1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?
I’m Zmil “The Bully” and I recently started a new job as a bike messenger delivering dentures and lab samples of human secretions . When I’ve got time, I’m rehearsing with bands, playing Floorball with other Czech bullies and hillbillys or kickboxing, but also eating and cooking. I’m interested in not going (completely) insane in this world and politics in a broader sense.
David: I’m Dave Dagger, playing drums in Camo, singing in Denim and releasing tapes and doing shows here and there under the No Fuss banner, wich started as a fanzine and issue 3 will be out before the world finally collapses I hope. Apart from that I work as a freelancer in the film industry but punk shit is consuming most of my time I guess.
Tyrannja: I‘m Anja aka Tyrannja. On paper I work at a second-hand store and study art history but I currently spend a lot of my time on C.A.M.O duty or making music-related „art“ - be it gig posters, helping people out with graphic design or taking photos of bands. Specifically, experimenting with poster-making techniques and either finding or drawing motifs is an equally fun as well as stressful part of my life at the moment.
Poison Johnny: I’m Poison Johnny aka Johnny Bargeld. Currently, I’m working at a record store that carries our favorite records. At the moment, I’m studying a lot and am interested in social studies. I love cooking nice meals for my loved ones. Other than that, I organize shows with my partner and the bully.
2. Please introduce the band to our readers - who’s in the lineup and what's everybody's experience with playing in other bands?
C.A.M.O is is Tyrannja on Vox, Poison Johnny on guitar, Zmil “the Bully” Pilnáček on bass and David Dagger smashing the drums. We all have quite some experience in playing in other bands like Denim, Atom Womb, Autor, Pitva, Parasite Dreams or Ara but C.A.M.O is the real deal. It's our baby.
3. You released what I believe is your debut in January 2025 — what kind of feedback have you received so far, and how diverse has the responding audience been in terms of genres and subcultures? Did any subculture, in particular, respond especially positively to your album?
Zmil: The feedback across the various scenes was blessed: Punx, metalhead, goths and skins united in the (virtual) pit. It comes somehow natural since we all have close ties to these scenes.We got a request to submit a song for a Deathrock solidarity compilation for PCRF and Gaza soup kitchen, which made me happy since I feel like there are not that many bands of that style [Deathrock] sending out any kind of a political message, but I might be wrong. Also we draw a lot of inspiration from this style in our songwriting.
David: As Zmil says, the feedback was blessed, not to say overwhelming at times. I guess the fact that we all come from slightly different punk backgrounds is also what shapes our sound and attracts freaks from all the various subcultures at the end of the day. What excites me the most though is the positive feedback from different generations. You see young punks in the pit, enjoying our set and buying our shirts and at the same time we also get attention from old school punk rockers in their 50ies or 60ies who experienced the rise of bands like Killing Joke, Joy Division, The Cure or Sisters Of Mercy first hand. Punk is fascinating.
Tyrannja: Totally agree. Our local scene seems quite divided by genres and sub-genres and many people don’t cross pollinate often. The fact that a lot of them across the board can find a common denominator in C.A.M.O has been really cool to see.
Poison Johnny: Gotta agree with the other geezers. What I really love seeing at our shows is old-school trad goths. I feel like that’s a scene that none of us crosses at any time, but it’s great to see that our music resonates with a more traditional gothic crew.
4. The reason I ask is that I find CAMO’s background to be an interesting blend of anarcho-punk and dark punk/deathrock — two subgenres with quite distinct audiences and different approaches to music and lyrics. Would you agree with this assessment, and what influences has each of you brought to this mix?
Zmil: I would generally agree with that assessment – that was basically the original idea when we started the band. Just to name a few influences: Vex, almost all the tracks from the Killed by Deathrock Comp. I & II, Rudimentary Peni, Amebix and Zygote (!), Crisis, Warsaw, Killing Joke, Red Lorry Yellow Lorry and from the contemporary ones Koridor, Subdued, Diät, Institute, Sievehead, Constant Mongrel, Deluxxe, Straw Men Army, Carla Dal Forno, …
David: I think our influences are pretty obvious and Zmil mentioned the most important ones, even though I miss Joy Division on the list, ha! And I would also add Flock Of Seagulls I guess. On our last ride in the van we were hungover as fuck, listening to smooth 80ies post punk to cure our poor souls, when „Only a shadow“ from Cleaners From Venus came on. A perfect song and I feel the same kind of vibe in Johnnys guitar work sometimes. Don’t know if he agrees on that take though.
Besides the obvious stuff I also hear some tiny splashes of 80ies Streetpunk/Oi! In CAMO here and there, thinking of bands like Peter And The Testtube Babies, Blitz or Violators.
Tyrannja: Haha, I felt the same way when „Only A Shadow“ came on during that car ride! I don‘t think anyone pointed it out but that moment stuck with me too! When I originally joined the band I didn‘t really know what the specific influences were, although I had a sense of it. Personally, I was (and still am) listening to a lot of 80s „post-punk“ (or whatever you wanna call it) such as Wipers, the Gun Club and Wire at the time, so a lot of that emotional intensity but also the pop-sensibility in their song-writing was very present for me. That, plus the approach to political song-writing of a band like L.O.T.I.O.N., as well as some of the OG anarcho and crust bands such as Amebix and Nausea had a big impact on me.
