Hello there, can you tell us a bit about yourselves — who you are, what you do, and what’s
keeping you most interested these days?
April: April here, bassist and backing vocalist outside of the band I make art and sing for my other band Soul Grinder. Halloween is approaching, so I can be persuaded into thrifting, walking around the cemetery, watching horror movies, collecting VHS or records, and going out to local shows
Kat: I'm Kat - vox and guitar in Hoaxed. We're working on the new album, so I've been spending a lot of time working on riffs, hooks, and song starts to bring to April + Kim so we can build them into songs together. Outside of that: I just bought a 100+ year old house and I've been pouring myself into the restoration. I feel so connected to this space and it's been really cool to create via rebuilding this home into its former grandeur. It's, unfortunately, not haunted - which is also a first for me. My first living space without a presence.
Kim: I'm Kim, drummer for Hoaxed! I have a small child at home so chasing after him is what preoccupies a lot of my time, but I have found myself exploring the city from his point of view-going on walks, finding outdoor spots to run or swim in, and being a kid again.
With the first rain arriving after four months of summer heat, I put on my autumn goth-metal playlist — starting with Type O Negative, Unto Others, Neon Nightmare and The 69 Eyes — and suddenly HOAXED came on and immediately caught my attention. Do you feel any affiliation with the gothic rock scene, and do any of these bands mean something special to you?
Hoaxed: Love to hear it! The Unto Others guys are buds. We all go way back, before Hoaxed or Unto Others were even close to existing, and now have practice spaces across the hall from each other. We definitely find belonging in the goth rock scene - Kat especially comes from that background but we all relate a lot to that music.
Your name HOAXED basically means being deceived, fooled or made to believe something that isn't true. So, have you ever been HOAXED yourselves — and if so, by whom or by what?
Hoaxed: Not yet! Fingers crossed…
You released Death Knocks earlier this year. What was the main idea behind the new songs and lyrics, and what was different about your creative approach compared to the previous album, Two Shadows?
Hoaxed: We knew we wanted the album to have a theme that united all the songs, but we weren’t really sure what that was when we first set out to make this album. As we wrote the songs, the theme of acceptance / understanding / fear of death because a pretty obvious topic through all the songs. We were conscious that Two Shadows had a lot of imagery of 2 around it - there were two of us, it was our second album, it took us two years to write, etc... Then with this new album, there was imagery of 3 - 3 of us, 3 years to write and our 3rd album... and Death Knocks three times. So it just fit. Check out this short instagram video: https://www.instagram.com/p/DY5FbFytd3l/
April has been part of HOAXED live since the very beginning, but Death Knocks is the first album written and recorded fully as a trio. How did finally bringing the live version of HOAXED into the studio change the chemistry of the band and the way you write songs?
Hoaxed: Having April on this album felt like we've finally got to share what Hoaxed has been the whole time. We've always had April with us, we've never played a show without here. It was great to finally have her write and record these songs with us. Feels like we get to present actual Hoaxed to people on this album! As far as the chemistry of the band, it just feels even more us than the past records. April has always been 1/3 of the band and now we finally get to share that fully with listeners.
How far have you travelled presenting the new album, who have been your biggest supporters among fellow bands, and what have been the most memorable moments from playing the new songs live?
Hoaxed: We have most recently toured the west coast into Canada supporting our album Death Knocks. Other bands that have been stoked supporters are Unto Others & Sorcia. As far as memorable moments go - it's been really great. The songs are landing really well with listeners and reviewers - and they're super fun to play. April's bass got left behind for our final two shows of the last run. That was quite an experience. Fortunately we have an amazing international metal community that stepped up and delivered basses - shout out to DJ of Speed Reaper and Eric from Accused AD & Telomyras and everyone who stepped in!
Listening to HOAXED, I especially like the contrast between the heavy metal instrumentation, the ethereal gothic vocals and those occasional background shrieks. What are the main influences behind this combination?
Hoaxed: It's just who we are. Kat has a more ethereal quality to her vocals and April can go hard. When we started writing together, it just made sense to feature our strengths and the Hoaxed sounds was born!
