#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)

PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024) By Flork Almost a year ago, I had the chance to review PSØL ’s debut EP.  If I remember correctly,...

Najčítanejšie za 7 dní

Wednesday, October 27, 2021

#117 Samūhaya. Experimental blackened doom z Nitry. Odpovedajú ελέφαντας, Mŕtva bukréta, προσκυνητής a Honoré de Prozac.




Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Sme experimentálne zoskupenie z Nitry, ktoré nehrá hudbu podľa šablón a ignoruje “hranice”, pretože žiadne nie sú a každá je falošná. A nezaujíma nás nič, okrem umenia.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Každý sa podieľa na projektoch v rôznych žánroch.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Hráme na nástroje, ktoré sú momentálne po ruke, používame rozladené bicie a meníme ladenie počas hrania, aby sme dosiahli jedinečnú a ťažko reprodukovateľnú atmosféru.


Je  umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje “manuálnu zručnosť” od umenia?

Manuálna zručnosť u nás nehrá rolu, všetci sa riadime počas hrania len pocitmi. Každý ich máme rozdielne, no zároveň rovnaké. To, čo nás ťahá k tvoreniu, je v prítomnosti a je výhradne subjektívne, ale to, čo vznike, platí vždy a je objektívne.


Má  mať umenie hranice resp. Sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Pre nás hranice nemá, na tom je založená naša skupina. Umenie je odrazom sveta, musí sa podávať tak, aký je v skutočnosti svet a nepatrí do neho cenzúra, čiže si môže dovoliť zasahovať kamkoľvek. Navyše, umelecké dielo je beyond this world aj napriek tomu, že sa manifestuje inside this world, takže môže zasahovať dokonca aj mimo tento svet.


Čo  je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Je dôležité rozlíšiť umenie od umelca, pretože umenie bude vždy vyššie a podstatnejšie ako sám umelec, on je iba médium. Každopádne, všetko závisí od uhľa pohľadu a niekedy je ťažké prekúsnuť skutky umelca.



 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V našich chorých hlavách, ktoré sú pod nátlakom chorej doby.


Ktorý  album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Sme na začiatku našej cesty. Nezamiluješ sa do prvého dievčata, ktoré uvidíš. Odpoveď na túto otázku zatiaľ nevieme.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Slová zlyhávajú vo vyjadrení najhlbších a komplexných emócií. Krik také obmedzenia nemá. Dokáže vyjadriť naše emócie aj bez slov.


Aké  boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Táto kapela vznikla spontánne a spontánne v nej pokračujeme.



 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Na túto otázku nemôžeme odpovedať, pretože každý z nás koordinuje v nejakom projekte. Keby to napíšeme, porušilo by to všetko, o čom sme doteraz písali.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Každá skúška je príbeh sám o sebe, už len preto, že vždy sme v nejakom inom stave a vtedy sa dejú rôzne veci. Napríklad, pokus o útek zo skúšobne počas hrania, alebo grcanie v 130km/h na dialnici. Ale nechceme znieť ako smažky. Nevrav, kúzelník.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Nemáme plány, všetko ide spontánne, improvizujeme a tak nám to vyhovuje.



 

Cítiš  sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Vzhľadom k charakteru našej tvorby pravdepodobne nezapadáme do žiadnej domácej scény.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990’s a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Veľkú rolu v tej dobe u nás hral pád totality. Možnosti neboli síce také veľké, ale ľudia to brali úplne inak. Dnes je už úplne iný hudobný svet. Všetko je na internete. Poobede to nahráš digitálne a večer je to na nete.



 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90’s oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Vtedy mali kapely obmedzené možnosti a spravili viac, ako kapely čo majú dnes možnosti neobmedzené. To je tá povaha slobody, veľa krát pod istým nátlakom alebo obmedzením vzniknú oveľa väčšie veci.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Na toto nemáme spoločnú odpoveď. Tak radšej neodpovieme.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?


Spája ich láska k hudbe a rozdeľuje ich presvedčenie, že jediné hodnotné je to, čomu sa venujú oni sami.
Medzi jednotlivými žánrami sú oveľa tenšie hranice, ako sa im zvyknú dávať.


Čo ťa najviac serie na domácej scéne?

Nemá nás na nej čo srať.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zaujal nás zvuk skupiny Bätlick, tak ako aj artwork skladieb/EP. Bätlick dokonalo vystihuje zvuk Raw BM/ Black Punk, no zároveň sú v ňom prvky a zvuky new schoolu. Aj keď si počas počúvania uvedomíte, že niektoré zvuky do toho žánru absolútne nepatria, tak hneď na to vás zaujme iný zvuk a nakoniec si uvedomíte, že to všetko dokonalo zapadá do seba.


 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Good CharlotteChronicles of life and death (album)
Franz Kafka – Proces (kniha)
Vreskot (film)
Squid Game (Seriál)


Ktorá  domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Koncerty na garážach, pretože tam objavíme zaujímavých undergroundových umelcov.


Vinyl alebo CD?

Odpoveď je individuálna. Každý z nás preferuje niečo iné. Niektorí z nás MC a niektorí cd a vinyl.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Laco majster slova.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

„Ako úbohí sú tí ľudia, ktorí nikdy nespievali, a zomrú so všetkou tou svojou hudbou v sebe.“ —  Theodore Roosevelt

======================================

Linky:

https://samuhaya.bandcamp.com/releases

Friday, October 22, 2021

#116 Leo Clair. Syntwhave z Bratislavy.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Volám sa Peťo a vystupujem pod umeleckým pseudonymom Leo Clair. Vo voľnom čase sa venujem hudobnej produkcii synthwave a obsesívnemu hraniu hier. Dávnejšie som sa hodne venoval písaniu básní, krátkych poviedok a scenárov na filmy, ale všetko len tak pre vlastné súkromné potreby. V týchto dňoch som pohltený prácou a voľný čas trávim 100% pred PC, najmä hrami.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral doteraz.

Zatiaľ mám len vlastný sólo projekt Leo Clair a s kamošom Grawlixom spoločný projekt Nyctalope, oba sú zamerané na synthwave produkciu. Nemám hudobné vzdelanie, takže nemôžem povedať, že by som vedel na niečo hrať (okrem základného ťukania na klávesy).


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Moja výbava pozostáva s notebooku kde využívam softwave Ableton Live na aranžovanie hudby. V abletone využívam rôzne plugin emulátory na vytváranie takmer všetkých zvukov, ktoré sú v mojich trackoch. Najradšej mám Divu, trošku starší Predator a mainstreamovo známejší Serum. Z externých nástrojov používam midi controller Novation Launchpad Pro, midi keyboard Alesis VI49 a Akai midi mix.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je hodne subjektívne. Manuálna zručnosť ide podľa mňa ruka v ruke s umením, ale ten zlomový moment je u mňa osobne to, keď autor diela pridá do niečoho, čo urobil, čosi vlastné, čím sa to odlíši od ostatných. Prípadne moment, keď daná vec u mňa vyvolá nejakú emóciu, pocit. Inak je to len manuálna zručnosť, s emóciou je to už umenie.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

V zásade nie, ale myslím si, že nejaké veľmi okrajové hranice by sa hodili. Myslím si, že ako hranice by mal mať každý nastavené svoje vlastné svedomie. Ak nemám dobrý pocit z niečoho, čo idem vytvoriť, alebo mám z toho výčitky, tak to by mala byť tá hranica.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Asi ak prekročí hranicu nejakej vážnej etickej/morálnej otázky.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Prakticky všade. Ale najmä z filmov, hier, od iných interpretov, a magických chvíľ.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Album mám vonku zatiaľ len jeden, ale z trackov asi Wrath of Uranos, lebo som  s ním najviac spokojný. Z projektu Nyctalope čerstvo upečený song Smile in the sunset (v čase interview ešte nie je vonku), ktorý trochu odbočil od synthwave, ale neskutočne som si užil jeho tvorbu s Grawlixom a aj výseldok.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nemám otextované piesne.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Nemal som žiadne hudobné ambície, všetko sa tak nejak vyvrbilo samo. Začali sme s kamošom Grawlixom len tak for fun tvoriť v albetone a na midikontroleri, brali sme to skôr ako zábavu a popíjali pri tom whisky. Tracky sme hádzali na soundcloud bez nejakej vízie do budúcnosti. Zlomový moment prišiel asi v čase, keď sme sa dali do kopy s Jurom (Daniel Jackson) a jeho Nightcall crew, cez ktorých prišla možnosť prvého live koncertu a vydania vlastného albumu.
Realita dneška je taká, že máme každý sólo album a za sebou niekoľko live koncertov. V začiatkoch by ma nikdy nenapadlo, že budem niekedy hrať pred ľuďmi na živo, alebo že si niekto kúpi môj album.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Prvý live koncert na Nightcall akcii pred verejnosťou.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Asi road trip s Grawlixom na Mallorce, spomínal ho v rozhovore aj on. Celý ten trip bola taká zaujímavá príhoda aj zážitok, nebudem sa moc o tom zbytočne rozpisovať, takže šup na rozhovor s ním a prečítajte si to :).


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Chcel by so sa viac vzdelať v hudobnej teórii a masteringu, naučiť sa hrať na klávesy. Vydať prvý Nyctalope album.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Cítim sa byť súčasťou našej maličkej synhtwaveovej scény, ktorá sa pomaličky rozrastá. Teší ma, že je to zatiaľ taký underground, a moc by som nechcel, aby sa zo synthwave stal mainstream, aj keď zahraničné trendy návratu do 80tych rokov sú zjavné takmer v celom umení (hry, filmy, hudba).


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Pravdupovediac v tomto sa veľmi nevyznám a neviem na to relevantne odpovedať.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Vtedy ak chcel niekto preraziť, musel byť ozaj hudobník, takže to bolo ťažšie. Šírenie hudby bez internetu tiež nebolo jednoduché. Jednoduchšie možno bolo prísť s niečím novým, nakoľko tá hudobná scéna nebola až taká presýtená.
Dnes naopak môže robiť hudbu aj človek, čo nepozná noty a nevie hrať na žiadny hudobný nástroj, Všetko zaňho môže spraviť počítač, takže hudobná tvorba dneska je prístupnejšia pre kohokoľvek. Šírenie hudby cez rôzne webové platformy je super easy a dostane sa to tak rýchlo k širokým masám. Na druhú stranu medzi tým množstvom hudobnej tvorby, čo vychádza, je ťažšie sa presadiť a nájsť si svoj „zvuk“, lebo je toho mrte veľa.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

UG okrem synthwave moc nesledujem.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Veď už hudba sama o sebe ako taká spája. Jediné čo môže rozdeľovať je, ak si niekto myslí, že jeho žáner čo hrá, je lepší ako iný a na ostatné nadáva.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Ak myslíme všeobecne domácu scénu, tak našťastie, (či nanešťastie?) moc do domácej scény nevidím. A nejak ma ani nezaujíma. Ak myslím synthwave scénu, tak asi nič. Možno by sa mohla trošku rozrásť.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk, tam je toho hodne. Celkovo si idem našich synthwave producentov, Grawlix, Daniel Jackson, Milcho Malefic. Takto z brucha ma ďalej napadá zvuk od Gleba, ktorému robí parádne beaty Komander.
Artwork asi druhý Grawlixov album Citadel.



