#42 0n0. Experimental doom metal z Bratislavy. Odpovedá ∀ (gitara).

  Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozm ýš ľ aš v t ý chto d ň och ? Som ∀, v 0N0 prevažne obsluhujem gitaru. Pred letom sme doko...

Monday, August 31, 2020

#20 Krutá Zima. Orthodox disbeat z Bratislavy. Odpovedá Kubo (bicie).


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Kubo, v Krutej Zime a v Adacte hrám na bubny. V týchto dňoch ma najviac zaujíma tréning boxu.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Okrem KZ, hrám v Adacte, predtým dávno dávno som hral v Davovej Psychóze, ešte predtým v Hell on Earth a niekoľkých ďalších obskurnyýh skupinách z éry praveku BA hardcorovej/punkovej scény. Vždy len na bicie - nie som veľmi talentovaný čávo.


Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)

Bubny ktoré som mal na začiatku hrania to by bol samostatný príbeh… kupoval som ich od Joža Sokola a kedysi, ešte v 80-tych rokoch na ne hrávala Zóna A. Vtedy ešte boli normálna kapela. Od roku 1998 až do roku 2020 som hral na bicich Tama Rockstar, ktoré som kúpil od Martina Šebena, výborného bubeníka a skvelého chalan, za ktorého som nastúpil do Davovej Psychózy. Tie bicie si zažili svoje, ale sú ako starý bavorák, z ktorého sa ti pred očami postupne stáva veterán ale nedokážeš sa ho zbaviť. Až tento rok som si kúpil z druhej ruky zánovnú sadu Mapex Saturn (séria III). Sú celkom fajn, ale tieto nové priemery prechodov (tomov) ma strašne serú, bubny sú malé a aby z nich človek dostal hlboký a dostatočne dunivý tón, musí blanu podladiť na maximum, plus keď sa človek za bicími rozblázni (čo sa mi stáva takmer vždy), tak občas treskne po ráme namiesto blany (20 rokov som hrával na prvom tome čo mal 12 palcov, a teraz je tých 10 palcov rozdiel, ale zvykám si)
Činely sú samostatná kapitola, opäť vďaka môjmu neandertálskemu štýlu hrania: mením ich cca každý rok. Teda crash činely, keďže hi-hat a ride vydržia dlhšie. Môj úplne najlepší činel aký som mal bol Meinl MB 20, 18 palcov – nielen že znel úplne famózne, ale aj vydržal nemilosrdné d-beat mastenie suverénne najdlhšie zo všetkých ostatných značiek a modelov čo som skúšal. Naopak, veľké sklamanie bola rada Zildijan Avedis: mal som 2 crash činely (tuším 18 a 19 palcov) a oba praskli, jeden po mesiaci v strede (!) a druhý cca po 3-4. Zildijan Avedis už nikdy. Na druhej strane, veľmi rád by som vyskúšal radu Zildijan K, ale ta je mega drahá…Možno raz. Veľmi rád mam radu Paiste 2002, majú taký zamatový zvuk (aj keď sa nie veľmi hodí k tomu žánru čo hrám). Meinl je tiež celkom fajn. Vela crust/punk/metal bubeníkov hra na Paiste Rude, tie sú tiež celkom fajn.


Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?


Haha, ani mi nenapadlo že slovo “kariéra” sa dá použiť v jednej vete v súvislosti s mojim hraním. Asi najpozoruhodnejšie je že mam 44 a stále hrám, to pokladám za svoje suverénne najväčšie víťazstvo. Všetky zážitky keď hráš koncert a vidíš že ľudia si to užívajú naplano a bláznia sa – to je na tom najlepšie. Alebo keď môžeš občas kukať z backstage na svoju obľúbenú kapelu, prípadne keď chodíš na koncerty a fesťáky ako muzikant a tým pádom máš spanie, jedlo a pivo a vstup do backstage….to ma baví. OK teraz mi napadlo: najpozoruhodnejšia vec, na ktorú som aj trošku hrdý je, že som sa naučil hrať s metronómom a že viem zahrať blastbeat s jednou šlapkou na 185 BPM. Chcem sa dostať na 200, uvidíme. Pre naozaj dobrých bubeníkov je to samozrejme smiešna kokotina, ale ja zrejme nie som “naozaj dobrý bubeník”, takže sa teším aj tohto mála.


