Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahojte. Volám sa Ondrey Zintaer. V týchto dňoch ako aj v predchádzajúcich, furt dumám nad kdečím. Chcel by som čítať viac, ale nemám čas. Občas pozriem nejaký film. Najviac času ale premýšľam, a to nechcene, nad stavom spoločnosti u nás i vo svete. Neviem aký to bol rok ale spomínam si, že som to písal ako úvodník do svojho zinu (asi 2016?), kedy práve vo svete zúrila migračná kríza a vtedy som nadobudol pocit, že svet sa zbláznil. Všímať si všemožné poplašné správy a dezinformácie ako (staro-)nový fenomén ale v kyberpriestore na turbo otáčkach. Korona to bola len predohra. No a vojna? Hnoj turbo diesel. Všetka tá nezmyselná nenávisť živená klamstvami, nevedomosťou a hlúposťou. No hrôza. Vražda pred Teplárňou. Brutal. Človeku je do plaču. Mne osobne z toho bolo nepríjemne úzko. A potom človek vidí tie vyrehotané emotikony pod príspevkami. Nerozumiem. Je mi z toho na grc. Aj o tom je moja hudba i texty.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Na začiatku bol zin s názvom ZINTAER (cinter, rusínsky cintorín) zameraný na hlavne fastcore, powerviolenvce, noisecore, noise a rôzne experimentálne odbočky ale aj na literatúru a vlastnú poéziu. Celé v kolážoidnej vytrhni, nalep, oskenuj estetike. Vyšli tri čísla (2014, 2016, 2018) každé po 96 strán, formát A4. Šlo o silný informačný pretlak, ktorý chcel von nejakou kultúrnejšou formou. Výtvarná stránka bola v tomto veľmi dôležitá časť. Šlo o to sa s tým pohrať, a dať do toho kúsok seba. Pri jednej z posledných recenzií nejakej noiscorovej obskúrnosti (čo mám dodnes strašne rád a dodnes ma fascinuje tá esencia jednoduchosti, úprimnosti atď, ktorá dokáže človeka strhnúť) mi náhoda (a sociálne siete) prihrali kontakt na noisera NBDY, ktorý mi prvý poradil čo a ako na nejaké prvé hlukové pokusy. Teda som šiel do muzikera a kúpil si prvý distortion efekt. Zapojil dcérkine casio klávesky a išlo sa. Bolo to krásne. Minule som si aj počúval tie prvé pokusy a niektoré ma bavia stále. Tá nejaká láska k noisecoru mi našepkala, nech si to všetko archivujem nakúpim kazety a nech to ide von. To prinieslo ďalšie možné formy aj výtvarnej sebarealizácie a vôbec taký ten konceptuálny pohľad na vec. Mám rád keď veci majú hlavu a pätu a nejakú vnútornú logiku. Či ju majú všetky moje dielka? Myslím, že v čase vzniku mali :)
Svoje úplne prvé kazety som ale podpisoval ako |ONNN|DREY|TZIN|TAER| a skrátene ako ONNN ale potom sa ozval Vlado čo robí parádne techno pod týmto pseudonymom tak som tú skomoleninu zahodil. Nasledoval ešte symbolický návrat k menu ONNN, keď sme spoločne pod týmto menom vydali split kazetu.
