1. Hi, can you introduce yourselves? Who are you, what do you do, and what's been keeping you busy or inspiring you lately?
A: Hello, Our names are Johan and Ali and together we are Aetere. At the moment we’re busy rehearsing. We've got a third person in the band, Geoff, a longtime friend of ours who’s gonna play guitar during the live performances.
2. Théogonie strikes me as a deeply philosophical and occult record. Looking at the tracklist — Ténébrisme → Galea → Cilice → Thanatos → Innocence → Eudaimonia — I get the impression of a certain lifecycle or progression of existence. Do these six songs represent stages of some kind of initiation or transformation? If so, can you describe these milestones for our readers?
A: There’s not a chronological or narrative thread linking the songs, but rather they share a central theme, which is the search of the divine within men (intended as human). The title “Théogonie”, the birth of the God, represent this search transposed on the mortal realm.
3. Alice, I've read that you've studied Thelemic Mysteries and Ceremonial Magick, but also the work of French occultist Éliphas Lévi. How does Crowley's work connect with that of earlier French occultists? What ideas do these esoteric traditions share, and how have they inspired the lyrics and music of AETERE?
A: I am a Thelemite, so everything I do is naturally sourced from this system, all of my music (especially my solo project Ailise Blake), as well as the themes of Théogonie. Crowley’s work and Thelema, by consequence, share beliefs with and represent a continuity of such practitioners and occult practices, if you’re looking for French ones i could suggest Papus.
The search for the divine knowledge, understood as “gnosis” is the common denominator, the “thread” linking the western esotericism. Since the search of the divine is a cornerstone in Thelema, it has influenced all my lyrics in Théogonie.
4. Do you explore these subjects through other artistic forms or projects as well? If so, how do those approaches differ from what you do with AETERE?
A: As I mentioned previously, my solo project Ailise Blake is a direct work within the Work. I wrote my last album “Soave” as an “ode” to this particular Magickal System called Ordo Templi Orientis, it is very personal and it is a concept album. It is different from Aetere, because Aetere isn’t me alone and it is the result of the connection between Johan and I. The approach is different, because to write alone demands another kind of concentration.
5. France has an extraordinarily rich occult history, from Éliphas Lévi onward. Are there particular French esoteric figures, movements or places that have influenced you personally? And does Bordeaux itself have any occult history that has somehow entered the world of AETERE?
A: Papus, Rabelais, Jacques de Molay are all French Saints in the Ecclesia Gnostica Catholica and they influence constantly, with their heritage, my studies. Bordeaux has a lot of esoteric and masonic history in itself, but to me it was “home”, and it brought Aetere to life. We were there at the perfect time.
6. I understand that the Bordeaux scene you came from has undergone quite a transformation. Johan described the period when Théogonie was written as “the end of an era”, with rehearsal space being lost to redevelopment and other places closing. What happened to that community? Was it simply the natural evolution of a city and its scene, or do you see broader economic and commercial pressures gradually destroying spaces for independent art? Is the same thing happening elsewhere in France?
J: It’s happening everywhere in the world !
Economic pressure and the consequential high prices of rental spaces in city centers pushes people to move outside the city.
You can now see gentrification of the suburbs, after gentrification of the city center. It’s infinite. I lived in Bordeaux for 25 years. At that time we had plenty of cool venues inside the city, squats, rehearsal spaces… Now everything is closed ah ah & most of my friends moved outside of the city. Friendships remain, there’s still a bunch of friends there but without any new alternate spaces it’s hard to maintain a real scene & bring some fresh blood :)
The same thing happened in Marseille, Paris… I now live in Paris and for 8 years I’ve seen the cool places moving from Paris to Montreuil.
7. Does Théogonie carry any of that melancholy — perhaps even the feeling of losing a battle with the modern world — or do you see the album as something much more personal?