Poison Johnny: Wow, really happy about David’s mention of Cleaners from Venus. I absolutely love the vibe of that project. This nostalgic Cleaners from Venus, Smiths or New Order vibe is something I’m heavily influenced by, but I feel like sometimes it doesn’t push through strongly enough. In general, I feel though that there are some similarities between the genres you mentioned. A somewhat dystopic vibe that shows in both genres is something that I feel like we tried to commit to.
5. So in the end — is CAMO just a bunch of friends with different tastes who wanted to start a band, or is there more to the story?
Zmil: Actually I would say that for viennese standards, our tastes are perhaps even surprisingly alike but diverse. The history of C.A.M.O began with John and me trying to starta project together for a couple of years, but every sesh ended up in frustration. We were facing the typical problem of not being able to finish anything and more importantly to agree on things. After a couple of tries, we started rehearsing with a drummer (Fabio from Ganetta) and came up with some rough drafts of the first tracks – we wanted to keep it a trio with all of us singing. Anyhow, John and I were still discussing our ideas really extensively during the rehearsals and (we think) Fabio lost his patience and left us. John got this perfect idea to ask David who I previously knew because of his fanzine No Fuss. The first rehearsal went perfectly, but we felt like there was something missing and that we can’t make the perform and sing as we would like to, so Johnny suggested inviting Anja, which was actually a no brainer for me, since Anja and me had a half drunk conversation already years ago about our fondness for 80ies post-punk and industrial music ending with the arrangement of starting a project together someday.
Tyrannja: To me it‘s still a huge enigma how they got the idea to ask me, as I had never fronted a band or done vocals before. But although it was very challenging in the beginning, as soon as I became more confident in my abilities it went very smoothly. When it comes to the constellation of people or the musical direction I never had any doubts - I genuinely think the band stands and falls with each individual member.
Poison Johnny: Yes, I remember the pain Dominik and I were facing in trying to get the songs finished. It always felt like ideas that had no place. With the addition of David, the drive of the band completely shifted in a more straightforward punk direction compared to the more dreamy vibe that we were originally going for. Anja’s vocals were a HUGE addition and made me feel like the band was getting a special sound. Her input and ideas are things that I would have never come up with, and I’m in love with how she handles melodies.
6. The band is based in Vienna, which is famous for its underground scene and variety of subcultures. How would you assess the Viennese underground culture — is it a hub where everyone can find their audience and venues to play, or are things more complicated?
Zmil: It always depends on what you compare (obviously, haha). Yes, it is a hub where everyone can find theirs but things are also way more complicated. I had some hard times finding a connection to the local DIY scene when I moved in September 2016 from Prague, even though I already knew some people and had been playing Venster 99 or EKH before moving there. The diy punk sub-scenes (or whatever you wanna call it) were quite segregated compared to Prague/Czechia some years ago. That was a big shock to me. I felt like I really needed to “prove” myself to certain gate keepers to be accepted and be allowed to do stuff like gigs organizing. I mean, gate keeping is not always a bad thing and I see why it’s necessary in some cases, but enough is enough. It lasted 2 years or so before the first people agreed on going to rehearse with me, haha. It was Dieter, Robert and Raphi with whom I started my first viennese band called Pitva. Lately, things have gotten a lot better, and also I don’t take it so fatalistically anymore – it just is what it is.
David: I think for a notorious angry, miserable and morbid city like Vienna the underground scene is doing pretty good and we got some outstanding places and venues where cool punk, hardcore, metal and electro shit is happening. It’s also pretty easy and cheap to set up gigs, wich is a huge plus and absolutely necessary to keep a scene alive. Seems like in Vienna kinda 90ies NYHC style has a huge revival among the younger generation at the moment, with spinkicks, two step and heavy riffs. There are also a lot of young and angry punk bands popping up right now, delivering the more raw side of hardcore punk. Things keep moving and there is hope for the youth indeed. Besides that most of my friends in their late 30ies and 40ies also play in bands or are involved in punk shit in some way. So who ever thinks punk is dead is a fucking moron.
7. Going back to your debut — there are six tracks including the intro. Could you tell us something about the writing process? Do you remember the first riff or piece of lyrics that was consciously created under the name ‘CAMO’? Where and when did that happen?
Zmil: I’ll elaborate about the writing process in the subsequent question. And about the riff – I don’t know really – we kind of settled on the band name shortly before the release.
Poison Johnny: Originally, we wanted to go for Camouflage, which in my ears kind of portrays a feeling that many have living in a big city and finding an identity. However, there is already the legendary German new wave band Camouflage from the 80s, and we would never be able to live up to them, so it kind of settled on C.A.M.O.
Tyrannja: I remember them telling me about the name before I was in the band and finding it hilarious because the other Camouflage are kind of a big deal. And about the writing process - when I was asked to join Jonny sent me rehearsal room recordings from the first 3 songs they had, which I loved immediately. Wreckage was the first song I began writing vocals for, because both the lyrics and the melody came super naturally once I had heard the instrumentals. Some songs are just like that - as if the ideas are already out there, you just have to grab them.
8. How easy was it for you to complete the rest of the material — and was it written gradually, or in one or two bursts of creativity?
Zmil: I would say that we write songs pretty gradually starting with a bass line or guitar melody. We mostly try to prepare some riffs together with John to later present them in the rehearsal room. David usually reacts pretty quick and understands exactly what is needed, exactly as Anja. John is really good with precise arrangement ideas which sometimes need some time to mature. Regarding the material for the release - we created some drafts of 4-5 songs with another drummer already in summer 2023. After David and Anja joined, we completed the songs together and wrote some new ones as well.
