DSW#19 Black Light - As the Ember Dies (2025) // Wevo // 4-6-2025

 

1. Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch 

Wevo: Čus, kamoši ma volajú Wevo, snažím sa byť hepatológ, vo voľnom čase hrám v piatich projektoch, z ktorých 3 sú blackmetal a v posledných dňoch ma najviac zaujíma ultrasonografia brucha.


2. V rámci revivalových vĺn extrémnych žánrov, ktoré sa vracajú po 20-30 rokoch, prečo ste si vybrali práve thrash metal? Prečo nie OSDM, black alebo doom? Ktoré kapely pôvodnej thrash vlny vás bavia najviac?

Wevo: Za mňa bola cesta k thrashu úplne prirodzená. Ako malý som začal počúvať punk, to mi ale nestačilo, dostal som sa k prvej vlne hardcore-u, to ale v tej dobe nebolo to pravé a potom som objavil Slayer a Sepulturu a bolo hotovo. V tej dobe sme sa stretli, zistili sme, že vlastne všetci máme radi Slayer a Sepulturu a zhodli sa, že niečo také by sme chceli hrať. Thrash sme poznali, v tej dobe keď sme mali 15 sme ním v podstate žili a teda bolo jasné, že iný žáner hrať nebudeme. Ironicky teraz v dospelosti počúvam už takmer výhradne len hardcore. 


3. Priniesla podľa vás nová vlna thrash metalu oproti tej pôvodnej niečo nové - ak áno čo to je?

Wevo: Nová vlna mi príde zábavnejšia. A nemyslím len pizza thrashe, ktoré sa snažia byť cringe, aby to bolo vtipné, ale celkovo mi príde štýl novej vlny uvoľnenejší, ochotnejší experimentovať a miešať. Príde mi trochu viac “relatable” než kedysi. A samozrejme, nová vlna má Power Trip. To prebíja všetky argumenty.

 

4. Ako hudobníci vnímate nejaké limity, v rámci ktorých tvoríte vlastnú hudbu alebo dávate priestor aj experimentácii? Do akej miery tolerujete experimentovanie a posúvanie hraníc žánru?

Wevo: Z môjho pohľadu textára je limitáciou to, že chcem, aby texty ostali thrashové. Komentár stavu spoločnostia politickej situácie, introspektíva. Nenávisť k vojne a útlaku slabších. Neviem si predstaviť, že by som mal mať texty o zasnežených kopcoch a drakoch alebo nejaké gore veci o vnútornostiach. Akože, viem to rešpektovať, ale nevedel by som to písať. Hudobne nech to má bpm cez 200, palm-mutenute 0ky a na bicích tupa-tupa a budem spokojný.


5. Ako dlho ste pracovali na najnovšom albume "As the Embery Dies", aké výšky a pády ste pri jeho tvorbe zažili, máte nejaké "lessons learnt"?

Wevo: Tento album bol celkom boj. Prvý nápad ísť do toho padol ešte v lete 22. Dlho sme sa trápili s dolaďovaním vlastne všetkého čo sa dalo. Samotné songy, texty, nahrávanie, produkcia mix a master trvali tri krát tak dlho, ako sme pôvodne chceli. Ale aspoň je ten výsledok presne to, čo sme chceli a vieme si povedať, že to stálo za to. Za mňa najvyšší bod bol prvý kompletne nahraný song, keď som začal mať pocit, že to do seba zapadá a po mixe a masteringu to môže byť fakt dobré. Po celú tú dobu nás ale bila frustrácia z toho, že sa to tak ťahá a že nám trvá jeden album 3 roky. Mohli sme si za to samozrejme len sami, ale som rád že smento prekonali.

 

6. Obaly vaších vydaní vyzerajú byť štýlovo zladené (a veľmi vydarené) - kreslí ich jeden človek? Je to niekto blízky kapele?

Wevo: Máme dohodu, že všetky artworky robí jedna osoba. Človek veľmi blízky a v podstate asi náš prvý fanúšik Peter Mlích, Matúšov otec. Pomáhal nám so všetkým, ešte keď sme ako deti tu kapelu vymysleli. Čerešničkou je to, že maľuje fakt skvele a vďaka nemu nemáme zlý artwork. Od začiatku bol v podstate ďalším členom kapely, a aj ním zostane.


7 Je niekto na domácej alebo zahraničnej scéne s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Wevo: Ja by som chcel strašne čítať/počuť nejaký 1 on 1 rozhovor s Tomášom Miturom. 

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Black Light - As the Ember Dies (2025)

 

1. Chase 04:51 // V akom BPM sa má hrať ideálny thrash metal?

Wevo: Pod 200 ani nechoď. 


2. Into the Nothing 03:34 // Ktorá varianta po smrti ti pripadá lepšia - let nekonečným vesmírom pri nejakej forme vedomia a spomienkach, alebo len tma a definitívny koniec existencie?

Wevo: Veľmi dúfam, že tá prvá varianta nie je reálna. To by bola moja verzia pekla. 


3. Mistbreath 00:47 // Ktorá smrť je lepšia - osamelé zamrznutie v lese, alebo úpal a dehydratácia v mestskej betónovej džungli medzi kamarátmi?

Wevo: Asi by som skôr chcel umrieť v spoločnosti ľudí, ktorých mám rád.

 

4. Frozen Desert 03:59 // Ako dezert si dáš radšej - cheescake so snehovou polevou alebo radšej dve snehové „škrupinky“ s krémovou náplňou tiež známe ako laskonka?

Wevo: Laskonky mi chutia, jakeby boli z piesku. Isto cheesecake, ale tú polevu by som zhrnul.


5. The Crones 03:22 // Koho by si si prial na poslednú cestu  - zubatú z Perinbaby alebo smrťáka zo Siedmej pečate?

Wevo: Siedma pečať je extrémne dobrý film, to by bolo ako stretnúť celebritu.


6. Son of Sam 04:16 // Mali by sa natáčať filmy o žijúcich masových vrahoch?

Wevo: Nie som expert, ale je skupina masovych vrahov, ktorí vraždia preto, aby ich bolo vidieť, alebo aby pretlačili nejakú svoju agendu. Tým by som nedoprial tú radosť z pozornosti. 

 

7. Circled Snake 04:44 // Ako sa dá vyhnúť tým istým chybám, ktoré spravili naši predkovia a neskončiť ako piata ruská kolóna?

Wevo: Veľmi sa bojím, že na kurzy kritického myslenia a prácu s dezinformáciami pre bežného voliča už je neskoro a že jediné, čo rusa ešte ako tak drží mimo západnú Európu je NATO. To si musíme udržať. Lebo Slovensko samo bez pomoci, je oproti neočakávanej a ohromnej sile Ukrajiny brániť sa tej ruskej pliage len vtip. 
 

8. Sticks and Stones 03:20 // Ktorá smrť je lepšia - ubitie palicami pri počúvaní Metallicy alebo ukameňovanie pri počúvaní Iron Maiden?

Wevo: Z metallicy som vyrastol a maiden ma vytacal asi vzdycky, takze by som volil podla toho, ktora smrť by bola rýchlejšia.


9. The First Touch 04:49 // Ktorý thrash metal sa najviac dotkol tvojej duše?

Wevo: Power Trip. Najlepšia kapela. 


10. The Lake 04:28 // Na ktoré jazero sa chodievate kúpať v lete?

Wevo: Bukovec gang.


11. Frameshift 02:53 // Čo sa pre vás mení s vydaním nového albumu, kam ďalej?

Wevo: Ak mám byť úplne úprimný, je to prvý full-length, s ktorým sme asi kompletne spokojní a ktorý dopadol tak, ako sme to chceli. Malé prianie je, že toto by bol taký druhý, ozajstný začiatok kapely, kedy už nie sme deti, sme schopní sformulovať predstavu, ako má naše umenie vyzerať a na tom už len stavať ďalej. Ak to osobné životy dovolia, chceme na pár koncertoch album dostať k ľuďom a ak nazbierame energiu a dosť materiálu, tak písať ďalej. Ak by k tomu bola aj pozitívna reakcia od ľudí, tak by to bolo už dokonalé.

============================================================================ 

Links:

https://blacklightthrash.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/blacklightthrash/

https://www.youtube.com/channel/UChAQ_0_KnHILZxFLv5h7aVQ

https://www.instagram.com/blacklightthrash/ 

============================================================================ 

  

1. Who are you, what do you do, and what are you most interested in these days?

Wevo: Hey, my friends call me Wevo. I’m trying to become a hepatologist, and in my free time, I play in five projects, three of which are black metal. Lately, I’ve been most interested in abdominal ultrasonography.

2. Among the revival waves of extreme genres returning after 20–30 years, why did you choose thrash metal specifically? Why not OSDM, black, or doom? Which bands from the original thrash wave do you enjoy the most?

Wevo: For me, the path to thrash was completely natural. As a kid, I started with punk, but it wasn’t enough. I got into the first wave of hardcore, but at the time it wasn’t quite right either—then I discovered Slayer and Sepultura, and that was it. Around that time, we met and realized we all loved Slayer and Sepultura, and we agreed that’s the kind of music we wanted to play. We already knew thrash—when we were 15, we basically lived and breathed it—so it was clear we wouldn’t play any other genre. Ironically, now as an adult, I listen almost exclusively to hardcore.

