#105 Tom/EZR Reviews: Nerva - Nerva (EP 2023)

 

 

Nerva - Nerva (EP 2023)

by Tom/EZR

 

Druhý počin košických „nasratých punkerov“ Nerva s rovnomenným názvom vyšiel digitálne cez platformu Bandcamp v novembri 2023. Jedná sa o kratší materiál o dĺžke zhruba 10 minút a čo nám chalani pripravili na tomto štvorskladbovom EP? Let’s find out!!

Prvá skladba Nerva začína pekne zostra zaujímavým gitarovým riffom, stredné tempo strieda HC groove pasáž – v recke na predchádzajúci počin Obetiam predurčenia, ktorú napísal Maroš Buchel pre webzine punkgen.sk čítam o prirovnaní s „ňujorským hardkóre“, čo je žáner, ku ktorému som veľmi zľahka pričuchol na začiatku 90’s, kedy sa to hlavne v nemeckom Rock Hard hemžilo kapelami ako Biohazard, Agnostic Front a Madball, ale ktorý som doteraz výraznejšie hudobne nepreštudoval, resp. neprecítil... nevadí, nemám problém sa s týmto žánrom lepšie oboznámiť prostredníctvom domácich kapiel. Možno istý priesečník medzi mojím svetom a NYC HC scénou zachytávam v stredovej „kotlovej“ pasáži, ktorá znie ako by ju v System Two štúdiu (Brooklyn NYC) nabúchal Sal Abruscato na albumoch Slow, Deep & Hard alebo čiastočne aj na Bloody Kisses... Prvý song uzatvára d-beatová sloha, teplota v mojej obývačke stúpa. Druhá skladba Znič môj sen žiť znie mojím ušiam už ako priamočiarejší HC, sú tu nasekané groove gitarové riffy s výraznou, zvonivou basou. Vokály, v ktorých vyššie položenému screamo Pavlovi sekunduje nižšie nasraný Radovan, aka Prasiak (mne známy tiež z kapiel FAT a DRUGS), sú nakričané zväčša v jednej tónine – až na záverečnú melodickú sekciu, kde počujem Pavla – nehanbím sa použiť tento výraz – spievať. V treťom songu Poď sa mi predstaviť, ktorý je založený na razantnom HC riffovaní sa na konci objaví motív, ktorý by kľudne mohol vzniknúť v mid-90’s v Göteborgu. Záverečný Kráľ sa rozbieha v pomalšom tempe, prerušenom Pavlovým hrdelným „äää!!“ ktoré odpáli rytmickú pasáž, kde všetky nástroje – predovšetkým bicie - šlapú spolu ako dobre namazaný stroj. Na margo textov si dovolím povedať, že majú zvláštnu poetiku, v ktorej sa to hemží krvou, nenávisťou, ruinami, hnevom a smrťou, ale aj víťazstvom, tlkotom sŕdc a životom, čo rýchlikovo vyhodnocujem ako osobitý pohľad na neustály súboj ľudských nerestí a cností, kolobeh života a smrti s mierne povzbudivým (tu za svoje tvrdenie nedám celú ruku do ohňa) apelom na morálne rezignovanú spoločnosť. 

"Aj keď mi vypáliš zrak a dolámeš všetky kosti, stále bude počuť tlkot visiacich sŕdc. Aj keď ma zaplaví krv z tých rán nenávisti, nebudem ja ten, čo dnes umiera."

EP Nerva nahrali ostrieľaní borci, je to počuť z každého songu, pretože aj pri slabšom sústredení (moje prvé dva posluchy) je poslucháč vtiahnutý „do deja“ zaujímavými pasážami, nad ktorými sa chtiac nechtiac musí zamyslieť a oceniť ich. Baví ma riffing, energia, vyzreté muzikanstvo a dobrý zvuk. Určite chcem vidieť naživo.

 

 

#104 Lord Belial Reviews: Samsara - When the Soul Leaves the Body (2017)

 

Samsara - When the Soul Leaves the Body (2017)

by Lord Belial

 

Opakovane si púšťam When the Soul Leaves the Body a kladiem si otázku, ako je možné, že tak exkluzívny materiál šesť rokov unikal mojej pozornosti? Ako som mohol ignorovať jeden z najlepších doom metalových albumov, aký tu kedy vznikol? Topoľčanci Samsara totiž ešte v roku 2017 vydali dielo, ktoré ma prenáša v čase. Vraciam sa do raných deväťdesiatok, zlatých časov death doom metalu. Beznádej, melanchólia, nekonečný smútok, márnotratnosť, ťaživosť. My Dying Bride, Celestial Season, Paradise Lost, Tristitia, Dissolving of Prodigy. Bol by som odprisahal, že všetky dobré death doom albumy vznikli ešte v 20tom storočí, ale to nemôžem. Je tu totiž Samsara!

Kapela vznikla v roku 2009 a keďže sa jedná o debutový album, je zrejmé že páni do ich prvotiny vtesnali to najlepšie, čo nahrali za osem rokov svojej existencie. Úvodná titulná pieseň When the Soul leaves the Body prináša presne to, čo chcem od parádneho doom metalu počuť; pomalé tempo, smutné melódie, kvílenie, odriekanie. Deathové pasáže s hlbokým Tiborovým growlingom sú prerušené skvelým akustickým intermezzom, duša opúšťa telo, čas sa naplnil, aby mohol plynúť odznova. Tento večný kolobeh narodenia, smrti a nového narodenia, táto Samsara. The Letter about Knowledge pokračuje v nasadenom tempe, valí sa pomaly a v najlepšom spomalí ešte viac. Čistokrvný doom, stará škola, nádherne smutné melódie, hypnoticky lenivé bicie, hudobná dokonalosť. The Calling je ďalší boľavý žalospev. Nekonečné trúchlenie, kvílivý zvuk huslí, atmosférické klávesové party, beznádej. Krátka akustická It´s Close, hrozivý šepot, desivý ženský smiech sa zarýva pod kožu. Všade je cítiť zamatovo zmyselná vôňa myrhy. Už je to blízko, nezvratný osud sa napĺňa. Prázdno. Aký je život medzi dvomi svetmi? Môže byť tak ľúbivý, ako ústredná melódia Between Two Worlds? Tak úzkostlivý a beznádejný? Tá melódia ma prenasleduje, nedá sa pred ňou uniknúť tak ako nikto neunikne pred svojím osudom. In Anxiety je dokonalým zavŕšením tohto veľdiela, dokonalým zavŕšením odkazu Samsary.

When the Soul Leaves the Body je 55 minút čistokrvného metalu starej školy. Kapela sa na nič nehrá, nič neprikrášľuje, zbytočne neexperimentuje. Drží sa zaužívaných žánrových postupov, ktoré dokáže vyšperkovať a udržať pozornosť tak, že počas celej minutáže ani na chvíľu nenudí. Dovolím si konštatovať, že album spĺňa svetové parametre a ulahodí najmä tým, ktorý vzhliadajú k poctivému (funeral) doom death metalu. Nedá mi nespomenúť vydarený cover CD od Gogo Melone, ktorý nádherne nadväzuje na atmosféru a odkaz tohto veľdiela. Parádna vec toto!

 =========================

Interview#36 (November 202): LINK

 

#227 Stercore / Deathcore / Vladimír, Marián, Noro, Dominik / 5-Dec-2023

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

V: Ahoj, volám sa Vladimír a som bubennik kapely Stercore. Momentálne sa zamýšľam nad tým aké darčeky mám kúpiť 😄

M: Volám sa Marián, pracujem v lekárni a najviac momentálne riešim stavbu domu a štúdia

N: Som Noro. Pracujem ako programátor CNC brúsiek a voľnom čase sa snažím pracovať na  tvorbe hudby, či už v kapele Stercore alebo pre svoje potešenie. V týchto dňoch pracujem okolo domu a odratavam dni do vianočnej dovolenky, nech sa môžem naplno venovať rodine a hudbe

D: Som Dominik. Momentálne študujem a pracujem ako content editor. Okrem toho opravujem Norovi pesničky ktoré momentálne skladá a pripravujeme do Stercore.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

M: Hral som v kapelách Welded a OneHundredEleven kde som pôsobil ako basgitarista

V: Úplne prvá kapela, kde som bol sa volala REVOLT. Hrávali sme taký POP/ROCK. Hral som na bicie a robil som vokály. Následne som sa dostal do kapely AS THEY RISE, čo bol pre mňa taký melodický metalcore. Tu som tiež hral na bicích a robil vokály, sem - tam nejaké screamy. Mojou treťou a zatial poslednou je kapela STERCORE, kde pôsobím ako bubeník plus robím vokál no tentokrát čisto screamy.

