1. Čo vás najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Michal: Ahoj Tom! Moc díky za otázky. Čo ma najviac zaujalo? Predvčerom som mal svadbu, takže to je niečo, čo ma teraz dosť milo a moc príjemne zaujalo a zamestnalo zároveň. A v poslednom týždni som bol za náš festival Fest Anča na Anifilm festivale v Liberci, takže ma zaujalo množstvo nových animovaných filmov.
Dano: Hm asi ako sa nezblázniť. Ale v podstate dosť aktívne riešim finálne veci okolo našej novej dosky.
2. Po jedenástich rokoch ste vydali nový album s názvom Tensal. Čo sa za ten čas zmenilo vo vašich životoch a v živote kapely?
Michal: V spojitosti s kapelou mi príde, že sa miestami akoby zastavil čas, hlavne keď sa s Danom stretneme na skúšobni, len naše osobné životy sa o krok posunuli. Som zvedavý, čo napíše Dano, ale mne príde, že keď sa vždy stretneme, je to podobné ako na začiatku, keď sme spolu začínali. Rozdiel oproti tomu je asi len ten, že teraz si skôr povieme, ako nie je čas na nič haha.
Počas tých 11 rokov sa ale podľa mňa viackrát zmenilo aj naše uvažovanie o tom, ako má Möbius znieť koncepčne aj hudobne. Menilo sa aj to, ako komplikovane alebo jednoducho chceme hrať. Záležalo aj na období a na tom, čo nás hudobne práve zaujalo. Ale aj tak mi príde, že sa stále vraciame ku koreňom, prečo sme Möbius založili. Úprimne, za tie roky sme toho v rámci tvorby vymysleli veľa, ale množstvo skladieb sme ani nikdy nezahrali naživo.
A keď budem hovoriť za seba, tak sa toho zmenilo dosť. Dokončil som vzdelanie, odišiel zo Slovenska, začal som sa dlhodobo venovať a pracovať v oblasti duševného zdravia, psychiatrie a sociálnej práce, spoznal som x, y ťažkých ľudských osudov, začal viac pracovať na osobnom prežívaní aj fyzickom zdraví, vydal hudbu a možno skúsil spoluprácu aj s niekým iným. Zistil som, čo je to neustále hľadanie bývania, a od nového roka som začal bývať s manželkou na dedine v prírode, čo sme si nikdy nevedeli predstaviť :)
Dano: Fokular to pekne zhrnul v sprievodnom texte, ktorý sme vypustili s digitálnym releasom. Zmenilo sa toho celkom dosť, lebo je to jedenásť rokov a prešli sme postupným presťahovaním do Prahy, novými hudobnými projektami, rodinným životom a za samotný Möbius sme možno až tak radikálne sa neposunuli ďalej od toho ako sme začali, no potvrdili si ako nás to stále baví.
3. V popise k novému albumu píšete o návrate k prirodzenosti a jednoduchosti. Máte pocit, že ste sa v minulosti od týchto princípov vzdialili?
Michal: Príde mi, že na začiatku sme s Möbiusom práve chceli hrať primitívne, s dôrazom na logickosť v skladbe. Potom sa naše myslenie uberalo ďalej aj na základe toho, čo nám občas ľudia povedali na koncertoch, a snažili sme sa jemne posúvať v myslení aj tvorbe. Keďže sme však dvaja a hráme “len” gitara a bicie, tie posuny v rámci tvorby sa robili ťažko.
Časom sme skúšali zaradiť aj elektronickejšie prvky, občas niekoho prizvať na spoluprácu a podobne. Aj s naším osobným hudobným vývojom sa to niekedy menilo zo skúšky na skúšku. Nakoniec ale podľa mňa zvíťazila jednoduchosť a využitie toho, čo máme k dispozícii. Často sa nám overilo, že čím jednoduchší setup máme, tým lepšie to na koncerte znie a tým viac si užijeme celú performance.
Preto sme aj teraz skladali veci s dôrazom na úprimnosť, bez väčšej progresivity. Skôr sme chceli využiť to, čo máme, ale možno do toho dať viac výrazových prvkov, ktoré sme v minulosti nepoužívali a ktoré nás teraz viac definujú. Zároveň sme si ale chceli ponechať tú jednoduchosť, aby sme si mohli užiť samých seba pri hraní a vnímať to kolísanie rytmu v skladbe.