 

3. Do you think the new wave of thrash metal has brought anything new compared to the original—if so, what is it?

Wevo: The new wave seems more fun to me. And I don’t just mean the pizza-thrash bands that try to be cringe for laughs, but overall the style feels more relaxed, more willing to experiment and mix things up. It feels a bit more “relatable” than it used to. And of course, the new wave has Power Trip. That trumps all arguments.

4. As musicians, do you feel any boundaries when creating your own music, or do you leave room for experimentation? To what extent do you tolerate pushing genre limits?

Wevo: From my perspective as the lyricist, the limitation is that I want the lyrics to remain thrash. Commentary on society and political situations, introspection. Hatred of war and oppression of the weak. I can’t imagine writing about snow-covered hills and dragons or gore stuff about guts. I mean, I can respect that, but I couldn’t write it. Musically, give me 200+ bpm, palm-muted open strings, and tupa-tupa drumming, and I’m happy.

5. How long did you work on your latest album “As the Embery Dies”? What highs and lows did you experience during its creation, and are there any lessons learned?

Wevo: This album was quite a struggle. The first idea to go for it came in the summer of 2022. We spent a long time fine-tuning basically everything we could—songs, lyrics, recording, production, mix, and mastering took three times longer than we had planned. But at least the result is exactly what we wanted, and we can say it was worth it. For me, the highlight was when we had the first fully recorded song, and I started to feel like everything was falling into place—and that after mixing and mastering, it could be really good. The whole time, though, we were frustrated with how long it was taking—that one album would take us three years. Of course, it was entirely our own fault, but I’m glad we overcame it.

 

6. The covers of your releases seem stylistically unified (and very well done)—are they all drawn by the same person? Is it someone close to the band?

Wevo: We have an agreement that one person does all the artwork. Someone very close to us—basically our first fan—Peter Mlích, Matúš’s father. He helped us with everything back when we were just kids dreaming up the band. The cherry on top is that he paints really well, and thanks to him, we’ve never had bad artwork. From the start, he was basically another member of the band—and he still is.

7. Is there someone from the local or international scene you’d like to read an interview with on Jablká ďaleko od stromu?

Wevo: I’d really love to read or hear a one-on-one interview with Tomáš Mitura.

 

=========================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Black Light - As the Ember Dies (2025)

1. Chase 04:51 // What BPM is ideal for playing thrash metal?

Wevo: Don’t even go below 200.

2. Into the Nothing 03:34 // Which post-death scenario seems better to you – drifting endlessly through space with some form of consciousness and memories, or just darkness and the definitive end of existence?

Wevo: I really hope the first scenario isn’t real. That would be my version of hell.

3. Mistbreath 00:47 // Which death is better – freezing alone in the woods, or dying of heatstroke and dehydration in the concrete jungle among friends?

Wevo: I think I’d rather die in the company of people I care about.

 

4. Frozen Desert 03:59 // As a dessert, would you prefer cheesecake with a snowy meringue topping, or two snowy “shells” with creamy filling, also known as laskonka?

Wevo: Laskonky taste like they’re made of sand. Definitely cheesecake, but I’d scrape off the topping.

5. The Crones 03:22 // Who would you choose to accompany you on your final journey – the Grim Reaper from Perinbaba or Death from The Seventh Seal?

Wevo: The Seventh Seal is an incredibly good film – meeting that Death would be like meeting a celebrity.

6. Son of Sam 04:16 // Should films be made about living serial killers?

Wevo: I’m no expert, but there’s a group of serial killers who murder to be seen or to push some agenda. I wouldn’t give them the joy of that attention.

7. Circled Snake 04:44 // How can we avoid repeating the same mistakes our ancestors made and not end up as the fifth column for Russia?

Wevo: I’m really afraid that it’s too late for critical thinking courses and media literacy for the average voter. The only thing still keeping the Russians at bay from Western Europe is NATO. We must hold on to that. Because Slovakia alone, without help, compared to the unexpected and massive Ukrainian resistance to the Russian plague, is just a joke.

8. Sticks and Stones 03:20 // Which death is better – being beaten to death with sticks while listening to Metallica, or being stoned to death while listening to Iron Maiden?

Wevo: I’ve outgrown Metallica and Maiden always kind of irritated me, so I’d choose whichever death is quicker.

 

9. The First Touch 04:49 // Which thrash metal band has touched your soul the most?

Wevo: Power Trip. Best band ever.

10. The Lake 04:28 // Which lake do you go swimming in during the summer?

Wevo: Bukovec gang.

11. Frameshift 02:53 // What changes for you with the release of the new album, and what’s next?

Wevo: To be completely honest, this is our first full-length that we’re fully satisfied with and that turned out exactly how we wanted. A small wish is that this could be a kind of second, real beginning for the band—now that we’re not kids anymore, we can clearly shape our artistic vision and build on that. If personal lives allow, we want to bring the album to people through a few shows, and if we gather enough energy and material, we’ll keep writing. If we also get positive feedback from people, that would be the cherry on top.

DSW#18 MIMO - Mimo (2025) // Martin Huba, IMIAFAN // 7-3-2025

 

1. Ako a prečo vznikol projekt MIMO a ako sa odlišuje od Ucholaka?

MH: Projekt Mimo vznikol niekedy počas covidových rokov. Môj parťák Imi, s ktorým som už predtým príležitostne spolupracoval (hosťoval ako gitarista v jednej jeho skladbe), prišiel s nápadom spraviť spolu vlastné veci, možno album, keď sa ich nazbiera dosť. A tak sme sa do toho pustili systémom, žiadny deadline, keď to bude, tak to bude. Ucholak je žánrovo úplne inde, inštrumentálny dark ambient. Mimo je živá, poetická vec s rôznorodou atmosférou, textami, vokálmi.

IV: Náš projekt vznikol na základe nášho kontaktu od roku 2010 v súvislosti s účasťou Martina na rôznych výberovkách, ktoré som v minulosti organizoval a vydával na mojej značke 4mg records, prípadne pre časopis Vlna. Martin má veľa projektov a ja tiež ešte dva mimo MIMO. :D


2. Pri našom poslednom rozhovore si spomínal, že ťa zaujíma využitie AI pri komponovaní hudby. Ako si v tomto smere pokročil? Podarilo sa ti niečo z nových poznatkov využiť pri tvorbe novej hudby?

MH: Môj záujem o využitie AI pri tvorbe mojej hudby veľmi rýchlo opadol. Aj keď sú odvetvia, kde sa dá tento nástroj úspešne využiť hneď (tvorba bezpohlavných komerných zvučiek, piesní, jinglov a pod.) pri autorskej tvorbe som preň nenašiel miesto (okrem bizarných satirických skladbičiek pre vlastné pobavenie, ktorých som vyprodukoval kvantum). Nie že by bola neschopná, ale nevie nahradiť ani zrýchliť žiadny proces z tých, ktoré využívam pri serióznej tvorbe svojej hudby. Možno inokedy, v inom žánri, iným prístupom.

 

3. Texty ku skladbám napísal okrem iných aj Ivan Štrpka - čo bolo skôr texty, alebo hudba a ako sa navzájom ovplyvnili?

MH: Textovú rovinu mal pod palcom Imi. On s výnimkou asi dvoch skladieb prišiel s demom, kde bol naspievaný text a náčrt hudby. Ja som toto demo hudobne rozvíjal, dopĺňal, pretváral, budoval okolo neho finálne znenie. Keď bolo hotovo, Imi do skladby naostro nahral spevy. A teda späť k otázke. V mojej časti tvorby teda text predchádzal hudbe a inšpiroval ma práte ten a Imiho spev, prednes pri tom, kam som so skladbou hudobne išiel - niekedy úplne preč od pôvodného dema.

IV: Texty vznikli skôr, keďže vyšli knižne v Štrpkovej zbierke "Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad". Často používam Štrpkove krátke básne z posledných 10 rokov aj vo svojom projekte IMIAFAN. Väčšinou počúvam nejaký loop, čítam si, skúšam frázovať a niekedy to tam sadne.

4. Nahovoril vokál na albume človek, alebo ide o neurálny hlas? Akú atmosféru ste týmto vokálnym prejavom chceli navodiť?

MH: Túto otázku prenechám Imimu :-)

IV: Sedem skladieb som nahovoril ja a skladbu Kozmonaut Michal Habaj (slovenský básnik), ktorý je v tomto prípade aj autorom textu. Celková atmosféra vznikla spontánne z mojej strany.

 

5. Album Mimo vyšiel aj na limitovanom vinyle - ako ste spokojní s prevedením a zvukom, čo by si na ňom vyzdvihol?

MH: Ja osobne som veľmi spokojný, ale nemám v tomto ohľade veľa skúseností. Kolega Imi vinyly vydáva už dlho, má to určite lepšiu odpoveď. S môjho pohľadu je spokojnosť, pretože platňa hrá výborne, na zvuku sa podieľal výborný masteringový zvukár, Boris Sodoma a vzhľad albumu sme mali pod palcom tiež my, čiže všetko myslím vyšlo podľa nášho želania.

IV: Ja som spokojný. Pri výrobe boli časové a komunikačné stresy s Poliakmi, ale výsledok je pekný a zvuk kvalitný.

