The first thing that hits you when listening to Demonic-Eyed is the intensity of sound. Like, you know right away that this is an “in-your-face” kind of band that is confrontational on all fronts.
Their latest release Demonic-EyedV is a thrash-infused hardcore album that refuses to pull punches, instead, tackling both personal and societal issues with a blistering ferocity. And like their previous releases, they continue to blend heavy, crunching guitar riffs with an unyielding rhythm section, all the while diving into topics ranging from animal rights and social justice to mythology and existential dread.
If you haven’t listened to any of their previous stuff, you can probably guess that their sound leans more to the aggressive side, but Demonic-EyedV shows a more polished, yet still unapologetically raw production compared to their previous efforts. The tracks alternate between chaotic bursts of energy and more controlled, rhythmic sections that allow the songs to breathe before unleashing again.
Tracks like Nostromo and Samotar stand out with their fast-paced guitar work and thundering drums. In particular, Nostromo, which kicks off the album strikes with a dynamic, aggressive tone, immediately setting the stage for the auditory assault to come. I have to note that the production strikes a balance between clarity and grit, ensuring that no instrument gets lost in the intensity, but still retaining the rough-edged aesthetic that fans of the genre crave.
But what I particularly like about this album are the captivating aspects of how it tackles both socially-conscious themes and introspective explorations. Songs like Ked ticho zabija (When Silence Kills) and Believe Me speak about deeper emotions and struggles, offering commentary on isolation and mental resilience. These tracks feel personal, with the band channeling frustration and emotion into every scream and riff.
Yet, Demonic-Eyed doesn’t limit themselves to introspection. On tracks like The Greed and The Foodgasm, they make sharp critiques of consumerism and overindulgence, themes that are sure to resonate with fans who appreciate music with a message. The band’s commitment to social causes, including animal rights, shines through in their abrasive, yet meaningful lyrics, even when sung predominantly in Slovak. This linguistic choice gives the album a distinctly local edge, while their messages remain universal. And still, there are tunes on the album that are just fun and meant that way. My favourites are Najeb ako ziadny iny (Get fucked-up like nothing else) and Plumbum. These are songs that keep the pulse fast and the energy buzzing.
And the Florkman’s prognosis? Demonic-Eyed delivers a well-rounded, thought-provoking album with Demonic-EyedV. Their ability to blend aggressive thrash and hardcore elements with meaningful, socially-aware lyrics sets them apart in the metal and punk scenes. And yet they don’t stray far at all from the genre, in fact, they only sharpen their sound and message with this album. Demonic-Eyed definitely has a place as one of Slovakia’s most exciting underground acts, proving that they can still deliver brutal, honest, and thought-provoking music with every release. I’m really excited about the upcoming release.
1. Ahoj chalani, musím sa priznať, že asi nepoznám produktívnejšiu UG kapelu – ako sa dá zvládať vaše vražedné tempo tvorby a hrania živých koncertov. Koľko percent vášho celkového času venujete kapele a ako to zvláda vase okolie?
Luboshio: Snažíme sa a keď treba, tak sa snažíme viac - o tom to je hehe. Proste ideme, čo to dá, však oddychovať budeme v hrobe, život treba žiť... Naše okolie je z časti zainteresované, takže to zvláda dobre. Ja osobne, keď odpočítam prácu, priateľku a rodinu, tak tomu venujem všetok ostatný čas (ale občas si dám nejakú knihu, film, túru).
2. Po dvoch rokoch prichádzate s deväťskladbovou novinkou “V” – čo boli zásadné míľlniky jej vzniku?
Luboshio: Príchod Doom-a (speváka)- ten jasne predefinoval album/muziku, myslím si, ža aj vďaka tomu to je náš najodlišnejší album. Plus Adam Mičinec predefinoval náš zvuk už na 4ke, ale teraz ho dokázal ešte viac vyšperkovať- fakt to stojí za to, tá prehľadnosť, upratanosť a popritom dravosť a agresia... Myslím si, že tieto 2 veci nás zas posunuli aspoň o 6000päťsto FRANFORCOV ďalej. A stojí za zmienku aj tradičné dodržanie spolupráce s Mirom Spevákom, Robom Ivanom a Julom Tomášom. Texty v angličtine do troch skladieb dodala tentokrát Rachel Herrmannová, moja kamoška, lingvistka.
3. V kapele máte štvrtého člena, čo priniesol do tvorivého procesu a ako zapadol do kapely?
Luboshio: Doniesol rozmanitosť vokálov, lepšie pódiové prevedenie koncertov a ďalší umelecký vklad do našej hudby. Takže naplnil presne to, čo sme od neho očakávali a ešte aj viac. Ale hlavne- je to náš kamarát, máme ho radi!
4. Ste vyzretí hudobníci, nedá sa nevšimnúť, že vaša kompozícia a jej prevedenie má špičkovú úroveň - ako je možné, že nevydávate vinyly na známejších labeloch, ktoré sa venuju thrashovým kapelám?
Luboshio: Neviem, nikto sa nám neozval, ale pravda je aj to, že som napísal len 2 maily ohľadne tohoto, asi to slabo "pretláčame"... Treba však dodať, že nie sme typická thrash kapela- solíme to dosť Hardcore-om... Ale tak nasporíme lóve a vydáme pod vlastnou značkou Černoboha hehe.
5. Vaša predposledná nahrávka "IV" vyšla na Jabklách ako splitko so zvolenskými Jakubysko. Ako s odstupom hodnotíš toto kombo vydanie?
Luboshio: Ako giga-tera podarené hudobne aj vizuálne. Ja milujem kazety, dodnes ich počúvam a vďaka Jablkám sa mi naplnil jeden zo snov, veď naposledy vyšla moja hudba na kazete pred viac ako cca 23 rokmi. A Jakubysko sú kamaráti, čo viac si môže človek želať? Tá kazeta znie úžasne (z obidvoch strán)... škoda, že je vypredaná. Ale tak však čo, vyjde 5ka a znovu budeme mať kazetu! Boha, to bude jeba!
6. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?
