#42 0n0. Experimental doom metal z Bratislavy. Odpovedá ∀ (gitara).

  Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozm ýš ľ aš v t ý chto d ň och ? Som ∀, v 0N0 prevažne obsluhujem gitaru. Pred letom sme doko...

Monday, August 31, 2020

#20 Krutá Zima. Orthodox disbeat z Bratislavy. Odpovedá Kubo (bicie).


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Kubo, v Krutej Zime a v Adacte hrám na bubny. V týchto dňoch ma najviac zaujíma tréning boxu.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Okrem KZ, hrám v Adacte, predtým dávno dávno som hral v Davovej Psychóze, ešte predtým v Hell on Earth a niekoľkých ďalších obskurnyýh skupinách z éry praveku BA hardcorovej/punkovej scény. Vždy len na bicie - nie som veľmi talentovaný čávo.


Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)

Bubny ktoré som mal na začiatku hrania to by bol samostatný príbeh… kupoval som ich od Joža Sokola a kedysi, ešte v 80-tych rokoch na ne hrávala Zóna A. Vtedy ešte boli normálna kapela. Od roku 1998 až do roku 2020 som hral na bicich Tama Rockstar, ktoré som kúpil od Martina Šebena, výborného bubeníka a skvelého chalan, za ktorého som nastúpil do Davovej Psychózy. Tie bicie si zažili svoje, ale sú ako starý bavorák, z ktorého sa ti pred očami postupne stáva veterán ale nedokážeš sa ho zbaviť. Až tento rok som si kúpil z druhej ruky zánovnú sadu Mapex Saturn (séria III). Sú celkom fajn, ale tieto nové priemery prechodov (tomov) ma strašne serú, bubny sú malé a aby z nich človek dostal hlboký a dostatočne dunivý tón, musí blanu podladiť na maximum, plus keď sa človek za bicími rozblázni (čo sa mi stáva takmer vždy), tak občas treskne po ráme namiesto blany (20 rokov som hrával na prvom tome čo mal 12 palcov, a teraz je tých 10 palcov rozdiel, ale zvykám si)
Činely sú samostatná kapitola, opäť vďaka môjmu neandertálskemu štýlu hrania: mením ich cca každý rok. Teda crash činely, keďže hi-hat a ride vydržia dlhšie. Môj úplne najlepší činel aký som mal bol Meinl MB 20, 18 palcov – nielen že znel úplne famózne, ale aj vydržal nemilosrdné d-beat mastenie suverénne najdlhšie zo všetkých ostatných značiek a modelov čo som skúšal. Naopak, veľké sklamanie bola rada Zildijan Avedis: mal som 2 crash činely (tuším 18 a 19 palcov) a oba praskli, jeden po mesiaci v strede (!) a druhý cca po 3-4. Zildijan Avedis už nikdy. Na druhej strane, veľmi rád by som vyskúšal radu Zildijan K, ale ta je mega drahá…Možno raz. Veľmi rád mam radu Paiste 2002, majú taký zamatový zvuk (aj keď sa nie veľmi hodí k tomu žánru čo hrám). Meinl je tiež celkom fajn. Vela crust/punk/metal bubeníkov hra na Paiste Rude, tie sú tiež celkom fajn.


Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?


Haha, ani mi nenapadlo že slovo “kariéra” sa dá použiť v jednej vete v súvislosti s mojim hraním. Asi najpozoruhodnejšie je že mam 44 a stále hrám, to pokladám za svoje suverénne najväčšie víťazstvo. Všetky zážitky keď hráš koncert a vidíš že ľudia si to užívajú naplano a bláznia sa – to je na tom najlepšie. Alebo keď môžeš občas kukať z backstage na svoju obľúbenú kapelu, prípadne keď chodíš na koncerty a fesťáky ako muzikant a tým pádom máš spanie, jedlo a pivo a vstup do backstage….to ma baví. OK teraz mi napadlo: najpozoruhodnejšia vec, na ktorú som aj trošku hrdý je, že som sa naučil hrať s metronómom a že viem zahrať blastbeat s jednou šlapkou na 185 BPM. Chcem sa dostať na 200, uvidíme. Pre naozaj dobrých bubeníkov je to samozrejme smiešna kokotina, ale ja zrejme nie som “naozaj dobrý bubeník”, takže sa teším aj tohto mála.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Koľko máme miesta? To je otázka tak na 20 strán. No tak nič. Skúsim byt stručný aj keď to neviem. Začnem od konca: Moja kapela (teda KZ) fungovala cca 2010-2020 aj to s dlhými pauzami, a bohvie či ešte niekedy bude. Ak by som mal odpovedať za Adactu, tak to by som sa musel veľmi rozpisovať.
Ad “môj hudbobný vývoj“: budem písať v odrážkach inak sa rozpíšem na dlho.
 

1990: okolo roku 1989 som sa dostal k metalu (Najprv Iron Maiden, neskor Metallica, Slayer, Sepultura, Death atd.) a tieto veci mam dodnes veľmi rád. Neskôr som sa dostal k hardcore-punku, skôr cez filozofiu a hodnoty ako cez muziku. Mal som veci ako antifašizmus, práva zvierat a obrana slabších niekde hlboko v DNA už od malička, neviem prečo. Už ako malého teenagera ma srali rasistické poznámky, štvalo ma keď niekto ubližoval menším, cítil som sa vždy trápne aj za druhých pri veciach ako je cat calling atď. Hudbu som v tejto dobe hltal na kilá, mal som šťastie že David, môj spolužiak na gympli bol fanatický zberateľ metalovej muziky a ponahrával mi postupne stovky kaziet. So zatajenym dychom som si prekladal texty (vďaka čomu som napredoval v angličtine) a rozširoval si záber.
 

2000: koniec 1990s a roky okolo roku 2000, to bolo moje takmer čisto crustové obdobie (až na výnimky ako napr. Bad Religion alebo Motorhead). Čo nemalo dbeat rytmus, punkové riffy a radikálny politický postoj nebolo hodné môjho záujmu. Dnes sa na tom bavím, ale mal som 20-25 a taký som proste bol takže....
 

Po 2010 sa mi začínajú trošku otvárať oči a okrem mierne nostalgického návratu k niektorým starým obľúbeným metalovým albumom a možno aj par novým začínam nehanebne počúvať aj úplne iné žánre (napr. niektoré veci od Ursínyho, Pink Floyd, Hawkwind, Queens of the Stone Age a všeličo iné, kľudne aj starý Depeche Mode alebo nejaký rock – ale vyberám si niekedy len konkrétny song alebo album, nejdem na to plošne). Zároveň však postupne zisťujem, že už ma nebaví hltať novú hudbu, s plným nástupom internetu, youtube, mp3 a podobne je vlastne všetko dostupné kedykoľvek a ja už nevládzem držať krok a strácam prehľad, ktorý som kedysi možno mával. Niekde vo vnútri mám taký pocit, že mi stačí to, čo som spoznal a napočúval za tých cca 30-35 rokov čo žijem hudbou. Určite vznikajú aj skvelé nové veci, ale ja nemám kapacitu aby som to podrobne sledoval, sory.

No, a to som sa ani nedotkol témy “vývoj žánru na domácej scéne” Svrbia ma prsty ale asi to nedám. To je na malú knižku. Možno ju raz napíšem.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

S KZ mame nahraný len jeden sedempalec, tak presne ten mam najradšej  :D
O Adacte by sa dalo písať dlhšie ale toto je rozhovor s KZ, takže..


Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Žiadny, texty robil spevák (Pepo) a sú jeho, tým pádom nie sú “osobné” v pravom a subjektívnom zmysle toho slova. Okrem toho sa venujú klasickým dbeatovým témam. Mám rád názov songu “All my enemies are dead”. Je to taká malá narážka na Turbonegro.




Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Toto mi je úprimne jedno. Našťastie nezbieram vinyl a robí ma to veľmi slobodným (a ušetrím pokokot peňazí). V súčasnosti počúvam hudbu takmer výlučne online (YouTube).


Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?


V podstate rešpektujem každého človeka a kapelu, kto sa nejaví na prvý pohľad ako úplný zmrd. Ale konkrétne napr. Rozpor a Beton aj keď v oboch prípadoch som žánrovo trošku inde. Mám rad Lutru, Roxor, Concussu, Wargame … aj Fyasco a Point Blank Range ujdú. Veľmi fajn ľudia sú Catastrofy, aj keď aj tu som žánrovo inde. Milujem starú Davovku (dodnes považujem Svet žaluje za bez debaty najlepší a album aký kedy vyšiel v Československu, pre mňa osobne kľúčový) … teda zhruba po to obdobie keď som tam začal hrať (1998) potom to už bola láska iná, určite nie objektívna. Nové veci čo vydali po roku 2000 ma už neberú, ale samozrejme že to môže byť len ďalšia verzia bájky o líške a hrozne. Dobrá kapela boli Noncoformist. Skvelí ľudia, ktorých som si vždy vážil a každé stretnutie s nimi je malý sviatok. Možno preto že sa stretávame málo, hahaha. Ospravedlňujem sa ak som niekoho nespomenul, koho mám rád, som zábudlivý kokot.
Na domácej scéne ma serie laxný prístup – u kapiel (keď na sebe nemakajú) u organizátorov (keď odfláknu servis pre kapely lebo veď “to je punk”) u ľudí (napr. keď nechcú zaplatiť vstupné, ale vždy majú dosť peňazí na alkohol). Punk nerovná sa nízka kvalita. Serú ma prázdni ľudia, ktorí nečítajú, nemakajú na sebe, netvoria ale o to viac ohovárajú iných a len pijú. Ale to platí všeobecne, nielen v HC.
A serie ma keď niekto mieša do HC/punku náboženstvo. Áno, hovorím o Pištovi, aj keď to nie je zas tak jednoduché, lebo on je milý a láskavý človek a vie robiť muziku…. No ale ja nemôžem náboženstvo vystáť, tak čo mám robiť?
Ešte ma serie trend tolerovania a adorácie nórskeho black metalu, hoci v niektorých tých kapelách hrali/hrajú jasní psychopati, odsúdení vrahovia a otvorení rasisti. Ja beriem že niektoré (zďaleka nie všetky) tie veci majú špecifickú atmosféru ale neviem si oddeliť hudbu od interpreta a jeho postojov alebo života. S týmto som mal vždy problém už od prvých rokov s muzikou: keď je niekto čurák, tak si neviem užívať, že vymýšľa dobré riffy.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?