A: Aetere isn’t a cheerful listen, and of course it’s personal. All the music i write is deeply personal. Galea, for example, is a song I wrote for my best friend who lives far away. Composition wise, my guitars are always melancholic, and Johan’s machines and synths are as well, that's how we write but we don’t fixate ourselves with themes or concepts, we just jam and what comes out comes out.
8. There's doom in AETERE, but I also hear music that seems to owe something to post-punk and shoegaze. What are your main musical inspirations from both the doom and non-doom worlds?
A: I always say that we don’t play doom. People define Aetere as “ doomgaze” and I find it fitting, because we were heavily inspired by bands such as My Bloody Valentine, Slowdive, Joy Division or Lycia ... My guitars as well my vocals have little to do with doom metal. That said, we like heavy music and heavy riffs, so we’re with one foot in the doom and another foot in the gaze of it all.
J: I’ve always listened to a lot of different music, from goth to experimental stuff via metal or electronic music. I would say my main musical inspiration would be Joy Division / My bloody valentine / old Neurosis / Old man gloom…
9. Most of Théogonie was created between 2017 and 2019, yet the album only appeared in 2026. When you finally returned to this material years later, did you still recognise yourselves in it? Was there ever a temptation to rewrite it through the eyes and experiences of the people you had become in the meantime?
A: I’ve always loved this album. Every time I’ve listened to it, I felt sad that it wasn’t released in a physical format. If these weren’t our songs I would have listened to them all the time anyway. I’ve never wanted to change anything about Théogonie except make the mixing better. It never felt old to me.
10. Why did you choose doom as your artistic language? Is there something that doom can express — emotionally, physically or spiritually — better than other forms of music?
A: We didn't choose doom, because we don’t play doom. We like heavy music, but we’re not restrained in one genre. However, we both love doom
J: It happened by accident :) We just wanted to play heavy music.
11. What are you ultimately trying to achieve with AETERE's sound? Which elements are essential to creating that effect — guitar riffs, bass frequencies, synthesizer drones, or Alice's ethereal vocals, which sometimes seem to function almost as another buried texture rather than a traditional lead vocal?
A: As for all my projects (Macabre, Ailise Blake) I treat the vocals as another instrument. I don’t care about “cleanliness”, what I want is to give the impression of singing underwater. It has to be like a texture, a stratification, and when needed it has to be heard. Just like you would do with a guitar. The guitars are raw and distorted, my guitar of choice for Aetere is a double cut Gretsch semi acoustic.The essential will always be a germanium triangle muff with a long reverb. The basics. The repetition, the heaviness, the length, are all essential keys to construct our songs.
12. Alice, elsewhere you answered a question about what inspires you to write with a single word: “Pain.” Do you need pain to create, or can creating music actually destroy or transform some of that pain? And can you relate to the line from Saint Maud: “Never waste your suffering”?
A: I think the pain of living is the key to igniting the machine of creation. Not very often people write about happy moments and if they do, they very rarely write songs about them. Happiness is volatile, isn’t always relatable and happiness doesn’t need to be explained or exteriorized, isn’t something that needs to be shown to be comprehended. Pain is different. We write about pain because there’s an atavistic need to be held and to be supported… Sometimes you just need to scream to the world about how shitty life can be. And that’s how I usually create songs .
13. Théogonie deals with gods, mortality and transcendence, yet Galea is essentially about friendship and distance. Is the “divine” you're searching for on this album ultimately something that can be found in very ordinary human relationships rather than somewhere supernatural?
A: Yes, it is a song that talks about a personal relationship, a very ordinary human relationship.The man in itself is divine. And you can reach knowledge only by experiencing life. So yes, very ordinary human relationships and experiences are what build part of that knowledge and are essentials to the quest for the divine spark.
14. AETERE began as a very self-contained dialogue between two people, but Geoffroy Laporte from Jessica93 has now joined on guitar. Why Geoffroy, and what can a third person bring to music that was originally created entirely between Alice and Johan?