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: MIMO - Mimo (2025)

    

1. Aký moment z nahrávania albumu Mimo Ti najviac utkvel v pamäti?

MH: Hm, ja som svoj diel práce vykonával v pohodlí domova, večer pri nočnej lampe, s gitarou na pleci, kávou alebo čajom pri monitore, takže tá atmosféra bola veľmi pokojná a príjemná. Album sme robili 4-5 rokov, čo je dosť dlho, ale ako som spomínal, nikam sme sa neponáhľali. Takže asi to, že sa na ňom pracovalo naozaj len vtedy, kedy človek dostal chuť a mohol sa mu venovať na 100 percent. Viem, že aj Imi mal kopec iných povinností, tak sme na seba nijako netlačili.

IV: Celý proces bol zaujímavý. Trvalo päť rokov, kým sme dokončili osem skladieb na diaľku. Šesť skladieb vzniklo z mojich prvotných demo nápadov, ktoré Martin obalil svojimi aranžmánmi.

Neskôr sme ešte upravovali vokály, ak to bolo potrebné. Dve skladby mi Martin poslal ako inštrumentálky a ja som do nich nahovoril text. Potom sme prešli všetky skladby a konzultovali možné zmeny v mixáži alebo drobné úpravy aranžmánov. Osobne sme sa stretli až koncom minulého roka, keď som prišiel do Žiaru nahrávať video Biele miesta.

 

2. Ktoré Biele miesta na mape hudobnej kompozície ešte chceš zmapovať?

MH: Biele miesta je jedna z dynamickejších skladieb na albume. Neviem, možno je symbolom toho, že aj napriek predlohe sa vyvinula do iného tvaru. Tým sa okľukou vraciam k tvojej otázke - možno nie je dôležitý môj plán, čo by som chcel kedy urobiť, ale či mám odvahu vydať sa po novej ceste, keď sa zrazu pred tebou zjaví, ponúkne. Celý tento album je vlastne o žánrovej odbočke aj pre Imiho, aj pre mňa. Som si istý, že jeden bez druhého by sme nikdy podobnú hudbu nestvorili.
 

3. Čo dobré sa Ti naposledy stalo?

MH: Bolo krásne vonku a ja som si spravil výlet na miestny kopec a cítil sa šťastný.


4. Viacerí hudobníci zvyknú spätne hovoriť o tom ako by niektoré veci urobili inak. Máš takýto vzťah k niektorému zo svojich diel? Čo by si dnes urobil inak?

MH: Vôbec sa tým nezaoberám, aj keď máš pravdu, že keby si človek sadol nad svoje veci, nájde niečo, čo by urobil dnes inak. Ale v tom "dnes" je skrytá aj odpoveď. Kto z nás vie, čo by o 10 rokov urobil na súčasnom diele inak? Naša jediná možnosť je robiť veci najlepšie ako vieme tu a teraz, užiť si to, byť pri tom šťastní. Tieto elementy treba podľa mňa v hudbe cítiť najviac, ostatné veci (ako zvuk, kompozičná, technická, zvukárska zručnosť) vedia chýbať, ale nie sú tým najdôležitejším.

 
5. Ktoré hudobné sny z mladosti sa Ti splnili, a na ktoré ešte stále čakáš?

MH: Splnilo sa mi toho veľa. Hlavne mať možnosť tvoriť hudbu presne akú chcem, to jest mať tie nástroje, hudobnú techniku... Dnešná doba je zlatá doba pre tvorcu, keby by niekto povedal ako 15 ročnému chalanovi, že toto a toto budem mať a môcť robiť, neveril by som. Nástroje, software, hardware, know how... OK, vypredané Wembley sa stále nekonalo, po tom som prestal túžiť už veľmi dávno, ale nechám sa príjemne prekvapiť! :-D

 

6. Máš doma zbierku neviditeľných obrazov? Ako by vyzerajú popisky pri jednotlivých dielach?

MH: Mám doma zbierku skutočných obrazov, od priateľov, aj svoje vlastné, zo starých čias. Na niektorých sú popisky, na iných nie :-) Ale povedzme, že moja zbierka neviditeľných obrazov visí na mojom bandcampe. Neviditeľný obraz ako skladba z nášho vinylu je jedna z mojich najobľúbenejších. Majster Štrpka do textu dostal tú zvláštný pominuteľný pocit, obraz okamihu v ktorom sme šťastní, ale aj smútime, ktovie nad čím, možno nad vlastnou pominuteľnosťou... Skladba má neopakovateľnú atmosféru. Vďaka jeho poézii, ktorá vzbudzuje nie intelektuálne poznanie ale pocit, emócie. Táto skladba ma vždy dostane.

7. Je prázdna sieť symbol neúspechu alebo len dôsledkom toho, že nebolo nič zaujímavé čo by stálo za to do nej chytiť?

MH: Prázdna sieť má zvláštnu atmosféru. Sála z nej bolesť, smútok za niečím, čo je preč a viac sa nevráti. Pripomína mi svet bez života, alebo človeka strateného vo vlastnej mysli, stále čakajúceho na nejaký impulz k životu. Niekedy treba veci pustiť z rúk a vydať sa iným smerom, zmeniť uhol pohľadu, perspektívu. Cesta sa stráca v diaľke a pre každého má prekvapenie, ak nezastane na mieste.

 

8. Vzniká najlepšie umenie z autentickej bolesti?

MH: Ťažká otázka. Už pre to, že definícia "najlepšieho" umenia je problematická. Možno by som sa neupínal veľmi k bolesti, ale nazval by som to radšej nadšením, inšpiráciou, či už pocitmi šťastia, alebo depresie. Určite zlé je umenie tvorené bez inšpirácie - len aby bolo. Ten, kto tvorí úprimne a vtedy, keď to cíti, keď to nedokáže udržať v sebe a musí sa vyjadriť, keď stráca nad sebou kontrolu, pojem o čase a priestore, keď sa prepožičiava vyšším silám, ktoré ho vedú a vydýchne si až keď je hotovo - vtedy je to úprimné, hlboké a možno aj najlepšie umenie.

DSW#17 Slať - Elegie propastná (2024) // Koffin, Dáda, Jana, Denis // 2-1-2025

1. Pri našom poslednom rozhovore v júli 2022 ste spomínali, že nový album by mohol vyjsť v priebehu roka 2023, ten nakoniec vychádza až teraz. Čo spôsobilo ročný posun?

Koffin: Čas hrozně letí. Než se to vše dalo dokupy, zamluvilo studio, dokončily písničky, tak to uteklo.

Dáda: Sliby, chyby.. Mimojiné jsme taky celkem dost hráli koncerty, což celý proces též mírně protáhlo.

Jana: Jsme slow.


2. Elegie propastná je žalospev - čo vás zarmucuje, nad čím žialite?

Jana: Ono už je to spíš takový post-žalozpěv, spousta věcí je dost jasně nalinkovaných. Neznamená to, že se nic nedá zvrátit a zbývá jen útrpně čekat, ale změny je třeba připustit. Možná se to týká lidstva, možná je to i o vnitřním světe, tom ryze osobním. Na dně propasti může být dočasný klid, ale člověk se třeba srovná a najde sílu jít dál.


3. Vaša kombinácia tradičného/stoner doom metalu s extrémnym ženským vokálom je jedinečná - ako toto kombo pôsobí na konzervatívnych doomerov, nemajú z toho šok?

Koffin: Pokud jsi fanoušek kapel jako Graves at Sea, Burning witch, GOTF tak ta kombinace není neobvyklá ani jedinečná.

Denis: Setkáváme se spíš s kladnými reakcemi, ale doomaři si to, pravda, nejspíš nechávají pro sebe.

Dáda: ↑ Asi jsou zadoomaní..


4. Na druhej strane, všímam si, že sa vám darí do skladieb zakomponovať aj grindové pasáže a melodický vokál - je to experiment, odkaz na vaše obľúbené žánre alebo úplná spontánka?

Denis: Tyto postupy pramení z touhy dělat věci jinak než je zvykem. Rádi s hudbou experimentujeme a nenecháme zůstávat v ohradníku stoner/doom škatulek. Jestli máš dojem, že tam cítíš grind, thrash nebo punk, je to zkrátka tím, že nejsme zakoukaní do jednoho žánru. Vlastně tím doplňujeme předchozí otázku, že spíš tohle může být ten důvod, který dokáže konzervativního doomaře otočit ve dveřích.

Jana: Myslím si, že to vybublává nějak přirozeně. Možná tam funguje jak podvědomá, tak i docela napřímo komunikovaná potřeba určité části skladeb nebo skladby samotné nějak zvrátit.

 

5. Čo boli kľúčové momenty počas písania a nahrávania Elegie propastnej?

Dáda: To je velice zapeklitá otázka. Klíčový bylo vlastně dokončení každýho jednoho songu. Taky když jsme s Ibem nahráli demo na zkušebně, věřím, že to nám taky dost pomohlo.

Jana: Asi nebyl jen jeden, podle mě tam byly různé vlny, kdy se skládalo víc a kdy věci spíš stály. Mě přišlo fajn si v tom zpěvu najít zase nějakou novou věc a taky se držet té staré, jen ji víc melodicky polohovat.


6. Album vychádza na domácom labeli Doomentia records, ako ste sa s nimi dali dokopy a čo očakávate od tejto spolupráce?

Koffin: Už naše Demo vyšlo na Tapes of terror, ve kterých má prsty Petr Kolář a stejně tak v Doomentii, tak jsem se ho zeptal na desku, poslal nahrávku a líbilo se, to tak to vydali.