Dano: Tak za tie roky, to nie je jediná hudba, ktorú sme dali dokopy. Síce už menej koncertujeme, ale vždy tam bol nejaký song alebo základ niečoho, čo sme nikdy nenahrali alebo hrali len naživo. Niektoré songy sme časom opustili a tiež sme trochu experimentovali. Napríklad jednu dobu sme používali live sample alebo sme sa snažili o nejakú perfekciu. Tensal je výsledkom niekoľkoročnej fúzie nášho hrania/skúšania na dlhú trať. Nič extra prekombinované. Čiže myslím, že sme sa moc od prirodzenosti a jednoduchosti nevzdialili, len sme si to práve uvedomili.
4. Ako vyzeral proces tohto návratu a ako ovplyvnil tvorbu nového materiálu napríklad v porovnaní s EP Omega spred štyroch rokov?
Michal: Práve pri Omega mi prišlo, že tam bolo vyššie tempo a akýsi odklon od toho neandertálneho, dlho trvajúceho ticha. Tam sme asi najviac skúšali tú progresivitu Möbiusu. Mám pocit, že sme sa na Omege trochu vybili.
Pri Tensal sme podľa mňa viac vsadili na dejovosť, spomalenie a citlivosť. Nebáli sme sa otvoriť aj polohy, ktoré sú jemnejšie až post-rockové, ale stále sme si chceli ponechať ten charakter, ktorý sme mali už na prvom albume.
Pri vypočutí albumu Tensal mám pocit, akoby sme Magic of Macabre len trochu otesali a zľudštili.
Dano: Omega vznikla relatívne rýchlo a spontánne. Čo ma velmi baví rád by som aby sme takto tvorili častejšie. Základ Tensal vznikal priebežne počas dlhej doby.
5. Na Tensal sú štyri skladby - skrývajú v sebe nejaké príbehy? A aký bol príbeh ich vzniku?
Michal: Všetky skladby ešte krátko pred nahrávaním vlastne nemali svoj jasný koniec. Čo neviem, či mám hovoriť haha. Až v spojitosti s nahrávaním a na samotnom nahrávaní sme ich boli schopní koncepčne uzavrieť.
Samotné skladby podľa mňa hovoria príbeh a dejovosť toho, ako sme boli v daný čas s Danom na seba naladení, ale nemajú nejaký zásadne hlboký význam. Väčší význam vnímam skôr v albume ako celku, hlavne v tom, že pre nás boli skladby v istej chvíli akoby neuzatvoriteľné. Akoby sme ich ani nechceli uzavrieť, akoby sa s tým spájalo niečo, čo sami nechceme ukončiť. Možno podobne ako niektoré udalosti v našich životoch.
Pekne to podľa mňa počuť aj v skladbe Eternal, ktorú máme s Petrom Vrbom a ktorá uzatvára album, ale zároveň zostáva otvorená. Je akoby nekonečná, menia sa plochy, ale štruktúra zostáva. A to podľa mňa pekne vyjadruje aj naše fungovanie, tvorbu a všetko, čo na albume vzniklo. Ťažko sa to opisuje slovami.
Príde mi, že si užívame stále tu slobodu z hrania, stretávania sa a kontaktu po tých rokoch a možno máme skôr strach to celé uzavrieť, aby Tensal — to pnutie — neodišlo z našich životov.
Dano: Myslím, že tie názvy nejak spontánne vystihujú aspoň za mňa, o čom sú tie skladby. Je to o našom živote, priateľstve a vzťahu počas dlhej doby. The Magic of Macabre ako aj nase live sety viac vnímame kontinuálny príbeh.
6. Ako na vás po rokoch vplýva pražské prostredie? Nemáte pocit určitého návratu nielen v prístupe k hudbe, ale aj k miestam, kde ste začínali?
Michal: To je pekná otázka. Na mňa malo pražské prostredie po príchode tesne pred prepuknutím covidu obrovský vplyv. Cítil som akýsi rozlet a slobodu v každej oblasti života. Potom mi ale v niečom prišlo toto prostredie a všetky možnosti až úplne zahlcujúce. Množstvo podnetov, kultúry, hudby… človek to popri svojom živote a práci ani nestíhal spracovať a miestami som z toho býval až frustrovaný.
A možno je občas v takej záplave vecí aj ťažšie nájsť svoju osobitosť či sebavyjadrenie. Možno aj preto prišiel ten návrat k jednoduchosti, bez potreby hľadať stále nové koncepcie.
Dano: Ja som spokojný v Prahe a vyhovuje mi to tu. V Žiline to viac komunitne žilo, ale aj tu v Prahe to nie je mŕtvé to len ja sa asi už moc nesocializujem.
7. Obaja máte paralelné projekty a napriek tomu sa po rokoch vraciate k doomu. V čom vám tento žáner pripadá iný a stále aktuálny pre vaše sebavyjadrenie?