 

Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?

V: K bicím mám veľmi pozitívny vzťah, hrám na ne už vyše 20 rokov. Vystriedal som veľa rôznych typov a značiek no momentálne som zakotvil pri značne MAPEX, kde som sa stal ambasádorom značky. Čo sa týka činel používam činely značky SOULTONE, kde som takisto firemným hráčom. Môžem povedať, že využívam plný potenciál mojich bicích.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

N: Posledná nahrávka bola skladba Resigned. Je to skladba trocha odlišná od ostatných skladieb. Chceli sme trocha pritvrdiť a vyskúšať aká bude odozva. Klávesy a sample nám pomohla spavit Mistiq, ktorá momentálne patrí asi medzi najznámejšie influencerky tohto žánru by som povedal. Mastering nám robil Jeff Dune, čo je pre mňa osobne dosť velká pocta. Myslím, že sme do tej skladby dali všetko a je to fakt banger no nie?
 

Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

D: Ono všetko záleží čo človek počuva v tú danú chvílu, aké má nálady a podobne, ale snažíme sa to robiť spoločne ako kapela a každý prikladá ruku k dielu a to je dôležité.

M: Myslím, že asi trendy vo svete a to čo momentálne počúvam


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

D: Ja mám dve srdcovky a to Parallax a posledná, Resigned. Tieto dve skladby ukazujú dokonalo diverzitu kapely a ukazujú všetkým že vieme byť aj melodickí aj heavy zároveň.

M: Pre mňa dosť dôležitou skladbou je práve “Dreams”. Text sa mi tam vždy páčil najviac z celej našej tvorby. A samozrejme ju aj veľmi rád počúvam a hrávam na koncertoch. Znie to dosť klišé, ale je to o tých snoch, ktoré máme všetci ako ľudia.

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

D: Môj detský sen bol odsťahovať sa na Long Beach do Kalifornie a celý život precestovať ne tour s kapelou haha. Bohužial som stále na Slovensku ale myslím, že keď sa na to pozriem triezvou dospelou hlavou tak moje detské sny si začíname s chalanmi plniť pomaly, postupne ale určite.

M: Žiadne. Chcel som len hrať, lebo som nemal asi čo iné na práci a bavilo ma to. Bol to taký prirodzený progres.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

D: Väčšina z nich nie je uverejnitelná z právnych dôvodov.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

D: Určite áno len mi príde že častokrát sa kapely správajú medzi sebou nie moc vhodne a skôr akoby mala rásť scéna spolu sa tu nachádza vela trpkosti, hádzania polien pod kolená, ohovárania a málo spolupráce a rastu čo by pomohlo koniec koncov všetkým.

M: Myslím, že asi aj áno. Stercore som vždy bral ako stálicu slovenskej scény ešte dávno pred tým, než som v kapele začal pôsobiť.

 

Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

D: Každá emócia alebo reakcia je len pochvala pre interpréta. Robiť prázdnu hudbu už vie aj AI pomaly lepšie ako my ale ten originálny feeling vie predať podla mňa len človek človeku (pozdravujem kapitána Danka) a preto by som odporúčal každému prísť si pozreť aj nás live.


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

N: Urcite nie. Ja osobne by som chcel a snažím sa o to , aby to bavilo ludí aj nás. Aby si tam každý našiel to svoje, alebo  aby som ukázal niečo zo mňa a čo tým chcem alebo tou tvorbou povedať. Ale urcite sa nechcem nikdy podobať na niekoho iného... Chceme byt originálni a myslím, že sa nám to aj darí .


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

D: Nu-metal. Stále nerozumiem tomu prečo momentálne nie je tento žáner najpočúvanejší na svete. Vela interprétov aj v populárnej hudbe využíva jeho prvky a potichu sa vracia ale čakám stále viac.

M: 2010 Metalcore era

 

Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

D: Rozkvet elektronikej hudby a Techna na Slovensku je fenomén ktorý sledujem rásť a strašne ma to teší. Tak ako chodili ľudia na hardcorové akcie sa teraz chodí na techno a podla mňa je super vidieť komunitu rásť. Na nervy asi ani neviem, mňa hocičo len tak nenaštartuje beriem veci tak ako sú.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

N: Ked niekto založí revival kapelu a snaží sa na tom  profitovať a ešte sa tvári, akí je hudobník.

M: Ak niekto dvíha na koncerte pravačku, prezentuje nejaké extrémistické názory a podobné pičoviny. Potom ešte Elán. To odo mňa naozaj nikto nemôže žiadať.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

M: Abyss Above - Doombound za zvuk ale hlavne hudbu, Miro Jaroš- Zmrzlina za to že tam bol rytmus v klipe s tou čapičkou


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

V: Album: SYML - SACRED SPACES, Kniha a film Pán prsteňov, seriál Game of Thrones, počítačová hra: FIFA a tetovacie štúdio #christine_slush na instagrame.

D: A Thousand Suns od Linkin Park ktorý mňa ako človeka aj hudobníka ovplyvnil najviac, knihy nečítam, Večný svit nepoškvrnenej mysle je úžasný film, World of Warcraft mi zobral polovicu tínedžerskych rokov takže určite to, shoutout Peter Beňadik, jeden super chalan a jeho tvorba je svetová. Plzeň nikdy nič nepokazí ale Bergamot od Hop Grup z Nitry.

M: The Acacia Strain - Step Into The Light, George Orwell - 1984, New Kids Turbo v slovenčine, Suits, Far Cry 4, Rose&Dagger 🔥, hocičo od Nachmelenej Opice

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

M: Fajtfest stále pre mňa asi najviac

D: Za tento rok určite Fajtfest a naša domáca akcia Memory Error na ktorej sa vždy nie len zabavíme ale aj ukážeme kde sme sa za rok posunuli.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Asi s Princess Knocked Out The Gardener

=========================================================

Linky:

https://www.instagram.com/stercore_official/
https://www.facebook.com/stercore.slovakia
https://open.spotify.com/artist/stercore 

#103 Flork Reviews: Sorry Holka - Post Party Depression (2023)

 

Sorry Holka - Post Party Depression (2023)
By Flork

When I first got word that Sorry Holka had recorded their latest release in Ústí nad Labem, I jumped on the chance to listen to their blend of colourful reverb and post-punk revival. And why might you ask? A long, long time ago, the old Florkster (who was a much younger Florkster in those days) spent some time up in that neck of the woods. And while I listen to the opening track Zbytek (Remainder), my mind is filled with memories of the smokestacks of “Chemička” (the sprawling chemical plant) and “Setuza” (the northern ‘fat’ works, or rendering plant) dominating the landscape. The Ústí region is an amazing place to set the backdrop for such an album: a contrast of natural beauty and industry, a socialist past with a modern vibe. How could a band like Sorry Holka not have emerged from there?

 

And while my time in northern Bohemia had come and gone long before the Czech trio’s debut around 2008, Sorry Holka is still able to bridge a gap between those years lost in the past with our troubled times of the present. Chvíli (Moments) is a good example of this. This track alone evokes memories of early shoegaze in Czechia, when the wave began to slowly gain momentum in Bohemia with bands like Naked Souls and The Ecstasy of Saint Theresa. And although it is clear that Sorry Holka has progressed over the years, Post Party Depression retains all the elements of the genre with guitar-laden climaxes and distorted frequencies.  This is evident in Černej Mrak (The Black Cloud) and Vlaky (Trains), the latter of which closes the 10-track album with its 7-minute-plus wall-of-sound. What’s cool about Sorry Holka is that even though the production nuances are several levels up from their earlier releases, the songwriting itself has not strayed from its initial style of energetic and upbeat melodies, but has merely adapted to the times. This is a good thing I must add, since younger folk or the college crowd could totally get off on this music, just as much as those of us who were around during the genre‘s inception. It’s timeless and pan-generational.