Denis: Jak píše Kofča, spolupracujeme víceméně od našeho vzniku. Že nám vydali i LP + kazety si moc vážíme. Předpokládám, že jejich zásluhou se naše muzika dostane k více uším, než by se nám kdy podařilo svépomocí. Od spolupráce očekáváme, že bude založená na vzájemné podpoře Doomentia/Slať.


7. Akým smerom sa uberá domáca doomová scéna - dá sa o nej hovoriť ako o samostatnej scéne, alebo je súčasťou širšieho UG?

Koffin: Jó tak to netuším. Z mýho pohledu jsem šťastnej že vedle nás zkouší Sloth, ze kterých se stávají ostřílení harcovníci.

Denis: Jak je to dneska celkem zvykem, každý žánr má svou vlastní scénu a směr, kterým míří. Občas se daří sludge/stoner/doom prokombinovat s HC Punk / Fastcore / PV scénou, pokud je daná kapela dostatečná špína, zlo a stojí na společném názorovém kameni.

Jana: Já si pořád říkám, že ty scény ani nějak odloučené od sebe nejsou. Nebo se to jen snažím tak nevnímat.


8. Vnímate rozdiel medzi kapelami pochádzajúcimi z death-doomového prostredia a kapelami so sludge/post-HC scény? Je medzi nimi dobrá chémia?

Denis: Celkem jsem tím odpověděl v předchozí otázce. Moc se nestává, že by death/doom hrál na menší akci spolu s HC punkem.

Koffin: Bych řekl, že hráváme právě s kapelami velmi rozmanitých stylů, a je to fajn.

Jana: Taky mi přijde, že to je často na koncertech zmixované lecčím. Já bych třeba hrála všude, kde je nějaký potenciál zábavy a pochopení, a je asi jedno, co kapela hraje.


9. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Denis: Jen ať se hraje do úmoru, akorát se musí počítat s tím, že post-covid znamená nižší účast… tak nějak všude. Řekl bych, že intenzita koncertů nijak extra od doby předkovidové nevzrostla, jen nám lidi po těch karanténách zlenivěli. Nebo prostě a jednoduše není dostatek mladších, kteří by tu stárnoucí sortu nahradili? To je asi na delší debatu.

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Slať - Elegie propastná (2024)

 

1. Ako vyzerá last minute doomového muzikanta?

Denis: Poslední minuta je ta nejdelší!

Dáda: Nevím, asi Egypt (s/t 2005)


2. Nie je spoločenský život značne preceňovaný?

Denis: Je.

Dáda: Co je společenský život?

Jana: Když ono to je asi součástí naší přirozenosti být mezi lidma a sdružovat se. A i když tomu někdy velmi nerozumím, tak je to asi pravda.


3. Hank Von Helvete (RIP) spieval "We are the boys from nowhere and we're going home tonight". Kde ste doma vy?

Koffin: Jó copak nebožtík Hank. Je fajn že ho zmiňuješ. Ten song mám moc rád. Aj se mi poštěstilo ho vidět dvakrát naživo, když ještě žil. Každop doma moc často bohužel nebývám, furt někde poletuju.

Dáda: Doma jsem doma.

Jana: Kde mám klid.


4. Platí, že starý dobrý antisystém (v rámci ktorého Napalm Death deklaroval " Multinational corporations, genocide of the starving nations") je ešte stále niečo vznešené, alebo sa medzičasom systém samotný stal antisystémom? Ako si dnes vybrať správnu stranu, rebelovať a nebyť pri tom za debila?

Denis: Je celkem těžký nebýt za debila. A navíc… rebelové a umělci jsou vždycky tak trochu kreténi (pozor, jenom v dobrém).

Dáda: Někomu budeš stejně připadat jak debil, ať si vybereš cokoliv. Důležitý je být spokojený sám se sebou.

Jana: Neexistuje nic jako špatná strana, všechno je vlastně šedé a nudné, dokud tomu třeba někdo z pozice moci nedá vyšší význam. Fakta se musí neustále vyhodnocovat a je to náročné.


5. Je vám sympatickejší "I wanna be me" Johnnyho Rottena alebo "I don't wanna be me" Petra Steela?

Dáda: Peter Ocelářů

Denis: Neznám, ale hniloba zní fajn, tak asi chci být mnou

Koffin: I wanna be a drug sniffing dog.

Jana: Nechcu nic. Ale nevím, proč se jmenuje Peter Steel i nějaké hrozné techno.

 

6. Lexaurin, Xanax alebo Prozac?

Dáda: Bylinky.. :)

Denis: XandaX

Koffin: Free the weed!

Jana: Bylo, nebylo.


7. Ako v sebe aj po štyridsiadke uživiť iskru ideálov a nestať sa úplným cynikom?

Dáda: To netuším, ale ví někdo jak se to dělá po třicítce?

Denis: Všechny varianty předchozí otázky

Jana: Co já vím. Pěstění flóry, fauny, či rodiny? Nevím, co je lék na co a co může ještě něco víc akcelerovat.


8. Čo je lepšie - začať zdravo žiť alebo sa pridať k doomsday kultu?

Dáda: Doomsday!

Denis: Oboje má něco do sebe

Jana: Chce to balanc, jinak budeme rotten soon.


9. Z čoho vychádza svetlo na konci tunela?

Koffin: Není světlo na konci tunelu! Nic nedopadne dobře.

Dáda: Jsou to světla rychlíku co tě rozmašíruje.

Denis: Většinou je venku den a může za to slunce. V tuto roční dobu to je jev, který trvá po běžnou pracovní dobu.

Jana: Bez naděje se moc nedá žít.

DSW#16 Kazostroj - ŠPINA/HNUJ (2024) // Maroš, Mykey // 31-10-2024

 

1. Ahoj chalani, v auguste ste vydali svoj prvý dlhotrvajúci album - ako vznikal a ako ste spokojní s výsledkom?

Maroš: Najprv pomaly keďže sme veľa koncertovali popri skladaní, no počas zimy 2023 sme sa pustili len do skladania a vtedy sme nabrali celkom fajn tempo. Do jari sme naskladali zvyšok albumu a na prelome apríla a mája sme navštevovali kulturák v Žabokrekoch a spolu s Jurajom Kankulom sme nahrávali. Ono je to už celkom celé sprofanované a bolo to povedané asi tisíckrát, ale nahrávali sme to live, aby sme zachytili ten koncertný drive na nahrávke. Ja som s výsledkom veľmi spokojný, na albume je podľa mňa celkom zaujímavá zmeska vplyvov a rozdielnych žánrov. Aj hrávať naživo ma tie songy baví.

Mykey: Výsledný zvuk albumu dokonale naplnil pôvodný zámer preniesť živelnosť a surovosť, ktorú cítiť z pódia na koncertoch Kazostroja na hudobný nosič. Skladby vznikali prirodzene a bez nejakej vynútenej potreby vytvoriť niečo za každú cenu. Vždy keď niekto priniesol nejaký nový motív a nemali sme práve pred koncertom, tak sme sa mu spoločne venovali čas, a formou improvizácie sme sa postupne prepracovali ku konečnému výsledku.


2. Ste na scéne už pár rokov, čo vám dal a vzal život v UG?

Maroš: Zrovna nedávno sme sa rozprávali s Hugom cestou z koncertu, že aké neuveriteľné situácie zažívame vďaka tomu, že sa pohybujeme v undergrounde. Vždy keď v pondelok po koncertnom víkende prídem do práce, tak len tak čumím do blba a snažím sa vrátiť do bežnej šedej reality. Pozerám sa okolo seba a premýšľam nad tým, že veci, ktoré ako kapela zažívame sú neprenosné zážitky a s nikým, kto to nezažil sa o tom ani nedá diskutovať, lebo neocení ten bizár. Napríklad keď sa snažím o tomto hovoriť kolegom z práce, mnohým veciam nerozumejú, častokrát sa i pýtajú, že načo to robíme, keď z toho nie sú prachy. Raz dokonca padla otázka, že či mojej manželke nevadí, že hrám v kapele, lebo veď v bekstejdžoch to sú samé afterky, fanynky sa na nás hádžu, alkohol sa leje potokom a drogy sypú jak lentilky. Nemusím tu vysvetľovať, ako vyzerá realita. Práve naopak mi underground veľmi opravil morálny kompas, spomínam si, že predtým, ako som do tejto scény vstúpil som bol v mnohých smeroch celkom smrad a najmä angažované kapely s názormi mi dosť otvorili oči a správne ma životne usmernili. Ale priznám sa, že na druhej strane boli chvíle, kedy mi underground vzal takmer všetko.

Mykey: Ja som veľmi vďačný za všetky miesta, ktoré sme vďaka koncertovaniu navštívili, za všetkých skvelých ľudí čo sa v tejto prapodivnej komunite pohybujú a dá sa s nimi porozprávať aj dobre zabaviť a za všetky úžasné kapely, s ktorými sme mali česť zdieľať pódiá a zabaviť sa na ich show. Tých pár hodín chýbajúceho spánku kvôli neskorým príchodom domov za to stojí. Na druhú stranu tento rok v lete som prvýkrát pocítil aj obmedzenia, ktoré so sebou nesie koncertná šnúra, a kvôli našim koncertom som nemohol byť na festivaloch, ktoré by som inak navštívil. No funguje to aj opačne, vďaka Kazostroju som bol na koncertoch a festivaloch, na ktoré by som inak nešiel.