Michal: Príde mi, že pomalá gitarová hudba dokáže často vyjadriť všetko, čo potrebujem dostať zo seba cez nástroj a telo, práve tú emóciu, úľavu a autenticitu. Zámerne nepoužívam hudobné škatuľky, lebo aj Möbius sa žánrovo ťažšie definuje.
Na našej kapele milujem hlavne jej živú zložku, kooperáciu s Danom, vnímanie sa navzájom, hlasitosť, plynulosť bez násilia, stabilitu a pulz v kontexte živého vyjadrenia. Človek má akoby čas sa zastaviť a premýšľať nad sebou.
Pri elektronickej hudbe sa mi niektoré veci podľa mňa cez živé hranie vyjadrujú ťažšie. Möbius mi v tomto stále príde ako prirodzenejší a úprimnejší vyjadrovací nástroj.
Dano: Pre mňa asi málo čo prekoná pocit, keď si v skúšobni zapojím gitaru skrz efekty do steny aparátov a do toho Foky udrie do bicích. Tá ľudská energia plus všetky elektróny a vlny v priestore mi vedia vždy učarovať. Plus človek nerieši, nejaké digitálne-počítačovo-strojové nuance. Je to pre mňa asi prirodzenejšie. Taka analógová mágia, niečo vo vzduchu. I keď mám veľmi rád aj svoj synťák a škatuľky samozrejme.
8. Počúvate doom aj v bežnom živote, alebo je to pre vás skôr spôsob vyjadrenia?
Michal: Jj, určite počúvam. Ale často ma v rámci tohto žánru, tým, že je relatívne pestrý, v poslednej dobe viac bavia ambientnejšie veci. Alebo naopak tá druhá poloha niečo dosť neandertálskejšie, ala Corrupted.
Dano: Občas ma nejaká kapela osloví ale je toho už menej. Mrzí ma, že viac prerazia cez internetový algoritmus také viac vymodelované doom kapely bez charakteru. Ale asi človek, keď viac pátra tak nájde aj kvalitu.
9. Patríte medzi pionierov domácej sludge/stoner scény. Ako sa podľa vás vyvinul žáner a scéna za šestnásť rokov vašej existencie a kam smerujú?
Michal: Haha, na toto sa mi asi odpovedá ťažšie. Nemám potrebu hodnotiť scénu či samotný žáner. V rámci scény je tu za tie roky podľa mňa stále pomerne málo ľudí, ktorí majú v obľube tento štýl hudby. Možno je to len môj dojem, ale keď už tu takí ľudia sú, tak veci, ktoré tvoria, mi prídu fakt nabité, osobnejšie.
Premýšľam, či tu vôbec existuje nejaká špecifická „stoner/doom“ scéna. My sme napríklad často oscilovali medzi alternatívou, DIY/UG scénou a metalovou scénou. Pri tej metalovej sme sa úprimne cítili dosť neisto, aj keď by si človek povedal, že tam žánrovo spadáme asi najviac.
Príde mi ale, že naša stredoeurópska scéna je stále trochu v úzadí. Nie je tu toľko ľudí, ktorí by boli vyslovene vyznávačmi tohto žánru. Asi je to aj historicky tým, z čoho hudobne vychádzali naši rodičia, súrodenci aj my sami, alebo aj politickou situáciou?!, neviem. A často sa rok po roku žánrovo vyvíja aj celá hudobná scéna.
Čo ma ale teší a z čoho mám úprimnú radosť, je keď stretávame ľudí, ktorí pri tomto žánri zostávajú roky. Alebo keď ešte stále vieme potešiť niekoho, kto tuto hudbu v tej novej záplave muziky v CZ/SK priestore stále vyhľadáva alebo len objavuje.
Dano: Heh neviem či sme nejaký pionieri, i keď šestnásť rokov keď tu teraz čítam vyznie ako celkom dlhá doba. Ale toto si moc netrúfnem komentovať. Určite tu vzniklo niekoľko fajn projektov, za čo som veľmi rád.
10. Doomová komunita na západe je pomerne dobre organizovaná a sústredená okolo väčších aj menších festivalov či labelov. Čo je podľa vás dôvodom, že stále nie je bežné, aby sa naše kapely stali prirodzenou súčasťou tohto sveta?
