JBLK-03. Kazostroj - Malomestská mizéria (7" EP 2020).

Tom/EZR: Maroš z Kazostroja ma začiatkom roka 2021 poprosil o malú podporu k vydaniu EP Malomestskej mizérie na 7" a ja som súhlasil. T...

Sunday, April 11, 2021

JBLK-03. Kazostroj - Malomestská mizéria (7" EP 2020).


Tom/EZR: Maroš z Kazostroja ma začiatkom roka 2021 poprosil o malú podporu k vydaniu EP Malomestskej mizérie na 7" a ja som súhlasil. Takže teraz, ked je vinyl hotov
ý, som pre zmenu poprosil Maroša ja, aby napísal niečo o tom, ako EP vznikalo a čo boli príbehy za jednotlivými songami. 

Maroš: Dá sa povedať že celá táto nahrávka začal vznikať ešte v roku 2018, kedy som si konečne kúpil novú gitaru. V roku 2019 sme ale ešte nahrali iné veci a koncertovali sme celý rok až do momentu kedy si bubeník Hugo zlomil pätu. Jeho rekonvalescenciu som využil na doskladanie nových vecí, ktoré sme chceli nahrávať ešte na jar 2020, ale potom si zase ja zlomil ruku, basák Gyťo sa rozhodol skončiť a prišla korona do toho ešte aj. Začiatkom leta sme sa ale všetci zahojili už konečne, do kapely prišiel Hugov brat Mykey na basu a tak sme konečne mohli začať makať na nových veciach. Nahrávali sme ich v septembri v Trenčíne, v štúdiu Maroša Ďuríka (môžete ho poznať z kapely Fraktúra). Nahrávali sme to na analógový osemstopák, ako to robili oldschool kapely ešte v 90-tych rokoch a bol to riadne super zážitok. Žiadny komp, žiadna obrazovka, len kotúče, mixpult a my.

Názov Malomestská mizéria som niesol v hlave už dlhšie, pretože ako človek čo žije v malom okresnom meste sa tak často aj cítim. Dalo by sa povedať, že to z časti odzrkadlujú samotné songy.

 

Mizéria -  Tento song je najminimalistickejší z celého EP, no zároveň môj najobľúbenejší. Asi preto, že vo svojom drobnom texte som sa asi doposiaľ najosobnejšie vyjadril. Mnoho ľudí dnes tvrdí, že sme otroci, alebo neslobodní. Ja si to nemyslím. Nikto nás neobmedzuje. Ak nie sme slobodní, tak len preto, že nás zotročuje náš vnútorný stroj, zložený z tráum, obáv a depresií. Hudobne som túžil zložiť niečo ako Black Sabbath, pretože na tejto kapele všetko  v živote stojí a padá.

Nasrali ma všetci - Táto vec vznikla ešte v roku 2018 a je to počuť, hlavne preto že kotlebovské vlakové hliadky, čo tam spomínam, už tuším ani chvaľabohu neexistujú. Je to úplná primitívnosť zľava doprava. Ľudia túto vec zvyknú porovnávať s ČAD, akože rozumiem prečo, ale zámer to nebol. Jedného dňa ma proste dožrali hoaxeri, náckovia, rusofili a idioti všeobecne, pretože už som si ich začal všímať aj v scénach, kde by ich človek nečakal.

Hora - Hora tiež vznikla ešte niekedy v roku 2018, akurát sa v tomto songu asi tri krát úplne menil text. Nakoniec z toho vznikla vec na tému bosoráctva. Pretože, ako sme toho svedkom každý deň, inkvizícia stále trvá, a stále žijeme v časoch, kedy existujú ľudia schopní zo znásilnenia obviniť obeť. Obrazne aj doslova povedané.

Rakva -  Toto bola vlastne prvá vec, ktorú sme zložili ako kapela v novej zostave, rovným dielom všetci spoločne. Text vychádza z pohrebu blízkej osoby, ktorá nás opustila takto pred rokom. Je to taký melancholický pohľad na kolobeh života.

MarošxHugoxMykey

========================================

Fotky z nahrávania:




 

Thursday, April 8, 2021

#75 Abortion. Grindcore z Nitry. Odpovedá Lepra (basa, spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Lepra: Volám sa Anton "Lepra" Varga, hrám v kapelách ABORTION a INFECTED WORDS, prevádzkujem webzin DEATH FIST.  Chodím do práce, venujem sa hore menovaný veciam a tie vypĺňajú všetok môj čas. Vo voľnom čase sa zvyknem ešte rúhať a urážať idiotov.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Lepra: V ABORTION, ktorý som založil, hrám od roku 1989, hráme grindcore, z tej pôvodnej zostavy som zostal len ja. S bubeníkom Mirom Raučinom mame ešte jeden grind projekt INFECTED WORDS, ktorý vzdáva hold koreňom štýlu grindcore. Všade hrám na basu a vrieskam. Ešte mám projekt PURE, čo je drone/ambient záležitosť, s tým nemáme nič nahraté, len sme mali dva koncerty.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Lepra: Keď som začínal, nemal som peniaze a tak basové kombo Regent, basa Jolana, boli moje top veci. Nehrám štýl, kde by na nejakom aparát záležalo. Až nerobíš čisté len malé klubový bez PA systému, je to v podstate jedno. Teraz momentálne mám Ashdown bedne a Warvick hlavu. Basa Yamaha. Za tie roky som zistil, že dobrý zvuk sa dá v mojom prípade vykúzliť aj z lacnejších veci.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Lepra: Umenie je sloboda prejavu a končí v tom momente, keď ti za to začnú platiť, čo máš hrať. Je mnoho nadaných hudobníkov, čo sa tým aj živia, ale museli klesnúť na nejakú úroveň, čo je hlboko pod ich umom a zručnosť a mi, lebo im za to platia. či je to správne, alebo nie, nech posúdi každý sám, je to každého voľba.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Lepra: Umenie ma byt bez hraníc a slobodné. Nádherné roky umenia boli začiatky 90 rokov. To obdobie bolo fakt o umení. Na každom rohu si mal nejaký umelecký klub, nejaký amatérske kluby, besedy, kapely. A to nehovorím o jednom štýle, ale v globálne o všetkých štýloch. Po tých rokoch utláčania, sa zrazu potreboval každý prejaviť a dostať to zo seba von. Teraz je to už konzum.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Lepra: Jednoznačne extrémne pravicové a ľavicové názory. Propagácia náboženstva a hnutí, potláčajúcich práva ľudí, menšín a sexuálnych orientácii. Tu končí moja zhovievavosť a je mi to jedno, kto to je.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Lepra: Úplne všade. Neobmedzuje sa len na štýl, ktorý hrám a sledovať tam, kto čo urobil. To vedie k šablónovitosti. Tie inšpirácie prichádzajú občas naozaj z nečakaných miest. Stačí chodiť celý deň s otvorenými očami a naslúchat okoliu.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Lepra: Vždy sú to songy z poslednej nahrávky, ktorú práve dokončíme. Nedá sa milovať vlastné skladby, ktoré hráš roky rokúce na koncertoch. Niektoré sú perfektné na hranie, niektoré nie. Ale keď tie sa zase páčia ostatným členom kapely. Rád hrám song “False Friend” alebo “Who Controls Gods?”.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Lepra : Huh, to ťažká otázka. Z posledného albumu ABORTION "No lives matter" je to asi song "Hrdina karpatského typu".
Úryvok: "Nauč sa nevyť s vlkmi, nauč sa nežiť s blbmi, nauč sa ísť proti prúdu, nauč sa nevšímať si nulu". Ale keby som za lovil, mam toho viac. Občas sa podarí celkom zaujímavý rým, občas nie, hehehe. Alebo “Už žiadne koncentráky, už len výrobné pásy” .


