Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?
Takže zdar, tu Brootal Bombardo z kapely Narcosa.. nahrávka se jmenuje How Dare You a měla těžkej porod, hádky jestli to bude vinyl nebo kazeta nebrali konce. Nakonec to dopadlo jak to dopadlo a máme celoplastovou kazetu která vyšla v coopu Wild Wild East a Phobia Records. Nahrávalo se v Dödsmord studiu v Praze. Myslím že zrovna žádný kazety už nemáme protože je každou zkoušku kluci na zkušebně hledaji a nikdy nic nenajdou, heh. Nejoblíbenější song? Asi nemám žádný nejoblíbenější, mám rád všecky. Byla to pro mě dost změna po mnoha letech kdy jsem hrál dokola jen d.beat ve Fear of Extinction, jsem s tím spokojený.
Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila ?
Project Revolta kde se sešli lidi z Ratos de Porao, Nervosa, Entombed, Krisiun a hlavně tam kulí bubny mighty Iggor Cavalera. Ano, ten ze Sepultury. Doufám že to nezůstane jen u jednoho songu.
Čo ťa naposledy vytočilo ?
To je furt něco, dyť já se probudim a už jsem nasranej.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť ?
Asi bych si chtěl vyzkoušet hrát v nějaký velký kapele v 80/90tých... takovej ten "šílenej rockerskej život" jak se říká. No, podle historek to musela bejt občas asi fakt divočina. Anebo by to taky třeba stálo uplně za hovno a všecko jsou to jen zasraný kecy. No nevim, nezažil jsem.
Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?
No máme v plánu s Narcosa a Capsaicin (tam taky mlátim buben) pár koncertů, ale hlavně v září výjezd do polska na Outside fest, tam se mrtě těším, loni to nevyšlo tak snad tentokrát. Sám za sebe nic neplánuju, většinou se rozhoduju až na poslední chvíli.
Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.
Nejsmutnější: když se v Once were Warriors zabila Grace. Celkově je to velmi silný film. Nejzábavnější: duo Pitt-DiCaprio a masakr hippies v Once upon in Hollywood. Nejstrašnejšia nevim jestli myslíš nejstrašidelnější, nebo nejtrapnější. Takže řeknu Slunce, seno, když měla stará bába v posteli hovno. To je dost trapný a zároveň strašidelný.
Okomentuj mi prosím nasledujúcich 6 songov/klipov - čo ťa pri nich ako prvé napadne ?
- hele uplně nevim co tady říct, určitě je to dobře zvládnutý a zahraný, ale tyhle blackmetaly jdou docela mimo mě tak asi nejsem uplně správnej člověk co by to měl nějak hodnotit.
- Za to tady trefuješ přesně hřebíček na hlavičku, tohle je naprosto moje polivčička. Neznal jsem, chci vidět živě.
- Velice dobrá muzika, tenhle styl mám dost rád, ale u spousty těhle kapel mě vadí styl zpěvu. Kvůli tomu si to poslechnu třeba jen jednou a pak už se k tomu nevracím. A je to škoda, protože hudebně se mi to fakt líbí.
- Výborné, dost dobrej industrial, jak muzika tak klip.
- Tady jsme ještě o level dál než u Windhand, po hudební stránce pecka ale ten zpěv já prostě nedávám.
- Pepo!!! No Peeepooo!!! Viděl jsem naživo dvakrát a desetiminutový sólo na Punx Picnicu v Siřemi, netrumfne ani Hufnagel ve spodkách a kovbojkách.
S kým by si šiel rád do splitka, máš nejaký netradičný žáner/kapelu ktorej cover-verziu by si rád spravil ?
Takhle s fleku neřeknu, jsem zastánce toho že když už splitko tak s nějakou kapelou s kterou máme něco spřízněnýho. Třeba splitko ke společnému tour je fajn. Teda pokud by nám napsali třeba Memoriam, jestli s nima nechceme dát splitko, tak tam bych se asi uplně nebránil, hehe.
Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?
Máru ze Sněti, Toma ze See You in Hell anebo Dý Džeje Urbzuma.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Filip Miklánek. Pracujem ako elektromontér meracích a regulačných systémov. Popri tom sa venujem aktivitám ako napr. Živá Klanečnica. Od malička ma zaujíma príroda a ochrana prirodzeného života v nej. Je to pre mňa veľká výzva, snažiť sa naprávať to, čo človek pokazil. Lepší a hodnotnejší systém ako je ten v prírode ešte nikto nevymyslel, ani nevymyslí. Čistá nádhera! Fascinuje ma to. V týchto dňoch ma jednoznačne najviac zaujíma môj jednoročný syn. To je najviac!
Moje meno je Mišák, a v týchto dňoch ma určite najviac zaujíma moja dvojmesačná dcéruška Hanka. Keď je fajín počasie nalodíme sa podľa možností celá rodina a oddychujeme a pracujeme vo vinohrade, ktorý bude mať tento rok prvý krát úrodu. Veľmi sa na to teším, že po toľkých hodinách strávených na záhrade budeme môcť pozbierať okrem hrozna aj ostatnú úrodu, ktorá pomaly v týchto dňoch dozrieva. Ten pocit keď človek potom len sedí na kopci a pozerá z vinohradu dolu do sveta je na nezaplatenie. Okrem úrody zbieram samozrejme aj inšpiráciu na nové pesničky Boxu, ktoré plánujeme dať von na ďalšom EP a pracujem popritom aj na sólo akustických pesničkách. Uvidíme v akom formáte vyjdú tie, ale minimálne už teraz sa teším na ten proces nahrávania na záhrade s kamošom Klokanom. Demáče, ktoré tam vznikli v zime mali svoje čaro a celý ten minimalizmus v extrémnych podmienkach tomu dodal strašne moc a obohatil nás veľkou radosťou.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Filip - Začalo sa to ešte na konci základnej školy. Prvé zoznamovania sa s nástrojmi. Prvé skúšobne. Ovoniavane kapelového života. Prvá kapela, ktorú som založil s kamošmi bola Z Polovice. Už nie je aktívna. Dnes pôsobím v kapele Roztopaš a BOX.
Mišák - Moja cesta sa začala asi niekedy v roku 2002. Kedy som z krčmového vyhrávania neoficiálne začal hrať a naberať prvé skúsenosti v jednej miestnej dedinskej kapele. Tie som potom zúročil s kamošmi, keď sme v roku 2003 súbežne dali dokopy kapely Joyride, kde som hral na bicie asi 5 rokov a Anonym Kids kde som hral na gitaru a hulákal. Anonym Kids bola 11 rokov moja srdcová záležitosť. Súbežne s ňou som hral v kapele Peter Nať na gitaru a s tou istou partiou, ale v obrátenej zostave som hral pod menom Veselé Matrace na bicie. Keď sa tieto tri kapely v rôznom poradí rozpadli, vznikla z Petra Naťa a Veselých Matracov berlínsko-slovenská úderka Marie Rottenová, ktorá funguje na diaľku dodnes keďže chalani žijú niekoľko rokov v Berlíne. Po rozpade Anonym Kids sme moc dlho s Filipom a Jankom neváhali a prirodzene vznikol hneď BOX. Ten ťaháme od roku 2015 dodnes v pozmenenej zostave o Jankovho brata Lukáša za bicími, s ktorým som hral predtým v Anonym Kids. Ešte treba spomenúť aj vzájomne poprepletané obdobie BOX/Uhol Dopadu, kedy som asi dva roky hral v Uhol Dopadu na gitaru a spieval. Aby toho nebolo málo, v najtemnejšej zime roku 2020 vo mne dozrelo moje nadšenie pre akustické pesničky, ktoré ako som spomínal si pomaly derú svoju cestu von.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Mišák - Moja zostava je pre mňa očarujúca a zaujímavá dodnes nakoľko som si to všetko kúpil, alebo našiel ako totálny nímand, ktorý tomu absolútne nerozumel. Tomu celému, ale predchádzal prvý album BOXU, ktorý som nahral ešte na tranzistorovom kombe Fender Frontman bez krabičiek, ktoré keď sme trošku viac ohulili v štúdiu, tak nášmu zvukmajstrovi znelo jak cez sluchátko starého telefónu. To ma v tom období asi natoľko vyrušilo, že som strašne chcel mať kvalitný lampový aparát, ale vlastne som ani nevedel aký a prečo :) Ale jedno som vedel určite. Chcel som aparát, ktorý bude znieť krásne čisto, ale po nakopnutí dokaže hrať tvrdo a odohrá aj nejake prasačinky. Tak som kúpil od kamoša legendárny Vox AC15C2 a k tomu mi predal ladičku a overdrive Bad Monkey. Doma som našiel starý Distortion/Feedbacker a Superchorus od BOSS a neskôr som dokúpil reverb Hall of Fame. Aby som nemusel baliť na každom koncerte milión káblov a zároveň to bolo DIY, lebo srať na drahé haraburdy, tak som to cele práskol na starú španielku a vznikol tak unikátny pedálbord.