9. What challenges did you have to overcome during the recording and release of the album?
Zmil: We were recording with Schnee from Ara on a Yamaha 8-track. There were some minor interferences of “wrong” inputs or signals on the mics and some weird stuff regarding the vocals fx, but Šaman (Talk=Trouble) precisely mixed the hell out of it to our utmost satisfaction.
Tyrannja: Well, while most, if not all of the instrumentals were set at the point of recording, some of the songs had no finished vocals or lyrics by the time we went to the „studio“. Undertow was pretty much written in its entirety the day of recording. I just went outside, stood on the stairs and listened to the instrumentals of the song on loop until I had finished writing the vocals in my head, then went back inside and recorded it haha.
10. What are your plans for touring, and do you have any new material written?
Zmil: We’ve been playing quite a lot of one-off gigs this summer and I'm starting to get tired of the “old” material. The goal is definitely to finish our LP, release it and tour big time.
11. Tell us more about the message CAMO is sending. What kind of outcry do you hope listeners will spark with your combative anthems?
Zmil: Realizing we have far more in common than we think — that we are the majority. The rules are just pretty unfair. We are not alone in this, yet we must make the best of it without becoming completely alienated. Existence is painful, but it is all we have. Be kind to your close ones.
David: Punks And Skins United! LOL
Tyrannja: :D
12. Who are some of your peer bands that you enjoy playing and mating with?
Zmil: Haven’t been playing that many gigs with other bands far, but I always enjoy mating with the geezers and geezeresses from Vole, Koridor, Norms, Berosszulás, Tomáš Palucha, Bibione, Mižerija, idk…I’m curious about seeing two never hungarian bands called Láz and Gerinc live – I expect a lot from them!
Tyrannja: Although the shows with peers have been limited so far, playing festivals and befriending bands there has been great. The guys from Patrol come to mind, who we played at Destroy Vienna and Void Fest with. There seemed to be mutual support and kinship from the beginning. I‘m also excited to play with Vole and Spiritual Law soon, who have been supporters from the first second really and are fantastic bands of course.
Poison Johnny: Gotta agree with Anja. Haven’t been able to play with many peer bands yet, but making new friends at shows and in new places is one of the great things about playing in a band hehe.
13. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video from the scene have impressed you the most recently?
Zmil: Fuck dude, I think musically the Gerinc tape. The album art by Skeletom for swedish heavy weights Filth also rocks big time or the cover from David Serus for his band Cancer Void aaand a music vid? Bianca Krajčovičová of Hothouse did one for Peace Vaults and Hothouse as well with her super8 camera. She managed to catch the perfect atmosphere which matches the music. It’s something else.
David: Bomber 19 managed it perfectly to transfer the evil and nasty Raw Black Metal sound into the Oi! universe, even if we had Sump and Fangfoss before. In general I prefer the primitive „practice room“ sound from bands like Direct Threat, Combat Force or Reckless Aggression over faceless and boring digital productions without any character and dirt. As for recent bands I dig ARA’s sound a lot. Schnee’s stuff drags you into infinite hypnosis. Ultra Razzia always has the best album covers and shirt designs - it’s just insane and brutal as it gets. The RIXE music video is fun.
Tyrannja: In terms of music - Kringa, Ara, and Gates of Laundra from our immediate scene impress me to no end. Anything the people involved in these bands touch completely hits the spot for me. You can tell they have a background of listening to all kinds of music, which shows in the song-writing and sonic atmospheres they create. I think it‘s really special. When it comes to artworks, Cuero Negro‘s illustration and aesthetic choices totally blow my mind. You can tell he‘s a real nerd when it comes to that and is unbelievably talented too. Same goes for Serus. They‘re doing everything for everyone right now for a reason, that‘s for sure.
Poison Johnny: I’m gonna break the punk vibe here a bit, but I’ve been obsessed with this project called Safe Mind. Love the music videos as well. Coming back to punk, I’ve been absolutely shook by CICADA. The Wicked Dream album is a 10/10 banger, and seeing them live was a transcendental punk experience.
14. A music album, book, film, series, video game, tattoo studio that you recommend.
Zmil: Listen to Burial, Chief Keef the Chamelons and Mysticum; read the Neapolitan Saga by Elena Ferrante, watch the new King of the Hill season, wipe-out your homies in FIFA and get tattooed by Careless Lino in Vienna and Skeleton Warrior or Killed by Death in Prague.
David: Check the Modern Minds album out if you’re looking for Power Pop perfection. Never forget about Cold As Life’s „Born to land hard“, the meanest hardcore album of all times and worship Motörhead. Relax while watching Lady Snowblood on a rainy autumn evening, be a 70ies NY street thug and play Warriors on PS2 and check out Tiger And Dragon and Tattoo Power to get some proper ink in Vienna.
Poison Johnny: I’m a big noob sometimes and I have never seen sopranos. Just finished the second season and I’m absolutely in love with it.
Tyrannja: T.S.O.L. recently played in Vienna and that totally revived my love for them. Weathered Statues man, what an EP. As for books - as a girl in punk, read Viv Albertine‘s autobiography, that was a total game changer when I was 15 or so. And watch Wild At Heart by David Lynch for both a great and a horrible time - and a perfect soundtrack.
15. Why is it just Mozart whose balls are famous in Austria — not Falco’s? Could Falco’s balls ever reach that kind of fame, and how?
Zmil: Maybe Falco should’ve just got undressed at parties more often – like some other people…btw. do you know Ligma?
16. If you were stuck on a desert island for a month, who would you pick to keep you company — Steve Ignorant or Dave Vanian?