Luboshio: Za mňa- čo sa týka hudby, tak sa snažím vypočuť si každý nový slovenský album plus o zahraničnej UG scéne ma dobre informuje Ivo Chuck Ferenčuk z Total F zinu- má nos na neznáme kvalitné kapely (to myslím worldwide) alebo často aj v tvojich Jablkách nájdem inšpiráciu na posluch. V kine som videl napr. Romula- páčil sa mi, hlavne tá levitujúca kyselina bola dobrá haha... Alebo aj Smršť od Bebjaka bola dosť znepokojujúca...
Knihy: momentálne Angelológia 3 od Emila Páleša (pozoruhodná kniha, aj keď s niektorými vecami by som polemizoval až nesúhlasil), biografia Slayer, prichystaného mám Sideman-a od Fedora Freša... Z ľahšej literatúry som zhltol Lovca Čertov od Ďura Červenáka.
7. Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?
Luboshio: Z našich asi predskakovanie Maxovi Cavalerovi. Zo slovenských kapiel sa mi na koncerte páčili Besna a stabilnú koncertnú výkonnosť majú aj Catastrofy.
8. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?
Luboshio: Na DEMONIC-EYED 6, 7, 8 a 9 hahahahahahahahahaha
9. Čo nám v domácom UG najviac chýba?
Luboshio: Ľahko sa kritizuje... Ale ja si vážim každého hudobníka, novinára, organizátora, zvukára, producenta, majiteľa klubu, grafika, atď, ktorý niečím prispel... Často to nie je jednoduché robiť popri "ostatnom živote" haha, takže takýto ľudia nám nechýbajú, lebo tu sú a robia. Samozrejme, chce to vytrvalosť... A konkrétne, nie však ako kritika, pretože hudobný vkus sa kritizovať neodvažujem a toto je o hudobnom vkuse- osobne by som na Wacken poslal Besnu, fakt nič v zlom, je to len môj názor... Viac mi zarezonovali, zdajú sa mi najosobitejší z kapiel v Sk kole.
10. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?
Luboshio: Život ide ďalej a my sme koľajnice, ktoré ho smerujú... Takže nie, ten nedostatok mi nechýba, ale malo to tiež svoje miesto v toku života. Chceme (musíme a mali by sme) predsa napĺňať svoje miesto tu a teraz, všetko, čo bolo, bolo, niečo z toho dobré, niečo menej dobré, ale najlepšie je to, čo je tu a teraz :)
Die Schmutzige Wiedergabeliste: Demonic-Eyed - V (2024)
Zoznam skladieb:
1. Nostromo
2. Javelin
3. Nájeb ako žiadny iný
4. Samotár
5. Keď ticho zabíja
6. The Foodgasm
7. The Greed
8. Believe Me
9. Plumbum
1. Ktorý film zo série Alienov máš najradšej a čo hovoríš na Romulus?
Mne sa páči každý z nich, ale, čo sa týka atmosféry, tak ma asi najviac berie Trojka... Proste temnota zakovaná do chodieb vnútorného univerza, klaustrofobické posadnutie útekom po najbližší prechod, od ktorého ani neviem, či mám kód a ak hej, tak aj tak to je len dočasné vyslobodenie- NIEČO AKO ÚNIK PRED VLASTNÝMI ŽIVOTNÝMI PROBLÉMAMI :D...
Ak to dobre chápem, tak narážaš na prvú skladbu z 5ky. Takže Nostromo preto, lebo náš svet je akoby unášaný v ústrety Votrelcovi (všetky tie dezinfo, výmysly, nelogickosti, ktorých sú plné tiktokové intrenety a my sme proti nim zúfalo bezbranní), pričom nemáme kormidlo tohoto plavidla pevne v rukách- akoby nás už ovládli tí androidi z Votrelca, boti algoritmu, ktorí určujú, čo si máme myslieť a infikujú nás zárodkami nedôvery, hnusu, neistoty, neľudskosti...
2. Koľko podľa teba ešte vydrží "boľševik"?
Luboshio: Áno, už to chápem, snažíš sa z nás dostať charakteristiku skladieb na 5ke hehe, ok... Slovami klasika- "Dávám mu tak rok, maximálne dva" :D Bohužiaľ oni majú schpnosť apgrejdnúť sa. Hlavne by som chcel ľudí upozorniť na to, že to, že žijú svoj život nedokonale alebo sa im nedarí, tak to ešte neznamená, že sú zlí alebo menejcenní.Treba sa snažiť uchopiť svoju slobodu a snažiť sa ju prežiť, nie ju niekomu zveriť- o tom sloboda a život nie je. Podstata obidvoch podľa mňa tkvie v nájdení svojho miesta na Zemi, v spoločnosti, v poznaní samého seba a v priznaní si svojej skutočnej identity. Len potom to isté dokážem priznať aj iným. Áno, nie je to ľahké, ale podľa môjho názoru práve teraz je na to čas (mohli by to pochopiť aj mystici- kruh periodicity dejín je znovu na Michaelskom období a práve tento čas praje slobode a individuálnej zodpovednosti- nemali by sme sa ani jednej vyhýbať a povedal by som, že je to priam naša ľudská povinnosť a predurčenosť tohoto veku nenechať zvíťaziť autokraciu práve teraz - na to možno bude podľa tejto teórie čas niekedy po roku 2233 v období Orifiela).
3. Ktorý riff ťa naposledy ukrižoval a na tri dni pochoval?
Sólovka Kerryho Kinga je KILL ako sa patrí. Síce mu ľudia vyčítajú, že to je akoby ďalší Slayer, ALE ČO KURWA ČAKALI? On proste "drží opraty pevne v rukách". Ešte dobrý album spravili aj HROBÁR zo Štiavnice, CEREMONY OF SILENCE (Zv, BB) a REFORE tuto odvedľa z Valašska. A ďalej sa mi páči ACID FORCE, FAÜST a veľa iných kapiel... Okrem toho som multižánrový- mám rád world music, elektroniku, punk, retro a klasickú hudbu (hranú hlavne na španielskej gitare). A dobrým autorským riffom ma väčšinou ukrižuje Mayo Serva (z Total Music, bubeník v Mäso), keď mi občas niečo zachrchlí na gitare- je škoda, že nemá čas na muziku. A nedávno tu bol u nás v hudobninách náš producent Adam Mičinec a trochen zaimprovizoval, dpč ten má teda techniku a nápady, pre mňa top gitarista... proste NÁJEB!