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Lepra: V časoch keď som začínal (cca 1988), som bol rád, ze som rád. Ambície boli rovnaké, ako u každého. Vydávať nahrávky, hrať koncerty. Keď si mladý ideš, ideš až zostaneš a zistíš že ťa to nudí. Sem sa dostane každý, kto má kapelu a väčšinou to končí rozpadom. Priznám sa, že aj ja som sa tu už nachádzal v tom bode raz. No a tu sa treba naučiť si to cele užívať. Nemal som nikdy nejaké veľké ciele, skôr mi to prišlo, že sme len tak levitovali a objavili sa na správnom mieste v správnom čase.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Lepra: Asi že som mohol doteraz hrať a tvoriť a nikto ma v tom neobmedzovall. Ale po tej citovej je to asi moment, keď môj syn sa tým chváli, že môj otec hra v Abortion. 😊


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Lepra: Keď sme ešte pili, tak každý víkend bol oslavou dekadencie. Vlastne názov Slovenska by si mohol aj premenovať na Slovenská Dekadencia. Potom by sa to delilo na krajskú dekadenciu, okresnú, obecnú.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Lepra: Táto doba bez koncertov praje tomu, aby som tvoril. S bubeníkom Mirom sme založili projekt INFECTED WORDS a aj už nahrali dve nahrávky a tiež by som rád nahral už konečne po rokoch náš projekt s gitaristom Ondrom PURE.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Lepra: Tak toto je tiež ťažká otázka. ABORTION je taký zjav čo sa tohto týka. Bežne vystupujeme, ako pred metalovým, tak pred punk/crust publikom. Nie sme zaškatuľkovaní, ani tam, ani tam. Za tie roky si nejak na nás zvykli všetci a berú nás už ako potrebný vred na riti. O nejakom grindcore publiku môžeme hovoriť len v Čechách, kde aj častejšie vystupujeme, ako na Slovensku.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Lepra: Pozri. 90te roky: nadšenie, 00 roky: únava, 10 až po dnes: biznis.  


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Lepra: Výhodou kapiel, ktoré boli tie prvé je to, že boli prvé, bez konkurencie, bez limitov. Vznikali desné nahrávky, hlavne v metalovej muzike, ktoré sú dnes považované za “Kult” . Ono zneli na hovno vtedy už a teraz, ako by dalo. Niektoré mali svoje čaro, niektoré už boli na smiech vtedy. Výhody dneška? Jednoznačne možnosť nahrávať už za malý peniaz aj doma. Vtedy nebolo samozrejmé, že si niečo nahral, alebo ti to niekto vydal na CD. Všetko si si musel vydrieť, vybojovať, koncertovať. A v neposlednom rade najväčšou výhodou dneška, je komunikácia. Veľa ľudí si nevie predstaviť svet bez internetu. My sme vtedy ešte aj koncerty organizovali bez internetu. Fanziny a letáky, mali svoje čaro, ale oproti dnešku mi to príde, že sme komunikovali dymovým signálom.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Lepra: Zo Slovenska asi ani nič. Vtedy keď sme začínali, hral každý nahovno a zle. Osobne som mal rád asi len Lues De Funes a z Čiech to boli Radegast a Divnej Pach. No a a do toho milión metalových kapiel ešte z celého sveta. Pravdaže nás vtedy zasiahol aj thrash a prvé demá od Debustrol, Kryptor alebo Master´s Hammer boli kult a sú dodnes. Prvé demo Gladiator tu bolo tiež fajn. Dnes počúvam naozaj široký záber muziky. Pravdaže aj mimo metalovej, grindcore scény. Muziku nedelím na škatuľky, ale na nálady. Do každej nálady, do každého počasia, sa hodí predsa niečo iné.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Lepra: Viem čo ich rozďeluje. Fenomén Slovenska: Závisť. Netuším čo by ich malo spájať, možno rovnaké politické presvedčenie, ale toto som ešte teda u nás moc neregistroval. Registrujem, ako sa nemáme radi skôr.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Lepra: Okrem spomínanej závisti, hlavne tá pasivita, keď niekto urobí prešľap, či už politický, rasistický, tak scéna sa k tomu stavia až občas moc zhovievavo. Miesto toho aby jasne dali najavo, že toto tu nemá miesto, tak ho potľapkajú ešte po pleci a povedia, no veď je on náš, nie?