Zmil: Steve Ignorant, idk why but I imagine Dave Vanian being annoying as hell even though I don’t know much about him. I’d love to get some fruit with Steve and talk for hours on the beach. Maybe even start an acapella band haha.
David: Pig Champion.
Tyrannja: Well if that‘s where we‘re going I pick Greg Sage. I hear he lives in Arizona now and takes care of dogs. What a guy.
17. Is there someone on the local scene with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
Zmil: Sure! Michi Schnee from Ara, Absent From The Morning Headcount, Rosa Nebel, the people behind the tape labels Serpents Mouth, Ingen Framtid…
David: Yes, Marthynna from Der Blutharsch. I actually plan to interview her for my fanzine as well. She has a lot to tell about the fascinating story of Der Blutharsch, the rise of Death In June and the Neo Folk scene in general. And Alex Wank from Pungent Stench definitely has some crazy stories to tell as well, but unfortunately he is not a man of many words and prefers to be left alone I guess haha.
Tyrannja: All of the above. TT from Abigor too. Most scene old-heads in Vienna are relatively friendly but every interaction I‘ve had with that guy has been strange … In terms of newer bands, keep your eyes peeled for an upcoming death-doom band called Anguished!!
Poison Johnny: If you could get your hands on Pat Blasthill, that would be insane. He’s this older guy living in Vienna, but I guess he’s originally from Texas. I got his book, and he photographed a lot of the early 80s bands from Texas. Big fan of the stuff he did.
18. A motto/favorite quote or last advice to end with.
Zmil: Wixapol: “It’s nice to be important, but it’s more important to be nice.”
David: “Punks gonna be drunks”, Zmil The Bully
Poison Johnny: “The trees here are in misery, and the birds are in misery, and I don’t think they sing. They just screech in pain.” – Werner Herzog
Tyrannja: „Ideas are like fish. If you want to catch little fish, you can stay in shallow water. But if you want to catch the big fish, you‘ve got to go deeper“ - David Lynch (RIP king)
============================================================================
Links:
BANDCAMP: https://camopunk.bandcamp.com/album/combative-anthems-motivate-outcry
============================================================================
1. Kto ste, čo robíte a čo vás v týchto dňoch najviac zaujíma?
Zmil „The Bully“: Som Zmil „The Bully“ a nedávno som začal novú prácu ako cyklokuriér – doručujem zubné náhrady a laboratórne vzorky ľudských sekrétov. Keď mám čas, skúšam s kapelami, hrám florbal s inými českými bullymi a hillbillymi alebo sa venujem kickboxu, ale tiež rád jem a varím. Zaujímam sa o to, ako (úplne) neprísť o rozum v tomto svete a tiež o politiku v širšom zmysle.
David: Som Dave Dagger, hrám na bicie v Camo, spievam v Denim a popritom vydávam kazety a organizujem koncerty pod značkou No Fuss, ktorá začala ako fanzin a dúfam, že tretie číslo vyjde ešte predtým, než sa svet definitívne zrúti. Okrem toho pracujem ako freelancer vo filmovom priemysle, ale punk veci mi asi zaberajú väčšinu času.
Tyrannja: Som Anja alias Tyrannja. Oficiálne pracujem v second-hande a študujem dejiny umenia, ale v súčasnosti trávim veľa času na C.A.M.O. povinnostiach alebo pri hudobnom „umení“ – či už ide o plagáty na koncerty, pomoc s grafickým dizajnom alebo fotenie kapiel. Najmä experimentovanie s technikami tvorby plagátov a hľadanie či kreslenie motívov je momentálne rovnako zábavnou aj stresujúcou časťou môjho života.
Poison Johnny: Som Poison Johnny alias Johnny Bargeld. Momentálne pracujem v obchode s platňami, kde nájdete naše obľúbené nahrávky. Popritom veľa študujem a zaujímam sa o sociálne vedy. Rád varím dobré jedlá pre svojich blízkych. Okrem toho spolu s partnerkou a Bullym organizujem koncerty.
2. Predstavte kapelu našim čitateľom – kto je v zostave a aké má kto skúsenosti s hraním v iných kapelách?
C.A.M.O. sú Tyrannja na speve, Poison Johnny na gitare, Zmil „the Bully“ Pilnáček na base a David Dagger mlátiaci do bicích. Všetci máme slušné skúsenosti z iných kapiel ako Denim, Atom Womb, Autor, Pitva, Parasite Dreams či Ara, ale C.A.M.O. je to pravé – naše dieťa.
3. V januári 2025 ste vydali, ak sa nemýlim, debut – akú spätnú väzbu ste zatiaľ dostali a ako rôznorodé bolo publikum z hľadiska žánrov a subkultúr? Reagovala na album niektorá subkultúra obzvlášť pozitívne?
Zmil: Ohlasy z rôznych scén boli požehnané – punx, metalisti, goths aj skins spojení v (virtuálnom) pit. Je to tak trochu prirodzené, keďže máme k týmto scénam blízko. Dostali sme aj žiadosť prispieť skladbou na deathrockovú solidárnu kompiláciu pre PCRF a polievkovú kuchyňu v Gaze, čo ma potešilo, lebo mám pocit, že nie je až tak veľa deathrock kapiel, ktoré posielajú von akýkoľvek politický odkaz – ale možno sa mýlim. Tento štýl nás tiež dosť inšpiruje pri skladaní.
