#164 Return of Pluto // Stoner Doom Metal // Paťo // 05-05-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Takže, moje meno je Paťo a spolu s gitaristom/spevákom Hanskowitchom sme založili kapelu Return of Pluto kde ja hrám na basgitare, momentálne pomalým tempom pracujeme na ďalšom albume.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Prvú kapelu som mal na strednej škole, kde som hral na gitare, ktorú som mal zapojenú cez hifi vežu, po škole som hral v jednej cover kapele, ale to nebolo nič pre mna, nakoniec som sa dostal ku kapele Spirit, kde som hral na basgitare asi dva a pól roka, tam sme sa stretli s Hanskowitchom, z kapely sme odišli a založili sme RoP s ktorým sme vydali v roku 2020 album New Horizons. Zároveň hrám na basu aj v jednom blues/jazz/rock projekte


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Môj najnovší prírastok je basgitara Sire Marcus Miller V7 Vintage Ash-5 2nd Gen, je to vlastne moja prvá 5 strunová basa, čo je taký paradox, keďže hráme dosť podladený a až teraz som si zadovážil 5 strunku.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je ťažko definovať, každý človek môže za umenie pokladať niečo iné, či už je to v hudbe, alebo napríklad v maľbe, niekto môže počuť len rachot a pre iného je to pohladenie na dušu. Umenie sa tvorí podľa toho, čo človek cíti, nedá sa robiť na silu, takže aj ľudia čo umenie vyhľadávajú, chcú v ňom prežiť to čo cítia.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Hranice si vytvárajú ľudia, kde má človek svoje hranice, tam má aj hranice pre umenie.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Keď ma basgitarista Rickenbacker (všetka česť Lemmymu, ale tá basa sa mi naozaj nepáči) 😀


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Inšpirácia záleží od okolnosti, čo sa mi práve deje v živote.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Song Pluto, je to naša prvá skladba a má pre mňa silnú atmosféru.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Všetky naše texty sú silné, každý má hlbší význam.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Keď som začínal bol som rád že hrám, teraz som stále rád že hrám a do budúcna chcem aby ma to stále bavilo.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Všetky veci čo ma posunuli dopredu, považujem za úspech.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Momentálne pracujeme na druhom albume, ale nikam sa s tym neponáhľame, skôr sa chceme zamerať na koncerty.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Osobne domácu UG scénu veľmi nepoznám, hlavne nie z 90tych rokov, keďže som sa vtedy len narodil.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V 90. rokoch neboli ľudia ovplyvnení trendami, ktoré sa menili z týždňa na týždeň, ľudia počúvali kapely, lebo sa im páčila ich hudba a nie lebo teraz to je trend, v dnešnej dobe je to oveľa ťažšie získať si fanúšikov, aj keď na druhej strane, dnes majú kapely oveľa väčšie možnosti čo sa týka propagácie svojej hudby.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Manyac, Circular Saw, Prison Of My Life, Bongsilisk, Tujarot, Atanas.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

V poslednej dobe, čo patrí aj do môjho stáleho playlistu je Tujarot - Blasphemische Ritual.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album: Crystal Lake - Cubes
Kniha: Dan Brown- Inferno
Film: Tichý experiment
Serial: Hannibal
Hra: Metro 2033
Pivo: Plzeň


Vinyl alebo CD ?

Skôr vynil, ma to svoj charakteristický zvuk


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Radšej by som v rozhovor spoznal menej známe kapely, aby som rozšíril svoje obzory


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Nepchaj prsty do sečkára (stroj na sekanie žihlavy)

==============================================

Linky:

https://returnofpluto.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/ReturnOfPluto/

RK#20 Čítanie po rannej káve s Vladom (Scary Sight, Kagran).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

EPčko začalo vznikať asi od začiatku 2021. Nahrávať sme začali na jeseň 2021 a teda dokončilo sa to celé pred nedávnom - v máji. Hudobne sme sa na nej podielali všetci 3ja z kapely a nahrávanie, mix a master riešil Jakub z Pulp štúdia.  Zo začiatku ma bavil najviac asi Life is Pain, možno preto, že to bol úplne prvý song čo sme spravili, ale teraz už to beriem tak, že každý song ma niečo do seba.


 

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Kapele sa rysujú nejaké koncerty, uvidíme, že čo a ako z toho bude. Osobne, ak sa zadarí, sa v najbližšej dobe chystám na zopár HC koncertov, s ktorými sa v našom regióne toto leto docela roztrhlo vrece - 2 koncerty Triple B Records takeover v Prahe s kapelami ako Pain of Truth, Magnitude atd. No Pressure, Sunami v Pešti, Zulu, One step closer Viedeň, Dare v BA atd.. Všetko US kapely, co sú Top v rámci žánru.

 

Aký tip máš pre domácu UG kapelu, ktorá vydá album na vlastné náklady a chce ho dostať medzi ľudí? Ako sa dá u nás vyriešiť distribúcia fyzických nosičov? Musí mať človek kámošov alebo je tu niekto na koho sa dá obrátiť?

Na toto by som aj ja potreboval tipy a triky. Každopádne asi klasika - Spotify, spamovanie na Instagrame, koncerty a keď sa zadarí aj nejaká charizma. No a fyzický nosič pre UG kapely je si myslím čisto len radosť pre členov kapely.


Čo ťa naposledy vytočilo.

Keď som dve hodiny včera nevedel zaparkovať bolt kolobežku haha.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

V 50 rokoch minulého storočia, aby som v 60-70tkach mohol byť Bigbiťák aka. Mánička a hrať na gitarke na schodoch pred domom s kámošmi nejaké vtedajšie klasiky.


Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

Páči sa mi tichá pasáž na začiatku a slohy, potom ten spev v refréne mi troška reže uši, aj keď je chytľavý, ale celkovo vcelku dobrá, klasická 90s gitarovka. Nepoznám tu kapelu.

Fajnová klasika, ktorú som síce v tej dobe nepočúval, ale dostal som sa k tomu neskôr. HC riffy s grunge spevom a melódiami, gang vocals.

Na prvý pohľad mi príde spevák kus nesympatický, klip mi tiež moc nesedí.

Nepoznám túto kapelu, ale vcelku fajn vec, mám rád tento 90s vibe ako napr. moje obľúbené Pavement, Samiam a tak.

Neni to úplne moja šálka kávy. Klip tiež kompilácia zo skate videií jak ten predošlý, každopádne v tomto nebola vert rampa, čiže plusový bod.


Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola ?

Klip od Salvatore Ganacci - Horse a posledný album napr. čo som rotoval je Toner - White Buffalo Roam a hocičo od Wyatt Smith.

Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?

Horrory nepozerávam vobec, ale komédia resp. komediálny seriál pre mňa jednoznačne Seinfeld. Dlho som to ignoroval, až posledný rok som sa k tomu dostal a je to úplne humor, aký mám rád, zo života, dokonalé postavy. A Drive my car, bol vcelku dojemný japonský film.


Vyraďovačka - kto vyhráva (ideálne aj s komentom) ?

Black Sabbath alebo Pink Floyd - Pink Floyd.

Ramones alebo Sex Pistols - Sex Pistols ma v mladosti bavili viac, Ramones mi prišli hudobne viac monotónni, ale zas viac real samozrejme.

Metallica alebo Iron Maiden - Nie som nejaky hc fan ani jednej z týchto kapiel, ale Metallicu som počúval viac.