 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Ani z jednej kategórie nemám vyslovene nejakú topku, takže skôr tak všeobecne.
Album: Playback od Power glove – mocný synth, proste paráda.
Kniha: Sci-fi - Arthur Clarke a starší sci-fi autori hlavne. Kedysi som hodne šiel historické romány (Artušova smrť od Thomasa Maloryho je šmakofka) a fantasy – Lotr, Silmarillion. Tiež sem tam manga alebo manhwa – Berserk (rip Kentaro Miura), Solo leveling
Film: Scifi, fantasy, anime – LOTR, Interstellar, Arrival, čokoľvek od režisérov Hayo Miyazaki, Makoto Shinkai, alebo Satoshi Kon a old school cyberpunk anime.
Seriál: z hraných asi GoT (len do 6 serky) a mnoho, mnoho skvelých anime sérií – Samurai Champloo je srdcovka.
Hra: Diablo II, Age of Empires, Black desert online.
Pivo: domáce drobné pivovary, inak Plzeň, Hurban.

Najbližšie som sa k tetovaniu dostal na základke, keď sme si na ruky lepili tetovačky dinosaurov zo žuvačiek.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Na zahraničné moc nechodím, a z domácich jednoznačne náš Nightcall ;).


Vinyl alebo CD ?

Pred pár rokmi by som povedal CD, ale posledné trendy návratu gramofónov a opakovaného vydávania platní ma asi presvedčili o vinyle. Ale všeobecne asi digital :D.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Milcho Malefic, náš ďalší synthwave producent.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe.
A majte sa všetci radi :D.

=================================================

Linky:

https://nightcallsk.bandcamp.com/album/synthetic-universe

https://www.facebook.com/Leo-Clair-103225017714211

Wednesday, October 20, 2021

RK#11 Čítanie po rannej káve s Rišom a Peťom (Cameleon).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

R: Posledna nahravka je 8 songov co cakaju na mojom disku az sa dokopem tomu dat volaky vizual, spisat texty a hodit na bandcamp. Spolupracovali sme iba ja s Petom, kedze DIY su pekne tri pismena. Vzniklo to na skusobni v priebehu par skusok, tam sa to aj nahralo, len mix a master som si doniesol ako robotu na doma. Najradsej mam treti, lebo sa moc nenadrem a aj tak ma enerdzi (aspon pre mna). Posledna nahravka co je zverejnena a hadam do v dohladnej dobe aj bude na nosici, vznikala rovnako, ale spolupracovali sme na nej mimo nas dvoch este s Tadeasom S.D., s ktorym sme este ako stredoskolaci vlastne Cameleon zalozili pod inym menom, ale nikdy nic nenahrali ani nekoncertovali. On nam na tento vyplod podaroval dva svoje texty. Z tade mam rad prvu pesnicku, bo je kratka.

P: Posledná nahrávka (Rotocrusher) vznikala vcelku postupne. Ešte predtým som pracoval v Nórsku na zeleninovej farme a práve tam som natrafil na rotocrusher. Je to vlastne stroj na drtenie kameňa, asfaltu, betónu... Naozaj majestátna hrdzavá mašina, pochovaná vo vlastnej suti. Killdozer jak sviňa. 6 mesiacov mimo rodiska sa pretavilo do časti textov a riffov obohraných na rozbitej španielke. Potom už stretnutia v rovnakom časopriestore vyplynuli v EP Rotocruscher




Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?

R: Ze Reno Raines funguje dalej

P: Mám radosť ak mi niekto povie: „toto si vypočuj, pozri, hento stojí za to... a nemusí to byť vyslovene novinka” Hudobne som si takto naposledy zamiloval DusterStratosphere (1998).


Čo ťa naposledy vytočilo?

R: Nic velkolepe mi v pamati nevyplavalo. Konstantne ma seru ludia co „strazia“ rozne tradicie a hodnoty. Ale aj bars aky clovek ma vie srat.

P: Konkrétne neviem, ale dal som si zásadu že tri krát do dňa sa nasrať je zdravé. Tonizuje to svalové napätie atď... a každý potrebuje takúto pozitívnu emóciu ako hnev.  Problém, je ak to niekto s hnevom preháňa a ešte horšie ak to v sebe dusí. Časom mu môže udrbať dekel.



 

Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

R: No ja som sa dokonca v minulosti aj narodil, a zatial mi doba relativne vyhovuje. Chcel by som byt skinhed, ale nemam traky, ani kosulu.  

P: Ja som rád, že som tam kde som...


Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

R: No mame dohodnuty koncert v Prahe, tak tam asi pojdeme zanotit. Osobne idem teraz este do Brna, lebo hram aj v dalsich kapelach.

P: Nemám osobitne vyhradený kalendár na akcie, ale keď mi to dovolí čas rád zájdem na koncert. Hlavne stretnúť kamošov a známych. Naposledy som bol pozrieť Nazi Tampons a Lidské Zdroje. Ako skupina by sme mali hrať v Praze, koncom októbra, kam sa naozaj teším.


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

R: Najsmutnejsia: dokumentarny film „lesny duch bukovec“- ked musel rozrucat klobasu kolo ohna, aby ziskal cas a unikol smrti; Najstrasnejsia: dokumentarny film „lesny duch bukovec“- najvernejsie pazvuky demona ake boli vyprodukovane; Najzabavnejsia: dokumentarny film „lesny duch bukovec“ – som nedavno videl po dlhsom case

P: Nedávno som videl čiernu komédiu, čo mi utkvela v pamäti. Kurz negatívneho myslenia... scény vo filme sa prelínali do fajných absurdít.


Čo hovoríš na tieto songy:

R:No pocuval som ich postupne tako:




vydrzal som 2 minuty ocuvat





vydrzal som 25 sekund ocuvat




Iba som to preklikal bo bars dlhe na mna a nic ma neoslovilo. Ale zvuk si/im asi urobili fajn




som preklikal bo sak 9 minut, a blastbit nikde, ani blekove „tu ta tu ta“ som nenasiel, ale zato som objavil hevymetalove solo a romanticku akusticku pasaz. 





Vyborny hardkor. Pustil som si rovno 2x a potom cele demo, a nebolo to prvy krat




Dobry stoner. Super album. Skoda ze uz nehraju, ale kazdopadne cely song som vypocul, aj hlavou som kyval.

P: Ja to zhrniem tak, že Incriminate aj Nikander šupa!!!


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

R: Tak ja oblubujem mixy zanrov. Ale je to potom otazkou vkusu. Nieco je pre mna nepocuvatelna blbost, a ine mi lahodi. Zanrova cistota je myslim tiez fajn, najma ked sa hra disbit, ale pri niektorych kapelach mi vadi ze ich songy poznam este pred prvym vypocutim. Zalezi asi od toho aku atmosferu/energy do toho daju. Asi tiez zalezi co clovek pocuva a aky ma vkus. Oboje je super, hlavne ze sa hra.  

P: Jednoznačne miešanie. Vždy sa to nejak onálepkuje, ale neznamená to absolútne nič. Miešanie vzbudzuje vo mne údiv a bez neho by to nešlo.


V akom veku majú odchádzať rockeri do dôchodku ? :)

R: Cakat s tym do 15tich je uz asi dost hanba. Najlepsie sa takejto zivotnej etape uplne vyhnut.

P: Keď neudrží gitarista trsátko...?


Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Napis volaco aj ty.  

Sunday, October 17, 2021

#115 Nomenmortis (RIP). Death Metal z Košíc. Odpovedá Martin Lukáč (spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Som muž v strednom veku, odkedy som skončil výšku, pracujem, najprv to boli rôzne redaktorské posty, 1x hudobný magazín, 2 x denníky, posledných 18 rokov SZČO v oblasti úprav slovenských textov a prekladov (HELHAND - jazyková úprava slovenských textov a preklady | Facebook). Hudobnú publicistiku som na klinec ešte nezavesil, ale už len toľko, koľko sa mi chce, lebo to je v tunajších podmienkach možné len ako charita. Dvadsať rokov som mal kapelu, napísal a vydal som jednu knihu, Monstronomicon (Monstronomicon 2.0 | Facebook), dve vydania (2015, 2019), ďalšiu mám napísanú a rozmýšľam, akú kampaň spustiť na jej vydanie. Tretiu knihu (Please NO DISCO Tonight | Facebook) som povedzme že „producentsky zastrešil“. V týchto dňoch vo voľnom čase dosť chodím do prírody, keďže som si začiatkom augusta v lese roztrhol šľachu na členku a tak som o kus leta prišiel, keď sa ti stane toto, nevyhneš sa pár týždňom kedy si rád, že dokrívaš do obchodu a späť. Som rád, že som si ešte v septembri párkrát stihol zaplávať v Ružíne. A už dlhodobejšie ma zaujíma, ako dočerta sa stalo, že ľudia žijúci v najlepších časoch histórie druhu Homo ževrajsapiens dokázali tak výrazne a deštruktívne osprostieť a ako/či sa z tejto vypečenej situácie chceme dostať.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

V rokoch 1992 – 2012  kapela Nomenmortis (Nomenmortis - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com), vokály, texty, materiály pre grafiku a „administratíva“. Začali sme ako death metal, skončili ako brutálny death metal s presahmi do grind coru. Ak sa o nás niekto prvýkrát dozvedá až teraz, je to v pohode, o niečom takom ako death metal má potuchu možno promile populácie a nejaký väčší prehľad ešte menej. Plus hosťovačky v Cruent (Cruent - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com), KE-Ground, nejaké texty pre Cruent, Dominion Of Suffering (Dominion of Suffering - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)), Sik Salvation a Disconsolate (Disconsolate - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives (metal-archives.com)).  