4. Nie je spoločenský život trochu preceňovaný?
Je. Samota vo dvojici (vedieť tráviť čas so svojím obľúbeným človekom) alebo aj individuálna samota má svoje neodmysliteľné miesto v živote človeka, pre mňa dokonca čaro... A kto nedokáže byť sám so sebou, tak by sa mal vážne zamyslieť nad smerovaním svojho života. Btw text k Samotárovi dodal Doom.
5. Odporúčaš nudnejší vybalansovaný život, alebo skôr život plný letov do výšok, po ktorých nasledujú hlboké pády?
Luboshio: Pondelok, utorok, streda, štvrtok odporúčam balansovať a ostatné dni peakovať haha. HLAVNE TEN PONDELOK BALANSUJTE S ROZVAHOU! Samozrejme peakovať sa dá aj osamote, proste knihu alebo muziku si treba občas vychutnať sám so sebou, na tom nie je nič vybalansované alebo nudné, však na HC sa dá kľudne aj váľať po izbe osamote, alebo keď ti nabehnú zimomriavky pri dobrom príbehu- a to mi nepripadá ako nejaké emočne vybalansované chvíľky hehe, vtedy to je čistý peak.
6. Čo hovoríš na trend foodbloggingu, cestopisných reláciách o varení a spoločenskej obsesie konzumovaním potravy?
Luboshio: Nebavia ma a pre mňa by bolo lepšie, keby človek ani nepotreboval jesť, takže som úplne mimo toho... Obsesia jedlom je jeden z najprehliadanejších problémov, príroda nám pridala dosť nepríjemnú nutnosť do našej výbavy- nutnosť jesť. A myslím si, že pre charakter človeka je prospešné zažiť občas aj hlad. Na dobré stravovanie treba veľa nadhľadu.
7. Ktorý zo siedmych smrteľných hriechov je tvoj najobľúbenejší?
Luboshio: Pravdupovediac, nemám obľúbený hriech. Prežívaním a myslením som HC-kid, snažím sa nedovoľovať týmto veciam prenikať do môjho života, ale čo sa týka štúdia problematiky, tak ma to samozrejme zaujíma, beriem to však celostne- DOKONALÁ OSOBNOSŤ BY MALA MAŤ V SEBE Z KAžDÉHO Z NICH muhahaha, pozdravuje Vás DŽÍZS :D
8. Postavili egyptské pyramídy a Göbekli Tepe mimozemšťania, stratená ľudská civilizácia s technológiu na úrovni dnešnej alebo len obyčajní starovekí ľudia?
Neviem, ale ja niečomu takému ako sú ufónci neverím. Verím v silu ľudských schopností, verím v individuálny vývin a spoločenský vývoj, verím, že je dobre, ak niečím prispejem- niečím kreatívnym a prospešným- to sú podstatné veci. Mimozemšťania sú pre mňa dobrí len do kníh a pesničiek. Nemám čas zamýšľať sa nad pičovinami :D - VER MI, JE TO TAK LEPŠIE!
A keby tu na Zemi našu DNA aj nechali nejakí mimozemšťania, aby by sme z nej vznikli (zas sme pri tom Votrelcovi, konkrétne časť Prometheus), tak akože čo? Mám im zato poklonkovať resp. uznávať ich? Tiež od nich nechcem, aby poklonkovali tomu, kto nechal na ich planéte ich DNA... Veď som vybavený kritickým myslením, tak kua načo by to bolo dobré? Je to stále ten istý bludný kruh, na ktorom stavajú náboženstvá... Bohov stvoril "GDO" :D? Tiež mu za to tí bohovia ďakujú? Tak teda ešte raz, pre mňa je dôležitá moja osobnosť a môj život, na to viem ovplyvniť a tým prispieť k lepšiemu životu ostatných okolo mňa - prebudovať realitu. A objektívnou realitou je pre mňa súčasnosť, nie minulosť alebo história, tú žijem, na ňu viem zapôsobiť a pokúsiť sa ju zmeniť k lepšiemu. Všetko ostatné sú len bájky a rozprávky (vrátane histórie- pretože podobné morálne ponaučenia alebo fopá sa dajú nájsť aj v historických príbehoch aj v bájach...).
9. Na čo nie je škoda olova?
Na IZMY!
Outro nepriamo nadväzuje na skladby z 3jky (Vek vodnára a hlavne Kryoterapiu), ktoré súvisia s astrológiou. Olovo patrí k znameniu kozorožca (ja a Vlad eS) a zdalo sa nám, že takéto uzavretie by mohlo dodať albumu mystiku. Sám som skôr racionalista, ale mám rád viacdimenzionálne príbehy a "fantasy" súvislosti (niečo podobné ako sága OHŇOOKÝ alebo DAGON), takže niečo také sa mi tam pýtalo... Plus je ťažké a zároveň fascinujúce ako život.
1. Ahoj Obšar, v septembri vám po dvoch rokoch vyšiel nový album "Propastnyk" - názov napovedá, že by sa mohlo jednať o tvora žijúceho v nejakej priepasti. O koho ide a čím si zaslúžil, aby bol po ňom nazvaný váš nový album?
Zdravíme! Dlhodobo sa zaujímame a v textoch venujeme okrem rusínskej prírody aj našej démonológii a mytologickým bytostiam. Jednou z nich je aj "Propastnyk", temná bytosť, ktorú si vytvorili pomocou povier ľudia sami a ktorou si vysvetľovali všetko nešťastné a zlé, čo sa im v živote prihodilo. Keďže poverčivosť, tmárstvo a iracionalita sú dodnes prítomné v spoločnosti, rozhodli sme sa si za ústredný motív a hlavnú postavu nášho albumu vybrať práve "Propastnyka".
2. Je "Propastnyk" koncepčný album, alebo súbor skladieb inšpirovaných témami nejakej konkrétnej mytológie? O akú mytológiu sa jedná a kto sú jej hlavní hrdinovia ospievaní na albume?
