I. Aký je príbeh vašej poslednej nahrávky, ako dlho vznikala, čo boli hlavné úskalia a radosti tvorivého procesu ?
Ahoj. Nahrávka vznikala asi jeden rok po vydaní albumu „Artifacts“ (2020). Prešli sme si však v danom čase personálnymi zmenami (gitarista, bubeník), čo nás prakticky na jeden rok zdržalo. Bolo treba sa učiť a skúšať aj staré skladby kvôli koncertom aj nové kvôli nahrávaniu, čo nie je málo. V čase skladania nápady akosi prichádzali sami pri hraní sa so zvukmi. U mňa sa zmenilo hlavne to, že som prešiel zo starého synťáku s disketovou mechanikou (ktorý má síce svoje analógové čaro) na softvér a sample a nápady som vedel editovať o dosť modernejším a rýchlejším spôsobom. Je to úplne íný level a páči sa mi, keď si viem zadovážiť zvuky zo starých synťákov v modernom formáte samplov, škoda, že nie od viacerých výrobcov.
II. V čom sú iné skladby na "Luea" v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou ?
Nie sú odllišné v tom, že sú pomerne rôznorodé. Dajú sa tu nájsť blackové pasáže (so slovom black metal chcem byť na domácej scéne zdržanlivý, aby niekto neposlal havrana s nenávisťou na mňa 😊), pomalé doomové vyhrávky, heavy metalové úryvky a nejaké tie dobovo znejúce úseky. Každá skladba mú svoju podobu a nie je to opakujúci sa podklad, rytmus, štruktúra. Asi zásadná novinka, prvýkrát v našej histórii, je úryvok slovenského textu v jednej skladbe, ktorý na moje prekvapenie zatiaľ najviac rezonuje v reakciách na album (poznámka, rozhovor je písaný 5 dní po vydaní albumu, čiže bavíme sa o prvých spontánnych reakciách). Nechceme ísť týmto smerom, bol to len pokus s Dobšinského úryvkom textu, ktorý sem sadol.
III. Čo plánujete ako kapela v blízkej budúcnosti ?
Predávať CD, minimalizovať finančnú stratu a koncertovať s pokusom stratu ešte neprehĺbiť 😊. A čakaním na prvých hejterov, aby sme nezostali len pri pozitívnych odozvách. 😊
1. Raven of Revenge 2. Salt not more than Gold 3. The One who rides the Dragon 4. Prince of Melancholy 5. Twelve of Everything 6. Black Bird's Beard 7. Love and Stone 8. Farewell
1. Aký silný je motív pomsty na novom albume ? Máš ty nevyriadené účty, resp. niekoho za kým by si poslal havrana z prvej skladby ?
Nebudem sa tu tváriť na nenávistného black metalistu, účty nevybavené s nikým nemám a konfliktom sa vyhýbam, som skôr v ústraní. V každom z nás drieme určite nejaká skrytá nenávisť, ja ju mám k jednému mastnohlavovi, ale nepoďme týmto smerom. Havran z prvej skladby naháňa zaľúbený pár, ktorý sa snaží utiecť a vyhnúť právu prvej noci. Z jeho škrekotu v dostupnej verzii príbehu ide poriadny strach aj tým, na ktorých strane stojí.
2. To že zlato je cennejšia komodita ako soľ je obecne známe - ako sa o tom presvedčili hrdinovia z nového albumu Orkrist Luea (predpokladám, že sa jedná o koncepčný album) ?
Rozprávka o Soľnohrade (skladba “Salt not more than Gold”) je v tomto ponímaní protiklad ku klasickej Soľ nad zlato, kedže obyvatelia istého kráľovstva sú terorizovaní kráľovnou a strigou zároveň a musia pomáhať budovať zámok z vytesaných soľných kvádrov, ktorý sa má lesknúť a vynímať čo najďalej. Načrtli sme havrana, načrtli sme soľ, … mohli by sme pokračovať. Sú to nezávislé príbehy, povesti, v ktorých sa stretávajú príbehy o láske, ktorá nenašla pochopenie tam, kde bolo treba a ktorej osud dožičil iný ako štastný osud. LUEA = Lived Unhappily Ever After. Rôznosť príbehov je spojená len v prekrásnom obale albume, ktorý obsahuje prvky zo všetkých skladieb.
3. Čo symbolizuje drak a ten kto ho ovláda, máš paralely v reálnom svete, alebo vychádzaš čisto z fantasy ?
Je to symbol, resp. protiklad, náprotivok černokňažníka, ktorý sa vykytuje v rozprávkach opakovane ako niekto, kto na jednej strane vládne sčítanosťou, múdrosťou, pomáha svet zbaviť drakov, tým, že ich skrotí a ovláda, na druhej strane je za podivína, samotára a niekoho, koho obyčajný ľud vyhľadáva až keď nie je na výber.
4. Si spomienkový optimista ? Chýba ti niečo alebo niekto z časov minulých ?
Určite. Bezstarostnosť mladosti. Nechcem povedať, že mi to chýba, vieme, že to nemohlo trvať naveky, ale časy kedy som trávil čas v krčme častokrát s hlavou na stole, na koncertoch, na chatách a v prírode majú istú nostalgiu. Skôr mi možno chýba čaro plných koncertov kde bol počet 300 návštevníkov taký bežný standard a dnes nemožné pre kapelu nášho rangu. Ale tiež je to asi normálne, doba ponúka toho viac a koncert nie je jediný spôsob ako sa dostať k hudbe. O tom sme si tu už raz písali.
5. V ktorej skupinke dvanástich by si sa cítil najlepšie - mesiačikovia, apoštoli alebo Dannyho partička ?
Asi mesiačikovia. Žijú vysoko a ďaleko od ľudí a tí ich neotravujú s každou blbosťou 😊
6. Čím si vyslúžil Čierny Vták, aby sa jeho brada stala predmetom skladby na novom albume Orkrist ?
Čierny vták = drozd. Brada čierneho vtáka = drozdia brada. Asi nemusím pokračovať ďalej. Páči sa mi tu hra so slovami a výskytom písmena “B” trikrát. Tu asi len prejdem trochu k hudbe. Hlavná flautová linka pochádza od Jiřího Stivína z rovnomennej rozprávky. Ja som si z nej dovolil len spraviť skladbu ala Summoning, chytľavosťou podobnú ich tvorbe z rokov 95-96.
7. Ktorú skladbu okrem Modlidby pre dva hlasy máš od Elánu najradšej ?
Poznám dve skupiny ľudí – tí, čo majú Elán radi a tí, čo ho nenávidia. Som asi niekde medzi, lebo majú aj skvelé veci aj otrasné. Určite rezonujú v srdciach staršej generácie (som rád, že existuje generácia, v porovnaní s ktorou som ten mladší 😊), pre ktorú boli stelesnením takmer všetkej vtedy dostupnej hudby. Pýtal si sa v predchádzajúcich otázkach akú váhu pre mňa majú spomienky. Jedna sa mi viaže s Elánom a skladbami “Nestíham” (ktorá mi vzdialene pripomína Final Countdown od Europe) alebo “Môžeš ísť”. Možno si čakal známejšie kúsky alebo rezistenciu a havrana nenávisti za túto otázku😊.