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Lepra: Nič, vôbec nič originálne sa tu už dlhé roky neobjavilo. Len sa recykluje a to ma popravde už moc nebaví. Všetko je už také priemerné, občas trocha nadpriemerné, občas trocha podpriemerné.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Lepra: V poslednom čase na knihy už moc nemám čas, keďže nastala doba streamovacích filmov. Posledne som čítal úplnú historiu Monty Python s nádhernými ilustráciami Terryho Gilliama. Tá kniha je fakt luxus pre milovníkov Monty Python. Tetovanie? Tetuje ma môj starý kamoš z Vyhní, asi ani názov nemá. Piť nepijem, občas cez leto fuknem jednu kvalitnú IPU od Matušku, alebo z iného craft pivovaru. Seriál? Asi “Raised By Wolves”. Hry som už tiež dlho nehral, posledne ma chytilo “Days Gone”, teraz to obsadil môj syn, takže tu si už neškrtnem.
Hudba? To je fakt široký pojem. Toho je fakt veľa, ale posledne si skôr kompletizujem staré overené veci na vinyloch. Ja môžem všetko od Justina Broadricka (Godflesh, Jesu, JK Flesh, Final) a všetkých týchto starých Anglických páprdov čo začínali v Napalm Death.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Lepra: Nemusím festivaly, uprednostňujem skôr klubové akcie. Kluby sú všade rovnaké, záleží na publiku. Tu v Nitre už asi 4 roky robíme klubový fest BOMBY NA NITRU a ja som predtým asi 10 rokov robil Bonesawer Party.


Vinyl alebo CD ?

Lepra: Jednoznačne vinyl.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Lepra: Skús Ďura z Lues De Funes, to je vždy zábava.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Lepra: ĽUDIA SO ZMYSLOM PRE HUMOR DOKÁŽU VŠETKO A ĽUDIA BEZ ZMYSLU PRE HUMOR, SÚ SCHOPNÍ VŠETKÉHO. 

==================================================

Linky:

https://abortionofficial.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/abortiongrindcore/

http://abortion-grind.blogspot.com/

Sunday, April 4, 2021

#74 My o vlkoch. HC punk z Košíc. Odpovedá X (basa, texty).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Som toho veľa. Avšak v kontexte tohto blogu som basgitarista a textár punkovej kapely My o vlkoch a taktiež vokalista a delay oscilátor noise zoskupenia SUMA.

V týchto dňoch* dosť hliviem. Musím sa premáhať do akejkoľvek aktivity, či už fyzickej alebo mentálnej. Som dosť lenivý človek už od prirodzenia a súčasný lockdown to ešte umocňuje. A tak ako všetci, sledujem situáciu okolo pandémie a teším sa na deň, kedy toto všetko skončí a budem sa môcť opäť venovať svojim obľúbeným voľnočasovým aktivitám (krčma a plaváreň).
______________
*Medzi odpoveďou na prvú a poslednú otázku tohto rozhovoru ubehli dva mesiace a na mojej odpovedi sa nič nezmenilo. Smutné...


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Keď opomeniem 3-4 bezmenné zoskupenia, ktoré sa ani nedostali zo skúšobne. Mojou prvou kapelou boli Kvety v podpaží. V tej dobe to už bola zabehnutá kapela s niekoľkoročnou históriou. Ja som na prvú skúšku prišiel s rozjebanou Jolanou a s takmer nulovými skúsenosťami. Veľa som sa tam však naučil, keďže som bol obklopený priepastne lepšími hudobníkmi ako som bol toho času ja. Osem rokov som tam hral na gitaru (indie)pop. Odišiel som, keď to začali byť na môj vkus príliš veľké prerážačky.

Moje súčasné angažmány som už spomenul v predchádzajúcej otázke.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Orange Terror Bass 500
Markbass Traveler 102
Harley Benton Enhanced P-bass

Orange zosik som videl a počul u veľa kapiel na lokálnej HCpunk scéne a dosť sa mi pozdával. Zvuk, kompaktnosť a málo točítok. Striehol som na neho na bazoši rok! Bedňa ma zaujala hlavne nízkou hmotnosťou. No a basa výzorom, univerzálnosťou a pomerom cena/výkon.

Doma však basu chytím do ruky len zriedka a všetku hudbu vymýšľam na gitare. Ak sedím za pracovným stolom, mám po ruke Fender Pawn Shop ‘51 pichnutý do čínskeho minikomba. Ak sedím na gauči, tak akustiku Eko Ranger IV. Mám ešte 12strunovku Dovina, ktorú som dostal darom. Nahral som na nej naše folkpunkové EPčko, ale inak ju veľmi nepoužívam.

V SUMA moja signálová cesta vyzerá takto:
mikrofón Samson → čínsky generický delay → Boss DD-7 → EHX Memory Boy → čínsky generický oktáver → PA alebo kombo Orange Tiny Terror.

Všetko som kúpil second hand.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Aby sa niečo dalo hodnotiť objektívne, treba to kvantifikovať a porovnať. Umenie sa zmerať nedá, každý ho hodnotí inak. Preto je subjektívne. Umenie a “manuálna zručnosť” idú ruka v ruke. Nevidím tu moment, ktorý by ich oddeľoval.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?

Umenie je dosť abstraktný pojem a ako také nemá hranice a ani témy, ktorým by sa malo vyhýbať. Avšak samotný umelec by sa mal vyhýbať témam, ktorým nerozumie (ale aj to je na polemiku).


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?

Jednou mojou subjektívnou hranicou, za ktorou nie som ochotný akceptovať umelca, je vkus. Tou druhou je morálka.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?

Čo sa týka hudby, myslím si, že ju podvedome kradnem z muziky, ktorú rád počúvam. Ono v tom punku už nie je veľmi čo nové vymyslieť. Punk je mŕtvy (hudobný žáner).

Pri písaní textov je to “kradnutie” vedomé. Keď niekde započujem alebo si prečítam zaujímavé slovné spojenie alebo frazeologizmus, tak si to zapíšem s tým, že to použijem do nejakej piesne. Ale nie je to až také jednoduché… Mám ich zapísaných niekoľko desiatok, použil som však len zopár. Myslím, že vždy som tie “ukradnuté slova” zasadil do iného kontextu, ako boli pôvodne. Takže kúsok originality sa tam nájde.