Nie je to koncepčný album, texty sa týkajú viacerých oblastí, ale väčšina skladieb je inšpirovaná rusínskou mytológiou a folklórom, napr. Chmarnyk (človek, čo rozháňa búrku a mraky), Propastnyk, Vorožkŷ (čary, zarieknutie), Krivulec či Opros sja dida.
3. Ako prebiehal proces tvorby albumu a čo boli hlavné radosti a strasti počas skladania a nahrávania?
Proces u nás ako "dištančnej" kapely prebieha vždy rovnako. O všetky gitarové melódie, riffy, sample a aranžmány sa starám ja (Ⱑ). Materiál, ktorý vymyslím a nahrám posielam zvyšku kapely na "schválenie" či prípadné zmeny. Keď máme dostatok materiálu, začínajú sa písať texty (Ⱍ), cvičiť a nahrávať basa (Ⱂ) a bicie (Ⰱ). Na konci nahrávacieho procesu sú spevy, v Poľsku sa nahrávajú ženské vokály (Ⰽ), zvyšné a tie najpodstatnejšie v nejakých odľahlých častiach Slovenska (Ⱍ a Ⱑ). Všetko následne skompletizujem a posúvam zvukárovi na finálny mix a mastering, čo je mimochodom pre mňa osobne tá najnudnejšia a najvyčerpávajúcejšia časť celého procesu.
Komplikácie či strasti počas skladania alebo nahrávania sú takmer vždy tie isté, a to pracovné či rodinné povinnosti. Voľný čas je pre nás luxus, preto si ho musíme umne rozdeľovať medzi rodinu, hudbu či iné záľuby. Inak nás nelimituje nič, chuť tvoriť a hrať stále máme, to je zároveň aj tá radosť, na ktorú sa pýtaš.
4. Zmenila sa za posledné dva roky zostava kapely a čo znamenajú symboly Ⱍ, Ⱑ, Ⰽ, Ⱂ, Ⰱ ?
Áno, došlo k jednej dosť podstatnej personálnej zmene, kde naše rady z osobných dôvodov opustil spevák a textár Ⱍ. Svojou kreativitou a skúsenosťami bol pre nás veľkým prínosom a aj vďaka nemu sme sa podľa môjho názoru posunuli hudobne a muzikantsky o trochu vyššie ako predtým. Post hlavného vokalistu je preto momentálne neobsadený, ale máme už do budúcna ústne dohodnuté spolupráce s pár hudobníkmi z domácej scény. Čo sa týka textov, tie som si na neurčito zobral na starosti ja.
Všetky symboly sú prvé písmená našich mien či prezývok písané hlaholikou.
5. Do akej miery sú dôležité, resp. v čom pomáhajú vaše symboly a pseudonymy pri tvorbe a vytváraní atmosféry vašich skladieb?
Hlaholiku sme si vybrali z dvoch dôvodov. Prvým je jej následovník - cyrilika, ktorá je písmom kodifikovanej rusínčiny a ktorou sa píše hlavne v literárnej a vedeckej tvorbe. My, podobne ako väčšina Rusínov žijúcich na Slovensku ale píšeme latinkou, ktorá je nám prirodzenejšia. Druhý dôvod je čisto estetický, písmená hlaholiky jednoducho pôsobia vizuálne veľmi dobre. A keďže sme autentická rusínska kapela, možno jediná svojho druhu v Európe či na svete, tak tá hlaholika nám do nášho hudobného konceptu dokonale zapadá.
6. Máte pri skladaní konkrétnu vizuálnu alebo pocitovú predstavu, ktorou ste pri tvorbe ovplyvnení?
Naša hudba je plná emócií, tvorená v istých kontextoch, konkrétnych životných etapách či situáciách, je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá stručne opísať. O čo sa ale snažíme je vytváranie istých kontrastov či miestami prekvapivých momentov, ktorými chceme upútať pozornosť a povzbudiť poslucháča k ich hľadaniu a odkrývaniu v jednotlivých skladbách. Naša hudba má mať epický ráz, má to byť cesta plná nástrah, nebezpečenstva, chladu, temna či pochmúrnosti, ale zároveň plná dobra a optimizmu, ktorý je tu prítomný hlavne v melodických častiach. Decentným experimentovaním so zvukom, využívaním ľudových prvkov alebo prvkov z iných metalových či nemetalových subžánrov sa snažíme posúvať hranice black metalu a tým čiastočne sprístupňovať našu hudbu širšiemu publiku.
7. Myslíš že vašu tvorbu dokáže precítiť a vychutnať aj človek mimo black metalovej subkultúry, alebo k tomu potrebuje kontext a znalosť subkultúry a žánru?
Je to možné, keďže je hudba čisto subjektívna záležitosť a my sa snažíme používať prvky aj iných metalových žánrov ako napr. heavy, thrash, folk či progressive metal. Či sa nám to darí alebo nie vie posúdiť len poslucháč, ale všeobecne u nás platí, že nie sme fixovaní na jeden žáner. Náš hudobný diapazón je pomerne široký a preto by sme teoreticky mohli osloviť aj ľudí s inými hudobnými preferenciami ako je black metal.
8. Album "Propastnyk" rovnako ako aj jeho predchodca "Počornily horŷ, počornily lisŷ" vyšiel na CD digipack u holandských Void Wanderer Productions. Ako došlo k tomuto spojeniu a ako ste spokojní s vydavateľom a kolegami z vydavateľstva? Otvorila vám táto spolupráca dvere k zahraničnej prezentácii a spoluprácam?
Po vydaní predošlého albumu nás oslovili s ponukou ďalšej spolupráce a keďže sme s nimi mali (Void Wanderer Productions a War Productions) a máme veľmi dobré a korektné vzťahy, bolo rozhodnuté. Sme spokojní s tým, čo pre nás robia, veľmi si vážime ich prácu a aj napriek tomu, že ide o malé vydavateľstvá, posunuli našu muziku za hranice, čím sme získali nových fanúšikov a pozitívnu spätnú väzbu, čo nás vždy poteší.
9. Slovenský black metal zažíva v posledných rokoch veľa medzinárodných úspechov, máme tu niekoľko kapiel, ktorým sa podarilo vydať albumy u zahraničných labelov a koncertovať v zahraničí. Čo sa zmenilo od konca 90s a 2000s rokov, kedy takéto prepojenia a úspechy boli nepredstaviteľné?
