Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozmýšlaš v týchto dnoch ?
Veronika: Ahoj, som Veronika, momentálne (a stále) pracujem na tom ako skĺbiť prácu s kapelou, rodinou a priateľmi a nezabudnúť pri tom na seba. A rozmýšľam nad tým, či nám vyjdú koncerty, ktoré plánujeme na jeseň.
Craggy: The best rock n roll band for miles. We're working on it, and thinking about it.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil/a.
Veronika: Zdanie Klame, Mišý Šramot, D’Babs & Marcin, Sedmé přání – tieto všetky už sú minulosťou. V súčasnosti ešte hrám s bratmi z Letničia v zoskupení Večerný motýľ na triangel. A tiež na djembe a tamburínu.
Craggy: Many. But Craggy Collyde is the only one that matters now.
Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá? (Čo by si raz chcel/a vlastniť / na čom by si chcel/a v ideálnom prípade hrať ?)
Veronika: Keď som si začala znovu dávať dokopy bicie, ako prvý sa ku mne vlastne náhodou od kamaráta dostal úžasný crash-ride činel, ktorého zvuk som si úplne zamilovala. Je úplne obšúchaný, je to starý Paiste, ale znie skvelo! Narobí veľa hluku. K tomu som doplnila ostatné činely Sabian, najmä vďaka Mišovi z Lutry, ktorého týmto pozdravujem (Rozhovor s Mišom si prečítajte v Blogu#3).
Ďalšou náhodou sa potom ku mne od bubeníka z Cellmates dostal červený trblietavý vintage Gretsch zo šesťdesiatych rokov. To je dosť láska. K nemu som doplnila (samozrejme červené) Pearl Export, taký starší model, predávajúci vravel že zo 70. rokov, i keď podľa toho čo som našla na internete, budú skôr z 90. rokov. Celkom sa mi páči predstava toho, že hrám na starých nástrojoch, ktoré majú dušu.
Craggy: I play a Guild T Bird and run it through a Crate Palomino, which I got cheap from Johnny from the band Supertesla. It has a great sound. I don't really think about it too much.
Veronika: Subjektívne. Znie to ako klišé, no nenapadá ma čo, iné napísať ako to, že tým momentom je, keď do toho človek dá kúsok zo seba.
Craggy: The moment you start losing money is the moment you've moved from manual skill to art.
Ake su ostatne formy umenia okrem hudby, ktore mas rad/a + zaujimavi domaci interpreti ?
Veronika: Nie že by som sa o to nejak extra zaujímala, ale fotky a videá k tej hudbe patria. Rada si aj hocičo fotím, no len tak do mobilu. Teraz som mala prvú skúsenosť s prípravou videa a prišlo mi to dosť dobré. Keby som tak mala viac času... A čo sa týka fotiek a videí k hudbe, jednoznačne ma teraz napadne Braňo Vartovník, ktorý nám aj urobil fotky na mini-album. Podotýkam, že nezámerne. O to lepšie vyšli a rozhodli sme sa ich šupnúť na cover. V interview s Marošom z Kazostroju na tomto blogu je tento cover dokonca spomínaný.
Craggy: Photography always interested me. I'm shit at it though.
Ma mat umenie hranice ? Su temy, do ktorych by umenie nemalo zasahovat ?
Veronika: Nie. A nie.
Craggy: It all depends if it's honest and good or not.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?
Veronika: V deväťdesiatych rokoch som si nahrávala z rádia na kazetu Nataliu Oreiro. V ďalšej dekáde som doma našla CD Sex Pistols po rodičoch a začala hrať na bicie, prvá kapela, to bola polovica coververzie Ramones a Slobodnej Európy, zároveň „staré dobré časy“ na Myjave a Brezovej pod Bradlom, ktorú som vnímala ako vtedajšiu mekku pankáčov. 2010 - to už začalo aj u nás v Senici Inferno, kde bývali punkové koncerty snáď dvakrát do mesiaca a bolo vždy plno. Ja som vtedy postupne s odchodom na výšku začala počúvať aj hrať viac alternatívnu hudbu. Punk mi ale v srdci ostal. Pre mňa bol ten prelom 2000/2010 asi taký najviac punkový, čo dnes už vôbec tak nevnímam, že by existovalo. Dnes mi príde, že je oveľa viac ľudí do hardcoru alebo metalu, aspoň tu v Bratislave.