And my prognosis? Post Party Depression weaves a tapestry of a 90s landscape that includes the heavy anger and sounds of post punk and the melodies of slowcore and alternative dreampop. But not to deceive the reader, the album is lively and heavy in its entirety. The artwork on the album cover is first-class, reminiscent of the ever-present “sídliště” found everywhere in post-socialist Europe. And the production is definitely top-notch. Post Party Depression is a brilliant record that warrants much-deserved attention.

 

#226 Eversame / Alternative / Pauli, Matúš / 4-Dec-2023

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Eversame, konkrétne Pauli a Matúš. Robíme niečo, čo má znieť ako hudba. Najviac nás zaujíma, aká otázka nasleduje po tejto.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Iba v Eversame, Matúš hral najprv na base a teraz hrá na gitare. Pauli mala kedysi kapelu Herrar, kde hrala na gitare, no nestihli vydať žiadnu tvorbu. Teraz je len v Eversame a spieva.

 

Aký máš vzťah k svojmu nástroju/aparatúre a myslíš, že využívaš jeho/ich plný potenciál?

Matúš spáva so svojou gitarou. Vďaka pedálom a inému pohľadu na nástroj (neberie to len ako gitaru, ale ako vec čo robí zvuk) si myslí, že ju využíva až nad jej potenciál. (Bohužiaľ tak ešte pri nahrávaní prvého albumu nepremýšlal.)


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Vznikla v našej malej skúšobni, nevieme vlastne ani ako, ani kedy a ani prečo. Spolupracovali sme na nej iba my - kapela a nahral, produkoval, mixoval atď. nám ju Juro Kankula.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Nálada


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Jednoznačne našu najnovšiu skladbu, ktorá zatiaľ nemá názov a hrali sme ju len na pár koncertoch. Ale z albumu by sme vyzdvihli poslednú pesničku - consolation. a z nej celkovo aj text, ale hlavne verše: ,

,She stands in front of me like everyone else, but they're holding mirrors while she holds a see-through glass."


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Úprimne, nepamätáme si moc naše ambície zo začiatku, no myslíme si, že sa pravdepodobne celkom napĺňajú.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Keď sme hrali na Pohode, ráno sme sa zobudili s tým, že pred našim stanom sedel Alex z Kovošrotu a náš basák Rišo. Chvíľku sme sa rozprávali, no po chvíli sme započuli chrápanie. Alexa vyplo, tak sme na neho začali pokladať všetky veci, ktoré sme zbadali. Celý artist camp si ho bol fotiť. Najlepší zážitok našich životov. A samozrejme príbeh o kakau. (tajné).


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Hrať koncert v Bratislave spolu s úžasnými Sorry Holka a Astris Lapsus.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Určite áno, máme z našej scény veľa dobrých kamarátov.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Smútok. Plačte všetci. Ale taktiež chceme novou tvorbou priniesť nový zvuk a pocity. #emo


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Samozrejme, že máme nejaké inšpirácie, ale skôr také nepriame. Neriadime sa pri skladaní žiadnym žánrom, kapelou alebo pesničkou.

 

Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Chýba nám hudba 90tych rokov, čo je možno aj trošičku cítiť z našej tvorby.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Nevadí nám žiaden trend v rámci subkultúr. Alebo skôr - neregistrujeme ich až tak, aby sme vedeli zmysluplne odpovedať.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Ak je to človek, ktorý neakceptuje druhých kvôli nejakým ich fyzickým vlastnostiam a nerešpektuje ľudí takých, aký sú.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Za Pauli je to rozhodne zvukom 52 Hertz Whale. Taktiež aj klipom k skladbe Dmytro, alebo unplugged verziou skladby Untitled z Pohody 2022. Matúš klipy nesleduje, ale zvukom aj artworkom najviac cení Small Town Life a Wine Fault.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Matúš odporúča: Lift Your Skinny Fists Like Antennas to Heaven od Godspeed You! Black Emperor. Hocičo od Kafku. Trainspotting (1996). Nepozerá seriály. Cry of Fear. Nepozná tetovacie štúdiá. 13° Svijany. Pauli odporúča: Let's Be Enemies od Everyone Asked About You. Nečíta. Whiplash (2014). The Haunting Of Hill House/Bly Manor. Minecraft. Jej intráková izba. 11° General.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Ťažko povedať. Asi hocičo, kde je dobré jedlo, pivo a ľudia.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Pipesh. Bolo by super, keby odpovedali ich východniarskou rečou. (ľúbime vás, Pipesháci).

 

Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Neberte cukríky od cudzích ľudí. Možno sa pýtate prečo. Odpoveď môže byť jasná - lebo vás môžu ukradnúť a predať na orgány. No zabúdate na ešte dôležitejšiu vec...Čo ak netrafia vaše chute a vy budete musieť jesť čokoládovo-mentolové cukríky, keď máte radšej ovocné? Dávajte si pozor.

===================================================

Linky:

https://eversame.bandcamp.com/album/tell-me-where-the-flowers-are

https://www.instagram.com/eversameband/

https://www.youtube.com/@eversame

#102 Lord Belial Reviews: Malokarpatan - Vertumnus Caesar (2023)

Malokarpatan - Vertumnus Caesar (2023)

by Lord Belial

Končí sa šestnáste storočie a jedného mocného muža sužujú pliagy doby, ktorú žil. Paranoja, stavy depresie, syfilis, neskôr tuberkulóza. To už žil v Prahe, kam sa schoval pred nástrahami viedenského dvora. Manické stavy ho dostali do víru pokušenia a boží trest, ako sa vtedy syfilisu vravelo, trestal nekompromisne, nevynímajúc tých čo práve písali dejiny. Takmer zošalel. Zničený, doslova pokrytý vredmi, šialený a seba poškodzujúci viac pripomínal živú mŕtvolu ako mocného panovníka. To už uplynula prvá dekáda nového storočia a prichádza koniec. Základné orgány zlyhávajú, zhýralosť víťazí nad slabosťou človeka. Spovedník je v mene Božom pripravený odpustiť mu jeho hriechy, udeliť rozhrešenie, vyslobodiť jeho dušu. Odmieta, navzdory vtedajším (aj dnešným) zvyklostiam. Umiera. Pokoj však nenašiel. Nepriateľ vykonal pomstu na jeho srdci, ktoré bolo po pitve uložené v nádobách na to určených, a zneuctil ho. Telo, zničené syfilisom, ledabolo zabalzamované, bolo následne vystavené v pražskej katedrále. Definitívny koniec človeka, ktorý popri nikdy nekončiacich bakchanálií priniesol slobodu vyznania a postaral sa o umelecký aj vedecký rozmach Prahy. Syna bratranca a sesternice, ktorého starí otcovia boli bratia. Dedičné prekliatie Habsburgovcov.  

Kto bol, kým žil? V prvom rade, vládol dobrých 40 rokov. Jeho vedecké a umelecké sklony ďaleko prevyšovali to, čo bolo jeho primárnym údelom – schopnosti vládnuť. Cisár Svätej ríše rímskej, kráľ český, uhorský (apropo, korunovaný v Bratislave) i chorvátsky, vyrastal na viedenskom dvore, neskôr pod patronátom španielskeho kráľa Filipa II. na španielskom; predurčený panovať však  nikdy neprevzal zásady prísneho katolicizmu ani vtedajšieho absolutizmu. Napádaný Turkami zvonku a náboženskými nepokojmi zvnútra, politicky viac improvizoval ako vládol, nakoniec práve pocit ohrozenia (a nezodpovednosti?) ho doviedol k presídleniu do Prahy. Tá sa stáva metropolou Svätej ríše rímskej a český cisársky dvor vyhľadávaným útočiskom učencov, umelcov i alchymistov ako Tycho Brahe, Jan Jesenius, Johannes Kepler či John Dee. Vitajte v Prahe rudolfínskej, víta vás Rudolf II., víta vás Vertumnus Caesar. 