Black Flag alebo Misfits - Misfits, viac chytľavé melódie.

 

Agnostic Front alebo Sick of it All - Agnostic Front, aj keď som ich videl na živo neskôr, ľutujem že som nedal koncik v Rock-Pop-Jazze na Jakubáku v 98, kde boli aj s Dropkick Murphys, vtedy ešte neznámou kapelou. V ten deň sme s kámošmi išli radšej na dáky suchý koncert do DK Lúky ha. Každopádne asi podobne rád som mal aj SOIA, Lou Koller je dodnes dosť dobrý live frontman.

Otto Weiter alebo Marián Greksa - Toto je voľba jak keď bol Gašparovič s Mečiarom v druhom kole prezidentskych volieb.


Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?

Ja to neberiem ako únik z reality alebo že by ma dianie v spoločnosti nejako inšpirovalo k tvorbe.  Mám rád niečo tvoriť a to je celé. Tým ale nechcem povedať, že by kapely mali byť apolitické a ignorovať čo sa deje okolo, práve naopak.  

 

Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Preferujem miešanie, nech to je pestré a zaujímavé ale zas aj prirodzené.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?

Záleží či hudbu berieme ako remeslo alebo zábavu, ktorá by nemala byť ohraničená vekom alebo čímkoľvek, keď sa chce nech sa robí, ale tak u profíkov, asi keď neni už čo povedať a tvorba sa recykluje nasilu.

#27 Flork! Reviews: Samūhaya - Pikolover (2022)

 

Samūhaya - Pikolover (2022)

By Flork (contact)

I remember several years ago smoking my first joint, or at least part of a joint with some friends from school and wondering whether I was actually high or not. While my buddies laughed and giggled and their eyes became half-moons, I only pretended to be stoned. “Is that it? Is this what getting high is all about?” I had no idea at that time about THC and the need for it to build up in your fat tissues. It would take a few more joints in order to experience the full effects of the weed.

And so, when it comes to reviewing experimental music, it’s a bit like experimenting with drugs. You don’t know what the hell’s really going on and whether you can honestly say you like it or not. It’s all fair game. And with Samuhaya, no exceptions are made. Some of it’s really good and some of it crap. Maybe there isn’t enough of it in my fat tissues. But hey, they themselves proclaim that their music is spontaneous and controls them rather than the other way around. Before I get into the music, however, let me give you a little background info about the foursome/fivesome from Nitra.

The first thing you may ask about is the name ‘Samuhaya’. Apparently, it comes from the Sinhala language found in Sri Lanka and means something like “grouping” or “gathering”. In addition to their name, the band also uses the alphabet for at least one of the tracks on the 9-song album. The other tracks have a mixture of names deriving from Slovak, numbers and letters, and perhaps Hindi. They also have four releases all from September of 2021, meaning the last 9 months. So, they are definitely busy and motivated, but again, like their music, the group itself is still in its experimental stage. I mean, there isn’t a whole lot of talent and skill going on with the instruments or the vocals for that matter. Even an air-raid siren has a better voice than the singer. I kinda wonder whether a lyric sheet is attached to the CD. But that’s just the point of it all. It’s a black metal jam session without any thought of organisation to the compositions. I’m sure the band finds it difficult to play the same song, the same way twice. And yet somehow, they managed to lay down the tracks in the studio and come up with a dark ambient album. Not many of us out there can say that we have 4 albums to our name.

But the experiment does nail it at moments. Duševná pitva, for example, does bring out imagery and the imagination. Likewise, F65.8 is a track that has some interesting side effects beneath the wails of the singer’s screams. The last track on the album, Pavitragaraya (I think I spelt it right) is a long 11-minute-plus instrumental (they’re all instrumentals since the vocalist doesn’t actually sing) with some organ and electronic effects and a very long pause in the middle where I thought the song was over. But then around the 9-minute mark it came back to life with a very nice guitar melody, totally non-metal in any form and the album thus concludes on a very different note than how it began.

My prognosis? Musically, I think the group is still a garage band and needs more time to master their instruments, but they have great makeup and interesting theatrics on stage. Check out some of their stuff on YouTube as they torture and decapitate a few crash-test dummies on stage in Šurany. F25, the seventh track on the album even has an official video, a black and white performance video with elements of the Saw series sprinkled throughout. I can see why Doom and Black metal fans may be disappointed in this album, but they do it more in the name of art and performance rather than the conventional expectations a music-listener would expect. It’s experimental and therefore it is what it is. A bit of weed may help too.

#163 Otras // Black Metal Punk // Strážca Košickej kotliny Trebor.ll, Serus // 28-04-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Som basgitarista v otrase, pan ladič pijan a stavitel. Mam 23, z futbalu som prešiel na metal a ďalej sa mi nechce… Maximálne ešte do hôr, do lesa a na bajk. Makáme na novej skúšobke, tak to ma teraz zaujima asi najviac. A tiež sa neviem dočkať na koncerty

Serus: Ja som serusko. V Otrase sa starám o vokál, texty a vizuál. Momentálne riešim veci do školy, zakázky a plánujeme koncerty.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Musim prv povedať že je to nepodstatné, na mňa je to fakt budar otázka. Venujem sa hlavne OTRASU a možno ešte jednemu/dvom projektom….

Jediný projekt pred tým všetkým bol DVERE, ktorý nijak nesuvisi so súčasnou tvorbou. Celé to patrí niekam inam. Pracujem s inými luďmi a radšej sa sustreďujem na to aktuálne.

Serus: Okrem Otrasu si doma skladám divnoblack Bätlick (však už to tu na jablkách bolo). Nepôsobil som nikde, snáď budem, pretože pár ďalších projektov sa pomaly vynára. Mimo iné aj tu s kolegom Zlobom. ADHD.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll:

Epiphone Thunderbird Classic

Ampeg SVT-810E

Darkglass Microtubes 900

Dunlop MXR M85 Bass Distortion


Serus: Nemám nič. Keď sme začínali, kúpil som si najlacnejší dostupný delay pedál, ktorý som na vokál použil iba párkrát. Teraz už ani neviem kde je...

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Umenie je pre mňa jednoznačne subjektívne - byť otvorený, pracovať na sebe a svojich veciach je najviac oslobodzujúce.

Serus: Samozrejme subjektívne. Podľa mňa je hranica v nejakej estetickej hodnote danej veci. Rovnako asi či v divákovi dokáže vyvolať nejaké emócie. Čo ale zas dokáže trebars aj plot...


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Na akú riť hranice ? Ak ti niečo vadí tak ser na to a kľudne to ignoruj. No hlavne to neber, lebo to je čistý otras. Ale je super, že sa o tom možeme baviť.

Serus: Ja si myslím, že môže zasahovať do čohokoľvek. Veď umenie vždy na niečo odkazovalo, ukazovalo prstom alebo kritizovalo.

Potom už je len na druhej strane, teda divákovi čo sa rozhodne si z toho vziať k srdcu.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Nechce sa mi veľmi obmedzovať samého seba, takže pozriem si a vypočujem si všetko. Potom to už len treba redukovať podľa toho čo zvládaš.

Politika je tiež súčasť umenia, ale dá sa to oddeliť.