 

3. Náš prvý rozhovor sme robili v čase pandémie, keď aj introvert ako ja sa zo zúfalstva pustil do amatérskych rozhovorov s cudzími ľuďmi. Teraz je opäť všetko v plnom prúde a je tu pretlak všetkého - ste radi, že je to za nami alebo sú veci, ktoré vám z toho obdobia chýbajú?

Maroš: Vítam zmeny, ktoré to prinieslo, ako napríklad relatívne znormalizovanie home-office. Priznám sa, že kým nebola pandémia, tak som sa s takým konceptom ani nestretol. Z toho obdobia mi však chýba iba jedna vec – vravel som si vtedy, že aké máme vlastne šťastie v princípe, že na preľudnenú planétu prišiel mor a netreba to riešiť vojnou. No a pozri. Ak by mi niekto povedal, že terajšie vojnové konflikty zo dňa na deň skončia, ale bude opäť pandémia, bez váhania zoberiem ten mor. Proste mal som pocit, že toto je to najhoršie čo sa nám ako spoločnosti môže stať. Od februára 2022 som absolútne stratil nádej v dobrý koniec. A to som ho ešte počas covidu mal. Ten pocit nádeje a istoty mi chýba najviac.


4. Kam sa posunula domáca scéna za posledných pár rokov, stmelili ju krízy sveta alebo naopak?

Maroš: Ťažko povedať. Kapely, ktoré sú súčasťou našej undergroundovej scény majú plus-mínus rovnaké názory na tieto svetové krízy - kto má radikálne odlišný názor do nejakej našej spoločnej scény tak prirodzene nezapadá. Ak hovoríme o nejakom posune, postrehol som len jeden ktorý mi prekáža a respektíve to, že miera tolerancie odlišných názorov začína byť brutálne tenká. A to nehovorím o hore spomínaných zásadných veciach, ale o drobnostiach a malichernostiach. Nevieme diskutovať, vieme sa už len neosobne pohádať v komentárových vláknach a bloknúť sa navzájom. Pre mňa osobne je dôležité, aby sme sa zhodli v otázkach antifašizmu, tolerancie a slobody – keď sa nezhodneme v iných veciach, vždy sa o tom vieme porozprávať. Zažil som sám dokonca prípady, kedy normálna diskusia správne naviedla názorovo strateného človeka. U nenávistných debilov to samozrejme nefunguje, tak ako nefunguje diskutovať s niekým, kto ti ide rozbiť hubu.

Mykey: Nemôžem posudzovať ako sa scéna mení názorovo, keďže takmer vôbec nesledujem nejaké dianie vo vnútri komunity. Ak by som mal ale hovoriť o hudobnej evolúcii v UG tak sa mi páči ako sa čoraz viac prelínajú rôzne žánre aj u nás (hovorím u nás, lebo na západ od našich hraníc tento trend trvá oveľa dlhšie). Napríklad spojenie rapu, punku a elektra v prípade Berlin Manson, FVCK KVLT či Dušana Vlka. Alebo napríklad spojenie prvkov punku, black metalu a stoner rocku v prípade kapely Kazostroj.


5. Vidieť Ťa často v tričku Mayhem "Deathcrush" - basa na vašom novom albume mi pripomína Necrobutcherovský zvuk - ako vás ovplyvnila scéna nórskeho blackmetalu, ako vnímaš kontroverziu okolo tejto scény a aký je prienik medzi touto a vašou subkultúrou?

Maroš: Haha, odvážim sa povedať, že Mykeyho a Huga nijako. Mňa ovplyvnila masívne. Ja som v rannej dospelosti počúval veci ako Venom, Celtic Frost, Torr pre ich punkový a rakenrolový vibe. Konkrétne Mayhem som objavil krátko predtým, ako som založil Kazostroj a úplne ma položili emócie na ich debutovom dlhohrajúcom albume a surovosť spomínaného EPčka Deathcrush. Rovnako mám rád aj Pure Fucking Armageddon. Z nórskych blackových vecí mám ešte rád aj Darkthrone, ale paradoxne až tú neskoršiu éru, keď začali hrať pomalšie. Kontroverzie spojené s touto scénou vnímam najmä ako časť metalovej histórie. Je to zaujímavé čítanie, ale nevnímam tie ústredné postavy ako hrdinov, alebo idoly. V niektorých prípadoch práve naopak. Čo sa týka toho prieniku – pre mňa bol začiatok blackmetalu v niečom strašný punk. Proste špina, bordel a muzika viacej o emócii ako o inštrumentálnych výkonoch. To ma na tom baví najviac.

Mykey: Mayhem som nikdy nepočul a asi ani žiadny iný severský black metal, takže ma nijako neovplyvnil. Táto hudba vôbec nepatrí do môjho playlistu.


6. Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?

Maroš: Za mňa to bola určite minuloročná Pohoda, kde sme hrali v rámci Garáže. Hrali sme o 3:45 v nedeľu v noci a napriek tomu sa tam pred našim vystúpením nakotili desiatky ľudí, ktorí decimovali zábrany už počas našej zvukovky. Na tomto koncerte sme inak prvýkrát v živote hrali song Špina/Hnuj. Bol to masaker proste, piesok som z nosa vyberal ešte tri dni a únavu dospával ďalšie štyri. Začali sme za tmy a keď sme dohrali, bolo ráno. Dosť punk bol aj koncert v Poráči na festivale Woodna Stocka uprostred lesa. Nič špeciálne sa tam nestalo, ale špeciálne bolo prostredie, atmosféra a ostatné kapely.

Mykey: Stoned Jesus na Pink Whale a The Ills v Lúči. Vynikajúci hudobníci, dobrý zvuk a príjemná komunikácia s publikom. Som rád, že sa mi občas podarí zájsť na koncert aj v roli fanúšika.


7. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Maroš: Fans, akože ventilátory? Do konca roka dáme nejaké koncerty, nejako odpromujeme ešte nový album a asi rovno začneme skladať nové veci. S tým sme už vlastne začali. V novembri hráme doma na Celestial Helpfeste, radi by sme tam zahrali niečo nové. Včera zrovna sme začali skladať nové songy. Pripravujeme i nový videoklip, ale ešte k tracku z albumu Špina/Hnuj.


8. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Maroš: Ja si momentálne najviac užívam nový album Esazlesa. Neskutočne zadelili, už teraz mám „Dokud vím, co mám“ radšej ako predošlú Společnost psú. Odporúčam všetkými desiatimi. Pozerávam novú anime adaptáciu Uzumaki Junjiho Ita a reprízy Alfa na Markíze Klasik. Po sto rokoch som bol i v kine na nového Jokera. Mne sa páčil, veľmi dokonca. Ale chápem, prečo sa zvyšku sveta nepozdával. Tento rok sa mi moc k čítaniu nedarí dostať, jediné čo občas čítam je Springfieldske tajemství – kniha o tom, ako vznikajú Simpsonovci priamo od Mikea Reissa, jedného zo scenáristov seriálu. Prvých osem sérii považujem za najsvetlejšie momenty svetovej televízie. Zachytil som ale, že v češtine vyšla kniha Haunting of Hill House od Shirley Jacksonovej a prvýkrát v slovenskom preklade Koralína od Neila Gaimana. Dúfam že si ich obe nájdem pod stromčekom. Ale môžem ich dostať i k nadchádzajúcim meninám a narodeninám, to je jedno.

Mykey: Často si púšťam kapely ako King Buffalo, Fu Manchu, Stoned Jesus, The Truckfighters, Black Book Lodge a nedávno som sa tiež vrátil ku klasikám ako Morphine, The Doors alebo Radiohead. Naposledy som bol nadšený zo seriálu Sobík a nový Joker sa mi nepáčil 😊. Aktuálne čítam sériu Nadácia od Isaaca Asimova.

 

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Kazostroj - Špina/Hnuj (2024)

 

1. Pri liečbe duše ideš po dlhodobej príčine alebo sa sústredíš viac na liečbu akútnych symptómov? Čo pomáha?

Maroš: Kedysi som sa sústreďoval na akútne symptómy. Tento rok som sa konečne prekonal a začal chodiť k cvokárovi. Som za toto rozhodnutie rád a odporúčam to každému, kto sa topí v niečom, s čím si už nevie dať rady. Len si treba dať pozor pri výbere psychológa, pretože na Slovensku stále panuje veľa fušérov, ktorý ti predpíšu lieky a pošlú domov a vybavené. Prípadne postupmi existujú v roku 1996.


2. Dá sa dlhodobo vyžívať v špine? Nemáš potrebu prejsť do "čistejšieho" prostredia?

Maroš: Ak hovoríme metaforicky a narážame na myšlienky pesničky na ktorú táto otázka naráža, tak nie. Asi to bude tým, že v skutočnosti nie som hudobník, len sa na neho hrám. Tým pádom si môžem dovoliť hýbať sa iba v prostredí ktoré je „špinavé“, ktoré mi odpustí moje diletantstvo. Milujem to.


3. Akú dobrú radu máš pre znudených ľudí?

Maroš: Aby si kúpili medvídka mývala.


