Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Peter: Som Peter, som zvukostrážič a muzikovolič v bratislavskom Marconiho chráme, ktorý je tiež známy ako reverzný Cheops. Okrem toho som muzikant a občasný poéta. V posledných dňoch som totálne pohltený knihou Majster a Margaréta.
Mišo: Som človek po 4O-ke, ktorý sa už roky zaujíma o svet a ľudí okolo seba. A to ma zaujíma aj v týchto dňoch. Zaujíma ma moja rodina, moje deti, priatelia, práca, spoluhráči z kapely. Zaujíma ma, ako sa majú, čím žijú. Zaujímam sa, okrem iného, aj o nezávislé hudobné scény v rôznych krajinách, teraz najmä o underground/punkovú scénu v Gruzínsku. A chystám si akurát príspevok na konferenciu, text o výtvarnej a literárnej tvorbe ľudí s mentálnym hendikepom.
Tadko: Niektorí zainteresovaní ma volajú tadko a v SxDx hrám na basu a hulákam. Tieto dni žijem okrem podstatných vecí ako je komunita, služba, škola aj menej podstatnou a tou je naša nová nahrávka.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Peter:
Tropic of Cancer - gitara, spev (2010-2012), čo bola stredoškolská uderka. Vznikla ako výsledok môjho záujmu o psychedelickú muziku 1960s, hrali se prevzaté veci od obľúbených kapiel Ten Years After, The Doors, Ultimate Spinach, Cream, Hawkwind, alebo aj nejaký Hendrix sa tam určite mihol.
The Plastic People of the Universe Revival, neskôre premenovaná na Obešel já polí pět - gitara, spev, theremin (2012- ...) - kapela, ktorú sme s kamošom Maťom Birovjakom založili z čistej lásky k Plastikom, k českému undergroundu, hráme hlavne tie najstrašie plastikovské veci, ktoré už ani sami Plastici v koncertnom repertoári nemajú a popri tom aj pár vecí od The Velvet Underground, Franka Zappu, či iných sesterských androšských párt ako DG307, či Hever & Vazelína Band.
Secret Session - v rôznych zostavách premenlivo basa, gitara, klávesy aj spev (2016-2018) - bluesrockoco - psychedelická formácia
Sveťo Korbeľ & Personál - gitara, Vermona ET-6 organ (leto 2016) - bokovka Sveťa zo Slobodky, viac garage ako punk, trochu temná psychedélia k tomu
Staré deti - gitara (2022) - rýchla punkovica s názorom. V tejto kapele som zatiaľ najkratšie, cca 2 mesiace
Mišo: Vezmem to skrátka:
KOSTRA KURTA - polo fiktívna kapela "hrajúca" post-grunge/punk a cover od Black Sabbath - Paranoid (my sme ho hrali s parafrázovaným textom Parazit). Tipujem rok tak 1995. "Songy" vznikali na tenisovej rakete a pokrievkach. Hral som na pokrievky.
Prvou reálnejšou kapelou (rok ´96/´97 ?) bola PUNKHEART - punková kapela, ktorá zložila a hrala dookola 2 songy. Jeden bol proti fízlom a druhý o nude v živote mladého človeka, hehe. Skúšali sme v klubovni u Saleziánov na konci Petržalky. Nástrojové zloženie bola akustická gitara, spevy a ja som hral na smetný kôš a stoličku s pogumovaným poťahom ako na bicie.
Impro-akustik-projekt ŇAMPA ZAMPA (názov bol prevzatý tuším z akýchsi cornflakesov), čo bola veselá kapela spievajúca improvizované texty, ktoré vychádzali z článkov týždenníka PLUS 7. Jeden z textov bol napr. o Jánovi Budajovi, súčasnom ministrovi životného prostredia a legendárnom tribúnovi. Hral som na rytmičák a pokrievky.
Prvou solídnejšou kapelou bola thrash-core/noise-punk banda SIKA-RETATDäR z ktorej sa neskôr sformovala S.I.K.A.