A: Geoff joined the band so that we can play live. He is very talented and we love his project Jessica93. He has the freedom to rearrange all my guitars and to write what he wants for the live shows, I don’t want for him to be restrained into following a riff…. Also our composition style is similar, we both are very melancholic people. I can’t play bass and guitar and sing, so we needed someone to help us on stage. Composition wise, we’re still Johan and I, I still write guitars, bass and vocals, Johan is still on bass and machines…. But who knows, things can change.
15. Does Geoffroy joining mean that AETERE is becoming a proper live band rather than remaining primarily a studio project? And could you imagine bringing AETERE to Central Europe at some point?
A: Exactly, Geoff joined the band so that we can play live. It is still a bit early to talk about live gigs, but in 2027 we would like to start playing. Central Europe is my favorite part of Europe (Slovakia , Romania and Czech Republic in particular), so I really hope we will play there.
16. AETERE existed for almost nine years before we finally heard the first album. Do you already have an idea of what the next one might sound like — and are you going to make us wait another nine years for it?
A: Johan and I are very chilled-out people. The album was written between 2017 and 2019, but we put the project to rest for a while because we moved from Bordeaux, and then life happened: I started Ailise Blake and Johan is a busy person with his job, Lacustre and Year of No Light. But with Geoff on board with us now and a physical record on hand (courtesy of Argonauta Record), the project feels much more concrete and I don’t think we’ll take another 9 years to release new music.
17. When interviewing French artists, I've noticed a surprisingly strong connection to French cinema. Which periods, directors or films from French cinema do you particularly enjoy, and what would you recommend to someone who wants to explore it further?
J: I don’t really like French cinema. Most of the cinema I like is from abroad. Some I like :
- La traque from Serge Leroy 1975 (that inspired Calvaire by Fabrice Du Welz in 2004).
- Movies from Yves Boisset (Dupont Lajoie, Le prix du danger…)
- La jetée from Chris Marker 1962
- Oranges Sanguines from Jean Christophe Meurisse 2021
18. Do you think music cassettes still matter?
A: Hell yeah. With petrol prices skyrocketing making vinyl a luxury item, cassettes keep their vintage feel and remain a great way to listen to music (If you're looking for gorgeous tapes, take a look at the label “Fiadh Productions”—I would love to own all of them). They are cheaper than vinyl to both produce and buy, making them a nice way to support a band. I only listen to cassettes in my car, and my first Ailise Blake release was actually on tape. I own several stereo tapes, and I still have my Walkman.
J: Of course I released all of my albums with my solo project Lacustre on cassettes! The sound of the tape is so warm. Definitely one of the best sounding reproduction system.
19. Where is the line beyond which the use of AI becomes unacceptable to you as artists?
J: I just see it as a tool, as long as it can make you gain some time, it’s okay. But when you see music totally composed usurping other artists it’s unacceptable.
20. Are you familiar with any occult stories, traditions or personalities from Central Europe — Slovakia or the Czech Republic in particular?
J: Not too much. I think the only one I know is from the movie Marketa Lazarová by František Vláčil.
I was introduced to this beautiful movie by the Czech band Lvmen who were using images on their live show.
21. What are you listening to, reading and watching these days?
A: I’m reading “Sharp Objects” of G. Flynn at the moment, it is a beautiful novel. I'm listening to Jason Molina a lot and I don't have tv, but i love video games and cinema, so I watched the last Resident Evil and I really liked it.
J: I’m always listening to a lot of different music. Right now, I’m listening to the last Colombey album “Les yeux fermés”. Yesterday I discovered Lutèce Lockness (sounding like a medieval female version of Coil!) & I’m really happy to discover her on stage next thursday opening for the reformation of cult french band The Dreams.
I also listened a lot to Qual & Psyche last week as I went to see them. Apart from it last records I really enjoyed are the new Telescopes, Useless Eaters, Lustmord, Ultha, Krallice, Gnod, Runemagick and the new Skyjoggers (best band I’ve seen live recently).