Michal: To je dobrý námet na diskusiu. Môže to byť milión vecí a faktorov, prečo je tomu tak. Je možné, že žánrovo stále tvoríme hudbu, ktorá je bližšia našej kultúre? Alebo nie sme schopní priniesť ľuďom energiu tak, ako niektoré kapely na západe? Nemáme dostatočnú charizmu? Alebo to nie je dosť „doomy“, „sludgy“ či „stoner“ podľa žánrových škatuliek? Možno nemáme jasnú štruktúru a robíme si to viac autenticky? Alebo si ľudia na západe nechcú veľmi zisťovať nič o kapelách, ktoré prichádzajú zo strednej a východnej Európy? Možno nemáme dostatok kontaktov alebo málo jazdíme na západ z vlastnej iniciatívy? A človek by si mohol klásť ešte x ďalších otázok a trochu sa v tom utápať, pritom zbytočne. Je fakt milión vecí, ktoré to ovplyvňujú…
Na druhú stranu sa na to treba pozrieť aj inou optikou. Mne príde, že naša scéna je na tom naozaj dobre. Je úprimnejšia, autentickejšia a bojovnejšia, názorovejšia a menej mainstream. Páči sa mi aj prelínanie s alternatívou a inými subžánrami, čo na západe pri takej tej „motorkovej kultúre“ a určitom druhu uniformity často neuvidíš. A to nám podľa mňa môžu len závidieť hehe.
Dano: Keď sa nad tým tak zamyslím, tak mám pocit, že v zahraničí sa ten doom žáner spojil a začlenil medzi metalovú komunitu, až ju v niektorých ohľadoch pohltil/prerástol. U nás mám pocit, že ten doom sa nejak nie je akceptovaný metalovou scénou. Ak tu vôbec nejaká je? Ale možno sa mýlim. To je nejaká moja prvotná myšlienka. Tu ten doom beriem viac ako hardcore punk sludge komunitu, než metal a tá je viac DIY.
11. Aký je váš názor na fungovanie umelcov pod ochranou organizácií ako OSA alebo SOZA? Mali by tieto organizácie zasahovať do fungovania nezávislých internetových podcastov a rádií?
Michal: Neviem, našťastie som to nikdy osobne neriešil. A úprimne ma to ani veľmi nezaujíma. Jeden z dôvodov je aj to, že nemám rád byť pod niekým, pokiaľ chcem slobodne tvoriť. Príde mi to strašne zaväzujúce. Asi keď sa niekto chce živiť hudbou, tak to môže byť cesta a určitá podpora pre umelca. Pre mňa to ale cesta nie je.
Mne sa páči sloboda v hudbe, v kultúre a v tvorbe, preto ju robíme tak, ako ju robíme. Je to môj voľný čas a všetko, čo do toho vrážam, sú moje vlastné financie. Už len to slovo „nezávislé“, ktoré píšeš, mi trochu nekoliduje s niečím, k čomu sa musí človek zaviazať.
Dano: Určite by nemali zasahovať do fungovania. https://timeofmylife.bandcamp.com/track/s-o-z-a-punx-fuck-off
12. Čo z najnovšej produkcie vášho labelu Analogue Freaks by ste odporučili a prečo?
Michal: Určite všetky tituly sú top, ale najbrutálnejší je Talk=trouble, Fokular – Silent Spring, lebo je ešte dostupný haha.
Dano: AFR#010: Talk=Trouble x Fokular – Silent Spring. Skvelý album Talk=Trouble Šamana, (ktorý je náš veľmi dobrý kamoš a skvelý hudobník a mixing/mastering master) v spolupráci s Fokularom. Prispieva to pekne do rozmanitosti katalógu Analog Freaks, kde je vždy základom autenticita sebavyjadrenia formou akéhokoľvek hudobného žánru.
.jpeg)
13. Čo si myslíte o kazetovej kultúre? Je to prežitok, alebo v nej stále vidíte zmysel?
Michal: Mne sa páči tá veľkosť, tvar aj cena. Za mňa je to momentálne asi najkrajší formát na prenos, vydanie, zakúpenie si a aj samotný zážitok zo živého počúvania hudby.
Dano: Milujem kazety. Najlepší a najdostupnejší formát fyzického nosiča. Prežitok je výhovorka, že v dnešnej dobe si človek nemá kde pustiť kazetu.
14. Keď sme sa bavili naposledy, pozeral si Stranger Things 4. Medzitým vyšla aj piata séria - ako sa vám páčil koniec?
Dano: Celkom som si to užil. Myslím, že to bolo dobre napísané/natočené a bavilo ma to. No nejak dramaticky, že by mi to zásadne zmenilo život by som nepovedal. Viac ma potešilo, že som si splnil rest a dopozeral Twin Peaks: The Return - tretiu sériu TP na víkendovom maratóne v kine. To ma zahrialo viac pri srdiečku 🙂
15. Čo hovoríte na posledné filmy od Eggersa alebo bratov Philippou? Prípadne - čo zo sveta filmu vás v poslednom čase zaujalo?