V deväťdesiatych rokoch som sa ešte len narodil, čiže mne sa táto doba ťažko hodnotí a porovnáva s dneškom. Žijeme ale v globálnej a digitálnej dobe, dnešné možnosti nahrávania či propagácie a zverejňovania hudby sú takmer neobmedzené. Dnes dobré kapely aj z neznámych a malých krajín dokážu pri troche šťastia dosiahnuť cez zahraničné vydavateľstvá veľký úspech a v tom ja vidím najväčší prínos dnešnej doby.
10. Feeling albumu "Propastnyk" mi pripomína atmosféru kapiel prelomu milénií experimentujúcich s rôznymi vtedy sa rodiacimi hudobnými prvkami na základe pagan metalového základu (napr. Ancestral Volkhves alebo Ethereal Pandemonium), avšak s neporovnateľne lepším zvukom. Kde sa nachádza tento žáner dnes a akým smerom sa uberá? Existujú spriaznené kapely na domácej alebo zahraničnej scéne?
Ja som túto scénu sledoval len veľmi pasívne, čiže naozaj netuším, či sa tento žáner nejak vyvíja. Mne ako laikovi sa pagan spája s niektorými zaujímavými kapelami z minulosti, ale aj s neonacistami, ktorých svojou mystikou a pohanstvom vždy priťahoval. To je dôvod, prečo som tento žáner nikdy aktívne nevyhľadával.
Neviem, aká je definícia spriaznených kapiel, ale máme známych a kamarátov vo viacerých aktívnych či neaktívnych slovenských kapelách v rámci nášho žánru. Najbližšie, samozrejme, máme k Ancestral Volkhves, ktorí sú naši rodáci, kamaráti či dokonca rodinní príslušníci a ich hudba nás výrazne ovplyvnila.
11. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?
Áno, jednoznačne chýba. Za posledné roky vyšlo veľa albumov, vzniklo veľa kapiel, ale mám niekedy pocit, že to ide na úkor kvality. Už dlhšiu dobu neviem nájsť black metalovú kapelu či album, ktorý by ma vyslovene zaujal a bol som ochotný si ho pustiť viac ako raz. Ale to je len čisto môj subjektívny pohľad a problém. Jediné, čo ma mrzí je to, že sa niektoré black metalové kapely svojim zvukom chcú vrátiť do minulosti, čo je v dnešnej modernej dobe s takmer neobmedzenými zvukovými možnosťami pre mňa nepochopiteľné.
12. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?
Máme už takmer hotový nový materiál a snáď sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka pustíme do nahrávania. Máme v pláne vydať EP a opäť trochu poexperimentovať so zvukom. Chceme našu hudbu trochu obohatiť o elektronické prvky, tak uvidíme ako to dopadne.
13. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?
Ⱑ: Wintersun, Tool, Nightstop, Slovenský štát v nás (A. Hruboň), Tieňohra (T. Marshall), Středověký člověk a jeho svět (J. Le Goff) Ⰱ: NICK CAVE & The Bad Seeds a Blood Incantation Ⱂ: Gaerea, Kanonenfieber, Metro (D. Glukhovsky), Příhraničí (P. Korněv)
Almost a year ago, I had the chance to review PSØL’s debut EP. If I remember correctly, I had predicted that they would be a promising young band who demonstrated talent and depth in their music, totally belying their newcomer status. And when we fast forward a year later, I can confirm my predictions.
Emerging as a breath of fresh, albeit sinister air in the death/stoner genre with their latest EP Contradiction Syndrome, PSØL have become masters at blending elements of stoner and southern rock, as well as a healthy dose of metal, especially death, in this four-track release, offering an eclectic mix of sounds that challenge the conventions of several genres (think also doom and sludge as well) while remaining a fierce and powerful statement of artistic resilience.
Opening with Dawntrapped, the “Kremenchuk quartet” lures listeners into their realm very quickly with its atmospheric introduction. This is an amazing track with hypnotic riffs and dynamic contrasts between clean and extreme vocals. I was mesmerised right from the start by the guitar work, which is intricate and still simple, and less reliant on heavy bar chords, opting instead for melodic strumming and picking patterns that feel groovy and almost jam-like. You can hear the contrasts between the aggressive vocal delivery and the smooth instrumental sections, which create a captivating push-and-pull dynamic. Even the bass shines on this album, adding a funky undertone that contrasts with the more demonic vocal sections, hence the “contradiction syndrome”. The drums also keep the groove tight, but never overpower, making this album and group such a standout — a fusion of contradictory styles.
The other three tracks are as amazing as the first. Take Kuningooroo, for example, with its mysterious title and equally enigmatic sound, pushing further into the stoner and southern rock territory. This subtle approach to rhythm allows the song to breathe, giving it a distinctive, laid-back swagger amidst the moments of chaos. Or Deathward, another gem that cranks up the intensity, but continues to contradict typical death metal heaviness. And of course, Postmoderninja, which is a wild, genre-bending finale. It brings together everything that makes Contradiction Syndrome stand out: clean, soaring vocals paired with gremlin growls and groovy basslines, mixing metal and southern rock guitar work that somehow gels seamlessly.
And the Florkman’s prognosis? There’s definitely a playful energy in the way PSØL experiments with different textures, all the while maintaining a dark, heavy atmosphere that listeners will appreciate. They draw from a diverse range of influences, both modern and classic and demonstrate their talent professionally in the craftmanship of their songs. Contradiction Syndrome and PSØL themselves definitely get high marks for this little gem of an EP. They prove there’s room for groove, experimentation, and resilience.