22. Who should I interview next on JDØS?
J: Any band you enjoy :)
23. And to finish this properly: a motto, message, insult, recommendation or completely useless piece of advice for the readers?
J: Don’t believe the hype!
1. Ahojte, mohli by ste sa predstaviť? Kto ste, čo robíte a čo vás v poslednom čase najviac zamestnáva alebo inšpiruje?
A: Ahojte, voláme sa Johan a Ali a spolu tvoríme Aetere. Momentálne sa venujeme najmä skúšaniu. V kapele máme aj tretieho človeka, Geoffa, nášho dlhoročného kamaráta, ktorý bude počas živých vystúpení hrať na gitare.
2. Théogonie na mňa pôsobí ako hlboko filozofický a okultný album. Pri pohľade na zoznam skladieb — Ténébrisme → Galea → Cilice → Thanatos → Innocence → Eudaimonia — mám dojem, že predstavujú určitý životný cyklus alebo postupný vývoj existencie. Reprezentuje týchto šesť skladieb jednotlivé fázy nejakej iniciácie alebo transformácie? Ak áno, mohli by ste našim čitateľom priblížiť tieto míľniky?
A: Skladby nie sú prepojené chronologickou ani príbehovou líniou. Spája ich skôr ústredná téma, ktorou je hľadanie božského princípu v človeku.
Samotný názov Théogonie, teda zrodenie Boha, predstavuje toto hľadanie prenesené do smrteľného, ľudského sveta.
3. Alice, čítal som, že si študovala thelémske mystériá a ceremoniálnu mágiu, ale aj dielo francúzskeho okultistu Éliphasa Léviho. Ako súvisí Crowleyho učenie s tvorbou starších francúzskych okultistov? Aké myšlienky majú tieto ezoterické tradície spoločné a ako inšpirovali texty a hudbu AETERE?
A: Som nasledovníčkou thelémy, takže všetko, čo robím, prirodzene vychádza z tohto systému. Platí to pre všetku moju hudbu (obzvlášť pre môj sólový projekt Ailise Blake), ako aj pre témy albumu Théogonie.
Crowleyho dielo, a tým pádom aj theléma, zdieľa určité presvedčenia s predchádzajúcimi okultnými praktikmi a tradíciami a zároveň predstavuje ich pokračovanie. Ak hľadáš konkrétne francúzskych predstaviteľov, odporučila by som napríklad Papusa.
Hľadanie božského poznania, chápaného ako „gnóza“, je spoločným menovateľom, akousi niťou, ktorá prepája západný ezoterizmus.
Keďže hľadanie božského princípu patrí medzi základné piliere thelémy, ovplyvnilo všetky moje texty na albume Théogonie.
4. Skúmaš tieto témy aj prostredníctvom iných umeleckých foriem alebo projektov? Ak áno, v čom sa tieto prístupy líšia od toho, čo robíš v AETERE?
A: Ako som už spomenula, môj sólový projekt Ailise Blake je priamou súčasťou Veľkého diela (The Work).
Svoj posledný album Soave som napísala ako akúsi „ódu“ na konkrétny magický systém nazývaný Ordo Templi Orientis. Je to veľmi osobná nahrávka a zároveň koncepčný album.
Od Aetere sa líši tým, že Aetere nie som len ja sama. Je výsledkom spojenia medzi mnou a Johanom.
Aj samotný prístup k tvorbe je odlišný, pretože komponovanie osamote si vyžaduje iný druh sústredenia.
5. Francúzsko má mimoriadne bohatú okultnú históriu, počnúc Éliphasom Lévim. Existujú nejaké konkrétne osobnosti francúzskeho ezoterizmu, hnutia alebo miesta, ktoré ťa osobne ovplyvnili? A má samotné Bordeaux nejakú okultnú históriu, ktorá sa určitým spôsobom premietla do sveta AETERE?
A: Papus, Rabelais a Jacques de Molay sú všetci francúzski svätci v rámci Ecclesia Gnostica Catholica a ich odkaz neustále ovplyvňuje moje štúdium.