8. Čo chceš odkázať čitateľom Jabĺk na záver ?
Aká prekvapivá otázka, a doteraz si sa originalitou držal😊. Vďaka, že držíš tento nenápadný format so širokým a predsa undergroundovým spektrom kapiel, za zaujímavé nie celkom typické otázky (až na túto 😊) a vôbec opakovaný priestor. Pozdravujem hejterov, ďakujem spriaznencom a fanúšikom.
===================
IV. Wer seift die schwarze Schafe ein ?
(viem že toto ohýbanie nemeckých slovíčok s vlastnými pravidlami gramatiky pochopí veľmi, veľmi obmedzený počet ľudí). Správna odpoveď je: ein komunistisches Schwein. Weg mit dem, Richtung Ost.
As I sit in the AuPark foodcourt last week with dr. and Anjou from
The Last Days of Jesus, I contemplate the impromptu history lesson of
the region and its impact being presented to me. Anjou talks in depth of
the Hussites and their importance and how their movement spread
throughout the lands. As I quietly eat my kebab and listen to the
accounts of persecution and conflicts, I realise that the band itself is
living history. TLDOJ has been around since the early 1990s and have
toured extensively throughout Europe, even Russia and USA. Nowadays, in
2023, marking their thirtieth anniversary since their inception (2022,
actually), The Last Days of Jesus have recently released an amazing
15-track compilation of recordings from 1995 to 2007. The songs were
compiled from all of their albums, from their first, full-length album
Arma Christi (1995) to Dead Machines’ Revolution! (2007). This is also a
collaboration with Jablka Daleko od Stromu, a blogspot/label where you
are likely reading this review.
But let’s get to the music. :On Black: leads with the timeless
classic Army of God, one of the catchiest tunes the band have released
to date with loads of Gothic effects and a heavy bass and rhythm
section. This song oozes with creativity and originality, especially
with its witty lyrics and vocals provided by lead singer MaryO. There’s
also a lusty, sexual energy behind it, making it the perfect pilot track
for the album. Of course, in addition to random religious references,
lots of the content throughout the album contains a good amount of
double entendres and sexual allusion in a dark sort of way that only the
TLDOJ could accomplish. And one thing for sure is that The Last Days of
Jesus have always delivered quality production. All of their tracks are
produced at a high level of attentiveness with the smallest of details
placed and positioned towards the audible forefront. And so, each of
their compositions are not only set apart from each other in terms of
originality, but are performed and recorded to the highest of standards.
The skill and talent of each musician is heard right from Arma Christi
and continues to their more recent recordings, with catchy lyrics and
riffs prevailing everywhere. In fact, all of their songs from 1995 to
2007 maintain a certain style in terms of composition and production,
and so :On Black: is the perfect history lesson for both older fans and
those listening to the band for the very first time.
Lyrically, all tracks are dark and heavily sarcastic. Take 1001101:
The Weekend, for example, “Living in a boring world, working on your a
boring dreams... living in a coffin". Or Dark Side of My Mind “Are we so
young or so old to feel the stabs? Are we so cruel or merciful to make
love?”
Musically, all the songs could be the soundtrack of the Halloween or
any of the Nightmare on Elm Street movies. They are all a bit dark and
morbid but in a fun sort of way. It’s like mixing punk and goth and
producing the epitome of dark punk rock. Machine of Calm and Corrupted
are so catchy with their choruses and refrains with their macabre lyrics
sung in dark contrast to their melodies. And this is why I love this
group: it’s a Halloween party that has lasted 30 years. There is nothing
overly haunting or disturbing to the music, it’s just the dark side of
the members’ minds made audible in a fun form of goth’n’roll. Some of my
favourites are Too Weak for Suicide, Connected or Infected and of
course Psycho TV. I also particularly like Looter Do-Gooder, which is
almost a parody of a children’s song.
Overall, I love this album and hope that The Last Days of Jesus will
once again record new material. Yes, the nineties and 2000s have passed
and people move on, and as often as not, life gets in the way.
Marriages, children, day jobs, and so on. But this is an iconic group
that has made waves in the past and has the potential to make more in
the future. :On Black: features so much great music, yet it’s hardly a
“Best of” compilation. In fact, it’s somewhat of a history lesson in
itself, where each song recounts times during a glorious decade not too
long ago, and not at all far away.
=================================
LINKS & CREDITS:
MC Tape The Last Days of Jesus :ON BLACK: released by Jablka daleko od stromu (JBLK-09, 2022, LTD 60) is available here:
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj, Marek Buranovsky jmeno me. Robim to, co mi zivot ponukne a je toho pozehnane! Zatial sa venujem zvukovej post-produkcii filmov/serialov a hudbe.
V tychto dnoch ma najviac zaujima debut kapely Vojdi, na ktorom pilne pracujeme a zaroven finalizujem film reziserky Viery Cakanyovej, na ktorom pracujem ako zvukovy dizajner. Film bude mat premieru vo februari na prestiznom festivale - Berlinale - Berlin International Film Festival.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Vojdi - gitara, spev God and Eve - gitara Raptor Koch Band - gitara, klaves, spev Drt - gitara Srnka - gitara
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Nastroj a aparat stale obmienam ale momentalne je pre mna najlepsi nastroj na svete - Tokai SG, Made in Japan od Luboslava Petrusku.
Dlhodobo uznavam firmu Harley Benton, od nich mam tiez zopar kuskov za zopar centov, odporucam. Najlepsi aparat na svete som zatial este nenasiel ale dufam ze sa to podari v roku 2023.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Nasa posledna nahravka s kapelou Vojdi je singel Godspeed. Tuto konkretnu skladbu sme mali hotovu uz minuly rok ale samozrejme ma osvietilo a prehovoril ku mne velkolepy nahalovany hlas, citujem: "rychlejsie tempo!" a este, ze "the owls are not what they seem". Dalej som uz neskumal, komu ten hlas patril, zavolal som chlapcom, ze to nahrame v rychlejsiom tempe a oni, ze skvely napad, od koho? no... nikto nevie.
Zaklad pesnicky som poslal chlapcom cez internet a potom sme do toho sprtali este v priebehu celeho roka, najma do outra. Mam pocit, ze vacsina pesniciek nadobudne finalny tvar po roku hrania a spekulovania. Vsetky nastroje sme nahravali samostatne v domacich podmienkach.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Ina hudba ale aj vlastna neschopnost. Cize v hlave mam super komplexny riff a kedze ho niesom schopny zahrat, musim ho dostat do hratelnej podoby, co dost ovplyvni vysledok. Raz by som chcel napisat, ze ma pri tvorbe ovplynuju aj ludia, pribehy a emocie, no zatial to tak necitim. Zvieratka mi uz vyfukol Raptor.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Na tuto otazku odpoviem rad, ked vydame album.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Nikdy som nemal hudobne ambicie. Chytam sa prilezitosti a vyuzivam sance, ktore dostavam a nejak to zatial funguje. V sucasnosti samozrejme viac tusim, ako tento hudobny svet funguje a je to samozrejme ovela horsie, ako som si myslel.