Umenie vždy na niečo poukazovalo a tak to aj ostane, ja som otvorený všetkému. To ale neznamená že všetko schvalujem. Samozrejme nepodporím žiadneho rasistu, nácka, xenofóba alebo dalšie hovná.

Serus: Počúvam a sledujem čo chcem. Nevadia mi ani kontroverzné veci. Považujem sa za dostatočne inteligentného jedinca, ktorý to dokáže nejakým zdravým spôsobom oddeliť. Každý deň geekujem kapely, obaly, kto kde hral, čo dáva z papule. Niekedy je fascinácia pure zlom u tých ľudí zaujímavá vec v rámci nejakého (nazvem to) prehľadu. Samozrejme som proti propagácií/podporovaniu chaboduchých myšlienok.

 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Veľa je toho, vždy a všade.

Serus: Jak som spomínal, každý deň čumím na kvantá obalov/merchov a rotujem nové demáče/albumy...

Za Otras by sa hodilo povedať, že dosť veľký vplyv na nás mali kapely druhej vlny (počiatky Mayhem/Darkthrone) a súčasné tvrďácke/špinavé hardcore punky. Rovnako ako milión rôznych raw blackmetal aj punk projektov z Usa, Ruska a neviem kade ešte.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Mám radosť z každého nového songu. Tvorba v skúšobni ma stále baví, pretože je to pre mňa psychoterapia a rituál.

Serus: Najradšej mám určite album(?)/ep(?) "Cintorín Blues". A to jednoducho preto, že je počuť, že už vieme čo chceme hrať a jak to chceme hrať. Zvukovo to znie tak, jak sme vždy chceli znieť. Najobľúbenejší track je momentálne asi "Kemra", kvôli jej (podľa mňa) hitovému charakteru haha.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.II:

“Si chuj!”

Serus: Neviem či je najsilnejší, ale tento je podľa mňa pohode:

"Tvoj príbeh skončí,

objatím vrúcnym,

lana,

čo nikdy nepustí..."


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Nikdy som nemal žiadne ambície. Len sa baviť a robiť si to po svojom. A ak by to šlo tak aj s ľudmi. So serusom si rozumieme a zatiaľ to ide dobre.

Serus: Hudobné ambíciie sme nemali žiadne, v podstate ani žiadne veľké ciele (si myslím) nemáme. Chceme robiť hudbu ďalej, hrať koncerty na fajnych miestach a šíriť smrad košického blackmetal punku.

 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Som rád, že sme niekoho zaujali a môžeme koncertovať, kecať o hovadinách. Spoznávať pri tom nove xichty ma tiež občas baví.

Serus: Že sme vôbec nejaký band dali dokopy - počiatky boli biedne. Zahreje na srdci aj keď ti kamoši z kapiel, ktoré totálne worshipuješ povedia, že to čo Otras robí je pecka. A že môžeme ísť zahrať koncerty aj mimo okruhu 100km od Košíc


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Bordel, bitky, dobre pívo a fajná ciga.

Serus: Jak Marek (náš gitarista) smrdel po koncertoch v 007 a Světadíle neprebije asi nič.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Neprestať.

Serus: Hrať punkom nasiaknutý a špinavý black metal.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Neviem, ak áno, ktorej ?

Serus: Neviem či ide úplne o nejakú scénu. Skôr mám radosť z metalpunkovej renesancie, ktorá zaúradovala a tým pádom asi vznikla nejaká pomyselná aliancia projektov ako Bahratal (v novej zostave), Teufelsmauer, Pakosteň, Parasite Dreams, rôzne rakušácke bomby, tisíc a jeden bandov MBN a podobne...

 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Serus: Na to ti odpovedať nevieme, keďže som to nezažili. Ale nejak sa formovala určite.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Serus: Výhodou je dnes určite internet a dostupnosť. Každý ti môže prasknúť svôj projekt/band/koncert rovno na ksicht, a ty takisto.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Serus: V minulosti skoro žiadne, pretože som si nejak vsugeroval, že stoja za hovno. Postupne som sa nejak z vlastnej vôle/odporúčaní dostal k fajn veciam. No a momentálne mi napadá napríklad ten Teufelsmauer/ doprdel som sa z kapely Goatcraft / Zmyrna je z tretiny SK / polovica Pakosteň takisto / Drugs robia fajn to čo robia / Skladka z Košíc je legendary / veci okolo Temnohoň a 7MS / isto je viac len nepamätám...

Predpokladám, že Trebor súhlasí.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Vzťah k umeniu.

Serus: Asi samotná chuť niečo robiť. Rozďeliť ich môžu trebars názory/pohľad na vec.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Obchádzam veci čo sa mi nepačia, ignorujem to a sústredim sa na seba.

Serus: Jak som napísal vtedy pri Bätlick: Myslím si, že solidárnosť scény jej najväčšou výhodou. Paradoxne zároveň často zlyháva.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Serus: Najlepší zvuk bude mať náš demáč s Bertom, lebo to bude znieť jak keď zhodíš bicykel zo schodov.

Nič domáce mi teraz nenapadne, ale od susedov sú super artworks od MBN na veciach labelu Pant Y Meddygon.

 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Je toho veľa, ale na čo si spomeniem je The Deep Eynde-City ligths | Dobri Isak- Mi plačemo iza tamnih naočara | Veľa blackmetalu |

Už dlhšie nečítam toľko čo by som chcel, ale posledné čo som prečítal bolo Päť vyletov do pekla od Martha Gellhorn.

Z filmov mi teraz napadne Braindead od P. Jackson z 1992 alebo Idi i smotri od E. Klimov z 1985.

Možem odporučiť pivko od Stupavaru, poctivá kuchyňa a nikdy nesklamalo!

Serus: Hocičo od HOAX. Kapela jak Crazy Wolf energy drink.

       Čítam málo, pardón.

       Možno niečo od Noého, neviem...

       The Office navždy, Trailer Park Boys, Family Guy, American Dad, Regular Show, Peaky Blinders, hocičo nové a dobré...

       Hry nehrám, photoshop.

       Tetovania u kamošov doma.

       Radegast,Kozel.. Nie som gurmán na to tu je Roberto.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Serus: Zopakujem DIY Bashavely v Košiciach, FFUD...

Naposledy som zabudol spomenúť Triumf Vůle, Eternal Noise Misery. Chystám sa na Šlinc fest, Hájenku, možno Steel City Sorcery. Uvidíme.


Vinyl alebo CD ?

Strážca Košickej kotliny Trebor.ll: Vinyl a kazety.

Serus: Vinyl. Ale teraz už skôr kazety.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Serus: No skús Chevallier Skroga aka MBN.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na zaver.

Serus: Táhni k čertu!

=======================================

Linky:

https://otraspunx.bandcamp.com/

https://www.instagram.com/otraspunx/

 

RK#19 Čítanie po rannej káve s Andrejom (Distax).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Vznikala nesilene a pomaly. Bez deadlinov a náhlenia sa na úkor kvality. Osobne som v novej tvorbe musel urobiť nejaké kompromisy so sebou samým aby vo finále dokázala vtiahnuť každého z nás.
To mi trochu na tom chýba, nekompromisnosť v hudbe mám rád. Všetky songy mám rád, sú ako moje deti (okrem coveru, ten je adoptovaný). (ale hej, aj medzi deťmi máš nejaké radšej ale nehovorí sa to nahlas :D)

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Hlavne sa posledné dni pripravujeme na garážové koncerty v Poprade a pracujeme na technických veciach. Budeme tam aj hrať ale inak toho veľa nie je. Je tam Fleshka a Ynfest pre Distax na leto a ešte pár vecí.
Ja osobne budem kmitať medzi PP a BA, kde tiež budem na kope akcií na garážach. Inak nič veľké.
Koho by zaujímalo tak v Poprade takto:

Aký tip máš pre domácu UG kapelu, ktorá vydá album na vlastné náklady a chce ho dostať medzi ľudí? Ako sa dá u nás vyriešiť distribúcia fyzických nosičov? Musí mať človek kámošov alebo je tu niekto na koho sa dá obrátiť?

