1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Jmenuju se David, studuju v Praze doktorát z chemického inženýrství a ve volném čase dělám hluk pomocí synťáků a různých krabiček. Poslední dny se jednak snažím nezmrznout a jednak procházím žebříčky nejlepších desek roku 2023 a zjišťuju, co všechno jsem si ještě neposlechl, ale měl bych.
2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Aktuálně mě nejvíc zaměstnávají kapely Manon Meurt (post/shoegaze), Chief Bromden (prog/post-punk), a pak můj synth/noise sóloprojekt Further Down, ve kterém realizuju svoje ambientní a experimentální choutky. Minulý rok jsem se podílel na výborné (a bohužel poslední) desce Foregone pražské postmetalové kapely Dreare. Kromě toho jsem působil například i v kapelách flush buttons nebo Unaffected Evolution. Všude hraju na synťáky, většinou analogové, klávesy, kazetové pásky, granulární sampler a různé noise mašinky.
3 Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?
Netroufnu si tvrdit, že využívám plný potenciál, ale na používání analogového gearu mě baví to, že mě (na rozdíl od hudebních softwarů) limituje v tom, co je na něm možné nakroutit, a díky tomu má ten zvuk vlastní ksicht. Používám velkou škálu převážně levných efektových krabiček, staré synťáky nalezené na půdě, kazeťák na oldschool samplování a několik krásných noiseboxů od české undergroundové legendy Petra Válka, které tomu všemu dodávají kus nepředvídatelnosti.
4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Mým posledním dílem je dvacetiminutové EP / live session Further off grid, které jsem nahrál živě na skále Milštejn v severních Čechách. Richard z labelu SlashDashBackSlash (sdbs), pod kterým už nějakou dobu působím, mě dokopal k realizaci docela komplikovaného transportu vybavení na vrchol skály a zachytili jsme tam improvizaci na několik témat z mých předchozích alb i pár nových soundscapů, kde se mimo jiné snažím na synťák imitovat doom metal. Záběry na to, jak mačkám čudlíky, jsme doplnili honosnými záběry na okolní podzimní přírodu a výsledek je mnohem víc oku lahodící a mnohem míň punk, než jsem čekal. Krajina Lužických hor je moje domovina, takže to je těžká srdcovka.
5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Poslouchám všechno možný, pro FD jsou relevantní moje ambientní modly Tim Hecker a Ben Frost. Určitě se tam dají najít i stopy Swans, Have A Nice Life, Coil, mých all-time favoritů Cult of Luna a norskýho synth noise jazzu Supersilent. Poslední dobou mě fascinují různý formy pomalýho metalu, což spustil náhodnej poslech nádhernýho alba Svet/lo slepých od Therapist. Díky němu jsem začal prozkoumávat všechny možný funeral doomy (Esoteric, Bell Witch) a sludge násery (Harvey Milk, Khanate, Kowloon Walled City), až jsem našel japonskou kapelu Corrupted, kterou beru jako největší klenot mýho hledání. Třeba alba Llenandose De Gusanos a El Mundo Frio jsou naprosto dokonalý.
6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
FD je instrumentální projekt, takže vybírám jenom skladbu, a asi mě nenapadá nic lepšího než první track ze zmíněnýho Further off grid – ambient může být občas vnímaný jako hudba do pozadí, ale na youtube si k tomu můžete najít zmíněný video. Podzimní mraky válející se po kopcích ty zkreslený drony myslím hezky doplňujou.
7 Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Když jsem kdysi zkoušel doma vrstvit ambientní plochy, asi by mě nenapadlo, že s tímhle projektem budu i vystupovat a vydávat fyzický nosiče. To samo o sobě považuju za velkej úspěch. Stejně tak to, že s kapelama docela pravidelně koncertujeme po Česku i Slovensku a občas vyjedeme i do zahraničí. Nejdůležitější achievement ale vždycky zůstává to, že si můžu dovolit věnovat tolik času tvorbě něčeho, co mě baví, ať už sám nebo ve spolupráci s ostatními hudebníky.
8 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Tahání nástrojů na Milštejn v rámci Further off grid bylo celkem zajímavý. Zaměstnalo nás to tolik, že jsme to i zapomněli pořádně zdokumentovat, k několika fotkám se nicméně můžete proklikat tady: https://sdbs.cz/artists/further-down/#further-off-grid
9 Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Co se týče FD, mám v šuplíku jeden zatím nevydanej dvaceminutovej track, kterej se vydává někam do slowcore vod pomocí primitivního drum machine ze starých varhan Vermona. Vypadá to, že se v tomhle roce stane součástí nějaké konceptuální kompilačky v rámci labelu sdbs. S oběma aktivními kapelami vydáváme na jaře nový desky, takže z hlediska tourování se asi jen tak nezastavím. Rád bych mezitím občas někde zahrál naživo i s FD, uvidíme, jestli vyjdou nějaký letní akce.
10 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Díky sdbs poslední dobou do něčeho jako scéna postupně pronikám. V rámci labelu je nás relativně málo, ale postupně se to rozrůstá. Zatím jsem toho nicméně v rámci FD udělal málo na to, abych se cítil etablovanej v CZ/SK ambientních sférách. S oběma kapelama hrajeme spíš žánrový mashupy, než že bychom drtili konkrétní jasně ohraničenej žánr, takže možná proto ani u nich necítím jinou scénu než vágní označení „domácí alternativa“.
11 Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Chci vyvolat podobný emoce, který sám zažívám, když poslouchám svoje oblíbený ambienty – fascinace hlukem a zvukem obecně, polohypnotickej stav, kdy se zvuk dostane člověku do hlavy, vyvolává v něm různý asociace a pohlcuje myšlenky. Naživo chci, aby to lidi nejenom poslouchali, ale aby to jimi fyzicky prostupovalo, takže to samozřejmě musí být nahlas.
12 Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Ambient miluju, ale vlastně mi docela velká část toho žánru přijde strašně sterilní. Chci aby moje věci měly nějakou hranu, přičemž teda jde hlavně o míru hluku a množství věcí, který se v ní dějou. Taky se skrz analogovej gear snažím dostat k tomu, aby celkovej zvuk byl živej, organickej a v neustálým pohybu.
13 Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
To se asi říct nedá. Občas se na základě různých dokumentů zamýšlím nad tím, že minulý dekády musely být fakt zajímavý z hlediska poznávání nový hudby a žánrů, když nebylo všechno dostupný na dvě kliknutí online, ale i tak, většina mých oblíbených věcí je z posledních dvaceti let.
14 Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Přijde mi, že poslední dobou se interpreti i fanoušci víc sdružují do různých labelů, kolektivů a platforem. Saturace kontentem je v éře sociálních sítí neúnosná a kolektivní činnost je snad jednou z možných strategií boje proti nadvládě algoritmů, PR strategií a showcase festivalů.
15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Neposlechnu si žádný otevřeně náckovský nebo homofobní kapely, ale to naštěstí v rámci hudby, kterou poslouchám, není úplně běžnej problém.
16 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Therapist už jsem zmiňoval, ale na Slovensku zůstanu, dlouhodobě miluju album Postalgia od Kataríny Málikové. Artwork: I've met a lot of people od 52 Hertz Whale a klip: Coexist od shallov. (ale v ČR máme taky plno skvělých věcí! fakt!).