Samotné Bordeaux má bohatú ezoterickú a slobodomurársku históriu, ale pre mňa bolo predovšetkým „domovom“. A práve tam sa zrodili Aetere. Boli sme tam v tom správnom čase.
6. Pokiaľ tomu správne rozumiem, scéna v Bordeaux, z ktorej ste vzišli, prešla pomerne výraznou premenou. Johan opísal obdobie, keď vznikal Théogonie, ako „koniec jednej éry“. Prišli ste o skúšobňu kvôli developerskej výstavbe a zatvárali sa aj ďalšie priestory. Čo sa stalo s touto komunitou? Išlo jednoducho o prirodzený vývoj mesta a jeho scény, alebo za tým vidíš širšie ekonomické a komerčné tlaky, ktoré postupne ničia priestory pre nezávislé umenie? Deje sa niečo podobné aj inde vo Francúzsku?
J: Deje sa to všade na svete!
Ekonomický tlak a s ním súvisiace vysoké ceny prenájmov v centrách miest vytláčajú ľudí na ich okraj.
Dnes už môžeme sledovať gentrifikáciu predmestí po tom, čo prebehla gentrifikácia mestských centier. Je to nekonečný proces.
V Bordeaux som žil 25 rokov. Vtedy sme mali priamo v meste množstvo skvelých koncertných priestorov, squatov, skúšobní... Dnes je už všetko zatvorené, haha, a väčšina mojich kamarátov sa odsťahovala z mesta.
Priateľstvá zostali, stále tam žije zopár kamarátov, ale bez nových alternatívnych priestorov je ťažké udržať skutočnú scénu pri živote a prilákať do nej čerstvú krv. :)
To isté sa stalo v Marseille, Paríži...
Teraz žijem v Paríži a za posledných osem rokov som sledoval, ako sa všetky zaujímavé miesta postupne presúvajú z Paríža do Montreuil.
7. Nesie v sebe Théogonie aj niečo z tejto melanchólie – možno dokonca pocit prehratého boja s moderným svetom – alebo vnímate album ako niečo oveľa osobnejšie?
A: Aetere rozhodne nie sú veselá hudba a, samozrejme, je to osobné. Všetka hudba, ktorú píšem, je hlboko osobná.
Napríklad Galea je skladba, ktorú som napísala pre svojho najlepšieho priateľa, ktorý žije ďaleko odo mňa.
Čo sa týka samotnej kompozície, moje gitary sú vždy melancholické a rovnako to platí aj pre Johanove mašiny a syntetizátory. Takto jednoducho tvoríme.
Neupíname sa však na konkrétne témy alebo koncepty. Jednoducho spolu jamujeme a nechávame hudbu prirodzene plynúť. Čo z toho vznikne, to vznikne.
8. V hudbe AETERE počujem doom, ale aj výrazné vplyvy post-punku a shoegaze. Aké sú vaše hlavné hudobné inšpirácie, či už zo sveta doomu, alebo mimo neho?
A: Vždy hovorím, že nehráme doom.
Ľudia označujú Aetere ako „doomgaze“ a toto pomenovanie mi pripadá výstižné, pretože nás výrazne ovplyvnili kapely ako My Bloody Valentine, Slowdive, Joy Division alebo Lycia...
Moje gitary aj vokály majú s doom metalom len veľmi málo spoločného.
Na druhej strane máme radi tvrdú hudbu a ťažké riffy, takže jednou nohou stojíme v doome a druhou v tom celom „gaze“ svete.
J: Vždy som počúval množstvo rôznorodej hudby, od gotiky cez experimentálne veci až po metal a elektronickú hudbu.
Povedal by som, že mojimi hlavnými hudobnými inšpiráciami sú Joy Division, My Bloody Valentine, starí Neurosis a Old Man Gloom...