Nech ho dá na net a nech hrá koncerty. Tam si to možno niekto kúpi, koho to zaujme. Inak to asi nemá zmysel.


Čo ťa naposledy vytočilo?

Už neviem konkrétne. Ale mám zoznam najčastejších vecí:
Zle fungujúca technika.
Bezohladní šoféri a chodci.
Zbytočne urobená práca.
Protiklientský prístup u obchodníka/podnikateľa.
Politický a spoločenský bulšit.


 

Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Nechcel by som sa narodiť v minulosti. Najlepších pár rokov bolo do 2019 a lepšie už nebude. Keby si to viac ľudí uvedomilo, viac by si užili súčasnosť.


Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

To je nejaký blackový hardrock? Ale majú Marshallky.

Shallov je veľká vec. Ale tento nový je na mňa asi príliš umelecký a už ma nedokáže tak vtiahnuť ako Concrete And Glass. Btw. Shallov som videl toľko krát že pri 40 som prestal počítať a to bolo asi minulý rok. (ešte mám asi niekde zapísaný zoznam)

Paľba jak sviňa. V Slayeri nemám veľký prehľad ale všetko čo som počul bolo dobré.

Díki za tip. Nepoznal som, páči sa mi to. I keď ako čítam v komentoch, asi to už skončilo tragédiou.

Nie je to zlé ale Martyrdod od 2012 ma už nebaví. Tie vyhrávky mám pocit, že nemajú hlavu ani pätu a atmosféra mi pripadá príliš neutrálna. Ani dosť nasraté, ani temné, ani smutné.


Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola ?

Video klip asi nič také a albumy som teraz točil dokola v aute Brujeriu, staré Deicidy a Deftones. Sakra, mal by som viac novej hudby počúvať. Nestíham nič.


Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?

To moc nesledujem. Poplakal som si pri Černobyle.

 

Vyraďovačka - kto vyhráva (kľudne aj s komentom) ?

Black Sabbath alebo Pink Floyd
Black Sabbath. A som asi jediný človek, čo má radšej BS bez Ozzyho ako s Ozzym.

Slayer alebo Kreator
Oboje Ok ale asi Slayer.

Metallica alebo Iron Maiden
Metallica. Ten rytmičák na St.Anger to tu zachraňuje. :D Nechcem sa nikoho dotknúť ale u mňa vyhrá nad Iron Maiden aj vrece zemiakov a aj nižšie spomenutý Jiří Schelinger, čo ani neviem kto je :D

Napalm Death alebo Brutal Truth
Napalm Death

Dödsrit alebo Wolfpack
Dödsrit, ale oba by si u mňa zaslúžili viac pozornosti.

Karol Duchoň alebo Jiří Schelinger
Karol Duchoň, sestra je fanynka veľká.


Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?

Každý má inak. U mňa aktívna súčasť. Priam priorita mojej reality. Moja realita sa mi páči. Ale nemusí odrážať dianie. Často ide iba o estetický pôžitok a až potom o presahy.


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Žáner je len spoločenský konštrukt pre zjednodušenie komunikácie.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ?

Nemyslím si že ide o prenechávanie miesta niekomu. Mladší si svoje miesto nájdu a starší ich veciam väčšinou nerozumejú a nechcú rozumieť. Keď už Ťa nebaví hrať, nehraj.

#26 Flork! Reviews: Distax - Božská komédia (2022)

 

Distax - Božská komédia (2022)
By Flork (contact)

Every time I get the chance to review a band like Distax I feel like a pig in shit. I mean, this is the stuff Flork! really enjoys listening to, stuff that gets your heart beating and other parts of the body moving (including your bowels). And Božská komédia by Distax delivers a heavy, yet fun collection of emo-crunch punk rock that leans towards classic hardcore with punk and anarchy at its heart.

I admit that I don’t know much about the Poprad-based group, if anything for that matter, but I do appreciate their description in English on the bandcamp.com website. According to their bio, they’ve been writing the material for Božská komédia since 2015. They’ve also been around since 2011 and have gone through a number of changes in personnel leaving Andrej, the founder of the group as the only original member left to this day.

 
But none of the above matters to me as I’m a brand new fan. This means complete unbiasedness to their history, previous albums, ex-members, and so on. I get the chance to join their musical journey at a time in their career when things are starting to happen for them and hopefully will continue to do so in the near and distant future.

Božská komédia opens with Stádu, which I think in English translates to a flock or pack of animals. This is a cool and lively tune that kicks-off the collection of punk-crunch compositions. It is the second longest track on the album with over 4 minutes of power chords and high riffs that are complemented with punkish-hardcore vocals. Like the other songs on the album, it is sung in Slovak and full of raw energy. Kráľ (The King) follows immediately after and the pace picks up even more. This is a faster song with great production between changes in high impact foreground music and low-fi single guitars filling in the grooves. It’s an interesting song full of energy and somewhat negative vibes, but does have an overall great sound.

 

My personal favourite is the title track. This is where Distax shows its true talent with great riffs and energy all throughout the track. In some ways it’s very catchy as it alternates between fast and slow beats. The track that follows, Nehodnoty, is similar in nature and displays the group’s skills and talent brilliantly. I have to add that the drumming is top-notch.

Maybe their strongest song is Diktátor (Hippie Killer cover), a composition that was recorded with care and attention in the studio and most likely sounds equally or better on stage. The album finishes with the light instrumental Zmierenie (Reconciliation) and the heavy Znovuzrodený (Reborn). The latter is laden with the band’s signature heavy vocals and amazing drumming and bass.

I have to say that this album blew me away. It’s full of energy, both raw and polished, organised into extremely intelligent compositions that would please fans of hardcore and crunch as well as music fans alike.

#162 Staré Deti // Existenciálny Punk // Peter, Mišo, Tadko // 26-04-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Peter: Som Peter, som zvukostrážič a muzikovolič v bratislavskom Marconiho chráme, ktorý je tiež známy ako reverzný Cheops. Okrem toho som muzikant a občasný poéta. V posledných dňoch som totálne pohltený knihou Majster a Margaréta.

Mišo: Som človek po 4O-ke, ktorý sa už roky zaujíma o svet a ľudí okolo seba. A to ma zaujíma aj v týchto dňoch. Zaujíma ma moja rodina, moje deti, priatelia, práca, spoluhráči z kapely. Zaujíma ma, ako sa majú, čím žijú. Zaujímam sa, okrem iného, aj o nezávislé hudobné scény v rôznych krajinách, teraz najmä o underground/punkovú scénu v Gruzínsku. A chystám si akurát príspevok na konferenciu, text o výtvarnej a literárnej tvorbe ľudí s mentálnym hendikepom.