17 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album: The Angellic Process – Weighing Souls With Sand Kniha: Marek Šindelka – Chyba Film: aktuálně Poor Things nebo cokoli jinýho od Yorgose Lanthimose Seriál: Fargo S02/S03 Pivo: Dáma z novoborského pivovaru Born (počítačovou hru i tetovací studio z důvodu nedostatku zkušeností s prominutím vynechávám)
18 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Jednota v Neratově 2023, krásný zapadlý místo u polských hranic v Orlických horách, neskutečnej lineup (Supersilent, Xiu Xiu). Jinak se každoročně nejlíp cítím na akcích kolem Novýho Boru, kde mám nejvíc kamarádů, takže multižánrový festival Všudybud a podzimní undergroundová seance Smrt krásných stromků.
19 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Mýmu kolegovi z labelu Sweeps 04 by to tu určitě slušelo! Poctivý drone / doom kytarový průhraby na rozvibrování vnitřností.
1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Já jsem takovej už vlastně starší poustevník Vellen. Je mi 38. Mám už svou rodinu. Tři děti, žena. Rodina, hudba a moje black anti hudba jsou vlastně převážně hlavní body zájmu. Moje celoživotní černé můry v mé hlavě jsou důvodem, že tvorba je můj nejlepší přítel a zaroven ten nejhorší mučitel. Mám těžký ocd. Jsem absoultní samotář hledající krásu v samotném pekle hnusu. Mezi lidma se nepohybuju a to téměř vůbec, krom mé ženy a dětí. V lůnu samoty, třeba hor tam lze dočasně zachytit klid, kterej utlumí démony uvnitř mě, a ve své tvorbě. Jinak jsem vychodil gympl a pak šel na vysokou, kterou jsem musel ukončit kvůli peklu. Toto je vlastně po letech vůbec moje první komunikace s někym, když nepočítám děti, ženu a psychiatričku. Lidstvo neni dobro.
2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
V žádnejch kapelách jsem nikdy nebyl. Tak jsem se učil na nástroje sám. Ne, že bych to teda pořádně uměl :-):-):-) Ale dost, abych dělal to co chci, především sám pro sebe, mě nikdy nezajímalo co si o tom kdo myslí. Hudba je moje partnerka, spolu s moji ženou, ale hudbu znám déle a taky mě dokáže srát, stejně jako žena to je jasný. Tedy tak hraju na všechno sám a nahrávám to zvlášt. Mám ty nejlevnejší a nejstarší nástroje sice, ale na to abych nasral ostatní a sobě ulevi to stačí :-)
3 Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?
Moje nástroje jsou jako moje léky a taky jako moje drogy.
4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Poslední album vzniklo z dlouhý etapy životních sraček a temnoty mojí hlavy. Vlastně všechny vznikaj stejně pořád, takže se asi opakuju jako debil :-):-) I když do každýho alba se zamotal příběh. Třeba pamatuju na fucking electric city, kdy jsem po večerech křižoval městem, čuměl na ty blikající lampy světýlka ze všech stran a hned jsem musel začít dělat skladby do kterých dostanu tu posranou elektřinu a tim nemyslím elektrickou kytaru ale kurevskou elektřinu jako fyzikální veličinu. Ještě mnohem dřív jsem v noci uprostřed lesa poslouchal ty zvuky je to já nevim 15let a tu sovu slyšim pořád a já si představoval příběh mrtvolnýho krále lesa Vagunuku, tam jsem nechtěl vůbec vokály ambient bicí kytary atak.
5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Nejvíc při tvorbě mě ovlivnuje vlastní mentální stav. Jak moc jsem v temnotě. jakej příběh se rodí. Jak naseru stíny jak se vyseru na lidi.
6 Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Nikdy jsem neměl žádný hudební ambice, nějaka posraná sláva, nebo cokoli z toho mít od někoho jinýho. Vlastně šlo jen o mě. A alba vznikala léta na zpět a šla jen do šuplíku. Až vlastně poměrně nedávno jsem s nima začal vylejzat. Já jsem milovník zvuků i pazvuků. A že jsem je začal pouštět ven, možná abych ty svoje démony vypustil, možná, že už me sere jak vidím, že všechny hudební směry směřující za úspěchem se stávají jedním a tím samým blábolem bez duše at už té černé duše nebo i světlem, to už je fuk, Ta temnota je nakonec slinější. já miluju underground, kde to často začíná a pak v prdeli to končívá. Já poslouchal velkou škálu hudebních žánrů a nakonec všechny se nasměrujou na stejnou zkurvenou cestu těch nablejskanech stejnejch mrdek. At každej poslouchá co chce, mě je to vlastně jedno. Zvuky se zneužívaj k vydělání peněz. Já s hudbou mam temnej rituál a absoultně je mi jedno jestli každej řekne co to je za sračku, ptž to má bejt pořádná sračka, která leze z mojí hlavy a to zní dělá sice tu mou pravdu, ale skutečnou narozdíl od naleštěný lži. A taky chci nasrat, to neni žádnej příjemnej poslech :-) :-) :-)
7 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Jinak se naprosto necítím být součastí, žádný scény, tvořím si vlastní, idkybch v ní byl jen já sám. Žádna pravidla, žádnej stereotyp, žádná šablona, žádný postupy, jen čistě špinavá emoce. Možná to chci předat, nezaleží na ostatních pokud něco chceš dělat, dělej to pro sebe. ser na všechny kolem.
8 Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Ale jinak nostalgii cítím, ke starýmu black metalu, té myšlence kde to začalo, všechno zesrat, všechny nasrat, ty zvuky měli bolet a srát tě víc a víc. Mít chut z toho mlátit hlavou o zed. To nemělo mít žádný pravidlo. jen temnota pryč z duší a těl.
9 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Jinak já akceptuju jakýhokoli interpreta, at si každej dělá co chce, ze svých důvodů, za vlastním cílem, jen na ně seru a oni at serou na mě a je to. To co mě se nelíbí může pomoci jinýmu, a líbit se a to je zas v pořádku.
10 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
A co se týče domací scény tak poslouchám Morbivoda Stíny Plamenů jeho projekty mě pořád baví. Concubia Nocte z SK ten pagan black mě hudebně bavil. Jinak ono toho je dost co poslouchám ty starší bardy no. Třeba Mork to je moje srdcovka, když nemluvim vyloženě o těch průkopnících tý temnoty ty sou mým lékem taky napořád.
11 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
A co se týče her tak to, abych nezapomněl já jsem odjakživa závislej na Rpgčkách a v těch světech jsem schopnej se opravdu ztrácet na dlouhé večery. ještě dnes si sebou nosím savy z diabla a moje vymaxovaný postavy pořád nezemřely :-) :-) :-) a miluju horory osvícení každej pátek zkouknu už dlouho dobu. To mi připomnělo zmínit Niklase Kvatrofa toho považuju za hudebního genia a Ennio Morricone na samotném vrcholu.
12 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
A na závěr snad jen, že tu sračku budu dělat do poslední chvíle, protože to je nejlepší pocit, pořádně se vysrat.