Viem že v posledných rokoch našťastie vzniklo viacero nových kapiel a mnohé mimo BA, čo je fakt super. Priznávam, že ma žiadna až tak neoslovila, ale to je jedno, hlavne nech si drvia svoje riffy v garáži, veľa hrajú a prichádzajú s novými vecami a aktivitami, to je skvelé. Bolo by super ak by sa viac aktívne zapájali dievčatá/ženy, tých je na scéne málo. Je to trochu otravné keď punk funguje ako čisto pánsky klub.
Celkom ma pobavilo to video od Fyasco, tusim Tina Turner sa volá, to mi aj slzička ušla.


Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?

Za tých cca 27 rokov čo hrám koncerty je ich fakt veľa. Našťastie. O niektoré sa nemôžem podeliť. Tie sú najlepšie. Zažil som všeličo: najradšej spomínam na momenty keď mám kŕče od smiechu (na toto bola najlepšia Davovka a teraz Adacta, to je čistá závislosť), alebo keď dostaneme ako kapela skvelý servis  a super žrádlo (nemecké squaty sú na toto špecialisti), potom sú tu bitky s blbcami lebo máš značku BA na aute, volanie sanitky po tom ako organizmus vypovedal poslušnosť, hranie v pralese, hranie v historických budovách, naháňačku s fízlami v Sao Paulo, skvelé koncerty, na ktoré nikdy nezabudnem (Oslo, Helskinki, Berlín…a ďalšie) ale aj také, na ktoré by som najradšej zabudol hneď. A ešte keď ti náhodou niekto pošle online článok, kde Igor Cavalera drbne tvoj song medzi 20 svojich najobľúbenejších crust-punk vecí aké pozná – hneď vedľa Doom a Anti Cimex. To som fakt čumel, či sa mi nesníva. No to ale zase píšem o Adacte a nie o Krutej zime, sorryyyyy.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Stálica medzi albumami, ktoré si môžem vypočuť takmer hocikedy je čokoľvek od Iron Maiden z éry 1980-1988. Potom to už stojí za hovno. Tiež Suffer, Generator a Against the Grain od Bad Religion a Beneath the Remains od Sepultury. Teraz si uvedomujem, že to sú všetko albumy z 80 rokov! To o mne vypovedá asi dosť veľa, no…..
Serial: Rome z dielne BBC milujem úplne najviac. Výprava, dialógy (!) a herecké výkony, plus historická vernosť. Čistá nádhera. Ale kuknem si aj také tie hromaďácke kokotiny ako GoT, House of Cards a Breaking Bad.
Počítačová hra (v podstate jediná ktorú hrám) je Rome II Total War. Pripadne ešte iné veci zo série Total War.  Milujem vojenskú históriu a oni sa špecializujú presne na tento žáner a snaha priblížiť sa realite je presne to čo ma na tom fascinuje. Tetovacie štúdiá….dobrý je Wolftown tu v BA ale ja od nich nemám, mňa tetoval hlavne Marko z Noncofnormist a Jarko, ktorý je už mimo BA a neviem ci vôbec ešte tetuje. Remeselné pivo nemám rád ale že vôbec! Jedine skutočné pivo na svete je Plzenský prazdroj, všetko ostatne je len pokus o imitáciu. Hlavne nenávidím Corgoň.
OK, jediná výnimka je Stupavar, lebo to sú kamoši a vypracovali sa od nuly a makajú, to sa mi hrozne páči. To je pivo, ktoré ma príbeh, robia ho pankáči a robia ho poctivo a so srdcom. Klobúk dolu. Podporte ich.

Čo sa kníh týka, to je tiež nadlho ale budem opäť stručný (haha, tak určite). Po univerzite som prestal čítať beletriu a už asi 20 rokov čítam v podstate len literatúru faktu: populárnu vedu a podobne. Najradšej mám históriu, to mi ostalo ešte zo školy. Býval som fanatik na stredovek, potom som chvíľu hltal starovek a Rímsku ríšu, neskôr prišiel novovek, 2. svetová a zakončil som to Napoleonom.... dnes si prečítam v podstate akúkoľvek historickú knihu o akomkoľvek období keď je dobre napísaná. Okrem toho mám veľmi rád keď dokáže autor skombinovať viaceré spoločenské vedy alebo akékoľvek vedné odbory: napr. antropológiu, evolučnú biológiu, históriu, archeológiu, genetiku a sociológiu alebo trebárs aj ekonómiu. Obľúbení autori sú najmä Richard Dawkins, Anthony Beevor, Christopher Hitchens, Yuval Harari, Barbara Tuchman, Steven Pinker a z beletrie mi ostal milovaný Mark Twain, skvelý a neľútostný kritik náboženstva. Jeho „Správa o návšteve kapitána Eliho Stromfielda v nebi“ a „Tajomný cudzinec“, ako aj časti z prác Diderota, Holbacha a Voltaira... tam niekde sú pevné základy môjho ateizmu, ktoré potom pekne domurovali Dawkins a Hitchens. Knihy sú úplný základ.


Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?

 

Stále na sebe pracovať, byt lepší otec, partner, bubeník, boxer, viac čítať, neprísť o prácu, robiť dobré koncerty. Jednoducho by lepší a komplexnejší človek a žiť plný život… a raz by som chcel napísať knihu. A hrať v kapele kým budem vládať.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

FFUD mam najradšej, lebo ma príjemnú rodinnú atmosféru a je to na peknom mieste. A rád chodím na garáže (viem nie je to akcia v pravom zmysle slova, ale miesto) – teraz, keď je tam dostať studené pivo a dobre vegánske jedlo a je tam aj normálny zvuk sa tam konečne aj teším. Mám rad aj Fugu. Pravidelných akcii je na SK málo, niet z čoho vyberať.
V Česku som miloval Play Fast or Don’t, dosť mi bolo smutno, keď to vzdali. Raz som bol na Fluffe, to bolo skvele a raz na OEF to bolo tiež super. Aj keď na oboch akciách som bol s kapelou (t.j. máš full service a vnímaš tie festivaly inak)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Ktokoľvek kto nie je hlupák a má čo povedať.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Medzi slepými je jednooký kráľom. Toto sa mi v živote už veľa krát potvrdilo.

=====================================================

Linky:

https://krutazima.bandcamp.com/album/the-last-from-skaven-race

https://www.facebook.com/krutazima/

Tuesday, August 25, 2020

#19 FAT. Sludge doom alebo bahno z východu Slovenska. Odpovedá Prasiak (gitara, spev).

 

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Servus, volám sa Rado, volajú ma Prasiak, narodil som sa a žijem v Košiciach. Celý život, vrátane týchto dní, ma zaujíma hlavne muzika. Posledné týždne sústredim myšlienky primárne na kapely, v ktorých fungujem, nahrávanie, písanie textov a na to ako ich skĺbiť s osobným životom atď. No a špeciálne poslednou dobou sa tak trochu zaujímam o kreativitu/tvorbu v rámci elektronickej hudby (a nie len tej) a skateboarding, keďže som sa takto na “staré kolená” začal učiť jazdiť. Žiaľ, žiadny veľký aktivizmus a sledovanie spoločenského diania, na to ja kapacity nemám, skôr vlastný struggle za vlastným šťastíčkom.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil. 

(Psychotic GronishTrón opičej nenávisti, škoda nedokončenia tohto eposu, co ci povim)

Andeathonium (basgitara, 2007-2010) – oldschool deathmetal, s ktorým sme začali už jak 14+roční smradi v garáži, prvé koncerty v živote (na celkom zaujímavých akciách), super odozva (roztomilé mladé ksichty zrobili svoje), jednoducho super vstupná brána do rokenrolového života, heh.. no bez nahrávky.. ku koncu sme to skúsili v rovnakom zložení ešte na dva koncerty premenovať na Burn the Fragments, totálne vymeniť žáner za (nie moc dobre nacvičený, no perfektne vyskladaný) experimentálny technický death metal s vplyvmi jazzu a funky (výplody hudobného megamozgu nášho gitaristu Martina Koniara), no potom nám padla skúšobňa a z toho sme sa nejako nezotavili

St. Black (basgitara, 2011) – stále fungujúci tzv. darkcore. Do tejto kapely som toho teda moc nepriniesol, potrebovali zaplatať miesto basgitaristu, no aspoň som si s nimi za tých pár mesiacov zahral relatívne celkom slušný počet koncertov, za čo im ďakujem. Basgitaru potom prebral môj starší brat.