 

 

Ubehlo 400 rokov. Nič už nie je také ako predtým. Len tu, na úpätí Malých Karpát sa stále pestuje lahodný vinič, ktorý premenený na skvelé malokarpatské víno rozväzuje jazyk. Staré príbehy ožívajú, na tie sa nadá  zabudnúť. Malokarpatan vydáva svedectvo doby jazykom, ktorému rozumiem najlepšie. Heavy Metal si nevyberá! Pri počúvaní nového albumu slovenskej metalovej stálice sa vraciame na cisársky dvor. Opäť stretávame všetkých tých šlendriánov, alchymistov a iných ancikristov a počúvame spolu nevšedné príbehy, vytesané do ôsmich hymien. Album otvára Na okraji priepaste otevíra sa hviezdny zámek, krátke rockové intro s príjemnou melódiou. Kočár postupuje temnomodrými dálavami na juhozápad, hold, Rudolfa treba zmravniť a tak ho posielajú do Madridu, no márna snaha! Text možno rovno zaradiť do učebníc dejepisu strednej školy. A hudbu do metalovej  encyklopédie. Kombinácia old school black metalu s heavy metalovou virtuozitou, zakončený fantastickým sólom, za ktoré by sa nehanbili najväčšie heavy modly osemdesiatich rokov. Neuveriteľne silný moment, nepochybne jeden z vrcholov albumu! Malokarpatan tu vzdáva hold starým bardom ako Mercyful Fate, Running Wild, Celtic Frost, Masters Hammer či Iron Maiden tým najfantastickejším spôsobom, úžasnými hudobnými kompozíciami. Ale žiadne lacné copy – paste, kapela si zachováva svoj vlastný zvuk, ktorý definovala na predošlých albumoch, do ktorých vrazila svoju vlastnú pečať. Nasleduje titulná Vertumnus Caesar, jeho veličenstvo Rudolf II. sa presúva z Madridu a ocitá sa v Prahe 

„medzi armilárnymi sférami Braheho, kde najskvelejší vzdelanci severne od Álp predečítajú vlákna našeho osudu“. 

Text opäť nadštandardný, hudobne na vysokej úrovni, niet čo vytknúť. Skvelé heavy riffy v strede songu sú chytľavé, takto to kedysi hrali tí čo písali dejiny ťažkého kovu. 

„Jak faraóni dávnych časov, sme odrazem božstva v polutováníhodném svete smrtelníkov“, 

asi na tom niečo bude. Vovnútri chlácholivého útočišťa kunstkamru“ je asi najmenej black metalový song, čo mu ale vôbec neuberá na kvalite. Všetko je tak ako má byť, kompozične výborné, retro znejúce (vrátane kláves, tie sú ultra retro!), heavy metalové sóla, drsný vokál, opäť výborný text. 

„Či uzurpujú vojnychtiví Osmani našu korunu, a či travičské intrigy našich bratrov, konsultovat budeme s astrálnymi rovinami“. 

Nuž veru, aj takto sa kedysi vládlo. Nasleduje inštrumentálka  Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme. Alchymisti museli pánom muzikantom namiešať silný koktail, keď toto skladali. Chvíľu to znie ako soundtrack starej rozprávky , potom je to klasický hard rock, valčík ako z najslávnejších čias viedenského dvora a následne chvíľu pobudneme aj v ďalekom Oriente, aby sa celá táto sága zakončila neskutočným sólom bicích. Celé je to namiešané veľmi citlivo a pôsobí dostatočne celistvo, hravo a dôveryhodne. Nie vždy sa podarí zmixovať tak veľa rôznorodých nálad do tak parádnej hymny! A nie vždy je to tak autentické. Všetky tie emócie, zmixované do jednej šesť a pol minútovej inštrumentálky, verne odzrkadľujú rôzne životné etapy Cisára Pána. V tom je tá pieseň fenomenálna! Iný nevšedný nádych, tentokrát hebrejský, si odložili pre ďalší song. Maharal a golem je o pražskom vrchom rabínovi Maharalovi, ktorý údajne stvoril golema a podľa inej legendy ukryl poklad Rudolfa II. Či tomu tak naozaj bolo, alebo je to len povera, to sa žiaľ z tohto žalmu nedozvedáme, nič to však neuberá na veľkosti tohto metalového eposu s výrazným black´n´rollovým nádychom. Kolega Fenriz musí mať radosť! A ja tiež. Prichádza siedmy zárez, Mnohoraké útrapy milostpána Kelleyho. Nechcem sa rúhať, bože (ktorý nie je) chráň, ale toto znie ako Master´s Hammer v najlepších časoch! Okultizmus, čarodejníctvo, alchýmia, taký bol Edward Kelley, ktorý v Rudolfovom paláci menil kovy na zlato, vyrábal kameň mudrcov a údajne dokázal komunikovať s anjelmi (minimálne s tými padlými určite).  I hle, tak zachádza imperiálna hviezda je plná hudobnej aj lyrickej melanchólie. 

„Pustí sú dnové a naše milované hradné múry jakoby nás chceli zahrdúsit“. 

Desaťminutový záverečný opus začína pokojným, smutným introm, aby priniesol nádherne ľúbozvučný riff, ktorý nedokážem vytesniť z hlavy. Žeby účinky čarov Johna Dee a pána Kellyho? Také niečo človek nestvorí len tak! Mágia a kúzla budú skutočné, nadprirodzené sa stane skutočným a kameň zlatom len vtedy, keď do toho pôjdete s ušľachtilým cieľom. A ak predsa len nie, sú tu odkazy ktoré pretrvajú večne. Je to obraz drsnej doby, pobožnej aj zhýralej, dobyvačnej aj oslavnej. Malokarpatan sa  do tých prazvláštnych časov dokázali dokonale vcítiť, akoby vtedy žili, akoby vtedy miešali lekvár a vyrábali zlato, hýrili a užívali nesmrteľnosť čo im sľubovali cisársky pätolizači;  a vďaka tým ezoterickým zážitkom z Rudolfovho dvora a všetkých jeho pôžitkov dokázali napísať album, ktorým aj nás do tejto doby dokonale vtiahnu  a umožnia nám užiť si jej sladkých hriechov.



 

RK#35 Čítanie po rannej káve s Porenut / Black Metal / 28-Nov-2023

 

Naše posledné interview vzniklo v decembri 2020, v čase vrcholiacej druhej vlny pandémie, pol roka pred prvou vakcínou, rok a pol pred vojnou na Ukrajine. Ako spomínaš na toto obdobie, čo ti dalo a naopak vzalo?

P: Nijak. Pre mňa sa nezmenilo vôbec nič.
 

Čo všetko ste objavili na vašej ceste hľadania vlastnej poetiky a akým spôsobom sa to odrazilo pri tvorbe albumu Mislives?

P: Pri vytváraní Mislives sme toho objavili veľa, ale kvôli našej vlastnej neschopnosti sa do výsledku väčšina z toho nedostala.


Skladbou Jonáš ste vzdali hold Rakúsko-Uhorskému básnikovi z 19. storočia Jonášovi Záborskému - čím vás zaujal jeho príbeh a čím je aktuálny v dnešnej dobe?