Ešte v podstate počas čisto spisovateľských aktivít som sa stal kvázi členom projektu Otloukánek, pre ktorých som písal texty a na druhom albume KLAM už aj niečo zahučal. Určite stojí za vypočutie
Zo spolupráce s Otloukánkom vzišla aj slovná dohoda o budúcej spolupráci so saxofonistom Ádom (Massola, Otloukánek, Naše Ano ...) s ktorým sme počas Korony dali dokopy virtuálne free jazz noiscore duo Kurvik19. Prvý album vystihoval také nejaké to nezmyselné zúfalstvo, ale vlastne aj hovenie si v karanténe. No číre šialenstvo. Dúfam, že už nikdy žiadnu karanténu nezažijem. Aj keď oproti strachu z vojny (ktorý tiež už trocha upadá, čo spôsobuje takú tu skeptickú paniku, že sa možno teraz niečo stane, čo nikto nečaká apod.). Druhý album „...z diaľav zabudnutia“ už bol o hodne kľudnejší. Skôr ambient. I Ádove saxofóny už až tak neškrípu. Skôr pekne potemnelo hudú. K vypočutiu tu:
Spievam v kapele Ničiteľ. Rozhovor s našim dirigentom Tomášom tu už bol, tož to moc nerozvádzam. Dodám iba, že chlapci sú super, a začať s nimi biť bandu bolo ultra zaujimavé i srandovné rozhodnutie. Mojej solitérskej povahe to len prospieva. Myslím. Včera sme mali skúšku. Keď si spomeniem ako som bol deň pred prvým mojim vystúpením ever skúšať v skúšobni u kámošov ako sa vrieska do mikrofónu. A na druhý deň ma bolel žalúdok od strachu či to zvládnem na ostro. Zvládol som. Tomáš Ničiteľ ma videl vrieskať v Trnave v Kubiku, tak ma zavolal k nim do skúšobne. Vrieskať hodinu (i viac) vkuse, no to sa kus podpisovalo na mňa zo začiatku. Teraz už to ide. Máme vonku parádny album ANNA.
Doteraz som vydal split albumy okrem spomínaného ONNN aj s NBDY (ČR), Mental Hygiene Terrorism Orchestra (Francia), Juanito))) (Španielsko), Brown Piss (USA), PMNT (Brazília), Slovak Misanthrope (hádajte odkiaľ :-)
Splitká sú krásne ale spolupráce ešte krajšie, kde vznikne spoločné dielo. Čo sa týka hluku a hlukového experimentovania určite Mai12 z Grécka, kde sa jedná o split i collabo album. So Slovak Misanthrope, ktorá vyšla na Imploding Sounds v Seattle. Či sa týmto radím do Seattleskej scény ešte neviem, ale môjmu detskému ja s plagátom Pearl Jam nad posteľou sa to páči :). S Radkom Kopelom aka eMGeTonom sme vymysleli Emgetaer Zinton und Larmorchester von Amateurpsychiatern. Na mojom bc je to všetko k vypočutiu.
S chlapcami cca z kapely CLIVOSŤ sme dali dokopy jednorazovku projekt HURK, tu je pekný záznam z toho.
Odbočím na trocha. Korona spôsobila, že keď som si kúpil krabičky a neskôr synťáky a ešte hentaké synťáky, tak prišla chuť na klasiku ... elektická gitara, bassa, bezpražcová basa ... potom ešte taký efekt, hentaký efekt ... až nakoniec matka predstavená všetkých šibnutých nápadov ... saxofón. Všetko začalo prechádzkami s mojimi deťmi, keď som si vždy do vrecka bral nejaký malý nástroj ako fúkaciu harmoniku, kazoo, ... raz som si kúpil malý plastový saxofón nuvo jsax, čo vyzerá ako hračka, ale používa sa pri výuke, a dá sa na tom regulérne hrať. Po chvíľke skúšania som nahral svoj prvý impro kvázi free jazz track ako duo ja na jsax a ja na base, Ondrey Zintaer und Andreas Flügel - Die Intergalaktische Zusammenarbeit ...
... a tu to začalo, úplne iný level. Mozog sa mi prevrátil naruby. Heroin handra. Jebe mi, ale úplne úplne úplne. Sľubujem. Kúpil som si riadny zlatý plech altku, najprv z bazošu, ktorá je viac rozbitá ako celá, tak som sa nasral a z odmeny v práci si kúpil najlacnejší ale nový alto sax aký mali a začal hrať. o pol roka na to som si kupil soprán, a o polrok na to tenor saxofón, čo je totál špica. Snažím sa hrať každý deň, ale jasné že mi to nevychádza. Koncertný umelec vo filharmónii ani na kolonáde zo mňa asi nebude (nebodaj v zábavovej kapele :) ), ale na stopro viem, že ... no proste pochovajte ma aj so saxíkom pls. Tá kombinácia hluku, všemožnej neorganizovanej elektroniky, či úplne šialených preefektovaných gitár a blastbeatov korenených improvizovanou hrou na saxofón, ale aj úplne len tak sám čistý do ticha, no to je proste blaho.