Michal: Uff, toto nie je úplne kategória pre mňa. Skôr prioritou je hudba, knihy a krátke dokumenty.
Dano: Nevidel som. Ale počkám si na Lighthouse, keď bude nejaká repríza v malom kine pre pár ľudí. Bratov Philippou nepoznám. Trochu som na niekoľko rokov vypadol zo sveta kinematografie. Ale nedávno po dlhej dobe som začal znova chodiť do kina a tak to striedam s klasikami, ktoré som videl veľmi dávno a občas sa snažím chytiť aj niečo, súčasné. Takže si dávam skôr taký reparát. Naposledy som videl sedem a pol hodinové Satanské Tango v kine s desiatkami ľudí, ktorí radi obetovali jeden pekný slnečný deň zavretý v kine pozerajúc na čiernobiely film po maďarsky.
16. Čo v týchto dňoch počúvate, pozeráte a čítate?
Michal: Aktuálne čítam skôr odbornú literatúru, konkrétne knihu Smrteľne vážne od Jane Mersky Leder.
V rámci hudby som sa teraz trochu zastavil, vrátil a počúvam viac doma z dosiek jazzové štandardy, napríklad Clifford Brown, Max Roach, Miles Davis, Coltrane a podobne… A doma pozeráme aktuálne severské kriminálky :)
Dano: Snažím sa dokončiť nejaké svoje songy, tak väčšinou tie. Ale v poslednej dobe idem celkom: KMRU, Die Spitz, Saint Abdullah & Eomac, Lawrence English, PISS z Kanady sú super, Chassol, Claire Rousay, Flea vydal super dosku. A práve počúvam demo VICHR z Olomouckej SF Mini - odporúčam. Aktívne nemám nič moc rozpozerané a väčšinou čítam pohádky na dobrú noc mojej dcére.
17. Je niekto s kým by ste si radi prečítali rozhovor na JDØS?
Michal: LVMEN, Božské Soaré, Jonáš Gruska alebo Jana Kirschner
Dano: Máš tam už celkom zbierku tých rozhovorov. Chýba tam ešte niekto? VICHR!
18. Kde vás v roku 2026 uvidím hrať naživo?
Michal: Zatiaľ určite Brno 5. 6. – klub Sibiř, Praha 6. 6. – náš krst albumu Tensal spolu s Totoabas v Pražskom Puncte.
Dano: Zatial 5.6. v Brne a následne 6.6. release párty v Punkte v Prahe. V poslednej dobe to už moc nehrotíme ale dúfam, že na jeseň sa nám niečo podarí naplánovať.
19. Motto alebo odkaz na záver.
Michal: Prial by som si väčšiu ľudskosť.
A chcem ešte poďakovať všetkým ľuďom za tú dlhoročnú podporu a záujem o Möbius! Vďaka!
Dano: DIY OR DIE
1. What interests you the most these days?
Michal: Hi Tom! Thanks a lot for the questions. What interested me the most? The day before yesterday I got married, so that’s something that has pleasantly occupied and fascinated me lately. And during the last week I attended the Anifilm festival in Liberec on behalf of our festival Fest Anča, so I was really interested in the number of new animated films there.
Dano: Hmm, probably how not to go crazy. But basically I’ve been quite actively dealing with the final things around our new record.
2. After eleven years you released a new album called Tensal. What has changed in your lives and in the life of the band during that time?
Michal: In connection with the band, it feels to me like time has partly stood still, especially when Dano and I meet in the rehearsal room. Only our personal lives have moved forward a bit. I’m curious what Dano will write, but to me it still feels similar to when we first started playing together. The only difference now is that we mostly talk about how there’s no time for anything haha.
During those 11 years, I think our thinking about how Möbius should sound, both conceptually and musically, changed several times. Our ideas about how complicated or simple we wanted to play also changed. It depended on the period and on what interested us musically at the time. But even so, I feel like we always return to the roots of why we founded Möbius in the first place. Honestly, over the years we came up with a lot creatively, but many songs were never even played live.
And speaking for myself, quite a lot has changed. I finished my education, left Slovakia, started working long-term in the fields of mental health, psychiatry and social work, encountered many difficult human stories, began focusing more on my emotional life and physical health, released music and maybe tried collaborating with other people as well. I found out what the endless search for housing is like, and since the new year my wife and I have been living in the countryside surrounded by nature, something we could never have imagined before :)
Dano: Fokular summed it up nicely in the accompanying text we released with the digital version. Quite a lot has changed, because eleven years is a long time. We gradually moved to Prague, started new musical projects, went through family life, and as Möbius itself we maybe didn’t radically move far away from how we started, but we confirmed to ourselves that we still really enjoy doing it.