S.I.K.A. – rýchly thrash/HC-punk. V podstate aktívne fungovala viac-menej len štyri roky (2000-2004), myslím však, že bola dobrým základom pre ďalšie smerovanie všetkých členov, ktorí zostali pri muzike. Hral som tam na bicie.
RIOT IN OPERA vznikla najprv ako bočný projekt S.I.K.A., neskôr fungovala ako samostatná kapela. Hrala crust-punk s voľným, trochu ironickým prístupom a s vplyvom talianskeho a fínskeho 80´s punku. Hral som na bicie.
ROVNOU CHODBOU - rýchla thrash/hardcore kapela. Dve demá, živák z Lipska môžeš nájsť na mojom blogu Muzika-komunika. A vrchol našej kariéry bolo veselé a mrazivé turné v staručkej oranžovej dodávke spolu s kapelou ČAD po (bývalom) východnom Nemecku v roku 2003. Tu sme mali dvojitú zostavu – časť repertoáru som spieval, časť som hral na bicie.
Chvíľu som hral na bicie v kapele STROM, čo bola kapela Marcela Duchoňa z Davovej Psychózy, kde hral spolu s Mišom „Záchvatom“. Z nej sa postupom času sformovali PASTIERI STROMOV. Príjemný melo punk rock s Davovkovým nádychom. Dali sme však len pár skúšok. Kdesi aj mám útržkovité nahrávky.
Rád spomínam aj na hosťovanie na bicie v folk-punk kapele NAIVEFIGHTERS (opäť na bicie) na ich spoločnom turné s INNOXIA CORPORA a ZABLOUDIL po Európe koncom leta 2001.
STEH - synth punk/post-punk/alternatíva. Mix členov z kapiel IF THERE IS A HOPE, NAIVEFIGHTERS a S.I.K.A. Na začiatku tejto kapely bolo pár problémov a aj rôzne obmedzenia vyplývajúce z redukovanej zostavy. Skúšali sme iba gitara + bicie. Neskôr sa v kapele vystriedalo pár kamarátov, každý svojím spôsobom ovplyvnil jej ďalšiu tvár. Nakoniec, po skoro dvoch rokoch, sa zostava ustálila - a ja som opäť hral na bicie. Kapela mala len jeden split CD-r album s VANDALMI a nahrávku "Bez slov" na bandcampe. Hral som na bicie.
Počiatky kapely ŠIGELA sa dajú vystopovať niekde v záverečnej fáze kapely STEH, ktorá sa v dobrom nakoniec rozišla okolo roku 2011. S basákom Majom, ktorý ešte býval v Blave sme pokračovali vo dvojici pod pracovným názvom ŠTICH. Ja som z bicích prešiel na gitaru a v garáži sme sa bavili hraním coverov od DEVO, JOY DIVISION či GRAUZONE. Hral som na elektrickú gitaru, Stratocaster. Teraz leží na polici, má uvoľnenú kobylku.
Hudobnú inšpiráciu pre ŠIGELU (a tiež pre projekt ŠTICH) som bral najmä z folk/akustik punku, 80´s peace-punku, post-punku/obývačkového D.I.Y. punku - teda napr. aj z kapiel ako APOSTLES, FLUX OF PINK INDIANS, ZOUNDS, INSTANT AUTOMATONS, alebo aj z excentrických podomových nahrávačov typu LORD LITTER, či tvorby eko-punk folkáča Janusza Reichela. Kedysi ma očarili aj nahrávky ruských POSEV a iných kapiel Yegora Letova (za všetky spomeniem hlavne GRAZHDANSKAYA OBORONA) rovnako aj tvorba Yanky Dyagilevy, či iných akustických punkerov zo Sibíru.
Tiež som v roku 2012 občas začal hrávať sólo na akustickú gitaru ako Mišo ŠTICH, taký akustik-punk/alternative folk.
A zatiaľ ostatná kapela v ktorej pôsobím sú STARÉ DETI. Hrám tam na bicie a spievam.