Ak by som mal ambicie, tak mozno aj naletim konceptu showcase festivalov. A mozno by som mal drzat hubu a konecne zalozit kapelu, ktora sa presadi aj na festivaloch tohto druhu. Nazov uz mam, kapela by sa volala "Buran Buran". Cize je na case vymysliet fintu, ako sa stat slavnym...
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Boli sme sa pozriet na nasu oblubenu kapelu z Francuzska v Prazskom palace acropolis a po koncerte v noci sme sa s nimi vlamali na kupalisko, po hodinovej session nas cakali policajti ale vsetko dobre dopadlo.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Album s kapelou Vojdi.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Myslim, ze sa tie tvare na vsetkych tych eventoch zacinaju opakovat, takze ak by toto malo byt jedno zo znameni, ze som sucastou domacej sceny, tak ano.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Radost, znepokojenie, euforia, napatie, prekvapko, strach a znova radost. Alebo aj taku reakciu, kedy by si posluchac povedal, ze to bola totalna strata casu.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Vonkajsim vplyvom sa nevyhnem, cize chtiac-nechtiac pri tvorbe podvedome manipulujem s prvkami hudby, ktoru mam rad. Priblizovanie sa k niecomu v ramci tvorby znacne formuje nasu vlastnu identitu. Napr. ak studujem niekoho hru na gitare, tak viem to potom po istu hranicu napodobnit, no nedakozem sa stat tym umelcom a v tomto bode teda "zlyhavam", co dokaze byt obohacujuce, ak teda prekusnem to, ze nikdy nebudem Jean-Paul Belmondo ale len Marek z Presova. Myslim, ze je potrebne co najviac vytazit z tychto "napodobnovani" inych umelcov a potom to vediet dalej ohybat a formulovat do inych kontextov.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
70s alebo 90s? Neznam.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Ani si netrufam povedat, co su dnesne trendy v ramci subkultur ale ked si mozem len tak potrepkat, tak by som povedal, ze ked si pustim Death Grips z roku 2012, tak mam pocit, ze to bude fresh uz navzdy. Ta ich estetika, nadsazka a talent, to je uplne iny kaliber. Myslim, ze ich hudba je stale trendy.
Myslim, ze veci, ktore by mi mohli liezt na nervy ma naopak velmi pobavia a potom si to vacsinou za velkeho huronskeho smiechu navzajom zdielame s Bohom Vajec.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Problem asi je, ze uplne neviem, ako si tuto otazku interpretovat ale povedal by som, ze ak by Milan Mazurek vytvoril nejakym zazrakom fakt nadherne umelecke dielo, bol by som ho schopny akceptovat ale nebol by som schopny akceptovat jeho agresivne spravanie a klamstva.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Zvuk: Dezo Ursiny - Pevnina detstva, Artwork: Vaso Patejdl - Lov na city, Videoklip: Laco Lucenic - Z tych dni
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Imperial Triumphant - Alphaville, Milan Kundera - Nevedomost, Curb your Enthusiasm, Heroes Might and Magic III, Tetovanie nemam a ani ho mat neplanujem ale odporucam mojho kamosa Misa Mikusa, IG: ___bubblegum______ Cokolvek len ne Krusovice.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Domaca: Next festival, Pohoda festival Zahranicna: Ceske diy festivaly maju svoje caro. Jeden jediny som si zatial neoblubil.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Kuly z Desmodu
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Byt chudobny nieje zle, to je len neprijemne.
Music is organized sound. - to povedal organizator zvuku Edgar Varese.
dISHARMONY tvorí dvojica hudobníkov z Bratislavy pôsobiacich vo
viacerých projektoch hrajúcich odnože temnejšej elektroniky. Ryby, ktorý
vedie vydavateľstvo Aliens Production od roku 1997, a ktorý je tiež
majiteľom petržalského tatoo štúdia Aliens tattoo, je
okrem dISHARMONY známy aj z elektro industriálnych projektov Triode a
Oxyd. Dvojku dotvára Headdreamer, ktorý sa stíha tiež realizovať v
rovnomennom ambient elektro projeke. Obaja majú pod značkou dISHARMONY
od roku 2002 na konte rad vydaní či už cez Aliens Production alebo u
zahraničných labeloch v Nemecku, Čechách a USA.
EP Mindhunter je najnovší počin kapely, ktoré vychádza 11 mesiacov po
kompilácii predtým nevydaného a raritného materiálu s názvom Cloned
III. Jedná sa o štvoricu skladieb, ktorú otvára Defekt - atmosférická
inštrumentálka s rozmanitými samplami a beatmi, v ktorej robotický
ženský hlas „Open your eyes, feel the burn“ otvára bránu do rovnomenného
tracku Mindhunter. Tento sa nesie v pomalom dark-industriálnom duchu,
minimalistický prístup v kompozícií skvelo dotvárajú sample a akcent
alebo gradácia pasáží a robotický growl. Tretí v poradí je Flesh, ktorý
sa začína optimisticko-melancholickými akordami, do ktorých sa pripoja
disharmonické vsuvky, sample a beaty, ktoré kontrastujú s počiatočnými
akordami navodením jemnej nervozity – kontrast emócií a disharmónia sú
nástroje, s ktorými chalani narábajú veľmi umne. Záverečný track Dune je
zaujímavý peknou vyhrávkou, na pozadí ktorej sa odohráva technologická
revolúcia. Nedá mi nespomenúť asociáciu, ktorá sa mi vynára pri hlbšom
precítení sklady a je to mix Crockett’s Theme od Jana Hammera šmrncnutý
poctivým old-schoolovým dungeon synthom.
Mindhunter od dISHARMONY je výbornou pripomienkou toho, že EBM a
dark-industriál su stále živé žánre so silným zastúpením na domácej
scéne a nemôžem inak, len odporúčať túto legendárnu kapelu, ktorej
katalóg vydaní si idem s radosťou doštudovať.
I. Aký je príbeh vašej poslednej nahrávky, ako dlho vznikala, čo boli hlavné úskalia a radosti tvorivého procesu ?
Matroš na 4ku sme začali nacvičovať na jeseň 2021. Šlo to dobre, koncerty neboli (kovid atď), takže času sme mali dosť, pristúpili sme k tomu poctivo a s entuziazmom. Nejaké texty dodala Pa(e)tka, pár som vychrstol aj ja a jeden je od AngeL (US). Nahrávalo sa v marci 2022 u Mira Speváka (SPK Audio). Potom nasledovali nejaké tie úpravy a následné zaslanie stôp jednej skladby Adamovi Mičincovi, ktorý sa mal ujať produkcie. Keď nám Adam poslal svoju verziu tejto skladby, bolo v podstate definitívne jasné, že je na to ten pravý. No a skutočne príjemné zimomravenie sa dostavilo, keď nám Adam poslal prvú verziu mixu a masteru celého albumu - vtedy sme si boli istí, že sme na správnej ceste ako sa posunúť o nejaký ten krok ďalej a priblížiť náš zvuk náročnému uchu poslucháča s dodržaním idey mať album „Made in Slovakia“. Trvalo to síce dosť dlho, ale neľutujeme to.