Karge Meri (basgitara, 2013-2016) – ďalšia kapela, ktorú sme dali dokopy s megamozgom Koniarom + ďalšími troma mega nadanými hudobníkmi. Úprimne, na pôsobenie v tejto kapele som asi najpyšnejší, fungovalo nám to relatívne super, to si určite čekni. Žiaľ, Koniarove prelokalizovanie do ČR viedlo k rozhodnutiu, že v inom zložení kapelu nebudeme udržiavať nasilu nažive.

FAT (gitara a backing vokál, 2017-doteraz) – do kapely som nastúpil po odchode gitaristu Matúša (Roxor, Tummo(?? hej halo!) a kadečo), nahrali sme dosku a snažíme sa nejak fungovať v rámci možností

Nerva (basgitara a backing vokál, 2018-doteraz) – nasraný pank, ktorý sme dali dokopy s členmi rozpadnutých The Pelikanos už v 2015 no od 2018 s nami hrá už tretí bubeník (ostaň pls), takže sme sa s tým srali v skúšobni trochu dlhšie. Momentálne začíname s koncertami a dokončujeme nahrávku, ktorú nám dáva dokopy môj brat a hádam najneskôr v septembri je to vonku.
+
vo Svidníku vzniká hnusné temné prekvapko, v ktorom sa so mnou zatiaľ ráta (hádam mi to pôjde a nedoseriem im to). Budeš počuť čoskoro.



Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?) 

Gitara:
momentálne: ESP LTD Viper-256 / Laney IRT120H Ironheart / Randall RD412
vysnené: nič konkrétne, rád hrám na hocičom, no primárne hi-gain peklo.. ideálne by bolo mať doma nejaké kusy ako ENGL Fireball, Orange Thunderverb a Peavey 6505 a mať možnosť rozhodnúť sa podľa nálady 😊

Basgitara:
momentálne: Squier Jaguar / Warwick PRO FET 3.2 / Warwick WCA410 / MXR M85 dist.
vysnené: moju výbavu som skupoval dávno za pomoci študentskej pôžičky a podobne, takže relatívne low budget a zvuk, s ktorým by som bol spokojný, z toho vysekať neviem.. pri base mám radšej modernejšie zvuky, takže keď budú love určite by som chcel vraziť do hlavy Darkglass Alpha·Omega 900 (a krabičky zrazu netreba) a k tomu ideálne nejaká 8x10 ľadnica (peklo/zbytočnosť pre zvukárov no keď sa k tomu postavíš a zahráš si na tom, až vtedy pochopíš)

Elektronika:
3 rôzne Korg Volca zariadenia (Sample, Bass, FM) + malý Moog Werkstatt – tieto zariadenia viac kupujem ako sa im venujem keďže som lenivý prokrastinátor, no ono to raz príde


Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?

Ty s tou kariérou.. 😊 Čo ja viem, pre niekoho sú to už možno viacmenej také “samozrejmosti” a ak sa bude dariť, tak možno aj pre mňa budú, no držať a počuť náš album na vinyle, to je veľká pecka. Tak isto už dvakrát hranie na tak “prestížnej” akcii ako je FFUDfest po boku toho najlepšieho čo tu máme, je to pocta. No a samozrejme všetky pozitívne ohlasy, postrehy k tvorbe, recenzie atď. hrejú pri srdci. Klamal by som, keby som tvrdil, že ma to nezaujíma.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

K aktívnemu počúvaniu muziky, navštevovaniu koncertov a neskôr hraniu v kapelách som sa dostal až v roku 2005, narodil som sa v 90s takže v tom čase som to samozrejme nevnímal. Vo svojich začiatkoch som vo veľkom hltal informácie, snažil sa dostať medzi aktívnych ľudí, čítal som, počúval som, vymetal diskusné fóra atď. Tam som stretol môjho UG mentora Tóna alias Vranu z Radiation, ktorý ma zasvätil (cez ICQ, heh) do toho ako to celé bežalo a beží. Strašne som sa vždy zaujímal o to ako sa fungovalo kedysi a z nejakej úcty voči tým časom som sa tomu snažil tak trochu aj priblížiť - popri sťahovaní gigabajtov MP3 som si kupoval MC kazety, popri webzinoch som zháňal staré tlačené ziny a staré vydania Metal Hammer CS, s Vranom sme si posielali tieto veci poštou a podobne. Takže aj keď som si tým autenticky v tej dobe neprešiel, podstatné veci mám našprtané a muziku napočúvanú, dlhú dobu som o sebe tvrdil, že ma muzika po 2000+ ani nezaujíma, hehe, metalista no.
Od metalu som sa k muzike odvodenej z punku posunul až po pár rokoch, no to už som si začal rozšírovať obzory do všetkých smerov, vrátane elektroniky a kadečoho iného zaujímavého. No a keď sa nad tým zamsylím, tak áno, tak nejako sa vyvíja aj moje pôsobenie v kapelách.
Neviem či si trúfam nejako porovnávať jednotlivé dekády, vidím to tak, že kvality vs. odpadu stále vznikalo a vzniká kvantitatívne v úplne rovnakom pomere. Skôr vidím rozdiel v tom, ako to človek vníma – tie dva extrémy (kvalita a odpad) sa čím ďalej vyhrocujú, vzniká možno aj kvalitnejšia a prevratnejšia tvorba a naopak aj nezaujímavejšia získáva úspech, no človek, pri tom všetkom presýtení množstvom, má problem oceniť to, resp. odignorovať to bez výčitkov svedomia. Niekedy ma mrzí, že fakt dobré veci sú nedocenené a niečo dosť jednoducho vyskladané je až moc vyzdvihované.
S tým tak trochu súvisí ešte jedna úvaha týkajúca sa pank komunity dnešnej doby (vnímam to hlavne posledné roky a stále intenzívnejšie) – mám pocit, že dnes je to fakt už drvivo viac o postojoch, názoroch, myšlienkach a backgrounde ako o muzike a tvorbe. Pozor, nevyvodzujem z toho žiaden negatívny alebo pozitívny záver, všetky tieto fenomény majú svoje pre a proti. Je to fakt super, že ľudia si rozširujú obzory a punk nemusia byť len riffy a akordy, takto umelec môže jednoduchšie (v zmysle sebe vyhovujúcejšie) a zaujímavejšie prezentovať svoje myšlienky. Vďaka tomu máme na scéne super trapové veci, parádny folk atď. No niekedy mám pocit, že ľuďom stačí jeden anarchistický slogan a už aj z toho najprimitívnejšieho nojzu sa môže stať najväčší hype. A to mňa občas ako hudobníka vie trochu aj zamrzieť. Nechcem aby ľudia ohlúpli z nekvality. :D Ale ja samozrejme rád podporím každú tvorbu a držím všetkým palce. A samozrejme nepokladám noise za nekvalitu.

Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Z nášho albumu to bude asi skladba Endure, baví ma hrať ju naživo, vyvrieskavať si pri nej hrdlo a lapať po dychu, k tomu trošku točenia hlavy, nejaké groovy riffy, je to celkom veľká vec.


 

Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Fuh, ťažko sa na to odpovedá, v podstate všetky texty na albume Granum sú o mojich a všeobecne ľudských (primárne negatívnych) vlastnostiach. Po pár minútach premýšľania sem hodím asi toto, zrovna zo skladby Endure, trošku škôlkárske verše, také silácke emo, na koncertoch to vrískame naraz traja, takže je to aj taký silnejší moment:

No hatchet, no vermin could hurt me
so that my sap was filled
with deep desperation
and pain that I could not stand.


Vybral som to pretože celá tá skladba je zjednodušene o vnímaní fyzickej a psychickej bolesti a o tom ako ťa bolesť zoceľuje na silnejšieho/odolnejšieho (jes) no zároveň menej a menej citlivého človeka (šit).



Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Vinyl – super znie, dobre sa drží v rukách, pekne sa na neho pozerá – cédéčko oproti nemu pôsobí ako hračka. Ale inak s CD nemam vôbec problém, len je menej zaujímavé, no tiež som si ich rád kupoval (a ešte radšej napaľoval). Ale sto cédečiek v stojane nevyzerá tak dobre ako sto vinylov pri sebe na poličke. 😊


Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Kriste, tak ale toho je strašne veľa.. V časoch Karge Meri boli svätou trojicou Rats Get Fat, Sound of Qualm a TheCitadel, no žiaľ nič z toho už nefunguje. CZ/SK: Dáša a jeho projekty, nabosoposkle, shallov., Decultivate, Distax, Flowers for Whores, From the Depths of Mexico, Nikander, Fyasco, Therapist, Ničiteľ, Clivosť, Edúv syn, Systemic Damage, Banánove kapely, Ahoj, Hever, VOLE a dosť bolo.. ak som na niekoho zabudol, tak ma to mrzí, no oni vedia, že ich žeriem. Mimo tejto našej škatule mám veľmi rád napríklad Fallgrapp, Kurkus, zjeby od Boy Wonder-a, Bratislava Hot Serenaders, kadečo.. 😊 A samozrejme, serú ma kapely/umelci, ktorí sa časom krásne vyfarbujú tak, že otvorene podporujú zelené polokošele a podobne.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?