9. Väčšina albumu Théogonie vznikla medzi rokmi 2017 a 2019, no album vyšiel až v roku 2026. Keď ste sa po rokoch k tomuto materiálu konečne vrátili, spoznávali ste v ňom ešte sami seba? Nelákalo vás niekedy prepísať ho očami a skúsenosťami ľudí, ktorými ste sa medzitým stali?
A: Tento album som vždy milovala.
Zakaždým, keď som si ho vypočula, bolo mi ľúto, že nevyšiel na fyzickom nosiči.
Keby to neboli naše vlastné skladby, aj tak by som ich neustále počúvala.
Nikdy som na Théogonie nechcela nič meniť, okrem zlepšenia mixu. Nikdy mi nepripadal zastaraný.
10. Prečo ste si ako svoj umelecký jazyk zvolili práve doom? Dokáže podľa vás doom vyjadriť niečo – emocionálne, fyzicky alebo duchovne – lepšie než iné hudobné žánre?
A: Doom sme si nevybrali, pretože doom nehráme.
Máme radi tvrdú hudbu, ale nenechávame sa obmedzovať jediným žánrom. Obaja však doom milujeme.
J: Vzniklo to úplnou náhodou. :) Jednoducho sme chceli hrať tvrdú hudbu.
11. Čo sa vlastne snažíte dosiahnuť zvukom AETERE? Ktoré prvky sú nevyhnutné na vytvorenie tejto atmosféry – gitarové riffy, basové frekvencie, monotónne plochy syntetizátorov alebo Alicine éterické vokály, ktoré niekedy pôsobia skôr ako ďalšia vrstva zvuku ukrytá v pozadí než ako tradičný hlavný spev?
A: Tak ako vo všetkých mojich projektoch (Macabre, Ailise Blake), aj tu pristupujem k vokálom ako k ďalšiemu hudobnému nástroju.
Nezáleží mi na „čistote“ zvuku. Chcem vytvoriť dojem, akoby som spievala pod vodou. Hlas musí fungovať ako textúra, ako jedna z vrstiev zvuku, a keď je to potrebné, musí vystúpiť do popredia. Presne tak, ako by si pracoval s gitarou.
Gitary sú surové a skreslené. Mojou gitarou pre Aetere je poloakustická Gretsch s dvojitým výrezom (double cut).
Základom je pre mňa vždy fuzz Germanium Triangle Muff s dlhým reverbom. To sú úplné základy.
Opakovanie, ťažoba a dĺžka skladieb sú ďalšími nevyhnutnými prvkami, na ktorých staviame našu hudbu.
12. Alice, v jednom z predchádzajúcich rozhovorov si na otázku, čo ťa inšpiruje k tvorbe, odpovedala jediným slovom: „Bolesť.“ Potrebuješ bolesť na to, aby si dokázala tvoriť, alebo môže samotná tvorba hudby časť tejto bolesti zničiť či premeniť na niečo iné? A stotožňuješ sa s výrokom z filmu Saint Maud: „Nikdy nepremárni svoje utrpenie“?
A: Myslím si, že bolesť zo samotného života je kľúčom, ktorý uvádza do pohybu mechanizmus tvorby.
Ľudia nepíšu o šťastných chvíľach príliš často, a aj keď o nich píšu, len zriedkakedy z nich vznikajú piesne.
Šťastie je prchavé, nie vždy sa s ním dokážeme stotožniť a nepotrebuje vysvetlenie ani vonkajšie vyjadrenie. Nie je to niečo, čo musíme ukazovať ostatným, aby to dokázali pochopiť.
Bolesť je iná.
Píšeme o bolesti, pretože v nás existuje akási pradávna, hlboko zakorenená potreba, aby nás niekto objal a poskytol nám oporu.
Niekedy jednoducho potrebuješ vykričať do sveta, aký posratý dokáže život byť.
A presne takto zvyčajne vznikajú moje skladby.