Čo sa týka gitár. Keďže sa k nim chovám jak dobytek tak si nepotrpím na platenie si za drahú značku, ktorú potom tresknem aj niekde na koncerte trošku o zem tak preto základ tvorí Squier Telecaster obohatený o Fender custom shop snímače, podladené veci hrám na starej Jolane Iris a gitarovú zostavu som obhatil o nádhernú hollow body Ibanez zo záložne. Akustické veci brnkám na úžasnej elektroakusticke Yamaha, ktorú mám po strýkovi a do zálohy mám elektroakustiku Cort.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Filip - Myslím si, že umenie sa dá uchopiť objektívne. No ten pravý rozmer mu dá až hodnotový postoj, vnútorný pocit, prežívanie, individualita osobnosti, a to pre mňa znamená subjektívne vnímanie umenia. To, čo z toho celého ako celok ide von, a ako to prijímajú ľudia.
Mišák - Podľa mňa subjektívne. Ale na druhej strane objektívne vyjadruje určitý veľmi špeciálny okamih v duši umelca. Ktorý keď obohatí charizma a teda energia a vášeň, tak aj obyčajná stupnica môže znieť svetovo. To sú tie veci ktoré od toho krásne oddeľujú manuálnu zručnosť, a vidíš a cítiš umenie.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Filip - Umenie nemá mať hranice.
Mišák - Na túto otázku som chcel odpovedať asi ako všetci doteraz až do chvíle, kedy som sa hlbšie nezamyslel a nenarazil som na vlastnú hranicu. Súhlasím s tým, že umenie nemám mať hranice do chvíle, kedy sa začneme baviť o umelcoch tipu Adam/Ondrej Ďurica a Lukáš Adamec, alebo Koňýk.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Filip - Nie som ochotný akceptovať ,,umelcov", ktorí dehonestujú ľudské rasy, šíria nenávisť, zlo a strach.
Mišák - Obohatím predošlú odpoveď snáď len o to základné. Ak niekto sympatizuje s politickými režimami, ktoré potláčajú ľudské práva a slobody tak to je konečná. Takže nedokážem oddeliť to, keď je niekto hlupák ale zároveň produkuje žánrovo mne blízku hudbu, alebo iný tip umenia.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Filip - Väčšinou to prichádza spontánne. Najmä zo života. Životné situácie a ich rozuzlenie. Celkovo prežívanie. Často sa mi snívajú veci, z ktorých potom čerpám inšpiráciu.
Mišák - Vo vlastných pádoch a temných životných obdobiach, kedy písanie textov pôsobí ako katarzia.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Mišák - Album "JA", ktorý sme dali dokopy v základnej zostave, a EP "Slnko ráta naše dni" v druhej pevnej zostave. Toto sú pre mňa dve veľmi zásadné obdobia našej kapely, kedy sme fungovali na báze najčistejšej a najpevnejšej kapelovej chémie ako celok, a tieto nahrávky to úžasne odzrkadľujú a sú toho výsledkom.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Mišák - Vyrovnanie sa s vlastným ja je ako rekonštrukcia vraždy, iba odpustenie dokáže zaceliť tieto jazvy navždy.
Tento úryvok by mal byť v jednom z textov EPčka, ktoré chystáme. Asi zámerne som vybral ten, lebo podčiarkuje snáď všetko čo som doteraz napísal, ale hlavne najsilnejší úryvok textu doterajšej tvorby sa mi vyberá veľmi ťažko nakoľko tie texty lemujú moju cestu z najväčšieho temna, ktoré som prežíval v krízovom centre až po samostatný balans a hľadanie rovnováhy bez barličiek na lane menom vlastný život.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita ?
Filip - Moje hudobné ambície sú zatiaľ stále rovnaké. Robiť to pre radosť a zanechať v ľuďoch niečo hodnotné.
Mišák - V období kapely Anonym Kids prišiel náš gitarista so zaujímavou myšlienkou a zároveň métou, ktorú sme sa ale snažili (márne) dosiahnuť. Bolo to myslím niekedy v bujných koncertných rokoch 2008-2012 kedy prišiel s myšlienkou byť dvojka na pankovej scéne po Slobodnej Európe. Ako dvadsaťročným chalanom nám to znelo úžasne, a robili sme všetko preto. Akurát my sme sa rozpadli, a Slobodka stále koncertuje :) Aktuálne je moja najväčšia ambícia udržať zdravý balans a vzájomnú radosť medzi rodinou a kapelou.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Mišák – Tých bolo veľmi veľa a som za ne veľmi vďačný, že vďaka vlastnej kapele som mohol prežiť všetky tie stretnutia so svojimi hrdinami na spoločnom pódiu. Ale môj najsilnejší moment je z pražského squatu Milada z obdobia Anonym Kids. V období kedy som objavil The Clash a začal sa zaujímať hlbšie o squaty a celkovo punkovú kultúru sa mi podarilo vybaviť koncert práve na Milade a to bolo niečo magické vtedy. Sadli sme do vlaku s nástrojmi a vybrali sa spoločne s kapelou Peter Nať na výlet a spoločný koncert do Prahy. Kto ma pozná vie, že neviem staticky stáť na pódiu, ale môj prejav miestami pripomína epileptika, ktorého zasiahne elektrický prúd. Noa v tom najsilnejšom rauši sa mi prihodilo to, že ma proste vlastné šialenstvo preklopilo a ja som padol z pódia a zostal som tak hlavou dolu opretý o zem a pódium jak rebrík. Kapela dohrala pesničku, ľudia v squate zrazu stíchli a ja som sa v tom vytržení opieral hlavou o zem obliatu pivom a užíval si ten neskutočný pocit. Stalo sa mi to potom ešte zopárkrát, že som padol do bicích, alebo som zletel z pódia, ale nikdy to nebolo také magické ako na Milade. Všetky tie pocity, ktoré som zažíval pri čítaní kníh o svojich hrdinoch sa v ten večer spojili a ja som to cítil na vlastnej koži.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Mišák - Podľa predošlej príhody z Milady zrejme dokáže každý usúdiť, že na rebríčku dekadencie sme sa dostali veľmi vysoko, a tie najlepšie príhody nie sú zverejniteľné :)
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Filip - Jednoznačne hrať koncerty. Tvoriť nové veci, zachytávať ich tak, aby ostali zvečnené. Zachytávať pocity a hodnoty.