II. V čom je "Demonic-Eyed 4" iný od predchádzajúceho albumu ?
Nejaký žánrový skok tam nie je. Je tam však (teda podľa nás v kapele) krok vpred alebo o úroveň vyššie, čo sa týka vyzretosti a autenticity- viac tam cítiť našu atmosféru. Ďalšia vec - zmena je život. Teda nie že by sme boli s Mirom Spevákom ako producentom nespokojní, ide o to, že po troch albumoch si to žiadalo niečo iné. Nechceli sme však nikoho zo zahraničia - chceli sme zachovať slovenský kolorit našej hudby. Zhodou náhod je Adam Mičinec tuto odvedľa (od Kremnice), takže sme dokonca udržali stredoslovenskú podstatu hehe. Akože nejako extra zvlášť na tom zas nezáležalo, ale na druhej strane - dnes pošleš svoje tracky tisíce kilometrov a nie je na tom už ani nič zvláštne. A my tuto za humnom máme chalaniska, ktorý to dokáže na podobnej úrovni a ešte aj s vlastným originálnym cítením. Takže kua WTF?
Čo sa týka materiálu, tak sme sa snažili už pri nácviku albumu, aby znel agresívne, atmosfericky a nástojčivo, samozrejme závisí aj od zvuku nahrávky, ako sa ti takéto pocity podaria preniesť na ľudí. To mal byť a nakoniec aj bol Adamov prínos. Sledoval som ho už dlhšie – v podstate ma oslovil hlavne produkciou albumu Moronia od Performed. Podľa mňa výborný album, ktorý z mne neznámeho dôvodu zapadol do úzadia. Myslím si, že to mohol byť pokojne slovenský album roka 2021 (zvukovo určite)... BTW Adam je perfektný gitarista, možno asi aj najlepší na Slovensku. Keď raz pôjdeme na Wacken, tak ho požiadam, aby tam s nami šiel hrať HAHAHAHAHAHA. Skôr to však vidím tak, že budeme naďalej vymetať malé kluby a zavšivavené krčmy.
III. Čo plánuje kapela v blízkej budúcnosti ?
Koncerty určite, plus zas sa posúvať v našom osobnom rebríčku na NEDOZIERNE levely kvality haha. Chceme nahrať aj náš piaty album s nečakaným názvom „5“, neviem, či to napokon dáme tento rok, prinajhoršom to bude v ´24om. Potom (alebo presnejšie povedané predtým) chceme nahrať ešte Ep-ko, kde budú 2 skladby, ktoré naspieva Domino z Dadcare/Hecate (aka Dominus Dadcarius), momentálne obohacujúci naše koncerty svojím lyrickým hlasom ala siréna v piatok na obed. Okrem toho tam bude ešte jeden cover od Bathory a celé to máme v pláne vydať spojené s Ep-kom Ohňooký (to vyšlo doteraz len digitálne).
1. Duality 01:50 2. Blood Like Water 02:55 3. Odhoďte zbrane 03:04 4. Inkvizícia 04:00 5. Into The Depths 03:12 6. Ochranca 03:42 7. An Opportunist (feat. Danny Will) 04:10 8. Feťák 03:27 9. Wake Up Call 02:49
1. Ktoré dva extrémy vnímaš momentálne ako najaktuálnejšie ?
Výkriky hlúposti kontra šepkanie (alebo mlčanie) múdrosti na internetoch, hehe. Toto je niečo, čo sa doteraz dialo možno tak po krčmách, kde sa štamgasti niekedy aj pobili. Teraz sa môžu vyšermovať akurát tak vzájomným zablokovaním :D . Proste kokotiny bez nejakého racionálneho zmyslu. A potom ešte VOJNA / MIER. Tento protiklad mal asi byť na prvom mieste, pretože je závažnejší, ale niekedy mám pocit, že pramení z toho prvého.
2. Zmenilo sa v tebe niečo po 24. februári 2022 ?
Vojna vždy niečo v človeku zmení a niekedy ani nezáleží, či je blízko alebo ďaleko. Samozrejme, keď je blízko, tak vzniká väčší psychický nekľud. Mňa osobne dosť ovplyvnila aj vojna v Kurdistane (viď naša skladba Rojava ´19 z 2jky). Veľmi fandím Kurdom a ich snahe o lepšiu a rovnostárskejšiu spoločnosť, takí však nie sú veľmi obľúbení u diktátorských megalomanov, ktorí sami seba vidia na piedestále sveta a ostatní sú pre nich len štrkom pod kanadami ich vojsk. Ukrajinci to majú rovnako ťažké ako Kurdi. Vojna je vojna a je jedno, či sa vedie za myšlienky neokolonializmu alebo pod rúškom náboženstva (viď Islamský štát). Brániť sa je však sväté právo napadnutých a ak napadne niekto mňa, tak nech mi nikto kurva nevraví, že sa mám vzdať- to sa rozhodnem ja sám, čo budem robiť!
Takže zhrnuté a podčiarknuté: každý sa má právo brániť a zabezpečiť si prostriedky na svoju ochranu. Však keď môžeme cez hranice obchodovať so zvieratami na jatky (sic), tak prečo by sme nemohli predávať zbrane...? Myslím, že na to dokonca existujú aj nejaké medzinárodné rezolúcie, ale aj keby nie, tak sa má obeť vzdať? Keď chlap doma otĺka ženu, tak sa s tým má ona zmieriť? Naozaj? Som pacifista, ale len do okamihu, kým mi niekto nepriloží nôž na krk. Tento názor môže vyvolať nevôľu, ale pochopme, že kým sa nebudeme vedieť vcítiť do utrpenia ostatných ľudí/tvorov, tak nám zostáva jedine nezáujem a následné násilie.
3. Dá sa bez zbraní a obranných dohôd žiť bezpečne ?
V prvom rade by mali odhodiť zbrane tí, čo útočia. Logika vraví, že bez útočníka niet agresie. Na druhej strane, ľudské ego má okrem iných aj tú zlú vlastnosť, že sa chce rozpínať. Ako teda zastaviť túto chorú rozpínavosť a megalomániu? Chlebom (ako vravel Ježiš)? Alebo ešte silnejšou zbraňou? Ťažko čakať, že útočník odhodí svoju zbraň... Prečo by inak útočil? Takže podľa mňa platí - neútoč, ale ak sa na to cítiš, tak sa v prípade útoku bráň. A ak máš už nastaviť druhé líce, tak si ho aspoň opancieruj. Bojovať sa bude bohužiaľ vždy, ide o to, aby sa ľudia mohli slobodne rozhodnúť, či chcú bojovať aj mimo svojho územia. Je napríklad momentálne nereálne, aby tu u nás niekto vyhlásil mobilizáciu a poslal mobilizovaných bojovať do zahraničia o územie, ktoré chce pripojiť. To by mu asi neprešlo. V Rusku? Žiadny problém, stačí vytiahnuť pesničku o historickej neprávosti. Takže - každý si musí urobiť poriadok na svojom dvore. Na záver tohto odstavca - Kto útočí, musí čakať aj odvetu. A... Keby som bol vedúcim Zemegule, tak zavediem regulu o možnosti vojaka odmietnuť bojovať mimo územia svojho štátu. ALE TO BY MUSELI ZMIZNÚŤ Z POVRCHU ZEMSKÉHO VŠETKY IZMY, VYPATLANÉ MOZGY A MEGALOMANI!!!