After interviewing other goth, punk and metal bands from Portland, HOAXED seem to inhabit another borderland between goth, heavy metal, doom, dark rock and occasionally something almost pop. Is this genre promiscuity particularly Portland, or are metalheads and goths finally just admitting they've been secretly listening to each other's records for forty years?
Hoaxed: We listen to all those genres. There's so much crossover between the metal / goth scenes, and for sure in Portland, So yes - that's absolutely what is happening. We're all outcasts, we just express it a bit differently. But we find acceptance in both those scenes and genres.
My Portland interviews have produced a contradiction. One argument is that there is no Portland sound because the strength of the city is that everyone sounds different. The other is that Wipers, Dead Moon, working-class culture, endless rain and the Pacific Northwest landscape inevitably leave fingerprints on the music. Where do HOAXED stand? Is there something in your music that couldn't have come from Los Angeles, New York or London?
Hoaxed: We see our location as a huge part of the Hoaxed sound - the misty, spooky, dark forests with all their mystery and foreboding vibes absolutely creeps into our inspiration. It's hard to imagine we could write these same songs on a sunny Californian beach. But, there's also a darkness in us that's attracted to this part of the world. It resonates deeply with each of us.
Looking at Portland from Central Europe, there's a strange contradiction. The Pacific Northwest looks incredibly beautiful - forests, mountains, ocean - yet so much music coming from there seems dark, melancholic, heavy or introspective. Where does all that darkness come from?
Hoaxed: It is beautiful - but it's also incredibly spooky. We spend 6 months of the year in dark, misty rain. And while our biggest inspiration comes from within - there is a very valid argument that the PNW setting greatly contributes to the dark sounds coming out of this region.
I've been interested in how the idealistic American counterculture of the '60s eventually developed a much darker side — cults, manipulation, drugs, violence and people surrendering their individuality to charismatic leaders. Oregon had its own infamous chapter in the '80s with Bhagwan Shree Rajneesh and Rajneeshpuram: thousands of followers building a commune in the desert, dozens of Rolls-Royces, armed security, conflicts with the local community and eventually some seriously dark shit. Growing up and living in Oregon, is that history still present in the local consciousness, or has it become something outsiders associate with Oregon more than Oregonians themselves do? And have Rajneeshpuram or other cult stories had any influence on HOAXED's themes and dark aesthetics?
Hoaxed: Those stories specifically haven't influenced our music - but it is a cultural touch point that a lot of people are aware of. It has not left Oregonians' collective memory, it was a huge event. That said: we've had a lot of recent moments that are more top of mind: the BLM protests, ICE presence, etc - there's been a lot of authoritative / government crackdowns in our city recently. The people are standing up to authoritarianism and it's scary - but necessary. Wretched on Death Knocks, is about evil men and their control. And that feeling of everyone just going along with something and feeling like you need to push back.
Do you find real stories like Rajneeshpuram more disturbing than supernatural horror, precisely because everybody involved thought they were doing something rational?
Hoaxed: Absolutely. Mankind is the scariest evil. We hold very little fear of the supernatural and the unknown when compared to the actual terrors humans perpetrate on one another. Supernatural things tend to follow rules, there's a set of guidelines that you must complete in order to unlock things. Ancient rituals and patterns that must be observed. But with humans - there is rhyme or reason for a lot of the horrors they inflict on each other. Besides cults, folk horror is another fascinating topic.
Here in Central Europe, we grew up with legends of old counts sucking the blood of living creatures and countesses supposedly bathing in virgins' blood to preserve their youth. What's the folk horror of Portland or Oregon? Are there any local legends, creatures or genuinely creepy stories that everybody growing up there knows?
Hoaxed: The Pacific Northwest, in general, is chock full of legends, folklore, and ghost stories. Sasquatch/big foot for sure roams the forest out here. The legendary human trafficking ring of the Shanghai Tunnels in downtown. Jake the Alligator man is a coastal legend, half alligator - half mummified man. And up in Seattle there's Jimothy, but with so many sightings, you can't really deny his existence - that's a genuine raccoon.
Kat tends to be a magnet for ghost encounters - but we all have a few personal stories of brushes with the other side.