Mišák - Ako spomína Filip. Hrať koncerty, dorobiť EPčko Boxu a nechať sa unášať tým čo nám život prinesie. Popritom by som rád dal dokopy aj svoj samostatný roľnícko-akustický materiál, ktorý chceme nahrať DIY na záhrade. Na jeseň potom orezať stromy, obrať úrodu a dorobiť svoje prvé víno.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Mišák - Keďže sme pomerne aktívna kapela tak áno, ale ktorej to je ťažko povedať. Páči sa mi, že ako BOX nie sme tak jednoznačne zaškatulkovateľní :)
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu? V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Mišák - 90´s kapely mali výhodu, že ľudia boli hladní priamo po muzike a v komunitnom živote neriešili hlúposti typu fb, insta, nereálny virtuálny priestor, ktorý má bublinový efekt a nič skutočne neznamená. V oboch prípadoch vnímam samotné možnosti kapiel dekády 90´s a súčasnosti ako ich veľké plus a zároveň aj ako mínus.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Mišák – Ak vymenujem kapely tak myslím, že by to mohlo postačiť ako žánrové zrkadlo môjho vývoja vrámci SK scény. Konflikt-HT-Slobodná európa-Zónaa-Horkýže Slíže-Inekafe-Polemic-Peha-IMT Smile-Nocadeň-Ska2tonics-Skaprašupina-Hogo Pogo-Hospital bukra-Zhoda Náhod-Nekultúra-DPH-Incident-Začiatok konca-ČAD-Davovka-Živé kvety-Tomáš Sloboda a Sounds like this-Wildžerness-From our hands-Shallov.-52hertz whale-Prach-Dáša fon fľaša-Jaro Filip-Marek Brezovský-...
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Mišák - ego
Čo ťa na domácej scéne serie?
Filip - Nemám rád plytkosť. Serú ma sračky, ktoré sa produkujú a ľudia to ,,žerú". Ale zjavne to na veľkú skupinu ľudí a funguje. Každý si môže ale predsa vybrať a ja to rešpektujem.
Mišák - Toto krásne spracoval Dášo v pesničke Stereotypy. A na odľahčenie možno krátky vtip, ktorý veľa vystihne – Stretnú sa dvaja muzikanti a nikoho neohovárajú ...
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Mišák – Zvuk - Ak mám spomenúť iba slovenskú scénu tak určite autenticita zvuku, ktorú má Rubanisko na Nihil blues, vymakaný zvuk maju From our hands, alebo Fishface Artwork - mačka od Wilderness, Mechanické násilie od Kazostroj, od DavovkyNakŕmte prežratých,Individuals od From our hands. Klipy majú svetové už spomínaní From our hands, ale Tina Tarner od Fyasco je top topov!
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Mišák - album - Kapela Sarg a ich album Slow revenge, Stolen lives s albumom Spal svou vlajku sú nenormálne nakladačky, a to chceš! Společnost psu od Esazlesa, Nulajednanulanula s albumom Mit liebe aus Sudeten a Život je pomalá smrt sú nahrávky, ktoré ma odrovnali vo všetkých smeroch. Obal, texty, muzika proste úžasné veci! Albumy Dreamer a Moonshowerand razorblades od Sunshine, Pul litru zemně od Pacino, album Stres od Protijed, Hanba a ich album Silou kovadliny, Kovadlina a ich album Životy těch druhých, Člověk krve s albumom V kuchyni, Les Myzérables a ich posledná pecka Dievčatko s náklaďákom, Severní nástupište a ich album Rostli sme spolu, debut od kapely Parketový lev je výborný, I am pentagon a ich album Zdi nemluví,Stará puška a jeho album Maminko vzbuťte mně až bude videt moře, Rutka laskier, Ravelin 7, Vypsaná fixa no na mraky je toho čo by som rád odporučil, lebo sú to všetko úžasné kapely a majú vymakané nahrávky. kniha - Jemné umenie mať veci v p..i film – De Behandeling, Zberateľ kostí seriál - Papírový dum, 13 dôvodov prečo, Chernobyl tetovacie štúdio - ja o kérkach nemôžem hovoriť, ale mám jednu a tá nie je zo štúdia pivo - Sariš Ejl bol v čase pandémie a zatvorených pohostinstiev príjemným spoločníkom na doma takže sa aktuálne moc neorientujem v tom čo dobré sa točí z remeselných, alebo iných pivovarov.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Mišák - Veľmi ťažké si spomenúť na nejakú akciu v dnešnej dobe, ale Ffud fest a Family fest určite stoja za zmienku pri tejto otázke.
Vinyl alebo CD ?
Mišák - Vinyl, lebo je to proste kus umenia, ktorý keď ti nepoškodený poštou príde domov, alebo ho kúpiš od kapely na koncerte, tak je to celé od rozbaľovania až po samotné pustenie proste sviatok držať v rukách zhmotnenú niekoho námahu pretavenú do kusu asfaltu. CD má tiež svoje čaro keď chceš podporiť kapelu v tom že je praktické na počúvanie snáď kdekoľvek.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Mišák - Zaujímalo by ma ako sa má Peter Bálik, alebo Harwy z kapely Beautiful Bastards.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Mišák - Ďakujem ti za to, že robíš to čo robíš, a si (minimálne pri nás) neskutočne vytrvalý. Zaslúžiš si za to obdiv a rešpekt, že prispievaš k zaujímavému obsahu scény.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Mikko: Ja som Mikko, som bubeník Bratislavských Dievčat a práve sme doskúšali. Lump Čupe: Ja som Lump a prove som doskúšal s Mirenkom. Roman K: Ja som Roman tiež som s nimi práve dohral set, ale inak hrám ešte na gitaru v Lord Alex a živím sa produkciou na koncertoch, festivaloch a televíznych akciách.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Mikko: Hrál som vždy iba na bicích a hrál som v Barbus, Danubius, Anastázia, Lord Alex, Zóna A, Heretic a Bratislavské Dievčatá. Lump Čupe: Krach, chvíľu som bol aj v Barbuse, Lord Alex na gitare, Zóna A, Heretix, Zóna A a Bratislavské Dievčatá basa. Roman K.: Gitara v PAIN, Lord Alex, Rock n Roll Preachers a Heretix a gitara a spev v Banderass a Bratislavské Dievčatá.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Mikko: Bicie mám Tama, plechy som okukal od Markyho Ramonea, ktorého som vozil ako runner. Lump Čupe: Nekomentujem. Roman K.: Gitary mám väčšinou Gibson Junior, Les Paul Custom, alibi SG standard. Aparát mám JCM 800 100W, bedňa je Marshall 4x12 Greenback. Nakopávam to celé väčšinou cez MXR overdrive.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Lump Čupe: Umenie je, keď niekto robí niečo zaujímavé. Nie je to o tom, či je nejako zručný, alebo, nie. Mikko: Môžeš to dať do Wikipédie?:-) Roman K.: definícia umenia je strašne zložitá, sám by som si netrúfal túto hranicu popisovať.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Mikko: Môže zasahovať všade. Lump Čupe: Áno, presne tak. Roman K.: Ako hovoril Ľudovít Gálka "Každý si zaslúži, aby sa z neho robila sranda":-).
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Lump Čupe: Nie som ochotný akceptovať ak niekto svojou tvorbou na niekoho tlačí, či ho až terorizuje. Mikko: Neakceptujem násile a nátlak. Roman K.: Absolútne odsudzujem čokoľvek, čo glorifikuje a ospevuje násilie, fašizmus, komunizmus, rasizmus, homofóbiu, všetky ostatné izmy a nenávisť ako takú.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Roman K.: Bude to strašne sprofanované, ale je to moje vnímanie života okolo mňa.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Mikko: Skladbu Noc.
Lump Čupe: Na toto neviem odpovedať. Roman K.: Veľmi ťažko sa mi na to odpovedá. Ale keď už, tak veľmi mám rád Des, Tancujem s ňou, Muž z ulice, Chcem aj Krásny deň.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Lump Čupe: Neviem. Mikko: Všetko je inak je pre mňa asi nie najsilnejší, ale najzaujímavejší. Vždy sa to dá použiť. Keď vidím veci okolo seba, správy...vždy si poviem, že "Všetko je inak".