Having a listen to the latest offering Sleep from Slovak artist Ondrey Zintaer is a lot like dreaming itself. Like his past albums, Sleep incorporates a number of sounds and vocal overlays with heavy doses of the sax and clarinet. But his latest album is much more organised, with elements of darkness and suspense, and often foreboding at times. I was captivated immediately by its unique blend of instrumental music and atmospheric soundscapes, a dreamscape that is nightmarish yet hopeful.
The opening track Just a Dream sets a haunting tone with Ondrey's repeated refrain of „maybe it's just a dream (možno je to len sen... to odporne ticho...), which illustrates a vivid image of dead animal corpses lying on the surface of a barren landscape. The spoken word in the first half of this tracks is intensified by the inclusion of machine guns and helicopters halfway through the track. This unsettling introduction establishes the album's thematic depth and artistic ambition. It is quite chilling and the suspense only rises as you listen further. Take Soprano Sax and the Machines of Destruction, which follows the opening track and delves into a world where traditional instruments collide with industrial elements. The result is a cacophony of sound that mirrors the chaos of destruction. The experimental nature of the track showcases Ondrey's willingness to push any and all boundaries and challenge conventional musical norms. It is apparent that this is a much more experimental endeavor compared to his previous releases. Imagine a jazz cabaret rehearsing on the banks of the River Styx, or John Coltrane playing at the final takeoff of Yevgeny Prigozhin’s private airplane. Loads of improvised emotion set against a backdrop of death and destruction and of course, despair.
Ondrey continues to explore the darkness and masterfully weaves a foreboding sonic tapestry. The ominous tones and experimental elements of Clarinet and Drones keep the listener on edge, creating a sense of suspense and intrigue. This track is a bit mellower and is entirely instrumental with nothing but the thunderous hum of a drone in the background that contrasts amazingly with a hopeful clarinet. Clarinet and Cement Mixer, the fourth track, takes this experimentation further by introducing the unexpected combination of clarinet and the mechanical sounds of a cement mixer, adding a surreal and industrial dimension to the album. This is one of my favourite tracks—the clarinet sounds somewhat like a dying bird fighting for its life, as if dystopia is choking it to death through suffocation, yet with an ironic element of hope. I have to add at this point that the production is well done and thus the resulting album can hardly be called „noise“. Perhaps Ondrey may describe it this way, and yes, there is enough harsh noise throughout each track, but it‘s all part of the creative process that creates the intended atmosphere. Let’s say that it’s not an alcohol-infused catharsis of screeching guitar feedback and cymbal crashes, but rather a carefully calibrated work of appropriate stops and starts, where none of the sounds nor instruments are drowned under a heap of head-splitting clamour and pandemonium. A box of Ibalgin sitting next to my keyboard remains unopened.
The penultimate Sleep is a highlight of the album, offering a dark and improvised soundscape that reflects the dreamlike quality suggested by the album's title. Here, like the opening track, Ondrey incorporates spoken word with sounds of unknown sources. Although I can identify the sax (or is it the clarinet?), it’s the other sounds that accompany it that are less clear to me. Maybe a fujara plugged into a distortion pedal? I don’t know. In any case, he demonstrates his ability to create an atmosphere that is both captivating and disconcerting, which is particularly evident in this piece.
The album concludes with the epic Organ, Noise, and Tenor Sax, a composition that lasts over 16 minutes. This final track showcases Ondrey‘s commitment to pushing the boundaries of his craft. The combination of organ, noise, and tenor sax creates a mesmerizing and immersive experience that serves as a fitting climax to the album. I particularly love the sounds of the organ on this track and would love to hear more of this in the future.
Sleep takes the listener on a journey of unconventional combinations of instruments and dark thematic elements. And what is the Florkman’s prognosis? While it may not be for everyone, those who appreciate avant-garde and experimental music will find Sleep to be an entrancing and rewarding experience. Ondrey Zintaer has a unique ability to convey emotion and atmosphere through a variety of sounds and subtle noises (as well as great sax, organ, and clarinet skills) that illustrate his artistic vision in the realm of experimental music.
There’s something about Ondrey Zintaer that I really like. I’ve never
met him in person, but I have corresponded with him on a few occasions
and I like his personality and music. And so, his albums reflect the
type of guy he is, an artist who loves to play music and push the
envelope past its limits. His latest album Brain is an experimental
album that blends a variety of different textures and sounds, such as
the saxophone, percussions and electronics. It is reminiscent of the
beat generation and the jazz beats that were present throughout that
time, yet has a modern energy to it. You could easily play this album
and read Jack Kerouac or Charles Bukowski, while downing a bottle or two
of chardonnay.
As with Ondrey’s previous works, Brain is loaded with glitchy beats
and dreamy atmospheres, as he masterfully creates a unique and
captivating listening experience. All the tracks are named Nail, and the
opening track Nail 1 opens with a somewhat eerie track that sets the
tone for the rest of the album (there are 4 tracks altogether, Nail 1 to
4). This interesting melody is a bit haunting, but at the same time
very chill, with positive vibes despite the ominous and foreboding
sounds of the electronics in the background. In fact, the whole album
has an atmospheric cabaret feel to it, like being in a smoky room
listening to a recital of some sort or another, yet never fully paying
attention to the words being spoken. Brain, too, has that similar sort
of feel, where you can be hypnotised by the music and still be focused
on other matters. It’s like I said above, you go in and out of this
album while either reading or drinking or tuned out to other things. And
thus, this album is neither intrusive nor destructive, but rather like
having a familiar friend in the room whose presence provides company and
peace.
But if you do stay concentrated, you will appreciate everything that
was put into this work. As is Ondrey’s style, most of it has been
improvised with the compositions being recorded without prior rehearsal,
but with outstanding mixing and production. For me, I love the dreamy
sax and percussions which provide a laid-back groove, yet there are
hints of dark negativity provided by the synths. My favourite is Nail 3
with its frenetic style that teeters on chaos. It has such a solid
soundscape which makes it both exhilarating and hypnotic.
Overall, Brain is one of Zintaer’s best works to date. It’s not
overly impressive, but it is definitely captivating and ambitious and
showcases his talent and love for experimenting. It’s awesome to see
artists like this who are continually dedicated to their passion and
strive to stay productive. Ondrey Zintaer is one of those individuals
who is constantly doing it better with every release.
Honestly, the traditional album format just doesn't seem to work
anymore. In the post-streaming world, albums are either growing longer
or shorter, being split among groups, come either in Ep or Lp format and
have simply abandoned the idea of having a theme behind it. Putting out
a traditional-style of 10 or so songs with a few marked for single
release doesn’t even cut it for mainstream artists either. Nowadays,
especially with the rise in popularity of electronic music, artists
everywhere, including pop musicians, are releasing songs regardless of
length and, content or style. And so the evolution of producing and
releasing material itself has become somewhat of an art form, where
„anything goes“ and you can either like it or leave it.
And regarding those who experiment with their music, this is new era
can be somewhat of a godsend. Ondrey Zintaer seems to have arrived at
the right time and place. The eastern Slovak native has been releasing
material for the past 5 years and has collaborated with a myriad of
musicians from Slovakia and abroad, releasing tonnes of interesting
material with Anthroportrait being no exception.
I have actually reviewed Ondrey Zintaer’s in the past, most notably
his collaboration with Italian friends in the for of ZTB, you can find
the review of Spiritus Mundi on the Jablka blog spot or in my Facebook page. At that time, I was quite intrigued, and learned quickly that
writing about improvised music could be challenging, yet not entirely
impossible.
