj solídnych indie vydavateľstiev a
promotérov o tento novovzniknutý deathrock/goth pohyb bol posledným
klincom do rakvy.
Ale to je v rockovej histórii bežný príbeh – podobná situácia sa odohrala aj v 80. rokoch s Batcave a goth scénou.
5.
Vidíš nejaké podobnosti medzi tou zlatou érou a dneškom? Aké faktory
vedú staršie kapely k reunioniám a novým nahrávkam? Oživujú nové kapely
ten klasický zvuk?
Úprimne, necítim potrebu analyzovať novú hudbu alebo hľadať podobnosti medzi „starým“ a „novým“. Dôvodov je niekoľko.
V
prvom rade je dnešná hudobná scéna nesmierne rozľahlá. Každý rok
vznikajú doslova desiatky nových goth a post-punk kapiel. Istý čas som
sa snažil udržať si v tom prehľad, ale v určitom bode som to vzdal.
Scéna je totálne presýtená, a to neplatí len pre goth, ale pre všetky
žánre. Udržať si prehľad je takmer nemožné.
Po druhé, a čiastočne
aj kvôli tomu, čo som práve spomenul, som stratil o túto hudbu záujem.
Namiesto toho som sa vrátil k svojim starým fascináciám – '70s prog,
fusion, '60s soul, '80s metal a AOR, hardcore punk, grind, crust,
oldschool death/thrash a podobne. Nové goth a deathrock kapely už
nesledujem tak pozorne ako kedysi.
To znamená, že neviem úplne
odporučiť alebo hodnotiť žiadne nové kapely – a „nové“ myslím tie, ktoré
vznikli po roku 2015. Občas si ich vypočujem na odporúčanie kamarátov
alebo online, a často sa mi páči, čo počujem, ale už ma to nenadchýna
tak ako kedysi. Väčšina z toho znie ako viac-menej slušná recyklácia
starších zvukov, niekedy až s prehnanou a možno aj nevhodnou dávkou
nostalgie a len minimom kreativity.
Čo sa týka reformovaných starých kapiel, to je iný príbeh. Niektoré reuniony boli absolútne fenomenálne, napríklad Altar De Fey, zatiaľ čo iné ma nútili prevracať oči. Ale radšej si ušetrím mená.
6. Ktoré kapely zo scény, ktoré už nie sú aktívne, ti najviac chýbajú a prečo?
Z USA mi jednoznačne chýbajú Phantom Limbs a Shadow Reichenstein – dve fenomenálne kapely s jedinečným zvukom a skvelým songwritingom.
Z Európy Popoi Sdioh, bez debaty. Aj keď musím povedať, že si viem občas vychutnať aj niektoré veci z aktuálneho projektu Federica, Dear Deer.
Tiež ma dosť zasiahlo, keď som sa dozvedel, že The Last Days of Jesus ukončili činnosť – to je veľká strata pre scénu.
7. Počul som fámy, že MATLD pracuje na novom albume – je to pravda? Čo môžeme očakávať, čo sa týka novej hudby a koncertov?
Myslím,
že na túto otázku som už odpovedal skôr. Nový album je hotový –
vyprodukovaný, zmastrovaný, s hotovým artworkom a promo videom na
titulnú skladbu. Obsahuje 10 úplne nových skladieb, na ktoré som osobne
veľmi hrdý.
Všetko, čo môžem povedať, je, že MATLD nikdy
nezneli lepšie – tento materiál totálne zabíja a ukazuje, kam sa kapela
posunula. Teraz len čakáme na správne vydavateľstvo, ktoré ho vydá.
Nechceme robiť unáhlené rozhodnutia.
Ako som už spomenul,
pracujeme na novom EP, ktoré bude naším spôsobom, ako povedať: „Hej,
stále sme tu a máme pre vás novú hudbu!“. Zároveň to bude predzvesť
nadchádzajúceho albumu.
Plánujeme vydať toto EP na jeseň 2025 spolu s niekoľkými videoklipmi.