Roman K.: Opäť veľmi ťažká odpoveď. Ale z "Tancujem s ňou" mám rád pasáž - "Konečne jej adresu poznám, tak pridám trochu do kroku, na bráne čítam stručný oznam, rozlúčka bude v sobotu, svetlo všade náhle zhasne, vidím len odraz zrkadiel, konečne je nad slnko jasné, že ja už iba v svojej hlave..."
a z Muž z ulice - "životu zmysel rano vrátim, so psami sa kamarátim" a časť "keď máš v srdci deň, slnečný deň, cítiš teplú jar aj na jeseň"...
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Roman K.: Chcel som iba hrať v kapele. Mikko: Hrali sme sa na Kissákov a bol som Gene Simmons. Lump Čupe: Nemal som žiadne ambície.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Mikko: Že žijem a hrám v kapele. Lump Čupe: Nie som žiaden umelec. Som len punkáč, ktorý sa snaží hrať hudbu. Roman K.: Nepovažujem sa za umelca. Som rád, keď sa nám podarí koncert a užijeme si ho na pódiu aj kamoši pod pódiom.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Mikko: Preskočme to. Lump Čupe: No koment. Roman K.: Ďalšia otázka?
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Roman K.: Hrať kým to pôjde.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Lump Čupe: Akej scény? Mikko: ? Roman K.: Scéna je v ponímaní Slovenska veľmi smiešny pojem.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Mikko: Absolútne som nevnímal, čo robí niekto iný. Hral som si vždy svoje. Lump Čupe: Pojem scéna je smiešny. Hráš punk a dojdu na koncert nejakí punkáči, to je celé. Roman K.: Pojem scéna je zbytočne teatrálny na slovenské pomery. Je tu pár kapiel, ktoré mám rád.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Mikko a Lump Čupe: Nemôžeme vedieť, lebo sme začínali v 85tom. Roman K.: Kedysi bol po undergrounde hlad. Nebolo nič, žrali sme takmer všetko. Dnes v dobe internetu sa jediným kliknutím spojíš s najväčšími hviezdami na zemeguli. Náročná konkurencia, ale nevadí. Stojí za to robiť pesničky:-).
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Mikko: Neviem. Lump Čupe: To je veľmi ťažké povedať. Roman K.: Lord Alex (keď som tam ešte nehral samozrejme:-)), starý Extip, Slobodka, Davofka, stará Zóna samozrejme. Stále mám rád CHVM, Nekultúru, kamošov z Beutiful Bastards, skvelý Box, Uhol Dopadu, Parketový Lev, či strapatého Daffyho a jeho Rafterov
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Mikko, Roman K., Lump Čupe: uuufff...
Čo ťa na domácej scéne serie?
Lump Čupe: Nie je žiadna scéna.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Roman K.: Braňo Alex a jeho Punk from Transylvania. Tak ten originál, ako aj Matúšov remaster a repress. A zvuk Sveťovho Personálu, jak to nahral Vilo Štrba v MMC. Mikko, Lump Čupe: Nesledujem to, neviem.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Lump Čupe: Pivo Stupavar, tetovacie štúdio Prime tattoo.sk, hra World of tanks. Mikko: Pivo Stupavar a Plzeň, tetovacie štúdio Leviathanslilbae. Roman K.: Dosiek by bolo asi milón, knižka momentálne asi Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita, Stupavárek a Plznička a Peklo Tattoo.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Mikko: Punkáči Deťom a Pod Parou. Roman K.: Rebellion v Blackpoole, Pod Parou. Lump Čupe: Rebelion, Punkáči Deťom a všade kde hráme.
Vinyl alebo CD ?
Mikko, Lump Čupe, Roman K.: Vinyyyyl kurwaaa!
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Mikko: Braňo Vartovník Roman K.: Moshe, bývalý basák Lord Alex, Banderass a Rock n roll preachers, dlhodobo mimo republiku. To by bola sranda.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Roman K.: Punk nie je pre svine. Lump Čupe: Punk nie je pre svine. Mikko: Keď si mladý, tak si vypi.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?
BETON - Sme práve v procese nahrávania nového albumu v Pulpe v Bratislave. Po čase sme došli do levelu, kde sa trebalo zvukovo pohnúť ďalej a aj logisticky nám štúdio na Kolibe vychádzalo ako najlepšia alternatíva. Vzhľadom na našu úbohú históriu bude na tejto doske spolupracovať, okrem nás, najviac externých hudobníkov: Hufnágel z BARBAR/LEADERS OF THE FUCKIN ...(gitara), Shooty z KAMOSKO A KOKOSKO (banjo) a folklórna hudobníčka Dana Hanková (cymbál). Skladby vznikali postupne v priebehu asi posledných 2-3 rokov a osobne nemám žiaden viac alebo menej obľúbený. Ja vlastne nikdy na túto otázku odpoveď nemám. Neviem na seba nahliadať z vtáčej perspektívy. Názov ešte vymyslený nemáme, ale pracuje sa na ňom. Rovnako aj na vizuále. Ten bude riešiť klasický Jano Obluda, ktorý sa o vzhľad BETONu stará už nejakých 12 13 rokov. Začo mu od nás plynie nesmierna vďaka
2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF – Na rovnakom mieste nahrávame aj náš ďalší crust/punk projekt spolu s Terezou, bývalou basáčkou z Beton, Holubom, bubeníkom z Fyasco a kamoškou Claudiou. Ide o demo nahrávku s 8 skladbami, o ktorej osude zatiaľ nevieme nič. Uvidíme časom. Takisto je možné, že na nej bude hosťovať Hufnágel.
Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?
Repress RIPPIKOULU albumu.
Čo ťa naposledy vytočilo?
Moj pes.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?
Asi úplne vo všetkých. Chcel by som byť tichým okoloidúcim.
Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?
S BETONom sa chystáme na Obscene Extreme, kde, vzhľadom na to, že Feši nemóže, budeme hrať so stand-in basákom, Dĺžňom, nájomnou kurvou Bratislavskej underground scény. Sme mu nesmierne zaviazaní, že nás takto podržal a náš set sa naučil hrať lepšie ako my. Preplatíme mu preto struny a brnkátko. S Kurvami a eugenickým trpajslíkom hráme na Vzdor feste na Morave, kde nás to minulý rok s Betonom fest bavilo, takže sa tešíme. Ja osobne sa nikdy nikam moc nechystám.
Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.
Najsmutnejšia: každá druhá v „Dom pre obesenca“, záver v "Leon" Najstrašnejšia: bitka hl. hrdinov v „Antichrist“, rozuzlenie v „Incendies“, komplet druhá polovica „For Sama“ Najzábavnejšia: bitka s labuťami v „O kuratach a ľuďoch“
Prosím napíš niečo o nasl. 6 skladbách.
S poslednými dvoma albumami Ulver to išlo u mňa zatiaľ o dosť ťažšie než s ich predchodcami. Skladbu mám rád aj video k nej je fajn, len je to na mňa už priliš Depeche Mode. Možno potrebujem dospieť na to.
V otázke číslo 2 som sa k tomuto už viac menej vyjadril.
Absolútna klasika. Nezameniteľný rif! Silný drive
Priest nepoznám, ale ta nová synthwave retrovlna mi celkom vyhovuje. Tu dokonca nezneje ani ohrato. Možno vďaka zaujímavejším industriálnym zvukom.
Zaujímavé, no Porenut je pre mňa stále dosť záhada. Niektoré aspekty skladby mi prídu skvelé, iné slabšie. Na mňa trocha moc dlhé. Hovorené slovo ma trocha irituje. Doska má však asi najkrajší obal, čo v posledných rokoch na SK/CZ scéne vyšiel.