Anthroportrait begins with Čas (Time), a jazzy intro of less than a
minute with saxophone and drums and is followed by Preludium, a more
serious tone with an icy keyboard backdrop and accents of notes on the
piano. Both of these tracks set a tense and haunting tone, but
definitely a unique sound and atmosphere.
I quite like it so far, the third track Strnulosť (Stupor) has poetry
recited over it, the music itself evoking images of an apocalypse and
war, the aftershock of a bomb being dropped and the desolation of an
abandoned battlefield. But the album is not about the emptiness of life,
but is also full of glitchy soundscapes with ambient melodies and
abstract vocal samples. Much of the music is ethereal and takes the
listener on an ominous and foreboding journey through a timeless
dreamscape. There are loads of saxophone and piano, espcially on Nerve
1, 2, and 3, as well as on the apt-titled Piano, but I like the menacing
keyboard-based tracks the most, like Nerve 2 (with Botox Cocozza from
ZTB on drums) or Rozlučka (Farewell), a lonely and painful „goodbye is
forever“. Slová (Words), which is closer to the end of the album, is
another example of how Zintaer transports the listener to a dark place
of an otherworldly state.
My favourite is Zhor (Burn), the final track where the album closes
with elements of doom and free jazz. Although much of the album is
improvised, I think this track could be reproduced on stage. I
especially like the addition of the soft guitar and the sounds of the
sea, as well as Ondrey’s grunts, evoking an image of death and a long,
yet peaceful passage down the river Thebes.
Overall, I admit that I like Anthroportrait as it is an appropriate
release for those purgatory months between winter and spring. And
although it is far from the party vibes of mainstream electronic music,
this album was not made for such an audience, but rather for those who
need „alone time“ while seeking solace and answers to their thoughts.
Give this album a listen to if you are in need of deep „mood“ music,
it’s an appropriate piece to have in the background while reading,
meditating, or just staring at a TV screen while on mute, it will
definitely transport you to an introspective state.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahojte. Volám sa Ondrey Zintaer. V týchto dňoch ako aj v predchádzajúcich, furt dumám nad kdečím. Chcel by som čítať viac, ale nemám čas. Občas pozriem nejaký film. Najviac času ale premýšľam, a to nechcene, nad stavom spoločnosti u nás i vo svete. Neviem aký to bol rok ale spomínam si, že som to písal ako úvodník do svojho zinu (asi 2016?), kedy práve vo svete zúrila migračná kríza a vtedy som nadobudol pocit, že svet sa zbláznil. Všímať si všemožné poplašné správy a dezinformácie ako (staro-)nový fenomén ale v kyberpriestore na turbo otáčkach. Korona to bola len predohra. No a vojna? Hnoj turbo diesel. Všetka tá nezmyselná nenávisť živená klamstvami, nevedomosťou a hlúposťou. No hrôza. Vražda pred Teplárňou. Brutal. Človeku je do plaču. Mne osobne z toho bolo nepríjemne úzko. A potom človek vidí tie vyrehotané emotikony pod príspevkami. Nerozumiem. Je mi z toho na grc. Aj o tom je moja hudba i texty.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Na začiatku bol zin s názvom ZINTAER (cinter, rusínsky cintorín) zameraný na hlavne fastcore, powerviolenvce, noisecore, noise a rôzne experimentálne odbočky ale aj na literatúru a vlastnú poéziu. Celé v kolážoidnej vytrhni, nalep, oskenuj estetike. Vyšli tri čísla (2014, 2016, 2018) každé po 96 strán, formát A4. Šlo o silný informačný pretlak, ktorý chcel von nejakou kultúrnejšou formou. Výtvarná stránka bola v tomto veľmi dôležitá časť. Šlo o to sa s tým pohrať, a dať do toho kúsok seba. Pri jednej z posledných recenzií nejakej noiscorovej obskúrnosti (čo mám dodnes strašne rád a dodnes ma fascinuje tá esencia jednoduchosti, úprimnosti atď, ktorá dokáže človeka strhnúť) mi náhoda (a sociálne siete) prihrali kontakt na noisera NBDY, ktorý mi prvý poradil čo a ako na nejaké prvé hlukové pokusy. Teda som šiel do muzikera a kúpil si prvý distortion efekt. Zapojil dcérkine casio klávesky a išlo sa. Bolo to krásne. Minule som si aj počúval tie prvé pokusy a niektoré ma bavia stále. Tá nejaká láska k noisecoru mi našepkala, nech si to všetko archivujem nakúpim kazety a nech to ide von. To prinieslo ďalšie možné formy aj výtvarnej sebarealizácie a vôbec taký ten konceptuálny pohľad na vec. Mám rád keď veci majú hlavu a pätu a nejakú vnútornú logiku. Či ju majú všetky moje dielka? Myslím, že v čase vzniku mali :) Svoje úplne prvé kazety som ale podpisoval ako |ONNN|DREY|TZIN|TAER| a skrátene ako ONNN ale potom sa ozval Vlado čo robí parádne techno pod týmto pseudonymom tak som tú skomoleninu zahodil. Nasledoval ešte symbolický návrat k menu ONNN, keď sme spoločne pod týmto menom vydali split kazetu.
Ešte v podstate počas čisto spisovateľských aktivít som sa stal kvázi členom projektu Otloukánek, pre ktorých som písal texty a na druhom albume KLAM už aj niečo zahučal. Určite stojí za vypočutie
Zo spolupráce s Otloukánkom vzišla aj slovná dohoda o budúcej spolupráci so saxofonistom Ádom (Massola, Otloukánek, Naše Ano ...) s ktorým sme počas Korony dali dokopy virtuálne free jazz noiscore duo Kurvik19. Prvý album vystihoval také nejaké to nezmyselné zúfalstvo, ale vlastne aj hovenie si v karanténe. No číre šialenstvo. Dúfam, že už nikdy žiadnu karanténu nezažijem. Aj keď oproti strachu z vojny (ktorý tiež už trocha upadá, čo spôsobuje takú tu skeptickú paniku, že sa možno teraz niečo stane, čo nikto nečaká apod.). Druhý album „...z diaľav zabudnutia“ už bol o hodne kľudnejší. Skôr ambient. I Ádove saxofóny už až tak neškrípu. Skôr pekne potemnelo hudú. K vypočutiu tu:
Spievam v kapele Ničiteľ. Rozhovor s našim dirigentom Tomášom tu už bol, tož to moc nerozvádzam. Dodám iba, že chlapci sú super, a začať s nimi biť bandu bolo ultra zaujimavé i srandovné rozhodnutie. Mojej solitérskej povahe to len prospieva. Myslím. Včera sme mali skúšku. Keď si spomeniem ako som bol deň pred prvým mojim vystúpením ever skúšať v skúšobni u kámošov ako sa vrieska do mikrofónu. A na druhý deň ma bolel žalúdok od strachu či to zvládnem na ostro. Zvládol som. Tomáš Ničiteľ ma videl vrieskať v Trnave v Kubiku, tak ma zavolal k nim do skúšobne. Vrieskať hodinu (i viac) vkuse, no to sa kus podpisovalo na mňa zo začiatku. Teraz už to ide. Máme vonku parádny album ANNA.