Vo všeobecnosti mi dokončenie jednej piesne trvá dosť dlho, rádovo mesiace. Nemám na to talent, aby mi písanie songov išlo samo od ruky a tak si to všetko musím odmakať. Hlavne nad textami trávim hodiny a často sa nikam neposuniem.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

Najväčšiu radosť mi vždy spraví čerstvo dokončený (a ako tak naskúšaný) song. Zrejme to bude tým, že kým nebol hotový, tak mi spôsoboval len starosti :D
To isté platí aj pre album. Mám rád ten pocit, keď môžem na FB napísať, že máme niečo nové.
Na koncerte si zvyčajne najviac užijem druhú až piatu pesničku. Prvý song je taký aklimatizačný, druhú polovicu setu už nevládzem s dychom, ale druhú až piatu pesničku idem naplno a cítim sa neporaziteľný!

Keď však nebudem brať v úvahu tieto relatívne kritéria, myslím, že najradšej mám najviac si cením pieseň, ktorú na koncerte uvádzam ako pieseň, ktorú vôbec nemám rád. Je to pieseň “Ona a jeho päste”. Hudobne to je rýchly song, s gradujúcim bridžom a dvojhlasmi; presne ako to mám rád. Musím sa pochváliť, že aj text sa mi veľmi podaril; neodfláknuté rýmy, atypická štruktúra. Témou piesne je domáce násilie a jeho bagatelizovanie. Téma, ktorá je aktuálna a emočne silná, hlavne ak sa s tým človek stretol osobne alebo bol takémuto násiliu vystavený jeho blízky.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?

Aby som sa neopakoval a nenapísal opäť “Ona a jeho päste”, dám sem text, ktorý som dokončil ako posledný na jeseň 2020. Písať som ho začal niekedy pred parlamentnými voľbami. Inšpiráciou mi boli diskusie iniciatívy Zabudnuté Slovensko a aktivity občianskeho združenia Post Bellum, ktoré prerozprávali príbehy preživších z nacistických táborov smrti a tieto príbehy rozprávajú ľuďom, ktorí im apriori neveria.


Deň, keď umrie posledný preživší

Živá pamäť
zostarla a teraz
po jednom umiera;
viac už jej niet.

Opäť háveď
päste zoviera;
fašistické zviera
vracia sa späť.    

Číslo na zápästí už nič neznamená
pre tých, čo popierajú fakty.
Blednúce tetovanie, blednúce mená    
tých, čo prežili vraždy.
Dejiny poohýbať podľa svojich predstáv;
potom to číslo môže mať raz každý.



Táto skladba ešte nie je ani poriadne naskúšaná, nie to ešte nahratá. Verím, že ju odpremiérujeme na najbližšom koncerte.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?

S hudbou som začínal, keď som mal čerstvých 15 rokov. Nespomínam si, že by som v tej dobe mal nejaké sformulovateľné hudobné ambície. Len také to všeobecné “vedieť hrať na gitaru a mať s kamošmi kapelu”. A tiež som chcel na hranie na gitare baliť dievčatá. Realita je taká, že na HCpunk sa dievčatá balia ťažko.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra)?

Bez preháňania poviem, že je to aj tento rozhovor. Je to každá jedna pozvánka na koncert a zaplatené vstupné. Každá jedna predaná platňa alebo tričko. Každý jeden lajk na FB a každé prehratie na Bandcampe. V skratke, je to rozpoznateľnosť a (nazvime to) uznanie v rámci scény. Neviem, čo môže byť viac :)


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

Nepamätám… ;)


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Najbližšie kapelové plány nie sú tvorivé, ale koncertné. Chceli by sme odohrať sériu koncertov, na ktorých by sme zahrali aj skladby z nášho akustického EP, ktoré nedávno vyšlo na platni. No a priebežne písať a skúšať nové skladby, až kým ich nebude dosť na to, aby sme si v skúšobni rozložili nahrávacie nádobíčko. Čiže nejakých 15 minút hudby, t.j. 10 skladieb. Zatiaľ máme hotové (ale nie úplne naskúšané) tri skladby, na texte pre štvrtú práve pracujem a máme ešte v zálohe dva-tri hudobné nápady, ktoré čakajú, kým dostanem inšpiráciu na text.
No a čo sa týka ďalekej budúcnosti, rád by som v tejto zostave tvoril až do staroby. Hudba ako koníček a ľudia, s ktorými si rozumieš, dokáže človeka udržať v dobrej mentálnej kondícii ;) Položím však pre zmenu jednu otázku ja. V akom veku sa ešte dá brať pankáčsky hnev a poskakovanie po pódiu vážne a v akom to je už len trápna paródia?



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?

Cítim sa byť (nie príliš aktívnou) súčasťou HCpunkovej scény. To že odpovedám na tieto otázky a že moje odpovede niekto číta, mi dáva za pravdu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Moja kapela funguje kratšie ako jednu dekádu a nemám dostatočný prehľad o SK UG scéne, aby som na túto otázku mohol odpovedať z tohto hľadiska. Vezmem to preto z osobného pohľadu. Je to dlhé, nudné a o samotnej SK UG scéne sa dozviete holý kokot. Kľudne to preskočte.

Hudbu som aktívnejšie začal vnímať v druhej polovici 90. rokov, teda koncom ZŠ. Počúval som vtedy hardcore. Konkrétne Our Happy Hardcore od Scooteru :D Zmena prišla, keď som nastúpil na strednú a zoznámil sa s novými ľuďmi. Spolužiak Rado mi vtedy podonášal na kazetách onakvejší hardcore. Jeho partia zo zvolenského sídliska Lipovec bola pre mňa vtedy bezodná zásobáreň hudby a tak som sa začal zoznamovať s rôznymi subžánrami tvrdej UG hudby. Najviac ma bavil punk, aj keď skôr zahraničný ako domáci.
V minulom miléniu, ešte ako 14-ročný, som stihol “navštíviť” aj svoj prvý koncert. Iné kafe sa so svojim turné k albumu Vitaj!, ktorý som dostal pod stromček, zastavili aj vo zvolenskom Wéčku. Okolnosti chceli, že som tam nemal s kým ísť, tak som sa vybral sám. Ako som tak pred vchodom naberal odvahu na vstup, započul som mnohohlasé zrevanie “Sieg Heil!” a vyrútila sa banda náckov a začali to rezať hlava nehlava. Mňa zdrapil pod krk skinhead dvakrát väčší ako ja, napriahol päsť a zreval “Čo je?!”. Odpovedal som, že “Nič”, tak ma pustil a odišiel. Keby mi bol ponajebával, tak ma asi zabije… Celé to trvalo maximálne 5 minút. Ja som sa dosral a išiel domov. Deväťdesiate roky.