3. In the description of the new album you write about returning to naturalness and simplicity. Do you feel that in the past you moved away from these principles?
Michal: It seems to me that in the beginning with Möbius we wanted to play primitively, with an emphasis on logic within the composition. Later our thinking evolved partly because of what people occasionally told us at concerts, and we tried to gently move forward in both our thinking and songwriting. But since there are only two of us and we “only” play guitar and drums, those creative shifts were difficult to achieve.
Over time we also experimented with more electronic elements, occasionally invited someone to collaborate and so on. It also changed from rehearsal to rehearsal along with our personal musical development. But in the end I think simplicity won out, along with making use of what we already had available. We often found that the simpler our setup was, the better it sounded live and the more we enjoyed the whole performance.
That’s why this time we wrote the songs with an emphasis on honesty, without too much progressiveness. We mainly wanted to use what we already had, but perhaps add more expressive elements that we hadn’t used in the past and which define us more now. At the same time we wanted to keep that simplicity so we could enjoy ourselves while playing and feel the shifting rhythm within the songs.
Dano: Over the years, this wasn’t the only music we worked on. Even though we play fewer concerts now, there was always some song or basic idea that we never recorded or only played live. We abandoned some songs over time and also experimented a bit. For example, at one point we used live samples or tried to achieve some kind of perfection. Tensal is the result of several years of fusing together our playing and rehearsing over the long term. Nothing overly complicated. So I don’t think we moved too far away from naturalness and simplicity, we just became more aware of it.
4. What did the process of this return look like, and how did it influence the creation of the new material compared to the Omega EP from four years ago?
Michal: With Omega it felt to me like the tempo was faster and there was a certain departure from that Neanderthal-like, long-lasting silence. That was probably where we experimented the most with Möbius’ progressive side. I think we really let ourselves loose on Omega.
With Tensal, I think we relied more on narrative flow, slowing down and sensitivity. We weren’t afraid to open up softer, even post-rock-like passages, but we still wanted to preserve the character we already had on the first album.
When I listen to Tensal, it feels to me as if we simply trimmed down and humanized Magic of Macabre a little.
Dano: Omega was created relatively quickly and spontaneously. I really enjoy that approach and I’d like us to create that way more often. The foundation of Tensal developed gradually over a long period of time.
5. There are four songs on Tensal — do they hide any stories within them? And what was the story behind their creation?
Michal: All of the songs actually didn’t have a clear ending until shortly before the recording process. I don’t know if I should even admit that haha. It was only in connection with the recording itself that we were able to conceptually close them.
To me, the songs themselves tell the story and narrative of how Dano and I were emotionally aligned with each other at that particular time, but they don’t carry some deeply specific meaning. I rather perceive the greater meaning in the album as a whole, mainly in the fact that at a certain point the songs felt almost impossible to finish. As if we didn’t even want to close them, as if something connected to them was something we ourselves didn’t want to end. Maybe similarly to certain events in our lives.
I think you can hear this beautifully in the track Eternal, which features Petr Vrba and closes the album, while at the same time remaining open. It feels infinite in a way — the textures change, but the structure stays the same. And I think that also expresses our functioning, our creative process and everything that emerged on the album. It’s hard to describe in words.
It feels to me like we still enjoy the freedom of playing, meeting and being in contact with each other after all these years, and maybe we’re actually afraid of bringing it all to an end, so that Tensal — that tension — doesn’t disappear from our lives.
Dano: I think the song titles spontaneously capture, at least for me, what those tracks are about. It’s about our lives, friendship and relationship over a long period of time. The Magic of Macabre, just like our live sets, is something we perceive more as one continuous story.
6. How has the Prague environment influenced you over the years? Don’t you feel there’s a certain return not only in your approach to music, but also to the places where you originally started?
Michal: That’s a beautiful question. The Prague environment had a huge impact on me after I arrived shortly before the COVID outbreak. I felt a kind of expansion and freedom in every area of life. But later this environment and all its possibilities started to feel completely overwhelming in some ways. The amount of stimuli, culture, music… alongside everyday life and work, it was impossible to process everything, and at times it even made me frustrated.
And maybe in such an overload of things it’s also harder to find your own uniqueness or self-expression. Maybe that’s also why the return to simplicity happened, without the need to constantly search for new concepts.
Dano: I’m happy in Prague and it suits me here. Back in Žilina the community life felt more active, but Prague isn’t dead either — I’m probably just not socializing that much anymore.
7. Both of you have parallel projects and yet after all these years you keep returning to doom. What makes this genre feel different and still relevant for your self-expression?