4. Kto plní funkciu inkvizície v 21. storočí ?
Fašounsko-komoušské sračky v kombinácii s katolicizmom. Môja láska k slobode rozhodovania mi škrípavo radí tolerovať aj tento smer rozmýšľania. Na druhej strane- tolerujú oni môj spôsob rozmýšľania? Kde je tá hranica, keď sa moja tolerancia mení na boj o udržanie práva myslieť si svoje a aj konať tak? Prečo by som napr. ja nemohol žiť v registrovanom partnerskom spolužití s mojou priateľkou, však ja im nebránim v sobášoch? Že to nie je v súlade s Bohom? Ahá, tak ok, nebudem tak žiť, ale zároveň žiadam zrušiť katolícku cirkev, pretože tá tiež nie je v súlade s Bohom. Toto sú akože argumenty hodné 21. storočia? Katolicizmus je na Slovensku zakorenený veľmi hlboko. Sme napríklad jedineční v ponímaní klérofašizmu a klérokomunizmu (viď birmovaní komouši atď) - čo sú filozofie hlásajúce v podstate antikresťanstvo/antináboženstvo a neexistenciu Boha (dialektický materializmus). My si však všetko preonačíme na svoj obraz. Katolícka cirkev je okrem toho aj veľmi bohatá a napriek tomu ani len nepotrebuje najlepších právnikov, keď jej kňazi spáchajú pedofíliu, pretože sa to pred súd ani nedostane. Celkovo vzaté - celibát je chujovina proti prirodzenosti človeka a katolícka cirkev ho udržiava len preto, aby sa nedelil majetok. Toto je budovanie dôveryhodnosti? Ježiš sa už dávno na kríži otočil do polohy, ktorú poznáme z metalových albumov, čo sa na to nemôže pozerať rovnakým uhlom pohľadu a oni ho majú stále plnú hubu (bez ohľadu na to, či existoval alebo je len rozprávkou).
5. Čo nás čaká pri páde do ešte väčších hĺbok ?
ODRAZENIE SA OD DNA. Skladba Into The Depths je pokračovaním lovecraftovského mýtu o Dagonovi. Veľmi ma oslovuje mystika mesta Innsmouth a jeho obyvateľov s rybími črtami. Tú poviedku Tieň nad Innsmouthom odporúčam každému a musím kvitovať Pa(e)tke, našej textárke, že si ju prečítala a takto pekne ju zhmotnila už v treťom texte. No ale hlavne napr. Godzilla je proti Dagonovi múka, môže ísť akurát tak handry fajčiť haha. Dagon má tie správne grády a predstava nekonečných oceánov a stratených miest v ich hĺbkach vzbudzuje v suchozemcoch skutočnú hrôzu. ...A ako písali v jednej múdrej knihe - v každom z nás je trochu z ryby.
6. Vnímaš niekoho alebo niečo ako svojho ochrancu ?
Moja priateľka si ma chráni :D. Čo sa týka fetišov a amuletov - v tomto som racionalista, takže nie. Z „náboženstva a duchovna“ ma najviac oslovuje šamanizmus, ale chápem ho asi trochu inak ako väčšina moderných šamanov. Šamanizmus je pre mňa schopnosť byť pragmatikom v správnej chvíli a nasmerovať svoj život alebo život niekoho určitým správnym smerom a zároveň neškodiť. Ďalšia vec - pre mňa neexistuje ultimátny šamanizmus - som si istý, že správny šaman uznáva každú metódu, ktorá pomáha pri riešení problému - nie len tú svoju.
Čo sa týka Ohňookého v texte skladby Ochranca a vízie slovanského božstva menom Černoboh, tak k tomu len toľko, že nejde o vzývanie panslavizmu a ani jeho uprednostňovanie. Charakter Černoboha je pre mňa zaujímavý kôli tomu, že je to postava temná a mystická, strážiaca planiny podsvetia a naturelovo vyrovnaná, v podstate antitéza- proste žiadna mainstreamová celebrita. Všeslovanstvo je rovnaká fikcia ako napr. Dagon, kresťanstvo alebo neofašizmus. Je to ideová zbraň ako každá iná. Chápem, že pre niektorých je to romantická predstava, všetci Slovania pohromade, ale kurva - aj medzi nimi sú rôzne názorové prúdy a ak sa chceš teda s niekým spojiť a pomôcť veci, tak sa spoj so svojím susedom z vedľajšieho domu/vchodu - on to určite viac ocení, keď mu pomôžeš - treba konať lokálne, nie si egá mastiť ideologickými žvástami...
A ďalšia vec - aby bolo jasné - máme tieto texty o Černobohovi zo slovanského panteónu, ale kde je napísané, že to je bytostne téma vyhradená len pre niekoho? Ja jednoducho nemôžem prenechať tak výbornú metalovú tému nazisračkárom, ktorí si ju chcú privlastniť. Mytológia má patriť všetkým.
7. Sú pravidlá a zásady na to, aby sa porušovali ?
Áno a nie. Budem porušovať zásady, ktoré ma bezdôvodne obmedzujú a naopak - obmedzím sám seba, ak to má niekomu pomôcť. Je to môj vnútorný etický kompas. Myslím teraz skutočnú férovosť voči sebe aj druhým a pocit vlastného naplnenia, nie to, že napr. niekoho ojebkáš o lóve a si šťastný, že si vďaka tomu za vodou. Takže treba porušovať zásady, ktoré pred teba bezdôvodne položila spoločnosť a brzdia tvoj sebarozvoj / netreba porušovať etický kódex, ktorý v sebe nosí každý psychicky zdravý človek.
A ak narážaš na text v skladbe Oportunista, tak k tomu len toľlko, že aj naša história je plná ľudí, ktorí napr. v ´41 schvaľovali útok na Sovietsky zväz ako komunistickú hrozbu pre Európu a neskôr v ´48 zamenili „Na stráž“ za „Česť práci“. Mnohí sa z toho „poučili“ a spravili niečo podobné aj v našej dobe- využili príležitosť. Horšie je to, že veľká časť obyvateľstva ich ani nevie identifikovať.
8. Bez čoho si nevieš predstaviť svoje normálne fungovanie ?
Duchovne - bez lásky, bez priateľstva, bez hudby a materiálne - bez vzduchu, vody a jedla. Nevyhnutné drogy. Sme obmedzení hranicami, ktoré nám udáva realita, či už fyzická alebo psychická/duchovná. Je na nás ako sa s tým vysporiadame a skúsime tie hranice upraviť poprípade zlomiť, posunúť alebo aj posilniť. Je to naše rozhodnutie a tak to aj musíme prijať. Ale vždy máme na výber. Viem, že existujú výhovorky typu obmedzujú ma, nie sme tu slobodní a podobne... Ale... fakt nie sme? A kde budeme alebo kedy? Musíme žiť priamo teraz a tam, kde sme schopní zájsť vlakom, autom alebo pešo...A keď tam odídeme - bude to lepšie? Ak áno, tak hor sa tam! Nič menej, nič viac... To je hranica prírody a my sme príroda. Moja hranica môže byť môj problém ale aj moja výhoda. Spôsob života nám určuje mantinely a keď si ho zvolíme správne a sme s ním vyrovnaní, tak vtedy môžeme byť aj slobodní.