Craggy: Music was good and is still good. The music business was bad and is still bad. We were good two years ago when we started, and now we're better. The local scene is great, but it's pretty narrow. The cities are small, you need to spread out a bit.
Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád/a? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?
Veronika: Z domácich kapiel mám veľmi rada Parketový Lev, ktorý je akýmsi pokračovateľom Kaktusu zo „starých dobrých časov“ zmienených vyššie... tiež Bratislavské dievčatá, či Princovia, ktorí vydali nedávno svoj posledný album. Z mimobratislavských sú to určite BOX, s ktorými sme už aj kamaráti, a k nim sa pridali aj Ironic Modern World, do ktorých som sa zamilovala na prvé počutie. Inak chystáme spolu, a ešte s kapelkou Fraktúra, koncerty v Bratislave a v Banskej Bystrici, tak príďte :) 3.10. v Bosorke a 8.10. v Kulturáku. Snáď nám to corona opäť neprekazí ako na jar!
Craggy: There are many good bands in the Brno scene - Supertesla, Beps 'n' Johnnies, Liquid Jesus - all different styles. And then there are solo artists like Martin Binder and Petr Foltyn, Samuel Kovalcik. I could go on... There are great venues here, like Kabinet Muz and Stara Pekarna, for example.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?
Veronika: Zvuk neviem posúdiť, artwork... myslela som, že táto otázka sa bude týkať album coverov obecne a že budem môcť spomenúť aká som nadšená z coveru albumu od Plasmatics – New Hope for the Wretched! Videoklipy – tu budem veľmi egoistická - ma prekvapili naše – Go Ahead and Break Me podľa mňa vyšlo skvelo na to, že sme ho natočili u Craggyho v obývačke a ten ho potom dal dokopy bez predchádzajúcej skúsenosti s videom. A to ste ešte nevideli ten nový klip.
Craggy: I haven't seen much that has surprised me recently. I do like Petr Foltyn's new album Coming Waves quite a lot. Bratislava has some good bands with new releases too.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Veronika: Určite neviem vybrať jeden, ale mám dosť rada jednu Craggyho pesničku, ktorú hráme iba akusticky a volá sa tuším I’m already dead. Nenájdete ju nikde, musíte zájsť na náš akustický set, ktorý zahráme na Punkáči deťom.
Craggy: Our new mini-album is basically our debut. I like all the songs on it, because they are good songs. There's no filler, which is important. My favourite depends on the day - I guess for now it's In the Shade of the Wild Oak Tree, because we're working on a video for it now.
Veronika: Texty píše výlučne Craggy, takže sa k tomuto neviem vyjadriť.
Craggy: They're all personal. It's hard to really go over them and choose.
Vinyl alebo CD ? Prečo ?
Veronika: Vinyl. Aby táto odpoveď nebola na dve strany, tak parafrázujem Vlada Nosáľa z Queer Jane – lebo má dve strany, tak ako všetko v živote.
Craggy: Vinyl is more fun - they're bigger. They always were better. CDs are ok, but I don't often buy them anymore.
Zaujimava prihoda zo zivota tvorby, o ktoru sa mozes podelit ?
Veronika: Kvôli natáčaniu nášho posledného pripravovaného videoklipu sme vstávali pred štvrtou ráno.
Vytvarne dielo, hudobný album, kniha, film, serial, pocitacova hra a pivo ktore odporucas.
Veronika: Parketový lev od Jana Hrčku. The Right to be Italian od Holly and the Italians. Just Kids od Patti Smith. Only Lovers Left Alive od Jima Jarmuscha. Tu končím.
Craggy: I recommend our album.
Veronika: Beseda u Bigbítu v Tasove. Malý veľký festival v „topolovém hájku“, vždy skvelý zaujímavý line-up a domáca atmosféra. Ale to som vám nemala prezradiť, lebo teraz tam všetci pôjdete. A ešte jedna – veľmi milá akcia je každý rok pred Vianocami v Trenčíne – Viva Joe Strummer. Vždy super kapely a odkaz Joe Strummera je dosť dobrou zámienkou pre koncert.
Craggy: Any that will pay us.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rada prečítala rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Veronika: Mišák z BOX-u. A Leďo z Princov.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Veronika: After all, dreaming is a form of planning.
Craggy: Buy our album and dance till your limbs fall off.
No comments:
Post a Comment