Doteraz som vydal split albumy okrem spomínaného ONNN aj s NBDY (ČR), Mental Hygiene Terrorism Orchestra (Francia), Juanito))) (Španielsko), Brown Piss (USA), PMNT (Brazília), Slovak Misanthrope (hádajte odkiaľ :-)
Splitká sú krásne ale spolupráce ešte krajšie, kde vznikne spoločné dielo. Čo sa týka hluku a hlukového experimentovania určite Mai12 z Grécka, kde sa jedná o split i collabo album. So Slovak Misanthrope, ktorá vyšla na Imploding Sounds v Seattle. Či sa týmto radím do Seattleskej scény ešte neviem, ale môjmu detskému ja s plagátom Pearl Jam nad posteľou sa to páči :). S Radkom Kopelom aka eMGeTonom sme vymysleli Emgetaer Zinton und Larmorchester von Amateurpsychiatern. Na mojom bc je to všetko k vypočutiu.
S chlapcami cca z kapely CLIVOSŤ sme dali dokopy jednorazovku projekt HURK, tu je pekný záznam z toho.
Odbočím na trocha. Korona spôsobila, že keď som si kúpil krabičky a neskôr synťáky a ešte hentaké synťáky, tak prišla chuť na klasiku ... elektická gitara, bassa, bezpražcová basa ... potom ešte taký efekt, hentaký efekt ... až nakoniec matka predstavená všetkých šibnutých nápadov ... saxofón. Všetko začalo prechádzkami s mojimi deťmi, keď som si vždy do vrecka bral nejaký malý nástroj ako fúkaciu harmoniku, kazoo, ... raz som si kúpil malý plastový saxofón nuvo jsax, čo vyzerá ako hračka, ale používa sa pri výuke, a dá sa na tom regulérne hrať. Po chvíľke skúšania som nahral svoj prvý impro kvázi free jazz track ako duo ja na jsax a ja na base, Ondrey Zintaer und Andreas Flügel - Die Intergalaktische Zusammenarbeit ...
... a tu to začalo, úplne iný level. Mozog sa mi prevrátil naruby. Heroin handra. Jebe mi, ale úplne úplne úplne. Sľubujem. Kúpil som si riadny zlatý plech altku, najprv z bazošu, ktorá je viac rozbitá ako celá, tak som sa nasral a z odmeny v práci si kúpil najlacnejší ale nový alto sax aký mali a začal hrať. o pol roka na to som si kupil soprán, a o polrok na to tenor saxofón, čo je totál špica. Snažím sa hrať každý deň, ale jasné že mi to nevychádza. Koncertný umelec vo filharmónii ani na kolonáde zo mňa asi nebude (nebodaj v zábavovej kapele :) ), ale na stopro viem, že ... no proste pochovajte ma aj so saxíkom pls. Tá kombinácia hluku, všemožnej neorganizovanej elektroniky, či úplne šialených preefektovaných gitár a blastbeatov korenených improvizovanou hrou na saxofón, ale aj úplne len tak sám čistý do ticha, no to je proste blaho.
Nasledovala výborná kazeta s kamošom Marošom NOITTom z Prešova, Improvisations1, čo bola taká skôr mixtape kazeta všetkého možného čo sme v skušobni nahrali aj čo sa časom pritrafilo. Má to 90 minút. Boli sme na super trojdňovom turné v Ostrave, Opave a Olomouci. Kam nás pozval Martin Rejža Režný, experimentátor a organizátor v jednom, za čo mu fest dikes. S Marošom a ešte spolu s bicmenom Dušanom sme dali dokopy aj projekt OHAKA, s ktorým sme nahrali myslím pekelný materiál, ktorý čaká na svoje svetlo sveta. Maroš je aj dirigent zoskupenia Krajné Čierno s ktorým som si strihol super live gig na Hradbách Samoty v Jelšave.
Angelo Esmanhoto z Curitiba z Brazílie, gitarista, improvizátor, experimentátor a hudobný publicista ma pozval do relácie v ich lokálnom kultúrnom rádiu Contextura Sonora, kde začala naša spolupráca, z ktorej vzišiel album Cooperations 1. Zúčastnili sme sa spolu internetového festivalu Improfest https://www.improfest.com/ Za najkrajší výstup našej spolupráce je skladba kompilačného CD, ktoré vyšlo ako príloha zborníka k nedožitým 100 narodeninám Česko Portugalského básnika Františka Jorge Listopada. Tá skladba sa fakt podarila. Spomínaný zborník má na svedomí Karolína Válová. Popularizátorka hluku a hrdze :) , s ktorou sme dali dokopy zopár básni pod spoločným názvom Zakázaná zelenina.
S Japonským bubeníkom Ryosuke Kyiasu známym z dua SETE STAR SEPT sme vydali kazetu. V marci by sme si mali spolu aj zahrať počas jeho plánovaného turné. Tož uvidíme.
No a zatiaľ tento príbeh končí pri Talianskej spolupráci s klaviristom Paolom Tognolom a bicmenom Filipom BOTOX Cocozzom, s ktorými tvoríme ZTB Trio. Náš prvý album Fear of War vznikol ako reakcia na útok na Ukrajinu. Skladby z tohto albumu zazneli v Rádiu Devín v relácii Vlny a Zvuky, ktorú vedie Jori Morski, super šrác. O Albume Fear of War by ešte malo byť počuť. Nechcem predbiehať bo som poverčivý. Peniaze z predaja nielen tohto albumu šli na pomoc Ukrajine. Neboli to tisíce Eur. Bolo to niekoľko stoviek vo viacerých dávkach rôznym organizáciám. Nebolo to veľa. Ale zas keď sa vezme, že vlastne tie peniaze vznikli iba z energie, času a hudby niekoho neznámeho a nepodstatného ako ja, tak mi to príde ako zázrak. Momentálne chystám nejaké ďalšie vydania, tak tá aktivita môže ďalej pokračovať. Páčilo sa mi, že to má nejaký vyšší zmysel.
Hrali sme taktiež na Improfeste. Teda pripravili sme pre nich polhodinové video s polhodinovou improvizáciou. https://www.improfest.com/eventos/ztb. Hudba z tejto seanse vyšla na albume Breath, ku ktorej sme dotvorili ešte jeden 25 min trek. Album nám vyšiel na poľskom labeli Antenna Non Grata
Zahrali sme sa aj na Naked City trochu. Napísal som chlapcom nejaký kvázi scenár, že ako si to predstavujem v akej dlžke, rýchlosti, nálade by mali skladby byť. Ponahrával som k tomu kdejaké podklady a dali sme tomu názov Abracadabra. Poslal chlapcom a postupne nahrávky zmixoval. Nakoniec je z toho albumček Spiritus Mundi. O jeho ďalšom osude zatiaľ radšej pomlčím. No a to je asi tak všechno. Nápadov je dosť. Kde-čo vzniká. Som naozaj vďačný za každú pomoc, spoluprácu či pozvanie.