Mimochodom, skladba Feťák je o niektorých chlapcoch z našej politickej scény (hlavne o jednej dvojici, ktorá svojho času aj ministrovala- určite uhádnete ktorí sú to) :D .
9. Ktorá udalosť ti naposledy "otvorila oči" ?
Keď to zabalil Slayer :D. NAOZAJ VEĽKÁ NEPRÍJEMNOSŤ hehe. Bol to budíček, že aj kapela ich rangu raz skončí (Škoda toho Hannemana). Väčšinou nám oči otvoria práve tie nepríjemnejšie udalosti.
Samotný text skladby Wake Up Call napísala AngeL z Floridy, myslím, že je to príbeh z jej života, pravdupovediac úplné konkrétnosti nepoznám- proste mi to prišlo ako dobrý nápad dať na album text niekoho, komu sa naša hudba naozaj páči. Je to autentické a v súlade s mojím HC myslením.
============================================================================ IV. Slovo na záver.
Si frajer, že si si vypočul dôsledne náš album aj s textami. Veľmi si to vážim a naozaj to pre mňa niečo znamená. Dobre robíš tie Jablká.
2023 has started a bit on the stormy side, literally in fact, with
rain and high winds and endless grey skies. The world is no better off
than it was in 2022. And although there may not be much or any hope left
for us, at least we have grindcore. And thank God for the Zvolen trio Jakubysko with their new, mesmerizing s/t release right on the precipice of the
eve of this new year.
s/t begins in high gear with Nezvaný hosť (Univinted Guest), a
full-throttle assualt of drums, guitar and bass that is reminiscent of a
barbarian invasion gone amok. It’s a brilliant tune that lasts for just
over a minute. The fury continues with Dotyk smrti (Touch of Death) and
Robota IV (Work IV), two highly charged tracks that give new meaning to
the genre powerviolence. But then things slow down a tad (a very wee
bit in this case) with Skurvená moc (Fucking Power), the longest track
on s/t (2:51), yet with no less intensity than the previous ones. Most
of the songs are tight and cleverly written with masterful combinations
of high-speed drumming and guitars. But time to time there are breaks in
the chaos and the guys take short breathers at moments to regain
energy, such as in Hlupáci (Crazy People) or Obete drog (Victims of
Drugs), although these moments of lucidity tend to last for split
seconds.
The rest of the album is good, heavy-weight music that combines
catchy riffs and original ideas. Songs like Tieň (Shadow), Hlavolamy
(Mind-bender) and Tmavý kút (Dark corner) all stay true to the fastcore
genre with none of them lasting more than a minute and a half. The
production is top-notch with a very clear and crisp sound, and nothing
gets drowned out or is overly distorted. I think that this album will
not disappoint any fan of grindcore, since all the songs are
skillfully played and timed. Definitely can’t wait to see these guys
live in 2023!
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Spititel: Jsem entita lebedící si v nekonečném hulení jointů, poslouchání progrocku a synthwave a vzhledem k blížícímu se závěru roku si taky užívám lenošení a nabírání sil na rok následující. Tudíž se nezajímám nějak moc o nic, sleduju doma anime, prokládám to hraním Cyberpunk 2077 a čtením knih.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Spititel: Prozatím se věnuji primárně kytaře, seznam kapel ve kterých jsem působil nebo působím nebude patřit k nejkratším, můj záběr je hodně široký. :-)
Forgotten Silence - tahle kapela hraje tak nějak od všeho trochu, nelze to popsat jinak než HUDBA Somnus Aeternus - doom metal Kandar - grindcore Pačess - heavy metal The Book - heavy metal
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Spititel: Aparátový park si buduju už nějaký ten pátek a momentálně nejčastěji využívám Engl Savage s bednou Orange, pak podle potřeb kapel střídám klasický pedalboard s krabičkovými efekty s multiefektem Line 6 HX Effects. Zkreslený lampový zvuk Englu pak občas dokrmuju jinými krabičkami (typu Ibanez Tube Screamer), ale většinou se to odvíjí od zvukových potřeb té dané kapely. Nástrojů mám celou řadu, ale momentálně mě lze nejčastěji vídat na pódiu s kytarami PRS SE (na americký originál se mi zatím nepodařilo našetřit) :-)
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Spititel: Hadí Mord původně začal v roce 2018 jako thrash metalový projekt, který se ale postupně ve zkušebně vyprofiloval v death metalové těleso. Zkoušeli jsme původně ve třech lidech v sestavě Babihněv (zpěv), Kantörr (bicí) a já s kytarou. Ze začátku jsme zkoušeli velice sporadicky, ale časem se náš styl práce celkem ustálil a když jsme potkali basáka Conana a začali zkoušet ve čtyřech, tvorba nabrala rychlé obrátky.
Dejme tomu první půlka alba se krystalizovala tak dva roky, a druhá půlka se dodělala během krátké doby po nástupu Conana do kapely, asi svěží vítr udělal své. Seděl jsem pak několik víkendů zkouřenej u svého počítače a dával do kupy riffy. V podstatě jsem byl schopen klukům poslat hotová dema a na zkušebně už jsme tomu dávali jen fyzickou podobu, občas se struktura změnila, kluci si na svých nástrojích vymysleli své party.
Šlo to celkem rychle a bezproblémově a celkově na to rád vzpomínám, víkend ve studiu Davos kde jsme to u Otyna nahrávali patří k jedněm z nejlepších jaké jsem zažil. Co se týče spolupráce tak je tu již zmíněný Otyn, pak malíř Crazy Dan, který připravil bezkonkurenční artwork, a Lukáš Prskavec nám tu grafiku poskládal celou dohromady. Velké díky patří také za podporu stínovému členovi Kubovi, Lukemu a Denisovi (oni už vědí za co).
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Spititel: To těžko říct. Věnuju se různým stylům, ať už aktivně nebo rekreačně, prakticky neustále mi v hlavě něco hraje, a pak sedím, napadne mě nějaký motiv, tak sáhnu po kytaře, a zkusím to převést do reality, a pokud se mi dostatečně líbí, začnu s ním pracovat, vytvořím si demo, přidávám a vrstvím a pak to někde zkouším uplatnit. Existují skladby, které jsem napsal když jsem truchlil pro mrtvého psa. Můj život provází hudba prakticky neustále, takže zjednodušeně řečeno mě může ovlivnit naprosto cokoliv.