Absolútna psycho black neúprosnosť!
S kým by si šiel rád do splitka, máš nejaký netradičný žáner/kapelu, na ktorej tribute by si sa nechal nahovoriť ?
Rád by som šiel do splitka, keré máme dohodnuté s jednou japonskou kapelou. Dúfam, že to výnde. Ináč nie som veľký fanúšik rozdelených platní. Vytvoriť cover song netradičnej skladby/interpreta, je asi zaujímavejšie, ako zostávať v hraniciach žánru, ale je mi to aj celkom jedno.
Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?
Rád by som si prečítal rozhovor s Janom Obludom z Temnohoň, ale to sa asi nepodarí.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Dávid, spievam. Najviac ma zaujímajú moje deti . Volám sa Peter (Kepo), hrám na bicie a rozprávam vtipy a v týchto dňoch ma najviac zaujíma ako sa čo najlepšie schladiť. Ja som Igor, hrám na gitare a v posledných dňoch ma zaujíma kedy s mojou drahou konečne budeme môcť vycestovať na dovolenku.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Dávid: Nehral som nikde, CV je moja jediná kapela Kepo: Tých projektov bolo viac, ale vždy som tam hral na bicie. Najskôr to bola rocková kapela Corpifate, hrali sme vlastné veci na štýl Pavla Chodelku. Potom som hral v partii s kamošmi, kde sme hrali preberačky od kapiel KISS, Queen a iné staré pecky. Ďalšou a poslednou zastávkou bol Cranial Void, v ktorom hovorím vtipy až dodnes. Igor: Mojou prvou kapelnou skúsenosťou bola tiež Šaľská Corpifate spolu s Peťom a hneď po nej sme už spolu s našim bývalým basákom Tomim začali riešiť zárodok Cranial Void.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Dávid: Wireless mikrofón Sennheiser XSW 2-835, in-ear monitor LD Systems MEI 1000 a slúchadlá na odposluch Sennheiser IE 40 PRO. Nástroje mi odporučili Adam a Igor keďže pracujú pre Muziker, tak sa do toho aj trocha vyznajú. Kepo: Moja posledná výbava sa datuje od roku 2003 keď som končil 1. ročník na gympli. Za vysvedčenie som dostal bicie Pearl Forum vínovo červenej farby na ktorých frčím dodnes. Železá okolo sa pomenili, ale ostávam verný značke Meinl (Hi-Hat a Right je pôvodná, ostatné som musel povymieňať nakoľko popraskali), dvojšľapka Speed Cobra od Tama a paličky GoodWood 7A. Je to moja prvá zostava, sprevádza ma už nejakú tú 2. dekádu, tak sme už nerozlučná dvojka. Igor: V súčasnosti hrám na Jackson SLATHX-M 3-7 Snow White a relatívne nedávno som presedlal z Axe FX Standard na Kemper Profiler Powerrack. Okrem toho, že moderné rackové efektové/modelingové procesory a profilery znejú skvele a sú čoraz viac user-friendly, ma veľmi teší ich skladnosť a pohodlná prenosnosť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje manuálnu zručnosť" od umenia?
Dávid: Jednoznačne subjektívne. Kepo: Podľa mňa subjektívne. Ťažko to popísať, u každého je hranica niekde inde nakoľko je to subjektívne 😊 Umenie je primárne o pocitoch, ktoré v tebe umenie vyvolá. Igor: Určite subjektívne aby sme sa mali možnosť svorne hádať o tom, čo sa ešte dá považovať za umenie a čo už nie
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Dávid: Umenie nesmie mať žiadne hranice. Inak by nikdy nevznikla polka kapiel čo počúvam. Kepo: To čo hovorí Dávid. Igor: Súhlasím s Dávidom.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Dávid: Nazi texty. Kepo: V metalovej hudbe sa vyskytujú skladby, s ktorými sa vôbec nestotožňujem a prídu mi niekedy dosť zvrátené (textovo), ale páčia sa mi zvukom. Určite sa mi nepáči, keď sa interpret snaží zaujať niečím iným ako je samotná hudba (nadávky, extravagantný klip a podobne). Igor: Obvykle dokážem odseparovať umelca od umenia, a ak sa aj nedokážem stotožniť s jeho svetonázorom, neprestanem ho kvôli tomu nutne sledovať/počúvať/čítať. Ale samozrejme mám určité hranice.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Dávid: Najčastejšie sú to iné kapely, čo počúvam. Čo sa týka textov, tak Celestial je inšpirovaný niekoľkými filmami, ktoré mám rád. Niektoré témy sú dokonca z komixov a anime. Kepo: Z kapiel, ktoré mám rád a z rytmov, ktoré mi dovolí zahrať moje telo Igor: Úplne štandardne od kapiel, ktoré počúvam a milujem, ale osobne zároveň zbožňujem a inšpirujú ma aj filmové a herné soundtracky.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Dávid: Najradšej mám Absolution. Je tam môj najobľúbenejší riff, je tam naše najlepšie sólo a najlepšie sa mi hrá naživo.
Kepo: Všetky skladby sú najlepšie, ale jedna tam kúsok vyčnieva – Seven Days of Fire. Skladba má super atmosféru a pri jej hraní mám pocit, že dokážem všetko čo si zaumienim. Igor: Počas tvorby a finalizovania sa mi striedali tracky, ktoré som jeden čas zbožňoval a o pár týždňov na to mi začali liezť na nervy a mal som chuť na nich vkuse niečo prerábať. Ale moja osobná srdcovka je asi posledná na albume Seven Days of Fire, kvôli celkovej atmosfére vďaka ktorej som rád, že sme sa ju rozhodli použiť ako bodku za albumom.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Dávid: Žiadny z textov, ktoré máme, nemá nejaký srdcervúci odkaz alebo myšlienku na zamyslenie sa. Kepo: Všetky texty sú najsilnejšie. Igor: Vzhľadom na klišé metalovo-apokalyptickú tematiku sa mi podobne ako Dávidovi tiež ťažšie považujú naše texty zrovna za “silné” a myšlienkovo hlboké, ale v konečnom dôsledku som veľmi spokojný ako vyšli a konceptuálne tvoria krátky uzatvorený príbeh.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita ?