 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Doma v skrini mám odložený na zákazku robený spevový aparát, ktorý som kúpil od bývalého speváka Obliterate Tomáša, kvalitný zosilňovač + dve stovkové debny. Šnúry od toho sú možno u Adama (ex-Nomenmortis), o tom, kde je mikrofón, by možno tiež najviac mohol vedieť on. Bola to kúpa, čo sa oplatila, keby som mal čas zorganizovať kompletizáciu, ešte by tie veci mohli niekomu dobre poslúžiť.  


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Myslím, že vnímanie toho, čo je umenie, je z podstaty veci subjektívne. Tak je vo výtvarnom umení napríklad na jednej strane klasika, na druhej možno arte povera, happening, ešte aj stará dobrá abstrakcia je len niekde na polceste medzi tým. Sú veci všeobecne uznávané prinajmenšom ako „kultúrne dedičstvo“, aj také, pri ktorých niekto tlieska „odvahe a novému prístupu“ a iný pobúrene chrlí síru, káže o „úpadku“ a dobre že nespustí hon na „nevhodných umelcov“. Umenie podľa môjho názoru má osloviť, vyvolať dojem, emóciu, odozvu, pozitívnu, negatívnu, nadšenú, pobúrenú, má sa stretnúť s prijatí, odmietnutím, pochopením i mnohými otázkami, skrátka si nezaslúži len tak prešumieť bez väčšej pozornosti. Umelec by svojej tvorbe mal dať istú nadstavbu, niečo vlastného, pečať, možno posolstvo. Originalitu, ale funkčnú, nie len pre ňu samotnú. A to aj v prípade tvorby na zákazku, ktorá povedzme že donedávna (ak vznik umenia datujeme niekoľko desaťtisíc rokov do minulosti)  predstavovala väčšinu toho, čo vznikalo mimo ľudovej kultúry. Manuálna  zručnosť je napríklad talent skvelo skopírovať dielo, zrealizovať predstavu objednávateľa, ale nemať vlastné nápady, myšlienky. Ak si však vezmeme, že umenie by malo obohacovať, v optimálnom prípade tvorcu aj perceptora 😊, manuálne zručný „remeselník“ sa neraz uživí lepšie než umelec. Sú zákazkoví maliari, sochári, štúdioví hudobníci, ktorí sa do vlastných vecí nepúšťajú a neboja sa o zaplatenie účtov. Ešte niekde inde sú šikovní interpreti/virtuózi, hlavne v hudbe, ktorí sú špeciálne cenení za kvalitu interpretácie.  


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Výber tém by skôr nemal byť obmedzovaný, umelec má však rátať s reakciou, ktorá vôbec nemusí byť pozitívna a môže byť dostatočne dobre zdôvodnená. Ak sa umelec zapredá propagácii neakceptovateľných ideí, postojov a podobne, je to jeho vizitka a tiež tých, ktorí mu tlieskajú. Niektoré prejavy sú z dobrého dôvodu ošetrené aj právne, ak sa niekto chce hrať s ohňom, je to jeho voľba, každý svojho šťastia strojcom. Ak potom o tom hmlí „ja som nevedééél, ja som to tak nemyslééél...“, je z neho už len tragikomická existencia. Alebo takto – so slobodou (nielen v umení) musí ísť aj zodpovednosť.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nie som prototyp všeobímajúco tolerantného človeka a povedzme, že ak je mi niekto ľudsky odporný, alebo ho možno objektívne zhodnotiť ako hovädo s mozgom rozleptaným úmyslami škodiť a ubližovať, je mi ukradnuté, že pekne spieva, maľuje a podobne. Alebo ak jeho tvorba propaguje niečo z pohľadu zdravého rozumu a ľudskosti hodné opovrhnutia. Jedna vec je umelecká nadsádzka, snaha šokovať, hyperbola, druhá vec je s vážnym ksichtom a úmyslom prilievať do kotla nenávisti, ktorý aktuálne už aj tak klokoce viac, než by bolo bezpečné. A ak sa niekto v podstate hrdí tým, že si pestuje len negativizmus a zlobou prežratý mozog, tak že gratulujem, zavedie ho to na veľmi zaujímavé miesta.



 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Pokiaľ ide o hudbu, mal som predstavu, ktorý žáner a ako, výsledok bol vždy stretom mojich predstáv a kreativity zúčastnených hudobníkov. Kolektívna tvorba býva vždy postavená na komunikácii, diskusii a hľadaní optimálneho riešenia. Pri písaní textov som sa inšpiroval svetom, ktorý žijem, sledujem, vnímam, i svetom, ktorý bol a už nie je. (Neraz našťastie, nie je však vylúčené, že sa niečo z neho môže vrátiť.) Veľa inšpirácie je v literatúre, histórii, vo filmovom či výtvarnom umení, zvlášť ak dané umenie niečo dokumentuje. A možno ani nie tak inšpiráciu, ako skôr uvoľnenie nachádzam v prírode. Pár nahrávok dozadu som v Nomenmortis utlmil/stopol ventilovanie osobných vecí, cca ako: „koho to má zaujímať, však už to nezaujíma ani teba“ :-D


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

V podstate nemáme skladbu, ktorú by som rád nemal, načo by som ju potom pustil na nahrávku. My sme za dvadsať rokov prešli vývojom, ktorý sa zaslúžil o to, že náš materiál je v mantineloch dajme tomu brutálneho death metalu pomerne variabilný. Z tých ranejších čias spomeniem napríklad Monastery On The Sorrow Hill (demo 1994), také niečo ak by so súčasným zvukom nejaká kapela nahrala dnes, hanbu si fakt neurobí. Z prvého albumu Tedd Deireádh (Conjunction For Armageddon), prepracovaná atmosférická hyperblastujúca zbesilosť. Na albume z roku 2003/2005 sme išli do najbarbarskejšej brutality, a to vrátane zvuku, Bloodfreezing Warcry Of N’De je vydarenou syntézou hudobnej a textovej stránky. Zo záveru tvorby, – album spred desiatich rokov – napríklad Ageless Feasts Of Morbid Pleasures, priamočiary do extrému potiahnutý BDM s textom inšpirovaným históriou. Alebo bonusovka Hooray For Dystopia, kde je za poldruha minúty dokonale vystihnutá podstata Nomenmortis.  


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nikdy som texty nepísal „len tak, aby tam niečo bolo“, asi aj preto boli dosť dlhé, nech sa tam ten príbeh či obraz zmestí. Nebudem tu vyberať úryvky, jeden z kratších textov z posledného albumu bol inšpirovaný Kulhánkovou Cestou krve a celkom ma baví, ako som to zveršoval. Nie je to žiadna sorbonna ani posolstvo, čo malo zmeniť svet, skrátka „brutálna hudba je o krutých veciach/obrazoch“.

Armourgeddon

Viciously exterminating armored hell
Deathbreeding organism of no living cell
Undead mountains of steel, fire and storm
Crossing the paths drawn in land of doom

Merciless sun and desert storms
Bones crushed by night frosts
Land cannibalized in conflict of no end
All once living turns into altar of death

Doom, decay, iron, rust and fire
Spawned by mechanical survivors of war
Inhuman intelligence of infernal guard
In the land now deadest of the dead

Ruled by sun and storming iron warriors
Guarded by souls of unburied people
Bones laying all over sands and rocks
Signs of obliteration, the last story to tell


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Na začiatku žiadne ambície neboli, začali sme dávať dokopy kapelu, tvoriť skladby, s tým, že uvidíme, kam až nás to zavedie. Keď máš potom vonku štúdiové demo s dobrými ohlasmi zo sveta, už sa na to skrátka nevykašleš. Dnes sa pozriem na našu diskografiu, spomeniem si na tých 20 rokov a mám pocit, že môžem byť celkom hrdý na to, čo sa za kadejakých okolností podarilo a že bez ohľadu na rôzne udalosti – aj také, že práca okolo kapely, na ktorú som bol skoro celý čas hlavne sám, mi väčšinou zožrala vzťahy, osobný život ako noty na bubon, budovanie „kariéry“ tiež také dobrodružstvo, atď.
– to celé stálo za to. Aj vďaka tomu, že som celú vec vo vhodnom čase ukončil a rozlúčili sme sa albumom, ktorý ani náhodou nie je unavený a paberkujúci zo zvyškov nápadov.           


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

No, viac ich už nebude, ale baví ma, že už prvý album sme mali taký, že ani dnes to hocikto nevymyslí, nikdy sme nevydali z môjho pohľadu „vypchávkovú nahrávku“, skrátka ani početné zmeny v zostave sa na vývoji neodrazili negatívne. Silný moment bolo 1500 ľudí na OEF 2003, ktorí si na nás našli čas, hoci sme už hrali po polnoci. Ale každá vydarená akcia a vydaný materiál je silným momentom. A hlavne to, že od roku 2002 fungovanie Nomenmortis bolo aj o veľkom a stále trvajúcom priateľstve.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Mám pocit, že zaznamenania hodné príhody sú v Monstronomicone a nejaké situácie, bez ktorých sme sa mohli zaobísť, priniesla hlavne konzumácia silných nápojov. Našťastie sme kvôli tomu nikdy nezvrzali koncert, aj keď minimálne jednu hádku po tom, čo som našťastie len ja počul, že niekoľkokrát to bolo zachránené čarom improvizácie, si pamätám.  Ale mám tu čosi, čo s kapelou súvisí – dnes keď niekedy vidím v telke, ako nejaká zbytočná botoxová kačica máva kabelkou za x tisíc eur, okomentujem to „kurva, pred rokmi kúpil Neptun auto za pětikilo a vozili sme sa ním v pohode na koncerty“. Alebo toto – nedávno začalo isté čínske vydavateľstvo púšťať do sveta CD reedície 90-kových kapiel, aj tuto spoza Moravy, veci, ktoré napr. v porovnaní s Krabathor hrali takú dosť dedinskú ligu. Tak si hovorím „to čo sa Číňanom stalo, že sa dali na vydávanie materiálov v leveli ’ale šak oni sa fakt snažili...’?“ Že som hubu nedržal, v máji som na FB našiel ponuku od iného čínskeho vydavateľstva a naše demo „Twilight Of Humanity“ z roku 1994 ide teraz niekedy von na CD :-D  