Michal: I feel like slow guitar music is often able to express everything I need to get out of myself through the instrument and my body — especially emotion, relief and authenticity. I intentionally avoid using genre labels, because Möbius itself is difficult to define stylistically.
What I love most about our band is mainly the live aspect of it: the cooperation with Dano, sensing each other, the loudness, the flow without force, the stability and pulse within a live expression. It’s as if a person suddenly has the time to stop and think about themselves.
With electronic music, I feel that some things are harder to express through live performance. In this sense Möbius still feels like a more natural and honest tool of expression to me.
Dano: For me, very little can surpass the feeling of plugging my guitar through effects into a wall of amps in the rehearsal room while Foky hits the drums. That human energy combined with all the electrons and vibrations in the space can still completely enchant me. Plus you don’t have to deal with all those digital-computer-machine nuances. It feels more natural to me. A kind of analog magic, something in the air. Even though I also really love my synths and little boxes of course.
8. Do you listen to doom in everyday life as well, or is it mainly a form of expression for you?
Michal: Yeah, definitely. But because the genre itself is relatively diverse, lately I’ve been enjoying more ambient-oriented things within doom. Or on the complete opposite side, something much more Neanderthal-like, in the vein of Corrupted.
Dano: Sometimes a band catches my attention, but it happens less often nowadays. What bothers me is that internet algorithms tend to push more polished and artificially shaped doom bands without much character. But I guess if someone digs deeper, they can still find quality.
You belong among the pioneers of the local sludge/stoner scene. How do you think the genre and the scene have evolved during the sixteen years of your existence, and where are they heading?
Michal: Haha, this is probably harder for me to answer. I don’t really feel the need to judge the scene or the genre itself. Over the years there have still been relatively few people here who truly love this style of music. Maybe it’s just my impression, but when such people do exist, the things they create feel really intense and personal.
9. I’m wondering whether some specific “stoner/doom” scene even exists here at all. We ourselves often oscillated between the alternative scene, the DIY/underground scene and the metal scene. And honestly, within the metal scene we often felt pretty insecure, even though stylistically you’d probably say we belong there the most.
But it also feels to me like our Central European scene still remains somewhat in the background. There simply aren’t that many people who are outright devotees of this genre. Maybe historically it has something to do with the music our parents, siblings and we ourselves grew up with, or maybe even with the political situation?! I don’t know. And the whole music scene keeps evolving stylistically year after year anyway.
What genuinely makes me happy, though, is meeting people who stay connected to this genre for years. Or when we can still make happy someone who continues searching for this music in the flood of new releases in the Czech and Slovak space — or is only just discovering it.
Dano: Heh, I don’t know if we’re really pioneers, even though sixteen years suddenly sounds like quite a long time when I read it now. But I probably wouldn’t dare comment on this too much. Some really cool projects definitely emerged here, and I’m very glad about that.
10. The doom community in the West is relatively well organized and centered around both larger and smaller festivals or labels. Why do you think it’s still uncommon for our bands to become a natural part of that world?
Michal: That’s a good topic for discussion. There could be a million reasons and factors behind it. Maybe stylistically we still create music that is somehow closer to our own culture? Or maybe we aren’t able to deliver energy to people the same way some Western bands do? Maybe we lack charisma? Or maybe it’s not “doomy,” “sludgy” or “stoner” enough according to genre expectations? Maybe we don’t have a clear structure and do things in a more authentic way? Or maybe people in the West simply aren’t too interested in learning about bands coming from Central and Eastern Europe? Maybe we don’t have enough contacts or we don’t tour the West enough on our own initiative? You could keep asking endless questions and drown in them unnecessarily. There are really a million things influencing it…
On the other hand, I think it’s important to look at it from another angle too. To me our scene is actually doing really well. It feels more honest, authentic and combative, more opinionated and less mainstream. I also like the overlap with alternative music and other subgenres, something you often don’t see in that kind of “biker culture” and uniformity in the West. And I think that’s something they can only envy us for hehe.
Dano: When I think about it, I feel that abroad the doom genre became integrated into the broader metal community, and in some ways even absorbed or outgrew it. Here I feel that doom isn’t really accepted by the metal scene. If there even is one here? But maybe I’m wrong. That’s just my first thought. Here I perceive doom more as a hardcore punk sludge community than metal, and that scene is much more DIY.
11. What is your opinion on artists operating under organizations such as OSA or SOZA? Should these organizations interfere with the functioning of independent internet podcasts and radio stations?
Michal: I don’t know, fortunately I’ve never had to deal with it personally. And honestly, it doesn’t interest me that much either. One of the reasons is that I don’t like being under someone’s authority if I want to create freely. It feels extremely binding to me. I guess if someone wants to make a living from music, then it can be a path and a certain kind of support for an artist. But for me, it isn’t.