13. Théogonie sa zaoberá bohmi, smrteľnosťou a transcendenciou, no skladba Galea je v podstate o priateľstve a vzdialenosti. Je teda to „božské“, ktoré na albume hľadáte, napokon niečím, čo možno nájsť v úplne obyčajných ľudských vzťahoch, a nie niekde v nadprirodzenom svete?
A: Áno, je to skladba o osobnom vzťahu, o úplne obyčajnom ľudskom vzťahu.
Človek je sám osebe božský. A poznanie možno dosiahnuť jedine prostredníctvom prežívania života.
Takže áno, aj celkom obyčajné ľudské vzťahy a skúsenosti sú súčasťou toho, čo toto poznanie vytvára. Sú nevyhnutné pri hľadaní božskej iskry.
14. AETERE vznikli ako veľmi uzavretý dialóg medzi dvoma ľuďmi, no teraz sa k vám na gitare pridal Geoffroy Laporte z Jessica93. Prečo práve Geoffroy a čo môže tretí človek priniesť do hudby, ktorá pôvodne vznikala výlučne medzi Alice a Johanom?
A: Geoff sa k nám pridal preto, aby sme mohli koncertovať.
Je mimoriadne talentovaný a jeho projekt Jessica93 milujeme.
Má úplnú slobodu prearanžovať všetky moje gitarové party a vytvoriť si pre živé vystúpenia čokoľvek, čo bude chcieť. Nechcem ho obmedzovať tým, že by musel len presne nasledovať nejaký riff.
Navyše máme podobný spôsob komponovania. Obaja sme veľmi melancholickí ľudia.
Ja nedokážem súčasne hrať na basgitare, gitare a spievať, takže sme potrebovali niekoho, kto nám pomôže na pódiu.
Čo sa týka samotnej tvorby, stále sme to Johan a ja. Naďalej píšem gitarové a basové party aj vokály, Johan sa stále venuje basgitare a elektronickým mašinám...
Ale ktovie, veci sa môžu zmeniť.
15. Znamená Geoffroyov príchod, že sa AETERE postupne menia na plnohodnotnú koncertnú kapelu a nezostanú už predovšetkým štúdiovým projektom? A vedeli by ste si predstaviť, že by ste niekedy priviezli AETERE aj do strednej Európy?
A: Presne tak. Geoff sa k nám pridal preto, aby sme mohli hrať naživo.
Na rozprávanie o konkrétnych koncertoch je ešte trochu skoro, ale v roku 2027 by sme chceli začať koncertovať.
Stredná Európa je mojou najobľúbenejšou časťou Európy, najmä Slovensko, Rumunsko a Česká republika, takže naozaj dúfam, že si tam zahráme.
16. AETERE existovali takmer deväť rokov, kým sme sa konečne dočkali prvého albumu. Máte už predstavu, ako by mohol znieť ten ďalší? A necháte nás naň čakať ďalších deväť rokov?
A: Johan a ja sme veľmi pohodoví ľudia, ktorí sa nikam príliš neponáhľajú.
Album vznikal medzi rokmi 2017 a 2019, ale potom sme projekt na istý čas odložili, pretože sme sa odsťahovali z Bordeaux.
A následne do toho vstúpil život. Ja som rozbehla Ailise Blake a Johan má veľa povinností v práci, ako aj v projektoch Lacustre a Year of No Light.
Teraz, keď je s nami Geoff a konečne máme v rukách aj fyzickú nahrávku (vďaka vydavateľstvu Argonauta Records), pôsobí celý projekt oveľa konkrétnejšie a reálnejšie.
Nemyslím si preto, že na vydanie ďalšej hudby budeme potrebovať ďalších deväť rokov.
17. Pri rozhovoroch s francúzskymi umelcami som si všimol prekvapivo silné prepojenie s francúzskou kinematografiou. Ktoré obdobia, režisérov alebo filmy francúzskej kinematografie máte obzvlášť radi a čo by ste odporučili niekomu, kto by ju chcel bližšie spoznať?