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Hudobné už žiadne, snáď s tou výnimkou, že ak mi nejaké vydavateľstvo pošle ponuku na reedície našich albumov, nehodím ju automaticky do koša, lebo okrem vlastných „autorských“ kusov mám všetko vypredané. Druhý náklad Monstronomiconu bude v týchto dňoch už tiež celkom preč, ďalší sa robiť nebude. Mám napísanú ďalšiu knihu, téma nie je hudobná, chcem ju vydať, zatiaľ netuším ako, rozpočet je zatiaľ na nule, a tretiu knihu, možno skôr poviedku, mám nahodenú v základných rysoch. Mal by som k tomu pomaly aj nakresliť nejaké obrázky, ktoré budú deliť cca 500-stranový text.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Bez zbytočnej skromnosti poviem, že s Nomenmortis sme tu boli medzi tými, ktorí postavili SK deathmetalovú scénu a dali o nej vedieť svetu tak, že si ju všimol a v dobrom vzal na vedomie. Toto sú určite moje korene, pokiaľ ide o hudbu a scénu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V 90. rokoch sa tu konečne kapely naučili metal, ale aj HC či punk hrať, na začiatku, po roku 1989, sa naplno otvorili cesty k inšpirácii a potom to už išlo rýchlo, prvé metalové demonahrávky, ktoré sa bez hanby dali poslať aj do sveta, sú záležitosťou 1. polovice 90. rokov. Je celkom pozoruhodné, že žánrom, v ktorom Slováci začali svetu stíhať, sa stal hlavne death metal. Popri tom sa začali rozvíjať aj iné extrémne žánre a tie klasické ako keby trochu zaostávali. Je ale fakt, že sme fungovali na podzemnej scéne, s ktorou nejaký heavík a podobne vlastne nesúvisel. Bolo sa treba naučiť starať sa o kapelu a o promo, zvládať komunikáciu so svetom a milión ďalších vecí. (Nie každý pochopil, že cez hranie na kadejakých Marlboro Rock In súťažiach cesta fakt nevedie.) Vznikla scéna v zmysle kapely, fanúšikovia, vydavatelia, fanziny, distribútori a podobne, vtedy sa z toho stala svojím spôsobom veľká vec. A začali vychádzať CD. Paradoxne fanúšikovská podpora koncertov veľmi kolísala, boli obdobia, kedy sa zdalo, že nie je ani pre koho sa o niečo snažiť, ale 90. roky boli zo známych dôvodov pre ľudí nielen existenčne temnou dobou a každý riešil priority. Roky 2000 – 2010, hádam najsilnejšia doba čo sa týka počtu a potenciálu kapiel, predošlá „zakladateľská“ generácia sa už naučila všetko potrebné, kvalitatívne stále rástla a rodila sa nová so silným potenciálom. Po roku 2010 tomu už hovorím „nová doba“, veľa vecí je inak, vďaka IT vymoženostiam kapely nemusia až tak o všetko „bojovať“, na druhej strane neraz dosť spohodlneli a pri prvých „prekážkach“ sa začnú sypať. Pokiaľ ide o koncerty, máme tu už všetko z celého sveta, fanúšikovská podpora týchto akcií je opäť rozporuplná, tvrdá hudba je záležitosťou skupiny srdciarov a masy tých, pre ktorých je to zábavou na pár sezón. Nie je to tragédia, tieto veci boli až na 80. roky vždy menšinovou záležitosťou, len treba brať situáciu takú, aká je. Pozoruhodný je „výbuch“ thrash metalu na Slovensku po roku 2010, hrajú to väčšinou mládenci, ktorí jeho zlatý vek nezažili, ale vedia ho uchopiť úplne presne. V súčasnosti je deathmetalová scéna hádam pätinou toho, čo tu bolo kedysi, z veľkej časti ju ťahajú „staré kusy“, ale úroveň neklesá  a aj mladá generácia vie prekvapiť. A ešte tu ide black metal, veľa kapiel a projektov, v podstate to kopíruje stav vo svetovom podzemí, je toho viac než v časoch „vládcov chaosu“ :-D, ale príliš často je to o priveľkom sebavedomí a slabej sebareflexii, nahrávka, ktorá na mňa urobí dojem, sa tu i vo svete nájde leda tak raz za čas. Grind core tu odjakživa bol zastúpený len niekoľkými, ale zato kvalitnými bandami, hard core sledujem okrajovo, čo som za posledné roky videl naživo, zvyklo byť fajn. Osobne mám ešte pocit, že mladých hudobníkov veľmi nepribúda, ľudia skôr len „fandia“ než by skúšali tvoriť, ale doba sa skrátka zmenila.


V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V 90. rokoch nás situácia naučila/donútila makať, obetovať kadečo a prekonávať prekážky, nič sme nedostali len tak, ak si hranie nemal medzi prioritami, veľké šance si nemal. Všetko stálo čas a takisto peniaze – nástroje, skúšobne a podobne. Bolo treba komunikovať na domácej scéne a so svetom, stovky hodín písania listov a veľké peniaze za poštu, bez toho to nešlo a každý si musel rozmyslieť, dokedy mu to stojí za to. V zásade to bolo o nadšení. Takisto sme hrali štýly, ktoré vtedy neraz len dostávali formu a kto mal na to hudobne, mohol k vývoju prispieť. Výhodou dnešnej doby sú určite skúsenosti a možnosti – nástroje, nahrávanie, merch, aj koncerty už zvyknú mať profesionálnejšiu úroveň. Obrovskou výhodou je internet, čo trvalo týždne a mesiace, je dnes neraz záležitosťou okamihu, materiál na CD dodáš vydavateľovi bez toho, aby si vstal od PC. Dnešné kapely sa musia popasovať s oveľa väčšou konkurenciou a takisto s tým, že byť originálny tak, aby to malo zmysel, dá dosť práce.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Na slovenskej scéne ma bavil a stále baví death metal, grind core, doom, thrash, black metal, HC, crust a podobne. Mohol by som vymenovať desiatky starých aj nových kapiel, ale načo. Pár ich dám tak či tak – Depresy (hlavne 90-ková tvorba), Contempt, Perversity, Surgical Dissection, Killchain, Suburban Terrorist, Abortion, Thorwald, Systemic Damage, Cruent, Human Humus, Thalarion, Radiation, Majster kat, Black Light, Aeon Winds, Merged In Abyss, Social Silence, Adacta, Beton atď.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Spoločné majú hádam chuť tvoriť a prezentovať. Rozdeľovať ich môže úplne hocičo. Dosť často aj ohováračky, žabomyšie vojny, neprajnosť, predsudky, mylná predstava o vlastnej veľkoleposti a kadejaké polopravdy. Na metale konkrétne ma baví „přizdisráčsky“ dvojitý meter, kedy niektoré názory sú „FUJ!“ a iné zase „ale no tak, veď hlavná je hudba, nie texty“, „každý má právo na názor a vôbec, metal by predsa mal ľudí spájať...“ Pohovoriť tu na tejto nielen slovenskej scéne neúctivo o rôznych ideológiách je občas spoločenská samovražda :-D  


Čo ťa na domácej scéne serie?

Neserie ma nič, je to jej boj, čo ma svojím spôsobom zabáva, to máš tuto vyššie. Ešte by som pridal tragikomické elitárstvo, aké občas vytasí voľajaký temný báči. Blbé je napríklad, keď vyslovene solídna kapela kašle na promo, lebo bez neho to nejde, nikto tu nehrá niečo super originálne, aby po ňom niekto zvonku pátral. Tohto tu bolo odjakživa dosť, kapely s prístupom „proste sa mi nechce“ zostali napriek dobrej hudbe záležitosťou pre domácich. Ak to máš zmáknuté, môže ti prípadne aj motyka vystreliť, tak sú potom v súčasnosti svetovo najznámejšou slovenskou metalovou kapelou MALOKARPATAN, ktorí to od svojho retro heavy/black metalu asi ani nečakali, ale na také podzemné pomery sú už vlastne „za vodou“. Inak sa to lepší, povedzme som už niekoľko rokov nevidel koncert, kde by to SK banda odflákla ožratá na kašu.  



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Keď sa ešte chodilo do „normálnych“ štúdií, bavil ma zvuk z považskobystrického Pro-Artu, Exponent bol proti tomu väčšinou šušťák. Z domácich zvukov ma baví napríklad to, čo si nahrajú Mordum. A dobré zvuky idú aj z vranovského štúdia Tetradrot (Brute, Kliichain, Thorwald, Systemic Damage atď.) My sme boli v „ozajstnom“ štúdiu dvakrát, druhýkrát v Apel s prvým albumom a dopadlo to dobre, potom smer už nahrávali s Tomakom (ex-Obliterate), to bol na nahrávanie veľmi šikovný chlap, pamätám sa, že pri poslednom albume nám na skúšku dve veci zmixoval štýlom „Utopia Banished“ (Napalm Death), bolo to fajn, ale vo finále sme chceli väčší masaker, vyhovel nám, netlačil svoju predstavu.
Pokiaľ ide o atrworky, tak za posledné roky to mali dobre Tracriomy, nedali tam žiadne slam pubertálnosti typu rozsekané ženské, Dehydrated išli na istotu a najali Juanja Castellana, celkom sa dajú vidieť obaly Suburban Terrorist. Neptun vymyslel solídny námet na album Dominion Of Suffering, má to chladnú a hrozivú estetiku súčasného black metalu a nejde o tuctový obrázok.
Videoklipy, nuž, nejaké slovenské som videl, ale evidentne mi dojem z nich nevydržal dlho.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Z nahrávok zo sveta aktuálne ani nie tak album, ako 5-minútové „návratové“ EP od Brodequin, už nech je nový album, lebo tá kapela je dokonalým príkladom formálnej aj ideovej podstaty BDM. Nový Carcass je celkom fajn, Symphony Of Sickness to už nikdy nebude, ale ak raz založíš žáner (gore grind), tak sa dá odpustiť, že na staré kolená sa ľahko zabávaš melodickým death metalom a artwork je nápad jak sviňa.
Z kníh takto, u mňa sú najlepší traja slovenskí spisovatelia Jégé, Pišťanek a Červenák a Ďurove historické detektívky z čias okolo roku 1600 sú skrátka jazda. Od neho som zatiaľ celkovo nečítal nič, čo by nebol nárez, naštartoval to Chřestýš Callahan. Ešte nemám celkom prečítaného jeho kapitána Báthoryho a Iľju Muromca, ale to musím stretnúť kamoša, nech požičia zvyšné knihy, nedá sa všetko kupovať, nebývam niekde v hangári a čítaniu v počítači sa vyhýbam, príliš to pripomína prácu. Keď už sme sa obtreli o Divoký západ, Říše letního měsíce je história Komančov a je to drsná vec, romantickú predstavu o indiánovi to zostrelí spoľahlivo :-D Výborná je tiež kniha Drsný je zákon mé země, nórsky autor, historická fikcia, rok 1010, vikingovia sa plavia za pokladom až dolu riekou Kongo a ešte ďalej a je to poučné napríklad aj preto, že dnes už ľudia absolútne nevážia vlastné slová :-D
Naposledy som si vďaka novému počítaču znovu dal nejaké novšie filmy Quentina Tarantina, považujem ho za majstra skvelých happyendov, napríklad Django, Inglourious Basterds a Once Upon A Time In Hollywood. Takisto klasiku Lawrence z Arábie a som zvedavý na Dunu, tú Lynchovu si už nepamätám a nové spracovanie vyzerá byť vcelku kino. Ak sa za film dá považovať trojdielna westernová séria, tak Dead Man’s Walk a Comanche Moon podľa McMurtryho sú neidealizované a historicky dosť verné veci, do ktorých možno ani nebolo treba ťahať mystické korenie. Z historických napríklad chlapské dobrodružstvo Master and Commander, poľské sfilmovania Sienkiewicza, ruská výpravná rubáreň 1612, holandský Admirál a v tomto smere ma bavilo aj niekoľko čínskych a kórejských vecí.
Blackmetalisti nenávidia Lords Of Chaos :-D, možno preto, že to nejako takto mohlo naozaj vyzerať. Našťastie som to videl dvakrát najprv videl v origináli, s dabingom je to už priveľká veselohra. Z hudobných je fajn aj Dirt, ale najviac krát som videl The Stöned Age :-D
Zo seriálov napríklad žáner „(hláškujúci) drsniak v klobúku“, takže Justified a Longmire, hoci šerif toho veľa nenahovorí. Dobrý obraz odvrátenej stránky reality US juhu, resp. Západu. Vydarený seriál je aj Mindhunter a True Detective a z animákov jednoznačne poľský Egzorcysta.
Počítačové hry nehrám a k tetovaniu vôbec nemám vzťah, vravím si, že našťastie, to by zase bolo niečo, v čom by som nepoznal mieru a stálo by ma to priveľa. Ale práce ľudí ako Marko Polák, Ďuri Danielak alebo Ivo Vymazal sú na úrovni, môžem ich odporučiť.
Na pivo bežne chodím do podniku, v ktorom sú hlavne Svijany a Postřižiny, to je ešte stále taký poctivo varený mainstream, po ktorom sa ti na rozdiel od „chemičiek“ negrgá po acetóne. Mám rád aj tmavé, rôzne špeciály z „malovýroby“ a nevynechám možnosť dať si pšeničné.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Keď som ešte chodieval na festivaly, buď hrať alebo ako fanúšik, najlepší býval Obscene Extreme. Výber kapiel, prostredie (Trutnov celkovo) a ľudia z celého sveta, takto nejako to má vyzerať. A na miniturné v Poľsku sme sa cítili fakt ako kapela zo zahraničia, postarané o nás bolo 10/10.


