#220 Nicholas Wintzler / Multidisciplinárny umelec / 25-9-2023.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Volám sa Nicholas Wintzler, mám 24 rokov, som multidisciplinárny umelec. Občas vystupujem pod pseudonymom Mikuláš Vintzo. Študujem na Fakulte Umení v Košiciach v ateliéri nových médií. Venujem sa hlavne fotografii, hudbe, maľbe, kresbe, videovaniu a tak ďalej, ale inak takmer všetko, čo uchopím dokážem nejako pretaviť (lebo inak by som sa asi nudil a nuda zabíja). Čo ma zaujíma v týchto dňoch? No, posledné dni robím všeličo na úplne priemernej úrovni, buď dotváram niečo staré alebo tvorím nové diela, z ktorých ale zatiaľ ani jedno nedosahuje úrovne predošlých, takže sa tak nejak posledné dni či týždne točím v kruhoch. Celkovo je to tak, že tieto letné prázdniny som začal  nahrávať nový album, ktorý zatiaľ nemá oficiálny názov ani artwork. Zadal som mu zatiaľ iba pracovný názov ISO (Insitný Samohrajkový Orchester). Kúpil som si nový (starý) kláves Casio za nejaké drobné. Prázdniny boli tvorivo plodné, aj som cestoval aj som tvoril, také vyvážené leto. Skoro celý júl som sa venoval môjmu dlhodobému projektu s názvom Ašrotmáš alebo od roku 2023 už Ašrotmatizmus. Je to zatiaľ neukončená séria fotogrametrií. Začiatkom augusta som viac písal o svojej tvorivej činnosti a koncom augusta som začal nahrávať ISO. Teraz zažívam taký medzistav. Smútok, že opäť začína semester, že leto nám odišlo a tak ďalej.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Doposiaľ som nepôsobil v žiadnej kapele. Hrám sám. Nahrávam sám s občasným featuringom niekoho iného. Hrám primárne na gitaru a klávesy, ale inak na všetko, čo vydáva zvuk (takže všetko).


Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Nie je to nič špeciálne. Taká gitara pre začiatočníkov, na ktorú sa pôvodne učila moja sestra keď mala asi tak 11 rokov (?). Tá gitara neskôr stála roky v kúte. Ja som ju prvýkrát chytil do rúk v roku 2022. Mám niekoľko štandardne nekvalitných mikrofónov, lepší diktafón, gitarový multiefekt, klávesy Casio CTK50 a CT615. Najlepšie dokážem hrať (programovať) na pocket operator, ktoré mám tiež vo výbave. V minulosti som na jednom nahral EP.

 