N: Nie je to vzdanie holdu. Pôvodný album Mislife je príšerný, nedá sa to počúvať, ale tak nejak sme sa zhodli, že pod tým bordelom je pár nápadov, ktoré by sa dali zachrániť. Bolo potrebné zmeniť aj texty, tie pôvodné nestoja za fajku močky. Mal som nejaké dobré obdobie, všetko sa viac-menej darilo, pofajčieval som na balkóne, od roztopaše nevedel čo so sebou – tvoriť a študovať sa mi zachcelo! Prišiel nápad vytvoriť širší koncept – externalizovať Mislife,  presunúť pozornosť na jedincov, ktorých život charakterizovala dezilúzia a postupoval som podľa jednoduchého kľúča: Na pôvodnom albume bola z nejakého dôvodu skladba Jonáš – to ti musí zablikať kontrolka, že Záborský. Klatba pôvodne vznikala ako tribute Plastic People of the Universe – tam Ladislav Klíma, ďalší vhodný adept. Tak bolo ku každej skladbe priradené nejaké meno. K tomu sa chystali aj eseje. Po práci som lúskaval kdejaké zobrané spisy, ale k ničomu to neviedlo, nevedel som tomu dať formu a pretaviť napr. 5000 stranové Klímovo dielo do niečoho rozumného. Ďžubal som sa s tým rok a pol, zas celý v piči, Pořenuťák do toho ťuká na hodinky, že pred rokom malo byť hotovo... nakoniec polepil dokopy nejaké citáty, dopísal veršíky v ktorých si zo mňa robí piču, nejak sa to upravilo a voilá... Mislives     

 

Aké resp. čie "mislives" sú pre teba zaujímavé, ako sa k ním dostávaš a kam očakávaš, že ťa dostanú oni?

N: Dostali ma akurát tak k psychológovi... ale zabudol na dve z troch stretnutí, tak som sa na neho vykašľal.

P: Pôvodné očakávanie bolo, že ma dostanú z tvorivej krízy, kde ma už ani nebaví skladať skladby o tom, že ma nebaví skladať skladby. Ale nejak sa na tom moc nezmenilo. Asi som už za zenitom.


Kedy sa dočkáme fyzického nosiča Mislives a kde sa bude dať kúpiť?

P: To je otázka skôr na labely, ktoré ho budú vydávať. Ale po tých rokoch čo sme im dookola sľubovali, že už už album bude, sa divím, že o to majú vôbec záujem. Preto im ani nemôžem vyčítať, keď to bude niekoľko rokov trvať aj im.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

P: Dal by som skôr prednosť veľmi ďalekej budúcnosti. Kde vesmír vychladne, atómy sa prestanú hýbať a čas prestane existovať. Ako ináč si predstaviť nekonečno, ako nehybný stav nekonečnej nudy. Aspoň by si moje súčasné Ja mohlo povedať, že nie je na tom až tak zle.

 

Čo ťa naposledy nasralo?

P: Sere ma už dobrých pár rokov, že ma nič nesere. Nie je nič horšie ako keď je človek spokojný. Je to presne ten stav, čo som popisoval vyššie. Totálna nehybnosť.

N: “Nie je nič horšie ako keď je človek spokojný“ A čo holokaust?


Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola?

P: Reverorum ib Malacht, skladba „Ps 31 (In You, O Lord, I Put My Trust; Let Me Never Be Ashamed)“ z albumu Kyrie Eleison.

N: Nový DHG a Bekëth Nexëhmü – De Dunklas Sorgeakt


Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?

P: The House That Jack Built od Lars von Triera


Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

 

N: Nie som nejakým fanúšikom rifľovkového 80. metalu (vystačím so Sabbat a Metalucifer). Otras, Sekeromlat, Bahratal – pustil som si to raz - dvakrát, zahrozil na plafón, kopol do papuče; všetko ok, na koncert by som šiel, ale nie som cieľovka.

 

N: Goatcraft – to je istota: najparádnejšie bajúze na SVK scéne, a naživo vždy bomba.

 

N: Zmyrna je fajn, Ep aj split s Nebran mám kdesi doma, majú svoju víziu, a že sa občas podobá na víziu Urfaustu ma nesere, z rozhovorov sa zdá, že to majú v hlavách upratané, na posledné koncerty prišli vlakom, Pagus maledictus si občas pohvizdujem, good shit. 

 

N: Priznám sa, že posledné Kroloky som napriek viacerým pokusom nedokázal dopočúvať celé, ak si dobre pamätám, nerozdýchal som tie klávesky a nič mi to nevraví. No prvé splitko s Temnohorom mám dosť rád a s láskou spomínam na dávny koncert v Novom Meste nad Váhom, nostalgicky vraviac, že šlo o jedno z naj vystúpení, čo som videl.

 

N: Black metalové kapely, by nemali točiť klipy, ehm. Morbivoda i všetky jeho projekty idú mimo mňa, vytrvalejšie som počúval len jeden album Umbrtky (?), ak si dobre pamätám, klobásy a vlašské šaláty tam vyhlásili vojnu ľudstvu, malo to svoju epiku... 

 

N: Nič proti, ale sorry, Besnu nedávam...

N: No, nostalgia... v rodnom meste to odchovalo jednu generáciu dementov, z ruky do ruky putovala VHS s klipom nahraným z nejakej pochybnej hudobnej stanice (Óčko?), dokonca ktosi na múr pred najväčšou diskotékou v meste centrofixkou naškrabal že: Maniac Butcher... Rebélia! Deštrukcia, kurva!  Moje pubertálne ja bolo nadšené, Epitaph bol asi aj prvý black metalový album, ktorý som si kúpil... 

 

 N: No a zas nostalgia. Torr ma nezaujíma, ale keď som raz ako puberťák chorý vylihoval v horúčkach, skladba Seru krev sa stala na nejaký čas mojou hymnou. 

 

N: Čo tu dodať, Master’s Hammer je kult, no táto konkrétna skladba je tak prevarená, že sa jej vyhýbam...
 
     
Vyraďovačka...

Bathory alebo Celtic Frost?

P: Bathory, ale iba preto, že od Celtic Frost som nikdy nič nepočul.

Darkthrone alebo Cradle of Filth?

P: Darkthrone, dôvod presne ten istý.

Gotičky alebo barokové holky?

P: Barokové holky? A to je čo? Na toto som už starý.

 

Sniežik a mesiačik alebo husličky a kožúšky?

N: Musím používať menej zdrobnenín. Sneh a mesiac, v pahrebe horia husle.

Orange alebo Marshall?

P: Najlepšie oboje dokopy. Tak sa nahrával posledný album.

Fender alebo Rickenbacker?

P: Neviem. ani na jednom som nehral.

Udusenie zvratkami alebo autoerotická asfyxia?

P: Jednoznačne zvratky. Pozdravujem Marsa zo Satanic Vomit 😊


Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?

N: Najlepšie niečo mimo toho.  

 

Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota"?

N: Ako dlho udržíš žánrovú čistotu, kým začne byť nudná?  


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším

P: pred tridsiatkou... a ešte hlásenie: hľadáme bubeníka na pár koncertov ročne! Ak by sa náhodou taký nešťastník našiel, ozvite sa na facebook-u, či porenutproject@centrum.sk 

 

=============================================

Porenut na JBDOS

Apr'23: Review#72 (LINK)

Dec'20: Interview#44 (LINK)

#101 Flork Reviews: Tábor - Údolí hvězd (2023)

 

Tábor - Údolí Hvězd (2023)

by Flork

 

Three years after their debut album Liebe, Tábor has returned with a provocative follow-up full of atmospheric compositions that only the chemistry among the members of the Czech quartet could produce. Released earlier this month (November, 2023) on Day After Records, Údolí Hvězd (The Valley of the Stars) is a collection of ambient tracks that builds on the mantric nature of their music. Like Liebe, it is full of carefully-rehearsed harmonies (in terms of both vocals and instruments), blending moments of weightlessness and weight (sometimes unbearable with dramatic contrasts among one another) that gives listeners time to conjure images of a magical place somewhere, where one can find solace and peace among the beauty of the vocals and instruments.