From the Depths of Mexico – Guadalupe Cartel, moc dobrí kamaráti, ktorí splodili masterpiece album (hudba, zvuk, koncept, vizual) doma u môjho brata v tzv. KOZMA Studio, čo bola jeho produkčná prvotina, veľká vec.
Tiež FARA – Továreň na odpadky – nahrávané a mixované u nás v spoločnej skúšobni. Nevedel som odhadnúť, aký výsledok mám od toho očakávať, keďže ich žáner/zvuk/gear je dosť špecifický, no nakoniec sa to vydarilo parádne, z dosky to hrá tak jak má.. a album cover tuto nominujem tak isto, super.
Keď už sa pýtaš na štúdio, tak spomeniem ešte Vomitor Sound, ktoré Libor počas karantény celé prerobil a vyzerá to tam perfektne, raz by som tam určite chcel isť niečo nahrávať a v gauči si pripadať jak v dokumente o veľkých kapelách, o tom to je.
Peter z Tretradrot Studio, nám počas nahrávania vytvoril moc veľký komfort a s výsledkom sme maximálne spokojní.
No a samozrejme, za použitia tej najoriginálnejšej techniky a metodológie robí Justin v Kubíku tie najlepšie najhoršie nahrávky. <3 (nabosoposkle, Clivosť atď.)
Videoklip Edúv syn – Na káve u Philippa Pinela som si behom dvoch dní pustil asi 60x. Doteraz si pravidelne pripomeniem.
A budem rebel a vypichnem ešte dva pre mňa najväčšie koncertné highlighty 2020 – Rana v januári a nabosoposkle teraz v júli v Collosseu v Košiciach. Veľmi intenzívne zimomriavky pri oboch.


Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?

Och, to ťa sklamem, no tým, že hrávame veľmi sporadicky (koncerty aj skúšky) tak mi asi nič nenapadne. Tým, že sa na koncertoch väčšinou schádzame z troch (niektoré mesiace aj štyroch) rôznych kútov republiky, je to väčšinou štýlom, že sa tam stretneme, pokecáme, odohráme koncert a potom sa zas rozutekáme. Navyše bez kořalky sa už zaujímavé príhody nejak nestávajú. :D Garáže v Bratislave boli náš zatiaľ najzaujímavejší výlet, jediný kde sme aj pokope nocovali, poboku Mexičanov Fumata a Terror Cósmico sme pekne do noci zakalili v rušnom centre hlavného mesta a potom prenocovali na tom legendárnom baráku na Košickej ulici, asi dvanásti v jednej izbe. V spacáku rovno na betónovej dlážke, chrbát mi skoro odjebalo, paradajs.
Pár rokov dozadu to bolo zaujímavejšie, s Karge Meri sme mali v jednom kuse nejaké vyhrotené výlety, víkendy s inými kapelami, nonstop pod vplyvom, nonstop zjeby, láska, nenávisť, bolo to živelné.


Ako si vnimal "shutdown" pocas Corony, ake myslienky ti bezali v hlave od marca do juna 2020 ? Malo toto obdobie vplyv na kapelu a dalsiu tvorbu ?


Rád by som povedal, že sme počas tohto obdobia všetci zozbierali nápadov na dva nové albumy, no opak je pravdou. Mne sa presne na začiatku marca konečne podarilo nasťahovať s frajerkou do spoločného bývania <3, takže som mal plnú hlavu domácnosti. Karanténne myšlienky boli kadejaké – mizantropia, spoločnosť už nebude taká ako predtým, bude už len horšie a horšie kvôli nezodpovednosti ľudí, koniec sveta, koncertyfesťákyvýlety čau.. no aj tak som sa tešil z toho, že si môžem vydýchnuť a v kľude zamastiť GTAčko..


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album – Ulver – Perdition City (a všetky ostatné) a million ďalších, ťažké ťažké
Kniha – najnovšie som si pořídil CZ a ENG zbierky kompletnej tvorby H. P. Lovecrafta, v tom teraz náhodne skáčem a postupne sa tým prekusávam, to je povinná literatúra, ktorú som skôr či neskôr musel absolvovať a určite takisto každý, kto má rád čiernotu
Film – Smoke [1995] a Only Lovers Left Alive [2013] a million ďalších, ťažké ťažké
Seriál – The Dark Crystal: Age of Resistance – pozri, roztopí ti srdce a zrobíš revolúciu
Hra – Fahrenheit/Indigo Prophecy – veľká temnota, perfektná atmosféra, zaujímavé myšlienky a akcia
Ink – Kerow (za to že sú true a makajú na sebe, prvé väčšie kérky mám odtiaľ), GrowInkUp (najväčšia kvalita v rámci fotorealistických vecí, od DžejÁra mám veľmi podarené kusy), Peco z Wolftown (super človek, úprimne sa mi jeho kérky pred pár rokmi vôbec nepáčili, teraz z jeho tvorby odpadávam)
Kraftpivo – už niekoľko rokov sa snažím žiť 98% svojho času ako abstinujúci alkoholik, dobré remeselné nealko pivo som ešte nepil.. aj tak, kto by za to platil, takže asi Birellik.. ale inak predtým mi nikdy nechutila IPA, nikdy som nepochopil ten hype, jediný ALE čo mi kedy chutil, bol nejaký lacný necrafťák priamo z pípy v Anglicku.. posledný craftbeer čo mi učaril bol Roselle od Padre Craft Brews na štýl belgického saisonu, no bola to len limitka


 

Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?

Poslednou dobou sa dosť pohrávam s myšlienkou one-man projektu. Preto sa tak trochu šprtám aj v tej elektronike. V 2013 sme mali možnosť s kamošmi robiť v Košiciach koncert pre Zero Absolu (francúzsky one-man post-rock/metal, kuk). Ubytoval som ho u nás doma, občerstvil ho, zoznámil s mamčou, ráno ma ešte odviezol do Prešova do školy cestou do ďalšieho mesta v Poľsku či kde. Odvtedy neviem z hlavy pustiť predstavu riešenia vecí na vlastnú päsť bez prispôsobovania sa ostatným. Od tvorby, cez plánovanie tour až po cestovanie, load-in a hranie v počte jeden. Iný kláštor. Síce sa ešte potrebujem naučiť skladať kvalitnú hudbu sám sebe, zrobiť vodičák a doladiť ešte nejaké menšie detaily, no raz to dám! :D


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

V lete FFUD – super atmosféra, plno kamošov pokope, voda a ŽRÁDLO
V zime NÖfest – už dva roky za sebou som mal šťastie bývať na nechutne luxusnom zrube plnom kamošov, podlahového kúrenia a pozerania telky, takže preto.. a samozrejme krásne prostredie, turistika, nejaké tie dobré kapely, aj kamoši, super
+ musím spomenúť aj srdcovú záležitosť Brutal Assault, ktorý bol môj prvý festival, navštevoval som ho od 15tich, v neskoršom veku som sa na neho vrátil na tri ročníky po sebe aj pracovať, minulý rok zasa ako návštevník. Žiaľ, človek tam musí ísť do toho s tym, že ide medzi hordy konzervatívnych metalistov, medzi nimi stretne aj veľké množstvo zablúdených škaredých náckov, holt je to masová akcia a nie underground. Každopádne, sentiment tuto vyhráva a ja sa tam rád vraciam.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Jasné, tieto rozhovory žeriem. Spomínaní Koniar (KōNcHi/Syntheist), Vrana (Radiation), Viktor/Cypruss/Filip hybridomorf (From the Depths of Mexico), Adam (Nabosoposkle), Nikander, Justin (Ahoj, atď.), Holup (Fyasco), Fero (OZ Different), Kragrowargkomn (o ktorom neviem dokopy nič, no odpovede na tieto otázky by mohli byť zaujímavé). Kopec ľudí tu už bolo spomenutých v predchádzajúcich rozhovoroch, tak sa hádam postupne dočkáme všetkých.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Hah, toto som si nejak nikdy nešiel. Tak to zrobim hardkorovo.
NO REGRETS, neoverthinkuj veci, rob podľa srdca a tak aby ti dobre bolo, buď dobrý k druhým, neľutuj nič a vždy si spomeň na to, že si mal dôvod konať tak ako si konal, takže nešpekuluj
GO VEGAN, pojdem aj ja
JEBAŤ NÁCKOV, inštaluj Wolfensteina 3D

Vďaka všetkým, ktorí na tento rozhovor vôbec klikli. Dík moc za rozhovor, splnil si mi sen, nech sa darí.

***************************************************************

Špeciál: Prestavenie albumu Granum (Marec 2020, kolaborácia labelov: Heavy Metal Vomit Party, IIIWIII Records, INGOT - Andrejco records, Different records, Totalitarianism Still Continues).   

 Muzika k tomuto albumu vznikala v podstate od prvých dní vytvorenia kapely, po nejakej dobe sa k trojici Vlado/Radix/Jozef (ktorí v tej dobe ešte všetci žili pokope v Stropkove a priľahlej Breznici a teda regulérne skúšali), pridal Matúš z Roxoru a po pár mesiacoch mali vyskladaný repertoár, s ktorým sa rovno pustili aj do koncertov. Všetkých spájala láska k ťaživej, pomalej a temnej muzike, no až v tejto kapele sa im to podarilo prejaviť (predtým grind, crust..). Po vystriedaní Matúša mnou som sa postaral o napísanie textov, ktoré nahradili tie predošlé, provizórne. 😊 To však netrvalo vôbec krátko, koncept som si v hlave nastavil už pri nástupe, no niektoré verše sa dopisovali ešte počas nahrávacej session. Lebo tak najlepšie. Nahrávalo sa u Peťa Tatarku v Tretradrot štúdiu vo Vranove nad Topľou na jar 2019. Na internety sme to vypustili v auguste.
O logo a teda aj cover sa postaral Dano Goliáš aka Déé X Géé, ktorého nájdeš v poslednej dobe v creditsoch takmer každého druhého vydaného albumu na scéne, šikovný to človek. Veľmi nám pomohol aj so samotným vinyl releasom, zabezpečil materiál, tlač, potrápil sa so sieťotlačou na špeci 20ks limitku, odovzdal DIY know-how ako to narezať, polepiť, poprešívať atď. Na vnútornom printe sme použili minimalistické ikony nakreslené mojim dobrým kamarátom Andrewom Owenom, ktoré tak trochu vystihujú podstatu každého textu. Keď sa všetko navrhlo a vytlačilo, v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch som sa s tým doma na podlahe babral a dával to všetko dokopy. S nejakou tretinou mi helfol aj Jozef, no keďže sme to chceli mať čím skôr hotové, z logistických dôvodov bolo najjednoduchšie zrealizovať to tak ako sa to aj realizovalo. Vydali sme to v počte 100ks (z toho 20ks v špeci obale s nejakými serepetičkami navyše). Momentálne “rokujeme” o vydaní albumu na MCčkach.