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Holuby v Mláke, posledný album, ktorý má viac ako 35 minút vznikol počas takého zvláštneho obdobia, ktoré pre mňa nebolo ľahké. Mal som osobné problémy. Všetci nejaké máme, ale bol som z tých, ktorí s nimi nie sú schopní rozumne pracovať. Zápis z dňa kedy som album vydal (3. 3. 2023) mám na bandcampe. Je v ňom sčasti opísaná vtedajšia situácia. Je tam napísaný proces nahrávania. Čo nahrávaniu predchádzalo, čo nahrávanie ovplyvnilo a potom je tam aj nejaký záver. V krátkosti, album vznikal skôr bez zámeru. Hromadili sa mi nahrávky v priečinku s názvom ,,len tak hudba´´ ...to znamenalo, že vždy, keď som chcel/mal chuť niečo hrať, tak som nahrával a hádzal som to do toho priečinku. Postupne som si uvedomil, že by z toho mohol byť zaujímavý album tým, ako bezcieľne nezámerne a väčšinou improvizovane nahrávam. Niečo sú skladby a niečo sú pesničky. V tej dobe som si niektoré problémy tíšil alkoholom, ktorý som veľmi rád konzumoval v súkromí vlastnej izby. Neskôr som sa išiel vygrcať a zaspal som. Tiež som počas nahrávania fajčil marihuanu. Nebolo to často, ale stále to bolo príliš veľa. Tieto veci nie sú pre mňa. Uvedomil som si, že som ich nikdy nepotreboval a nikdy ich potrebovať nebudem. Nie som z tých, ktorým by to prospievalo, zároveň nemám nič proti ľuďom, ktorí to preferujú. Moja imaginácia a vnútorný svet fungujú veľmi dobre aj bez týchto emocionálnych katalyzátorov. Posledný joint som mal 23. janurára, posledný pohár vína asi 1. februára. Podarilo sa mi prestať fajčiť 3. júla a už nejaký ten mesiac aj pol postupne prechádzam/zvykám si na vegetariánsku stravu. Cítim sa lepšie/ľahšie ako predtým počas nahrávania Holubov v Mláke a ešte aj pár mesiacov potom. Vzhľadom na to, že ako človek som náladový, úzkostlivý a so sklonom k subdepresívnym stavom, rozhodol som sa tieto vnútorné stavy v dobrom kompenzovať lepšou životosprávou či lepším plánovaním denných aktivít.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Vymyslieť si nejaký projekt alebo celkovo niečo vytvoriť pre mňa nie je ťažké (ak práve nie som lenivý). Vo všetkom čo je okolo nás sa dá objaviť niečo ďalšie. Všade kam idem mi niečo napadne, nejaká asociácia. Niektorí ľudia si myslia, že keď sa stále pozerám do zeme alebo som neprítomný (aj keď kráčam po ulici atp.) tak že nevnímam okolie. Mne sa to deje pretože to okolie vnímam veľmi citlivo a nemám sa veľmi ako brániť pred stimulmi. Jedinou možnosťou je spracovať ich neskôr vo vhodných podmienkach. Celé ma to tlačí k zahĺbeniu sa do seba a premýšľaniu. Občas si vytváram vtipné aj nevtipné fiktívne príbehy. Občas tvorím z momentálnych impulzov, ktoré sú ako vlak. Keď ich nechám prefrčať, už nikdy sa nevrátia naspäť v tej istej podobe, keď sa ich chytím tak idem s nimi. Trvá to len pár sekúnd/minút. Ja tak nejak tvorím z vnútra, už nejakú dobu viem, že mám bohatý vnútorný svet. Pôvodne som si to nepriznával a nehovoril som o tom aj keď som to tušil, ale posledný rok aj pol mi to dalo najavo viac ľudí z rovnakých kruhov. Tak som si v tom začal byť viac istý. Teraz som si vedomý toho, že môj vnútorný svet je plochou pre vzlet aj pristátie. Tým pádom ma pri tvorbe najviac ovplyvňujú nánosy pocitov, ktoré sú spôsobené divnými situáciami počas dní, týždňov či mesiacov. Preto je moja tvorba tak rozvetvená a má svoje obdobia (mám fotografické obdobia, hudobné obdobia atď.). Vnímam rozdiel medzi svojim minulým ,,ja´´ a terajším. V minulosti som tvoril oveľa viac pudovo a príliš som nepremýšľal, inklinoval som k automatizmu, mal som to rád, bolo to pre mňa nenáročné a občas z toho vzišlo niečo zaujímavé. Teraz je to trochu inak. Začal som tvoriť štruktúrovanejšie. V tvorbe ma inšpiruje tiež aj hudba iných autorov. Občas sa snažím niečo napodobniť, iba nejaký základ a ďalej už okolo toho robím vlstným výtvarným jazykom. Nejaký čas ma veľmi výrazne inšpiroval Samčo brat Dážďoviek, Petr Valek alebo aj John Frusciante (ten asi najviac a stále) alebo aj Martin Burlas aj Ali Ibn Rachid, Džumelec, King Crimson, Iva Bittová, Anglagard, Radiohead, Mike Oldfield atď. Množstvo vplyvov, aj také, medzi ktorými nie je že vôbec žiadna paralela. Ono sa to strieda, väčšinou sa k nejakej kapele vrátim. Je to ako keby hudba určitej kapely opisovala životnú situáciu, v ktorej sa práve nachádzam.