Údolí Hvězd begins with Malý princ (The Little Prince), a beautiful instrumental of ethereal lightness that combines the sounds of a melancholic synthesizer with the light picking of an acoustic guitar. It is the final 20 seconds or so of the lingering keys of the keyboard, however, which captivate me and pique my curiosity to hear more. The transition to Kaskády světla (Cascades of light) is smooth and subtle, a beautiful way to begin a journey imbued by the prepossessing sounds harnessed from Liebe. Here, the whole quartet becomes alive, with the harmonies of the female vocals complementing each others‘ illustrations of existence inside the Valley of the Stars. There are also male vocals too, and I am enchanted by the groups scope and range. Still, there are grunts and screeches, like in Koleno (The Knee), which begins with a heavy bass, yet ascends to a dramatic cathartic surge towards the end, evoking feelings of hunger and dark desperation. The atmospheric beauty produced by the talent of Tábor is enhanced by the high-quality production and mastering by the producers of this disc.

Of course, as was mentioned above, there are several contrasts in Údolí Hvězd, and this is apparent in the track order. One song rises with dramatic effect while the next is introspective with moments for contemplation. Take Jazyky (Tongues), for example, which slows down a bit with a heavy drone in the background, while Velvet takes the tempo down a further notch. In fact, the latter is so beautiful in its simple arrangement between the lightness of the vocals and the ambience created by the instruments, it’s easy to imagine oneself lying on a soft forest floor, looking up through the tree branches at an endless sea of stars on a moonless night.

Elements of suspense abound as well. Bezhlaví (Headless) is full of foreshadow and danger, provoking feelings of fear and melancholy. It’s a beautiful track with layers of high notes on the guitar and the heavy drone of the bass. This follows with the lighter instrumentation of Alois Nádherný and the conclusion of Koráb, the latter of which closes the compilation with lullaby vocals, reminding you of the tranquility and peace that prevails in the Valley of the Stars.

Údolí Hvězd will not disappoint those who seek dark and ambient sounds, and Tábor is worth keeping on your radar.

 

 

#225 DETI / Alternative / Terézia, Palo, Miňo, Michal / 20-Nov-2023

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Terézia: Som Terézia, vokalistka a songwriter v kapele DETI, momentálne riešim najviac školu, stáž a pomaly chystáme s kapelou krst albumu.

Palo: Palo z DETí, som vlastne človek, ktorý sa celý život venuje skôr vizálnemu umeniu. Konkrétne videu a fotke. Úplne momentálne ma zaujalo sledovanie pretekov Monster Truckov. Odporúčam každému.

Miňo: Čauko, Miňo Lukáč (HMNFLY), teší ma. V DETI hrám na gitare a basgitare, máme to s Palim rozdelené, striedame si nástroje počas koncertu. Momentálne všetky aktivity smerujú ku kapele. Radi si točíme videjká, fotíme, vyrábame merch sami. Tak je stále čo robiť.

Michal: Čau, som Michal, bubeník z kapely DETI. Momentálne mám veľa práce okolo albumu, výroby merchu, grafiky a iných propagačných záležitostí, ktoré ešte nevyšli alebo treba dokončiť, aby bol náš album kompletný.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ? 

Terézia: Chvíľu som pred Ďetmi spievala v jednej kapele, ale nemali sme ešte ani názov a vlastnú tvorbu.

Palo: DETI sú moja prvá kompletná kapela. Nepočítam množstvom pokusov o kapelu v pubertálnom období s naším druhým gitarisom Miňom. Vo dvojici sme skúšali prvé tóny ešte v jeho rodičovskom dome. V Malej pivnici, kde človeka ohučalo tak, že z toho mal niečo ako opicu.

Miňo: Mal som nejaké kapelky aj pred deťmi, ale vtedy išlo skôr o zábavu, nemali sme koncerty, hrali sme si doma v pivnici nejaké hardcory, punky a podobne. Mám ešte vlastný projekt HMNFLY, kde škriekam, hrám spolu s chalanmi z TAPES (Felix Karásek a Dávid Kovago). Začínal som na bicie, ale nejak som sa prekúsal ku gitare a base a teraz sa venujem hlavne tomu.

Michal: DETI je môj jediný projekt, v ktorom hrám.

 

Aký máš vzťah k svojmu nástroju a myslíš, že využívaš jeho plný potenciál?

Terézia: Hlas vnímam ako nástroj a môj vzťah k nemu sa stále prehlbuje. Určite je milión vecí, na ktorých by sa dalo pracovať po technickej stránke, ale najviac ma baví freestyle počas jamovania a hľadanie flowu. Jedna z TOP 5 činností.

Palo: Ku gitare až taký osobný vzťah nemám. Je to pre mňa doslova nástroj. Prenáša moju energiu a pocity do ampu. Skôr mám sentiment k môjmu pedalboardu. Tam sa skrýva to čo ma na hudbe/zvuku baví. Farby, svetlo, tieň, štruktúry a materiály. Je nebezpečné využívať plný potenciál gitary, to môžeš skončiť ako nejaký mastič sól na rýchlosť. A stále je to punk to by mohlo byť na škodu doháňať potenciál :D

Miňo: V gitare sa cítim najviac doma, stále špekulujem ako by som z nej dostal čo sa mi páči. Nemám žiadne hudobné vzdelanie, tak namiesto toho, že by som sa učil stupnice do toho búcham trepem, hľadám zvuky, ktoré sa mi dobre počúvajú, sú pre mňa zaujímavé, nové. Je toho veľmi veľa čo treba zlepšovať, čo sa môjho hrania týka, ale všetko prichádza postupne.

Michal: Stále mám veľké rezervy v mojom hraní :D


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Vznikla lebo už musela. Asi 4 roky koncertujeme s anonymnym setlistom tak sme tomu konečne dali tvár. Nahrávali sme niekedy na jar v našej skušobni a v lete sme ešte doaranžovali a donahrali nejaké maličkosti. Nahrávku nam nahral a dal dokppy výborný Marek Buranovský z kapely Vojdi. Idea bola vyhnúť sa konvenčnému sterilnému zvuku, nechať vyniknuť naše fuzzy a posadiť zvuk pekne do spodkov.


 

Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Terézia: Môj život. Veci, čo ma naserú, sklamú, potešia, prekvapia. Snažím sa pocit preniesť do slov a dostať to zo seba.

Palo: Určite to, čo počúvam. Ale rád sa nechám ovplyvňovať tým čo vídím, objektami, ktoré ma z rôznych dôvodov oslovia. Aj naše tracky su silno vizuálne, farebné.

Miňo: Asi hudba, moji obľúbení gitaristi a ich kapely.

Michal: Prvotný inštinkt je asi agresia z vecí, ktoré ma frustrujú v bežnom živote, neskôr keď sa skladba uleží tak sa snažím hľadať nuance v pesničke ako by som mohol niektoré momenty krajšie vyzdvihnúť.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Terézia: Moja srdcovka je asi Natural 95. Bola to pre mňa prvá pesnička, pri ktorej som bola so sebou spokojná. Páči sa mi, že je tak trochu príbehová, ale zároveň lyrická. A možno aj so slightly sexuálnym podtónom. :D

Palo: Vyzdvihol by som posledný track na doske - Mačeta. Pretože vznikol velmi prirodzene a sám od seba k nám prišiel bez väčšej snahy komponovať a špekulovať nad skladbou. Stále z neho cítim jeho autenticitu a čaro okamihu. Text ma zasa baví v tom, že vždy pri jeho počúvaní mám pocit akoby som sledoval nejakú futuristicku reklamu na nové zajtrajšky a ktovie prečo mám v hlave scény z Vesmírnej pechoty.

Miňo: Ku každej našej pesničke sa viaže nejaký príbeh, čiže ťažko sa to zovšeobecňuje, ale asi Natural 95. Tam sa nám dobre podarilo vychytať súzvuk všetkých nástrojov, liniek, energiu. Môj najobľúbenejší je text pesničky Skap. Stále si ho spievam, páči sa mi jeho drive, asociácie aj slovné metafory. „Zajtra večer obesím na kľučke svoje staré ja...“ Milujem túto frázu, vždy si pri tom spomeniem na Davida Carradina, dohľadajte si prečo.

Michal: Pesničku Mačeta, má podľa mňa najvačšie grády, dobre sa mi hrá a má zaujimavú progresiu. Text za bubnami si veľmi domýšľam a v tejto skladbe vznikli v mojej hlave neaké zábavné kombinácie na záver celej pesničky. :D


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Terézia: Moje ambície boli na začiatku oveľa nižšie ako je realita, respektíve nečakala som, že sa dostaneme tak rýchlo do povedomia ľudí.