GRANUM – termín, ktorý v biológii označuje častice, z ktorých sú tvorené chloroplasty v rastlinách, teda sú základnými jednotkami, v ktorých prebieha fotosyntéza. A teda vzniká kyslík, život. Celý album je o strome, takže na začiatok taká myšlienka. Predstav si odpornú a smradľavú bažinu plnú hnedozeleného bahna, kde sa zastavil čas a vymrel všetok život. Uprostred bažiny stojí obrovský strom, ktorý vyzerá akoby do neho jebol blesk a umrel, no stále sa mu darí veľmi pomalým tempom rásť. Ten strom som mal v hlave zažratý celé mesiace, nastalo nejaké čudné puto s totálne abstraktným obrazom, keďže som sa snažil nájsť paralely medzi ním a mysľou/pocitmi/vlastnosťami človeka. Ak by niekoho zaujímali konkrétne texty, nech sa nám pokojne ozve, zatiaľ však zverejnené nikde nie sú.

Wane – Celá skladba má byť o prokrastinácii, odkladaní si povinností na neskôr, hľadaním vyhovoriek pre seba samého a postupne stávaní sa v tom lepším, resp. horším. Čím je človek starší a skúsenejší, tým má stabilnejšie korene a tým horšie je pre neho vystúpiť z komfortnej zóny a pestuje sa u neho lenivosť. Mimochodom, v tomto songu môžeš v intre počuť ten tučný zvuk spomínaného Moog Werkstatt-u. Celkovo vytváranie toho intra v štúdiu bola dosť zaujímavá skúsenosť, nová pre nás všetkých.

 

Selfdom – Song o jedincovom egu. Prvá polka je o tom ako zvykne jedinec vnímať samého seba v tom najpozitívnejšom svelte. Cieľavedomosť, pýcha, narcizmus – sebaklam. Druhá polka je vytmavenie toho celého. Človek by nemal byť pyšný na prázdne úspechy a umelý imidž. Vníma sa ako dokonalý, no v skutočnosti je to namyslený kokot, ktorý takto vplýva na svoje okolie. Čau


 

Solitary – Sú však veci, ktoré človeka tvarujú k silnejšiemu a nezávislejšiemu obrazu. Musí sa spoliehať sám na seba, veriť sa nedá nikomu, je potrebné hľadieť hlavne na seba. Ľudia ako my sú v širšej spoločnosti považovaní za podivínov a vyvrheľov a to z nich robí silné individuá, ktoré znesú omnoho viac náporu ako hocikto iný. Iní by už dávno zdochli… 

 

Endure – Text o fyzickej a psychickej bolesti, o zdraví. O posúvaní prahu bolesti. Inšpirácia v rozpadávajúcich sa zuboch, parazitoch v črevách, kvtantách hodín pod tatérovou ihlou… Čim viac bolesti, tým menej bolesti… 

 

Fatum – “in memoriam” pre zosnulého priateľa (text vznikol na základe Vladovej iniciatívy) 

 

Still – Pokračovanie prvého textu. Tak ako album začína lenivosťou a prokrastináciou, tak ňou aj končí. Všetko, čo je potrebné urobiť, nechávame na poslednú chvíľu a to nás baví, narýchlo vytvárať prázdne výsledky. A nič sa nezmení. Nie v podmienkach, v ktorých žijeme. Chvalabohu, lebo tak nám je dobre. Síce sme už dávno vyhorení a vnútri zdochnutí, sme nútení nemyslieť na to, lebo nás do riti kope ďalšia vec, ktorú je potrebné po sebe opraviť. A takto sa to kopí, kvôli vlastnej nezodpovednosti. Ale stale veríme, že sa to zmení. Ale potrebujeme na to ešte čas...

 

===============================================

Linky:

https://fatsludge.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/fat4sludge/


Thursday, August 20, 2020

#18 Craggy Collyde. Rock'n'Roll duo z UK a Slovenska. Odpovedajú Veronika (bicie) and Craggy (vocals, guitar).



Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozmýšlaš v týchto dnoch ?

Veronika: Ahoj, som Veronika, momentálne (a stále) pracujem na tom ako skĺbiť prácu s kapelou, rodinou a priateľmi a nezabudnúť pri tom na seba. A rozmýšľam nad tým, či nám vyjdú koncerty, ktoré plánujeme na jeseň.

Craggy: The best rock n roll band for miles. We're working on it, and thinking about it.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil/a.

Veronika: Zdanie Klame, Mišý Šramot, D’Babs & Marcin, Sedmé přání – tieto všetky už sú minulosťou. V súčasnosti ešte hrám s bratmi z Letničia v zoskupení Večerný motýľ na triangel. A tiež na djembe a tamburínu.

Craggy: Many. But Craggy Collyde is the only one that matters now.


Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá? (Čo by si raz chcel/a vlastniť / na čom by si chcel/a v ideálnom prípade hrať ?)

Veronika: Keď som si začala znovu dávať dokopy bicie, ako prvý sa ku mne vlastne náhodou od kamaráta dostal úžasný crash-ride činel, ktorého zvuk som si úplne zamilovala. Je úplne obšúchaný, je to starý Paiste, ale znie skvelo! Narobí veľa hluku. K tomu som doplnila ostatné činely Sabian, najmä vďaka Mišovi z Lutry, ktorého týmto pozdravujem (Rozhovor s Mišom si prečítajte v Blogu#3).
Ďalšou náhodou sa potom ku mne od bubeníka z Cellmates dostal červený trblietavý vintage Gretsch zo šesťdesiatych rokov. To je dosť láska. K nemu som doplnila (samozrejme červené) Pearl Export, taký starší model, predávajúci vravel že zo 70. rokov, i keď podľa toho čo som našla na internete, budú skôr z 90. rokov. Celkom sa mi páči predstava toho, že hrám na starých nástrojoch, ktoré majú dušu.

Craggy: I play a Guild T Bird and run it through a Crate Palomino, which I got cheap from Johnny from the band Supertesla. It has a great sound. I don't really think about it too much.



Je umenie subjektivne alebo objektivne ? Co je ten moment, ktory oddeluje manualnu zrucnost od umenia?

Veronika: Subjektívne. Znie to ako klišé, no nenapadá ma čo, iné napísať ako to, že tým momentom je, keď do toho človek dá kúsok zo seba.

Craggy: The moment you start losing money is the moment you've moved from manual skill to art.


Ake su ostatne formy umenia okrem hudby, ktore mas rad/a + zaujimavi domaci interpreti ?

Veronika: Nie že by som sa o to nejak extra zaujímala, ale fotky a videá k tej hudbe patria. Rada si aj hocičo fotím, no len tak do mobilu. Teraz som mala prvú skúsenosť s prípravou videa a prišlo mi to dosť dobré. Keby som tak mala viac času... A čo sa týka fotiek a videí k hudbe, jednoznačne ma teraz napadne Braňo Vartovník, ktorý nám aj urobil fotky na mini-album. Podotýkam, že nezámerne. O to lepšie vyšli a rozhodli sme sa ich šupnúť na cover. V interview s Marošom z Kazostroju na tomto blogu je tento cover dokonca spomínaný.

Craggy: Photography always interested me. I'm shit at it though.


Ma mat umenie hranice ? Su temy, do ktorych by umenie nemalo zasahovat ?


Veronika: Nie. A nie.

Craggy: It all depends if it's honest and good or not.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Veronika: V deväťdesiatych rokoch som si nahrávala z rádia na kazetu Nataliu Oreiro. V ďalšej dekáde som doma našla CD Sex Pistols po rodičoch a začala hrať na bicie, prvá kapela, to bola polovica coververzie Ramones a Slobodnej Európy, zároveň „staré dobré časy“ na Myjave a Brezovej pod Bradlom, ktorú som vnímala ako vtedajšiu mekku pankáčov. 2010 - to už začalo aj u nás v Senici Inferno, kde bývali punkové koncerty snáď dvakrát do mesiaca a bolo vždy plno. Ja som vtedy postupne s odchodom na výšku začala počúvať aj hrať viac alternatívnu hudbu. Punk mi ale v srdci ostal. Pre mňa bol ten prelom 2000/2010 asi taký najviac punkový, čo dnes už vôbec tak nevnímam, že by existovalo. Dnes mi príde, že je oveľa viac ľudí do hardcoru alebo metalu, aspoň tu v Bratislave.

Craggy: Music was good and is still good. The music business was bad and is still bad. We were good two years ago when we started, and now we're better. The local scene is great, but it's pretty narrow. The cities are small, you need to spread out a bit.


Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád/a? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Veronika: Z domácich kapiel mám veľmi rada Parketový Lev, ktorý je akýmsi pokračovateľom Kaktusu zo „starých dobrých časov“ zmienených vyššie... tiež Bratislavské dievčatá, či Princovia, ktorí vydali nedávno svoj posledný album. Z mimobratislavských sú to určite BOX, s ktorými sme už aj kamaráti, a k nim sa pridali aj Ironic Modern World, do ktorých som sa zamilovala na prvé počutie. Inak chystáme spolu, a ešte s kapelkou Fraktúra, koncerty v Bratislave a v Banskej Bystrici, tak príďte :) 3.10. v Bosorke a 8.10. v Kulturáku. Snáď nám to corona opäť neprekazí ako na jar!

Craggy: There are many good bands in the Brno scene - Supertesla, Beps 'n' Johnnies, Liquid Jesus - all different styles. And then there are solo artists like Martin Binder and Petr Foltyn, Samuel Kovalcik. I could go on... There are great venues here, like Kabinet Muz and Stara Pekarna, for example.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?

Veronika: Zvuk neviem posúdiť, artwork... myslela som, že táto otázka sa bude týkať album coverov obecne a že budem môcť spomenúť aká som nadšená z coveru albumu od Plasmatics – New Hope for the Wretched! Videoklipy – tu budem veľmi egoistická - ma prekvapili naše – Go Ahead and Break Me podľa mňa vyšlo skvelo na to, že sme ho natočili u Craggyho v obývačke a ten ho potom dal dokopy bez predchádzajúcej skúsenosti s videom. A to ste ešte nevideli ten nový klip.

Craggy: I haven't seen much that has surprised me recently. I do like Petr Foltyn's new album Coming Waves quite a lot. Bratislava has some good bands with new releases too.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Veronika: Určite neviem vybrať jeden, ale mám dosť rada jednu Craggyho pesničku, ktorú hráme iba akusticky a volá sa tuším I’m already dead. Nenájdete ju nikde, musíte zájsť na náš akustický set, ktorý zahráme na Punkáči deťom.

Craggy: Our new mini-album is basically our debut. I like all the songs on it, because they are good songs. There's no filler, which is important. My favourite depends on the day - I guess for now it's In the Shade of the Wild Oak Tree, because we're working on a video for it now.



Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Veronika: Texty píše výlučne Craggy, takže sa k tomuto neviem vyjadriť.

Craggy: They're all personal. It's hard to really go over them and choose.


Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Veronika: Vinyl. Aby táto odpoveď nebola na dve strany, tak parafrázujem Vlada Nosáľa z Queer Jane – lebo má dve strany, tak ako všetko v živote.

Craggy: Vinyl is more fun - they're bigger. They always were better. CDs are ok, but I don't often buy them anymore.


Zaujimava prihoda zo zivota tvorby, o ktoru sa mozes podelit ?


Veronika: Kvôli natáčaniu nášho posledného pripravovaného videoklipu sme vstávali pred štvrtou ráno.


Vytvarne dielo, hudobný album, kniha, film, serial, pocitacova hra a pivo ktore odporucas.

Veronika: Parketový lev od Jana Hrčku. The Right to be Italian od Holly and the Italians. Just Kids od Patti Smith. Only Lovers Left Alive od Jima Jarmuscha. Tu končím.

Craggy: I recommend our album.



Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Veronika: Beseda u Bigbítu v Tasove. Malý veľký festival v „topolovém hájku“, vždy skvelý zaujímavý line-up a domáca atmosféra. Ale to som vám nemala prezradiť, lebo teraz tam všetci pôjdete. A ešte jedna – veľmi milá akcia je každý rok pred Vianocami v Trenčíne – Viva Joe Strummer. Vždy super kapely a odkaz Joe Strummera je dosť dobrou zámienkou pre koncert.

Craggy: Any that will pay us.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rada prečítala rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


Veronika: Mišák z BOX-u. A Leďo z Princov.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Veronika: After all, dreaming is a form of planning.

Craggy: Buy our album and dance till your limbs fall off.

Friday, August 14, 2020

#17 Veľká Potreba. Tesilka post-punk. Odpovedá Peter Potreba (vokále/trombón)



Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
 
Servuste, tu Peter Potreba, hulákam a trombónujem vo Veľkej Potrebe. Okrem toho zachraňujem planétu Zem a momentálne si pripravujem prednášku o lovcoch kožušín. Ešte chodím na plaváreň a tieto veci.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
 
Bolo toho viac, no všetko začalo kapelou Vydrapená Bužírka, nasledovali Lenin v Curychu, Hiphoptalamus & Hiphopfýza, Liquid Crystals, Jazzus Cristus Band. Väčšinou som hral na vibrafóne, ale tiež som hosťoval ako rapper vo Free Varlata Angel Voices. Ďalej je tu teleso Blow Job a ešte spomeniem Vlada Leksu, namakaného folkgitaristu, robil som mu občas texty.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
 
Na koncertoch obľubujem plastové trombóny. Mám už asi štvrtý, lebo na jeden si niekto sadol v Prešove, druhý sa rozpadol počas vystúpenia, ale posledný, fialový je fajn. Výstup ide cez vokálny multiefekt, napr. Mooer Vem Box alebo TC Helicon Playelectric. Zvukári to vôbec nemajú radi, takže niekedy používam iba dusítko v podobe záchodového zvonca – najlepšie majú v Bauhause. Občas hrám aj na plechovom pozaune, ale bolia z toho kríže.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?
 
Realita ďaleko prekročila očakávania, ktoré vlastne ani žiadne neboli. Za všetko môže moj dlhoročný spoluhráč Ing. Štefan Potreba, ktorý asi pred 4-5 rokmi prišiel s tým, že je čas skončiť s dennou prácou a konečne niekam preraziť. Okrem gitary pomocou looperu vytvoril celú rytmiku a tak vlastne vzniko gerontopunkové duo Veľká Potreba. Tohto roku sme pribrali ďalších Potrebovcov na gitaru, basu a bubóny, tým pádom ubudlo Štefanovi z jeho unikátneho multitaskingu, a zvukovo sme sa posunuli niekde inde.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény?
 
V každej dekáde sa diali výborné veci. Osobne sa mi zdá, že v 1980/90s som šrotoval všetko doradu, 2000s obdobie kompostácie a 2010s dolaďovanie. Scéna sa niekam posúvala, všetko dobre dopadlo.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?
 
Album Vydrapená Bužírka má teraz 20 výročie, a ten je myslím komplet v poriadku.

 
Pred pár týždňami vyšiel nový album Veľkej Potreby, volá sa V rohu, a tam by som napríklad vypichol pesničku Bermudský kosoštvorec. Niekto to celé nazval korporátne protestsongy, čo je celkom priliehavé zaradenie.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?
 
To je dosť ťažko posúdiť, mení sa to časom a situáciou. Veľmi milé bolo, keď nedávno zaradil anglický dj Simon Edwards do svojej radioshow pesničku Latka je nízko. Určite nevedel, o čom je text, ale niečim ho zaujala a perfektne ju aj uviedol. Link: https://soundcloud.com/rafirafio/latka-je-nizko-radio-edit-feat-sw/s-jKFjdjs82pK


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?
 
Kamarátka mi písala prednedávnom, má 5-ročného chlapca, že si pred spaním pýta počúvať Potrebu. To ma zaujalo a inšpirovalo k tomu, že v nových songoch budeme musieť trochu pritvrdiť a osloviť ešte mladších poslucháčov.



Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?
 
Scéna prekvitá, hlavne jej východná vetva – Raptor Koch, Pokora, Vojdi, Samčo, 3 oká, čokoľvek z labelu Nepohoda. Ale aj malokarpaťania sa činia – VBPS, Orchester Worchester, Karpatskí Pastieri, Schmrntz. Keďže sme hrali dlho vo dvojici, každé duo je pre mňa zvlášť zaujímavé – Sokolská 18, FARA, The Queues, Erika je moja. Z Českomoravska sem chodia skvelé grupy ako sinks, Szmej, Vole... No a keďže Viedeň je pod nosom, skúšam to tiež trochu sledovať, baví ma First Fatal Kiss, Laut Fragen, Lidské Zdroje.


Čo ťa na domácej scéne serie?
 
Nič. Iba to, keď niekto volá policajtov, že z klubu alebo koncertu ide hluk.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
 
Dnešná doba má rozhodne viac výhod, ..technika, internet, roboty. Náš album napríklad masteroval robot. Rád by som sa s ním raz bližšie spoznal. 


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac? (minulosť/súčastnosť)
 
Zvuk, ktorý produkuje RatNoise štúdio je vynikajúci, naozaj odporúčam. Dáša fon Flaša si vlastnoručne robí parádne obaly albumov, je to makač. A top videoklip má Boh Vajec – Nájdi si prácu



Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť?
 
Väčšinu príhod nemožno zveriť čitateľom, ale rád si spomeniem na to, keď nám Les Myzérables doniesli počas koncertu na pódium porcelánovú wc-misu, a tiež prekvapenie, ako pohodlne sme sa piati vošli do Toi toi búdky vrámci vystúpenia na Pohode.



Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
 
Album: Drť - Puntičkár
Kniha: Dee Dee Ramone - Lobotomy
Film: Falling Down / Voľný pád s Michaelom Douglasom
Seriál: Apetor
Hra: Automat na lístky ŽSR
Tetovacie štúdio: včelín Martina Müllera
Pivo: Remeselný pivovar Galgan Galanta


Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
 
S Raptorom Kochom by som niekedy rád pokračoval v projekte Rafi Koch. Vlani vznikla zatial jedna pesnička, snáď sa zadarí urobiť toho viac. Ešte mám jeden šuflíkový projekt s názvom Retardér, aj na ten raz príde.



Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
 
Koncerty na Garážach BA sú dokonalé, znalci vedia. A Skapal pes fest v Trebišove je tiež legenda festivalov. Vo Viedni nikdy nesklame Venster99 alebo EKH. Obdivujem každého, kto organizuje hudobné akcie. Hlavne tie s Potrebou.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
 
Je ich mnoho. Napadá mi Rišo Stein (Nepohoda), Marek Buranovský (Vojdi), Ľuboš Dzúrik (CHVM), Oliver (Garáže).


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Športu zmar.

=======================================================

Linky:
https://velkapotreba.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/velkapotreba/
https://www.youtube.com/watch?v=-Zo1GBHNbko









Monday, August 10, 2020

#16 Solipsism. Black metal z Banskej Bystrice a okolia. Odpovedajú Diavliv, Naer a Asterion.



Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozmýšľaš v týchto dňoch ?

Diavliv: Pre účely Solipsismu som spevák, klávesák a textár, momentálne pracujem na tomto rozhovore a neviem, či by nám jeden takýto stačil, keby som mal vypísať o čom v týchto dňoch premýšľam.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Diavliv: Okrem Solipsismu mám ešte obskúrny dark ambientný projekt s názvom Theatrum Spirituum, ale ten je už pár rokov neaktívny, hoci som ho ešte neuzavrel, len svoju kreatívnu energiu aktuálne zameriavam na Solipsism a na ten dark ambient už neostáva toľko času a chuti. No a predtým som približne rok spieval v jednej black metalovej kapele, ale s ňou sme nič nenahrali, ani nevystupovali a eventuálne to celé padlo.
Naer: Solipsism je môj prvý projekt.
Asterion: Solipsism.

Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá? (Čo by si raz chcel vlastniť / na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)


Diavliv: Hm. V skúšobni mikrofón Shure, ale presný model si nespomínam, rovnako ako ani odposluchy. Doma kláves Yamaha EW410, štúdiový mikrofón AKG P220 a externá zvuková karta M-Audio M-Track Plus. Tieto veci pre mňa nie sú nijak obzvlášť zaujímavé, jednoducho spĺňajú svoj účel, na ktorý sú využívané. Čo sa týka druhej časti otázky:  netuším, nemám žiaden takýto ideál. 
Naer: Gitara si vyberá človeka, nie človek gitaru... Nechám sa prekvapiť.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje manuálnu zručnosť od umenia ?

Diavliv: Na prvú otázku si si v podstate odpovedal druhou. Umenie nemôže byť objektívne už zo svojej prapodstaty ako individuálnej kreatívnej činnosti. Popravde si ani neviem predstaviť v akom kontexte by som čo i len prepojil pojmy „umenie“ a „objektivita“. Umenie je dokonca tak subjektívne, že ktokoľvek môže povedať o prakticky čomkoľvek, že je to „umenie“, ak to pre neho, v jeho mysli, spĺňa definičné znaky. A to funguje aj vice versa. Vezmime si nejakého geniálneho gitaristu, ktorý zoberie veľké prachy za to, že bude niekde vystupovať a predvádzať virtuózne improvizácie. Pre neho to bude demonštrácia manuálnej zručnosti, no niekto v tom môže nájsť umenie. Subjektivita umenia siaha tak ďaleko, že vôbec jeho vlastná existencia je subjektívna.
Naer: Umenie bolo, je a bude subjektívne. Oddeľovací moment sú emócie a zámer, pretože umením sa snažím vyjadriť svoje pocity.


Aké sú ostatné formy umenia okrem hudby, ktoré máš rád + zaujímaví domáci interpreti ?


Diavliv: Próza, poézia, divadlo, samozrejme aj filmy a seriály. Zaujímavých domácich interpretov však žiaľ nepoviem.


Má mať umenie hranice ? Sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Diavliv: Podľa toho ako definuješ „hranice“ v umení. Umenie by určite nemalo mať nijaké kreatívne limity, či pravidlá, čo sa smie a čo už nie, to by sa strácala abstraktnosť (ktorá je pre mňa základom akéhokoľvek umenia) na úkor rámcovosti a potom by bolo na mieste uvažovať nad tým, aký cieľ vlastne celá kreatívna činnosť má. Čo sa týka tém, to je už iná debata. Určite niečo ako „tabu“ neberiem, ale môj názor je taký, že do umenia by sa nemala tlačiť politika. Iste, rady disidentov boli vždy plné umelcov a umelci dodnes konštantne komentujú dianie v štáte, či vo svete a to je v poriadku, keď to robia takpovediac mimo kanálu svojej tvorby. Zbytočné prznenie. A pozrime sa na to, koľko dobra nám priniesla politika v black metale: rušenie koncertov, hon na čarodejnice a ŠTBácke lustrovanie, kto sa s kým stretol, kto s kým hral na koncerte a kto čo napísal a lajkol na internete.
Naer: Nie, pokiaľ je zvolená forma umenia neškodná.
Asterion: Plne súhlasím s Naerom, pokiaľ je to neškodné určite nie.



Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Diavliv: Neviem, či to viem vydatovať presne ako špecifiká daných dekád. Určite v tých 00s som si začal hľadať sám veci, ktoré vyhovujú viac môjmu vkusu a pomaly som sa posúval do užších a konkrétnejších preferencií, ktoré začínali naberať podobu v tých 10s. Ale vyvíja sa to stále a nemá to súvis ani tak s konkrétnou dekádou ako s individuálnym vývojom osobnosti. V kontexte domácej scény by sa dal o tom napísať historický exkurz, ale čo sa týka dekády 10s, tak tá je špecifická, povedal by som, čiastočne kvantitou na úkor kvality v spojitosti s rozšírením možností a digitalizáciou doby. To sa však dá povedať o scéne celkovo, nie len o tej slovenskej. 


Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Diavliv: Je škoda, že je domáca blackmetalová scéna veľmi fragmentovaná a indvidualistická. Každý chce hrať svoju vlastnú hudbu, riadiť svoj vlastný projekt/kapelu, demonštrovať svoje vlastné poňatie žánru, čoho výsledkom je viac kapiel ako hudobníkov a kapely sú odkázané na využívanie sezónnych členov, nakoľko nie sú schopné plnohodnotne fungovať osve. Čo je zas na druhej strane aj dobre, lebo aspoň v tomto ohľade sú kapely nútené navzájom spolupracovať a naša – vcelku malá – scéna sa prepája a zoznamuje, aj keď v ideálnom prípade by to robila za iným účelom.
Ak by som mal na niečo poukázať z domácej scény, tak asi Krajiny Hmly, Aeon Winds, AIN, Ceremony of Silence alebo Porenut, hoci ten nie je vyslovene moja šálka kávy, aj keď vcelku originálny. Takisto dnes už neexistujúci Misty Forest mal pre mňa špeciálne miesto ako aj Perterricrepus, ditto album „Liber DCLXVI“ od Abbey ov Thelema nemá svojou komplexnosťou na scéne dvojníka. „Hierofánia“ od Algoru tiež určite stojí za zmienku. Na pôde iných žánrov na slovenskej scéne určite 777 Babalon, dark ambienty Phragments, Eximia má neskutočne elaborovaný zvukový dizajn a v neposlednom rade album „Be Left To Oneself“ od Keosz, ktorý je definíciou sonickej izolovanosti.
Našli by sa veci, ktoré ma serú, ale bude lepšie tieto iskry nerozfúkavať.
Naer: Som rád, že je celkom dosť aktívnych kapiel. Čo ma však mrzí je približne rovnaký počet aktívnych ľudí.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?

Diavliv: Slovné spojenie „pozitívne prekvapil“ implikuje, že som mal nízke očakávania a to vo väčšine prípadov, ktorým venujem doma pozornosť, nemám dôvod mať. Ale môžem spomenúť opäť Porenut, ktorý na svojej „Postinihilere“ majú fakt dobrý zvuk, aj keď Nihil Centrum nie je profi štúdio. Artworky registrujem najmä od Svjatogora, ktorý robil artwork aj nám a na „Postnihilere“ a „Krupinských ohňoch“ od Malokarpatana sa opäť prekonal. Jeho technika linorytov má jasný svjatogorovský podpis a na zobrazovanie až „rozprávkových“ motívov je ako ušitá. Videoklip netuším, ale Porenut (zasa...) spravili v podstate teaser na ich nový album a to krásne vystihovalo o čom daná kapela je.
Naer: Artwork Porenut, zvuk Klifot.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Diavliv: Veľmi ťažko povedať. Svoje vlastné výtvory nedokážeš posudzovať ako cudzie a ku každému máš osobitý vzťah. Prirodzene sa mi pýta povedať niečo z nových vecí, ktoré aktuálne pripravujeme, ale to môže byť tým, že piesne z „Trhlín v (ne)skutočnosti“ máme už obohraté.
Naer: Prvé miesto si delia všetky skladby z "Trhlín". V každej je niečo, prečo by som mal mať práve ju najradšej.
Asterion: Každú jednu pesníčku čo sme spolu zložili mám rád rovnako.


Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Diavliv: Všetky sú pre mňa osobné, pretože popisujú veľmi osobné veci, žiaden nie je len taká náhodne napísaná vymyslená vec. No jeden z nich je určite najkonkrétnejší a nechám ťa hádať ktorý.
Naer: Solus Ipse, avšak ešte neuzrel svetlo/tmu sveta, a preto ho nebudem uvádzať.




Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Diavliv: Chce sa mi povedať vinyl, pretože tam objektívne vnímam najvyššiu pridanú hodnotu z hľadiska zvuku a „štýlovosti“, ale žiaden nevlastním a celkovo nie som zberateľ, čiže to hodnotím z tretej osoby.
Naer: CD, lebo vinyl si nemám kde pustiť...