Dávid: Viac-menej som nemal nejaké extra ambície, len som chcel hrať hudbu, ktorú mám rád. Kepo: Samozrejme, že som chcel byť hudobník, ktorý bude chodiť na tour a koncerty a budem sa živiť ako bubeník. Momentálne hrám koncerty, sem-tam aj nejaká tour, ale ako bubeník sa neživím. Igor: Keď sme začínali, tak by mi ani nenapadlo, že budeme niekedy hrať vlastnú tvorbu, len som bol happy, že hráme a cítim sa v kapele ako s kamošmi v škole v prírode :) Realita, že sa nám podarilo vydať album, ktorý má dosah aj mimo našu uzavretú bublinu a stále sa cítim a bavím ako na škole v prírode s kamošmi je úplná špica.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Dávid: Že sme vôbec vydali album. Kepo: Som veľmi rád, že hráme s chalanmi v tejto zostave už okolo 8 rokov a napriek tomu, že žijeme od seba ďalej a každý z nás má kopu záujmov a pracovných náplní dokážeme sa stretnúť a zahrať si spolu, či už v skúšobni alebo na koncerte a užiť si tento spoločný moment. Toto má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Igor: Že sme vôbec vydali album a že ma chalani v kapele stále ako tak tolerujú.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Kepo: Tých príhod je nekonečno, hlavne keď ideme niekde hrať, cestou sa povie strašne veľa. Jedna z tých slušnejších bola, keď sme boli v kapele 6 a Silvo hral na klávesoch boli sme na koncerte v Nových Zámkoch v AVP klube, kde sme sa nezmestili na stage, Silvo musel hrať dolu pod pódiom medzi ľuďmi. Vždy keď som sa na neho pozrel som sa musel strašne smiať. Neskôr ho jeden z majiteľov klubu označil za “varhaníka” čo mi podlomilo aj druhé koleno. Igor: Jeden z mojich obľúbených zážitkov bol dohodnutý koncert v rámci našej spoločnej tour s chalanmi zo Shrill Whispers v Martine, ktorý sa nakoniec neuskutočnil pretože sa niekto zabudol dohodnúť aj s tetou majiteľkou podniku, ktorá netušila kto sme a prečo by sme u nej mali hrať. Vrchol dekadencie nasledoval hneď po tomto fiasku lebo sme skončili na house party u jednych mladých báb, kde sme miesto tej párty popíjali pivko, sedeli na húpacích kreslách v obývačke a dávali pozor na mládež okolo pretože sme už boli starí a nudnejší.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Dávid: V prvom rade sa chcem zlepšiť v speve a písaní textov. Následne by sme chceli s chlapcami dať dokopy ďalší release čím skôr. Kepo: Určite chcem do ďalších projektov vložiť viac technických prechodov a vyššiu rýchlosť Igor: Stále ma asi najviac baví aspekt skladania novej hudby, tak dúfam, že sa nám do budúcna podarí ešte zložiť nejaký materiál, ktorý sa bude aj dať počúvať.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Dávid: Asi aj áno – metalovej/deathcorovej Kepo: Ale áno. Hrali sme už po celom slovensku a stretli sa s kopou super ľudí a kapiel a vždy to malo rodinný nádych Igor: Za ten čas sme spoznali strašne super kamošov z tejto našej “metalovej” scény. Cítim sa v nej dostatočne komfortne sťa obutý v páre starých pohodlných papúč
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Dávid: Tak o 90's ti toho nemôžem veľa povedať lebo som počúval vtedy Backstreet Boys a Scooter. Keď som začal ako tak vnímať scénu, približne 15 rokov dozadu, tak sa mi zdalo, že tu neboli tak dobré kapely ako sú teraz. Z 10 kapiel, čo som videl naživo sa mi páčili možno dve. Dnes je však realita úplne iná. Čím ďalej tu vznikajú kapely, ktoré môžu v pohode konkurovať Európskej/Svetovej scéne. Kepo: V 90´s som frčal komerčných veciach a na SK to boli hlavne McErika Barbara, Maduar či Horkýže Slíže. Cez MTV sa k nám dostávali pecky ako Dr. Alban, Backstreet boys či Spice Girls, čo nás posunulo inde. Veľký zlom nastal keď som začal rozumieť o čom spievajú 😊 Igor: Podobne ako tu chalani, na prelome 90’ / 2000’s som ešte počúval Scooter z CDčka, ktoré mi rodičia kúpili na Agrokomplexe v Nitre a túžil som mať gitaru, z ktorej lietajú iskry akú mal H.P. Baxxter. Približne v 15tich-16tich, keď som si vyprosíkal elektrickú gitaru som sa postupne prekopal k metalu a začal vnímať “scénu”. Vždy som mal pocit, že minimálne v Šali a okolí, čo sa týka toho naozaj “undergroundu”, dlho fičali skôr punk, crust-punk, grunge a rockové kapely. Neskôr sa začali už objavovať modernejšie “core” žánre ako hardcore/deathcore/metalcore a podobne. Tam sme sa už s kapelou začali viac cítiť akou takou súčasťou.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Dávid: Tak výhodu mali asi v tom, že ich bolo málo a keď bol koncert tak do klubu aj ľudia prišli. Nevýhodou bolo určite šírenie hudby. Výhodou dnešnej doby je šírenie hudby a to, že sa dá veľmi rýchlo a relatívne lacno spraviť album. Nevýhodou je, že je extrémne veľa kapiel a tým je menšia šanca, že ľudia objavia tú tvoju. Kepo: Kapely a skupiny v 90´s mali výhodu, že tu vtedy toho nebolo moc a mali veľkú možnosť nastoliť niečo čo tu dovtedy nebolo. Dnešné kapely majú už na začiatku veľkú konkurenciu a ľahko sa stratia v dave keď neprídu s niečím špeciálnym. Na druhej strane majú dnešné kapely výhodu v tom, že je všetko veľmi dostupné, či nástroje, výuky na nástroj, či možnosti hrať a prezentovať sa. Stačí sa trošku do toho oprieť a už si len vyberať možnosti. Igor: Chalani to už pekne popísali. Tiež si myslím, že absencia internetu zabezpečila vtedajšej vlne kapiel o niečo silnejší kultový základ pretože priniesli niečo, čo vtedy buď nebolo alebo sa človek o tom nemal možnosť jednoducho dopočuť. Nevýhoda pre ne, resp. výhoda pre súčasné mladšie kapely sú fakt internet, sociálne siete a digitálna distribúcia, čím môžu ostať vcelku sebestačné ak sa dostatočne starajú o svoj dosah.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Dávid: Tak v minulosti som mal rád R.E.A.L., Dysanchely, Empyrion, Diftery, Depresy. Dnes to je Act on Disputes, We Still Here, Old Tomb, Damato, Our Stories, Abyss Above, Hyenism, Eldridge, Ceremony of Silence, The Ausgezeichnet, Small Town Life a mnoho ďalších, na ktoré si teraz nespomeniem. Igor: Čo sa SK metalového undergroundu týka, pred rokmi som najviac počúval asi Galadriel, Empyrion, 0n0, Diftery, našich šaľských R.E.A.L., Reanimator a obskurnejších Mordibathor, ale vždy som miloval aj alternative rock, grunge a podobne, tak som si fičal na Kids of the Jilm, Underdose, Sprostá Otázka a ďalších. V súčasnosti určite riadnu zmesku na čele s Act on Disputes, Old Tomb, Ceremony of Silence, We Still Here, The Ausgezeichnet, Small Town Life, Abyss Above, moje post-rockové srdcovky Our Stories a The Ills a uzavriem to nie moc undergroundovou Katkou Málikovou, ktorej artpop/folk/world music tvorbu zbožňujem.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Dávid: Spája - hudba, rozdeľuje – politika. Kepo: Pojivo je určite hudba a radosť z hrania a vymýšľania nového. Čo umeniu neprospieva sú peniaze a keď niekto kvôli nim odletí do vesmíru. Igor: Radosť z hrania a tvorenia hudby, tá možnosť nájsť si vďaka tomu na scéne kamošov, s ktorými sa môžeš o tom donekonečna baviť. Rozdeľuje exkluzívne politika a hlboko zakorenený špecifický svetonázor.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Dávid: "Na to že ste Slováci, veľmi dobré", radšej mi povedz, že sme priemerná kapela. Kepo: Keď sa medzi sebou kapely porovnávajú namiesto toho aby sa spolu tešili a zabávali. Igor: Ako Dávid píše, úprimnosť na scéne? Keď je moja kapela zlá, tak je proste zlá, keď je priemerná, tak je to presne 5/10 a nie 8/10 pretože “na slovenské pomery v pohode”
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Dávid: Zvuk by bol Hyenism - Sewer, artwork sa mi páči Morna - Sentient Cultist, klip nie je metal ale - Dennyiah – Running Kepo: Zvukovo určite kapela Act on Disputes z Nového Mesta nad Váhom a klipy čo majú slovenskí raperi ako je Ego, Rytmus či GLEB. Igor: Musím určite vypichnúť našich kamošov z Old Tomb, Jakub (Small Town Life, Our Stories, Genuine Jacks) im spravil úplne perfektný naturálny a špinavý zvuk, ktorý sa na ich sludgovú atmosféru perfektne hodí. To isté aj ich artwork, jednoduchý, čistý, skvelé logo a proste Lovecraft. Zároveň rozhodne Ceremony of Silence, zvuk/atmosféra a ešte aj artwork sú iný level. Klip od ex-Fresh Out of the Bus (súčasných Luvver) na Philistines, Sheep and Squires...jednoduchý a atmosférický.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo. Dávid: ● Album: The Black Dahlia Murder - Nocturnal, pre mňa je to najlepší album, ktorý kedy vznikol. ● Knihy: Nečítam veľmi knihy. Jediné, čo sa na “čítanie” u mňa trochu podobá sú audioknihy. Mám rád všetky možné hororové podcasty a creepy pasty. ● Film: Najnudnejšia odpoveď - Interstellar, The Thing. Ešte by som pridal menej známy film Chronicle, ktorým sme sa z veľkej časti inšpirovali na koncepte albumu a z ktorého máme urobené aj intro pred Apex Predator, keď ho hráme naživo. ● Seriál: Veľmi nesledujem seriály, ale zvykneme s manželkou pozerať American Horror Story. Je to čím ďalej tým horšie, ale stále nás to nejako drží. ● Počítačová hra: Všetky Soulsborne hry, najradšej asi Bloodborne a ešte DotA 2. ● Tetovacie štúdio: Wolftown, mám odtiaľ pár tetovačiek a môžem len odporučiť. ● Pivo: raz som skoro vypil 2 dcl Čiernej Hory 13, tak asi to.