4. Aký máš vzťah k požívaniu substancií a jedov?

Maroš: Veľmi striedmy. Ja túto plochu využijem na taký malý coming-out. Od roku 2015 som absolútne abstinoval, zašlo to až tak ďaleko, že som si nechal vytetovať straight-edge kérku. Koniec koncov to vlastne spomínam v songu na ktorý narážaš. Potom prišla pandémia, kedy som prvýkrát dostával panické záchvaty, ktoré sa mi pôvodne podarilo vyriešiť neurolom. Ten však rýchlo prestal fungovať a problémy neprechádzali. Počas covidu som zrovna oslavoval tridsiatku, v rámci ktorej som si po rokoch vypil a veľmi mi to pomohlo zresetovať hlavu. Odvtedy si tak tri-štyrikrát do roka snažím takto vyvetrať hlavu. To je všetko. Nič iné som v živote nemal ani neskúsil. Dokonca ani trávu.


5. Stojí celá tá rehoľa okolo udržiavania kapely a scény za to? Pocítil si už niekedy krízu a čo Ťa nakoplo naspäť?

Maroš: Určite stojí. Ja som strašne šťastný, že som sa do tohto sveta dostal a neviem si predstaviť, že by som sa tomu nevenoval. Často mávam krízu v duchu, že už popri všetkom, čomu sa musím venovať, nezostávame moc času riešiť skúšky, koncerty, výrobu nosičov, nahrávania, komunikáciu, sociálne siete a všetko ostatné čo s týmto súvisí. Sám ale viem, že reálne by som sa bez všetkého tohto zbláznil. Cez zimu, alebo po náročnejších obdobiach si dávame na pár týždňov kapelnú dovolenku, po ktorej sa vždy strašne teším, že znovu budeme hrávať, alebo skladať novú muziku. To ma zvykne nakopnúť naspäť.

 

6. Ako zvládať rodičovstvo a nestať sa úplnym debilom, ktorého budú vlastní potomkovia nenávidieť?

Maroš: Minimálne ja sa snažím deťom tvoriť bezpečné a dôveryhodné prostredie. Ja som nemal v detstve pocit, že môžem rodičom povedať čokoľvek, alebo že sa im môžem so všetkým zveriť. Toto vnímam ako najdôležitejšie. Keď budú mať obe moje decká 18 rokov sa ma spýtaj, či mi to vyšlo. 

A potom samozrejme je dôležité sa správať ako civilizovaná ľudská bytosť. Neznášam, keď sa dospelí nevedia kontrolovať a decká sú svedkami napríklad extrémnych hádok, násilia na sračky ožratých agresívnych rodičov, zanedbávania a celkovo záležitostí, ktoré nemajú čo hľadať v detskom svete.


7. Čo je ťažšie, byť samým sebou za každých okolností alebo život v mnohých nie úplne kompatibilných roliach?

Maroš: Oboje je ťažké. A je na každom, čo si zvolí. Najľahšie je byť sám sebou keď si nenávistný idiot. Preto je ich tu dnes toľko.


8. Čo je najťažšia úloha, s ktorou si sa musel počas sedemročného vzniku albumu Špina/Hnuj  vyrovnať?

Maroš: Ja len uvediem na správnu mieru, že my sme ten album nedávali dokopy sedem rokov. Na bandcampe sa píše, že to je kulminácia posledných siedmych rokov, ale v tom smere, že to je výsledok dlhoročného hľadania a formovania sa ako kapely. Najťažšie pre mňa je častokrát skombinovať kapelu s reálnym svetom. Počas troch dní, kedy sme nahrávali základy na album a robili sme od rána som si uvedomil, aké by to bolo úžasné môcť sa muzike venovať na plný plyn. Zobudíš sa oddýchnutý, s čistou hlavou, nezaťažený každodennou osemhodinovkou v kancli. Vtedy by sa diali úžasné veci.

============================================================================

Kazostroj na jablkách

https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/06/1-kazostroj-lo-fi-blackened-post-punkhc.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/04/jblk-03-kazostroj-malomestska-mizeria-7.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/06/rk2-kazostroj-citanie-po-rannej-kave.html

DSW#15 Demonic-Eyed - V (2024) // Luboshio // 18-10-2024

1.    Ahoj chalani, musím sa priznať, že asi nepoznám produktívnejšiu UG kapelu – ako sa dá zvládať vaše vražedné tempo tvorby a hrania živých koncertov. Koľko percent vášho celkového času venujete kapele a ako to zvláda vase okolie?

Luboshio: Snažíme sa a keď treba, tak sa snažíme viac - o tom to je hehe. Proste ideme, čo to dá, však oddychovať budeme v hrobe, život treba žiť... Naše okolie je z časti zainteresované, takže to zvláda dobre. Ja osobne, keď odpočítam prácu, priateľku a rodinu, tak tomu venujem všetok ostatný čas (ale občas si dám nejakú knihu, film, túru).


2.    Po dvoch rokoch prichádzate s deväťskladbovou novinkou “V” – čo boli zásadné míľlniky jej vzniku?

Luboshio: Príchod Doom-a (speváka)- ten jasne predefinoval album/muziku, myslím si, ža aj vďaka tomu to je náš najodlišnejší album. Plus Adam Mičinec predefinoval náš zvuk už na 4ke, ale teraz ho dokázal ešte viac vyšperkovať- fakt to stojí za to, tá prehľadnosť, upratanosť a popritom dravosť a agresia... Myslím si, že tieto 2 veci nás zas posunuli aspoň o 6000päťsto FRANFORCOV ďalej. A stojí za zmienku aj tradičné dodržanie spolupráce s Mirom Spevákom, Robom Ivanom a Julom Tomášom. Texty v angličtine do troch skladieb dodala tentokrát Rachel Herrmannová, moja kamoška, lingvistka.

3.    V kapele máte štvrtého člena, čo priniesol do tvorivého procesu a ako zapadol do kapely?

Luboshio: Doniesol rozmanitosť vokálov, lepšie pódiové prevedenie koncertov a ďalší umelecký vklad do našej hudby. Takže naplnil presne to, čo sme od neho očakávali a ešte aj viac. Ale hlavne- je to náš kamarát, máme ho radi!


4.    Ste vyzretí hudobníci, nedá sa nevšimnúť, že vaša kompozícia a jej prevedenie má špičkovú úroveň - ako je možné, že nevydávate vinyly na známejších labeloch, ktoré sa venuju thrashovým kapelám?

Luboshio: Neviem, nikto sa nám neozval, ale pravda je aj to, že som napísal len 2 maily ohľadne tohoto, asi to slabo "pretláčame"... Treba však dodať, že nie sme typická thrash kapela- solíme to dosť Hardcore-om... Ale tak nasporíme lóve a vydáme pod vlastnou značkou Černoboha hehe.


5.    Vaša predposledná nahrávka "IV" vyšla na Jabklách ako splitko so zvolenskými Jakubysko. Ako s odstupom hodnotíš toto kombo vydanie?

Luboshio: Ako giga-tera podarené hudobne aj vizuálne. Ja milujem kazety, dodnes ich počúvam a vďaka Jablkám sa mi naplnil jeden zo snov, veď naposledy vyšla moja hudba na kazete pred viac ako cca 23 rokmi. A Jakubysko sú kamaráti, čo viac si môže človek želať? Tá kazeta znie úžasne (z obidvoch strán)... škoda, že je vypredaná. Ale tak však čo, vyjde 5ka a znovu budeme mať kazetu! Boha, to bude jeba!

 

6.    Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Luboshio: Za mňa- čo sa týka hudby, tak sa snažím vypočuť si každý nový slovenský album plus o zahraničnej UG scéne ma dobre informuje Ivo Chuck Ferenčuk z Total F zinu- má nos na neznáme  kvalitné kapely (to myslím worldwide) alebo často aj v tvojich Jablkách nájdem inšpiráciu na posluch. V kine som videl napr. Romula- páčil sa mi, hlavne tá levitujúca kyselina bola dobrá haha... Alebo aj Smršť od Bebjaka bola dosť znepokojujúca... 

Knihy: momentálne Angelológia 3 od Emila Páleša (pozoruhodná kniha, aj keď s niektorými vecami by som polemizoval až nesúhlasil), biografia Slayer, prichystaného mám Sideman-a od Fedora Freša... Z ľahšej literatúry som zhltol Lovca Čertov od Ďura Červenáka.


7.    Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?

Luboshio: Z našich asi predskakovanie Maxovi Cavalerovi. Zo slovenských kapiel sa mi na koncerte páčili Besna a stabilnú koncertnú výkonnosť majú aj Catastrofy.


8.    Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Luboshio: Na DEMONIC-EYED 6, 7, 8 a 9 hahahahahahahahahaha

 

9.    Čo nám v domácom UG najviac chýba?

Luboshio: Ľahko sa kritizuje... Ale ja si vážim každého hudobníka, novinára, organizátora, zvukára, producenta, majiteľa klubu, grafika, atď, ktorý niečím prispel... Často to nie je jednoduché robiť popri "ostatnom živote" haha, takže takýto ľudia nám nechýbajú, lebo tu sú a robia. Samozrejme, chce to vytrvalosť... A konkrétne, nie však ako kritika, pretože hudobný vkus sa kritizovať neodvažujem a toto je o hudobnom vkuse- osobne by som na Wacken poslal Besnu, fakt nič v zlom, je to len môj názor... Viac mi zarezonovali, zdajú sa mi najosobitejší z kapiel v Sk kole.