Vinyl alebo CD ?

Som z čias, kedy vydanie oficiálneho CD bolo potvrdením toho, že ako kapela asi predsa len máš niečo do seba, takže je to jasné. Je pravda, že vyrastal som na vinyloch (a hlavne nahraných kazetách, bola taká doba), ale ak  si dnes ešte kupujem hudobné nosiče, tak CD.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Našli by sa ľudia, čo by čitateľom mali čo povedať, z rovesníkov napríklad Lepra (Abortion), Dragan (Ex-Depresy, Dehydrated), Bellowz (ex-Mordum, autor Please No Disco Tonight), Števo Hoholko (ex-Social Silence, ex-S-3A),  potom mladší ako Ivan Babilonský (Obliterate, Stabbed, veľa iných projektov, ex-Nostrum), z najnovšej generácie Lukáš Trón (Merged In Abyss atď., + Emptybia Design), a aby to tu nebolo ako u štúrovcov, určite má čo povedať napr. Monika Mokošová, vydavateľka fanzinu Earsturbation.   


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

„Nie každý je hocikto.“

================================================

Linky:

https://nomenmortis.bandcamp.com/

https://www.metal-archives.com/bands/Nomenmortis/4371

Tuesday, October 12, 2021

#114 Autumn Nostalgie. Shoegaze black metal. Odpovedá AG.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Moja prezývka je AG, som zakladateľom kapely Autumn Nostalgie. Práve sme pred vydaním nového albumu, takže som veľmi zvedavý, či sa bude páčiť poslucháčom.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Pred Autumn Nostalgie som hral v troch kapelách. Vinterskog, kde som mal za úlohu spievanie a bubnovanie. V roku 2009 sme vydali iba jeden album spolu s chlapíkom z Budapešti. Demo je už nedosiahnuteľné a nedostupné ani na internete. Catharsi – bol to neofolkový project, čo sme robili dvaja s chlapom zo Šamorína. Vydali sme album s názvom Emotional Cleansing, ktorý sa zameriaval na metafyzické témy. Fekete Erdő – bol to dark ambientový projekt, ktorý plánujem znova vydať v budúcnosti.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Naposledy som zakúpil pedalboard, čo budem potrebovať na živých vystúpeniach.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Večnou otázkou je, či sú veci samy o sebe krásne, alebo či len sledujúci subjekt ich robí krásnymi. V oboch prípadoch môžeme hovoriť o umení, prvý je tvorený prírodou a druhý subjektom. Pre mňa umenie znamená niečo, ak človek formuje danú vec (napr. prírodu) na svoj vlastný obraz. Estetická hodnota diela závisí od sebaobrazu človeka. Umenie sa stáva bezcenným, ak tento sebaobraz nie je dostatočne autonómny a sebavyjadrujúci.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Hlavne ma inšpirujú filozofické myšlienky,  ktoré môžu zmeniť vnímanie ľudskej reality.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Mojou najobľúbenejšou piesňou na novom albume, na ktorú som veľmi hrdý, je Ataraxia, ktorá je pravdepodobne najrozmanitejšou piesňou, akú som kedy napísal.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Povedal by som, že texty Ataraxie sú najlepšie, pretože problém subjektívneho idealizmu prezentujem veľmi osobne.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Keď sme vytvorili kapelu Catharsi, všetko, čo sme použili, bola stará akustická gitara, osídľový bubon a syntetizátor. V prípade Fekete Erdő sme už mali rôzne autentické nástroje a šamanský bubon. Všetko sme nahrali v lese. V tých časoch som sa len spriatelil s hudobnými nástrojmi.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Som hrdý na všetky dosiahnuté úspechy. Neustále sa snažím ukázať lepšie a lepšie.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Momentálne pracujeme na živých vystúpeniach. Snažíme sa čo najlepšie zahrať všetky piesne.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Pravdou je, že nikdy som nesledoval slovenský underground. Nepoznám takmer žiadnu slovenskú kapelu, okrem Strigoru, ktorú počúvam od mladosti dodnes. Poznám ešte Hromovlad a Stronghold.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Podľa mňa v 90. rokoch bolo oveľa jednoduchšie pre hudobníkov, pretože ešte neboli položené základy, z ktorých dnes majú vychádzať. Pre dnešné kapely je jednoduchšie v tom, že majú prístupných oveľa viac platforiem na publikovanie. Aj keď to nie je dobré pre všetky žánre, najmä pre black metal, ktorý takto stráca tajomstvo, ktoré ho obklopovalo v 90. rokoch. Ja osobne som sa stretol s kapelami Burzum a Gorgoroth v rokoch 2007-2008. Z týchto najväčší vplyv na mňa mal Burzum, čo od tej doby je stále jeden z mojich najobľúbenejších. Myslím, že album Filosofem skutočne ukazuje krásy black metalu.



 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Zo SK UG by som vymenoval Strigora a Malokarpatana. Z maďarského UG by som spomenul: Tymah, Dusk, Witchcraft, Estve a Diecold.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Malokarpatan - Krupinske Ohne, Strigor - Povstan rod strigorov.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Urfaust - Empty Space Meditation, spisovateľ Hamvas Béla, Dead Poet Society, Prison Break, Diablo 2, Kamenice a Primátor.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Brutal Assault, Steelfest a Hellfest kvôli mnohým a kvalitným kapelám.


Vinyl alebo CD ?

Zbieram obe, neviem si vybrať.

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Strigor.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

„Ten, kto má dôvod na svoj život, vydrží takmer všetko.“ —  Friedrich Nietzsche

=============================

Linky:

https://autumnnostalgie.bandcamp.com/





Thursday, October 7, 2021

#113 Realms of Chaos. Death Metal z Banskej Bystrice. Odpovedá Martinus (gitara, spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Volám sa Martinus, hrám na gitare a občas sa snažím vrieskať do mikrofónu, keď sa dá. Zaujíma ma mnoho vecí a z času na čas sa pozornosť presúva medzi týmti záležitosťami, ťažko však špecifikovať takto na rýchlo.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

The Infinite Within, Gazdasgrind – v týchto dvoch kapelkách som pôsobil pekných pár rôčkov v minulosti, potom som zahral pár koncertov s kapelou Brute a momentálne hrám a spievam v mojej kapele Realms Of Chaos a ešte pôsobím ako live gitarista v kapele Dementor.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Jackson King V gitary používam už nejeden rok. Vyhovujú mi po všetkých stránkach, či už je to ergonómia, zvuková stránka alebo aj tá výzorová, tieto gitary sú neodmysliteľnou súčasťou môjho sveta. Aparát momentálne používam Laboga Mr. Hector, ktorý parádny high gain zvuk, ale čo sa týka spoľahlivosti môžem po niekoľkých rokoch povedať, že nič moc. Budúci rok by som chcel určite zmeniť. Efekty momentáne nepoužívam žiadne.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Jednoznačne subjektívne, tam kde jeden nenašiel nič, môže druhý objaviť to najkrajšie. Myslím si, že umenie tvorí hlavne cit, ktorý je do danej činnosti vložený a je ho možné sa nejakým spôsobom chopiť, samozrejme v každom vyvoláva emócie niečo iné, preto je to podľa mňa maximálne subjektívne.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Podľa môjho skromného názoru, keď sa do hudby mieša politika a šírenie nejakého jednoznačného politického smeru  prestávame sa baviť o umení. Príde mi to celkom scestné a je mi ľúto ľudí, ktoré takéto zoskupenia podporujú.