Kepo: - Album Sempiternal od Bring Me the Horizon - Knihy Harry Potter, ale úplne všetky - Film Interstellar alebo Forrest Gump - Seriál Black Books, alebo That 70´s show - Počítačová hra League of Legends, alebo Polda (všetky časti) - Tetovacie štúdio neviem, ale určite by som nešiel po cene - Pivo nejak extra nepijem, ale keď si dám určite Porter s čokoládovou príchuťou alebo Guinness Odporúčam to nakoľko sú to pecky všetko a najlepšie naraz
Igor: ● Hudobný album: Fallujah - The Harvest Wombs a rovno aj nasledujúci The Flesh Prevails. Tieto albumy ma naučili, čo všetko dokáže metalová hudba ešte ponúknuť ● Kniha: Mohol by som sem hodiť všetkých mojich obľúbených autorov na čele s Pratchettom, Adamsom, Sapkowskim, Lovecraftom, Kingom, Barkerom, Tolkienom, atď. ale vypichnem John Dies at the End od Davida Wonga, pretože je to tak obskurná hororovo-komická záležitosť s nádychom pulpu, že by si to mal každý aspoň raz prečítať ● Film: The Man from Earth, fantastický, minimalistický “sci-fi” film, silno založený na perfektne napísanom dialógu podobne ako 12 Angry Men. Ako druhý prihodím Dark City (Smrtihlav), ktorý je pre mňa absolútny noir kult, na ktorý sa neprávom zabudlo v tieni The Matrix a podobných blockbusterov na prelome tisícročia ● Seriál: That 70s Show, pretože som to videl už stotisíckrát a furt sa na tom smejem, Red Dwarf a The Black Books pretože sú to Britské srdcovky, Adventure Time, pretože sa každou ďalšou sériou vzďaloval od ujetého cartoonu pre mládež do dospelého trippy seriálu plného desivých existenčných a metafyzických otázok aj keď sa tváril nevinne. ● Počítačová hra: Čokoľvek od bývalých Black Isle Studios, séria Half Life pretože je to srdcovka, ktorá zmenila žáner FPS, Chronicles of Riddick: Escape from Butcher Bay, pretože to je najlepšia hra podľa filmovej predlohy, The Witcher 3 pretože je to najlepšie RPG novej generácie, Might & Magic VII pretože je to pre mňa najsilnejšia nostalgia. ● Tetovacie štúdio: moje telo je môj nudný nepokreslený chrám ● Pivo: Dobrý Wywar nie je zlý a honorable mention udeľujem Zichovec Robin 12 Ale
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Dávid: Z domácich to boli Family Fest a Stand up and Scream. Bohužiaľ obidve nejako už nefungujú, snáď sa vrátia. Zo zahraničných, Brutal Assault lebo sú tam rôzne žánre aj kapely rôznych veľkostí. Kepo: Určite Brutal Assault. Je to festival metalovej hudby, ktorý je po 25 rokoch na vysokej úrovni či už kapelami, alebo organizáciou. Igor: Z domácich mi tiež chýbajú Family Fest a Stand Up and Scream a zahraničné rozhodne Brutal Assault, extrémne príjemná atmosféra, záruka perfektného line up-u, pre mňa je to výlet s kamošmi proste.
Vinyl alebo CD ?
Dávid: Kupujem skôr CD, ale väčšinu som ani len nevybalil z fólie. Kepo. CD. Igor: Snívam o tom, že si raz kúpim gramofón a začnem zbierať práve ten vinyl.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Dávid: Zo skupín určite Act on Disputes, We Still Here, Abyss Above, Tatrolit, Damato, Stercore. Z hudobníkov by som si rád prečítal rozhovor s Mirom Raučinom, bubeníkom Empyrionu a x ďalších kapiel. Kepo: Určite We Still Here, 6 Years Fading, Bijouterrier Igor: S chalanmi z Act on Disputes, We Still Here, Abyss Above, Our Stories, Damato.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Dávid: “That is not dead which can eternal lie, and with strange aeons even death may die”. Ďakujeme pekne za rozhovor. Kepo: Až na konci sa dozvieme aké boli dôležité rozhodnutia na začiatku. Igor: A penny saved is a penny earned. A ďakujeme krásne za rozhovor!