Tadko: Vždy som škriekal a to napr. v trash-punx bande PARTE!, ale taktiež u power-violence zvieratkách KITT!, etc. Na nástroj sa snažím drtiť prvý krát až so Starými deťmi.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Peter: Záleží od zostavy a kapely..ale najčastejšie používam gitaru Danelectro, kombo Black Heart, reverb Danelectro Spring King, Cry Baby wah-wah pedál a germaniový fuzz domácej výroby
Mišo: Moja posledná hudobná výbava pozostáva z elektroakustickej gitary Dowina a comba Cort + mikrofónu Shure. Využívam ju v práci na hodinách muzikoterapie. Gitara je zaujímavá tým, že bola robená na zákazku u kamošov a dobre sa na nej hrá. Pred 17 rokmi som si za prachy z pobytu v NY kúpil bicie zn. Sonor. V súčasnosti hrám na ich torzo (najmä stojany), doplnené o veci iných ľudí s ktorými zdieľame garáž. Kopák a prechod – Basix, blany Evans a rozbité činely. Šlapka tuším Tama. Paličky tie najlacnejšie. Nikdy, ale fakt nikdy, ma moc nezaujímala výbava, ani to, kto na akú značku hrá.
Tadko: Sám neviem, čo to je za bassu a efekt, ale robí fajný hluk. Aj brácho skinhead potvrdil.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Peter: Z pohľadu umelca je umenie určite subjektívne atak by to aj malo zostať. Manuálnu zručnosť od umenia oddeľuje koncept, sk torým dané dielo vytváram.
Mišo: To neviem jednoznačne povedať. V škole sme riešili pojem „umenie“ z rôznych aspektov. Či a aký má význam trebárs „L’art pour l’art“. Ja sa prikláňam k názoru, že človek sa umením prezentuje, že ním vyjadruje svoje bytie, ako vravel aj Nietzsche. Tým, že sa venujem aj arteterapii, je často až do očí bijúca skutočnosť, čo a ako človek vedome, či nevedome dáva o sebe vedieť tým, čo produkuje.
Tadko: To je otázka pre nášho Miša a Peťa.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Peter: Nemá. Umenie je spôsob. Načo nestačia slová a iné bežné výrazové prostriedky, tam nech nastúpi umenie. Umenie by malo byť nekompromisné a určite by nemalo slúžiť len na potešenie zmyslov. Umenie má vedieť aj nakopať zadnicu, ak je to nevyhnutné. Umenie má upozorňovať na neduhy, vyrušovať a narúšať zavedené formy.
Mišo: Umenie podľa mňa nemá mať hranice, malo by zasahovať všetky témy, neviem si prestaviť tému, ktorej by sa nemalo dotýkať. Má pomenúvať, reflektovať, provokovať, kultivovať, nastavovať zrkadlo. Umenie pomáha robiť život znesiteľnejším.
Tadko: Myslím si, že akékoľvek umenie by si malo vedieť vážiť ľudskú bytosť bez rozdielu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Peter: Ešte som nedosiahol tento bod, z ktorého by asi už nebolo návratu.
Mišo: Nemám rád veci zobrazujúce nezmyselné násilie, či bezduché hlúposti. Nemám rád ani fašizmus, ani jeho latentné prejavy, ani prvoplánové provokácie, samoúčelné, zbytočne silené pičoviny.
Tadko: Všakové ľudské systémy a demagógie v rôznych podobách berúce človeku slobodu.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Peter: Sám málo tvorím, som skôr interpret.
Mišo: V živote, vo svete okolo nás, v knihách, v medziľudských vzťahoch...v dojmoch z prežitých vecí.
Tadko: V kapelách už existujúcich, v ľudských príbehoch už často neexistujúcich, v skúsenosti v jej pestrých obsahoch, skratka v živote tak ako sa mi ponúka!?
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Peter: Všetky. Lebo majú šťavu, ráz a názor.
Mišo: Mám ku každej svojej kapele a jej tvorbe špecifický vzťah, takže neviem jednoznačne povedať svoj „top“.