                                                                         foto: Martina Vargová

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Napríklad, v prípade, ktorý som vyššie opísal, taktiež existuje mnoho „umelcov“, ktorým od prírody nebolo nadelené dostatočné množstvo sebareflexie a možno na vonok ich výtvory nie sú až také znamenité ako v ich mysli, teda mám na mysli nejaké nevydarené diela, ktoré by chceli ešte nejakú robotu, aby sa to naozaj dalo nazvať ako umenie – umelec – interpret.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Všade, doslovne. Či už sa jedná o zvuky, vizuálne záležitosti, príbehy alebo nejaké fenomény, takže moje zmysli sú neustále v strehu.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Keďže som pôsobil v vo viacerých kapelách, tak jednoznačne by som vyzdvihol tvorbu z mojej kapely Realms Of Chaos. Z materiálu, ktorý máme doteraz von (1 promo EP+ 1 debut) som zložil všetko, no je pre mňa veľmi ťažké, priam až nereálne vybrať jednu skladbu, alebo zhodnotiť, ktorý album je môj obľúbenejší. Každý z nich má svoje osobitné čaro a do celej tejto tvorby šlo značné množstvo času a úsilia aby zneli tak ako znejú dnes.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Je ich tiež mnoho, ale ako prvý mi na rozum príde tento úryvok zo skladby ‚To Consume‘: „Hopeless you are falling apart, descend to death“.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Moje ambície boli hrať hudbu, ktorá ma bude baviť, nahrávať albumy a hrávať koncerty. V podstate sa splnilo všetko akurát mi neplánovane pribudlo na starosť aj vokálovanie, ale nesťažujem sa, chytilo ma to viac menej instantne.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Okrem vynikajúcej odozvy od našich fans, či už cez sociálne siete alebo na koncertoch, by som vyzdvihol moment, keď prvý krát počul finálny master na album Realms Of Chaos. Po roku a pol starostí, ťažkej práce a úsilia, boli moje očakávania prekonané zvukovým výtvorom, ktorý sa nám s Mirom Spevákom podarilo vytvoriť a bol som unesený.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Pre dobro všetkých radšej neodpoviem.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Momentálne skladám a dokončujem hudbu pre Realms Of Chaos, ale rovno na dva albumy dopredu, chcel by som, aby sme do konca roka 2021 dokončili tvorbu na druhý album a pustili sa do nahrávania. Na 2022 máme v pláne zabookovať nejaké koncerty, ako každá kapela, ale v týchto časoch sa takéto veci dosť ťažko plánujú, takže uvidíme ako sa to bude vyvíjať.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Tak čisto teoreticky áno. Predpokladám, že mnohí fans by nás zaradili medzi Death Metalovú UG scénu, čo by sa zhodovalo s mojimi pocitmi a dal by som im za pravdu.



                                                                        foto: Milan Mojžiš

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Netuším.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Myslím, že ľudia viac kupovali CD alebo iné nosiče, samozrejme okrem tých, ktorí napaľovali alebo nahrávali kazety. Taktiež mám pocit, že vtedy boli trošku väčšie počty mladých metalistov, ako dnes (kiežby som sa mýlil). Naopak, dnes je k dispozícii široké spektrum hudobných nástrojov, internet, ktorý poskytuje extrémne veľa možností ako zviditelniť kapelu aj za hranicami domácej krajiny, plus nahrávanie kvalitne znejúceho materiálu je dostupnejšie viac ako inokedy predtým.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Dlhé roky sa držím v primárne death metalových vodách, kde som skutočne doma, ale nepohrdnem občas aj nejakou grindovou, alebo black metalovou akciou.  Inklinujem skôr k týmto extrémnejším veciam.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Tak myslím si, že to budú nejaké určité spoločné zdroje inšpirácie, napríklad kapiel, alebo nejaké zaužívané charakteristické prvy toho žánru, ale môže to byť kľudne aj štýl obliekania.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Je to v skutočnosti mnoho vecí, ale nechcem sa moc na túto tému rozpisovať.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?


Pre mňa topka na domácej scéne je kapela Craniotomy. Artworky a klipy domácich kapiel moc nesledujem, ak mám byť úprimný, takže sa neviem vyjadriť.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Momentálne drvím oldschoolovku Doom cez gzdoom port s Brutal Doom módom, vrelo odporúčam každému, je to masaker.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Z domácich by som vyzdvihol Flesh Party alebo BelUSA Deathfest. Na zahraničných akciách som sa účastnil za posledné roky veľmi málo, takže nemám veľmi ako kvalitne zhodnotiť.


Vinyl alebo CD ?

CD.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


Miroslav Raučina.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Netvárte sa nikdy na to čo nieste a buďte spokojní! Čavik.

======================

Linky: 

https://downfallrecords.bandcamp.com/album/the-seed

https://www.facebook.com/RealmsOfChaosSVK

Sunday, October 3, 2021

#112 Tapes of Terror/Thrash Nightmare Promotion. MC label a organizátor koncertov. Petr Kolář.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Všechno to začalo, když mi táta pustil jugoslávskej press „Powerslave“ od IRON MAIDEN, ale zkrátím to! Jmenuji se Petr a byť se chlubím pleší, mám teprve lehce po třicítce. Žiju v jihočeském městě Písku a od nějakých dvanácti let jsem maniak do rock/metalový hudby, která smrdí starou školou, haha. Pořádám undergroundové festivaly a koncerty pod hlavičkou Thrash Nightmare Promotion, provozuji malé vydavatelství Tapes of Terror Records a píšu o muzice, která mě baví. Nic z toho by nešlo bez dobrých a schopných kamarádů (oni vědí). Nejvíc mě momentálně zajímá, zda bude možné na podzim pořádat kulturní akce anebo nás budou zkurvený „autority“ zase držet doma s lahváčema.


Ako a kedy si sa dostal k organizovaniu UG akcií a vydávaniu hudby ?

Vždy mě lákalo uspořádat koncert a později i vydat nějakou nahrávku. Vše má ale svůj čas, a tak první Thrash Nightmare fest vznikl až v roce 2013, kdy jsem hlavně pomáhal s organizací kamarádovi Žakynovi a klukům z LAHAR. Až následující rok jsem se do toho opřel naplno a začali jsme zvát zahraniční kapely, budovat síť kontaktů a postupně naše plány posouvat vpřed. Nechtěli jsme pořád na koncerty dojíždět sto a více kilometrů, tak jsme si řekli, že něco zorganizujeme v Písku. První ročník se povedl a začali jsme plánovat dál. Tehdy mě vůbec nenapadlo, že u nás budou hrát kapely z různých koutů světa a kapely významných jmen světového undergroundu. Že budeme dělat jen old school kapely, to bylo jasný od začátku a držíme se toho dodnes! S vydáváním to bylo tak, že jsem si jednoduše chtěl zkusit, co to obnáší a poznat potřeby kapel zase z jiného úhlu pohledu. V plánu bylo vydat jedno, dvě alba za rok, ale během roku a půl jich je téměř dvacet. Dalším důvodem založení labelu bylo to, že jsem chtěl mít fyzicky nahrávky, které jinak vyšly třeba jen na CD anebo digitálně. Trochu sobecký, já vím!



 

Angažujes sa aj v iných UG/kultúrnych aktivitách?

Kromě organizace koncertů a kazetovýho labelu působím od roku 2012 jako redaktor na Fobia webzine a od roku 2019 přispívám i do zinu Telepatie, který vychází jednou ročně. S pokorou říkám, že obě média dlouhodobě považuji za nejlepší v Česku a je mi ctí, že mě nejprve Johan a poté i Petr oslovili s nabídkou spolupráce. Zrovna s těmito dvěma lidmi je radost tvořit, byť jsem v posledních dvou letech svou aktivitu na Fobii téměř zmrazil. Důvodem je nedostatek času. Otřepané klišé, ale rodina a s ní spojené aktivity jsou na prvním místě. V závěsu je Thrash Nightmare Promotion, což je další takové moje dítě, a momentálně mě zaměstnává i náš label. Na psaní tudíž nezbývá tolik času. Pevně ale věřím, že si mě Johan v širší redakci ponechá a třeba se i k nějaké pravidelné publikaci článků vrátím. Ze stejného důvodu hybernuje i Nuctemeron zine, který jsem vydal v roce 2019 jako třísetstránkovou bichli ve spolupráci s kamarády a kreativci Vojtou Jasanským (Kreas, Sněť, Bahratal, …) a Kubou Hrdličkou (Mhor, Zmyrna), kteří tvoří grafické vizuály pod pseudonymy Děda a Myšinka.  Nějaký obsah pro tento zine mám, ale je to ten typ článků, které budou aktuální dnes, zítra nebo za pět let. Věřím, že nezůstanou v šuplíku a jednoho temného dne dvojka Nuctemeronu vyjde… Nápadů na další aktivity v rámci naší scény i např. lokální kultury nosím v hlavě poměrně dost, jen nemám prostor na jejich realizaci a dobře vím, že k drtivé většině nikdy nedojde. Tak to prostě je.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Subjektivní, protože umění představuje pro každého něco jiného. Když to vezmu na hudbu, tak pro mě je umění HELLHAMMER a jejich dřevní metal a ne píčoviny typu CYNIC a jim podobní. Jenže instrumentální onanisti ti řeknou pravý opak, co? O tom to je… Umění kapely je to, když umí s plným nasazením a radostí zahrát stejný koncert pro tisíc i pro deset lidí. A je jedno jak zruční a nadaní jsou to muzikanti.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Záleží na tom, z jakého úhlu pohledu se na to člověk dívá. Existují témata, která jsou obyčejná a nikomu nevadí. Pak máš ale kontroverzní věci, které určitou skupinu populace pobuřují. Může jít výstavu obrazů s erotickou tématikou, hororový film jen pro otrlé diváky anebo o kapely, které ve svých textech reflektují válečná zvěrstva a tam asi svou otázkou míříš. Každý má tu hranu jinde a tam, kde jsem již za ní, už prostě nejdu. Pokud se kapela ve svých textech věnuje např. 2. světové válce (ale i dalším konfliktům) je to za mě v pořádku a schvaluji to. Když si to tak vezmu, tak třeba videoklip „Smutný odkaz“ od MAJSTER KAT mě naučil o 2. světové víc než dějepis na základní škole, protože jsme v osnovách došli jen někam do meziválečných let, haha. Tato témata mě dlouhodobě zajímají a např. z textů HAIL OF BULLETS jsem se dozvěděl o zajímavých momentech a dohledával si o nich informace. Pokud se ale z textů a projevu kapely udělá oslava lidského utrpení, je to špatně. Jinými slovy, umění by nemělo mít hranice či embargo pro určitá téma, pouze by nemělo docházet k jejich zneužití.


Čo je tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nemám rád extrémy na všechny strany. Takže bych určitě nepozval či nevydal kapelu, jejíž členové rádi zvedají pravice nebo nosí čapky s rudou hvězdou. Už mě nebaví řešit politický sračky v muzice, ale tohle jsou věci, který fakt nemám rád. Serou mě extrémní levicové hardcore kapely stejně jako fašounský black metaly. A pokud se někdo i jinak chová jako kokot, taky nemá smysl s ním ztrácet čas.  