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
Všemožné najlacnejšie krabičkové gitarové a basové efekty. Vlastnoručne vyrobená hrkálka i prepínač. Malú zábavnú krabičku C.U.N.T. (Cut up noise thing). Poslučkovaný noinput analógový mixáčik, to ma baví úplne od začiatku. Maroš Noitt mi raz vyrobil taký super modulárček na krokodílikové kábliky. S tým som hral veľa. A ešte asi aj budem. Najlacnejšiu basu i gitaru, značky neviem. Bezpražcovú basu Marcus Miller som dostal od rodičov. Hneď po saxíku je to najobľúbenejší nástroj. Tá ma fakt baví. Furt keď na nej hrám, je to ako pohladenie. Vŕzgal som na nej na zopár koncertoch so sláčikom. Bolo to krásne (pre mňa). Mám dva synťáky. Behringer Neutron a Arturia Minibrute. Sú to krásne nástroje, ale chce to strašne veľa času, ktorý im fakt nedávam. Každé hranie na nich končí migrénou. Mám k nim veľmi ambivalentný vzťah. Teším sa, že ich mám. Nie je to o tom hrať na nich vkuse. Skôr o tej možnosti, že ak je potreba tak ich zapnem pokáblujem a skúšam. Okrem saxíkov mám aj klarinet, bass flautu, chromatickú harmoniku. A iné trúbele :) Hej viem, že je to dosť. Ono sa to časom nazbieralo. Kedysi som ako šialenec kupoval kazety, platne, no a dnes si občas kupujem hudobné nástroje. Nechlastám, nedrogujem, tak mi jebe iným spôsobom.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?
Za svoj posledný album, ktorý som vydal ako Zintaer, považujem dva albumy Prayer a Bleeding. Je to spojenie elektroniky, cut up noise hluku, hry na base so sláčikom, saxofónov a vokálov. Čo ma na týchto výtvoroch teší, hlavne na albume Prayer vznikali samozrejme spontánne ale podľa istej predlohy. Nechcem tu hovoriť o komponovaní, lebo by to znelo určite prehnane, ale nebol to čistý pokus omyl. Náhravky vznikajú hockde. Obývačka, koncerty, skušobka, posteľ-podlaha-strop. Vlastne som už robil aj so zvukmi z ulice, takže aj zem-vzduch :).
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Niečo som už spomenul v úvode. Z radosti to veľmi nie je. Jasné, že moja tvorba je úplne spontánna, a čím viac je to momentálna improvizácia, tým viac to vyplavuje na povrch tie najvnútornejšie pocity. No a posledne mnou lomcujú pocity strachu, hnusu, sklamania, tak to sa potom v tej hudbe odzrkadľuje. Či to cítiť? Neviem. Ja by som samozrejme túžil po tom aby v tej hudbe bol popri tej ponurej kráse aj istý záblesk nádeje, či niečoho naozaj pozitívneho. Nejaký taký odkaz Johna Coltranea. Nie úplne, že Love Supreme. Ale proste aspoň odkaz. Minimálne názor. Kedysi si sa pýtal, či umenie je subjektívne alebo objektívne. Je to myslím o subjektívnych pocitoch, ktoré ale vznikli objektívnymi príčinami, s ktorými sa vie každý trochu citliví človek stotožniť, a ktoré vyjadrujeme tak, že vytvárame priestor pre fantáziu každého, kto na váš výtvor narazí. Niečo v takom tom zmysle, že v poézii sú dôležité tie pauzy medzi veršami. Umenie asi kľudne môže byť len o umení a len pre umenie. Nevyznám sa v tom veľmi. Ale žijeme v dobe, kedy si myslím, že je dôležité aby tam ten spoločenský odkaz a obsah bol, aj keď si uvedomujem, že sú aj krásne abstraktné diela, ktoré sú tak odtrhnuté od bežnej reality, že to proste nie je také jednoduché, či vôbec možné. Ešte dodám, že to čo robím nepovažujem, za nejaké vážne umenie. Vzniká to spontánne (prvá myšlienka, najlepšia myšlienka) z nejakého vnútorného popudu, s ktorým sa myslím môže identifikovať viacero ľudí. Navyše je to ako archivovanie alebo zakonzervovanie nejakej myšlienky, odkazu. Odkaz příštím generacím.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
bezmocné slová vo vetách neprávd odsúdené na veky k službám zlu nikto nikdy neočistí ich význam krvou zliepaných do falošných správ písaných žlčou nechajte sa viesť diablom na slepú babu pravda v zajatí šialencov polámané hnáty vzpína k nebu navždy hračka v rukách šialencov
bezmocné slová písané slzami ako naivné deti papagájujúce nezmysli splietané do veršov vedúce sa za ruky opantávajú sa pocitmi falošnej nádeje znejú tak dôležito verše zúfalstva rozplývajú sa vo vetre každodennosti v hmle šedi blikajúce inotaje
bezmocné slová navždy nevyrieknuté bubnujúce dlaňami do hrude zvnútra ako pri resuscitácii vlastného ja „ži ešte!“, „neodchádzaj!“, „nepridávaj sa k nim!“
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Išiel a stále idem do toho z čírej zvedavosti. No a veci sa proste dejú.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Žiadne opilecké ani drogové teátro. Poväčšinou chodievam hrávať na otočku. Keď som šiel z Trenčína autom v snehovej chujave v noci pomaly celú cestu na trojke, tak to bolo dosť zapamätateľné. Spoznávam vďaka hudbe veľa zaujímavých ľudí a to je asi to najlepšie na tom celom.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Dali sme dokopy spoločný materiál s Uncle Grasha’s Flying Circus, ktorý čaká na vydanie. Prísľub je kazeta pod značkou Crystal Mine v Španielsku. Takže len dúfať. Istí si môžeme byť len tým čo sa už stalo. Aj to niekedy nie na 100pro :).
Spolupracoval som s poľským hlukovým projektom F4672R, čo tiež kdesi čaká na vydanie. Kamyl z daného projektu robí tiež ambient pod menom Interna Carnis, na ktorom som participoval a (dúfajme, že dúfajme) po novom roku vyjde na kazete pod značkou Veinte33 v Uruguaji.
V najbližších dňoch by mal byť von nový album blackmetal projektu DEAD OCEANS Fabiana PMNT Pimentu z Brazílie, s ktorým som vydal splitko dávnejšie. Skomponoval som prvotnú verziu outra, ktorú Fabiano doplnil, a strihol som si saxofónové sólo v jednej skladbe. Bude to bomba. Tak som rád, že tie kontakty žijú a spolupracuje sa ďalej. A ešte sú nejaké prekvápka v zálohe, ale to radšej až keď budú von. Ešte spomeniem jeden nehudobný ale fest hlboký zárez na pažbe a to uverejnenie mojich troch básni v českom časopise Revue Prostor, ktorý má vyjsť v decembri, čo ma teda fakt ne že fest teší, ale úplne, že úplne. Nechcem prezrádzať čo je rozohraté a neúplné. Teším sa veľmi na zopár vecí čo sa rysujú.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Skôr áno ako nie.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
Myslím, že som o tom popísal vyššie. Rebélia sama o sebe ma nezaujíma. Istá miera šokovej terapie je asi vhodná. Nastavovanie zrkadla. Princíp negácie. Mŕtvoly na obaloch albumov neznamenajú, že to daná kapela či hudobník schvaľuje (pokiaľ to neschvaľuje). Je to upozornenie. Výkričník. A to je dôležité. Problém je to niekedy rozlíšiť či ide o upozornenie a negatívne poukazovanie, či o obdiv a vyzdvihovanie. Z kontextu by sa to malo dať rozlíšiť. Ak je to negatívny prípad, tak je to samozrejme zle. Ak je to len provokácia, tak čojaviem, ... nech si trhne nohou.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
Aj aj. Originálne podané osvedčené žánrové postupy.