Tadko: V KITTe som ľúbil song „Ten nenávidel svet“, pretože obsahoval v sebe rozmanité tempá dopĺňajúce sa so škrekom, ktorý možno počuť pri vyháňaní diabla. V Starých deťoch mám rád piesoňku „Zbití psi“, pretože pojednáva o vzácnych ľuďoch, ktorí bojujú o život napriek nepriazni systému a taktiež kvôli obmenám riffov, ktoré v tom songu robia šarapatu.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Peter: Nemám žiadny takto špecifikovaný. Všetky sú dostatočne silné.
Mišo: Song o strednom veku:
Na pol ceste
Zastal si na pol ceste
Koľko krokov cieľa?
To keby som vedel
To keby som vedela!
Nad hlavou hviezdy
Nad obzorom polmesiac
Osvetľujú cez mrak cestu
Ktorou kráčaš neveriac
R: Sme na pol ceste!
Trvá to pol rok
Je ráno, či poludnie?
Ísť za hlasom srdca
Či správať sa rozumne?
Stojíš na pol ceste
Spravíš krok dopredu
A váhaš ešte...
Obzeráš sa na stupaj poslednú!
Tadko: Premostím s predošlou otázkou: „Cítim sa ako zbitý pes ...“ bola odpoveď kamaráta (dlhoročného „houmlesáka“) na moju otázku „ako sa máš“. Takže text „Zbití psi“ je pre mňa najsilnejší, pretože je skutočný.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Peter: Myslím, že som sa nad ničím takým nezamýšľal. Bavila ma muzika chcel som ju hrať.
Mišo: Chcel som nahrať kazetové demo a zahrať si živý koncert. Obe sa podarilo.
Tadko: Chcel som absolvovať s kapelou KITT turné po USA. Teraz som vďačný za každý spoločný čas s kamarátmi v garáži. Ambície a sny vystriedalo vychutnávanie reality. (:
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Peter: Keď mi po koncerte s PPU revival v Prahe na 25 výročie 17. novembra poďakoval dojatý Pavel Zajíček s DG307 za koncert. Hrali sme aj jeho staré skladby.
Mišo: Silný moment bolo napr. turné pod taktovkou Martina Valáška po Európe v lete 2001.
Hosťoval som vtedy na bicie v folk-punk kapele NAIVEFIGHTERS. Išli sme spolu s kapelami INNOXIA CORPORA – valašský punk/HC a ZABLOUDIL – přerovský noise-experimental ansámbel.
A určite to bol aj moment, keď som hral sólo koncert na záhrade v klube Obluda, a odhodlal som sa vyjsť pred ľudí sám, iba s akustickou gitarou a zahrať pár songov. Vrchol tvorby je ostatný album kapely STARÉ DETI. Príjemný súlad ľudského faktoru a spontánnej kreativity.
Tadko: Nevnímam, žeby som niekedy vykročil na umeleckú dráhu.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Peter: Nie je takej dekadencie, ktorou by som vyplnil priestor odpovede na túto otázku.
Mišo: Pamätihodný zážitok bolo napr. prevzatie si našej prvej vinylovej 7“ platne v Lodeniciach, alebo rýchle, párhodinové nahrávanie singlu v štúdiu Muziek Center v holandskom meste Schagen počas „day off“ voľna na turné v roku 2002. Na rebríčku dekadencie som sa príliš vysoko nedostal, ani som sa o to nesnažil.
Tadko: Boli natoľko výnimočné, že si ich nepamätám.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Peter: Čas ukáže.
Mišo: Vymýšľať nové skladby na gitare, písať texty, zahrať pár živých koncertov, napísať rozsiahlejší text o miestnej hudobnej scéne, prípadne report o scéne zo zahraničia...
Tadko: V tejto veci nemám plány.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Peter: Necítim sa byť súčasťou žiadnej scény.
Mišo: Áno cítim sa byť súčasťou scény, tej slovenskej (resp. bratislavskej), nekomerčnej, undergroundovej, garážovej, fungujúcej na princípoch DIY.
Tadko: Cítim sa byť od skorej adolescencie súčasťou Žilinskej punx scény, ak teda ešte nejaká existuje!?
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?