 

Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Amélia Na Ihrisku

po predlohe píš ľahko
viackrát farebnou ceruzou
šetrí ti to čas
šetrí ti to čas
naučíš sa mať rád
to čo si predtým nemusel mať nikdy

ešte nechcem ísť spať
ešte musím na všetko poprichádzať
ešte si musím spojiť toto s tým a tamto s tamtým
musím prísť na to že toto sa spojiť nedá

po predlohe píš ľahko
viackrát farebnou ceruzou
šetrí ti to čas
šetrí ti to čas
všetko čo som si nevšimol stihúť
je zrazu celkom podstatné

musíš z toho odvodiť tamto
tým pádom ešte nemôžem odísť preč
lebo by som na všetko zabuol a cítil sa zle
v nesprávnej chvíli vrátiť sa naspäť
vidieť psa behať opakovať kroky
potom zas a znova ešte raz
už len raz
už len raz


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ambície jedine asi také, že raz by som rád vydal CD alebo LP. To som si hovoril hlavne na začiatku. Vyzeralo to tak, že by to nemalo byť až tak ťažké. Veľmi ľahko som si to predstavoval. Ale to ja všetko pretože sa pre niečo ľahko nadchnem a nič nevyzerá až tak ťažko. Ale nie je to ľahké. Je to nákladné a k tomu existuje len menší okruh ľudí, ktorí o mne vedia a občas si aj niečo vypočujú. Mal som dve živé vystúpenia. Nikdy som po nich nejako výrazne netužil, ale keď prišla možnosť živého hrania tak som do toho išiel a mal som z toho radosť. Občas nahrávky posielam do Demovnice FM a hrajú ich tam. Vidím veľký zmysel v písaní o vlastnej tvorivej činnosti (opis diela, opis tvorivého procesu atď.). Jednak pri písaní prichádzam na nové kontexty, ešte viac objavím to, čo tvorím alebo čo som už vytvoril. Je to ako keby som sa učil o vlastnom diele alebo ako keby som lepšie rozumel samému sebe a posúva ma to. Pridaná hodnota je tá, že keď to uverejňujem na verejný blog, tak si o tom môže prečítať niekoľko ľudí. Občas mám dojem, že spôsob akým tvorím a celkovo tie výstupy si zaslúžia byť bližšie k ľuďom. Myslím si, že ak niekto tvrdí, že má rád, ak si jeho dielo interpretujú ľudia podľa seba, tak je ako výtvarník ešte nezrelý. Je to podľa mňa veľký alibizmus. Tiež som mal v minulosti tento pohľad. Všetci sme mali nejaké obdobia. Človek sa intelektuálne duševne a aj duchovne rozpína, rozvíja, (ne)česť výnimkám.


 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

S kamarátom sme raz nahrávali EP v paneláku a neskutočne sme vrieskali/hrali, púšťali nahlas to, čo sa nám podarilo nahrať. Chodili sa sťažovať ľudia. Počas nahrávania toho istého EP som mal chvíľu na toalete zatvorené mačiatko, ktoré som v tej dobe strážil. Bolo to preto, lebo vo väčšej miestnosti bol pes, ktorého si priniesla kamarátka počas toho, čo mi prišla nahrať gitaru. Nemali sme inú možnosť. Bol to celkom chaos, ale trvalo to len nejaké dve hodiny. Mačiatko som občas kontroloval či je v poriadku. Všetko dopadlo dobre, nikto sa nezranil ani neprišiel o život, všetky zvieratká žijú.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Asi hlavne ten nový album (ISO), ale rád by som, ak by sa mi podarilo vystaviť posledné vizuálne diela. Keby sa mi podarilo mať niekde výstavu, bolo by to fajn.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Už trochu viac ako niekedy. Je to fajn pocit. V apríli som mal výstavu v Galérii Tabačka v Košiciach. Kurátorom bol Džumelec a ľuďom ma predstavil ako umelca, ktorý sa v rámci hudobnej tvorby identifikuje s východoslovenskou DIY scénou... Bolo to fajn.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Myslím, že na toto tiež nemám jednoznačnú odpoveď. Občas sa zámerne snažím vyvolať reakciu ak ma niečo štve. Častejšie si hrabem na svojom pieskovisku a svojráznym spôsobom reflektujem to, čo sa vo mne deje alebo aj to, čo potrebujem spracovať. Moje diela sú plné osobných mytológií či stôp po hľadaní odpovedí na otázku výrazovosti (aj otázok na odpoveď) a tie výstupy už boli opísané rôzne. Posledne sa mi páčilo, ako vraj niekto z pedagógov na Fakulte Umení v rámci ateliéroveho prieskumu na konci semestra povedal niečo v zmysle ,,plytká téma podaná s takou zvláštnou inteligenciou a nadhľadom´´... A je to celkom výstižné. Zvykol som si, že niektorí ľudia sú veľmi cítiaci (čo je fajn a zdravé) a dávajú to najavo, no zároveň pocity často odsúvajú na vedľajšiu koľaj, bránia sa im keď sa im to hodí a dávajú to aj najavo a ja tomu nerozumiem, je to také divné. Moju tvorbu vnímajú rôzni ľudia. Niekto je vnímavejší a niekto je menej vnímavý, niekto je zas extrémne vnímavý. Najradšej mám, keď sa na moju tvorbu ľudia pozerajú komplexne či viacúrovňovo. Moje dielo nemá len jednu rovinu čítania. Objavujú sa ľudia, ktorí sa mi smejú za to, čo robím alebo to kritizujú a potom sa objavia ľudia, ktorí moje dielo vnímajú s vážnosťou a mňa udivuje, akým spôsobom o tom dokážu premýšľať. Občas prichádzajú na zaujímavé myšlienky ktoré im až trochu závidím (v dobrom). Niektorí sa dokážu s mojim dielom stotožniť na osobnej úrovni, niektorí tomu nechápu. Všetky tieto pohľady, emócie a reakcie sú asi v poriadku. Od čoho mám ešte stále veľmi ďaleko a čo by som v budúcnosti rád zlepšil alebo sa na to viac sústredil je reflekcia udalosti, ktoré sa okolo nás dejú, globálne témy a tak.