Pokud bych měl mluvit čistě o Hadím Mordu, tak pro mě je to inspirativní především díky temné až zlověstné atmosféře, navíc jsem taky doomař, tudíž plíživé riffy mi nejsou cizí. Zároveň tu temnotu rád podkreslím pořádnou dávkou agresivity. Spousta lidí považuje death metal za primitivní řvaní, ale pokud si člověk dá práci a proposlouchá se zásadními deskami přelomu 80. a 90. let (ať už se bavíme o evropských či amerických kapelách), zjistí, že každá kapela měla svůj specifický ksicht a atmosféru, jakožto kytarovou práci, a to všechno dohromady mě hrozně ovlivňuje. Navíc se textově pohybujeme v době, kterou považuju v našich dějinách za hodně temnou (hluboká totalita), a lidé jsou idioti a velice rádi zapomínají na nesvobody a hrůzu totalitních režimů. Z toho je člověku zkrátka na blití, a jak jinak tu frustraci dostat ven, než temným, agresivním death metalem.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Spititel: Beru album "Smuteční slavnost" jako celek, nic bych nevyzdvihoval v pravém smyslu slova. Pokud mi ale při hraní opakovaně naskakuje husí kůže, tak při skladbách "Smuteční slavnost", "Den sedmý, osmá noc" nebo "Adelheid". Tady se propojení hudby, textu a atmosféry pro mě stává absolutním.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Spititel: Vždycky jsem chtěl bejt rocková hvězda :-) Jaká je realita si asi dovedeš představit, je jako každá jiná. Každý ráno se jdu vysrat, občas musím použít štětku, řeším pracovní povinnosti a každodenní běžný srance, a ve volných chvílích se věnuju hudbě. A taky přítelkyni. :-)
Co se ambicí týče, z obláčků už jsem dávno spadl na zem. Chci hrát dobrou hudbu s lidmi, se kterými je mi dobře. Když se povede nahrát album a někomu se bude líbit, tak super, ale že bych se musel někam hnát aby "ze mě něco bylo", to už mám asi nějak za sebou. Pokud se má něco stát, tak se to stejně stane.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Spititel: Každá zkouška, nahrávání či jen návštěvy hospody je zážitek. :-) Co taky čekat, když se kolem nás vznáší opar kouzelných bylinek téměř neustále :-)
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Spititel: Nenechat se vyhodit z práce, věnovat se nadále kapelám, nenechat si utéct snoubenku a zrekonstruovat barák (a následně si v něm zařídit zkušebnu hehe :))
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Spititel: Jsem hudebně tak rozkročen napříč žánry, že se nepovažuju za součást žádné scény.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Spititel: To je hodně zvláštní otázka. V podstatě jsem na ni ale částečně odpověděl při otázce ohledně vlivů. Když člověk hraje muziku jako je Hadí Mord, tak asi není úplně primárním účelem se někomu dostat do kalhotek :-) Připomenout hrůzy totality, vzdát čest klasickému death metalu, pobavit sebe i lidi, a vyflusat ze sebe přebytečnou frustraci. Tak by se to dalo definovat v rámci Hadího Mordu.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Spititel: Jak jsem již zmínil, tvorbu Hadího Mordu beru jako takovou zdravici klasickému death metalu. Já jsem člověk, který se při skládání hrozně snaží vyhnout klišé (aspoň ze svého pohledu), ne že bych tvořil něco neuvěřitelně originálního, ale snažím se vzít základ žánru, jak ho vnímám já, a překroutit ho podle sebe. Přehrávat etudy jako cvičená opice dokáže každej, ale vtisknout nějaký ksicht svojí tvorbě, to už je kumšt. A o to se snažím já. Nestydím se za to, z čeho při tvorbě vycházím, ale zároveň chci, abych tam nechal nějaký svůj otisk.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Spititel: Nostalgii nebo sentiment cítím skoro za vším. Vždyť já při poslechu hudby téměř nejdu za rok 2010. :-) Jsem velkým milovníkem let sedmdesátých a osmdesátých, a vlastně i devadesátých. Já jsem se narodil v roce 90 takže jsem toho spoustu neviděl ani nezažil, ale moji spoluhráči v kapele/kapelách, kteří jsou mnohdy starší o více jak deset let naznačují, že bych mezi ně v 90. letech zapadl. To od takových kmetů docela potěší, ne? :-) Hadí Mord je v podstatě revival takové 90. puberty, i vzhledem k tomu, že Babihněv a Kantörr v 90. letech spolu už kapelu měli, ale časem se rozpadla. Když jsme dali dohromady Hadí Mord, tak to byl takový jejich reunion :-) Navíc jsme momentálně přibrali druhého kytaristu, který s Topim sdílel v 90. letech kapelu též.
Takže asi tak, mrzí mě, že jsem ty 90. nezažil v plné síle tak jako jiní mí spoluhráči, ale s tím člověk nic nenadělá. Že bych byl vysloveným fanouškem retra se říct nedá, ale je mi sympatické, že spousta mých vrstevníků a především lidí mladších se našla v staré škole metalu místo v djentových, deathcorových a podobných vlnách. Připadne mi to opravdovější a živelnější. Pochopit ducha a sílu "staré" hudby je podle mě cennější než umět precizně nasolit dvacet variací sweep arpeggia do deseti vteřin a říkat tomu "sólo", ale každému co jeho jest.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Spititel: Každá subkultura má věci, které jsou mi sympatické, a zároveň takové, které mi pod vousy moc nejdou. Jak jsem již zmiňoval, necítím se být součástí žádné subkultury, vyzobávám si to, co se mi líbí. Jestli je mi z něčeho smutno, tak z toho jak se dneska interpreti zaměřují na to, aby ročně udělali pět singlů, šest videoklipů, sedm playthrough videí a měřili svůj úspěch v počtech přehrání na Spotify. Já jsem hrozně rád, když tu tvorbu, určitou etapu svého života uzavřu větším celkem, dlouhohrajícím albem nebo EP, takže tomuto přístupu až tak nerozumím, asi je to tím, že jsem vyrůstal na albech 70. a 80. let a to se skutečně dělala velká alba, kolikrát koncepční, tak na takový to singlový hraní moc neslyším.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Spititel: Když mně to (z jakýhokoliv důvodu) připadne debilní, tak to vypnu a už se k tomu nevrátím.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Spititel: Za poslední rok mě baví Gride, Faüst, shallov., celkově miluju Lvmen. Taky bych upozornil na demáč mladičkých borců Mörghuul, jejich blackthrashspeed koktejl je něco co v našich luzích a hájích chybělo.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Spititel: Album: M83 - Hurry Up We're Dreaming Kniha: Haruki Murakami - Norské dřevo Film: John Carpenter - Věc Seriál: Stranger Things - 1. a 2. série Hra: Final Fantasy VII (1997)
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Spititel: Těžko říct, letos jsem nejel ani na jeden festival protože jsem na to zkrátka neměl náladu. Pokud si budu chtít příští rok někam zajet tak asi na Obscene Extreme nebo na Metalgate Czech Death Fest.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Spititel: Rád bych si přečetl rozhovor s Mikou Koffinem (Slať) o problematice overdrive pedálů v tvrdé muzice. :-)
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Spititel: Dobrý hulení ještě nikdy nikoho nezabilo.