Nasledovala výborná kazeta s kamošom Marošom NOITTom z Prešova, Improvisations1, čo bola taká skôr mixtape kazeta všetkého možného čo sme v skušobni nahrali aj čo sa časom pritrafilo. Má to 90 minút. Boli sme na super trojdňovom turné v Ostrave, Opave a Olomouci. Kam nás pozval Martin Rejža Režný, experimentátor a organizátor v jednom, za čo mu fest dikes. S Marošom a ešte spolu s bicmenom Dušanom sme dali dokopy aj projekt OHAKA, s ktorým sme nahrali myslím pekelný materiál, ktorý čaká na svoje svetlo sveta. Maroš je aj dirigent zoskupenia Krajné Čierno s ktorým som si strihol super live gig na Hradbách Samoty v Jelšave.
Angelo Esmanhoto z Curitiba z Brazílie, gitarista, improvizátor, experimentátor a hudobný publicista ma pozval do relácie v ich lokálnom kultúrnom rádiu Contextura Sonora, kde začala naša spolupráca, z ktorej vzišiel album Cooperations 1. Zúčastnili sme sa spolu internetového festivalu Improfest https://www.improfest.com/ Za najkrajší výstup našej spolupráce je skladba kompilačného CD, ktoré vyšlo ako príloha zborníka k nedožitým 100 narodeninám Česko Portugalského básnika Františka Jorge Listopada. Tá skladba sa fakt podarila. Spomínaný zborník má na svedomí Karolína Válová. Popularizátorka hluku a hrdze :) , s ktorou sme dali dokopy zopár básni pod spoločným názvom Zakázaná zelenina.
S Japonským bubeníkom Ryosuke Kyiasu známym z dua SETE STAR SEPT sme vydali kazetu. V marci by sme si mali spolu aj zahrať počas jeho plánovaného turné. Tož uvidíme.
No a zatiaľ tento príbeh končí pri Talianskej spolupráci s klaviristom Paolom Tognolom a bicmenom Filipom BOTOX Cocozzom, s ktorými tvoríme ZTB Trio. Náš prvý album Fear of War vznikol ako reakcia na útok na Ukrajinu. Skladby z tohto albumu zazneli v Rádiu Devín v relácii Vlny a Zvuky, ktorú vedie Jori Morski, super šrác. O Albume Fear of War by ešte malo byť počuť. Nechcem predbiehať bo som poverčivý. Peniaze z predaja nielen tohto albumu šli na pomoc Ukrajine. Neboli to tisíce Eur. Bolo to niekoľko stoviek vo viacerých dávkach rôznym organizáciám. Nebolo to veľa. Ale zas keď sa vezme, že vlastne tie peniaze vznikli iba z energie, času a hudby niekoho neznámeho a nepodstatného ako ja, tak mi to príde ako zázrak. Momentálne chystám nejaké ďalšie vydania, tak tá aktivita môže ďalej pokračovať. Páčilo sa mi, že to má nejaký vyšší zmysel.
Hrali sme taktiež na Improfeste. Teda pripravili sme pre nich polhodinové video s polhodinovou improvizáciou. https://www.improfest.com/eventos/ztb. Hudba z tejto seanse vyšla na albume Breath, ku ktorej sme dotvorili ešte jeden 25 min trek. Album nám vyšiel na poľskom labeli Antenna Non Grata
Zahrali sme sa aj na Naked City trochu. Napísal som chlapcom nejaký kvázi scenár, že ako si to predstavujem v akej dlžke, rýchlosti, nálade by mali skladby byť. Ponahrával som k tomu kdejaké podklady a dali sme tomu názov Abracadabra. Poslal chlapcom a postupne nahrávky zmixoval. Nakoniec je z toho albumček Spiritus Mundi. O jeho ďalšom osude zatiaľ radšej pomlčím.
No a to je asi tak všechno. Nápadov je dosť. Kde-čo vzniká. Som naozaj vďačný za každú pomoc, spoluprácu či pozvanie.