 

Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Mal som a mám obdobia, kedy to tak bolo/je a mám obdobia kedy to tak nie je. Občas preberám inštrumentálne postupy ak to tak môžem nazvať. Väčšinou je to ale nejaký základ, ktorý preberiem a potom si okolo toho robím vlastnými spôsobmi. Každé výrazné či nevýrazné napodobňovanie dostane na konci punc mojej osobnosti a v diele tak zostáva iba malý nános tej pôvodnej inšpirácie. V rámci hudby sa vnímam ako umelec pracujúci s jednoduchými prvkami, ktoré privádzam do zaujímavejšieho stavu. V rámci vizuálnej tvorby je to trošku iné. V predošlej otázke som písal o osobných mytológiach a výraze. Dosť sa o tie témy zaujímam. Z hľadiska žánrovosti je to veľmi otvorené. Pri nahrávaní kolíšem od voľných akustických improvizácií, elektronických improvizácií, cez folk, pesničkárstvo atď.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Vždy, keď niekde vidím 4-track recordings tak automaticky klikám. Nie je to žáner, ale je to tak osobité že by to podľa mňa aj mohlo byť žánrom.
 

Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Mainstream je hlavný prúd, to môže byť diaľnica, hlavná spojnica medzi interpretom a veľmi veľkou skupinou ľudí. Po takej diaľnici jazdia dopravné prostriedky, ktoré sa rýchlo a pohodlne dostanú tam, kam chcú. Subkultúra môže byť cesta druhej alebo tretej triedy. Po takej ceste sa dostaneš aj na pekné okrajové miesta, na ktoré by si sa po tej diaľnici nedostal. Tam je už tých trendov menej a rámec je relatívne rozbitý. Všetci sme súčasťou nejakého davu a každý dav má svoje znaky. Undergroundová scéna či ako sa jej hovorí, okrem toho, že je ,,podzemná´´ je skoro na lúke alebo na poli. Každý tam má svoje miesto, ktoré môže byť kdekoľvek a akékoľvek. Lúka je dostatočne veľká pre každého a na vytváranie čohokoľvek. Na takú lúku keď prídeš tak môžeš ísť ktorýmkoľvek smerom a práve to môže byť znakom. Niekomu sa ale nechce kráčať po lúke a radšej ide električkou. Ja sa k trendom staviam tak, že povnímam všetko. Aj tú diaľnicu aj lúku. Na čo mám chuť, to si vypočujem. A väčšinou to závisí od toho, akú mám náladu. Občas opovrhujem tým, okolo čoho je momentálne veľké nadšenie, no neskôr si to pustím. Občas rovno skočím tam, kde je okolo niečoho veľké nadšenie. Neviem, môžu za to hviezdy haha.