David: Ako hovorí Zmil, spätná väzba bola požehnaná, miestami až ohromujúca. Myslím, že fakt, že každý z nás pochádza z trochu iného punkového prostredia, je to, čo formuje náš zvuk a priťahuje freakov zo všetkých možných subkultúr. Najviac ma však teší pozitívna reakcia rôznych generácií. Vidíte mladých punkáčov v pite, ako si užívajú náš set a kupujú tričká, a zároveň nás sledujú starí punkrockeri v päťdesiatke či šesťdesiatke, ktorí zažili nástup kapiel ako Killing Joke, Joy Division, The Cure či Sisters Of Mercy priamo. Punk je fascinujúci.
Tyrannja: Úplne súhlasím. Naša lokálna scéna je dosť rozdelená podľa žánrov a subžánrov a veľa ľudí sa navzájom nemieša. To, že si v C.A.M.O. dokázalo nájsť spoločný menovateľ toľko ľudí naprieč spektrom, bolo skvelé vidieť.
Poison Johnny: Súhlasím s ostatnými. Čo fakt milujem na našich koncertoch, je, keď prídu old-school goths. Mám pocit, že s tou scénou sa nikto z nás bežne nestretáva, ale je super vidieť, že naša hudba oslovuje aj tradičnú gothickú komunitu.
4. Pýtam sa preto, lebo mi pozadie CAMO príde ako zaujímavá zmes anarcho-punku a dark punku/deathrocku – dvoch subžánrov s odlišným publikom a prístupom k hudbe a textom. Súhlasíte s týmto hodnotením a aké vplyvy ste každý priniesli do mixu?
Zmil: Vo všeobecnosti s tým hodnotením súhlasím – v podstate to bol pôvodný zámer, keď sme kapelu zakladali. Spomeniem pár vplyvov: Vex, takmer všetky skladby z kompilácií Killed by Deathrock I & II, Rudimentary Peni, Amebix a Zygote (!), Crisis, Warsaw, Killing Joke, Red Lorry Yellow Lorry a zo súčasných napríklad Koridor, Subdued, Diät, Institute, Sievehead, Constant Mongrel, Deluxxe, Straw Men Army, Carla Dal Forno…
David: Myslím, že naše vplyvy sú dosť očividné a Zmil pomenoval tie najdôležitejšie, aj keď mi tam chýba Joy Division, haha! A asi by som pridal aj Flock Of Seagulls. Na poslednej jazde v dodávke sme boli strašne po opici, pustili sme si jemný postpunk z 80. rokov na liečenie duše a zrazu zaznela skladba Only a Shadow od Cleaners From Venus. Dokonalá pesnička – a rovnaký vibe niekedy cítim aj v Johnnovej gitare. Neviem, či so mnou súhlasí.
Okrem očividného tam občas počujem aj malé šplechy 80s streetpunku/Oi!, napríklad Peter And The Testtube Babies, Blitz či Violators.
Tyrannja: Haha, ja som mala presne ten istý pocit, keď počas tej jazdy zaznela Only a Shadow! Nikto to síce nepovedal nahlas, ale mne ten moment zostal v pamäti. Keď som sa ku kapele pridala, nepoznala som konkrétne vplyvy, hoci som ich trochu cítila. Osobne som vtedy veľa počúvala 80s „post-punk“ (alebo ako to nazvať), ako Wipers, Gun Club či Wire – a tá emocionálna intenzita, ale aj popový cit pre skladby boli pre mňa veľmi prítomné. K tomu prístup k politickým textom kapely ako L.O.T.I.O.N., ako aj OG anarcho a crust kapely ako Amebix a Nausea na mňa veľmi vplývali.
Poison Johnny: Som fakt rád, že David spomenul Cleaners From Venus. Ten projekt úplne milujem. Nostalgický vibe Cleaners, Smiths či New Order je pre mňa silnou inšpiráciou, aj keď mám pocit, že sa niekedy nepretlačí dostatočne naplno. Vo všeobecnosti ale cítim, že medzi žánrami, ktoré si spomínal, sú určité podobnosti. Taká dystopická nálada, ktorá sa ukazuje v oboch, je niečo, čo sme sa snažili preniesť aj my.
5. Takže nakoniec – je CAMO len partia kamarátov s rôznymi vkusmi, ktorí chceli založiť kapelu, alebo je za tým viac?
Zmil: Povedal by som, že na viedenské pomery sú naše vkusy možno až prekvapivo podobné, ale stále dosť pestré. História C.A.M.O. začala tým, že John a ja sme sa roky snažili rozbehnúť spoločný projekt, ale každá skúška skončila frustráciou. Stále ten typický problém – nevedeli sme nič dokončiť a hlavne sa dohodnúť. Po pár pokusoch sme začali skúšať s bubeníkom (Fabio z Ganetta) a dali dokopy prvé náčrty skladieb – chceli sme to udržať ako trio, kde všetci spievame. Lenže John a ja sme počas skúšok viedli až príliš rozsiahle debaty o nápadoch a (myslíme si) Fabio stratil trpezlivosť a odišiel. John dostal perfektný nápad osloviť Davida, ktorého som predtým poznal cez jeho fanzin No Fuss. Prvá skúška prebehla perfektne, ale stále sme cítili, že niečo chýba a že nevieme zahrať a zaspievať tak, ako by sme chceli, takže Johnny navrhol prizvať Anju – čo pre mňa bolo jasné hneď, keďže sme sa už pred rokmi pri polopijatej debate bavili o našej záľube v 80s postpunku a industriále a skončilo to dohodou, že raz založíme projekt spolu.