Celé
by sa to stalo oveľa skôr, ale vedenie kapely rozdelené medzi dve
krajiny je extrémne náročné. Spomaľuje nás to neskutočne a občas to
prináša veľké frustrácie.
8. Ktorá pieseň a text z vášho katalógu majú pre teba špeciálny význam a prečo?
Fúha,
obávam sa, že si neviem vybrať len jednu. Každá skladba pre mňa niečo
znamená, a stále si pamätám proces ich písania a aranžovania.
Keby si mi priložil pištoľ k hlave, asi by som vyzdvihol "Black Magic Sex Terror" z prvého albumu a "Postcards From the Other Side Pt. II"
z druhého. Prvú stále hrávame naživo a vždy si to neskutočne užívam.
Druhá sa čiastočne dostala aj na náš nový album – pochopíš, keď si
vypočuješ otváraciu skladbu.
Čo sa týka nových skladieb, nebudem o nich veľmi hovoriť, aj keď ich milujem všetky. Skús sa ma na to opýtať o pár rokov!
9. Ako vnímate, že vás niektoré zdroje označujú za horror punkovú kapelu?
Verte alebo nie, počas celej kariéry MATLD som sa snažil od tohto absurdného označenia dištancovať čo najviac, a dosť citlivo reagujem, keď nás niekto takto kategorizuje. Dôvod je jednoduchý – NIKDY sme nemali nič spoločné so scénou alebo hudbou tzv. „horror punku,“ okrem používania make-upu.
Ak si vypočujete typické horror punkové kapely ako Balzac, The Others, AFI, Blitzkid a všetky tie ďalšie Misfits klony, a potom si pustíte hocijakú náhodne vybranú skladbu MATLD, bude úplne jasné, že pochádzame z úplne iného sveta.
Naša hudba vychádza z post-punku a new wave 80. rokov na jednej strane a z tribal rock 'n' rollu na druhej – bodka.
10. Hrali ste niekedy koncert v Bratislave? Ak áno, aké to bolo a čo by vás motivovalo sa vrátiť?
Áno, hrali sme tam – ak ma pamäť neklame – v roku 2005, buď tesne po vydaní debutového albumu, alebo krátko pred ním.
Veľa
detailov si už nepamätám, ale viem, že sme museli hrať ako štvorčlenná
zostava, pretože náš prvý klávesák nemohol prísť. Možno už vtedy ani
nebol v kapele, fakt neviem. To nás trochu limitovalo v prezentácii.
Pamätám
si však skvelé prijatie od publika... a menej príjemné stretnutie s
nejakými neo-nazi idiotmi po koncerte. Našťastie sa to skončilo v
pokoji.
Ale áno, určite by sme si radi zahrali v Bratislave znova!
11. Aký zvuk (album, kapela, produkcia), obal albumu a hudobný klip ťa v poslednej dobe najviac zaujali?
Ťažko vybrať len jednu vec, keďže počúvam obrovské množstvo hudby, ale určite musím spomenúť debutový album Winter – "Into Darkness" (1990).
Ja
viem, že je to starina, ale nedávno som si kúpil krásnu výročnú edíciu
tohto priekopníckeho albumu, a bože, to je skvost. Je to unikátna
kombinácia death/doom metalu s crust punkom, so sociálne uvedomelými
textami a úplne ponurou, takmer gotickou atmosférou. Taký album
jednoducho nemá obdobu.
Taktiež sa to hodí k tvojej druhej otázke – obal albumu. Artwork "Into Darkness"
ma fascinoval už od 90. rokov. Čistá temnota a ponurosť, ale nie
prvoplánovým, klišé spôsobom. Je v tom záhadnosť a niečo
nevysvetliteľné. Dokonale to ladí s hudbou na albume. Musím si raz
zaobstarať obrovský plagát s týmto coverom.
Čo sa týka hudobného videa, tiež je ťažké vybrať jedno, keďže ich je na YouTube milióny, ale vyberiem Hippie Death Cult – "Toxic Annihilator".