Tadko: Niektorí zainteresovaní ma volajú tadko a v SxDx hrám na basu a hulákam. Tieto dni žijem okrem podstatných vecí ako je komunita, služba, škola aj menej podstatnou a tou je naša nová nahrávka.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Peter:
Tropic of Cancer - gitara, spev (2010-2012), čo bola stredoškolská uderka. Vznikla ako výsledok môjho záujmu o psychedelickú muziku 1960s, hrali se prevzaté veci od obľúbených kapiel Ten Years After, The Doors, Ultimate Spinach, Cream, Hawkwind, alebo aj nejaký Hendrix sa tam určite mihol.

The Plastic People of the Universe Revival, neskôre premenovaná na Obešel já polí pět - gitara, spev, theremin (2012- ...) - kapela, ktorú sme s kamošom Maťom Birovjakom založili z čistej lásky k Plastikom, k českému undergroundu, hráme hlavne tie najstrašie plastikovské veci, ktoré už ani sami Plastici v koncertnom repertoári nemajú a popri tom aj pár vecí od The Velvet Underground, Franka Zappu, či iných sesterských androšských párt ako DG307, či Hever & Vazelína Band.

Secret Session - v rôznych zostavách premenlivo basa, gitara, klávesy aj spev (2016-2018) - bluesrockoco - psychedelická formácia

Sveťo Korbeľ & Personál - gitara, Vermona ET-6 organ (leto 2016) - bokovka Sveťa zo Slobodky, viac garage ako punk, trochu temná psychedélia k tomu

Staré deti - gitara (2022) - rýchla punkovica s názorom. V tejto kapele som zatiaľ najkratšie, cca 2 mesiace


Mišo: Vezmem to skrátka:
KOSTRA KURTA - polo fiktívna kapela "hrajúca" post-grunge/punk a cover od Black Sabbath - Paranoid (my sme ho hrali s parafrázovaným textom Parazit). Tipujem rok tak 1995. "Songy" vznikali na tenisovej rakete a pokrievkach. Hral som na pokrievky.
Prvou reálnejšou kapelou (rok ´96/´97 ?) bola PUNKHEART - punková kapela, ktorá zložila a hrala dookola 2 songy. Jeden bol proti fízlom a druhý o nude v živote mladého človeka, hehe. Skúšali sme v klubovni u Saleziánov na konci Petržalky. Nástrojové zloženie bola akustická gitara, spevy a ja som hral na smetný kôš a stoličku s pogumovaným poťahom ako na bicie.
Impro-akustik-projekt ŇAMPA ZAMPA (názov bol prevzatý tuším z akýchsi cornflakesov), čo bola veselá kapela spievajúca improvizované texty, ktoré vychádzali z článkov týždenníka PLUS 7. Jeden z textov bol napr. o Jánovi Budajovi, súčasnom ministrovi životného prostredia a legendárnom tribúnovi. Hral som na rytmičák a pokrievky.
Prvou solídnejšou kapelou bola thrash-core/noise-punk banda SIKA-RETATDäR z ktorej sa neskôr sformovala S.I.K.A.
S.I.K.A. – rýchly thrash/HC-punk. V podstate aktívne fungovala viac-menej len štyri roky (2000-2004), myslím však, že bola dobrým základom pre ďalšie smerovanie všetkých členov, ktorí zostali pri muzike. Hral som tam na bicie.
RIOT IN OPERA  vznikla najprv ako bočný projekt S.I.K.A., neskôr fungovala ako samostatná kapela. Hrala crust-punk s voľným, trochu ironickým prístupom a s vplyvom talianskeho a fínskeho 80´s punku. Hral som na bicie.
ROVNOU CHODBOU - rýchla thrash/hardcore kapela. Dve demá, živák z Lipska môžeš nájsť na mojom blogu Muzika-komunika. A vrchol našej kariéry bolo veselé a mrazivé turné v staručkej oranžovej dodávke spolu s kapelou ČAD po (bývalom) východnom Nemecku v roku 2003. Tu sme mali dvojitú zostavu – časť repertoáru som spieval, časť som hral na bicie.
Chvíľu som hral na bicie v kapele STROM, čo bola kapela Marcela Duchoňa z Davovej Psychózy, kde hral spolu s Mišom „Záchvatom“. Z nej sa postupom času sformovali PASTIERI STROMOV. Príjemný melo punk rock s Davovkovým nádychom. Dali sme však len pár skúšok. Kdesi aj mám útržkovité nahrávky.
Rád spomínam aj na hosťovanie na bicie v folk-punk kapele NAIVEFIGHTERS (opäť na bicie) na ich spoločnom turné s INNOXIA CORPORA a ZABLOUDIL po Európe koncom leta 2001.

STEH - synth punk/post-punk/alternatíva. Mix členov z kapiel IF THERE IS A HOPE, NAIVEFIGHTERS a S.I.K.A. Na začiatku tejto kapely bolo pár problémov a aj rôzne obmedzenia vyplývajúce z redukovanej zostavy. Skúšali sme iba gitara + bicie. Neskôr sa v kapele vystriedalo pár kamarátov, každý svojím spôsobom ovplyvnil jej ďalšiu tvár. Nakoniec, po skoro dvoch rokoch, sa zostava ustálila - a ja som opäť hral na bicie. Kapela mala len jeden split CD-r album s VANDALMI a nahrávku "Bez slov" na bandcampe. Hral som na bicie.

 

Počiatky kapely ŠIGELA sa dajú vystopovať niekde v záverečnej fáze kapely STEH, ktorá sa v dobrom nakoniec rozišla okolo roku 2011. S basákom Majom, ktorý ešte býval v Blave sme pokračovali vo dvojici pod pracovným názvom ŠTICH. Ja som z bicích prešiel na gitaru a v garáži sme sa bavili hraním coverov od DEVO, JOY DIVISION či GRAUZONE. Hral som na elektrickú gitaru, Stratocaster. Teraz leží na polici, má uvoľnenú kobylku.
Hudobnú inšpiráciu pre ŠIGELU (a tiež pre projekt ŠTICH) som bral najmä z folk/akustik punku, 80´s peace-punku, post-punku/obývačkového D.I.Y. punku - teda napr. aj z kapiel ako APOSTLES, FLUX OF PINK INDIANS, ZOUNDS, INSTANT AUTOMATONS, alebo aj z excentrických podomových nahrávačov typu LORD LITTER, či tvorby eko-punk folkáča Janusza Reichela. Kedysi ma očarili aj nahrávky ruských POSEV a iných kapiel Yegora Letova (za všetky spomeniem hlavne GRAZHDANSKAYA OBORONA) rovnako aj tvorba Yanky Dyagilevy, či iných akustických punkerov zo Sibíru.

Tiež som v roku 2012 občas začal hrávať sólo na akustickú gitaru ako Mišo ŠTICH, taký akustik-punk/alternative folk.

A zatiaľ ostatná kapela v ktorej pôsobím sú STARÉ DETI. Hrám tam na bicie a spievam.