We're so intrigued by the vampiric legends you referenced. We actually visited the grave of the last US vampire, Mercy Brown, when we last toured the East Coast. We met an extremely creepy individual in that graveyard... it was a memorable experience that we're happy to have gotten out of unharmed... Actually, that experience is what inspired the mausoleum on the cover of Death Knocks.
Which is darker to you: downtown Portland at 2 AM or an Oregon forest at 2 AM?
Hoaxed: The Oregon forest certainly contains less light pollution, however, downtown Portland at 2am, you can find a darkness of the spirit permeating. But it's a neon playground - You literally can't see the hand in front of your face at 2am in an Oregon Forest.
Do you know any bands from Slovakia or the Czech Republic, and when can we expect HOAXED to play a gig in Central Europe?
Hoaxed: April's a fan of Lykathea Aflame! Hoaxed is coming to Europe in 2027. Keep an eye out for the announcements... We hope to make it to Slovakia or CR on those runs and meet some of the rad bands in those areas!
If you had to spend two years on a desert island, who would you choose - Peter Steele or Ville Valo?
Kim: Peter Steele
April: Peter Steele - definitely Peter Steele
Kat: Either could be fun... but seems like either could be a downer doom partner… can I have Siousxie Sioux instead? I'd gladly sign up for that exile.
Do you think cassettes still matter?
Hoaxed: Oh for sure. We have Hoaxed cassettes for our EP + Two Shadows - we trade cassettes frequently with PNW bands. April collects them - Her van only plays cassettes. Sadly, she lost several to a heatwave when they melted in the dashboard of her van over the summer...
Which music album, music video and book have impressed you the most recently?
April: I've been listening more that watching videos or reading much lately, but I've been rotating Verbolgen by Hulder. Lick the Flesh by Vorlust. No Place of Warmth by Frozen Soul
Kat: I've been deep diving into some vintage guilty pleasures - Fever to Tell by Yeah Yeah Yeahs has been on constant rotation. And I've been editing our new music video (for The Fallen) so I've been super wrapped up in that.
Kim: I'm not much of a whole album listener, but I've been getting back into Misfits Famous Monsters- tis the season, right? Haven't seen any impressive music videos lately, but I saw the original movie trailer for Rosemary's Baby recently and found the imagery very inspiring. I just recently started reading "I'm Glad My Mom Died", It's more difficult to read about abuse now that I have a child, but it is written very well and is a wild insight to the disturbing side of Hollywood child stars.
Is there an artist or band you'd like to see interviewed on JDØS?
Kim: I would love to see The Hives interviewed on JDØS, mostly because I think they can be a fun interview.
April: Doro from Warlock!
Kat: Sorcia are recent new buds and they're so fantastic.
What's one last piece of advice you'd like to leave for our readers?
Kat: Put yourself out there - the world needs more creativity to push back on the AI bullshit.
Kim: Enjoy life, both light and the dark, and enjoy music the best you can, and I hope you like the new album…
April: Keep it heavy, keep it true
Ahojte, môžete nám na úvod povedať niečo o sebe — kto ste, čo robíte a čo vás v týchto dňoch najviac zaujíma?
April: Tu April, basgitaristka a sprievodná vokalistka. Mimo kapely sa venujem umeniu a spievam vo svojej druhej kapele Soul Grinder. Blíži sa Halloween, takže sa celkom ľahko nechám nahovoriť na potulky po sekáčoch, prechádzky po cintoríne, pozeranie hororov, zbieranie VHS kaziet alebo platní a návštevy koncertov miestnych kapiel.
Kat: Som Kat — v Hoaxed spievam a hrám na gitare. Pracujeme na novom albume, takže trávim veľa času vymýšľaním riffov, chytľavých motívov a základov skladieb, ktoré potom prinesiem April a Kim a spoločne z nich skladáme hotové piesne. Okrem toho som si práve kúpila viac ako storočný dom a úplne som sa ponorila do jeho rekonštrukcie. Cítim s týmto miestom veľmi silné spojenie a je úžasné tvoriť aj týmto spôsobom — obnovovať dom a vracať mu jeho niekdajšiu krásu. Bohužiaľ v ňom nestraší — čo je pre mňa tiež premiéra. Je to prvé miesto, kde bývam bez nejakej nadprirodzenej prítomnosti.