 

Ako sa vyvíjal tvoj hudobný vkus odkedy si sa začal angažovat v UG ?

Zkusím to krátce. Táta doma poslouchal elpíčka starých hardrockových kapel, takže URIAH HEEP, THIN LIZZY, LED ZEPPELIN, BLACK SABBATH, PINK FLOYD ale i BETALES, STOUNŮ, CREEDENCE CLEARWATER REVIVAL, FLETWOOD MAC a mnoha dalších. Nejtvrdší desky z jeho sbírky byly od MOTORHEAD, JUDAS PRIEST, IRON MAIDEN a ARAKAIN – „Thrash the Trash“. To jsem slýchával od mala, takže základ jsem měl parádní a pořád se k těm kapelám vracím a přísahám na ně! Na základce jsem byl ovlivněn spolužáky, takže jsem jel nějaký ten československý punk rock (ale i třeba kvalitní věci jako DISCHARGE nebo GBH), ale souběžně mě v té cca osmé třídě zase začal zajímat metal. Ségry kámoš nahrával kazety a vypaloval CDčka a já se dostal k rané METALLICE, SLAYER, SODOM, KREATOR, DEATH, MORBID ANGEL a vůbec tenhle starý thrash a death. Pak jsem měl už doma internet a totálně jsem tomu propadl. Kolikrát jsem hákoval školu jen proto, abych mohl poslouchat pro mě nový nahrávky, byť to již byly vykopávky. Takže přes totální thrashovou mánii, která byla umocněna i nastupující renesancí žánru (kapely jako WARBRINGER, GAMA BOMB, DEKAPITATOR, atd.), death metal, starej grindcore a black metal (blackem myšleny kulty jako SABBAT, NIFELHEIM, MYSTIFIER, VULCANO, DISSECTION, atd.) jsem se dostával zpátky ke kořenům a znovu začal poslouchat heavy metal a NWOBHM, který miluju asi nejvíc. Pravdou ale je, že jsem ho poslouchal průběžně pořád, jen jsem to někdy v šestnácti nechtěl přiznat, protože bych byl za vyměklýho blbce, haha! Heavy metal dokáže ze všech žánrů nejvíc chytit za srdce, nejvíc rozparádit lidi. Později, až cca kolem dvaadvaceti jsem propadl doom a stoner metalu. Dneska neškatulkuji a poslouchám to, co mě baví. Zrovna nedávno jsem měl náladu na „Denim and Leather“ od SAXON a hned vzápětí jsem hustil „Torment in Fire“ od SACRIFICE. Občas poslouchám i nějaký jazz nebo starý rock´n´roll, ale staroškolský metal a rock všech odnoží jsou tím, co mám v srdci nejvíc zarytý a já jsem s tím naprosto v pohodě. Nemám nic proti jiným hudebním žánrům, ale mě prostě ostatní nebaví a rád zůstanu konzervou. Takhle uspořádaný jsem to měl už v roce 2010, kdy jsem začal o muzice psát na jeden webzine a nezměnilo se to.


Kde hľadáš zaujímavych umelcov pre spoluprácu ?

Za vším hledej aktivní zájem o dění na metalový scéně. Protože poslouchám mraky kapel tak prakticky denně sleduji, jaké nahrávky vychází a u koho. Zajímají mě nové kapely, ale i zaběhnutá jména. Něco si koupím na LP nebo MC, něco mi stačí jen digitálně. Sleduji zahraniční bookingové agentury a line-upy oblíbených festivalů a tím se dostávám k zajímavým možnostem pro obsazení našich akcí. Dost kapel se již samo nabízí na spolupráci. Výhodou je taky řada spolehlivých kontaktů na promotéry, muzikanty a vydavatele. Tohle je o několika letech pohybu v tomto (pro mě přirozeném, haha) prostředí. Kontakty a důvěru druhých nezískáš za jeden den.  


Ktorý/é album/albumy zo svojho vydavateľského portfólia považuješ za najvýnimočnejší/ie a prečo?

Vážím si všech releasů a spolupráce se všemi kapelami. Největší radost jsem měl z kazety LAID TO WASTE – „Mental Decay“, protože byla jednoduše prvním počinem a ten se povedl. Pod Tapes of Terror vyšlo k dnešnímu dni (12.9. 2021) celkem osmnáct vydání a každé je něčím jiné. Některé z nich jsou kapely, které znám dobře osobně, s jinými se známe jen po netu, protože jde o lidi z druhého konce světa. Nemám ale žádného favorita.


 

Ktorá/é akcie čo si robil považuješ za najpamätnejšie a prečo ?

Pro mě jsou všechny akce památné, haha! Skvělý byl sedmý ročník Thrash Nightmare festu, kdy jsem dlouho nemohl uvěřit tomu, že nám na dvoře parkují legendy IRON ANGEL a ABIGAIL a jsou to úplní pohodáři a budou hrát na naší akci. Stejně tak, jako když mezi fanoušky na té samé akci potkáte Tyranta z NIFELHEIM. První ročník Heavy Metal Thunder festu byl taky nezapomenutelný, protože jsme lidem přinesli zase něco trochu jiného. Moc rád vzpomínám na dva koncerty, které jsme dělali pro brazilské neznabohy APOKALYPTIC RAIDS a WHIPSTRIKER. Skvělé časy jsme zažili s novozélandskými STALKER. Hráli u nás dvakrát a pokaždý to byly neskutečný víkendy s dlouhými after party a se super lidmi. Ultimátní byla taky zastávka turné italských WITCHUNTER a německých BLACKEVIL. Přišlo tehdy asi jen čtyřicet lidí a my museli doplácet, ovšem koncert a následná párty všechno předčily. Parádní byly taky oba ročníky covidového Iron River festu, který byl vždy první akcí těsně po lockdownech. Tu radost, náladu a úsměvy lidí nezapomeneš… Zpětně nelituju žádné kapely, kterou jsme pozvali.


Čo boli vrcholové a naopak najhoršie momenty tvojej činnosti v UG ?

Ty vrcholné v podstatě zmiňuji v přechozí odpovědi, ale doufám, že ještě nějaké takové přijdou. Za nejhorší moment považuji zrušený koncert VOMITOR v den konání akce. Tehdy se jim rozbila dodávka v Německu a do poslední chvíle jsme doufali, věřili, …. Dělat této kultovní australské kapele koncert v Písku byla pro mě čest, účast vypadala na nějakých osmdesát až sto maniaků, a to bylo pondělí! Na koncert přiletěl dokonce i Tom Rentor (CHEVALIER) z Finska… Některé věci ale nemáš šanci ovlivnit. V důsledku nefunkční techniky mohla kapela třeba havarovat, a to je daleko horší než jeden zrušený koncert. Třeba to vyjde příště!


Zaujímavá osobná príhoda/príhody z tvojich skúseností organizátora a vydavatela s kapelami ?

Těch bylo! Hodně mě ale pobavilo, když za mnou přišli chlápci ze security na Thrash Nightmare festu s tím, že vyhodí toho zlitýho starýho chlapa v hnědý kožený bundě, co chrápe v předsálí. Šel jsem se podívat a říkám „kluci, to fakt ne prosím, je to zpěvák z hlavní kapely večera!“. Bylo to dvě hodiny před koncertem IRON ANGEL a Dirk byl úplně na šrot. Zbytek kapely nás ujistil, že je to normální a ať nemáme obavy. Nakonec vylezl na pódium a odzpíval to parádně. Pak se sesunul s cigárem na schody za klubem, chrchlal a skoro ho to zabilo, haha!


 


Aké vydavatelske/organizačné plány máš do budúcnosti?

Organizaci koncertů doba moc nepřeje, ale chci věřit, že už to snad nějak půjde. V plánu jsou tedy hlavně akce, které jsme museli přesunout. Připravujeme na 15. a 16.10. osmý ročník Thrash Nightmare festu, kde doufejme vystoupí kapely jako DEATHAMMER, NOCTURNAL, INDIAN NIGHTMARE, BUTCHER, POWER FROM HELL, RADIATION, LAHAR, DEMOLIZER a další. Ještě ten stejný měsíc máme na programu koncerty blekoušů HEXENBRETT a Belgičanů SLAUGHTER MESSIAH a domácí SNĚŤi. První pátek v prosinci je v plánu posunutá akce Burial in Sand II., kde zahrají HELLISH CROSSFIRE, KRINGA, BETON, CHLAD, BAHRATAL a KAOSQUAD. Několik super koncertů máme dohodnutých na jaro 2022. Nejdůležitější akcí je tam Heavy Metal Thunder fest se super line-upem, kterému vévodí heavy/doom velikáni ATLANTEAN KODEX… Přeji si jen to, aby už se konečně hrálo. Neustálé rušení akcí a přebookovávání kapel na nové a nejisté termíny je unavující… Na labelu Tapes of Terror Records vyjde během podzimu kompletní diskografie legendárních doomařů SPIRITUS MORTIS z Finska. Teď na tom intenzivně makáme, stejně jako na dalších třech vydáních, které bychom ještě na podzim rádi vydali. Vše samozřejmě na kazetách. To jsou nejbližší plány.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Takhle o tom nepřemýšlím. Do jisté míry jsem součástí české metalové scény, ale stejně tak mě zajímá ta slovenská, německá, jihoamerická, atd. a jsem v kontaktu s lidmi odtud. Snažím se sledovat všechny scény, které mě zajímají a věřím tomu, že kdybych žil v kterékoliv jiné zemi, byl bych stejně aktivní. Já miluju old school metal a taková scéna v Česku vlastně není. Jde jen o pár desítek jedinců a fanatiků. Stále stejné ksichty, haha! Vnímám tady dvě scény, metalovou a hardcore/punkovou. Nedělám v nich příliš rozdíly a v obou mám spousta přátel. Tím, že hardcore/punk/grind už vůbec neposlouchám, zařadil bych se na scénu metalovou. Jenže, co je metalová scéna v Česku? Neskutečně široké spektrum lidí od buranských návštěvníků Masters of Rock až po ortodoxní blekouše. Ani s jedním nehodlám být spojován. Já si vlastně v mé hlavě a kolem sebe utvářím vlastní scénu, kterou si skládám z lidí, které vždycky rád vidím, sdílíme společné hodnoty a máme si co říct. Jde o mix muzikantů, vydavatelů, pořadatelů, pisálků, „obyčejných“ fanoušků. Tyhle lidi a jejich aktivity rád podporuju. Bez ohledu na hudební žánr. Fascinuje mě to a jsem rád, že na tom kolotoči jedu taky.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády?