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
Všemožné najlacnejšie krabičkové gitarové a basové efekty. Vlastnoručne vyrobená hrkálka i prepínač. Malú zábavnú krabičku C.U.N.T. (Cut up noise thing). Poslučkovaný noinput analógový mixáčik, to ma baví úplne od začiatku. Maroš Noitt mi raz vyrobil taký super modulárček na krokodílikové kábliky. S tým som hral veľa. A ešte asi aj budem. Najlacnejšiu basu i gitaru, značky neviem. Bezpražcovú basu Marcus Miller som dostal od rodičov. Hneď po saxíku je to najobľúbenejší nástroj. Tá ma fakt baví. Furt keď na nej hrám, je to ako pohladenie. Vŕzgal som na nej na zopár koncertoch so sláčikom. Bolo to krásne (pre mňa). Mám dva synťáky. Behringer Neutron a Arturia Minibrute. Sú to krásne nástroje, ale chce to strašne veľa času, ktorý im fakt nedávam. Každé hranie na nich končí migrénou. Mám k nim veľmi ambivalentný vzťah. Teším sa, že ich mám. Nie je to o tom hrať na nich vkuse. Skôr o tej možnosti, že ak je potreba tak ich zapnem pokáblujem a skúšam. Okrem saxíkov mám aj klarinet, bass flautu, chromatickú harmoniku. A iné trúbele :)
Hej viem, že je to dosť. Ono sa to časom nazbieralo. Kedysi som ako šialenec kupoval kazety, platne, no a dnes si občas kupujem hudobné nástroje. Nechlastám, nedrogujem, tak mi jebe iným spôsobom.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?
Za svoj posledný album, ktorý som vydal ako Zintaer, považujem dva albumy Prayer a Bleeding. Je to spojenie elektroniky, cut up noise hluku, hry na base so sláčikom, saxofónov a vokálov. Čo ma na týchto výtvoroch teší, hlavne na albume Prayer vznikali samozrejme spontánne ale podľa istej predlohy. Nechcem tu hovoriť o komponovaní, lebo by to znelo určite prehnane, ale nebol to čistý pokus omyl. Náhravky vznikajú hockde. Obývačka, koncerty, skušobka, posteľ-podlaha-strop. Vlastne som už robil aj so zvukmi z ulice, takže aj zem-vzduch :).
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Niečo som už spomenul v úvode. Z radosti to veľmi nie je. Jasné, že moja tvorba je úplne spontánna, a čím viac je to momentálna improvizácia, tým viac to vyplavuje na povrch tie najvnútornejšie pocity. No a posledne mnou lomcujú pocity strachu, hnusu, sklamania, tak to sa potom v tej hudbe odzrkadľuje. Či to cítiť? Neviem. Ja by som samozrejme túžil po tom aby v tej hudbe bol popri tej ponurej kráse aj istý záblesk nádeje, či niečoho naozaj pozitívneho. Nejaký taký odkaz Johna Coltranea. Nie úplne, že Love Supreme. Ale proste aspoň odkaz. Minimálne názor. Kedysi si sa pýtal, či umenie je subjektívne alebo objektívne. Je to myslím o subjektívnych pocitoch, ktoré ale vznikli objektívnymi príčinami, s ktorými sa vie každý trochu citliví človek stotožniť, a ktoré vyjadrujeme tak, že vytvárame priestor pre fantáziu každého, kto na váš výtvor narazí. Niečo v takom tom zmysle, že v poézii sú dôležité tie pauzy medzi veršami. Umenie asi kľudne môže byť len o umení a len pre umenie. Nevyznám sa v tom veľmi. Ale žijeme v dobe, kedy si myslím, že je dôležité aby tam ten spoločenský odkaz a obsah bol, aj keď si uvedomujem, že sú aj krásne abstraktné diela, ktoré sú tak odtrhnuté od bežnej reality, že to proste nie je také jednoduché, či vôbec možné. Ešte dodám, že to čo robím nepovažujem, za nejaké vážne umenie. Vzniká to spontánne (prvá myšlienka, najlepšia myšlienka) z nejakého vnútorného popudu, s ktorým sa myslím môže identifikovať viacero ľudí. Navyše je to ako archivovanie alebo zakonzervovanie nejakej myšlienky, odkazu. Odkaz příštím generacím.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