Palo: Ja som nikdy netúžil byť muzikantom aj keď mám doma veľa rôznych nástrojov, skôr ma baví fáza objavovania, nové techniky, principy a zvuky. Pravda je ale taká, že by sa dalo aj viac trénovať. :D

Miňo: Vždy som chcel mať kapelu, hudba je vec čo na mňa prehovára asi najviac, čiže mať túto kapelu je splneným detským snom. Nič som od toho neočakával, chcel som si zahrať aspoň jeden koncert v živote a ten som si splnil, všetko ostatné je bonus, ale samozrejme najradšej by som pokračoval čo najdlhšie. Spojenie týchto ľudí nemôže byť jedinečnejšie, nič v mojom živote nedáva väčší zmysel ako táto kapela.

Michal: Nemal som žiadne ambície. :D To, že sa nám podarilo vydať album, nebola podla mňa žiadneho z nás ambíciou keď sme začínali s touto kapelou.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Terézia: Na silvestrovskej chate pred 2 či 3 rokmi mi dali chlapci k narodeninám vokálový efekt s tým že “vitaj v kapele”. To bolo strašne cute.

Palo: Rád spomínam, aio sme chodievali hrať do starého továrenského komína.

Miňo: Raz sme mali koncert v Kulturáku a v backstagi bola také lampa v tvare gitary, úplný bizárik, no a náš Miško ako vždy robil show a keď sa jej dotkol, lampa vyskratovala a vyhodila poistky v celom klube. Všetci tam behali jak splašení, nevedeli to vyriešiť, už sme si mysleli, že koncert nebude, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo, ako v rozprávke. Aspoň sme mali lepší hrací čas kvôli tomu, heh.

Michal: Pri Matadorke bolo veľa zaujímavých príhod z lesíka. Načapali sme tam pár krát milujúcich sa ľudí pri kolajniciach.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Terézia: Krst, singel, klip, cz tour 2024

Palo: Nový singel DETI.

Miňo: Plánujeme krst albumu, nejaké nové pesničky a klip. Budúci rok by som sa chcel povenovať aj HMNFLY, lebo tento rok som na to vôbec nemal energiu.

Michal: Naďalej pracovať na vlastnej vizuálnej tvorbe, posunúť sa s Deťmi a makať na nových pesničkách.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Terézia: Asi práve vďaka veľkosti slovenských miest sa tu veľmi rýchlo všetci navzájom spoznáme, čo je podľa mňa strašne super. V kapelách sú extrémne zlatí ľudia a z veľkej časti sú dôvodom, prečo ma koncertovanie tak napĺňa.

Palo: Hrávame aj s kapelami čo sú na scéne. Tak asi sme na scéne aj my. A keď nie, tak sme tam aspoň niekedy.

Miňo: Odkedy sme začali hrať spoznali sme veľa úžasných ľudí, kapiel, ktoré nás prijali medzi seba. Za veľa vďačíme Jazvecovi a Oliverovi, ktorí nám poskytli priestor na hranie. Na koncertoch sme spoznali aj našich miláčkov Kovošroťákov, Brizolit/Tatrofka/Priama Čepeľ, Tapes, Vojdov, Krstných otcov a tak dále.

Michal: Za posledné 2 roky sa nám podarilo celkom integrovať do bratislavskej scény, bolo by fajn keby sa nám podarí to posunúť aj za hranice Západoslovenského kraja.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Terézia: Chcem, aby sa ľudia uvoľnili a nekontrolovali. Aby si užívali hnev a vypustili ho zo seba. Robíme to už milióny rokov, máme to v DNA, ale v dnešnej spoločnosti si to často nemôžeme dovoliť. Naše koncerty sú na autentickú živelnosť safe zónou.

Palo: Základ je, aby to človeka nakoplo, mal chuť si nasadiť tmavé okuliare, naštartovať svoj monster truck a zdemolovať so štýlom všetko čo má v ceste.

Miňo: Chcem aby všetci zahodili pivá z rúk a išli sa pekne rozbiť pri pogu.

Michal: Radosť zo života. :D


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Terézia: Tvorím ako to príde a ak sa mi náhodou niečo podobá s vecou, ktorá už existuje, snažím sa odlíšiť.

Palo: Určite máme spoločnú vačšinu interpretov, ktorých máme radi. Je to väčšinou americká a austrálska garážová scéna, z ktorej čerpáme inšpiráciu a máme transcendentálny pocit, že patríme tam :D Inak sa až tak nieje od koho odlišovať. Každý na tejto našej malej domácej scéne to robí po svojom a inak. A to je to pekné.

Miňo: Osobne sa mi najviac páčia veci, ktoré sa podobajú na hudbu, ktorú počúvam. Čiže určite sa v nich často vidím. To či sa mi to darí netvrdím.

Michal: Sú tam určitě rôzne vplyvy, ale prispôsobujem sa svojmu skillu a pesničke, ktorú spoločne vytvárame.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Terézia: 50s, golden age hiphop, 90s

Palo: Ja som fanúšik všeobecne rockovej histórie a dejín všetkého možného. Fascinuje ma minulosť a tak asi v každej dekáde (50,60,70,80,90,00,) dokážem nájsť niečo, čo ma osloví. Osobnú slabosť mám ale pre 90te roky. Vtedy som sa narodil, stále svietilo slnko, na MTV šla dobrá hudba a nemusel som platiť dane.

Miňo: K horror punku. Misfits je kapela, ktorú počúvam asi od 13tich a doteraz ma bavia ich riffy, texty, klipy, masky.

Michal: Určite z čias detstva, 90 roky boli posledné roky, ktoré mali nejakú jasne vyhradenú tvár. Hračky v mekáči boli ešte z plastu a hudbu si nezískal tak jednoducho, ale musel si sa ku nej prebojovať.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Terézia: Vždy mi vadila povrchnosť a pokrytectvo. Najviac to určite cítiť v mainstreamovom slovenskom hip-hope, ale často dnes aj v UG scéne. Keď sa v tvorbe snaží interprét zaflexiť témami, ktoré sú dnes populárne, pritom reálne sú mu ukradnuté.

Palo: Páči sa mi tvorivosť mladých ludí skrz všetky subkultúry, páči sa mi návrat k DIY postupom v hudbe ale aj napríklad v streetovej móde. A že sa chodí na koncerty! Snažím sa aby mi neliezlo na nervy nič, ale príde mi divné keď sa na rapovom koncerte moshuje. :D

Miňo: Mám rád skoro všetky žánre, subkultúry, ale vždy ma najviac zaujme niečo s rockovým základom. Neviem si vždy užiť techno alebo rap, trap. Málo pracujú so sound designom a to mi väčšinou nedá. Napr. rap počúvam hlavne keď tam je skreslená basa alebo gitara. Trošku ma nebavia tie texty, v ktorých sa len chvastajú a nadávajú na iných, ale kým to nerobím ja tak sa viem občas zabaviť aj pri tom.

Michal: Je super, že v našej scéne dramaturgiu koncertov často skladajú z rôznych hudobných žánrov a tak sa dostanú ľudia ktorý počúvaju napriklad čisto len rap aj na naše koncerty a spoznajú tak iné hudobné žánre.

 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Terézia: Fašistické sklony.

Palo: Samozrejme ak má nejake extrémne názory proti ľudskosti alebo napr. aj škaredý cover art albumu.

Miňo: No to záleží. Asi mám niekoľko levelov akceptovania. Viem oceniť hudbu, motív, spev, text, mnoho aspektov, keď si tvorbu rozložíš, ale je pravda, že sa nezvyknem vracať k pomalým pesničkám, alebo slovenským kapelám, ktoré spievaju po anglicky.

Michal: Only good border is border kolia. :D


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Terézia: Za mňa zvuk momentálne určite kapela XCES, artwork a videoklip tu žiaľ nikto nemá taký, že by mi odpálilo dekel.