Kim: Som Kim, bubeníčka Hoaxed! Doma mám malé dieťa, takže naháňanie sa za ním mi zaberá veľkú časť času. Zároveň som však vďaka nemu začala objavovať mesto z jeho pohľadu — chodíme na prechádzky, hľadáme miesta vonku, kde sa dá behať alebo plávať, a ja môžem byť zase trochu dieťaťom.
Keď po štyroch mesiacoch letných horúčav prišiel prvý dážď, pustil som si svoj jesenný goth-metalový playlist — začínajúci Type O Negative, Unto Others, Neon Nightmare a The 69 Eyes — a zrazu tam nabehli HOAXED a okamžite upútali moju pozornosť. Cítite nejakú spriaznenosť s gothic rockovou scénou a znamená pre vás niektorá z týchto kapiel niečo výnimočné?
Hoaxed: To radi počujeme! Chalani z Unto Others sú naši kamoši. Poznáme sa už veľmi dlho, ešte z čias, keď Hoaxed ani Unto Others ani zďaleka neexistovali, a dnes máme skúšobne oproti sebe cez chodbu. V gothic rockovej scéne sa určite cítime doma — najmä Kat z tohto prostredia pochádza, ale všetky máme k tejto hudbe veľmi blízko.
Názov HOAXED v podstate znamená byť oklamaný, podvedený alebo prinútený veriť niečomu, čo nie je pravda. Stalo sa teda niekedy, že ste sa samy nechali „HOAXED“ — a ak áno, kým alebo čím?
Hoaxed: Zatiaľ nie! Držte nám palce...
Začiatkom tohto roka ste vydali Death Knocks. Aká bola hlavná myšlienka nových skladieb a textov a v čom bol váš tvorivý prístup odlišný v porovnaní s predchádzajúcim albumom Two Shadows?
Hoaxed: Vedeli sme, že chceme, aby mal album tému, ktorá bude spájať všetky skladby, ale keď sme na ňom začínali pracovať, vlastne sme ešte netušili, čo presne tou témou bude. Ako skladby postupne vznikali, prijatie, pochopenie a strach zo smrti sa začali celkom jasne objavovať ako spoločná téma naprieč celým albumom.
Uvedomovali sme si tiež, že okolo Two Shadows sa neustále objavovala symbolika čísla dva — boli sme dve, bol to náš druhý album, trvalo nám dva roky ho napísať atď. Pri novom albume sa zase začala objavovať trojka — sme tri, písali sme ho tri roky a je to náš tretí album... a Death Knocks trikrát. Takže to do seba jednoducho zapadlo. Pozrite si toto krátke video na Instagrame: https://www.instagram.com/p/DY5FbFytd3l/
April je súčasťou koncertnej zostavy HOAXED prakticky od úplného začiatku, ale Death Knocks je prvý album, ktorý ste kompletne napísali a nahrali ako trio. Ako sa zmenila chémia kapely a spôsob skladania, keď sa koncertná podoba HOAXED konečne dostala aj do štúdia?
Hoaxed: Keď sa April zapojila do tohto albumu, mali sme pocit, že konečne môžeme ľuďom ukázať, čím Hoaxed v skutočnosti po celý čas boli. April bola vždy s nami, nikdy sme neodohrali koncert bez nej. Bolo skvelé, že s nami konečne mohla tieto skladby aj písať a nahrávať. Máme pocit, že na tomto albume môžeme ľuďom konečne predstaviť skutočné Hoaxed!
Čo sa týka chémie v kapele, celé to jednoducho pôsobí ešte viac ako „my“ než na predchádzajúcich nahrávkach. April bola vždy jednou tretinou kapely a teraz to konečne môžeme naplno ukázať aj poslucháčom.
Ako ďaleko ste sa s prezentovaním nového albumu dostali, kto bol vaším najväčším podporovateľom spomedzi ostatných kapiel a ktoré momenty z hrania nových skladieb naživo vám najviac utkveli v pamäti?
Hoaxed: Naposledy sme v rámci podpory albumu Death Knocks absolvovali turné po západnom pobreží až do Kanady. Medzi kapely, ktoré nás nadšene podporujú, patria Unto Others a Sorcia.