                                                                    Ašrotmatizmus (2023)
 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Asi na väčšinu som odpovedal v predošlej otázke. V závere je skoro jasné, že moje hranice v tom, čo prijímem nie sú nejaké výrazné. Možno len nebrať niektoré veci v týchto kontextoch príliš osobne.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Na toto si presne nepamätám, ale posledný mix, ktorý som si v rámci domácej scény chválil bol na albume Povzbudenie do Života (Abuol Band). Čo sa týka artworkov, mne veľmi záleží na tom, ako vyzerá obal albumu, je to podľa mňa plnohodnotná súčasť CD/LP/Kazety. Všeobecne sa mi páčia kreslené alebo maľované artworky, alebo aj iné médium. Len nech je to pre mňa dostatočne expresívne. Páči sa mi výrazovosť, tá ku mne prehovára. Videoklipy? No toto bude smiešne a určite to nepatrí sem na túto stránku, no z hľadiska vizuality sa mi páči klip k pesničke Prvá od kapely No Name. Myslím si, že vizuálne je klip zvládnutý perfektne (farby, práca s hĺbkou ostrosti, svetlo, celkovo kompozícia obrazu, príjemný strih). Naivná téma a naivne rozprávkový klip. Pekných videoklipov na domácej scéne je určite veľa ale veľa z nich si momentálne neviem vybaviť. Dobrý klip je taký, ktorý keď pauzneš na hociktorej sekunde, tak ti vzinkne pekný snímok hodný zväčšenia.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Hudobný album asi Smile From The Streets You Hold od Johna Fruscianteho, Niandra La Des je oproti nemu ešte stále celkom prístupný album. Knihy ja veľmi nečítam, lebo stále ma niečo pri čítaní rozptyľuje. Najradšej mám knihy s veľkými obrázkami. Veľmi nie som ani seriálový a ani filmový. Ak si mám pozrieť nejaký film tak častejšie uprednostním nejakú sprostosť aby som vypol, no to nezmená, že nepovnímam aj nejakú vyššiu kultúru. Mám rád aj rozprávky. Počítačové hry nehrám, hral som trošku viac keď som bol menší (základná škola) ale nikdy sme nemali ideálny PC na hry, kamarátom som často závidel že môžu hrať nejaké lepšie hry. Teraz mám 24 a počítačové hry ma už skoro vôbec nezaujímajú. Tetovania nemám žiadne. Zatiaľ nimi nie som nejako výrazne zaujatý a tak nemám ani obľúbené tetovacie štúdio. Občas si ale predstavím, že ak by som tetovania začal viac prežívať, tak by som si rád dal vytetovať slnko a mesiac z obalu albumu Larks´ Tongues In Aspic od King Crimson. Pivo nepijem, alkohol nepijem, abstinujem.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Nezvykol som chodiť na veľké festivaly, ale budúci rok by som rád nejaký väčší navštívil. Páčia sa mi menšie festivaly, na ktorých sa stretáva komunita ľudí, s ktorými sa viac či menej poznám. Dokážem sa tam príjemne uvoľniť. Inak chodím skôr na sólo koncerty kapiel.

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Lukáš Valkučák, Abuol, Raptor Koch, nedávno som na Samčovom minifesťáku počul Physical Sisters a boli veľmi dobrí, fakt svieže, jednoduché, citlivé a veľavravné. Potom mladá kapela Pohroma na čele s Adamom Jakabom. Haďákov mám rád, dobrú hudbu robia. Samčo, Džumelec, tí asi nepotrebujú predstavovať.


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

If you´re an artist, I don´t think you ever put anything that´s ever happened behind you. Everything that´s ever happened to me culminates in everything I do thereafter. - John Frusciante

========================================================

https://blog.sme.sk/wintzler/nezaradene/seria-fotogrametrii-s-nazvom-asrotmas
https://blog.sme.sk/wintzler/nezaradene/asrotmatizmus-a-jeho-mytologie
https://blog.sme.sk/wintzler/nezaradene/pesnicka-pre-vyraz
https://nicholaswintzler.bandcamp.com/album/holuby-v-ml-ke

Instagram: @mikulasvintzo
FB - Nicholas Wintzler