10.    Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Luboshio: Život ide ďalej a my sme koľajnice, ktoré ho smerujú... Takže nie, ten nedostatok mi nechýba, ale malo to tiež svoje miesto v toku života. Chceme (musíme a mali by sme) predsa napĺňať svoje miesto tu a teraz, všetko, čo bolo, bolo, niečo z toho dobré, niečo menej dobré, ale najlepšie je to, čo je tu a teraz :)

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Demonic-Eyed - V (2024)

Zoznam skladieb:

1. Nostromo

2. Javelin

3. Nájeb ako žiadny iný

4. Samotár

5. Keď ticho zabíja

6. The Foodgasm

7. The Greed

8. Believe Me

9. Plumbum
 

1. Ktorý film zo série Alienov máš najradšej a čo hovoríš na Romulus?

Mne sa páči každý z nich, ale, čo sa týka atmosféry, tak ma asi najviac berie Trojka... Proste temnota zakovaná do chodieb vnútorného univerza, klaustrofobické posadnutie útekom po najbližší prechod, od ktorého ani neviem, či mám kód a ak hej, tak aj tak to je len dočasné vyslobodenie- NIEČO AKO ÚNIK PRED VLASTNÝMI ŽIVOTNÝMI PROBLÉMAMI :D... 

Ak to dobre chápem, tak narážaš na prvú skladbu z 5ky. Takže Nostromo preto, lebo náš svet je akoby unášaný v ústrety Votrelcovi (všetky tie dezinfo, výmysly, nelogickosti, ktorých sú plné tiktokové intrenety a my sme proti nim zúfalo bezbranní), pričom nemáme kormidlo tohoto plavidla pevne v rukách- akoby nás už ovládli tí androidi z Votrelca, boti algoritmu, ktorí určujú, čo si máme myslieť a infikujú nás  zárodkami nedôvery, hnusu, neistoty, neľudskosti...


2. Koľko podľa teba ešte vydrží "boľševik"?

Luboshio: Áno, už to chápem, snažíš sa z nás dostať charakteristiku skladieb na 5ke hehe, ok... Slovami klasika- "Dávám mu tak rok, maximálne dva" :D Bohužiaľ oni majú schpnosť apgrejdnúť sa. Hlavne by som chcel ľudí upozorniť na to, že to, že žijú svoj život nedokonale alebo sa im nedarí, tak to ešte neznamená, že sú zlí alebo menejcenní.Treba sa snažiť uchopiť svoju slobodu a snažiť sa ju prežiť, nie ju niekomu zveriť- o tom sloboda a život nie je. Podstata obidvoch podľa mňa tkvie v nájdení svojho miesta na Zemi, v spoločnosti, v poznaní samého seba a v priznaní si svojej skutočnej identity. Len potom to isté dokážem priznať aj iným. Áno, nie je to ľahké, ale podľa môjho názoru práve teraz je na to čas (mohli by to pochopiť aj mystici- kruh periodicity dejín je znovu na Michaelskom období a práve tento čas praje slobode a individuálnej zodpovednosti- nemali by sme sa ani jednej vyhýbať a povedal by som, že je to priam naša ľudská povinnosť a predurčenosť tohoto veku nenechať zvíťaziť autokraciu práve teraz - na to možno bude podľa tejto teórie čas niekedy po roku 2233 v období Orifiela).

 

3. Ktorý riff ťa naposledy ukrižoval a na tri dni pochoval?

Sólovka Kerryho Kinga je KILL ako sa patrí. Síce mu ľudia vyčítajú, že to je akoby ďalší Slayer, ALE ČO KURWA ČAKALI? On proste "drží opraty pevne v rukách". Ešte dobrý album spravili aj HROBÁR zo Štiavnice, CEREMONY OF SILENCE (Zv, BB) a REFORE tuto odvedľa z Valašska. A ďalej sa mi páči ACID FORCE, FAÜST a veľa iných kapiel... Okrem toho som multižánrový- mám rád world music, elektroniku, punk, retro a klasickú hudbu (hranú hlavne na španielskej gitare). A dobrým autorským riffom ma väčšinou ukrižuje Mayo Serva (z Total Music, bubeník v Mäso), keď mi občas niečo zachrchlí na gitare- je škoda, že nemá čas na muziku. A nedávno tu bol u nás v hudobninách náš producent Adam Mičinec a trochen zaimprovizoval, dpč ten má teda techniku a nápady, pre mňa top gitarista... proste NÁJEB!


4. Nie je spoločenský život trochu preceňovaný?

Je. Samota vo dvojici (vedieť tráviť čas so svojím obľúbeným človekom) alebo aj individuálna samota má svoje neodmysliteľné miesto v živote človeka, pre mňa dokonca čaro... A kto nedokáže byť sám so sebou, tak by sa mal vážne zamyslieť nad smerovaním svojho života. Btw text k Samotárovi dodal Doom.


5.  Odporúčaš nudnejší vybalansovaný život, alebo skôr život plný letov do výšok, po ktorých nasledujú hlboké pády?

Luboshio: Pondelok, utorok, streda, štvrtok odporúčam balansovať a ostatné dni peakovať haha. HLAVNE TEN PONDELOK BALANSUJTE S ROZVAHOU! Samozrejme peakovať sa dá aj osamote, proste knihu alebo muziku si treba občas vychutnať sám so sebou, na tom nie je nič vybalansované alebo nudné, však na HC sa dá kľudne aj váľať po izbe osamote, alebo keď ti nabehnú zimomriavky pri dobrom príbehu- a to mi nepripadá ako nejaké emočne vybalansované chvíľky hehe, vtedy to je čistý peak.

 

6. Čo hovoríš na trend foodbloggingu, cestopisných reláciách o varení a spoločenskej obsesie konzumovaním potravy?

Luboshio: Nebavia ma a pre mňa by bolo lepšie, keby človek ani nepotreboval jesť, takže som úplne mimo toho... Obsesia jedlom je jeden z najprehliadanejších problémov, príroda nám pridala dosť nepríjemnú nutnosť do našej výbavy- nutnosť jesť. A myslím si, že pre charakter človeka je prospešné zažiť občas aj hlad. Na dobré stravovanie treba veľa nadhľadu.


7. Ktorý zo siedmych smrteľných hriechov je tvoj najobľúbenejší?

Luboshio: Pravdupovediac, nemám obľúbený hriech. Prežívaním a myslením som HC-kid, snažím sa nedovoľovať týmto veciam prenikať do môjho života, ale čo sa týka štúdia problematiky, tak ma to samozrejme zaujíma, beriem to však celostne- DOKONALÁ OSOBNOSŤ BY MALA MAŤ V SEBE Z KAžDÉHO Z NICH muhahaha, pozdravuje Vás DŽÍZS :D

 

8. Postavili egyptské pyramídy a Göbekli Tepe mimozemšťania, stratená ľudská civilizácia s technológiu na úrovni dnešnej alebo len obyčajní starovekí ľudia?

Neviem, ale ja niečomu takému ako sú ufónci neverím. Verím v silu ľudských schopností, verím v individuálny vývin a spoločenský vývoj, verím, že je dobre, ak niečím prispejem- niečím kreatívnym a prospešným- to sú podstatné veci. Mimozemšťania sú pre mňa  dobrí len do kníh a pesničiek. Nemám čas zamýšľať sa nad pičovinami :D - VER MI, JE TO TAK LEPŠIE! 

A keby tu na Zemi našu DNA aj nechali nejakí mimozemšťania, aby by sme z nej vznikli (zas sme pri tom Votrelcovi, konkrétne časť Prometheus), tak akože čo? Mám im zato poklonkovať resp. uznávať ich? Tiež od nich nechcem, aby poklonkovali tomu, kto nechal na ich planéte ich DNA... Veď som vybavený kritickým myslením, tak kua načo by to bolo dobré? Je to stále ten istý bludný kruh, na ktorom stavajú náboženstvá... Bohov stvoril "GDO" :D? Tiež mu za to tí bohovia ďakujú? Tak teda ešte raz, pre mňa je dôležitá moja osobnosť a môj život, na to viem ovplyvniť a tým prispieť k lepšiemu životu ostatných okolo mňa - prebudovať realitu. A objektívnou realitou je pre mňa súčasnosť, nie minulosť alebo história, tú žijem, na ňu viem zapôsobiť a pokúsiť sa ju zmeniť k lepšiemu. Všetko ostatné sú len bájky a rozprávky (vrátane histórie- pretože podobné morálne ponaučenia alebo fopá sa dajú nájsť aj v historických príbehoch aj v bájach...).


9. Na čo nie je škoda olova?

Na IZMY! 

Outro nepriamo nadväzuje na skladby z 3jky (Vek vodnára a hlavne Kryoterapiu), ktoré súvisia s astrológiou. Olovo patrí k znameniu kozorožca (ja a Vlad eS) a zdalo sa nám, že takéto uzavretie by mohlo dodať albumu mystiku. Sám som skôr racionalista, ale mám rád viacdimenzionálne príbehy a "fantasy" súvislosti (niečo podobné ako sága OHŇOOKÝ alebo DAGON), takže niečo také sa mi tam pýtalo... Plus je ťažké a zároveň fascinujúce ako život.