A čo sa týka nezabudnuteľných momentov — zatiaľ je to celé naozaj skvelé. Skladby majú veľmi dobrú odozvu u poslucháčov aj recenzentov a navyše je obrovská zábava hrať ich naživo. Na posledné dva koncerty nášho posledného turné sa nám však niekde zatúlala Aprilina basa. To bol teda zážitok. Našťastie máme úžasnú medzinárodnú metalovú komunitu, ktorá okamžite zareagovala a zabezpečila nám basgitary — veľká vďaka DJ-ovi zo Speed Reaper, Ericovi z Accused AD a Telomyras a všetkým ostatným, ktorí nám pomohli!
Pri počúvaní HOAXED sa mi obzvlášť páči kontrast medzi heavy metalovou inštrumentáciou, éterickými gothic vokálmi a občasnými výkrikmi v pozadí. Aké sú hlavné vplyvy stojace za touto kombináciou?
Hoaxed: Také jednoducho sme. Kat má vo svojom hlase éterickejšiu polohu, zatiaľ čo April to vie poriadne rozbaliť. Keď sme začali skladať spoločne, dávalo jednoducho zmysel využiť naše silné stránky — a tak sa zrodil zvuk Hoaxed!
Po rozhovoroch s ďalšími goth, punkovými a metalovými kapelami z Portlandu mám pocit, že HOAXED obývajú ďalšie zaujímavé pohraničie medzi gothom, heavy metalom, doomom, dark rockom a občas dokonca niečím takmer popovým. Je táto žánrová promiskuita typická práve pre Portland, alebo si metalisti a goths konečne priznali, že už štyridsať rokov potajomky počúvajú platne tých druhých?
Hoaxed: Všetky tieto žánre počúvame. Medzi metalovou a goth scénou existuje obrovské množstvo prienikov a v Portlande to platí určite. Takže áno — presne toto sa deje. Všetci sme svojím spôsobom outsideri, iba to každý vyjadruje trochu inak. My však cítime prijatie v oboch týchto scénach aj žánroch.
Moje rozhovory s portlandskými kapelami priniesli jeden zaujímavý rozpor. Podľa jedného názoru žiadny „portlandský zvuk“ neexistuje, pretože sila mesta spočíva práve v tom, že každý znie inak. Podľa druhého sa však Wipers, Dead Moon, robotnícka kultúra, nekonečný dážď a krajina pacifického severozápadu nevyhnutne podpisujú na hudbe. Kde v tomto stoja HOAXED? Je vo vašej hudbe niečo, čo by jednoducho nemohlo vzniknúť v Los Angeles, New Yorku alebo Londýne?
Hoaxed: Miesto, kde žijeme, vnímame ako veľmi dôležitú súčasť zvuku Hoaxed — hmlisté, strašidelné, temné lesy so všetkou svojou tajomnosťou a zlovestnou atmosférou sa absolútne vkrádajú do našej inšpirácie. Je ťažké predstaviť si, že by sme dokázali napísať rovnaké skladby niekde na slnečnej kalifornskej pláži.
Zároveň je však aj v nás samotných určitá temnota, ktorú táto časť sveta priťahuje. V každej z nás rezonuje veľmi hlboko.
Keď sa na Portland pozerám zo strednej Európy, vidím v tom zvláštny rozpor. Pacifický severozápad vyzerá neuveriteľne krásne — lesy, hory, oceán — a napriek tomu je toľko hudby, ktorá odtiaľ pochádza, temnej, melancholickej, ťažkej alebo introspektívnej. Odkiaľ pochádza všetka tá temnota?
Hoaxed: Je tam nádherne — ale zároveň je to neskutočne strašidelné miesto. Šesť mesiacov v roku žijeme v tme, hmle a daždi. A hoci naša najväčšia inšpirácia vychádza z nášho vnútra, rozhodne sa dá oprávnene tvrdiť, že prostredie pacifického severozápadu výrazne prispieva k temnému zvuku hudby, ktorá z tohto regiónu vychádza.