Not long ago, in fact, just a little more than a week ago, Berlin-based Slovak duo Päfgens, released their 15th recording in the form of Aspect of What, an album of light and dark beauty that expounds on the use of looped guitars and bass within a multilayered “soundscape”. And, much like their previous recordings, which go back as far as 2013, Aspect of What could be described as a dreamy experimental shoegaze with ambient drones and field recordings, creating a final product of profound exploration in sound and emotion. Released by mappa and the support of the Slovak Arts Council, the album weaves together elements of slowcore and a meditative approach to music-making that feels both intimate and expansive. If you are not familiar with the music of Päfgens, which consists of Jana Drábeková Kočišová (guitar, tongue drum, synths, singing bowls, vocals, etc.) and Filip Drábek (bass, guitar, kastle drum, field recordings), the album is built around “framed improvisations,” where spontaneous passages are captured and developed over months, layering new textures that breathe and evolve. This approach mirrors the unpredictability of nature and life itself, making each track a living, organic entity. And, central to the album’s emotional core is a tribute to Filip’s late ethnologist grandmother, Božena Filová. Her voice is featured in the standout track Particles, where she speaks of the desire to help people and uplift rural communities through education. The spoken word is enveloped in gentle drones and resonant synths, grounding the album in a personal history that gives depth to its abstract explorations.
The opening track, The Dawn, introduces listeners to the album’s contemplative world with slow-building drones and field recordings, evoking a sense of awakening and reflection. I particularly like this track with its element of mystery and suspense that conjures images of surreal and distant places. This is followed by Particles and Sound of Ice, the latter exploring delicate ambient textures, sounds that magically mimic the sound of ice melting, capturing a moment of transformation and fragility. Rule the Waves shifts towards a lighter, more lifting atmosphere, with touches of dreamy sounds washing like waves over an isolated shore, while Journey offers a darker and raw, almost cathartic blend of distorted guitars and visceral drones. This is the longest track on Aspect of What, with just over 7 and a half minutes of despair and shadowy images, what I can only describe as “beautiful confusion.” The album concludes with Around the Clock, a serene, time-suspended composition that features what I believe might be chiming bells or a railway warning alarm (or at least a good reproduction of such sounds), as well as a tapestry of drones and the ambience of the singing bowls.
Mixed and mastered by Stephan Mathieu at Schwebung Mastering, the album’s production is definitely first class and highlights the clarity and depth of each element, allowing the music to unfold in layers as intended. I also need to add that the artwork by Rastislav Podoba and the design by Tereza Maco perfectly reflect the album’s blend of abstraction and organic forms. The mountain with its avalanche of paths leading to places unknown and without any particular direction.
And the Florkman’s prognosis? I give this album a 10 out of 10. Despite the wealth of darkness throughout, I somehow felt better after listening to Aspect of What; it somehow grounded me emotionally. With its deep emotional undercurrents, use of field recordings, and a patient, evolving sound, Päfgens offers not just a listening experience, but a true reflective journey—a call to be open to learning, healing, and growing through sound.
1. Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval, o čom je?
M: Na OEF v roce 2022 nám Otto z Psychocontrol nabídl vydání splitu s australskými FUXACHE a my na to kývli. Songy jsme měli nachystané a studio bylo domluvené na podzim téhož roku. Po dvou letech se konečně podařilo všechno dotáhnout do konce a deska bude co nevidět venku. Na našem BC je již k poslechu. Co se týče spolupráce, tak jako vždy jsme nahrávali u Otyna v Davos studiu. Na minulém splitku jsme si na jeden song pozvali Jirku z SHEEVA YOGA a tentokrát jsme oslovili Obstíka z USNU? a HIGH PURITY. V textech se zaobíráme ochranou přírody, ekologií a přidruženými tématy.
J: Tleskám, nemám co dodat.
2. Ako a kde vnzikla kapela Impulsealer a čo boli zdroje vašich inšpirácií?
M: Poprvé jsme se potkali na společné akci našich bývalých kapel v libereckém klubu Azyl v září roku 2017. Slovo dalo slovo a koncem roku se začal rýsovat studiový projekt IMPULSEALER. Během následujicího roku jsme se 4x potkali na půl cesty v Brně na zkušebně ŠKODA 120, kde vzikl materiál na demo. Po tom co jsme dostali pozvánku na Crust/Grind & Hardcore Party Vol. 10 v roce 2020 se z původně plánovaného studiového projekdu stala regulérní koncertní kapela. Zdroje inspirací byly jasné od začátku. Chtěli a chceme hrát jednoduchý grindcore v duchu skandinávských kapel v československém hávu.
J: Joooo, to byly tehdá plány. Že jenom studio, nic víc nic míň. Slovo dalo slovo a hraní bylo hned.
3. Na čom momentálne pracujete a čo máte v pláne v najbližších mesiacoch?
M: Momentálně dáváme dohromady nové songy na samostatnou desku. Původní plán byl jít nahrávat už loni na pozdim, ale zhodnotili jsme že nemáme tolik prostoru se aktivně potkávat plus jsme čekali na vydání split LP s FUXACHE. Rozhodli jsme se nikam nespěchat a dát tomu čas. V příštích měsících máme v plánu nazkoušet nové songy a odehrát naplánované koncerty. Na příští rok už máme potvrzené nějaké festivaly u nás i v zahraničí na které se moc těšíme.
4. Je rock'n'roll dead in the water alebo je nejaká šanca, že sa ešte vráti?
M: Osobně si nemyslím, že je jakýkoliv žánr dead. Všechno se v určitých cyklech vrací, opakuje, rozemílá, předělává. Něco je v útlumu, něco jiného zase na výsluní. Koloběch funguje a to je fajn.
J: Souhlas s Marom. Každej styl má pořád nějaké posluchače. Jeden míň, jeden víc. Třeba Viagra Boys a Amyl and the Sniffers jsou zárným příkladem, že rokec mrtvej není.
5. Nie je talent preceňovaný, resp. nestačí na sebe len poriadne makať?
M: Když máš talent nemusíš asi tolik makat i když bez zkoušení a práce na sobě to taky nejde. Kdo chce tak na sobě určitě maká a ten kdo tomu moc nedá se k tomu dostane po delší době.
J: Ošemetné!!! Ten kdo má talent má velkou výhodu. Vše mu jde snáz. Jestli bych si měl vybrat talent vs dřina, volím talent. Nemám, takže dřu. Znám pár lidí kteří mají třeba konzervatoř, kam se bez talentu stěží dostaneš a pak tam mnohdy stejně musíš dřít a ve výsledku hraješ úplně sterilní věci. Není to pravidlo ovšem.
6. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?