Peter: Nemyslím, že po roku 1990 môžme hovoriť o undergroundovej scéne. V systéme, kde ťa nič neobmedzuje v slobodnej tvorbe ani vo vyjadrení a ani ti nehrozí, že za to dostaneš cez držku, alebo ťa za to pošlú do basy, proste underground ako taký neexistuje. Všetko je súčasťou oficiálnej scény a v tomto prípade ide len o nezávislé prúdy. Netreba však zabúdať na to, že sloboda je krehká a tento úzus sa môže veľmi rýchlo zmeniť tak, že zas budeme všetci v undergrounde.
Mišo: (Sorry, tu prepíšem aj časť odpovede, ktorú som už napísal v rozhovore pre stránku Punkgen)
Ja som v scéne v 90-tych rokoch nebol príliš aktívny, viac-menej skôr pasívny pozorovateľ. Ale neskôr som zúročil niektoré skúsenosti z toho obdobia. Boli tam začiatky našich hudobných aktivít, začiatky fanzinov, ideály. Pre mňa boli zásadné najmä tie ideály - DIY, vegetariánstvo, sociálne cítenie a podobne a chcel som ich nejako pretransformovať do svojho života a proste zreálniť. Začiatkom nultých rokov som okrem hrania v kapelách a navštevovania koncertov (konečne aj v zahraničí) asistoval aj v keramickej dielni jednej pani sochárky, ktorá sprístupnila svoj ateliér ľuďom s rôznymi postihnutiami, fyzickým, či mentálnym a spoločne sme tvorili, vypomáhal som krátko aj v Food Not Bombs, alebo som navštevoval útulne pre ľudí bez domova a ponúkal pomocnú ruku.
V 00´ už bola možnosť viacej cestovať za hranice spoznávať ako funguje scéna v zahraničí, inšpirovať sa...
Po roku 2010 začalo byť všetko dostupnejšie, lepšie možnosti pre kapelu – aparáty, štúdiá, dostupnosť koncertov, možnosti chodiť na akcie kade-tade...
Čo však intenzívne vnímam, tak napr. v 90´s/00´s boli fanziny veľmi zásadná veci. Dnes sú skôr vecou nostalgie, ale vtedy mali reálny informačný a formačný význam. Práca na fanzine nás ako členov kapely celkom zamestnávala, spájala, ponúkala možnosti kooperácie, aj názorovej konfrontácie.
Tadko: Teším sa na Mišovu odpoveď.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Peter: Dá sa povedať, že spoločnosť bola otvorenejšia novým smerom, všetko nové bolo dobách boľševického mordoru vítané ..aspoň zdanlivo. Dnes je to zas trochu kŕčovité.
Mišo: Výhody 90´s boli: autenticita, nadšenie, nové možnosti...
Výhody dneška: dostupné aparáty, dostupné možnosti nahrávania, ľahšie bookovanie koncertov, kontakty do zahraničia, možnosť omnoho ľahšie manažovať veci okolo kapely...
Tadko: Rovnako sa už nemôžem dočkať Mišovej odpovede. :D
Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Peter: Stále mám rád tie isté. The Plastic People of the Universe, DG 307, Garáž, Posádková hudba Marného Slávy, Ľahká Múza, Švehlík, Extempore.
Mišo: Kedysi som mal rád metal a grunge, ostatných + - 20 rokov počúvam hlavne HC/punk, novú vlnu, experimentálny punk...
Tadko: Ľúbil som a stále ľúbim všetky možné odvetvia hc/punk subkultúry, kapely ako napr. HT, Coexist, V.E.C., Fuck, Prach, Klemones, Rubanisko, starý Čad, starý Vandali, starý Beton, Náhodní Známi, Idiots Parade, Green Monkey, Vocatio Interna, Rozpor, SIKA, Prugelknabe, Balaclava, Kovadlina, Hanba, Protijed, Kurvy Česi, Vole, Zmyrna, Bahratal a mnoho ďalších. Srdcovkou však ostáva najslobodnejší subžáner HC a to je POWER-VIOLENCE, ktorý žiaľ v našich končinách nemá tradíciu.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Peter: Potreba slobodnej tvorby spája. Rozdeľuje škatuľkovanie...ale zas vymedziť sa treba.