bezmocné slová vo vetách neprávd
odsúdené na veky k službám zlu
nikto nikdy neočistí ich význam
krvou zliepaných do falošných správ písaných žlčou
nechajte sa viesť diablom na slepú babu
pravda v zajatí šialencov
polámané hnáty vzpína k nebu
navždy hračka v rukách šialencov
bezmocné slová písané slzami
ako naivné deti papagájujúce nezmysli splietané do veršov
vedúce sa za ruky opantávajú sa pocitmi falošnej nádeje
znejú tak dôležito
verše zúfalstva
rozplývajú sa vo vetre každodennosti
v hmle šedi blikajúce inotaje
bezmocné slová navždy nevyrieknuté
bubnujúce dlaňami do hrude zvnútra
ako pri resuscitácii vlastného ja
„ži ešte!“, „neodchádzaj!“, „nepridávaj sa k nim!“
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Išiel a stále idem do toho z čírej zvedavosti. No a veci sa proste dejú.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Žiadne opilecké ani drogové teátro. Poväčšinou chodievam hrávať na otočku. Keď som šiel z Trenčína autom v snehovej chujave v noci pomaly celú cestu na trojke, tak to bolo dosť zapamätateľné. Spoznávam vďaka hudbe veľa zaujímavých ľudí a to je asi to najlepšie na tom celom.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Dali sme dokopy spoločný materiál s Uncle Grasha’s Flying Circus, ktorý čaká na vydanie. Prísľub je kazeta pod značkou Crystal Mine v Španielsku. Takže len dúfať. Istí si môžeme byť len tým čo sa už stalo. Aj to niekedy nie na 100pro :).
Spolupracoval som s poľským hlukovým projektom F4672R, čo tiež kdesi čaká na vydanie. Kamyl z daného projektu robí tiež ambient pod menom Interna Carnis, na ktorom som participoval a (dúfajme, že dúfajme) po novom roku vyjde na kazete pod značkou Veinte33 v Uruguaji.
V najbližších dňoch by mal byť von nový album blackmetal projektu DEAD OCEANS Fabiana PMNT Pimentu z Brazílie, s ktorým som vydal splitko dávnejšie. Skomponoval som prvotnú verziu outra, ktorú Fabiano doplnil, a strihol som si saxofónové sólo v jednej skladbe. Bude to bomba. Tak som rád, že tie kontakty žijú a spolupracuje sa ďalej. A ešte sú nejaké prekvápka v zálohe, ale to radšej až keď budú von.
Ešte spomeniem jeden nehudobný ale fest hlboký zárez na pažbe a to uverejnenie mojich troch básni v českom časopise Revue Prostor, ktorý má vyjsť v decembri, čo ma teda fakt ne že fest teší, ale úplne, že úplne. Nechcem prezrádzať čo je rozohraté a neúplné. Teším sa veľmi na zopár vecí čo sa rysujú.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Skôr áno ako nie.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
Myslím, že som o tom popísal vyššie. Rebélia sama o sebe ma nezaujíma. Istá miera šokovej terapie je asi vhodná. Nastavovanie zrkadla. Princíp negácie. Mŕtvoly na obaloch albumov neznamenajú, že to daná kapela či hudobník schvaľuje (pokiaľ to neschvaľuje). Je to upozornenie. Výkričník. A to je dôležité. Problém je to niekedy rozlíšiť či ide o upozornenie a negatívne poukazovanie, či o obdiv a vyzdvihovanie. Z kontextu by sa to malo dať rozlíšiť. Ak je to negatívny prípad, tak je to samozrejme zle. Ak je to len provokácia, tak čojaviem, ... nech si trhne nohou.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
Aj aj. Originálne podané osvedčené žánrové postupy.
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
Skôr pocta. Ťažko povedať. Asi prípad od prípadu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta?