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
Skôr pocta. Ťažko povedať. Asi prípad od prípadu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta?
Od kedy sa vŕtam v kdejakých aj ťažko počúvateľných experimentoch, a dlho som dumal vlastne aj nad hranicami hudby a pod., tak práve veľmi zvláštne, až sa sám tomu divím, som začal obdivovať klasickú hudbu, v istom zmysle aj ľudovú hudbu. Občas aj medzi rádiovými retro šlágrami viem oceniť to, keď cítiť, že to je urobené dobre. Keď to nie je vtieravé, slizké a vlezlé. Keď to nie je iba ako sa hovorí, že hovno na polici, čo si myslí, že je torta. Snažím sa neopovrhovať ničím, pokiaľ sa nejedná o hocčo typu Ortel. Čokoľvek čo vyslovene nabáda na zlo, podporuje zlo, je proste zlo.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
Mám rád experiment, ale nemám rád prvoplánové výstrednosti. Teda tým chcem povedať, že vedome sa tieto fúzie nedejú. Musia vznikať spontánne.
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
Teší ma vzájomná podpora, ktorú cítim, a snažím sa ju akokoľvek hoc aj v inej forme nejakým spôsobom vrátiť. Viac pre HC-Punk komunitu ale aj pre iné formy umeleckých „podzemných“ hnutí, ktoré sa aj prepletajú, sú typické čokoľvek DIY, label-e, distrá, ziny, koncerty, ... úžasný svet vzťahov a kamarátstiev. Som rád, že som tento svet z časti spoznal. Teším sa z toho.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Kúpil som si minule krabicu s kazetovou diskografiou kapely EYEHATEGOD to ma teraz baví. Kúpil som si kazeťák a oprašujem staré kazety. Death, Deche-Charge, Psí Vojáci, Zuby Nechty, Suppression, Plastic People of The Universe ... Čo sa týka improvizovaneji komponovanej hudby tak musím spomenúť dve mená, ktoré ma teraz hodne ovplyvňujú a to Anthony Braxton a Barry Guy. Kníh by som chcel čítať oveľa viac ako stíham. Momentálne rozčítané mám „Hudba, podvratné dejiny“. Zaujímavé uvedomenia z histórie hudby. Spomeniem jednu čo sa mi veľmi páči. Platón a všetci starí grécki myslitelia v svojej dobe hovoria o hudbe ako o vede, princípoch vesmíru atď, a za ideálny nástroj považujú lýru. Je to nástroj, ktorý je možné dokonalo naladiť a používajú ho pri vykladaní tých ich vznešených filozofických myšlienkových pochodov. Naproti tomu je v ich dobe populárnym nástrojom tzv. Aulos, čo je píšťala vyrobená z trstiny. Filozofovia ho považujú za nástroj opilcov, nevzdelancov, a považujú ho za nebezpečný svojou možnou rozladenosťou a schopnosťou vyvolávať až šamanský zážitok. Tvrdia, že má v sebe silu rozladiť vesmír atď. Prednášajú o tom v parlamente, že to treba zakázať, vymiesť preč atď. No a najzaujímavejšie je, že Platón sám v okamžikoch svojej smrti, prosil nech ho blízki upokoja hudbou lýry, ktorá ale neprinášala očakávaný ukľudňujúci účinok. Platón sám si vraj nechal priviesť hráčku na píšťalu aulos, ktorá mu priniesla vytúžený kľud. Tak to sa mi páčilo. Z poézie napríklad veci čo vychádzajú vo vydavateľstve FRA. Napríklad zborníky viacerých autorov Bytosti schopné zemřít, alebo Tento chléb přežvykovat, psacími písmeny.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Ffud, Hradby Samoty, NEXT, KRAA!, Hlukovae Mystéria. Všade kde som hral alebo počúval bolo výborne. Každá energia, ktorú niekto vynaloží na organizáciu koncertov, divadla, výstav, debát, zhromaždení, vydávania zinov, nahrávok... všetko je to hodné rešpektu a vďaky.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Shibuya Motors, Dead Janitor, Jori Morski, Kragro Wargkomn, Maroš NOITT Kovaľ, Krajné Čierno, Hlukár, Martin Režný, Kryštof Pátra, Standard Society, Pokora, Nikolas Wintzler, Raptor Koch, Miro Toth, ...
Lately, the Florkster has seen a rise in experimental and avantgarde
projects on the Slovak alternative music scene. Why this is so, is a
good question, but maybe not so difficult to answer. Musicians all
around the world have traditionally enjoyed exploring different paths
and corners of various genres and musical experiments, often adding much
needed breaths of fresh air to their style or lyrical themes. Solo and
side projects are useful opportunities for developing and experimenting
with one’s own creative and expressional purposes. Sometimes they
strengthen the original band while other times leading to irreversible
damage. It’s kind of like betting on a longshot horse, with long-term
success being on the higher end of the odds. Still, for whatever reasons
they may have, whether they are fostering feelings of stagnation or
just have extra time on their hands, individuals continue to break away
from the pack and venture to do their own thing. And after 2 years of
persistent lockdowns and social distancing, there is no doubt that many
individual musicians took the time away from rehearsals and
collaborations to hone their musical skills and explore their creative
abilities.
Now, I cannot say whether ZTB was formed during the pandemic or
afterwards, as I have no information regarding its beginnings. But what I
do know is that it’s a far different sound from the band Ničiteľ where
Ondrey Zintaer sings and which I reviewed earlier this year. Ničiteľ is
an amazing dark bass and drum core band that have been around for
several years, and they themselves released the epic “Anna” just before
the summer of this year. Interestingly, they too formed as a side
project from the band Qualludes. And so, when I received the opportunity
last week to review ZTB’s 11 + 11 minutes of sound and somewhat
organised noise, I jumped on it right away.
ZTB is formed by Ondrey Zintaer, the singer of Ničiteľ and a couple
of his mates from Italy. What surprised me was that spiritus.mundi is an
experimental blend of jazzgrind with moments of harsh noise. It also
includes an interesting logic regarding the order of the tracks, with
every second track having the title Chemical reaction 1,2,3, or 4.
Moreover, with the exception of Chemical reaction 4, every track is
short, ranging from just several seconds (Nothing new – 00:28) to three
minutes and change (Darkness Comes – 3:11). Nothing new starts the album
off with the peaceful sounds of a slow piano and sax duet, however, the
silence is killed by Chemical reaction 1 with its fierce and chaotic
mix of “every instrument available.” It’s a type of catharsis with a
“get it out of your system” feel, pure fun with a bit of unplanned
genius thrown in. Chemical reaction 2 is somewhat similar, but actually
really cool with hardcore elements competing with the soothing sounds of
the saxophone and high hat of the drums. In fact, there is a lot of
this throughout the album, interspersed with heavier, crustier moments
like in Chemical reaction 3 (my favourite track). The final track,
Chemical reaction 4 matches the previous 11 minutes and leans more to
the jazz end of the jam session with a crash and destroy ending.