Na rozdiel od Winter
je to čerstvá vec z minulého roka, takže sa nehrabem len v minulosti,
haha. Klip je veľmi jednoduchý, takmer minimalistický, ale perfektne
natočený a zostrihaný – úplne ma to dostalo.
Samotná skladba je brutálna – intenzívny garage-psychedelic-hard'n'heavy sound s hypnotickým hlavným riffom.
Najviac
sa mi však páči to, že je to čisté "kapela v akcii" video – žiadne
hlúpe príbehy, žiadne zbytočné dejové línie, žiadne CGI srandy. Len
dobrá kapela, hrajúca dobrú hudbu. Jednoduché a geniálne.
12. S ktorými kapelami najradšej zdieľate pódium – v minulosti aj dnes? A aké sú vaše obľúbené koncertné miesta?
Za
20+ rokov histórie kapely sme mali česť a privilégium hrať so stovkami
kapiel, takže vybrať len pár je nemožné, ani sa o to nebudem pokúšať.
Drvivá väčšina z nich bola skvelá – hudobne aj osobnostne.
Samozrejme, pár "osobností s postojovým problémom" sa našlo, ale takým veciam sa snažím neničiť pamäťový priestor.
Najnovšie sme hrali v Mexiku spolu s Bloody Dead and Sexy a New Skeletal Faces. Úžasný čas, úžasní ľudia. Tá druhá partia, tí fakt vedia, ako sa poriadne odviazať! Kalifornia, ako sa patrí, haha.
13.
Ako je to vo vašej kapele s nerestami? Máte svoje obľúbené? A je
Varšava dobré miesto na ich užívanie, alebo treba ísť inde? Máš nejaké
zaujímavé historky zo života kapely?
No vieš, rock ‘n’ roll a neresti idú ruka v ruke, však? Ale úprimne, nežijeme žiadny full-on Mötley Crüe životný štýl.
Pár drinkov, nejaký nočný chaos, príliš veľa kávy – to je asi tak všetko, čo sa dnes deje, haha.
Každopádne,
asi by si sa musel opýtať každého člena kapely osobitne, lebo sme
všetci úplne iní. Ja osobne som pred pár rokmi prestal piť alkohol – už
toho bolo jednoducho dosť. Iní si možno stále užívajú vodku, pivo,
trávu... alebo len hromadia absurdné množstvá vinylov a merchu (čo je,
úprimne, ten najlepší hriech zo všetkých!).
Čo sa týka Varšavy, no... ja som z krajiny odišiel v roku 2007, takže netuším, aká je tam dnes scéna.
Ale
kedysi bola Varšava jednoznačne solidné miesto na "zábavu" – kluby
otvorené do skorého rána, čudné undergroundové bary, nočný chaos všade,
kam sa pozrieš.
Aj tak ale najlepšie veci často začnú, keď vypadneš z mesta a skončíš v náhodnom pajzli uprostred ničoho.
A
historky? Ó, tých je! Ale… radšej ich nechám ako tajomstvo. A
pravdupovediac, väčšinu si už ani nepamätám – vďaka excesívnej
konzumácii alkoholu v minulosti, haha.
14. Videli ste Eggersovho Nosferatu? Ak áno, čo si o ňom myslíš? A aký je tvoj obľúbený horor?
Možno je to nepopulárny názor, ale ja Eggersa úprimne neznášam – sorry, nemôžem si pomôcť.
Podľa mňa je ten chlap šarlatán, nie filmár. Jeho filmy sú neuveriteľne pompézne, zle napísané a strašne afektované.
The Northman a The Lighthouse boli pre mňa čisté utrpenie, ledva som to dopozeral.
No
a Nosferatu? Pozrel som si ho minulý týždeň – a žiadne prekvapenie,
viac z toho istého. Eggers vzal klasický príbeh a vysal z neho každú
kvapku života.
Dej je deravý, chaotický, plný nezmyslov a
prakticky bez napätia. Postavy buď mumlú záhadné hovadiny, alebo
škriekajú ako šialenci, akoby prehnané vrieskanie znamenalo dobré
herectvo.