Tadko: Vždy som škriekal a to napr. v trash-punx bande PARTE!, ale taktiež u power-violence zvieratkách KITT!, etc. Na nástroj sa snažím drtiť prvý krát až so Starými deťmi.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Peter: Záleží od zostavy a kapely..ale najčastejšie používam gitaru Danelectro, kombo Black Heart, reverb Danelectro Spring King, Cry Baby wah-wah pedál a germaniový fuzz domácej výroby

Mišo: Moja posledná hudobná výbava pozostáva z elektroakustickej gitary Dowina a comba Cort + mikrofónu Shure. Využívam ju v práci na hodinách muzikoterapie. Gitara je zaujímavá tým, že bola robená na zákazku u kamošov a dobre sa na nej hrá. Pred 17 rokmi som si za prachy z pobytu v NY kúpil bicie zn. Sonor. V súčasnosti hrám na ich torzo (najmä stojany), doplnené o veci iných ľudí s ktorými zdieľame garáž. Kopák a prechod – Basix, blany Evans a rozbité činely. Šlapka tuším Tama. Paličky tie najlacnejšie. Nikdy, ale fakt nikdy, ma moc nezaujímala výbava, ani to, kto na akú značku hrá.

Tadko: Sám neviem, čo to je za bassu a efekt, ale robí fajný hluk. Aj brácho skinhead potvrdil.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Peter: Z pohľadu umelca je umenie určite subjektívne atak by to aj malo zostať. Manuálnu zručnosť od umenia oddeľuje koncept, sk torým dané dielo vytváram.

Mišo: To neviem jednoznačne povedať. V škole sme riešili pojem „umenie“ z rôznych aspektov. Či a aký má význam trebárs „L’art pour l’art“.  Ja sa prikláňam k názoru, že človek sa umením prezentuje, že ním vyjadruje svoje bytie, ako vravel aj Nietzsche. Tým, že sa venujem aj arteterapii, je často až do očí bijúca skutočnosť, čo a ako človek vedome, či nevedome dáva o sebe vedieť tým, čo produkuje.

Tadko: To je otázka pre nášho Miša a Peťa.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Peter: Nemá. Umenie je spôsob. Načo nestačia slová a iné bežné výrazové prostriedky, tam nech nastúpi umenie. Umenie by malo byť nekompromisné a určite by nemalo slúžiť len na potešenie zmyslov. Umenie má vedieť aj nakopať zadnicu, ak je to nevyhnutné. Umenie má upozorňovať na neduhy, vyrušovať a narúšať zavedené formy.

Mišo: Umenie podľa mňa nemá mať hranice, malo by zasahovať všetky témy, neviem si prestaviť tému, ktorej by sa nemalo dotýkať. Má pomenúvať, reflektovať, provokovať, kultivovať, nastavovať zrkadlo. Umenie pomáha robiť život znesiteľnejším.

Tadko: Myslím si, že akékoľvek umenie by si malo vedieť vážiť ľudskú bytosť bez rozdielu.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Peter: Ešte som nedosiahol tento bod, z ktorého by asi už nebolo návratu.

Mišo: Nemám rád veci zobrazujúce nezmyselné násilie,  či bezduché hlúposti. Nemám rád ani fašizmus, ani jeho latentné prejavy, ani prvoplánové provokácie, samoúčelné, zbytočne silené pičoviny.

Tadko: Všakové ľudské systémy a demagógie v rôznych podobách berúce človeku slobodu.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Peter: Sám málo tvorím, som skôr interpret.

Mišo: V živote, vo svete okolo nás, v knihách, v medziľudských vzťahoch...v dojmoch z prežitých vecí.

Tadko: V kapelách už existujúcich, v ľudských príbehoch už často neexistujúcich, v skúsenosti v jej pestrých obsahoch, skratka v živote tak ako sa mi ponúka!?


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Peter: Všetky. Lebo majú šťavu, ráz a názor.

Mišo: Mám ku každej svojej kapele a jej tvorbe špecifický vzťah, takže neviem jednoznačne povedať svoj „top“.

Tadko: V KITTe som ľúbil song „Ten nenávidel svet“, pretože obsahoval v sebe rozmanité tempá dopĺňajúce sa so škrekom, ktorý možno počuť pri vyháňaní diabla.  V Starých deťoch mám rád piesoňku „Zbití psi“, pretože pojednáva o vzácnych ľuďoch, ktorí bojujú o život napriek nepriazni systému a taktiež kvôli obmenám riffov, ktoré v tom songu robia šarapatu.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Peter: Nemám žiadny takto špecifikovaný. Všetky sú dostatočne silné.

Mišo: Song o strednom veku:
 

Na pol ceste
 
Zastal si na pol ceste
Koľko krokov cieľa?
To keby som vedel
To keby som vedela!
Nad hlavou hviezdy
Nad obzorom polmesiac
Osvetľujú cez mrak cestu
Ktorou kráčaš neveriac
 
R: Sme na pol ceste!
 
Trvá to pol rok
Je ráno, či poludnie?
Ísť za hlasom srdca
Či správať sa rozumne?
Stojíš na pol ceste
Spravíš krok dopredu
A váhaš ešte...
Obzeráš sa na stupaj poslednú!

Tadko: Premostím s predošlou otázkou: „Cítim sa ako zbitý pes ...“ bola odpoveď kamaráta (dlhoročného „houmlesáka“) na moju otázku „ako sa máš“. Takže text „Zbití psi“ je pre mňa najsilnejší, pretože je skutočný.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Peter: Myslím, že som sa nad ničím takým nezamýšľal. Bavila ma muzika chcel som ju hrať.

Mišo: Chcel som nahrať kazetové demo a zahrať si živý koncert. Obe sa podarilo.

Tadko: Chcel som absolvovať s kapelou KITT turné po USA. Teraz som vďačný za každý spoločný čas s kamarátmi v garáži. Ambície a sny vystriedalo vychutnávanie reality. (:  


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Peter: Keď mi po koncerte s PPU revival v Prahe na 25 výročie 17. novembra poďakoval dojatý Pavel Zajíček s DG307 za koncert. Hrali sme aj jeho staré skladby.

Mišo: Silný moment bolo napr. turné pod taktovkou Martina Valáška po Európe v lete 2001.
Hosťoval som vtedy na bicie v folk-punk kapele NAIVEFIGHTERS. Išli sme spolu s kapelami INNOXIA CORPORA – valašský punk/HC a ZABLOUDIL – přerovský noise-experimental ansámbel.
A určite to bol aj moment, keď som hral sólo koncert na záhrade v klube Obluda, a odhodlal som sa vyjsť pred ľudí sám, iba s akustickou gitarou a zahrať pár songov. Vrchol tvorby je ostatný album kapely STARÉ DETI. Príjemný súlad ľudského faktoru a spontánnej kreativity.

Tadko: Nevnímam, žeby som niekedy vykročil na umeleckú dráhu.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Peter: Nie je takej dekadencie, ktorou by som vyplnil priestor odpovede na túto otázku.

Mišo: Pamätihodný zážitok bolo napr. prevzatie si našej prvej vinylovej 7“ platne v Lodeniciach, alebo rýchle, párhodinové nahrávanie singlu v štúdiu Muziek Center v holandskom meste Schagen počas „day off“ voľna na turné v roku 2002. Na rebríčku dekadencie som sa príliš vysoko nedostal, ani som sa o to nesnažil.

Tadko: Boli natoľko výnimočné, že si ich nepamätám.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Peter: Čas ukáže.

Mišo: Vymýšľať nové skladby na gitare, písať texty, zahrať pár živých koncertov, napísať rozsiahlejší text o miestnej hudobnej scéne, prípadne report o scéne zo zahraničia...