Od dvetisíceho sa to s koncertami pomaly začalo rozbiehať. Prvý ozajstný bol Interpunk v Lučenci v už zaniknutom Clubuse. Hrali DPH, Happy Cocks, Zóna A a toho času lokálne hviezdy Pexeso; na nich som sa tešil najviac. Vydarená akcia. Skôr ako som odišiel do Košíc, ešte som si stihol zakélovať* na pár UG koncertov vo Zvolene. Z tej doby si pamätám len kapely Mäso a Náhodní známi. Po presune do Košíc toho bolo tak veľa, že to už nemá zmysel menovať jednotlivo. V tej dobe však koncerty boli skôr zámienkou na chlastačku ako sledovanie scény. Internát a odtrhnutie sa z reťaze; poznáme to… Odohrali sa aj nejaké neúspešné pokusy založiť punkovú kapelu. Po rozpade vysokoškolskej partie, nebolo veľmi s kým chodiť na koncerty. Tiež som sa nechal naverbovať do popovej kapely. Síce ku mne niečo presiaklo, ale dá sa povedať, že som mal dva-tri roky útlm.

V nasledujúcej dekáde už obieham koncerty s chlapcami, s ktorými neskôr zakladáme My o vlkoch. Košická UG scéna bola v dobrej forme. Veľa koncertov a na nich veľa ľudí.
______________
*kélovať – tak sme vtedy súhrnne volali pogo, mosh, headbanging, skank a podobné koncertné tanečky. Neviem, odkiaľ to prišlo...



 

V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Internet.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Na strednej som mal rád všetky pankáčiny, čo sa ku mne na páske dostali: Davovka, Zóna, Konflikt, HT, Pexeso
Ma výške som si občas dal aj metal: Depresy, Pyopoesy, Lunatic Gods
Potom neskôr nejaké to indie: Kolowrat, Lavagance, Longital...
Dnes si aspoň raz vypočujem, všetko, čo sa v ramci HCpunku na Slovensku vydá. Žánrovo mi najviac sedia kapely ako Karge Meri, Sound of Qualm a Samorast (teším sa na nový album ;) ). V aute ešte často točím CDčko od Výhrada svedomia; celkom nedocenená kapela.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?

Spoločný menovateľ je prirodzene láska k hudbe a radosť z tvorby. HC-punková scéna sa od napr. hip-hopovej, indie ale aj metalovej scény odlišuje tým, že sa tu nikto nehrá na nejaké prerážačky a prakticky tu nie je prítomna rivalita medzi kapelami. Hotová selanka :D
 
Čo ťa na domácej scéne serie?

Nemôžem povedať, že by ma niečo vyslovene sralo. Mrzí ma však, že scéna starne a teda aj pomaly vymiera. Ale je to prirodzené; trendy prichádzajú a odchádzajú. Niekedy sa však zvyknú vrátiť, tak snáď to bude prípad aj HCpunku. Bola by škoda, keby tento, nazvime to životný postoj, zanikol.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?

V rámci našej scény sa na zvuk veľmi nehráme. A na videoklipy už vôbec nie. Aspoň ja tieto dva parametre u kapiel nesledujem. Často si nahrávky riešia kapely systémom DIY (to je aj náš prípad), tzn. že ak to nie je úplná hanba, môže to ísť na svetlo sveta. Viac ma zaujímajú texty a hudobné nápady a to hlavne naživo. Videoklip beriem ako niečo, čo zaberie veľa času a/alebo peňazí a to za tých pár desiatok pozretí nestojí.

Páčia sa mi naše obaly albumov. Musím nás pochváliť, nikto iný to nespraví :D Mám rád, keď má grafika nejakú pridanú myšlienku a nie je to “len” pekný obrázok. Veľmi kreatívne ku artworku pristupuje High Forehead press. Čo release, to originálny nápad! Čekni ich FB ;)


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Toto je prekvapivo ťažká otázka, hlavne ten dôvetok “a prečo?” :D

Hudba: The Ocean – Phanerozoic; zopakuješ si geológiu.
Kniha: Terry Pratchett‘s Discworld; aj náročnejšie témy umne zamaskované do rozprávky.
Film: Jojo Rabbit; miliónkrát prerozprávaný príbeh (asi stále málo :( ) v originálnom šate.
Seriál: Look Around You; najabsurdnejšia vec akú som kedy videl.
Počítačová Stolová hra: Pandemic; kooperatívna hra na aktuálnu tému.
Tetovacie štúdio: https://youtu.be/M8APcOfiROU :D
Pivo: lokálny craft; podpor miestnych nadšencov (ja rád pijem Padre a Herrenwald).


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Nikoho neprekvapí, keď poviem, že Ffud. Je tam všetko a všetci. Nevýhoda je, že človek pri tom všetkom a všetkých nemá čas na kapely. To isté platí aj o jeho zimnom klone NoFeste. Sledovať sa oplatí aj Opičí bál; to isté, ale v menšom. A najnovšie som si zamiloval akcie v nitrianskom HideParku; boli sme tam prvýkrát, ale ako keby sme sa zišli s dlhoročnými kamarátmi. Rovnaký pocit som mal, aj keď som sa zoznámil s kolektívom SUMA. Takže v podstate všetky akcie s rodinnou atmosférou sú najlepšie :)


Vinyl alebo CD?
 
Digitál :D
Ale aby som odpovedal na otázku, tak vinyl.
Keď už si mám kúpiť hudbu na fyzickom nosiči, uprednostním vinyl. Dôvod je jeho estetika.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Priznávam, že najradšej na tvojom blogu čítam rozhovory s mojimi kamošmi. Síce sa nič nové nedozviem, ale je to taký “feels good” pocit. Hlavne teraz, keď sa nemôžme stretnúť osobne. Takže sem úplne sebecky napíšem mená pár kamošov, ktorých som dávno nevidel:
Laura (SUMA), Janka (Suprafon Family), Ondrej (ZINTAER), Adrik (Wynston Smyth, Punkgen), Rišo (Nazi Tampons), Pali (b), Dávid (NoFest), Stanko (System Erorr), Julo (Antisocial skills), Fero (Sound of Qualm, Bašta), Radko (Kalimero, Ffud), Aďo (Zozoo, Opičí bál), Fog (Medication Time), Balki (Výhrada svedomia), Paľko (Samota(r)), ...