Zaujímavá príhoda zo života tvorby, o ktorú sa môžeš podeliť ?

Diavliv: Tak to ozaj netuším. Asi je náš kapelný život hrozne nudný.
Naer: Jedného dňa počas telefonátu so svojou vtedajšou prieteľkou som voľnou rukou zahral prázdne struny z akordu E-mol, ktoré sa neskôr stali nosnou melódiou. Aj text, ktorý bol k nej zložený hovorí o tom, že "tak blízko, bez ohľadu na to, ako ďaleko" boli venované priateľke. Pôvodne som ju nechcel zverejniť, ale po tom ako ju počul Ast. bolo rozhodnuté, pretože Na ničom inom nezáleží.
Asterion: Zaujímavá príhoda hmmm, tak napríklad pri nahrávaní, Trhlín kedy nám jeden celý deň robila problémy zvuková karta a nahrávací program (rozhadzovalo nám nahraté linky) a vôbec nikto nechápal prečo keď predsa včera nám to všetko fungovalo. Skúšali sme fakt asi X vecí, ale jednoducho nie a nie a nie, veľmi sme chceli, aby ten deň bol aspoň trochu produktívny a nebol odfláknutý. Čo bol teda nakoniec ten kľúč k úspechu? Iný USB port.


Výtvarné dielo, hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra a pivo ktoré odporúčaš.

Diavliv: Hm. Čo sa týka metalu, dva albumy, ktoré sú podľa mňa na vrchole všetkého, čo som počul sú „London“ od Voices a „A l’ame enflameé, l’äme constelleé“ od Gris. Pri dark ambiente to bude „Self Destruction Themes“ a „Heralds“ od Wordclock. Čo sa kníh týka, to je ešte ťažšia otázka, ale za poslednú dobu ma svojou hĺbkou a prepojením existencializmu so psychológiou skutočne očarilo „Keď Nietzsche plakal“ od Irvina D. Yaloma.
Naer: Rozprávky Barda Beedla. Sú zaujímavé a poučné.
Asterion: Séria Metro, ako v knižnej tak aj v hernej podobe.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Diavliv: Nemám ich ktovieako schodené, ale minulý rok som bol prvýkrát na Brutal Assaulte a bolo to super. Hradby Samoty taktiež určite stoja za zmienku.
Asterion: U mňa je to Brutal Assault hlavne svojou atmosférou, priestorom a množstvom kapiel.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Diavliv: V tomto smere asi nemám preferenciu.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Diavliv: Všetko je len v tvojej hlave.


===============================================

Linky:

Thursday, August 6, 2020

#15 Bizarre of Brutality (RIP). 90's Death metal z Humenného. Odpovedá Judas (klávesy).



Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som korporátna právnická krysa v energetickej spoločnosti. Momentálne (už dlho) ma najviac zaujíma rodina, sťahovanie do domu, ktorý sme si kúpili vo Svätom Jure. No a s tým spojené množstvo roboty, takže pre istotu nerobím nič. Aby som nemal pocit, že niečo uprednostňujem.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Daybreak; death doom metal, basgitara a klávesy, pokus o spev/rev (kapela povedala, že síce spievam dobre, ale dlho :) :) ). Bizzare of Brutality; klávesy



Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Jolana – česká kópia Rickenbecker, basové combo, ktorého názov si nepamätám. Klávesy samohrajky, značku nepamätám. Efekty žiadne. Boli sme chudobná kapela. Na prehliadke kapiel z Východného Slovenska sme síce vyhrali gitarový efekt, no ten náš gitarista úspešne tajne prepil. Mimochodom, náš druhý gitarista mal gitaru kúpenú od Bruna z Krabathor, nech im je zem ľahká. Značku nepamätám, vlastne si z toho obdobia málo spomínam.

 
Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovat?)

Tužil som po basgitare B.C. Rich alebo Jackson. Okrem toho som miloval zvuk kláves a modulárny syntetizátor ARP Odyssey od MinoMoog, ktorý mali aj Deep Purple. V preklade, chcel som mať celú zostavu krabičiek ako mávali poriadni klávesáci a byť nimi obklopený. Vždy som si myslel, že tie stroje hrajú samé...... Dopracoval som to však len k samohrajkám, ktoré mi kúpili rodičia.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si bol aktívny muzikant a aká bola/je realita ?

Ambíciou bolo vypredávať štadióny a pretiahnuť všetky ženy sveta. Je to hudobná ambícia? Vypredal som celkom nula štadiónov, na predaných lístkoch zarobili nula korún. Nejaké ženy sa podarilo pretiahnuť.....


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?

Neviem, na scéne som bol veľmi krátko, prestal som ju sledovať a záujem už nikdy neobnovil. No mám pocit, že z dnešnej hudby sa vytratili chytľavé melódie, ktoré boli aj v metale v 90tkách. Chytľavá melódia môže byť v úplne každom žánri.

 
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Dopracovali sme k maximálne k demám. Daybreak, skladba Wizard – podľa mňa má výbornú atmosféru a dobrý ženský vokál. Bizzare of Brutality boli fussion viacerých metalových štýlov, striedanie pasáží a hlavne žiadne gitarové sóla (tie sú predsa nuda :) :) ).



Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Neviem.


Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?

Veľmi nesledujem, počúvam len rádio FM. No, ale môžem menovať Čisté tvary, The Autumnist, The Ills. Jediné SK kapely, ktoré mám stiahnuté v mobile.


V čom mali podla teba vyhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako vyhody dnešnej doby ?

Myslím, že vtedy prišla explózia inšpirácie západnej muziky a veľa našich kapiel sa len opičila, vrátane nás. Každý chcel znieť ako niekto iný. Ako, teraz si vymýšľam  ako Death, Therion, ako Slayer, ako Bathory, ako seversky death metal, či ostatní. Neuvedomovali sme si, že tie kapely za sebou majú už X rokov praxe a že takto nikdy nebudeme znieť. Lebo sa to nedá. Výhoda teda bola množstvo inšpirácie, s ktorou si naše kapely nevedeli poradiť. Takmer nikto z našich kapiel nebol originálny, sorry všetci čitatelia. No bolo to živelné a nechýbala chuť hrať. Ďalší problém bola nedostupnosť kvalitných nástrojov a skúšobní. V neposlednom rade, hudba nebola cieľ, ale cesta ako sa zabaviť, konzumovať jedy.

Predpokladám,  že dnes sú hudobné nástroje a rôzne krabičky oveľa dostupnejšie a každý kto ma ruky a nohy môže na niečom hrať a ťukať. A vidíš, nestačí to. Slovensko je malý trh. Hudobníci kapú od hladu, hudba až na pár výnimiek nikoho neuživí, ale to ani vtedy.



Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ta zaujal najviac ? (minulost/súčastnost)

Klipy/artwork nesledujem. SK kapely, resp. sound inžinieri u nás nevedia robiť dobrý zvuk a hotovo. Nevie to ani mainstream. A dôvod? Netuším. Poznáš našu kapelu, ktorú okamžite spoznáš podľa zvuku? Preháňam, ale keď v rádiu ide neznámy song od napr. Depeš, každé ucho vie, že je to Depeš. Je to asi o zvukároch, ich skúsenostiach, času a peňazí, ktoré sú k dispozícií. Podľa mňa, každá kapela má mať vlastný individuálny zvuk ako svoj trademark.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Hlboko. Mali sme bubeníka, ktorý všade kradol (v šatni iných kapiel kradol káble, efekty, iné drobnosti.....). Až raz na koncerte v Nemecku, kde nás zavolala domáca kapela Oppresor, či ako (nemecká kapela), im z ich vlastnej šatne ukradol všetky činely, cez okno nahádzal von a naložil do kufra. Potom nás všetkých ožratých naložil do auta. Po pár 100 km sme zistili, že náš basgitarista v šatni zabudol fungeľ novú basu.....Činely sme samozrejme museli vrátiť, ale basa sa už nikdy nenašla. Tieto správy sa po scéne šírili rýchlo a odvtedy s nami už žiadna kapela nechcel mať spoločnú šatňu. Celé to bolo len jeden veľký alko žúr.



Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.


Film Spinal Tap, poznáš? Skvelá hudobná paródia. Majster a Margaréta, pc hry nehrám a seriály nemám čas pozerať, nechcem byť otrokom sérií. K tetovacím salónom sa neviem vyjadriť, nie som tetológ :) :) :) Pivo, hááá, som pivný otrok a verne slúžim, pivo pijem v sériách po 7-9 kúskov!!!!! Horké české ležiaky Bernard a Bakalár. Podľa mňa naj pivá.


Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?

Žiadne, nikdy som nevedel hrať a nechcem to ani oživovať.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

V zahraničí neviem, u nás festival Pohoda. Hlavný dôvod je pestrosť žánrov, čím bizarnejšie kapely a žánre, tým lepšie. (Úprimne, metal už dávno vôbec nebaví, vraciam sa tomu, čo som počúval v 90tkách). Na Pohode je stále možnosť vidieť vyslúžilú UK gitarovku. Lebo tam nehrozia fízli, je tam poriadok, čisto a bezpečne, málo grcajúcich opilcov (je pravda, že chodím skoro spať). A len na Pohode som sa mohol dotknúť (šiat) Zuzany Čaputovej a žiadna prezidentská gorila mi nedala po papuli. A hneď za tým to zaliať pivom.



Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Doktor z The Last Days of Jesus.

 
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

„Jediná istota je neistota“.