It’s obvious that after listening to spiritus.mundi that none of it
can be reproduced live on stage, since it’s mostly an improvised jam
session of good friends chilling and making music together. Yet it has
been tweaked here and there in the studio, especially at the mixing
stage, and these modifications catch the listener’s attention. Overall, I
think that guys in ZTB have amazing talent and should continue creating
those amazing chemical reactions, since they all contain the necessary
elements.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Som Slovak Misanthrope. Robím to, že vyplňam odpovede na tvoje otázky. Ale inak, som smrtelník ako všetci na okolo a chodievam do práce nech prežijem do dalšieho dňa. Čo ma zaujíma? Dobrá otázka. Nezaujíma ma nič, no zároveň všetko. Nechce sa mi nič riešiť, počúvať, čítať či studovať. No chcem vedieť odpovede na mnohé otázky, takže to logicky musím robiť. Zvedavý jak malé decko v škôlke, no mámpičista ako drevorubač na dôchodku.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Prvá kapela vlastne nebola ani kapela, kedže to bola len zámienka stretávať sa v garáži a popíjať lacný Bystrický ribezlák (týmto pozdravujem Skackavú!). Ja som tam bol na vokál lebo som rád chrapčal ako prasa na porážke a pičoval na všetko okolo mňa. Dalo by sa to nazvať ako AlkoGrindPunk.
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
Výbava? Lacná a primitívna. Mix cez bazoš na polovicu funkčný, lebo neviem kde som odložil ten pôvodný. Efekty bud to kamaráti alebo bazoš. Čiže overdrive, delay, reverb, fuzz a po riť distoršnu. Po novom zas bazárovo Korg Monotrom Delay čo je dosť zaujímavá hračka na to aké je to malé a lacné. Klávesy od sestry a flauty či píštalky. K tomu domáco vyrobený shaker lebo nemám na to aby som objednal od niekoho iného. Do toho komponujem reťaze, železo, plechy či zvuky čo nahrávam na vreckový rekordér. Čím je zaujimavá sa pýtam aj ja, lebo som to do teraz nezistil.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?
Ako posledná nahrávka sa berie čo? Digitálna? Alebo fyzická? Čo sa týka digitálu, tak to bolo zbúchané celé za 10minút lebo som sa potreboval odreagovať. Všetok hluk som robil Ja sám. A fyzická, bola kazeta ktorú som si aj sám vydal. Zas, som robil všetko sám. Bol to recyklát zvuku nahratého okolo roku 2015. Tam to nešlo do mojej tradičnej tvorby, bolo to viac experimentálnejšie - odsunuté od hluku a agresie. V skratke, vyjadrenie mojej hlavy.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Inšpirácia je všade na okolo. Stačí sa jej chytiť a zviezť sa. No s tým mávam veľa krát problém. V hlave mi behajú myšlienky a nápady ako piker v pentagone, no som sprostý a neviem to vytvoriť. Ale dá sa povedať, že sú to každodené veci. Nasratý kvôli robote. Nasratý kvôli správam čo sa na okolo deje. Nasratý lebo cigarety a tabak išiel a ide hore. Nasratý lebo som nasratý. Frustrovaný lebo.. proste lebo.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Kedže kapelu nemám a málo kto zvládne so mnou pracovať, tak ani mať nebudem.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ambície neboli žiadne, ja som to robil hlavne pre seba. A realita je taká istá, lebo to stále robím len pre seba.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Nič zaujímavé nieje, ja som nudná osoba až to nudí aj mna samého a mám chuť si za to prijebať.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Ubaliť si cigu a zapáliť. A vieš čo? Idem na to teraz.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Zopár ľudí poznám. Zopár aj vie že asi existujem. Ale ako súčasť sa necítim.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
Bola asi dôležitá v minulosti, kedže interprét potreboval dákym spôsom zaujať ľudí a získať publikum nech sa môže posunuť inde, tam kde chce. Svojím spôsobom je dôležitá aj dnes. Treba zaujať vydavateľstvá či si nájsť fans. Len v minulosti to bolo náročnejšie pre niektoré žánre, ako napríklad metal. Dneska sa publicita dá získať pomerne ľahko. Stačí sa správať ako totálny čurák na internete/telke a hľa, sú videnia. V skúšobniach sa bojuje asi len so susedom kvôli hluku. Pri podiach neviem lebo ak niesi, ako som hore spomenul totálny čurák, tak nemáš dôvod rebelovať či bojovať.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
Tie akože dôležite žánrové postupy to podla mňa ťahajú na dno. Každý chce vyzerať ako jeho vzor a potom to vyzerá ako tribute a nie niečo vlastné. Takže áno, oceňujem originalitu.
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
Nostalgia je fajn, treba spomínať a aspoň nehladíme stále na realitu. Človek sa pri tom niečo naučí alebo nájde niečo nové čo ho môže zaujať, zabávať a niečo dať. Ale či je to pocta alebo vykrádačka neviem. Ľudom do hlavy naštastie nevidím, lebo to by som sa chcel radšej zabiť. Ale štipku úcty by trebalo mať všade. Možno nie práve pre tú starú rašplu v tescu pri pokladni čo bola dnes na mňa protivná ale k niektorým projektom áno. Za to čo priniesli a ukázali že sa dá robiť.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?
Osobne hranice v tomto nemám. Spievaj si o teplom pive, o tom že šéf je kokot/šefka je piča, či že skrachovaný Rakúsky maliar mal len jedno vajce. Mne to je úplne jedno. Hlavne mi daj pokoj ak ma to nebude zaujímať.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
Skombinované je asi už všetko. Je tu mixnutý folk a drum and bass. K tomu reznutý metal s rapom. Techno na dychovke. Čiže mňa nenapadá nič.
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
Logicky ma teší ked nájdem niečo nové čo ma zaujme. A serie ma všetko ostatné. Hlavne ľudia tam. Ľudia sú kokoti a pri niektorých nechápem že majú odvahu chodiť po uliciach a nezašívajú sa po kanáloch. Vedel by som ích mnoho menovať, ale sviňa nebudem.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Zvuk neviem. Štúdio tiež neviem. Album duplom. Čo sa týka artworku, tak ma dosť bavia veci od Juraja aka Blooming Stones alebo aj od Dávida aka Serusa. Videoklipy sa ešte robia?
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album - Kazumoto Endo - While You Were Out, čo mi hrá dokonca aj teraz popri písaní. Kniha - nemám. Film - Spalovač mrtvol. Seriál - M*A*S*H. Hra - Doom a Wolfenstein. Štúdio neodporúčim lebo moj tatter je v base. A čo sa týka piva, rád vyskúšam rôzne remeselné, ale čapované svijany budu na druhom mieste po plzničke.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Domáca akcia jednoznačne Hradby Samoty a zahraničná asi len Obscene Extreme.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Bol tu Ondrey Zintaer alebo Chrup? Asi nie.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
“Nadávať len tak spiči je dosť na kokot.” 7MS Odkaz by som mal, že nech mi pošlú čítatelia peniaze, lebo vela míňam na hudbu, kávu a tabak. Ale to by som bol za úplnú socku, čo? Jebať. Pošlite peniaze.