J: Francúzsku kinematografiu vlastne veľmi nemusím. Väčšina filmov, ktoré mám rád, pochádza zo zahraničia. Ale niekoľko francúzskych filmov sa mi páči:
La Traque (1975) od Sergea Leroya, ktorý inšpiroval film Calvaire (2004) Fabricea Du Welza.
Filmy Yvesa Boisseta (Dupont Lajoie, Le Prix du danger...).
La Jetée (1962) od Chrisa Markera.
Oranges sanguines (2021) od Jeana-Christopha Meurissea.
18. Myslíte si, že hudobné kazety majú ešte stále význam?
A: Do pekla, jasné!
Keďže ceny ropy prudko rastú a vinyl sa stáva luxusným tovarom, kazety si zachovávajú svoj retro charakter a stále predstavujú skvelý spôsob počúvania hudby.
(Ak hľadáte nádherné kazety, pozrite sa na vydavateľstvo Fiadh Productions. Najradšej by som ich mala všetky!)
Ich výroba aj kúpa sú lacnejšie než pri vinyle, takže predstavujú príjemný spôsob, ako podporiť kapelu.
V aute počúvam výlučne kazety a moja prvá nahrávka Ailise Blake vyšla práve na kazete.
Vlastním niekoľko kazetových stereosystémov a stále mám aj svoj Walkman.
J: Samozrejme! Všetky albumy svojho sólového projektu Lacustre som vydal na kazetách!
Zvuk magnetofónovej pásky je taký teplý. Rozhodne ide o jeden z najlepšie znejúcich spôsobov reprodukcie hudby.
19. Kde je pre vás ako umelcov hranica, za ktorou sa používanie umelej inteligencie stáva neprijateľným?
J: Vnímam ju jednoducho ako nástroj. Pokiaľ ti dokáže ušetriť čas, je to v poriadku.
Ale keď vidíš hudbu kompletne vytvorenú umelou inteligenciou, ktorá si privlastňuje tvorbu iných umelcov, je to neprijateľné.
20. Poznáte nejaké okultné príbehy, tradície alebo osobnosti zo strednej Európy, predovšetkým zo Slovenska alebo Českej republiky?
J: Nie veľmi. Myslím si, že jediné, čo poznám, pochádza z filmu Marketa Lazarová od Františka Vláčila.
K tomuto nádhernému filmu ma priviedla česká kapela Lvmen, ktorá počas svojich koncertov používala zábery z neho.
21. Čo v poslednom čase počúvate, čítate a pozeráte?
A: Momentálne čítam Sharp Objects (Ostré predmety) od Gillian Flynnovej. Je to nádherný román.
Veľa počúvam Jasona Molinu a nemám televízor, ale milujem videohry a kinematografiu, takže som si pozrela posledný Resident Evil a veľmi sa mi páčil.
J: Neustále počúvam množstvo rôznorodej hudby.
Momentálne počúvam najnovší album Colombey s názvom Les yeux fermés.
Včera som objavil Lutèce Lockness (znie ako stredoveká ženská verzia Coil!) a veľmi sa teším, že ju budúci štvrtok uvidím naživo. Bude predskakovať znovuobnovenej kultovej francúzskej kapele The Dreams.
Minulý týždeň som tiež veľa počúval Qual & Psyche, keďže som bol na ich koncerte.
Okrem toho ma z posledných nahrávok veľmi zaujali nové albumy The Telescopes, Useless Eaters, Lustmord, Ultha, Krallice, Gnod, Runemagick a novinka od Skyjoggers (najlepšia kapela, akú som v poslednom čase videl naživo).
22. Koho by som mal najbližšie vyspovedať pre JDØS?
J: Akúkoľvek kapelu, ktorá sa ti páči. :)
23. A aby sme to poriadne zakončili: motto, odkaz, urážka, odporúčanie alebo úplne zbytočná rada pre čitateľov?
J: Neverte tomu humbuku okolo!
