DSW#18 MIMO - Mimo (2025) // Martin Huba, IMIAFAN // 7-3-2025

 

1. Ako a prečo vznikol projekt MIMO a ako sa odlišuje od Ucholaka?

MH: Projekt Mimo vznikol niekedy počas covidových rokov. Môj parťák Imi, s ktorým som už predtým príležitostne spolupracoval (hosťoval ako gitarista v jednej jeho skladbe), prišiel s nápadom spraviť spolu vlastné veci, možno album, keď sa ich nazbiera dosť. A tak sme sa do toho pustili systémom, žiadny deadline, keď to bude, tak to bude. Ucholak je žánrovo úplne inde, inštrumentálny dark ambient. Mimo je živá, poetická vec s rôznorodou atmosférou, textami, vokálmi.

IV: Náš projekt vznikol na základe nášho kontaktu od roku 2010 v súvislosti s účasťou Martina na rôznych výberovkách, ktoré som v minulosti organizoval a vydával na mojej značke 4mg records, prípadne pre časopis Vlna. Martin má veľa projektov a ja tiež ešte dva mimo MIMO. :D


2. Pri našom poslednom rozhovore si spomínal, že ťa zaujíma využitie AI pri komponovaní hudby. Ako si v tomto smere pokročil? Podarilo sa ti niečo z nových poznatkov využiť pri tvorbe novej hudby?

MH: Môj záujem o využitie AI pri tvorbe mojej hudby veľmi rýchlo opadol. Aj keď sú odvetvia, kde sa dá tento nástroj úspešne využiť hneď (tvorba bezpohlavných komerných zvučiek, piesní, jinglov a pod.) pri autorskej tvorbe som preň nenašiel miesto (okrem bizarných satirických skladbičiek pre vlastné pobavenie, ktorých som vyprodukoval kvantum). Nie že by bola neschopná, ale nevie nahradiť ani zrýchliť žiadny proces z tých, ktoré využívam pri serióznej tvorbe svojej hudby. Možno inokedy, v inom žánri, iným prístupom.

 

3. Texty ku skladbám napísal okrem iných aj Ivan Štrpka - čo bolo skôr texty, alebo hudba a ako sa navzájom ovplyvnili?

MH: Textovú rovinu mal pod palcom Imi. On s výnimkou asi dvoch skladieb prišiel s demom, kde bol naspievaný text a náčrt hudby. Ja som toto demo hudobne rozvíjal, dopĺňal, pretváral, budoval okolo neho finálne znenie. Keď bolo hotovo, Imi do skladby naostro nahral spevy. A teda späť k otázke. V mojej časti tvorby teda text predchádzal hudbe a inšpiroval ma práte ten a Imiho spev, prednes pri tom, kam som so skladbou hudobne išiel - niekedy úplne preč od pôvodného dema.

IV: Texty vznikli skôr, keďže vyšli knižne v Štrpkovej zbierke "Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad". Často používam Štrpkove krátke básne z posledných 10 rokov aj vo svojom projekte IMIAFAN. Väčšinou počúvam nejaký loop, čítam si, skúšam frázovať a niekedy to tam sadne.

4. Nahovoril vokál na albume človek, alebo ide o neurálny hlas? Akú atmosféru ste týmto vokálnym prejavom chceli navodiť?

MH: Túto otázku prenechám Imimu :-)

IV: Sedem skladieb som nahovoril ja a skladbu Kozmonaut Michal Habaj (slovenský básnik), ktorý je v tomto prípade aj autorom textu. Celková atmosféra vznikla spontánne z mojej strany.

 

5. Album Mimo vyšiel aj na limitovanom vinyle - ako ste spokojní s prevedením a zvukom, čo by si na ňom vyzdvihol?

MH: Ja osobne som veľmi spokojný, ale nemám v tomto ohľade veľa skúseností. Kolega Imi vinyly vydáva už dlho, má to určite lepšiu odpoveď. S môjho pohľadu je spokojnosť, pretože platňa hrá výborne, na zvuku sa podieľal výborný masteringový zvukár, Boris Sodoma a vzhľad albumu sme mali pod palcom tiež my, čiže všetko myslím vyšlo podľa nášho želania.

IV: Ja som spokojný. Pri výrobe boli časové a komunikačné stresy s Poliakmi, ale výsledok je pekný a zvuk kvalitný.

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: MIMO - Mimo (2025)

    

1. Aký moment z nahrávania albumu Mimo Ti najviac utkvel v pamäti?

MH: Hm, ja som svoj diel práce vykonával v pohodlí domova, večer pri nočnej lampe, s gitarou na pleci, kávou alebo čajom pri monitore, takže tá atmosféra bola veľmi pokojná a príjemná. Album sme robili 4-5 rokov, čo je dosť dlho, ale ako som spomínal, nikam sme sa neponáhľali. Takže asi to, že sa na ňom pracovalo naozaj len vtedy, kedy človek dostal chuť a mohol sa mu venovať na 100 percent. Viem, že aj Imi mal kopec iných povinností, tak sme na seba nijako netlačili.

IV: Celý proces bol zaujímavý. Trvalo päť rokov, kým sme dokončili osem skladieb na diaľku. Šesť skladieb vzniklo z mojich prvotných demo nápadov, ktoré Martin obalil svojimi aranžmánmi.