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Koľko máme miesta? To je otázka tak na 20 strán. No tak nič. Skúsim byt stručný aj keď to neviem. Začnem od konca: Moja kapela (teda KZ) fungovala cca 2010-2020 aj to s dlhými pauzami, a bohvie či ešte niekedy bude. Ak by som mal odpovedať za Adactu, tak to by som sa musel veľmi rozpisovať.
Ad “môj hudbobný vývoj“: budem písať v odrážkach inak sa rozpíšem na dlho.
 

1990: okolo roku 1989 som sa dostal k metalu (Najprv Iron Maiden, neskor Metallica, Slayer, Sepultura, Death atd.) a tieto veci mam dodnes veľmi rád. Neskôr som sa dostal k hardcore-punku, skôr cez filozofiu a hodnoty ako cez muziku. Mal som veci ako antifašizmus, práva zvierat a obrana slabších niekde hlboko v DNA už od malička, neviem prečo. Už ako malého teenagera ma srali rasistické poznámky, štvalo ma keď niekto ubližoval menším, cítil som sa vždy trápne aj za druhých pri veciach ako je cat calling atď. Hudbu som v tejto dobe hltal na kilá, mal som šťastie že David, môj spolužiak na gympli bol fanatický zberateľ metalovej muziky a ponahrával mi postupne stovky kaziet. So zatajenym dychom som si prekladal texty (vďaka čomu som napredoval v angličtine) a rozširoval si záber.
 

2000: koniec 1990s a roky okolo roku 2000, to bolo moje takmer čisto crustové obdobie (až na výnimky ako napr. Bad Religion alebo Motorhead). Čo nemalo dbeat rytmus, punkové riffy a radikálny politický postoj nebolo hodné môjho záujmu. Dnes sa na tom bavím, ale mal som 20-25 a taký som proste bol takže....
 

Po 2010 sa mi začínajú trošku otvárať oči a okrem mierne nostalgického návratu k niektorým starým obľúbeným metalovým albumom a možno aj par novým začínam nehanebne počúvať aj úplne iné žánre (napr. niektoré veci od Ursínyho, Pink Floyd, Hawkwind, Queens of the Stone Age a všeličo iné, kľudne aj starý Depeche Mode alebo nejaký rock – ale vyberám si niekedy len konkrétny song alebo album, nejdem na to plošne). Zároveň však postupne zisťujem, že už ma nebaví hltať novú hudbu, s plným nástupom internetu, youtube, mp3 a podobne je vlastne všetko dostupné kedykoľvek a ja už nevládzem držať krok a strácam prehľad, ktorý som kedysi možno mával. Niekde vo vnútri mám taký pocit, že mi stačí to, čo som spoznal a napočúval za tých cca 30-35 rokov čo žijem hudbou. Určite vznikajú aj skvelé nové veci, ale ja nemám kapacitu aby som to podrobne sledoval, sory.

No, a to som sa ani nedotkol témy “vývoj žánru na domácej scéne” Svrbia ma prsty ale asi to nedám. To je na malú knižku. Možno ju raz napíšem.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

S KZ mame nahraný len jeden sedempalec, tak presne ten mam najradšej  :D
O Adacte by sa dalo písať dlhšie ale toto je rozhovor s KZ, takže..


Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Žiadny, texty robil spevák (Pepo) a sú jeho, tým pádom nie sú “osobné” v pravom a subjektívnom zmysle toho slova. Okrem toho sa venujú klasickým dbeatovým témam. Mám rád názov songu “All my enemies are dead”. Je to taká malá narážka na Turbonegro.




Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Toto mi je úprimne jedno. Našťastie nezbieram vinyl a robí ma to veľmi slobodným (a ušetrím pokokot peňazí). V súčasnosti počúvam hudbu takmer výlučne online (YouTube).


Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?