Tyrannja: Pre mňa je stále veľká záhada, ako ich vôbec napadlo osloviť práve mňa, lebo som nikdy predtým nestála na čele kapely ani nespievala. Zo začiatku to bolo veľmi náročné, ale keď som nabrala viac sebavedomia, išlo to veľmi hladko. Čo sa týka zostavy ľudí alebo hudobného smerovania, nikdy som nemala pochybnosti – úprimne si myslím, že kapela stojí a padá s každým jedným členom.
Poison Johnny: Áno, pamätám si tú bolesť, keď sme sa s Dominikom snažili dokončiť skladby. Vždy to pôsobilo ako nápady, ktoré nikam nezapadajú. S príchodom Davida sa energia kapely úplne zmenila smerom k priamočiarejšiemu punku oproti snovým náladám, s ktorými sme pôvodne rátali. Anjine vokály boli OBROVSKÝm prínosom a priniesli špeciálny zvuk. Jej nápady a prístup sú veci, na ktoré by som nikdy neprišiel, a som nadšený, ako pracuje s melódiami.
6. Kapela sídli vo Viedni, ktorá je známa svojou undergroundovou scénou a rozmanitosťou subkultúr. Ako by ste zhodnotili viedenskú undergroundovú kultúru — je to centrum, kde si každý nájde svoje publikum a priestory na hranie, alebo sú veci komplikovanejšie?
Zmil: Vždy záleží na tom, s čím to porovnávaš (samozrejme, haha). Áno, je to centrum, kde si každý nájde to svoje, ale zároveň je to aj omnoho komplikovanejšie. Mal som ťažké časy nájsť si cestu k lokálnej DIY scéne, keď som sa v septembri 2016 presťahoval z Prahy, aj keď som už niektorých ľudí poznal a predtým som hrával vo Venster 99 alebo EKH. DIY punkové sub-scény (alebo akokoľvek to chceš nazvať) boli pred pár rokmi omnoho viac segregované v porovnaní s Prahou/Českom. To bol pre mňa veľký šok. Mal som pocit, že sa naozaj musím „dokazovať“ určitým gatekeeperom, aby ma prijali a dovolili mi organizovať koncerty či iné veci. Myslím, že gatekeeping nie je vždy zlý a chápem, prečo je v niektorých prípadoch potrebný, ale všetko má svoje hranice. Trvalo to asi 2 roky, kým sa našli prví ľudia, ktorí boli ochotní so mnou začať skúšať, haha. Boli to Dieter, Robert a Raphi, s ktorými som založil svoju prvú viedenskú kapelu s názvom Pitva. V poslednom čase sa veci výrazne zlepšili a aj ja to už neberiem tak fatalisticky – proste to je, ako to je.
David: Myslím, že na notoricky nahnevané, mizantropické a morbídne mesto, akým je Viedeň, si undergroundová scéna vedie dosť dobre a máme tu niekoľko skvelých miest a priestorov, kde sa dejú punkové, hardcorové, metalové a elektronické veci. Navyše je tu pomerne jednoduché a lacné zorganizovať koncert, čo je obrovské plus a absolútna nevyhnutnosť, ak má scéna prežiť. Zdá sa, že vo Viedni momentálne medzi mladšou generáciou prežíva veľký revival akoby v štýle 90s NYHC – s kopmi do vzduchu, two-step tancom a ťažkými riffmi. Zároveň sa objavuje veľa mladých nahnevaných punkových kapiel, ktoré prinášajú tú drsnejšiu stránku hardcore punku. Scéna sa hýbe a pre mládež je tu naozaj nádej. Okrem toho väčšina mojich kamarátov v neskorých 30-kach a 40-kach stále hrá v kapelách alebo sú nejakým spôsobom zapojení do punkových aktivít. Takže každý, kto si myslí, že punk je mŕtvy, je totálny idiot.
7. Vráťme sa k vášmu debutu — je tam šesť skladieb vrátane intra. Môžete nám povedať niečo o procese písania? Spomínate si na prvý riff alebo úryvok textu, ktorý vedome vznikol pod názvom ‘CAMO’? Kde a kedy sa to stalo?
Zmil: O procese písania sa viac rozpíšem v nasledujúcej otázke. A čo sa týka riffu – naozaj neviem – na názve kapely sme sa zhodli až krátko pred vydaním.
Poison Johnny: Pôvodne sme chceli ísť do názvu Camouflage, ktorý podľa mňa celkom vystihuje pocit mnohých ľudí žijúcich vo veľkom meste a hľadajúcich svoju identitu. No keďže už existuje legendárna nemecká new wave kapela Camouflage z 80-tych rokov, ktorej by sme sa nikdy nevyrovnali, nakoniec sme zakotvili pri C.A.M.O.
Tyrannja: Pamätám si, že mi o tom názve hovorili ešte predtým, ako som sa pridala do kapely, a prišlo mi to strašne vtipné, pretože tí druhí Camouflage sú dosť veľké meno. A čo sa týka písania – keď ma oslovili, aby som sa pridala, Jonny mi poslal nahrávky z prvých troch skladieb zo skúšobne a hneď som ich zbožňovala. Wreckage bola prvá skladba, ku ktorej som začala písať spev, pretože text aj melódia mi prišli úplne prirodzene hneď po vypočutí inštrumentálov. Niektoré piesne sú jednoducho také – akoby tie nápady už existovali a stačí po nich siahnuť.