Neskôr sme ešte upravovali vokály, ak to bolo potrebné. Dve skladby mi Martin poslal ako inštrumentálky a ja som do nich nahovoril text. Potom sme prešli všetky skladby a konzultovali možné zmeny v mixáži alebo drobné úpravy aranžmánov. Osobne sme sa stretli až koncom minulého roka, keď som prišiel do Žiaru nahrávať video Biele miesta.

 

2. Ktoré Biele miesta na mape hudobnej kompozície ešte chceš zmapovať?

MH: Biele miesta je jedna z dynamickejších skladieb na albume. Neviem, možno je symbolom toho, že aj napriek predlohe sa vyvinula do iného tvaru. Tým sa okľukou vraciam k tvojej otázke - možno nie je dôležitý môj plán, čo by som chcel kedy urobiť, ale či mám odvahu vydať sa po novej ceste, keď sa zrazu pred tebou zjaví, ponúkne. Celý tento album je vlastne o žánrovej odbočke aj pre Imiho, aj pre mňa. Som si istý, že jeden bez druhého by sme nikdy podobnú hudbu nestvorili.
 

3. Čo dobré sa Ti naposledy stalo?

MH: Bolo krásne vonku a ja som si spravil výlet na miestny kopec a cítil sa šťastný.


4. Viacerí hudobníci zvyknú spätne hovoriť o tom ako by niektoré veci urobili inak. Máš takýto vzťah k niektorému zo svojich diel? Čo by si dnes urobil inak?

MH: Vôbec sa tým nezaoberám, aj keď máš pravdu, že keby si človek sadol nad svoje veci, nájde niečo, čo by urobil dnes inak. Ale v tom "dnes" je skrytá aj odpoveď. Kto z nás vie, čo by o 10 rokov urobil na súčasnom diele inak? Naša jediná možnosť je robiť veci najlepšie ako vieme tu a teraz, užiť si to, byť pri tom šťastní. Tieto elementy treba podľa mňa v hudbe cítiť najviac, ostatné veci (ako zvuk, kompozičná, technická, zvukárska zručnosť) vedia chýbať, ale nie sú tým najdôležitejším.

 
5. Ktoré hudobné sny z mladosti sa Ti splnili, a na ktoré ešte stále čakáš?

MH: Splnilo sa mi toho veľa. Hlavne mať možnosť tvoriť hudbu presne akú chcem, to jest mať tie nástroje, hudobnú techniku... Dnešná doba je zlatá doba pre tvorcu, keby by niekto povedal ako 15 ročnému chalanovi, že toto a toto budem mať a môcť robiť, neveril by som. Nástroje, software, hardware, know how... OK, vypredané Wembley sa stále nekonalo, po tom som prestal túžiť už veľmi dávno, ale nechám sa príjemne prekvapiť! :-D

 

6. Máš doma zbierku neviditeľných obrazov? Ako by vyzerajú popisky pri jednotlivých dielach?

MH: Mám doma zbierku skutočných obrazov, od priateľov, aj svoje vlastné, zo starých čias. Na niektorých sú popisky, na iných nie :-) Ale povedzme, že moja zbierka neviditeľných obrazov visí na mojom bandcampe. Neviditeľný obraz ako skladba z nášho vinylu je jedna z mojich najobľúbenejších. Majster Štrpka do textu dostal tú zvláštný pominuteľný pocit, obraz okamihu v ktorom sme šťastní, ale aj smútime, ktovie nad čím, možno nad vlastnou pominuteľnosťou... Skladba má neopakovateľnú atmosféru. Vďaka jeho poézii, ktorá vzbudzuje nie intelektuálne poznanie ale pocit, emócie. Táto skladba ma vždy dostane.

7. Je prázdna sieť symbol neúspechu alebo len dôsledkom toho, že nebolo nič zaujímavé čo by stálo za to do nej chytiť?

MH: Prázdna sieť má zvláštnu atmosféru. Sála z nej bolesť, smútok za niečím, čo je preč a viac sa nevráti. Pripomína mi svet bez života, alebo človeka strateného vo vlastnej mysli, stále čakajúceho na nejaký impulz k životu. Niekedy treba veci pustiť z rúk a vydať sa iným smerom, zmeniť uhol pohľadu, perspektívu. Cesta sa stráca v diaľke a pre každého má prekvapenie, ak nezastane na mieste.

 

8. Vzniká najlepšie umenie z autentickej bolesti?

MH: Ťažká otázka. Už pre to, že definícia "najlepšieho" umenia je problematická. Možno by som sa neupínal veľmi k bolesti, ale nazval by som to radšej nadšením, inšpiráciou, či už pocitmi šťastia, alebo depresie. Určite zlé je umenie tvorené bez inšpirácie - len aby bolo. Ten, kto tvorí úprimne a vtedy, keď to cíti, keď to nedokáže udržať v sebe a musí sa vyjadriť, keď stráca nad sebou kontrolu, pojem o čase a priestore, keď sa prepožičiava vyšším silám, ktoré ho vedú a vydýchne si až keď je hotovo - vtedy je to úprimné, hlboké a možno aj najlepšie umenie.