V podstate rešpektujem každého človeka a kapelu, kto sa nejaví na prvý pohľad ako úplný zmrd. Ale konkrétne napr. Rozpor a Beton aj keď v oboch prípadoch som žánrovo trošku inde. Mám rad Lutru, Roxor, Concussu, Wargame … aj Fyasco a Point Blank Range ujdú. Veľmi fajn ľudia sú Catastrofy, aj keď aj tu som žánrovo inde. Milujem starú Davovku (dodnes považujem Svet žaluje za bez debaty najlepší a album aký kedy vyšiel v Československu, pre mňa osobne kľúčový) … teda zhruba po to obdobie keď som tam začal hrať (1998) potom to už bola láska iná, určite nie objektívna. Nové veci čo vydali po roku 2000 ma už neberú, ale samozrejme že to môže byť len ďalšia verzia bájky o líške a hrozne. Dobrá kapela boli Noncoformist. Skvelí ľudia, ktorých som si vždy vážil a každé stretnutie s nimi je malý sviatok. Možno preto že sa stretávame málo, hahaha. Ospravedlňujem sa ak som niekoho nespomenul, koho mám rád, som zábudlivý kokot.
Na domácej scéne ma serie laxný prístup – u kapiel (keď na sebe nemakajú) u organizátorov (keď odfláknu servis pre kapely lebo veď “to je punk”) u ľudí (napr. keď nechcú zaplatiť vstupné, ale vždy majú dosť peňazí na alkohol). Punk nerovná sa nízka kvalita. Serú ma prázdni ľudia, ktorí nečítajú, nemakajú na sebe, netvoria ale o to viac ohovárajú iných a len pijú. Ale to platí všeobecne, nielen v HC.
A serie ma keď niekto mieša do HC/punku náboženstvo. Áno, hovorím o Pištovi, aj keď to nie je zas tak jednoduché, lebo on je milý a láskavý človek a vie robiť muziku…. No ale ja nemôžem náboženstvo vystáť, tak čo mám robiť?
Ešte ma serie trend tolerovania a adorácie nórskeho black metalu, hoci v niektorých tých kapelách hrali/hrajú jasní psychopati, odsúdení vrahovia a otvorení rasisti. Ja beriem že niektoré (zďaleka nie všetky) tie veci majú špecifickú atmosféru ale neviem si oddeliť hudbu od interpreta a jeho postojov alebo života. S týmto som mal vždy problém už od prvých rokov s muzikou: keď je niekto čurák, tak si neviem užívať, že vymýšľa dobré riffy.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?


Viem že v posledných rokoch našťastie vzniklo viacero nových kapiel a mnohé mimo BA, čo je fakt super. Priznávam, že ma žiadna až tak neoslovila, ale to je jedno, hlavne nech si drvia svoje riffy v garáži, veľa hrajú a prichádzajú s novými vecami a aktivitami, to je skvelé. Bolo by super ak by sa viac aktívne zapájali dievčatá/ženy, tých je na scéne málo. Je to trochu otravné keď punk funguje ako čisto pánsky klub.
Celkom ma pobavilo to video od Fyasco, tusim Tina Turner sa volá, to mi aj slzička ušla.


Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?

Za tých cca 27 rokov čo hrám koncerty je ich fakt veľa. Našťastie. O niektoré sa nemôžem podeliť. Tie sú najlepšie. Zažil som všeličo: najradšej spomínam na momenty keď mám kŕče od smiechu (na toto bola najlepšia Davovka a teraz Adacta, to je čistá závislosť), alebo keď dostaneme ako kapela skvelý servis  a super žrádlo (nemecké squaty sú na toto špecialisti), potom sú tu bitky s blbcami lebo máš značku BA na aute, volanie sanitky po tom ako organizmus vypovedal poslušnosť, hranie v pralese, hranie v historických budovách, naháňačku s fízlami v Sao Paulo, skvelé koncerty, na ktoré nikdy nezabudnem (Oslo, Helskinki, Berlín…a ďalšie) ale aj také, na ktoré by som najradšej zabudol hneď. A ešte keď ti náhodou niekto pošle online článok, kde Igor Cavalera drbne tvoj song medzi 20 svojich najobľúbenejších crust-punk vecí aké pozná – hneď vedľa Doom a Anti Cimex. To som fakt čumel, či sa mi nesníva. No to ale zase píšem o Adacte a nie o Krutej zime, sorryyyyy.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Stálica medzi albumami, ktoré si môžem vypočuť takmer hocikedy je čokoľvek od Iron Maiden z éry 1980-1988. Potom to už stojí za hovno. Tiež Suffer, Generator a Against the Grain od Bad Religion a Beneath the Remains od Sepultury. Teraz si uvedomujem, že to sú všetko albumy z 80 rokov! To o mne vypovedá asi dosť veľa, no…..
Serial: Rome z dielne BBC milujem úplne najviac. Výprava, dialógy (!) a herecké výkony, plus historická vernosť. Čistá nádhera. Ale kuknem si aj také tie hromaďácke kokotiny ako GoT, House of Cards a Breaking Bad.
Počítačová hra (v podstate jediná ktorú hrám) je Rome II Total War. Pripadne ešte iné veci zo série Total War.  Milujem vojenskú históriu a oni sa špecializujú presne na tento žáner a snaha priblížiť sa realite je presne to čo ma na tom fascinuje. Tetovacie štúdiá….dobrý je Wolftown tu v BA ale ja od nich nemám, mňa tetoval hlavne Marko z Noncofnormist a Jarko, ktorý je už mimo BA a neviem ci vôbec ešte tetuje. Remeselné pivo nemám rád ale že vôbec! Jedine skutočné pivo na svete je Plzenský prazdroj, všetko ostatne je len pokus o imitáciu. Hlavne nenávidím Corgoň.
OK, jediná výnimka je Stupavar, lebo to sú kamoši a vypracovali sa od nuly a makajú, to sa mi hrozne páči. To je pivo, ktoré ma príbeh, robia ho pankáči a robia ho poctivo a so srdcom. Klobúk dolu. Podporte ich.