M: Ty jo, na nic takového jsem nikdy nemyslel. Dávná minulost asi nee. Já se narodil v době vzniku punku, takže možná kdyby to bylo o pár let dříve, abych si tu atmosféru roku 77 zažil naplno. Kdybych to bral z pohledu žívotních zážitků a filozofie, tak snad květen 1926 jako Sir David Frederick Attenborough. Tenhle pán má můj hluboký respekt.
J: Já žiju přítomností. Nevím zda bych s někým z minulosti chtěl potkat. Spíš ne.
7. Čo ťa naposledy vytočilo?
M: Dezinformace a populistické hovada.
J: Manželka
8. Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola?
M: Videoklipy moc nesleduji a poslední které jsem viděl, jsou ty co uvádíš níže. Kdybych měl na rychlo pátrat v paměti, tak bych uvedl jeden starší co mám rád a to Mutanti hledaj východisko – Klimeš. Z alb co jsem točil nedávno furt dokola to bude Bolt Thrower – Those Once Loyal.
J: Tak tady mám jasno. The Hirh Collective – XOXOXOXOXOXOXfeatMelt - Banana
9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?
M: Z horroru to bude první Hellraiser, komedie Snatch a z dojáku třeba Forrest Gump.
J: Dej si Lůno nebo Hepnarku.
10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):
M: Nádhera, tenhle gig jsem si užil. Sledovat tyhle dva šílence co předvádí, prostě neskutečné. Bryan je mašina! S Davem jsem po jejich setu prohodil pár slov a byl z OEF nadšen.
J: Nejvíc. Miluju styl jednoho i druhého. A Dave má neskutečnej přehled o evropské scéně, což mu přihazuje body navíc.
M: Eh, moc nevím. Tohle jde mimo mě. Sorry.
J: Moc uhlazené
M: Těžkotonážní nálož. Hudba cajk, klip mě nebere.
J: Já jsem snad jedinej koho hudba HoF neoslovila, nebo nevim
M:HH hráli kdysi u nás ve Futře. Goregrind mě moc nebere a klip jsem nedokoukal.
J: Maro počkej, HH nebyli nikdy goregrind ne? Nebo jo? Ten klip je brutálně starej. Ižďo teďuž jede jiné filmové perly v Bratislave určitě
M: To je Fyasco voe. Jeden velký smajlík. Z jiného jejich klipu – kurva to je tlak!
J: Myslím, že po vystoupení Mental Tension na FFUD už miluju pouze je. Rišo, máš to ťažké
M:Bandit jsme si nechal omylem ujít na OEF 2022. Klip řadím mezi průměr, muzika cajk.
J:Bandit v topu
M: Neznám. Zní to zajímavě. Tohle si ještě někdy v klidu vyslechnu.
J: věřím tomu, že se k tomu dostanu, ale tohle není na jeden poslech
M: Old school death metal jak noha, včetně klipu. Fajne.
J: To mě taky moc nebere
M: Tenhle klip se ke mně dostala společně s kauzou ohledně jejich kytaristy, řidičky a tour managera. Nějak to ve mně zanechalo hořkost při poslechu, takže jsem od Escuela slyšel a viděl jen teto klip a nic víc.
J: Detto jak Maro. Ja se nedostal dokonce ani k tomuhle klipu. Viděl jsem je před Dropdead a byla to nuda
M: Tady bych tipoval band z US, ale tvl to je brutal death ze Zvolena. Za mně dobré.
J: Ja som asi někde úplně jinde hudebně posledních pár týdnů.
11. Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš a prečo?
Beatles alebo Rolling Stones?
M:Rolling Stones. Song „Anybody seen my baby“ je top.
J: ani jedno.
Harmony Corruption alebo From Enslavement to Obliteration?
M:From Enslavement to Obliteration. První dvě desky od N.D. jsou v mém top 10 od základní školy. Nepřekonatelné!
J: hej tady ale nejde ani jedno vyhodit
South of Heaven alebo Reign in Blood?
M: Uh. Mno tady se budu kapánek rouhat, protože Slayer mě moc nebere, ale jednu desku od nich doma mám a to „Reign in Blood“. Pak už jedině jejich cover album „Undisputed Attitude“. A teď mě upalte. Haha.
J: Ani jedno
Martyrs alebo Spalovač mrtvol?
M: Spalovač Mrtvol, protože „Slyšíš ten krásný zpěv? Jaká je to pravda, že umírá chud, kdo nepoznal krásu hudby!“
J: Spalovač.
Bandcamp alebo Youtube?
M: Tady asi Bandcamp. Fajn platforma pro poslech a propagaci hudby.
J: Bandcamp, jednoznačně
44 songov za 2 minúty alebo 2 songy za 44 minút?
M: A sakra. Težká to otázka. Tady bych to ponechal nerozhodně pokud nevadí. Mám rád jak noise tak sludge.
J: Maro určitě myslel noise na 2songy a 44minut 😊Těžko říct, jedno i druhé vyžaduje obrovský kus „talentu“
12. Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?
M: V pubertě spíše únik z reality a nastavené zrcadlo společnosti, postupem let pak sloučení s každodenním životem.
J: Dle mého oboje.
13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?
M: Za mě klidně míchat. Žánrová čistota se časem omrzí. Je fajn kouknout na akci 5 různých kapel než sledovat celý večer žánrově stejné kapely. Taky záleží na daném rozpoložení a náladě.
J: Maro to napiš Marovi, jak dělal Tones of Decay 😊 Dva dni téměř čistě death metaaaal. Mix mě baví víc. Tam kde se to kříží a tře vznikají často velice zajímavé uskupení.
14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším ?
M: Těžko soudit. Pokud už to není zábava ale opruz, je čas to zabalit. Vyumělkované blbosti nikoho nezajímají.
J: Hlavně ne, když si najdeš novou přítělkyni. Už jsem to viděl několikrát. Souhlas, když už tě to nebaví prostě.