Tiež by mohlo byť zaujímavé, ako by na túto sadu otázok odpovedali už prerazení pankáči (alebo “pankáči”?) z kapiel Iné Kafe, Konflikt, Davovka, Horkýže Slíže. Skús ich osloviť :D

No a v neposlednom rade… Nevšimol som si, že by tu niekde boli aj tvoje odpovede. Malo to byť interview číslo nula, ale môžeš to spraviť ako špeciálne sté vydanie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Čo urobia dve príšery, keď na seba narazia v lese? Usmejú sa.
(Nemecké príslovie)

Vidíme sa na koncerte ;)

===================================================

Linky:

https://www.facebook.com/myovlkoch/

https://myovlkoch.bandcamp.com/

Tuesday, March 30, 2021

#73 Braňo Vartovník. Fotograf.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
           
Som Braňo, fotím, tvorím klipy pre kapely, okrem toho ešte aj pracujem pre punk rockový webzine Kids and Heroes a snažím sa ekonomicky a mentálne ustáť momentálny vírusový hurhaj.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
         
Bez Efektu - basa, Johnny Nosí Sombrero - bicie, Imunita - basa, Plus Mínus - basa, Abhorrence - spev


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Canon 5D Mark III a je zaujímavý tým, že mi umožnil nehniť niekde v kúte paralyzovaný a pomohol mi dostať sa medzi ľudí, z ktorých mám dlhodobo strach (nemyslím nikoho konkrétneho), úzkosť a nočné mory, ale keď sa s nimi nakoniec stretávam, vie to byť samozrejme príjemné. Naviac je tam to potešenie z vizuálnej tvorby.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
        
Aj aj. Prístup a cit.  


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?


Nemalo by úmyselne ubližovať tomu, kto si to nezaslúži.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Viď odpoveď vyššie.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V detstve, kedy ak som nahlas vyslovil nejaký svoj sen alebo túžbu, stretlo sa to hlavne s výsmechom, v tých horších prípadoch šikanou, ponižovaním alebo aj vyčlenením.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Asi demo Johnny Nosí Sombrero. Nahral som ho na vypožičané bicie, kedže som v podstate ani nikdy žiadne nevlastnil, a celá atmosféra okolo nahrávania a kapely bola fakt asi najkrajšia, akú som zažil. Boli sme naivní degeši zo strednej, všetko bolo stále hrozne surové, nové, neznáme, garážové ale v prvom rade, hrali sme hudbu, ktorú sme si vysnívali že budeme hrať a akosi nás ani neťažilo, že o ňu nikto reálne neprejaví záujem. Tá nahrávka je zvukovo otrasná ale som na ňu stále hrdý, pretože patrí medzi moje najhodnotnejšie splnené sny.
 


         

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

"Neboj sa...ten jebák vyretušujem..."


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Nehanbím sa priznať, že som bláhovo sníval o tourbuse, niekolkomesačných turné po svete, plných kluboch a živením sa hudbou. Boli sme však aj tak plní eufórie, keď na nás pogovalo 5 nadrbaných puberťákov v petržalskom Net Café. To prvé som akurát tak videl na DVD nejakej kapely a to druhé sa so mnou tiahlo nejakých ďalších 10 rokov. Ale zažil som aj dav niekoľkých tisícov ľudí burácajúcich, keď sme vyšli na pódium v Boby centre v Brne. To bolo fakt super. Vtip bol ale ten, že tí ludia neprišli na nás...


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Vždy keď dokážem osloviť nejakého človeka, aby sa mi postavil pred foťák.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Ja som bol práve jeden z tých nudných a utiahnutých introvertov, ktorý ten práve prebiehajúci bordel iba vždy pozorovali z bezpečnej vzdialenosti. Viem že na takých ženské asi práve velmi neletia ale aj toto niekto robiť musí.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Fotiť, pracovať pre/s umelcami, vystavovať



Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Úprimne som vždy bol hlavne taký jej priposratý pozorovateľ. Teda okrem toho, že som takisto v minulosti organizoval alebo spoluorganizoval niekolko akcií. Mňa vždy hlavne bavili punkrockové, resp. skatepunkové, hardcore a emo kapely z US a zo západu Európy z vydavateľstiev ako sú Fat Wreck Chords, Epitaph, Sessions Records, Hopeless Records, Side One Dummy, Asian Man, Lookout alebo aj Revelation. Neskôr určite aj Trustkill napríklad. Tak neviem či týmto sa ja niekam u nás dokážem zaradiť. A musím sa?

Každopádne už dlhšiu dobu mám osobne radšej ticho alebo môj život skrášlujú blues, jazz, rôzne podoby rock n rollu, post-punk, synthwave, techno, ebm, klasický funk, hip hop, prípadne hovorené slovo alebo aj filmové soundtracky či dokonca opera. Ale nie country, to ma sere. Jednoducho pri predstave, že by som mal byť navždy izolovaný v jednej škatuli ma striasa. Život proste ponúka ovela viac.

No a ešte som aktívne pôsobil 5 rokov na Burlesque scéne a pod hlavičkou Tease Avenue spoluorganizoval eventy. 


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?


90. roky som prežil akurát tak čumiac z okna na okolie svojho zanedbaného sídliska, pozeraním Levelu     Majstrov na VTV a túžiac po hokejke a snowboarde. 90kovú scénu som nezažil na vlastnej koži, tým pádom o nej viem hovno a tý pádom o nej hovoriť nemôžem. Myslím že na túto otázku v tvojom blogu si vedia ostatní nájsť hodnotnejšie odpovede od skúsenejších ľudí.