8. Ako ľahko sa vám podarilo dokončiť zvyšok materiálu — a vznikal postupne, alebo v jednej či dvoch vlnách kreativity?
Zmil: Povedal by som, že skladby píšeme skôr postupne, začínajúc basovou linkou alebo gitarovou melódiou. Väčšinou sa snažíme pripraviť nejaké riffy spolu s Johnom, aby sme ich potom priniesli do skúšobne. David reaguje väčšinou veľmi rýchlo a presne chápe, čo je potrebné, rovnako ako Anja. John má výborný cit pre presné aranžmány, ktoré ale niekedy potrebujú čas dozrieť. Čo sa týka materiálu na vydanie – v lete 2023 sme už s iným bubeníkom vytvorili náčrty asi 4–5 skladieb. Po tom, čo sa pridali David a Anja, sme skladby spolu dokončili a napísali aj niektoré nové.
9. S akými problémami ste sa museli vysporiadať počas nahrávania a vydania albumu?
Zmil: Nahrávali sme so Schnee z Ara na Yamaha 8-track. Objavili sa drobné rušenia v podobe „zlých“ vstupov alebo signálov na mikrofónoch a trochu divné veci okolo vokálnych efektov, ale Šaman (Talk=Trouble) to zmixoval naozaj precízne a k našej maximálnej spokojnosti.
Tyrannja: No, aj keď väčšina, ak nie všetky inštrumentály boli hotové už pri nahrávaní, niektoré skladby ešte nemali dokončené vokály ani texty, keď sme išli do „štúdia“. Undertow som v podstate napísala celú v deň nahrávania. Vyšla som von, stála som na schodoch a stále dokola si púšťala inštrumentál, kým som si nedokončila text v hlave. Potom som vošla späť dnu a hneď to nahrala, haha.
10. Aké máte plány na koncertovanie a máte už napísaný nový materiál?
Zmil: Toto leto sme odohrali dosť veľa jednorazových koncertov a začínam byť unavený zo “starého” materiálu. Cieľ je jednoznačne dokončiť LP, vydať ho a poriadne vyraziť na turné.
11. Povedzte nám viac o posolstve, ktoré CAMO vysiela. Aký druh výkriku chcete, aby vaše bojovné hymny vyvolali u poslucháčov?
Zmil: Uvedomiť si, že máme oveľa viac spoločného, než si myslíme — že sme väčšina. Pravidlá sú jednoducho nespravodlivé. Nie sme v tom sami, ale musíme z toho vyťažiť maximum bez toho, aby sme sa úplne odcudzili. Bytie je bolestivé, ale je to jediné, čo máme. Buďte láskaví k svojim blízkym.
David: Punks and Skins United! LOL
Tyrannja: :D
12. Ktoré kapely z vašej „peer“ scény vás baví najviac stretávať a hrať s nimi?
Zmil: Zatiaľ sme neodohrali až tak veľa koncertov s inými kapelami, ale vždy si užívam stretká so starými pardálmi a pardálkami z Vole, Koridor, Norms, Berosszulás, Tomáš Palucha, Bibione, Mižerija, neviem… som zvedavý na dve maďarské kapely, ktoré som ešte nevidel naživo – Láz a Gerinc – očakávam od nich veľa!
Tyrannja: Aj keď bolo zatiaľ hraní s „kolegiálnymi“ kapelami málo, festivaly a nadväzovanie priateľstiev tam bolo skvelé. Napadnú ma chalani z Patrol, s ktorými sme hrali na Destroy Vienna a Void Fest. Už od začiatku tam bola vzájomná podpora a príbuznosť. Teším sa aj na hranie s Vole a Spiritual Law, ktorí nás podporovali od úplne prvého momentu a sú, samozrejme, fantastické kapely.
Poison Johnny: Musím súhlasiť s Anjou. Zatiaľ sme nemali veľa možností hrať s peers, ale spoznávanie nových priateľov na koncertoch a nových miestach je jedna z najlepších vecí na hraní v kapele hehe.
13. Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (obal albumu) a videoklip zo scény vás v poslednej dobe najviac zaujal?
Zmil: Do riti, kámo, hudobne asi kazeta od Gerinc. Obal od Skeletoma pre švédskych ťažkotonážnikov Filth je tiež veľká bomba, alebo obal od Davida Serusa pre jeho kapelu Cancer Void. A videoklip? Bianca Krajčovičová z Hothouse urobila jeden pre Peace Vaults a Hothouse na super8 kameru. Podarilo sa jej zachytiť dokonalú atmosféru, ktorá dokonale ladí s hudbou. Je to niečo úplne iné.
David: Bomber 19 to zvládli dokonale – preniesli zlý a hnusný Raw Black Metal sound do Oi! sveta, aj keď sme tu už mali Sump a Fangfoss. Celkovo preferujem primitívny „skúšobňový“ zvuk kapiel ako Direct Threat, Combat Force alebo Reckless Aggression pred bezpohlavnými a nudnými digitálnymi produkciami bez charakteru a špiny. Z novších kapiel ma veľmi baví zvuk ARA. Schneeho veci ťa stiahnu do nekonečnej hypnózy. Ultra Razzia má vždy najlepšie obaly albumov a dizajny tričiek – je to šialené a brutálne, ako len môže byť. Videoklip od RIXE je sranda.