===========================================================================

Demonic-Eyed na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/12/128-demonic-eyed-thrashcrusthc-zo.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/01/dsw006-demonic-eyed-4-2022-luboshio-4.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/09/90-flork-reviews-demonic-eyed-4-2022.html 

 

DSW#14 Kaviar Kavalier - Hairy Hairy (2024) // Tom Kohout // 17-7-2024

PART I. - Entreé

I. Ahoj Tome, kedy a pri akej príležitosti si dostal impulz k tvorbe posledného albumu Kaviar Kavalier - Hairy, Hairy?

Celé to začalo po návratu z termálů na Ischii, kde se mi horkem z termální vody uvolnily ledvinové šutry o kterých jsem neměl ponětí a začaly mi způsobovat nesmírně bolestivé koliky. Ihned jsem pod dojmem toho utrpení složil Koliku. Jinak o chlupatém konceptu jsem se rozhodl po návratu z Asie, kde jsem si uvědomil jak moc jsou chlupy na ženách pro mě důležitý a jaké potěšení mi způsobují. Bylo na čase je oslavit novým KK albem.


II. Ako si v priebehu svojej existencie vnímal kultúru hippies a do akej miery bola kompatibilná s projektami, ktorých si bol súčasťou?

Možná to bylo na chvilku v době ke konci základky kdy jsem poslouchal Beatles. Chodil jsem v důchodkách, dlouhým huberťáku, ve vytahanejch  svetrech po kolena, s koženou loveckou brašnou s velkým koženým hipiesákem na krku, pěšinkou uprostřed a snažil jsem se tvářit co nejvíc dementně a zfetovaně. Pak jsem začal poslouchat metal, na krku mi pribyl i obrácený kříž a někdo na Barče mi řek ať schovám jedno, nebo druhý, že nemůžu nosit oboje, tak jsem hipiesák vyhodil a stal se satanistou :) Moje projekty a kapely neměli s tímhle hnutím nikdy nic společnýho a nikdy mě to nijak nezajímalo. Nedávno jsem ale viděl na Ntflxu seriál Serpent (Had) o vraždách hipíků v Thajsku a na legendární hippie trail a začalo mě to spolu se stylem, sedmdesátkovou estetikou a třeba i tím příběhem Ch.Sobhraie, nebo Manson family znovu fascinovat.

 

 

III. Ktorý moment z tvorby posledného albumu Ti utkvel v pamäti?

Asi ty nejbolestivější, kdy jsem dost trpěl a kdy mi hrozily operace a já je ihned zhudebnil. Čili Kolika, nebo Po stovkách zánětů.

============================================================================

PART II. - Die Schmutzige Wiedergabeliste

Kaviar Kavalier - Hairy Hairy (2024)

1. Hairy Hairy
2. Koh Chang
3. Grüner Veltliner
4. Po stovkách zánětú
5. Hévíz
6. Chlupatá
7. Karavänseráj
8. Hey, hey mister
9. Pneumonium
10. Pantagruel
11. Kolika

1. Ak by Miloš Forman režíroval film Hairy Hairy, kto by stvárnil hlavné postavy a za čo by dostal oskara?

Vůbec nevím. Nějací chlupáči, třeba Abrhám s Talpovou. Musel by se udělat  konkurz na největší chlupatice. Oskara za scénář k celému tomu krásnému ději, atmosféru a hlavně za hudbu.


2. Ako ďaleko od pravdy je momentálne Thajská polícia s vyšetrovaním podpaľačstva chyže neďaleko White Sand Beach?

Vyšetřování už skončilo. Je to případ z předloňska. Policie obvinila a poslala do vazby několik barmánců, co kousek odtud makali načerno na stavbě. Pak se do toho ale vložil šéf stavby a nechal nařídit prostudovat záznam z kamer na pláži, kde byla zachycena má žena Marie, která holku napadla na pláži, přerazila jí nadvakrát čelist a podpálila chajdu, kde holka, kterou jsem si na pár dní na Koh Changu koupil žila. Ve spojení s imigračním Marii odhalili a vyšetřování se přesunulo do Prahy. Nakonec se to vše podařilo penězma urovnat a dokonce i Kik odvolala trestní oznámení. Za vším stojí jen hloupá a nesmyslá žárlivost.


3. Mohol by si prosímťa odporučiť hanblivejším čitateľom nejaký overený tip na zoznamku v kúpeľoch?

Párkrát jsem se o něco pokusil a byl jsem starými dámami nahlášen a poté plavčíky upozorněn, že příště budu z termálů  vyhozen. Bylo to v Györu v termálech, kde byla taková temná jeskyně a já myslel že do ní dámy vplouvají kvůli sexu. Už na to radši kašlu a zaměřuju se na lázně, kde jsou hydromasážní trysky, které mě i mojí ženu dovedou dostatečně ukojit.

 

4. Pri liečbe chronickej fimózy odporúčaš homeopatickú alebo tradičnú liečbu, prípadne návštevu rabína?

Záleží v jaké je fázi. Mně pomáhá mastička Pinďa, co se koupí v lékárně.


5. V čom zásadnom sa líšia maďarské kúpele a pobyt v nich od tých našich na Slovensku prípadne v Čechách?

V Čechách je prd a na Slovensku znám jen Velký Meder a díru v poli v Chorvatském Grobu. Maďarské termály mají své kouzlo a zvláštní temnou atmosféru. Návštěva jezera Hévíz je v sychravém počasí, kdy se při mírném deštíku z vody kouří něco naprosto magického. Výjev staříků zavěšených v nafukovacích duších, nebo s plavacími křidélky připomíná vyloženě scénu  z onoho světa. Vše to ještě umocňují plavčíci-lapiduši na loďkách, křižující v intervalech jezero, coby charóni, převážející blaženě se tvářící, nafouklé, přestárlé pacienty na druhý břeh. Jinak tam všude voní síra, paprikáš, pálinka, drštkový perkelt a uzené sýry. Miluju to tam. Miluju staré pánské turecké lázně v Budapešti, kde se chodí jen v tenkých rouškách a pohled na polonahé, statné římany louhující se v horké vodě v hypnotickém polospánku, kde na ně dopadají paprsky slunce skrz barevně prosklené otvory v osmanské kopuli je také výjev jakoby z jiného světa.

 

6. Čo podporuje rast pubického ochlpenia?

Silové tréninky, hormony, opalování a medikamenty na léčbu epilepsie.


7. Čím Ťa zaujal román Ostrov Biancy Bellovej a máš ďaľšie zaujímavé knižné tipy na leto?

Je to snová kniha s magickým příběhem a úžasnou, pohádkovou atmosférou, která mě vtáhla do orientálního světa, plného dálek, vůní, korábů... Mám rád Biančin spisovatelský jazyk a její obraty, které jsem použil do skladby Sejdem se v Karavanseráji. Jinak další magickou, pohádkovou knihou, kterou jsem teď nedávno dočetl je Příběh Slonovy lásky, což je epos napsaný podle staré thajské báje. Jinak krásná prázdninovka je i kniha od Alexandra Grina Cesta nikam.


8. Na aké netradičné flirtovné oslovenia si počas svojich ciest narazil?

Letos na ostrově Koh Samui. Hey, hey Mister, I’ll sell you my sister.

Tom Necrocock · Hairy Trailer

9. Ktorá časť tela je posvätnejšia - perineum alebo svatý teřich?

Přetěžká otázka. Jsou to dva nejposvátnější body. Nechci jeden z nich preferovat, abych neurazil ten druhý. Je ideální nechat si orálně uctívat perineum, když je dobře naplněn teřich.


10. Ak by si si mohol vybrať do akého umeleckého slohu sa narodiť, ktorý by to bol a prečo - gotika, renesancia alebo realizmus?

Baroko.


11. Čo je povinná súčasť tvojho cestovného "medical kit-u"?

Kamagra, mastička Imacort a špunty do uší.

============================================================================

PART III. - Dessert

IV. Aké máš plány s projektom Kaviar Kavalier v blízkej budúcnosti?

Udělat několik klipů, nasypat nové album na digitální platformy a pak uspat, abych ho mohl zas po čase probudit dalším vyjímečným albem.

 

V. Čo môžu fans čakať od ďaľšieho pokračovania projektu Necrocock, budeš sa naďalej venovať gurmánskym témam a psychickým poruchám?

Na takové úvahy je ještě brzy. Přemýšlím o nějaké další detektivce, třeba z nemocničního prostředí, ale nevím. Je brzy.


VI. Ďakujem za odpovede a prosím o slovo na záver.

Navštěvujte www.necrocockworld.com, kupujte si nové album, zabalené v luxusním sedmdesátkovém digipacku s texty a chlupatými fotkami, noste Hairy Hairy trika, která mám v Necroshopu v pánském i holčičím střihu ve dvou designech a propagujte kde se dá zarostlé klíny a návrat chlupů do ženských rozkroků. Přeju všem svým fans hezké prázdniny a mnoho chlupatých dobrodružství.

============================================================================ 

Linky:

www.necrocockworld.com

https://www.facebook.com/profile.php?id=100052890326968

https://necrocock.bandcamp.com/

https://soundcloud.com/tom-necrocock 

https://www.youtube.com/@Necrocock

 

Kaviar Kavalier na Jablkách ďaleko od stromu:

 

Júl 2024 Recenzia Kaviar Kavalier - Hairy Hairy (2024)

https://jablkadaleko.blogspot.com/2024/07/128-tomezr-reviews-kaviar-kavalier.html