Slovenský death metalový underground už od raných deväťdesiatok chrlí vysoko talentované kapely, z ktorých mnohé dosiahli zaslúžené celosvetové uznanie. Prečo sa práve tomuto extrémnemu žánru u nás tak darí, je pre mňa záhadou a potešením zároveň, o to viac že ani po vyše tridsiatich rokoch studňa nevyschla, naopak, vyrážajú z nej ďalšie nové smrtiace bandy, a stále extrémne kvalitné. Tentokrát brutal death metal s (ein bischen) blackened nádychom, banskobystrickí Ceremony of Silence. Už ich debut „Oútis“z r. 2019 zanechal silnú stopu, a že ho vydal a propagoval práve americký Willowtip Records bolo len prirodzeným vyústením precízne odvedenej práce. Neprekvapí preto, že ten istý vydavateľ prináša aj dvojku „Hálios“, ktorú po niekoľkých vypočutiach sebavedomo radím medzi top metalové albumy roka! Kapelu tvoria skúsení metaloví bardi Vilozof – Svjatogor – Neplex, známi z kapiel ako Nevaloth či Porenut (prví dvaja menovaní medzičasom upustili od používania pseudonymov). A nemôžem nespomenúť aj fakt, že o mastering sa postaral Colin Marston, okrem iného známy z Gorguts a Krallice.
Na začiatok treba priniesť obetu, a „Primaeval Sacrifice“ bez akýchkoľvek kompromisov odpáli toto beštiálne dielo takou spŕškou riffov a nápadov, až chvíľu zapochybujem, či im nejaké ostanú na zvyšok albumu. Podarilo sa jedno aj druhé, čepeľ vnikla do mäsa, kráľ prebýva v sieni smrti a toto je len jemná ochutnávka surového mäsa, ešte to bude žranica! Pradávne kúzlo rozbíja bleskom, ubíja hromom, drví smrtiacim kovom. Snažím sa spracovať ten masívny príval energie, ktorá sa mňa valí, snažím sa spracovať fakt, že nepočúvam žiadnu „s duchom doby bijúcu“ nahrávku, ale popiči old school, pochmúrne surový krvavý zárez. Hlboké vokály možno znejú trochu monotónne, ale presne také ich tam chcem mať! Kvitujem nevtieravú melodickosť, atmosféru aj brutalitu, čo v súčte vytvára veľmi kultivované a komplexné dielo.
„Serpent Slayer“ som si naložil niekoľko krát po sebe a každým ďalším sústom som objavil novú smrteľnú ingredienciu v tomto devastačnom kotle. Agresívne deathové pasáže sú popretkávané atmosférickými a výsledok je dokonale chytľavý aj dostatočne brutálny zároveň. Death metalu je dnes toľko, že sa všetok ani nedá počuť. Sú kapely, hrajúce neľudsky rýchlo a chirurgicky presne, no mnohé sa utopia v sterilite a až absurdnej vízií znieť „as kurva brutal as possible“. Potom sú také, ktoré sa umelo snažia vytvoriť smrteľnú atmosféru tak nešikovne, že pôsobia skôr komicky ako strašidelne. A potom sú tu takí Ceremony of Silence, ktorí kombinujú obidva aspekty tak dokonale, ako keby to bola samozrejmosť. V ich prípade zjavne je.
„Moon Vessel“ je bohorovný death metal s extrémne chytľavým riffom a nečakane pokojným, až opojným záverom. Celkove Hálios ani zďaleka nie je len bezduchá rúbanica, a práve takéto skoro až melancholické nálady ho dostávajú vysoko nad šedý priemer. V podobnom duchu sa nesie štvrtý song „Eternal Return“, ktorý opúšťa death metalové klišé, ale neopúšťa ho perfektná atmosféra a svieže nápady. Na chvíľu mám pocit, že som sa ocitol na druhom konci sveta a počúvam úplne inú kapelu, ale niekde na pozadí je cítiť rukopis Ceremony of Silence. Napriek pomerne krátkej minutáži celého albumu na mňa toto atmosférické predelenie dvoch tvrdých metalových polovíc pôsobí veľmi osviežujúco.
„Light Runs Through Light“ a „Perennial Incantation“, to je už zase starý dobrý death metal, nekompromisne strhujúci, a možno trochu neobjektívne musím napísať, že je presne taký aký mi najviac lahodí. Cítim, že každý song je detailne prepracovaný, (napokon, od debutu ubehlo 5 rokov). Mám dôvod domnievať sa, že chlapi si pri tvorbe dali sakramentsky záležať a nič nepodcenili. Nenachádzam žiadne slabé miesta, žiadnu vatu, umelé naťahovanie skladieb, bezduché vsuvky, jednoducho nič čo by narušilo moju pozornosť a začalo ma nudiť. Každá pasáž je dokonale premyslená a dokonale zahratá, a aj rôzne žánrové či mimo žánrové odchýlky do seba perfektne zapadajú a vytvárajú komplexný celok tak prirodzene, ako ich dokážu vytvoriť len oddaní metaloví perfekcionisti. A ešte jedno musím spomenúť – texty. Kapela sa takmer koncepčne inšpiruje starými indoeurópskymi mýtmi, ktoré spája spoločný motív slnečného božstva. Určite stoja za pozornosť!
Záver tohto 36 minútového opusu kráľ strávi na horách. „King in the Mountain“ je majestátne dielo! Krajina je mŕtva a neplodná, stojac medzi ruinami v srdci hôr do večného spánku upadám. Klasický valivý death metal vyústi do geniálnej (funeral) doom metalovej pasáže s ukrutnou blackovou riffovačkou na záver.
Bude toto cesta, ktorou sa kapela bude uberať? Prečo nie. Na Hálios je často počuť žánrové odchýlky a niet pochýb, že chlapov to baví, a hlavne, že to naozaj vedia. Kompozične je to neuveriteľne silný, pestrý, prepracovaný album vysokej úrovne, ktorý nebude jednoduché prekonať. Už teraz som plný očakávania, čo bude nasledovať, a aj keby to zase malo trvať 5 rokov, ja vôbec nepochybujem o tom, že to bude veľkolepé.
Jedného dňa kráľ príde a slnko opäť vyjde.
Aby sa mi lepšie písalo, aby som vôbec dokázal písať v týchto pekelných horúčavách, považoval som za nevyhnutné schladiť sa ľahkým perlivým Sauvignon Blanc z malokarpatského vinárstva Malé divy. Odporúčam!