Celé to je dve hodiny samoúčelného estetického vzdychania, ktoré si mýli atmosféru s obsahom.
Samozrejme,
film vyzerá vizuálne úžasne, ale to len preto, že Eggers mal na to
obrovský rozpočet. Keď máš také prachy, dokážeš urobiť vizuálne krásny
čokoľvek. Ale keď odtrhneš pozlátko, zostane ti prázdna, pretvárková
nuda, ktorá si myslí, že pomalé tempo a teatrálne scény automaticky
znamenajú hĺbku.
Možno sa raz Eggers naučí, že dobrý film
potrebuje viac ako len drahý vizuál a hercov, čo hystericky jačia do
prázdna... ale veľmi tomu neverím.
A môj obľúbený horor?
Jednoznačne The Evil Dead (1981).
Stále mám v živej pamäti to letné popoludnie v polovici 80. rokov, keď som ho videl prvýkrát.
Trvalo mi týždne, kým som sa z toho spamätal, haha.
A navyše, v ten deň som si dal rovno dvojitú dávku – Evil Dead I & II na VHS.
Trochu moc pre moju vtedy ešte neskazenú pubertálnu myseľ... ale stálo to za to!
15. Kto a ako postavil egyptské pyramídy?
Ach,
tá večná záhada! Niektorí hovoria, že to boli mimozemšťania, iní zas,
že išlo o pokročilú stratenú civilizáciu, ale buďme úprimní – v
skutočnosti to bola staroveká verzia podhodnotenej a prepracovanej
pracovnej sily, ktorá sa musela vysporiadať s nočnou morou v podobe
projektového manažéra, ktorý neustále menil termíny. „Chalani, už len
2,3 milióna vápencových blokov a máme to hotové!“
Takže áno, krv, pot, slzy… a pravdepodobne aj pár „zmiznutí“ po ceste.
16. Tyskie so zázvorovým sirupom alebo Żołądkowa vodka?
Haha,
ako som už spomenul, pred pár rokmi som s alkoholom skončil, takže v
súčasnosti fičím hlavne na silných bylinkových čajoch. Obzvlášť
obľubujem zmesi s medovkou a harmančekom, kvalitný zelený čaj, oolongy a
grécku horskú bylinu (Sideritis scardica).
Ak by si mi túto
otázku položil pred pár rokmi, odpoveď by bola úplne iná! Miloval som
Żołądkowu a Soplicu a mal som skutočnú slabosť pre Jägermeister – a,
samozrejme, pre kvalitný britský silný suchý cider.
17. Je na lokálnej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) niekto, koho by si rád videl v rozhovore na Jablká ďaleko od stromu?
Bolo
by skvelé prečítať si tu rozhovor s Woodrafom (Batcave Productions)
alebo Ghostmaniacom (Old Skull). Aj keď títo dvaja chalani nie sú
hudobníci, už desaťročia robia obrovskú a vyčerpávajúcu prácu pre
goth/deathrock scénu ako promotéri a majitelia labelov. Obaja majú tiež
špeciálne miesto v kronike MATLD. Myslím si, že ich príbehy by rozhodne stáli za to!
18. Posledné slová?
Posledné slová? Dopekla, to znie, akoby ma čakala poprava. Asi ortodoxnou goth políciou za zločiny proti žánru, haha.
Ale
vážne, ďakujem za tento zaujímavý rozhovor, Tomáš, a pozdravujem
všetkých skutočných fanúšikov, ktorí držia underground pri živote.
Zostaňte temní, zostaňte hlasní a pre lásku k všetkému nehanebnému –
nenechajte AI začať robiť goth/punk hudbu... lebo v tom prípade sme
všetci v keli.
A pamätajte – ak moje meno niekedy uvidíte v
dokumente o skutočných zločinoch, vedzte, že ma len niekto podrazil.
Pravdepodobne žiarlivý darkwave DJ.
Rock ‘n’ rot, priatelia. 🖤💀
No comments:
Post a Comment