Berlin Manson - Život končí ked’ máš trinást (EP 2022)
by Flork
First of all, Happy New Year to everyone. 2022 was a tough year for
many of us and, despite the ills of the world, I want to send a positive
message to everyone. I want all of you to know how much I enjoy
listening to your music and having the honour of writing the reviews of
your releases. I’ve heard so much amazing music the past year and still
can’t believe that I get to experience all your creativity and talent,
often before much of the public gets a chance to hear it too. And I have
to say that despite all the evil and hate that has emerged around us,
it is you who keeps me going. And for this, I thank you immensely and
look forward to the year ahead and the great music I’ll continue to
hear. Yet on that note, as I read the events that took place in Skalica
back in December, I am sick to my stomach. If you follow my FB page, I
previously posted a newspaper article about how the lead singer (Adam
Dragun) of Berlin Manson received a broken jaw because the band had hung
a pride flag in support of the LGBTQ community. And despite this, he
continued on with the show, performing the entire set despite the blood
and angony. Now if that isn’t true dedication, then I don’t know what
is. A broken jaw won‘t stop the fight against homophobia, and this is
exactly the type of punk spirit that gives us all hope. The show must go
on.
Život končí ked’ máš trinást is a 5-track Ep of experimental,
post-punk, electro-bass music with loads of sequences and duo vocals.
Actually, it’s not completely experimental as many of the songs have
been fine-tuned and are ready for play on stage. The production on Život končí ked’ máš trinást is also first-class and not overly mixed or
saturated by noise and filler. Songs like Plamene (Flames) and Nenavidím
všetko čo nie je punk (I Hate Everything That isn’t Punk) lead things
off and listeners are given a taste of their style. Firstly, it must be
noted that the vocals are predominantly rap with a twist of punk. It may
seem strange to call this act a punk group, but in fact, it really is.
Just listen closely to their messages and the anarchy expressed in their
articulation. I mean, it’s far away from the Sex Pistols or Green Day,
but the heart of each song is true punk. Actually, they remind me
somewhat of the group Edův Syn in genre, yet still original and
creative in their own style. If you check out any of their performances
on Youtube, you would undoubtedly want to go to one of their concerts.
My favourite is Kulturny Kapitál, the shortest track on the Ep with a
pop-synth melody and heavy bass beat. Adam delivers his message of
anti-violence in what seems like one long sentence that repeats itself
several times. By the way, all of the tracks are sung in Slovak so the
Ep may not catch the attention of international listeners, but I doubt
that Berlin Manson has any intention of reaching across its borders at
the moment. There are enough problems here in Slovakia that the group
needs to deal with first. And with all the fun and energy of their
music, it’s also heartwarming to know that these superheroes are not
just fighting on the right side of humanity, but also fighting for it. Život končí ked’ máš trinást gets a 10 out of 10 in my books, not just
for its ability to make me want to get up and dance, but because of its
true punk spirit and ability to send strong messages to the evil side of
our society.
I. Povedz mi niečo o tvojej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval?
Nahrávka vznikala postupne od roku 2020 až dodnes. Celý album som zložil, nahrával a mixoval sám, tak ako aj predchádzajúci album. Na albume sa mihli depresívny chlapci z domácej pôdy, ελέφαντας z Theatre of Human Woe a Pilgrim zo Suicidal Solitude. Obaja na albume zanechali svoju jedinečnú stopu a dali songom poriadne grády či už vo forme spevu alebo na nástrojoch.
II. O čom pojednáva "Sleepwalking through life" a v čom je iný od predchádzajúceho albumu ?
Album sa volá v preklade "Námesačný kráčam životom" a je to konceptový album v ktorom sa vraciam do doby dospievania. Celkovo sa zameriavam na pocity a udalosti z toho obdobia. Posledné roky mám takú divnú nostalgiu na to obdobie a dlho som mal pocit, že by som mal o tom spraviť album. Niekedy mám pocit, ako keby to bol len sen a ja som len námesačne blúdil. Dosť ťažko sa mi to opisuje slovami. Každá pieseň je svojím spôsobom iná a oproti poslednému albumu "Samovražda je nákazlivá" je viac atmosferický a celkovo má iný charakter.
III. Aké máš očakávania od nového albumu ?
Pravdu povediac, tak ako pri prvom albume, nechám sa prekvapiť ako bude prijatý. Pre mňa je hlavné to, že som dokázal hudobne zhmotniť svoje pocity.
V dobe ktorú opisujem na albume som mal pocit, že každý deň bol monotónny a v konečnom dôsledku mizerný. Ako nikdy nekončiaca slučka rovnakých udalostí, na rovnakých miestach s rovnakými ľudmi. Dnes žijem úplne inak lebo viem, že to tak byť nemusí, ale vtedy to bolo všetko inak.
2. Čo sa stalo v dňoch nie až tak minulých ?
V piesni spomínam na miesta, ľudí a udalosti, ktoré sú dnes už len spomienkou. Niekedy by som povedal, že zlou, ale vekom mám pocit, že možno svojím spôsobom aj dobrou. Veľa z tých miest už ne-existuje a veľa tých ľudí tiež nie. A čo sa vtedy dialo? Blúdil som, spoznával som, padal som a nakoniec sa vždy nejak pozviechal.
3. Ublížil by si niekomu ?
Touto otázkou narážas na pieseň, ktorá je na albume najosobnejšou a pojednáva o tom ako som ubližoval sám sebe, iným a naopak oni ubližovali mne, či už vedome alebo nevedome. Pieseň slúži aj ako metafora na moje plytké vzťahy, úteky z reality a mladícku naivnosť. Je v nej toho zakompovaného trochu viac.
4. Čo u teba predchádza hroznému rozpoloženiu mysle ?
Táto pieseň je o zlých stavoch, ktoré som mával dosť často a žiaľ často aj s čistou hlavou. Niekedy taký stav chytím aj dnes, takže to viem dosť vierohodne zhmotniť do piesne. Rozdiel je v tom, že dnes mám na to úplne iné dôvody a viem to využiť na tvorenie.
5. Si fanúšikom účinkov omamných látok ?
Pravdu povediac som ten typ človeka, ktorý si vie veci vychutnať, ale ich aj prežívať a pre náchylnosť na závislosti sa im musím vyhýbať. V tej dobe som rád skúšal, ale vďaka tomu som spoznal aj ich temné zákutia a rýchlo pochopil, že prečo to nikdy nedopadá dobre. Patrilo to k tomu, ale som rád, že je to už len spomienka. Niektorí ľudia tam ešte ostali a dnes je na nich dosť smutný pohľad. Ja som tak nechcel skončiť.
6. Máš opakujúce sa nočné mory ?
Klamal by som keby poviem, že nie, ale asi nebudem sám. Od dospievania trpím insomniou ktorej sa neviem zbaviť. Niekedy sú tie noci ako zo zlého filmu, ale už to neberiem nejak tragicky. Naučil som sa s tým žiť.
7. Aké vnemy alebo asociácie ti dokážu privodiť stav kľudu ?
Najviac zo všetkého ma teší môj syn a ak by bolo niečo čo by som chcel aby pretrvalo navždy, tak je to aby ten vzťah, aký máme teraz trval navždy. Ale to je asi len na nás. V tej dobe som si ani nevedel predstaviť aké to môže byť úžasné byť otcom.