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Zdravím, vystupujem pod pseudonymom Vvytchfynder, hrám gitaru a z väčšej časti skladám hudbu pre Cresset.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Hral som v Aeon Winds na base ako živý hráč a pár skladieb som s nimi nahral pre split s Midnight Odyssey. Niečo som odohral ako živý gitarista s Rawcvlt a Krolok. Momentálne sa venujem iba Cresset.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Gitarová hlava Blackstar cez Orange bedňu. Ako Nástroj mám Gibson Les Paul studio. Efekty nepoužívam žiadne, zvuk si viem zatial dostatočne nastaviť na hlave. Používam ladenie Drop A, to bude možno jediná zaujímavosť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Aj aj. Niečo môže spĺňať objektívne štandardy pre dobré umenie, ale tebe ako individuálnemu človeku sa to absolútne nemusí páčiť a naopak. Čo oddeľuje manuálnu zručnosť od umenia? Najlepšie by som to vysvetlil príkladom, že môžeš byť schopný ovládať hudobný nástroj, ale nie si schopný túto zručnosť pretaviť do kompozície, alebo hrania na živo.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Zastávam názor že umenie nepozná hranice. Každý ale máme svoje subjektívne hranice.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Skupina Elán, prípadne keď interpret spraví agitatívnu skladbu pre konkrétnu politickú stranu alebo politika.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Externá inšpirácia na námety pramení z rôznych oblastí stredovekého života, prípadne funerárneho umenia. Čo sa tvorby samotnej týka, sadnem si a začnem tvoriť. Venujem tomu všetok čas a energiu ktorú môžem.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Najnovší album Obscurantism. Album sme skladali ako celok, nemám tam preferovanú skladbu.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Všetky texty na Obscurantism. Je to súšasť zážitku z celého albumu, čitatelia si ich môžu prečítať tu:
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Chcel som hrať hudbu, ktorá by poslucháča preniesla do iných miest a časov, tzv. escapistický účinok. Myslím že albumom Obscurantism sa nám to zatial podarilo.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Ten moment ešte neprišiel.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Divoké alebo dekadentné príhody moc nemáme. No počas skladania albuu Obscurantism boli možno 3 alebo 4 skúšky kde bola celá kapela po kope.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Začínam písať druhý dlhohrajúci album.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Uf, škatulkovanie mám už za sebou :) Nakoľko chodievam najčastejšie na metalové akcie, budem asi súčasťou metalovej scény. Samozrejme, sociálne kontakty a priateľstvá presahujú tento okruh.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
90. roky boli pre mňa rokmi detstva, takže domácu scénu som vôbec nevnímal. K slovenským metalovýcm kapelám som sa dostal až okolo rokov 2004 alebo 2005. Môžem retrospektívne zhodniť ich tvorbu, ale nie scénu. Cresset sme založili až v roku 2014, dovtedy sme hrával v bezmenných pubertálnch a post pubertálnych pičovinách.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
V dnešej dobe majú kapely výhodu, že si vedia vyprodukovať hudbu takpovediac doma s profesionálnym zvukom. Je jednoduchší niečo vyprodukovať ako v 90. rokoch, alebo začiatkom 00. Tak isto cez internet sa vie ich hudba dostať veľmi rýchlo k obrovskému mnužstvu poslucháčov. Stačí sa pozreť na youtube kanály ako Black Metal Promotion, kde niektoré z albumov majú stovky tisíc videní. V 90. boli mnohé kapely žáner definujúce a nové a hlavne ich nebolo toľko. Na druhú stranu, ale skladali albumy, ktoré boli určene na počúvanie. Myslím to tak, že počúvanie bola tá primárna činnosť, dnes mám pocit že niektoré kapely hrajú metal, ktorý sa príjemne počúva v pozadí.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Spoločný menovateľ je určite potreba tvoriť, alebo ten primárny impulz ktorý k tvorbe vedie. Čo ich rozdeluje je paradoxne práve primárny impulz, pretože každý umelec, alebo interpret ho má iný.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Veci, ktoré ma serú som sa naučil viac menej ignorovať, nielen na domácej ale aj svetovej scéne. To, čo ma sralo na iných kapelách proste so svojou nerobím. Nemá zmysel sa v takýchto veciach vŕtať lebo aj tak sa nič nezmení.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Zvukom ma určite zaujal posledný počin GoatcraftSpheres Below. Má správny záhrobný zvuk adekvátny k morbídnosti hudby. Čo sa štúdia týka, Tryzna studios. Svarthen, ktorý ho vedie má cit pre zvuk extrémneho metalu. Artworky ktoré ma zaujali bol obal posledného albumu Malokarpatan, kvôli inšpirácii českým filmom Hrátky s čertem a obal posledného počinu Concubia Nocte, keďže je to doposial nepoužitý artwork nebého Sama Samosa z Folkingrimm art. Videoklipy nemám osobne príliš rád, ale klip Forlorn od Doomas ma vždy rozosmeje.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Albumov, kníh, filmov atd. by som vedel odporučiť ako mnohý z nás stovky. Ale vyskúšam teda.
Cultes des Ghoules - Henbane. Pre každého, kto počúva black metal a tento album nepočul je to povinnosť. Cormac McCarthy - Krvavý poludník. Cesta do absolútnej ľudskej temnoty a formát, ktorý bude pre mnohých čitateľov výzva. Vvitch - Genialne spravený folk horror s úžasnou atmosférou. Dark souls - Hra ktorá vzdáva hold starým RPG aj doskovým hrám a je to hra ktorá je opäť výzvou pre hráča. Rooster tattoo - jediné tetovacie štúdio kde som bol a vyhovuje mojej predstave. Kto nepozná, určite si pozrite ich práce. Stupavar red ale. Osobne moje najoblúbenejšie pivo, akurátny pomer horkosti, plnosti a sviežosti. Perfektné v lete aj v zime.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Niesom pravidelný návštevník opakujúcich sa akcii takže na túto otázku neviem pravdivo odpovedať. Akcie si vyberám podľa súpisky kapiel. Čo ale môžem povedať, je, že domáce akcie už konkurujú zahraničným. Čo sa návštevnosti, kapiel aj organizácie týka.
Vinyl alebo CD ?
Kupujem CD, Vinyl, MC aj digitálne kópie. Nemám prílišnú preferenciu, istú dobu som kupoval viac platní, minulý rok zase viac kaziet, tento vedú CD. Uvidíme, ktorý nosič bude dominovať o pol roka, haha!
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Peter z Hexencave Productions. D. z Goatcraft.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Disciplína je viac ako motivácia. Ďakujem za rozhovor.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?
Ahoj Tomáš, dlho sme si nepísali, dúfam, že sa Jablkám darí a bude dariť. Naša posledná nahrávka je demo singel Speak Bratislavsky Or Umri. Dodám, že momentálne sme v procese tvorby nového albumu, máme vytvorené kostry 15+ piesní a treba ich ešte doladiť a nahrať. Bavme sa teda o tom jednom songu - vytvorili sme ho klasicky ja a Martin (basa) a je to náš hrobársky pohlad na ludí, ktorí často v hovorovom jazyku používajú anglické vyrazy. Poznáš ich, stretneš ich v kancli, na akcii, často ti chcú refinancovať pôžičku a tak, ved vieš.
Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila ?
Kedže ja som človek dobrovoľne ignorujúci kultúru opýtal som sa Martina a on odpovedal, že ho potešilo to, “že slovenskí herci nedostali ani cent, slovom ani cent z plánu obnovy za to svoje pofidérne herecké umenie”.
Čo ťa naposledy vytočilo ?
Ani neviem, ráta sa že ma serie, ze mám mole v byte?
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť ?
Ja som spokojný s dobou v ktorej žijem. Ale aby som odpovedal - chcel by som sa narodiť v prvej polovici 15. storočia a padnúť v bitke o Konštantinopol obraňujúc Byzantskú ríšu.
Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?
Ako kapela máme momentálne dohodnuté 3x garáže. Poprad, Bánovce nad Bebravou a Bratislava. Dúfam, že sa nám podarí sklbiť osobné a kapelné životy a všetky akcie výjdu. Osobne sa na žiadnu akciu nechystám.
Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.
Najsmutnejšia - trebárs This Is England - scéna Combo a Milky. Najstrašnejšia - nepozerám nič strašné, aby som sa potom nebál lesa v noci a tmy. Najzábavnejšia - trebárs Life Of Brian - scéna Biggus Dickus
Okomentuj mi prosím nasledujúcich 6 songov/klipov - čo na ne hovoríš, ako na teba pôsobia ?
Počujem prvý krát. Príjemne sa to počúva, takýto doomovy stoner môžem, dobrý vokál aj práca gitár. Niečim mi to vzdialene pripomína Bathory, čo je plus. Vo voľnom čase si takúto muziku nepustím sám, ale na koncerte si to pozriem a poklepkávam si do rytmu.
Repelent SS poznám, hárdkor punk nikdy nesklame.
Jig Ai registrujem od čias ked som v Metal Music na pokeci nesmelý zdieľal Slayer. Príjemné počúvanie, riffy ako z archívnej vínnej pivnice. Môže byť.
Nový Wilderness? Ešte som nepočúval celé vydanie, ale toto je sranda. Hehe. Ak za tým chalani majú nejaký edgy dôvod ušiel mi. Ale znelo to ako niečo čo by stvoril Varg.
Piesne ako tieto so zo série anabolického heavy metalu. Pri počúvaní ti narastá úroven testosterónu.
Skrillex, na tom som si frčal voľakedy keď to bolo čerstvé. Fist of the year je klasika.
S kým by si šiel rád do splitka, prípadne na akú kompilačku by si sa hecol spraviť úplne nový song?
S kýmkoľvek a na akúkoľvek.
Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?
Tapýra z Majster Kat. Romana z Catastrofy. Tomáša z Betonu.
Odkaz na leto.
Neopúšťajte sa, pite veľa vody, majte úctu k staršim, zavolajte rodičom a starým rodičom ako sa majú, schudnite ak je treba, prečitajte si nejaku dobrú knihu a Nebuďte ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.