Už dlhšie ma zaujíma, ako si idealistická americká kontrakultúra 60. rokov postupne vytvorila aj svoju oveľa temnejšiu stránku — kulty, manipuláciu, drogy, násilie a ľudí odovzdávajúcich svoju individualitu charizmatickým vodcom. Oregon mal svoju vlastnú neslávne známu kapitolu v 80. rokoch s Bhagwanom Shree Rajneeshom a Rajneeshpuramom: tisíce nasledovníkov budujúcich komunitu v púšti, desiatky Rolls-Royceov, ozbrojená ochranka, konflikty s miestnymi obyvateľmi a napokon aj poriadne temné sračky. Keďže ste vyrastali a žijete v Oregone, je táto história stále prítomná v miestnom povedomí, alebo je dnes Rajneeshpuram skôr niečím, čo si s Oregonom spájajú ľudia zvonku než samotní obyvatelia štátu? A ovplyvnil Rajneeshpuram alebo iné príbehy kultov témy a temnú estetiku HOAXED?
Hoaxed: Konkrétne tieto príbehy našu hudbu neovplyvnili, ale je to súčasť miestnej kultúrnej pamäti, o ktorej vie veľa ľudí. Z kolektívnej pamäti obyvateľov Oregonu to rozhodne nezmizlo — bola to obrovská udalosť.
Zároveň sme však v poslednom období zažili množstvo udalostí, ktoré máme v mysliach oveľa čerstvejšie: protesty BLM, prítomnosť ICE a podobne. V poslednom čase sme v našom meste zažili množstvo tvrdých zásahov zo strany štátnych a vládnych autorít. Ľudia sa stavajú proti autoritárstvu a je to desivé — ale nevyhnutné. Wretched z albumu Death Knocks je o zlých ľuďoch a ich potrebe ovládať ostatných. A tiež o tom pocite, keď vidíš, ako sa všetci jednoducho nechávajú unášať tým, čo sa deje, a cítiš potrebu postaviť sa proti tomu.
Sú pre vás skutočné príbehy ako Rajneeshpuram desivejšie než nadprirodzený horor práve preto, že všetci zúčastnení boli presvedčení, že konajú racionálne?
Hoaxed: Jednoznačne. Najdesivejším zlom je samotné ľudstvo. Z nadprirodzena a neznáma máme len veľmi malý strach v porovnaní so skutočnými hrôzami, ktoré si ľudia navzájom spôsobujú.
Nadprirodzené veci sa zvyknú riadiť určitými pravidlami. Existuje súbor podmienok, ktoré musíš splniť, aby si niečo odomkol. Starodávne rituály a vzorce, ktoré treba dodržať. Ale pri ľuďoch často neexistuje žiadna logika ani dôvod pre množstvo hrôz, ktoré si navzájom spôsobujú.
Okrem kultov je ďalšou fascinujúcou témou folk horror. Tu v strednej Európe sme vyrastali na legendách o starých grófoch sajúcich krv živým tvorom a grófkach, ktoré sa údajne kúpali v krvi panien, aby si zachovali mladosť. Aký je folk horror Portlandu alebo Oregonu? Existujú nejaké miestne legendy, bytosti alebo skutočne desivé príbehy, ktoré pozná každý, kto tam vyrastal?
Hoaxed: Pacifický severozápad je vo všeobecnosti preplnený legendami, folklórom a príbehmi o duchoch. Sasquatch/Bigfoot sa tu, samozrejme, potuluje po lesoch. Máme legendárny príbeh o sieti obchodníkov s ľuďmi v Shanghai Tunnels v centre Portlandu. Jake the Alligator Man je zase legenda z pobrežia — napoly aligátor, napoly mumifikovaný človek. A hore v Seattli majú Jimothyho, ale vzhľadom na množstvo pozorovaní už jeho existenciu vlastne ani nemožno popierať — to je skutočný medvedík čistotný.
Kat má tendenciu priťahovať stretnutia s duchmi, ale každá z nás má zopár osobných príbehov o stretnutiach s druhou stranou.
Veľmi nás fascinujú aj upírske legendy, ktoré si spomínal. Keď sme naposledy koncertovali na východnom pobreží, navštívili sme dokonca hrob Mercy Brown, poslednej americkej upírky. Na tom cintoríne sme stretli mimoriadne desivého človeka... Bol to nezabudnuteľný zážitok a sme rady, že sme odtiaľ odišli bez ujmy... Vlastne práve tento zážitok inšpiroval mauzóleum na obale Death Knocks.