Mišo: DIY kreativita ich spája a snáď aj politika, rozdeľuje ich... hmmm, neviem, asi atomizácia, uzavretie sa vo vlastnej scéne, bubline.
Tadko: Spája dialóg, rozdeľuje egoizmus!
Čo ťa na domácej scéne serie?
Peter: Nemám ju tak nasledovanú aby som sa vedel vyjadriť k jej negatívam a ani pozitívam.
Mišo: Mám taký dojem, že punkáči si žijú trochu nad pomery a trochu sebastredne. Myslím že nie je prebytok toho, že by niekto obetoval svoj čas pre druhých, myslím potrebných, ani nie, že benefičné koncerty, ale reálne svoj čas, niekde bezodplatne pomáhať, na úkor svojho pohodlia a času a nedal o tom nikomu vedieť.
Tadko: Pokrytectvo.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Peter: Mám rád veci, ktoré tvorí kapela Rozpor.
Mišo: Zvuk: neviem, o zvuk sa veľmi nestarám. Artwork: Mám rád Datrove (Rozpor) kresbičky v „Šuvix“ štýle. Videoklip: Sofia Not, „Changes“, taký ten klip, čo trochu vyzerá jak ovplyvnený filmom Zväčšenia.
Tadko: Nepozerám videoklipy, sorry. Nový album Rozporu spolu s artworkom je super!
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Peter:
Captain Beyond - Captain Beyond (1972) prog-psychedelický nárez, výborná rytmika a drásavé gitary
Joseph Heller - Hlava XXII - netreba predstavovať
Filmy - Coolhand Luke, The Good, The Bad and the Ugly, 322, Slávnosť v Botanickej záhrade
..počítačové hry nehrám, netetujem sa a pivo pijem aké majú.
Mišo: Album Zelená pošta - Hammel/Varga, bicie sú tam mega, kniha „Radši zešílet v divočině“, veľmi pútavé ľudské príbehy, Aleš Palán sa dobre pýta a dostáva zaujímavé odpovede, hudobný seriál Bigbít, neskutočne veľa archiválnej práce a kus dobrej roboty, Pivovar Garáž ponúka nefiltrované, nepasterizované remeselné pivo v Lamači, príjemná zmena v našej malej mestskej časti, tetovacie štúdia veľmi nenavštevujem, raz som bol u Branka v Body Gallery a potom ešte u jedného chalana, ktorý robieval v byte nad Prašnou baštou.
Tadko: Z muziky odporúčam dvojku Nick Cave a Warren Ellis, nových Morrow alebo Drug Church. Z kníh Aleš Pálan – Robinsoni a Donkichoti či Richard Rohr – Univerzální Kristus a zo seriálov, filmov napríklad islandskú krimi chuťovečku V pasti a brilantnú drámu o zmysle obety s názvom V nemilosti.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Peter: Slovenské Alternatívne Leto - najstarší slovenský hudobný festival s dobrou dramaturgiou.
Mišo: Festival Setkání svobodných duší v okolí Rožnova pod Radhoštěm. Je fajn sedieť na lúke s pekným výhľadom a piť Radegast spolu s kamošmi za zvukov valašského punku.
Tadko: Každá akcia na ktorej hraje Janko Lehotský je tá najlepšia!
Vinyl alebo CD ?
Peter: Vinyl.
Mišo: Kazeta.
Tadko: Et, et
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Peter: Nemám nikoho konkrétneho.
Mišo: Klaus (distro/obchod Klausove Klenoty).
Tadko: S Nelom Blasterom z kapely Pakosteň!
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Mišo: Odkaz: Nezostáva až tak veľa času, ako sa zdá. Netreba ho premrhať.
Tadko: Pokiaľ môžeme, tak buďme počas dnešného večera k sebe láskavejší ako počas včerajšieho rána.
=========================
Linky:
https://staredeti.bandcamp.com/
https://stare-deti.webnode.sk/
No comments:
Post a Comment