Palo: Akože všeličo, ale skôr som orientovaný na dovoz.

Miňo: Mám rád Wilderness, Denis je pre mňa zaujímavá postava, páčia sa mi niektoré ich alebo aj jeho pesničky, mám rád jednoduchosť v hudbe. Jednoduchá linka, tučná basa, striktný beat, energický vokál. Artwork si žiaľ žiaden nevybavujem, takže to ti nepoviem ani keby si ma mučil. Videoklip tiež nie, to skôr zahraničné.

Michal: Z dnešnej scény mam veľmi rád pesničku ZLE od dvoch Denisov. Tá pesnička má neskutočný drive keď sa začne. Cover sa mi páči MOBIUS - The Magic of Macabre.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Terézia:

album: Divo Institute - Divo Institute

kniha: Svetové dejiny sexuality - Morus

film: LEON

seriál: Ozark

pc hra: Tarzan 1999

tetovacie štúdio: David Čáp (ešte od neho nemám ale plánujem)

pivo: nemám obľúbené

Palo:

album - Rudimentary Peni - Death church
kniha - Vrahovia mesiaca kvetov / David Grann /

film - Gummo / Harmony Korine /
seriál - OFFICE
hra - THPS
tetovacie štúdio: - podľa mňa Bubblegum robí pecky

pivo - staničná 12ka v jedálenskom vozni IC

Miňo:

Ohsees – A Foul Form, Hells Angels – Hunter S. Thompson, The Hidden – Jack Sholder, Twin Peaks – David Lynch, Skyrim, Bubble Gum a Orphelin tattoo studio.

Michal:

Momentálne odprúčam album - Bite the Hand That Feeds - Upchuck, Kniha - Charles Burns - Black Hole, film - Wild at Heart, seriál - Mr Pickles, počítačová hra - Postal 2, Tatér - BigBoy247, Pivo - fajný kozlík


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Terézia: Creepy teepee ma láka, ale ešte som nebola :D

Palo: Väčšinou je najviac srandy tam kde hráme my.

Miňo: Levitation Austin Psych Fest. Síce som tam nikdy nebol, ale každý rok tam hrá 90% kapiel, ktoré počúvam.

Michal: Každá na ktorej hráme má svoje čaro.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Terézia: Napríklad kapela Kovošrot

Palo: Napríklad Braňo Špako gitarista Kosa z Nosa. On ma tie najlepšie punkerské historky.

Miňo: Erik Pánči. Slovenský maliar, experimentálny hudobník.

Michal: Cadillac Face


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Terézia: Dejiny a všetko plynie to ako je to tak. GABO

Palo: Rýchlo a tvrdo.

Miňo: „I hate money, its a weapon. You wave with it around and somebody gets hurt.“ Henry Rollins

Michal: Odkazujem ti, že choď na náš koncert a zabav sa

#100 Lord Belial Reviews: Aeon Winds - Night Sky Illuminations (2023)

Aeon Winds - Night Sky Illuminations (2023)

by Lord Belial

V black metale dlhodobo zaznamenávame pretlak nových aj zánovných kapiel, nesväto nesväte prisahajúcich, že to ony sú tie najtemnejšie, najagresívnejšie, najpohanskejšie, ale nájsť medzi nimi skutočnú kvalitu, to si často vyžaduje riadnu dávku bádania, trpezlivosti a prižmúrených očí. Žijeme metalovú dobu supermarketovú, a to doslova. Hudby je skoro až zbytočne veľa a je ľahko dostupná, avšak nechutí tak ako kedysi a nostalgicky spomíname na staré dobré časy, keď zo skromne vybavených štúdií čierneho undergroundu vychádzali samé klenoty. Nie všetci si však zaslúžia hanu a ja hrdo konštatujem, že slovenský (black) metal je v životnej forme!

Je sedemnásty november, významný deň novodobých slovenských dejín, a práve v tento deň, 34 rokov po odmietnutí totalitného režimu, uzrel svetlo nášho pozemského sveta nový album bratislavských Aeon Winds. Night Sky Illuminations vydáva agilný taliansky Avantgarde Music a vrátane bonusovej skladby Nox Aeterna prináša 8 songov na ploche 52 minút. Už predošlý Stormveiled ma presvedčil, že kapela si zaslúži pozornosť, no to čo počúvam na čerstvo vylisovanej novinke ma úplne dostalo. Aeon Wind osvietil nočnú oblohu skutočne žiarivo a piesne, ktoré sa k nám z nej šíria, nesú nádej, že niekde ďaleko od pozemskej márnotratnosti je ešte všetko v poriadku. Nádherné atmosférické pasáže, strhujúco mystické, miestami melancholické, no nestrácajúce black metalové ostrie vždy, keď práve treba pritvrdiť. Tie prechody od náladotvornosti k rúbaníci sú veľkolepé! Tomu všetkému kráľuje slovenčina, ale žiadne prvoplánové klišé texty. Ak niekto dúfa, že fakle osvietia hmlisté pláne dolín tam, kde leží viera tých, čo vo hviezdach spia, tak vedzte že to tak bude, pretože presne toto Svarthen prisahá v majestátnom opuse Primordial Fire. Hudobná i lyrická ekvilibristika v plnej paráde! Ale poďme pekne po poriadku.

Úvodná, titulná Night Sky Illuninations, dáva jasne najavo, čo nás čaká a neminie. Krátke symfonické intro, skôr decentné, navodí atmosféru, ktorá nás bude sprevádzať celým albumom. A latku stavia prekliate vysoko! Ako by aj nie, keď ten, čo zmárnil zrak v blčiacom obzore, ukrytý na vrcholoch spiacich hôr, našiel skon v náručí tichých lesov, žezlom noci v lúčoch posmrtných. Krásny black metal, ale žiadna „raw pure true“ zabíjačka, cítim tam hravosť, počujem sóla, heavy riffy, precíznosť. Opus Coronations sa rozbieha pomaly, žeby prebudený úderom hromu? Nedozvedám sa síce, či sa naozaj ortuť premenila na zlato, zato už teraz celkom určite viem, že mám do činenia s niečím výnimočným. Of Revenants and Apparitions znie o poznanie rýchlejšie. Takmer heavy metalové vyhrávky striedajú obvyklé black metalové postupy. Je vidieť že páni už majú niečo za sebou a vedia sa vyhrať s každým detailom tak, že počas vyše siedmich minút nuda nehrozí ani náhodou. Stellar Transcendence je mimoriadne vydarená hard rocková inštrumentálka s príjemnou atmosférou, ktorá dláždi cestu pre (pre mňa) vyvrcholenie albumu, už spomínaný song Primordial Fire. Po krátkom oddychu teda prichádza atmosferický black metal v plnej paráde. Nech ožije z pahreby plameň! Nech ožiari najkratšiu noc! Toto je balzam na moju ubolenú dušu, toto je liek na starobu, toto je nekompromisné vyvrátenie predsudku, že všetko dobré som už počul. Primordial Fire ma vracia na zem a dáva mi lekciu z pokory a zaslúžený rešpekt pred Aeon Winds. Ani Blazing Monuments v ničom nezaostáva, naopak je suverénnym potvrdením toho, že sa jedna o komplexný, vyrovnaný album, ktorý nemá slabé miesta. A to ma ešte čaká Moonglow. Ivan Krasko, predstaviteľ Slovenskej moderny, začiatkom dvadsiateho storočia určite netušil, že jeho báseň Nox et Solitudo sa o sto rokov stane námetom metalovej hymny slovenskej kapely so svetovými parametrami.

Pretože áno, Aeon Winds už dávno prekročili tieň slovenského undergroundu. Nahrali skutočne výnimočný metalový album, ktorý sa nesnaží nasilu držať v pazúroch jedného subžánru, pôsobí hráčsky aj skladateľsky vyzreto a ja som už teraz zvedavý, kam budú smerovať ich ďalšie kroky. Tie moje sú jasné, idem si Night Sky Illuninations pustiť znova. Dobrá správa pre zberateľov, album vychádza na CD, LP aj MC.