Čo sa kníh týka, to je tiež nadlho ale budem opäť stručný (haha, tak určite). Po univerzite som prestal čítať beletriu a už asi 20 rokov čítam v podstate len literatúru faktu: populárnu vedu a podobne. Najradšej mám históriu, to mi ostalo ešte zo školy. Býval som fanatik na stredovek, potom som chvíľu hltal starovek a Rímsku ríšu, neskôr prišiel novovek, 2. svetová a zakončil som to Napoleonom.... dnes si prečítam v podstate akúkoľvek historickú knihu o akomkoľvek období keď je dobre napísaná. Okrem toho mám veľmi rád keď dokáže autor skombinovať viaceré spoločenské vedy alebo akékoľvek vedné odbory: napr. antropológiu, evolučnú biológiu, históriu, archeológiu, genetiku a sociológiu alebo trebárs aj ekonómiu. Obľúbení autori sú najmä Richard Dawkins, Anthony Beevor, Christopher Hitchens, Yuval Harari, Barbara Tuchman, Steven Pinker a z beletrie mi ostal milovaný Mark Twain, skvelý a neľútostný kritik náboženstva. Jeho „Správa o návšteve kapitána Eliho Stromfielda v nebi“ a „Tajomný cudzinec“, ako aj časti z prác Diderota, Holbacha a Voltaira... tam niekde sú pevné základy môjho ateizmu, ktoré potom pekne domurovali Dawkins a Hitchens. Knihy sú úplný základ.


Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?

 

Stále na sebe pracovať, byt lepší otec, partner, bubeník, boxer, viac čítať, neprísť o prácu, robiť dobré koncerty. Jednoducho by lepší a komplexnejší človek a žiť plný život… a raz by som chcel napísať knihu. A hrať v kapele kým budem vládať.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

FFUD mam najradšej, lebo ma príjemnú rodinnú atmosféru a je to na peknom mieste. A rád chodím na garáže (viem nie je to akcia v pravom zmysle slova, ale miesto) – teraz, keď je tam dostať studené pivo a dobre vegánske jedlo a je tam aj normálny zvuk sa tam konečne aj teším. Mám rad aj Fugu. Pravidelných akcii je na SK málo, niet z čoho vyberať.
V Česku som miloval Play Fast or Don’t, dosť mi bolo smutno, keď to vzdali. Raz som bol na Fluffe, to bolo skvele a raz na OEF to bolo tiež super. Aj keď na oboch akciách som bol s kapelou (t.j. máš full service a vnímaš tie festivaly inak)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Ktokoľvek kto nie je hlupák a má čo povedať.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Medzi slepými je jednooký kráľom. Toto sa mi v živote už veľa krát potvrdilo.

=====================================================

Linky:

https://krutazima.bandcamp.com/album/the-last-from-skaven-race

https://www.facebook.com/krutazima/

No comments:

Post a Comment