Čo je podľa vás temnejšie: centrum Portlandu o druhej ráno alebo oregonský les o druhej ráno?
Hoaxed: V oregonskom lese je určite menej svetelného smogu, ale v centre Portlandu o druhej ráno môžeš cítiť temnotu, ktorá preniká až do ľudskej duše. Zároveň je to však neónové ihrisko. V oregonskom lese o druhej ráno doslova nevidíš ani vlastnú ruku pred tvárou.
Poznáte nejaké kapely zo Slovenska alebo Českej republiky a kedy môžeme očakávať koncert HOAXED v strednej Európe?
Hoaxed: April je fanúšičkou Lykathea Aflame! Hoaxed sa v roku 2027 chystajú do Európy. Sledujte naše oznámenia... Dúfame, že sa počas týchto koncertných šnúr dostaneme aj na Slovensko alebo do Česka a spoznáme niektoré zo skvelých kapiel z týchto končín!
Keby ste mali stráviť dva roky na opustenom ostrove, koho by ste si vybrali — Petra Steela alebo Villeho Vala?
Kim: Peter Steele.
April: Peter Steele — jednoznačne Peter Steele.
Kat: S oboma by mohla byť zábava... ale zároveň mám pocit, že obaja by mohli byť na opustenom ostrove trochu depresívni doomoví parťáci... Nemohla by som si namiesto nich vybrať Siouxsie Sioux? Do takého exilu by som sa s radosťou prihlásila.
Myslíte si, že kazety majú stále význam?
Hoaxed: Jasné, určite. Máme kazetové vydania EP Hoaxed aj Two Shadows a s kapelami z pacifického severozápadu si kazety často vymieňame. April ich zbiera — v jej dodávke sa dokonca dajú prehrávať iba kazety. Bohužiaľ, počas leta o niekoľko z nich prišla, keď sa jej počas vlny horúčav roztopili na palubnej doske dodávky...
Ktorý hudobný album, videoklip a kniha vás v poslednom čase najviac zaujali?
April: V poslednom čase viac počúvam hudbu, než pozerám videá alebo čítam, ale pravidelne si púšťam Verbolgen od Hulder, Lick the Flesh od Vorlust a No Place of Warmth od Frozen Soul.
Kat: V poslednom čase som sa poriadne ponorila do niekoľkých starších guilty pleasures — Fever to Tell od Yeah Yeah Yeahs mi hrá prakticky neustále. A zároveň strihám náš nový videoklip k The Fallen, takže momentálne žijem hlavne tým.
Kim: Nie som veľmi typ človeka, ktorý počúva celé albumy, ale znovu som sa vrátila k Famous Monsters od Misfits — veď je na to ideálne obdobie, nie? V poslednom čase som nevidela žiadny videoklip, ktorý by ma nejako výrazne zaujal, ale nedávno som videla pôvodný trailer k filmu Rosemary's Baby a jeho vizuálna stránka ma veľmi inšpirovala. Nedávno som tiež začala čítať I'm Glad My Mom Died. O zneužívaní sa mi teraz, keď mám vlastné dieťa, číta oveľa ťažšie, ale je to veľmi dobre napísaná kniha a zároveň divoký pohľad na znepokojivú stránku života detských hollywoodskych hviezd.
Je nejaký interpret alebo kapela, s ktorými by ste si radi prečítali rozhovor na JDØS?
Kim: Veľmi rada by som si na JDØS prečítala rozhovor s The Hives, hlavne preto, že si myslím, že by s nimi mohol byť zábavný rozhovor.
April: Doro z Warlock!
Kat: Sorcia sú naši noví kamoši a sú úplne fantastickí.
Akú poslednú radu alebo odkaz by ste chceli nechať našim čitateľom?
Kat: Nebojte sa ukázať svetu, čo robíte — svet potrebuje viac kreativity, ktorá sa postaví proti tým AI sračkám.
Kim: Užívajte si život, jeho svetlé aj temné stránky, a užívajte si hudbu najlepšie, ako viete. A dúfam, že sa vám bude páčiť nový album...
April: Nech je to stále heavy a nech je to stále úprimné.
No comments:
Post a Comment