What I like is freedom in music, culture and creativity, which is why we do things the way we do. It’s my free time, and everything I put into it comes from my own finances. Even the word “independent” that you used feels a bit contradictory to something a person has to formally commit themselves to.
Dano: They definitely shouldn’t interfere with their functioning. https://timeofmylife.bandcamp.com/track/s-o-z-a-punx-fuck-off
12. What from the newest releases on your label Analogue Freaks would you recommend, and why?
Michal: Definitely all the releases are top-notch, but the most brutal one is Talk=Trouble, Fokular – Silent Spring, because it’s still available haha.
Dano: AFR#010: Talk=Trouble x Fokular – Silent Spring. A great album by Talk=Trouble’s Šaman (who is a very good friend of ours and an amazing musician and mixing/mastering wizard) in collaboration with Fokular. It contributes nicely to the diversity of the Analogue Freaks catalog, where authenticity of self-expression through any musical genre is always the foundation.
13. What do you think about cassette culture? Is it obsolete, or do you still see meaning in it?
Michal: I like the size, the shape and the price. For me it’s currently probably the most beautiful format for distributing, releasing, buying and also truly experiencing music through active listening.
Dano: I love cassettes. The best and most accessible physical format. Calling them obsolete is just an excuse people use because nowadays they supposedly have nowhere to play tapes anymore.
14. When we talked last time, you were watching Stranger Things 4. In the meantime the fifth season came out as well — how did you like the ending?
Dano: I quite enjoyed it. I think it was well written and filmed, and I had fun watching it. But I wouldn’t say it dramatically changed my life or anything. What made me happier was finally crossing something off my list and finishing Twin Peaks: The Return — the third season of Twin Peaks during a weekend marathon at the cinema. That warmed my heart much more 🙂
15. What do you think about the latest films by Eggers or the Philippou brothers? Or more generally — what from the world of film has interested you recently?
Michal: Uff, this really isn’t my category. My priorities are more music, books and short documentaries.
Dano: I haven’t seen them. But I’ll wait for The Lighthouse when there’s some kind of re-screening in a small cinema for just a few people. I don’t know the Philippou brothers. I kind of dropped out of the world of cinema for several years. But recently, after a long time, I started going to the cinema again, alternating between classics I saw a very long time ago and occasionally trying to catch something contemporary as well. So I’m basically doing a kind of personal catch-up course. Most recently I watched the seven-and-a-half-hour-long Satantango in a cinema together with dozens of people who willingly sacrificed a beautiful sunny day to sit inside watching a black-and-white Hungarian film.
16. What are you listening to, watching and reading these days?
Michal: At the moment I’m mostly reading professional literature, specifically the book Deadly Serious by Jane Mersky Leder.
As for music, I’ve slowed down a bit and returned to listening to more jazz standards at home on vinyl — for example Clifford Brown, Max Roach, Miles Davis, Coltrane and similar artists… And at home we’re currently watching Nordic crime series :)
Dano: I’m trying to finish some of my own songs, so mostly those. But lately I’ve been really into: KMRU, Die Spitz, Saint Abdullah & Eomac, Lawrence English, PISS from Canada are great, Chassol, Claire Rousay, Flea released a great record. And right now I’m listening to a demo by VICHR from the Olomouc SF Mini scene — recommended. I’m not actively watching much at the moment and mostly I just read bedtime fairy tales to my daughter.
17. Is there anyone you’d like to read an interview with on JDØS?
Michal: LVMEN, Božské Soaré, Jonáš Gruska or Jana Kirschner
Dano: You already have quite a collection of interviews there. Is anyone even missing anymore? VICHR!
18. Where will I see you playing live in 2026?
Michal: So far definitely Brno on June 5th at Club Sibiř, and Prague on June 6th — our Tensal album release show together with Totoabas at Punctum in Prague.
Dano: So far June 5th in Brno and then June 6th, the release party at Punctum in Prague. Lately we haven’t been pushing things too hard, but hopefully we’ll manage to plan something for the autumn.
19. A motto or final message.
Michal: I would wish for more humanity.
And I also want to thank everyone for the long years of support and interest in Möbius! Thanks!
Dano: DIY OR DIE
============================================================================
Links:
https://mobiusdoom.bandcamp.com/album/tensal
https://www.instagram.com/mobiusdoom/
Möbius @ JDØS:
https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/06/rk24-citanie-po-rannej-kave-s-danom.html
https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/track/m-bius-feat-ma-rie-naveky-nasrat-beton-cover
https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/10/35-mobius-sludge-doom-metal-odpovedaju.html
