#249 Nuummite / Post Rock / Marek / 9-12-2024

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch? Ahoj, jsem Marek a hraju na kytaru v Nuummite . Nejvíc teď bojuju se svým pesi...

Najčítanejšie za 7 dní

Wednesday, March 27, 2024

#119 Tom/EZR Contemplates: Righeira – Vamos a la playa (SP, 1983)

 


Righeira – Vamos a la playa (Single, 1983)
by Tom/EZR


“Vamos a la playa
La bomba estalló
Las radiaciones tostan
Y matizan de azul”


Pred Italo discom sa ešte nikomu nepodarilo újsť a ja nie som výnimka. Vamos a la playu nám komouši v 80s púšťali v zime pri čakaní na vlek, v lete pri čakaní na autobus a v iných ročných obdobiach pri čakaní na všetko možné, čoho bol práve nedostatok, keďže jediného čoho bol vtedy dostatok bol čassss… Ten čas, ktorým dnes plýtvame sústredení na virtuálne zbytočnosti, posúvajúc palcom hore-dole, doprava-doľava po obrazovkách naších ohlúpujúcich zariadení, len nech ten zbytočný čas prejde čo najrýchlejšie, aby sme si večer mohli natrieť telo omladzujúcimi fair trade kozmetikami a napchať sa zaručene účinnými bio doplnkami, pred tým než sa ponoríme do slastnej letargie internetových televízií, prípadne upirátených nikdy nekončiacich seriálov, v ktorých prežívame životy iných ľudí, kým naše deti natajňáša pod vankúšom ohlupujú youtuboví influenceri za korunu päťdesiat. 

 

 
 

Trochu som sa zamyslel, aspoň je vidno čo som zač – spomienkovým optimizmom nasiaknutý boomer, pohár z polovice prázdny už 30 rokov. Ale vráťme sa späť k umeniu. Ako som už spomínal, Italo discu proste neunikneš, môžeš si ako Odyseus napchať do uší loj, aby si nepodľahol zvodným melódiám sirén, prípadne si nechať na telo vytetovať znamenie, ktoré ťa vždy spoľahlivo vráti na rovnú cestu, kebyže sa ťa z nej snaží život trochu vychýliť, ty jeden drsný samuraj.

A tak si to v roku 2024 žíham na požičanom prdítku sopečným ostrovom bez náznaku vegetácie, len vyprahnutá stvrdnutá láva, biele domce a modrý oceán. Za mnou sedí najmladší pokračovateľ rodu, je čas zasvätiť ho do kolobehu života pomocou nesmrteľných mocných flákov, father to son style, jak pravil Quorthon.

“Vamos a la playa
Todos con sombrero
El viento radioactivo
Despeina los cabellos”


Strojový rytmus automatického bubeníka mi diktuje cestu. Pozerám sa na obzor, nad oceánom sa dvíha biely mrak, chvíľu čakám či nadobudne podobu hríba, ale nestane sa tak. Junior na zadnom sedadle spieva na plné hrdlo plynulou španielotaliančinou a ja sa pridávam. Now is forever, forever is now. 



 



No comments:

Post a Comment