Tadko: V tejto veci nemám plány.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Peter: Necítim sa byť súčasťou žiadnej scény.

Mišo: Áno cítim sa byť súčasťou scény, tej slovenskej (resp. bratislavskej), nekomerčnej, undergroundovej, garážovej, fungujúcej na princípoch DIY.

Tadko: Cítim sa byť od skorej adolescencie súčasťou Žilinskej punx scény, ak teda ešte nejaká existuje!?


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?

Peter: Nemyslím, že po roku 1990 môžme hovoriť o undergroundovej scéne. V systéme, kde ťa nič neobmedzuje v slobodnej tvorbe ani vo vyjadrení a ani ti nehrozí, že za to dostaneš cez držku, alebo ťa za to pošlú do basy, proste underground ako taký neexistuje. Všetko je súčasťou oficiálnej scény a v tomto prípade ide len o nezávislé prúdy. Netreba však zabúdať na to, že sloboda je krehká a tento úzus sa môže veľmi rýchlo zmeniť tak, že zas budeme všetci v undergrounde.

Mišo: (Sorry, tu prepíšem aj časť odpovede, ktorú som už napísal v rozhovore pre stránku Punkgen)
Ja som v scéne v 90-tych rokoch nebol príliš aktívny, viac-menej skôr pasívny pozorovateľ. Ale neskôr som zúročil niektoré skúsenosti z toho obdobia. Boli tam začiatky našich hudobných aktivít, začiatky fanzinov, ideály. Pre mňa boli zásadné najmä tie ideály - DIY, vegetariánstvo, sociálne cítenie a podobne a chcel som ich nejako pretransformovať do svojho života a proste zreálniť. Začiatkom nultých rokov som okrem hrania v kapelách a navštevovania koncertov (konečne aj v zahraničí) asistoval aj v keramickej dielni jednej pani sochárky, ktorá sprístupnila svoj ateliér ľuďom s rôznymi postihnutiami, fyzickým, či mentálnym a spoločne sme tvorili, vypomáhal som krátko aj v Food Not Bombs, alebo som navštevoval útulne pre ľudí bez domova a ponúkal pomocnú ruku.
V 00´ už bola možnosť viacej cestovať za hranice spoznávať ako funguje scéna v zahraničí, inšpirovať sa...
Po roku 2010 začalo byť všetko dostupnejšie, lepšie možnosti pre kapelu – aparáty, štúdiá, dostupnosť koncertov, možnosti chodiť na akcie kade-tade...
Čo však intenzívne vnímam, tak napr. v 90´s/00´s boli fanziny veľmi zásadná veci. Dnes sú skôr vecou nostalgie, ale vtedy mali reálny informačný a formačný význam. Práca na fanzine nás ako členov kapely celkom zamestnávala, spájala, ponúkala možnosti kooperácie, aj názorovej konfrontácie.

Tadko: Teším sa na Mišovu odpoveď.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Peter: Dá sa povedať, že spoločnosť bola otvorenejšia novým smerom, všetko nové bolo dobách boľševického mordoru vítané ..aspoň zdanlivo. Dnes je to zas trochu kŕčovité.

Mišo: Výhody 90´s boli: autenticita, nadšenie, nové možnosti...
Výhody dneška: dostupné aparáty, dostupné možnosti nahrávania, ľahšie bookovanie koncertov, kontakty do zahraničia, možnosť omnoho ľahšie manažovať veci okolo kapely...

Tadko: Rovnako sa už nemôžem dočkať Mišovej odpovede. :D


Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Peter: Stále mám rád tie isté. The Plastic People of the Universe, DG 307, Garáž, Posádková hudba Marného Slávy, Ľahká Múza, Švehlík, Extempore.

Mišo: Kedysi som mal rád metal a grunge, ostatných + - 20 rokov počúvam hlavne HC/punk, novú vlnu, experimentálny punk...

Tadko: Ľúbil som a stále ľúbim všetky možné odvetvia hc/punk subkultúry, kapely ako napr. HT, Coexist, V.E.C., Fuck, Prach, Klemones, Rubanisko, starý Čad, starý Vandali, starý Beton, Náhodní Známi, Idiots Parade, Green Monkey, Vocatio Interna, Rozpor, SIKA, Prugelknabe, Balaclava, Kovadlina, Hanba, Protijed, Kurvy Česi, Vole, Zmyrna, Bahratal a mnoho ďalších. Srdcovkou však ostáva najslobodnejší subžáner HC a to je POWER-VIOLENCE, ktorý žiaľ v našich končinách  nemá tradíciu.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Peter: Potreba slobodnej tvorby spája. Rozdeľuje škatuľkovanie...ale zas vymedziť sa treba.

Mišo: DIY kreativita ich spája a snáď aj politika, rozdeľuje ich... hmmm, neviem, asi atomizácia, uzavretie sa vo vlastnej scéne, bubline.

Tadko: Spája dialóg, rozdeľuje egoizmus!


Čo ťa na domácej scéne serie?

Peter: Nemám ju tak nasledovanú aby som sa vedel vyjadriť k jej negatívam a ani pozitívam.

Mišo: Mám taký dojem, že punkáči si žijú trochu nad pomery a trochu sebastredne. Myslím že nie je prebytok toho, že by niekto obetoval svoj čas pre druhých, myslím potrebných, ani nie, že benefičné koncerty, ale reálne svoj čas, niekde bezodplatne pomáhať, na úkor svojho pohodlia a času a nedal o tom nikomu vedieť.

Tadko: Pokrytectvo.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Peter: Mám rád veci, ktoré tvorí kapela Rozpor.

Mišo: Zvuk: neviem, o zvuk sa veľmi nestarám. Artwork: Mám rád Datrove (Rozpor) kresbičky v „Šuvix“  štýle. Videoklip: Sofia Not, „Changes“, taký ten klip, čo trochu vyzerá jak ovplyvnený filmom Zväčšenia.

Tadko: Nepozerám videoklipy, sorry. Nový album Rozporu spolu s artworkom je super!


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Peter:
Captain Beyond - Captain Beyond (1972) prog-psychedelický nárez, výborná rytmika a drásavé gitary
Joseph Heller - Hlava XXII - netreba predstavovať
Filmy - Coolhand Luke, The Good, The Bad and the Ugly, 322, Slávnosť v Botanickej záhrade
..počítačové hry nehrám, netetujem sa a pivo pijem aké majú.

Mišo: Album Zelená pošta - Hammel/Varga, bicie sú tam mega, kniha „Radši zešílet v divočině“, veľmi pútavé ľudské príbehy, Aleš Palán sa dobre pýta a dostáva zaujímavé odpovede, hudobný seriál Bigbít, neskutočne veľa archiválnej práce a kus dobrej roboty, Pivovar Garáž ponúka nefiltrované, nepasterizované remeselné pivo v Lamači, príjemná zmena v našej malej mestskej časti, tetovacie štúdia veľmi nenavštevujem, raz som bol u Branka v Body Gallery a potom ešte u jedného chalana, ktorý robieval v byte nad Prašnou baštou.

Tadko: Z muziky odporúčam dvojku Nick Cave a Warren Ellis, nových Morrow alebo Drug Church. Z kníh Aleš Pálan – Robinsoni a Donkichoti či Richard Rohr – Univerzální Kristus a zo seriálov, filmov napríklad islandskú krimi chuťovečku V pasti a brilantnú drámu o zmysle obety s názvom V nemilosti.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Peter: Slovenské Alternatívne Leto - najstarší slovenský hudobný festival s dobrou dramaturgiou.