U mňa punk začal až niekedy po roku 2000, kedy som konečne prekonal strach z toho, že ma terče rozkopú niekde na zastávke a začal na vlastnú pokožku zažívať akcie v Propeleri, na Garážach, v Dune, na Lúkach, v Labyrinte v Dúbravke, Stoke, Elame...
 
...to bolo obdobie asi od roku 2001 do 2007 (potom som odišiel do Prahy) a musím priznať, že bolo určite  pomerne živé. Zažil som silné obdobie chalanov okolo Abhorrence z Deadbutcher Records, ktorí sem volali skvelé kapely a robili super akcie. Spolu s Andrejom Gašparom z kapely Good Reason sme viedli malý label Broken Board records, ktorým sme takisto prispievali (nielen) punkrockovými akciami. Objavilo sa aj zaniklo viacero kapiel, z ktorých ostatní členovia pokračovali ďalej v iných projektoch, kapelách či začali robiť niečo úplne iné alebo dokonca zmizli nadobro.      


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Odpoveď na prvú časť tejto otázky asi nájdeš vyššie. Výhoda dnes je určite v sociálnych sieťach a tým pádom v akomsi väčšom komunikačnom pohodlí. Takisto sa na soc. sieťach ale objavujú aj rôzne zvláštne úkazy ako napríklad umelci, alebo aj "umelci", ktorí sa spoliehajú na to, že napríklad aj v rámci umelo nazbieranej popularity samotné facebooky alebo instagramy tú prácu akosi odvedú za nich. Každopádne možnosť spustenia pomerne lacnej platenej propagácie pár kliknutiami môže byť v dnešnej dobe neuveriteľnou pomocou pri zámere zviditelniť sa. Alebo aj nemusí.
 


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

V rámci niektorých odpovedí by som rád zapojil aj mená z Čiech a budem miešať aktívne aj neaktívne telesá, takže u nás Firestars, Davová Psychóza, Happy Cocks, Good Reason, Smelser, Adacta, Bratislavské Dievčatá, Beautiful Bastards, The Last Days of Jesus, Rust 2 Dust, sympatické a zlaté duo Craggy Collyde, alebo napríklad kapela Box, to je jedna z najlepších slovenských živých kapiel čo som zažil doteraz a naviac sú to strašne milí týpci. Takisto Catastrofy, ktorých som videl naživo síce iba jediný raz, za to som pri nich zažil jeden z najlepších live zážitkov. Mám aj šťastie, že umelci s ktorými pracujem sú ku mne velmi fasa a sú to všetci šikovní ľudia. Čad, ktorí patria po inštrumentálnej a textovej stránke medzi absolútnu špicu sem radím samozrejme takisto. A určite sa nájde kopec ďalších. Z čiech samozrejme Supertesla, Krang, Suffer, The Fialky, Hanba, Kovadlina, Kritická Situace, Plexis, Eastern Star, Clou, The Airbags, Selfish, Zpraku, The Rocket Dogz, The Unholy Preachers, Gangnails, Sour Bitch, Flaming Cocks a kopec ďalších, tam je ich fakt dosť.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Pohľad na a prístup k tvorbe.
 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Každá scéna je spoločnosť zložená v prvom rade z ľudí a v každej spoločnosti sa vyskytujú tie isté ľudské otravné vlastnosti. Od tých absolútne najhorších až po menej závažné. Myslím že ich tu všetky menovať asi netreba.
       

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?


Kedže v kapele nehrám už niekoľko rokov a v štúdiu som bol naposledy ešte dávnejšie, tak v rámci štúdií ma ako prvé napadá Pulp. Na prvé miesta v rámci grafiky by som určite vymenoval chalanov Marek Mundok a Robo Frog. Marek má na svedomí vela krásnych prác okrem iného aj pre Cock Sparrer, Buster Shuffle, Polar Bear Club a iné známe mená v muzike a pracoval takisto aj pre rôzne iné velké firmy a značky, je to vážny makač. Teraz robí pekné animácie ináč. Robo má akýsi tradičný tattoo štýl ktorý strieda s rôznymi komiksoidno newschoolovými designami a tiež pracoval pre tonu známych značiek a umelcov. Ešte ma baví aj Šumichrast a jeho mačacie série, šikovník velký. Ozaj a Marek Menke, ktorého designy majú podla mňa absolútnu a prvotriednu svetovú kvalitu. Tam nie je o čom.  

A na videoklip, ktorý by ma nejak zdvihol zo stoličky, u nás stále čakám. Alebo mám fakt len blbý prehľad.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album - Beastie Boys - Ill Communication a At The Drive - in - Relationship of Command
Film - Jojo Rabbit
Seriál - nemám na ne absolútne čas, ale naposledy som pravidelne sledoval US verziu Shameless.
Hra - X Games Pro Boarder a Tony Hawks Pro Skater
Tetovacie štúdio - nemám
Pivo - pijem ho velmi málo, pokial vôbec a pokial áno, tak je zo mňa pivný buran a väčšinou vypijem       hocičo. Ale ak mám vypichnúť jedno domáce, tak určite Stupavar.

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Fandím u nás chalanom z PKOTG a ich Family Festu. V Čechách jednoznačne Mighty Sounds.
      

Vinyl alebo CD ?
        
Digital


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Asi Martin Šebeň z Davovky/Kóta 22.     


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

V poslednej dobe mám pocit, že život uteká stále rýchlejšie a tak si popritom vždy spomeniem na to,
čo povedal Henry Rollins a uvediem to sem v angličtine, lebo prekladať to mi pripadá ako stredoslovenská verzia britpopu a on to celé povedal za mňa, myslím, dosť obstojne.

Takže prvý:
"No such thing as spare time,
no such thing as free time,
no such thing as down time.
All you got is life time.
Go.

A druhý: "When you start to doubt yourself the real world will eat you alive. "

=====================================

Linky

http://branovartovnik.com/

Plánovaná výstava fotografií: Mesto Mieru:


 




Friday, March 26, 2021

#72 Svor. Depresívny Black Metal z Nových Zámkov. Odpovedá EF (nástroje, spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som EF zo Svor a hlavne hľadám cestu z náročnej situácie, ktorú predo mňa postavila pandémia.    