Tyrannja: Čo sa týka hudby – Kringa, Ara a Gates of Laundra z našej momentálnej scény ma vždy dostanú. Všetko, čo títo ľudia robia, je pre mňa úplný zásah do čierneho. Je cítiť, že majú napočúvané všeličo, a to sa prejavuje v skladateľstve aj zvukových atmosférach, ktoré vytvárajú. Myslím, že je to naozaj špeciálne. Pokiaľ ide o artworky, ilustrácie a estetické voľby Cuero Negra ma úplne odpalili. Je vidno, že je to riadny nerd na tieto veci a neuveriteľne talentovaný. To isté platí aj o Serusovi. Niet divu, že momentálne robia všetko pre všetkých.
Poison Johnny: Trochu tu naruším punkovú líniu, ale som úplne posadnutý projektom Safe Mind. Milujem aj ich videoklipy. A čo sa týka punku, úplne ma odrovnala CICADA. Album The Wicked Dream je čistá 10/10 pecka a vidieť ich naživo bol transcendentálny punkový zážitok.
14. Hudobný album, kniha, film, seriál, videohra alebo tetovacie štúdio, ktoré odporúčate.
Zmil: Počúvaj Burial, Chief Keefa, The Chameleons a Mysticum; čítaj Neapolskú ságu od Eleny Ferrante, pozeraj novú sériu King of the Hill, roznes kamarátov vo FIFA a daj sa potetovať u Careless Lino vo Viedni alebo Skeleton Warrior či Killed by Death v Prahe.
David: Pusti si album od Modern Minds, ak hľadáš dokonalý power pop. Nikdy nezabudni na Cold As Life „Born to land hard“, najtvrdší hardcore album všetkých čias, a uctievaj Motörhead. Oddýchni si pri sledovaní Lady Snowblood počas daždivého jesenného večera, buď uličník zo 70s NY a hraj Warriors na PS2, a skoč do Tiger And Dragon a Tattoo Power po poriadne kérky vo Viedni.
Poison Johnny: Som niekedy poriadny noob a nikdy som nevidel Sopranovcov. Práve som dokončil druhú sériu a som úplne zamilovaný.
Tyrannja: Nedávno hrali vo Viedni T.S.O.L. a úplne to oživilo moju lásku k nim. Weathered Statues, človeče, aké EP. Čo sa týka kníh – ako dievča v punke – prečítajte si autobiografiu Viv Albertine, bola to pre mňa úplná životná zmena, keď som mala asi 15. A pozrite si Wild At Heart od Davida Lyncha – bude to zároveň skvelý aj hrozný zážitok – a dokonalý soundtrack.
15. Prečo sú v Rakúsku známe iba Mozartove gule — a nie Falcove? Mohli by Falcove gule niekedy dosiahnuť takú slávu a ako?
Zmil: Možno sa mal Falco častejšie vyzliekať na večierkoch – ako niektorí iní… mimochodom, poznáš Ligma?
16. Ak by ste uviazli na opustenom ostrove na mesiac, koho by ste si vybrali za spoločnosť — Stevea Ignoranta alebo Davea Vaniana?
Zmil: Stevea Ignoranta, neviem prečo, ale predstavujem si, že Dave Vanian by bol neskutočne otravný, aj keď o ňom vlastne veľa neviem. So Stevom by som rád zbieral ovocie a celé hodiny kecal na pláži. Možno by sme dokonca založili a capella kapelu, haha.
David: Pig Champion.
Tyrannja: Keď už ideme týmto smerom, vyberám Grega Sagea. Počula som, že teraz žije v Arizone a stará sa o psy. Aký týpek.
17. Je na lokálnej scéne niekto, s kým by ste si radi prečítali rozhovor v Jablká ďaleko od stromu?
Zmil: Jasné! Michi Schnee z Ara, Absent From The Morning Headcount, Rosa Nebel, ľudia stojaci za tape labelmi Serpents Mouth, Ingen Framtid…
David: Áno, Marthynna z Der Blutharsch. Vlastne ju plánujem vyspovedať aj pre svoj fanzin. Má veľa čo povedať o fascinujúcej histórii Der Blutharsch, vzostupe Death In June a neo-folkovej scéne celkovo. A Alex Wank z Pungent Stench by určite mal tiež šialené historky, ale bohužiaľ nie je veľmi zhovorčivý a radšej má pokoj, myslím haha.
Tyrannja: Všetko vyššie uvedené. TT z Abigor tiež. Väčšina starých hláv na viedenskej scéne je relatívne priateľská, ale každá moja interakcia s týmto chlapíkom bola zvláštna… Z novších kapiel si určite všímajte chystanú death-doom kapelu Anguished!!
Poison Johnny: Keby sa ti podarilo dostať k Patovi Blasthillovi, to by bolo šialené. Je to starší chlapík, čo žije vo Viedni, ale myslím, že pôvodne je z Texasu. Mám jeho knihu a fotil veľa kapiel z Texasu v ranných 80s. Som veľký fanúšik toho, čo spravil.
18. Motto/obľúbený citát alebo posledná rada na záver.
Zmil: Wixapol: „Je fajn byť dôležitý, ale dôležitejšie je byť fajn.“
David: „Punks gonna be drunks“, Zmil The Bully
Poison Johnny: „Stromy sú tu v agónii a vtáky sú v agónii, a nemyslím si, že spievajú. Len vrieskajú od bolesti.“ – Werner Herzog
Tyrannja: „Nápady sú ako ryby. Ak chceš chytať malé rybky, zostaň v plytkej vode. Ale ak chceš uloviť veľkú rybu, musíš ísť hlbšie.“ – David Lynch (RIP king)
No comments:
Post a Comment