Od kedy sa vŕtam v kdejakých aj ťažko počúvateľných experimentoch, a dlho som dumal vlastne aj nad hranicami hudby a pod., tak práve veľmi zvláštne, až sa sám tomu divím, som začal obdivovať klasickú hudbu, v istom zmysle aj ľudovú hudbu. Občas aj medzi rádiovými retro šlágrami viem oceniť to, keď cítiť, že to je urobené dobre. Keď to nie je vtieravé, slizké a vlezlé. Keď to nie je iba ako sa hovorí, že hovno na polici, čo si myslí, že je torta. Snažím sa neopovrhovať ničím, pokiaľ sa nejedná o hocčo typu Ortel. Čokoľvek čo vyslovene nabáda na zlo, podporuje zlo, je proste zlo.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
Mám rád experiment, ale nemám rád prvoplánové výstrednosti. Teda tým chcem povedať, že vedome sa tieto fúzie nedejú. Musia vznikať spontánne.
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
Teší ma vzájomná podpora, ktorú cítim, a snažím sa ju akokoľvek hoc aj v inej forme nejakým spôsobom vrátiť. Viac pre HC-Punk komunitu ale aj pre iné formy umeleckých „podzemných“ hnutí, ktoré sa aj prepletajú, sú typické čokoľvek DIY, label-e, distrá, ziny, koncerty, ... úžasný svet vzťahov a kamarátstiev. Som rád, že som tento svet z časti spoznal. Teším sa z toho.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Kúpil som si minule krabicu s kazetovou diskografiou kapely EYEHATEGOD to ma teraz baví. Kúpil som si kazeťák a oprašujem staré kazety. Death, Deche-Charge, Psí Vojáci, Zuby Nechty, Suppression, Plastic People of The Universe ... Čo sa týka improvizovaneji komponovanej hudby tak musím spomenúť dve mená, ktoré ma teraz hodne ovplyvňujú a to Anthony Braxton a Barry Guy. Kníh by som chcel čítať oveľa viac ako stíham. Momentálne rozčítané mám „Hudba, podvratné dejiny“. Zaujímavé uvedomenia z histórie hudby. Spomeniem jednu čo sa mi veľmi páči. Platón a všetci starí grécki myslitelia v svojej dobe hovoria o hudbe ako o vede, princípoch vesmíru atď, a za ideálny nástroj považujú lýru. Je to nástroj, ktorý je možné dokonalo naladiť a používajú ho pri vykladaní tých ich vznešených filozofických myšlienkových pochodov. Naproti tomu je v ich dobe populárnym nástrojom tzv. Aulos, čo je píšťala vyrobená z trstiny. Filozofovia ho považujú za nástroj opilcov, nevzdelancov, a považujú ho za nebezpečný svojou možnou rozladenosťou a schopnosťou vyvolávať až šamanský zážitok. Tvrdia, že má v sebe silu rozladiť vesmír atď. Prednášajú o tom v parlamente, že to treba zakázať, vymiesť preč atď. No a najzaujímavejšie je, že Platón sám v okamžikoch svojej smrti, prosil nech ho blízki upokoja hudbou lýry, ktorá ale neprinášala očakávaný ukľudňujúci účinok. Platón sám si vraj nechal priviesť hráčku na píšťalu aulos, ktorá mu priniesla vytúžený kľud. Tak to sa mi páčilo. Z poézie napríklad veci čo vychádzajú vo vydavateľstve FRA. Napríklad zborníky viacerých autorov Bytosti schopné zemřít, alebo Tento chléb přežvykovat, psacími písmeny.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Ffud, Hradby Samoty, NEXT, KRAA!, Hlukovae Mystéria. Všade kde som hral alebo počúval bolo výborne. Každá energia, ktorú niekto vynaloží na organizáciu koncertov, divadla, výstav, debát, zhromaždení, vydávania zinov, nahrávok... všetko je to hodné rešpektu a vďaky.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Shibuya Motors, Dead Janitor, Jori Morski, Kragro Wargkomn, Maroš NOITT Kovaľ, Krajné Čierno, Hlukár, Martin Režný, Kryštof Pátra, Standard Society, Pokora, Nikolas Wintzler, Raptor Koch, Miro Toth, ...
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Neviem. Ďakujem.
================================================
Linky:
https://www.youtube.com/channel/UCJ5myzVrkJNfxriPbHXut3A/featured
No comments:
Post a Comment