Mišo: Festival Setkání svobodných duší v okolí Rožnova pod Radhoštěm. Je fajn sedieť na lúke s pekným výhľadom a piť Radegast spolu s kamošmi za zvukov valašského punku.

Tadko: Každá akcia na ktorej hraje Janko Lehotský je tá najlepšia!


Vinyl alebo CD ?

Peter: Vinyl.

Mišo: Kazeta.

Tadko: Et, et


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Peter: Nemám nikoho konkrétneho.

Mišo: Klaus (distro/obchod Klausove Klenoty).

Tadko: S Nelom Blasterom z kapely Pakosteň!


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Mišo: Odkaz: Nezostáva až tak veľa času, ako sa zdá. Netreba ho premrhať.

Tadko: Pokiaľ môžeme, tak buďme počas dnešného večera k sebe láskavejší ako počas včerajšieho rána.

 =========================

Linky:

https://staredeti.bandcamp.com/

https://stare-deti.webnode.sk/

#161 Me Against All // HC/Punk // Džuzé // 20-04-2022.

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, moje meno je Jozef, ale vacsina ludi ma pozna skor pod prezyvkou "Džuzé". Dost pravdepodobne ste ma mohli az donedavna stretnut v Randali alebo MMC, kde som dlhu dobu pracoval ako produkcny, alebo sme sa videli na bare/stagei pocas koncertov kabaretneho kvintetu Me Against All, kde uz niekolko rokov posobim ako spevak. Prave v tychto dnoch ma najviac zaujima, tesi a zamestnava moja rodinka - zena a dvojrocny vsade skacuci, lezuci a na vsetko cmarajuci syn :D


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Z minulych kapiel by som spomenul Bez Efektu a Sons Of Revolution, v ktorych som hral na basgitare a spieval. Pocas pandemie som okrem pisania songov na album MAA zacal makat na projekte punkovych coverov. Ide zatial o one man band, kde si vsetky nastroje a spevy nahravam sam, ale casom by som rad dal dokopy punkovu svadobnu/pohrebnu/narodeninovu kapelu. Ako by povedal Stevie Wonder "Uvidim ako sa to vyvinie." Zatial sa mi podarilo dat von dva songy a to cover na Queen - I Want To Break Free a cover na 22 dni od Mira Zbirku.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

PC, gitara, basgitara, kond. mikrofon, Cubase, Pro Tools a prevodniky M-Audio Profire 2626 a Presonus iTwo Studio :D


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Toto je veru otazka na dlhsiu debatu, ale v zasade sa umenie stava objektivnym v momente jeho zverejnenia a v momente kedy zacne byt posudzovane inymi. Z pohladu muzikanta/songwritera by som povedal, ze sa manualna zrucnost stava skutocnym umenim v momente kedy je dane dielo tak nesporne dobre a prevysujuce priemer, ze takmer kazdy kto si ho vypocuje a je jedno aky zaner preferuje musi uznat jeho kvalitu.

 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ? Umenie by hranice mat nemalo, no to by nemohli existovat nackovske kapely.

Tam vidim hranicu za ktoru by sa nemalo chodit, inak nech si kazdy pise, spieva, maluje, socharci, hra v divadle co len chce. Idealne nech je to dobre a kvalitne, nech mame co pocuvat a pozerat sa na co.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nenavidim nackov.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V abstraktnosti a bezvyznamnosti ludskeho bytia...Vlastne som chcel napisat v kazdodennom zivote. Sk*rveny autocorrect...


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Bitter taste. Ma celkom fajn refren a vdaka tomuto songu sme sa dostali prvykrat na festival Rock for people, ktory povazujem za jeden z najlepsich v okoli.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ? 

V refrene The Worst spievam:

"And if I have to choose I'll rather die alone, oh girl you know. This life just took my soul and chew it like a gum, then spit it out."

Nepovazujem to za najsilnejsie co som napisal, ale ma to fajn frazovanie a rad tu pasaz spievam. Vlastne som ten song napisal v uplne nihilistickom rozpolozeni po jednom rozchode a cely mi teraz pride vtipny :D

 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Vacsinu svojich detskych ambicii som stihol naplnit. Hral som na velkych podiach pred vela divakmi a hral som pred kapelami ktore boli a su mojimi vzormi. Plus som ako produkcny pracoval na stovkach produkcii a festivalov, kde som sa stretol aj s velkymi svetovymi interpretmi.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Hranie pred kmotrami hardcore-u Agnostic Front.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Nas byvaly gitarista sa na nemenovanom ceskom festivale prezentoval hlaskou ktora raz mozno skonci na nasich trickach :D
V uplne nevhodnej chvili zahlasil: "Su tu nejaki cechackovci?"
Nasledovalo bucanie a piskanie domacich (nas zvukar sa schoval pod pult). V dalsom songu zahral solicko aj ked v nom solo nema byt a tym vlastne aj ukoncil svoje ucinkovanie v Me Against All.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Nahrat album s MAA, snad aj klip a samozrejme hrat nazivo.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Niekto hovoril, ze sme sucastou underground sceny ale uz neviem ktorej :D


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Kedze som mal v 90tom 5 rokov neviem to objektivne posudit :D Za zlatu eru SK UG povazujem obdobie okolo roku 2000.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby

Asi najvacsia vyhoda kapiel ktore zacinali v 90's bola vdacne a pocetne publikum pre ktore mohli hrat.
Vyhoda a zaroven nevyhoda dnesnej doby je dostupnost vsetkych technologii a moznosti ako svoju tvorbu prezentovat.
Na jednej strane je skvele, ze sa da nahrat album v obyvacke a natocit klip na iphone a hned ho aj uploadnut na youtube, ale dost casto je to na ukor kvality. Dnes aj nie prilis talentovany ale zato dostatocne odhodlany clovek s laptopom dokaze hotove zazraky a ak mam byt uprimny tak zacinam mat pocit, ze v dnesnej ultrasenzitivnej dobe je talent skor pritazou ako devizou...proste ked mas pribeh nepotrebujes talent :D


 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Z kapiel ktore stale existuju je to urcite Davova psychoza.
Z tych ktore uz bohuzial nefunguju napriklad Abhorrence, Plusminus a Rumburax.
Z dnesnych fungujucich kapiel ma bavia From Our Hands, Symbiosis a Bratislavske dievcata.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Podla mna spolocny menovatel ktory umelcov spaja no zaroven aj rozdeluje je mizeria :D 

 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Toho je tak vela, ze ani neviem, kde by som zacal...od uplne nespravneho pristupu kapiel k svojej tvorbe, cez neschopnost predat sa alebo vidiet svoj potencial az po laxny az ziadny pristup promoterov/majitelov klubov/radii atd.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Pulp Studio - Mato Turcer a Jakub Hribik su najlepsi v hre.

 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Maylene and the sons of disaster - album III. Vypocuj a pochopis ;)


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Uz spomenuty Rock For People. Vzdy paradny line-up a skvela organicia. Plus neskutocna atmosfera.


Vinyl alebo CD ?

Oboje :)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

S Katarziou...


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

"Taka je hra"

=====================================

Linky:

https://meagainstall.bandcamp.com/releases

https://www.facebook.com/meagainstallsvk