Nejsem pamětník, já se v roce 1990 narodil… Navíc já 90´s moc nejedu, haha! Každopádně po revoluci tady byl obrovský boom kapel a nahrávek, které do té doby nemohly vydávat a objevovaly se stále nové a nové. Když se na to dívám, to zlaté období trvalo nějakých čtyři – pět let, pak přišel pozvolný pád a nové metalové odnože, které byly v tu dobu populární. Ta euforie začátku 90´s musela být ale skvělá. Dostupná muzika, fanziny, narvané koncerty na KD Barikádníků… určitě bych to chtěl nasát osobně. Domácí scéna se formovala podobně jako ve světě, jen s velkým zpožděním. A týkalo se to i nástupu „retro metalu“ před několika lety. Venku jely dávno mladé pušky thrash metal vzor 85, tady lidi chodili v gládách a uznávali jen growling…



 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Byl mnohem větší hlad po muzice a lidi hltali skoro všechno. Každá metalová kapela byla v kurzu. To byla určitě výhoda oproti dnešní záplavě kapel, ve které se mnozí utopí. Celkově jsou ale podmínky lepší dnes. Každá kapela má možnost jít do kvalitního studia, vydat profesionální hudební nosič, uspořádat koncert, naplánovat turné, dát vědět novinky světu a fanouškům, atd. Kapely mají dnes perfektní podmínky již na startovní čáře, ne každá je ale umí správně využívat.


V čom mali podla teba výhodu UG labely a organizátori koncertov, ktorí boli aktívni v 90's oproti dnešným a naopak, čo vnímaš ako výhody dneška ?

Je to v podstatě stejné jako s kapelami. Organizátor i vydavatel tehdy nemusel tolik bojovat o návštěvníka a zákazníka, nyní má zase v rukávu moderní nástroje, jak jej získat. Opět je to o tom, kdo, co a jak umí využít a jak se daným možnostem přizpůsobí. Žádná složitá věda.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Chuť dělat hudbu, která je baví, vytvářet určité hodnoty, spojovat lidi a setkávat se s nimi. To je asi základ, proč tady ty hudební scény fungují. Rozdělují je odlišné názory (vč. těch politických) a taky jejich fanoušci, kteří jsou mnohdy nepochopitelně netolerantní.
 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Pohodlnost kapel a lidí. Serou mě kapely, které tvrdí, že na český metal není za hranicemi nikdo zvědavej, přitom to nikdy nezkusily. Jenže to by někdy musely vystoupit ze své komfortní zóny a sami oslovovat kluby a promotéry v cizině, plánovat, půjčit dodávku, obětovat prodloužený víkend cestě do neznáma, možná spát na zemi a pravděpodobně doplácet ze svého. Jenže jsou to zkušenosti a zážitky, které nenačerpáš když se spokojíš s tím, že hraješ dvakrát za rok v Modrý Vopici a pětkrát v Horní Dolní. A pořád pro ty stejný ksichty, kterých je většinou do třiceti kusů. Pokud kapelám stačí jejich plácání po ramenou, jak to zase bylo super, tak ok, ale já to vidím jinak. Mít kapelu, dělal bych to úplně jinak. Rozesílám nahrávek na recenze počínaje, přes neodfláknutí rozhovorů až po trmácení se dodávkou na druhý konec světa. Naše kapely jsou zvyklé, že každý za ně všechno udělá. Jim stačí nahrát desku a přijímat koncerty. Nechají se obsloužit a neřeší detaily. A právě ty detaily oddělují kvalitní kapely od těch tuctových. A když už pro ty kapely něco uděláš, kolikrát se vyserou i blbej share na Fejsbuku, přitom to zabere minutu… Čest výjimkám, kterých si fakt moc vážím, žel jich ale v našem rybníce moc není. Před pár lety jsem měl takovou myšlenku, že bych založil jakousi bookingovku, která by pomáhala českým kapelám hrát v Německu, kde bych využil své kontakty. Když jsem si hodil na papír pro a proti, rychle jsem to zase opustil. Nemůže chtít jeden, ale všichni.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Budu se opakovat, ale deska „Mokvání v okovech“ od SNĚŤi je po všech stránkách dotažená na vysokou úroveň. Vůbec není zvykem, aby naše undergroundová kapela nahrála prvotřídní album, vydala ho u renomovaného zahraničního labelu a sklidila úspěch na všech frontách. Pochvalné recenze jim chodí z celého světa, budou hrát na uznávaných akcích venku, udělali k albu parádní videoklip, merchandise. To vše během tří let…. Ti kluci milujou starej death metal, jsou oddaní žánru a ví, jak má taková kapela znít a vypadat na pódiu. Konečně někdo ukázal (některým) ubrečeným českým kapelám, že o naše kapely venku zájem je… viz. předchozí odpověď. Jen se musí chtít, být aktivní a možná se i trochu obětovat. Respekt! Jako další super nahrávky bych uvedl BOHEMYST – „Čerň a Smrt“ a SICK SINUS SYNDROME – „Rotten to the Core“. Ze Slovenska pak GOATCRAFT – „Spheres Below“. To je podobné, jen jde ve dvou případech o jinou generaci muzikantů, haha!


 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Hmm, těch desek je fakt dost, ale z poslední doby bych uvedl VULTURE – „Dealin´Dead“, TYRANN – „Djavulens Musik“ a NOCTURNAL – „Serpent Death“. Pokud zůstanu u hudby, tak právě čtu novou biografii Bruce Dickinsona z IRON MAIDEN a jsem překvapen, jak je to zábavný. Z té záplavy filmů bych uvedl Život na naší planetě z dílny Davida Attenborougha. Jsem toho názoru, že by ho měl vidět každej člověk. Výborný seriál je The Knick, nejlepší pivo je Platan 12 a pak produkce malých pivovarů. V poslední době mi nejvíc chutnal asi Červený vlk z Krušných hor, Zvíkovský rarášek a nějaký silný peklo z pivovaru Raven. Tetování ani počítačovým hrám neholduju, naposledy jsem střílel nácky v dobách Medal of Honor a pařil Mafii 1. Dodnes občas poslouchám jazzový soundtrack z té hry.


 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Nejlepší domácí akce jsou pro mě ty naše, protože na ně zvu kapely, které mě baví a chci je vidět. To je snad jasný, ne? Ale teď vážně… když nad tím přemýšlím, doma nemám vyloženě oblíbené akce, kde bych musel být za každou cenu. Nejradši chodím na koncerty pořádané Kreas Promotion, kde mám jistotu, že to vždycky bude stát za to. Kluci mají k organizaci podobný přístup jako já, a to se mi líbí. Navíc dělají skvělý kapely. U nás na jihu Čech mám rád volyňské open airy, které pod různými názvy (Open Hell, Metalfest, ETEF) dělají lidi z AVENGER, nyní BOHEMYST. Ačkoliv tam line-up není vždy úplně dle mého gusta, prostředí areálu staré plovárny je jedinečný. Výborné kapely jsou každoročně na Brutal Assaultu, kam jsem jezdil pravidelně od 2006 do 2013, ale stala se z toho monster akce, a to já moc nemusím. Podobně jsem dopadl i s Obscene Extreme, kde jsem zažil perfektní kapely, ale když jsem v roce 2019 poprvé po devíti letech vynechal, protože jsem byl v Keni, zjistil jsem, že mi ta akce vůbec nechybí. Tím neříkám, že se tam už nikdy nevypravím. Umím si představit, že jedu kvůli nějaký top kapele (třeba AUTOPSY nebo DARK ANGEL, co Čurby?) třeba na den nebo max. dva dny, ale celý festival už bych tam trávit nechtěl. Zahraniční akce jsou mému hudebnímu vkusu a srdci blíž. Mám tu výhodu, že to máme z Písku relativně kousek do Německa i Rakouska a mí kámoši nejsou líní zvednout zadek, utratit krejcary a vyrazit za hranice. V tomto směru preferuji menší, ale o to lepší festivaly s kapacitou do 2 tisíc lidí. Jednoznačně nejlepší jsou Keep it True a Trveheim. Když vidíš každý rok ten line-up, musí se ti podlomit kolena. A ta atmosféra… úplně jinej svět. Sakra, jak mi to chybí! Perfektní akce jsou taky Stormcrusher, Chaos Descends, Way of Darkness a moc rád jsem měl Raging Death Date, který ale před pár lety skončil. Nikdy jsem nebyl na Hammer of Doom, Up the Hammers, Muskelrock a Headbangers Open Air, to bych do budoucna rád napravil. Super akce dělají taky v Linci pod hlavičkou Steel City Sorcery a v občas v Norimberku kámoši z Iron Forces Heavy Metal Fan Club.


Vinyl, CD, MC alebo digital ?

Vinyl byl, je a zůstane navždy královským nosičem. Miluju ten rituál, když si pouštím vinyl, kochám se obalem, čtu texty… Vydat nahrávku na vinylu by mělo být pro muzikanta něco podobného jako když horolezec zdolá Everest. Žádná samozřejmost. MC formát mám rád a vždycky mě bavil. Navíc mám s kazetami spojenou dobu, kdy jsem začínal aktivně poslouchat muziku. CD mi nikdy nebavily a ten formát šel tak nějak kolem mě. Ve sbírce jich ale pár mám, většinou dárky od kapel, takže je točím aspoň v autě. No a digital je samozřejmě fajn a hodně ho využívám. Skvělá forma, jak dostat hudbu mezi co největší počet lidí a jak poznávat nové kapely. Díky digitalu mohu poslouchat hudbu i při práci. Takže jo, já mu fandím, ale pořád tvrdím, že pro kapelu by nemělo vydání alba končit postnutím skladeb na Bandcamp, Spotify nebo YouTube, ale vždy by měla řešit i fyzické vydání. Byť jen třeba v limitovaném počtu kusů.



 

Je niekto na domácej scéne (aktivny alebo neaktívny) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Inspirativních, aktivních a dobře ukecaných lidí znám fakt dost a každá chvíle s nimi je pro mě přínosná. Určitě bych ti doporučil Coorneluse, který stojí za Telepatie zine, Berryho z labelu Magick Disk Musick, Demolatora (Goatcraft, Demolizer, atd.) anebo třeba Daneczka (Kreas Promotion, Vřesová studánka, Nomads of Prague).


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Podporujte underground a starej metal! Díky za prostor!
Moje aktivity můžeš omrknout třeba tady:
www.thrashnightmare.webnode.cz
www.facebook.com/thrashnightmarepisek
www.tapesofterror.bigcartel.com
www.tapesofterror.webnode.cz
www.facebook.com/tapesofterror