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Momentálne mám one man depressive black metalovú kapelu/projekt Svor, kde hrám na všetky nástroje a robím aj spev a hrám v blackovej kapele Mora na basu a riešim aj spev. V minulosti som hral v grindovej kapele, ktorá už nie je, s názvom Hospital Masaker na basu.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Hrám na 5 strunovej bassovej gitare Schecter Stilleto Extreme, ktorej zvuk milujem a 6 strunovej gitare Cort X2, ktorá má tiež svoje kúzlo. Efekt mám Death metal od Digitech, ktorý používam na všetko. Kombá mám všelijaké bessové a gitarové od začky behringer cez kustom a roland. Bicie mám základnú zostavu Millenium a činely mám kadejaké od značky Zuriel cez Meinl a Zildijan alebo čo sa mi podarilo pokupovať zo záložne po lokálnych skrachovaných pankáčoch. Nie som zaťažený na konkrétne značky a ich rady a rád vyskúšam všetko čo mi znie dobre.  
 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Ja sa nad takýmito vecami nejak nezamýšľam, ale myslím si, že je subjektívne lebo tam každý nechá kúsok seba, aj keď len malý. Manuálna zručnosť je fajn a vie dať umeniu zaujímavý rozmer, ale ja som osobne za to, že v jednoduchosti sa skrýva krása.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Myslím si, že nie, ale viem, že sú stále v spoločnosti témy, ktoré sú dosť tabu. Napríklad mne sa stala taká vec, že som dostal mail v ktorom mi napísal jeden správca black metalového youtube kanálu, kde som poslal hudbu, že moju hudbu nechcú uploadnúť lebo som prekročil ich akceptovateľnú hranicu už len názvom albumu Suicide is contagious (Samovražda je nákazlivá), ktorý považujú za dosť extrémny a mysleli si, že obalom albumu propagujem samovraždu. Čo je vlastne pravý opak toho čo som tým chcel dosiahnuť. Samotná samovražda je skôr myslená metaforicky, ale tam asi ani nebola snaha pochopiť pointu a skôr úradoval strach, že ich kanál sa dostane do problémov.
     

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Ja osobne nemám rád, keď interpret vnucuje ideológiu a to je jedno akú, ale to neznamená, že teraz nikto nemá nikde vyjadriť svoj názor a aj taký s ktorým nesúhlasím.  


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Inšpirujem sa tým čo som prežil a prežívam, prostredím v ktorom som žil alebo žijem, ale niekedy čerpám aj z iných ľudí. Tvorím hlavne keď som pod vplyvom negatívnych pocitov a veľa vecí som zložil po nociach keď trpím insomniou. V minulosti som insomniu bral ťažšie, ale teraz tie noci využívam na skladanie.     


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Skôr by som to nazval tak, že pieseň s názvom Pohreb snov (z albumu Suicide is contagious) má u mňa špecialne miesto a to preto lebo je to najúprimnejšia pieseň ktorú som zložil a dal som si na nej dosť záležať. Samozrejme pre mňa znamená veľa aj preto, že mi tam hosťuje Graf z kapely Psychonaut 4, ktorú mám veľmi rád a dal tej piesni úplne iný rozmer. Jeho výkon je fakt skvelý.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Tuto nadviažem na predchádzajúcu odpoveď a určite to je Pohreb snov, ktorá je doslova ako taká spoveď. Tým, že pieseň ja hlavne formou hovoreného slova, tak je dobre rozumieť text. A mám rád celý text lebo je to celok. Asi by som nevedel vybrať určitý úryvok.   


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Môj cieľ bol skladať hudbu, ktorá sa bude hlavne páčiť mne a bude úprimná. Na depressive blacku mám najradšej, že interpreti sú dosť úprimní. Realita je taká, že keď sa vrátim ku každej nahrávke ktorú som spravil, tak presne evokuje tie pocity čo som vtedy prežíval a viem to ako keby prežiť znovu. Na základe toho viem, že som tým songom zvládol vyjadriť presne to čo som chcel.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Po vydaní albumu Suicide is contagious som dostal zopár mailov a správ, kde mi ľudia ďakovali za hudbu, že im pomáha prekonať ťažké obdobie. Čo ma milo prekvapilo lebo som to vôbec neočakával. Ono to znie divne, že depresívna hudba niekomu pomáha, ale je to tak lebo sám som jeden z tých ľudí, tak ich chápem. Pri tomto druhu hudby je to asi maximálne zadosť učinenie.     


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

No v kapele Mora sa v minulosti stalo viacero zvláštnych (skôr negatívnych) vecí a aj preto lebo jeden bývalý člen má vážne psychické problémy a nedávno som sa dozvedel, že niektoré jeho presudo-ja sa ešte prezentuje ako člen kapely a cielene ľuďom ubližuje na internete, čo ešte bude mať dohru. Dlhé roky som ho nevidel a viem, že aj na mňa v minulosti skúšal tieto ťahy po ukončení našej spolupráce. Týmto smerom chcem aj varovať každého, nech si dávajú pozor na človeka čo ponúka zdarma logá, spoluprácu na hudbe či splitkách alebo sa bude tváriť ako bútlavá vŕba a ťahať z vás dôverné informácie. Fakt záleží aj od počasia kým je v ktorý deň a môže sa prezentovať aj ako žena, už to robí dlho a ide mu to. Ja len, že nikdy neviete kto je na druhej strane a ako bude s tými informáciami nakladať alebo ako vás bude ťahať za nos.

Čo sa týka tej dekadencie, tak prezident už nemôžem lebo som porobil kadečo, ale nemyslím si, že som prekročil nejakú fakt hranicu.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Mám veľa nápadov, ale radšej som keď niečo spravím a potom sa tým prezentujem. Takže až budem mať niečo zaujímavé, tak sa o tom dozviete.
    

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Asi skôr nie, ale ak by som aj bol súčasťou napríklad blackovej scény, tak skôr len ako taký duch čo sa sem tam niekde mihne alebo je sem tam začuť jeho tvorbu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu? 

No tu ide hlavne o to, že pred rokom 1989 to kapely u nás nemali vôbec ľahké a potom ako keby bol veľký tresk. Ja má rád hlavne hudbu 90. rokov či už u nás alebo vo svete. Niečo bolo vtedy na tej atmosfére čo tu dnes chýba. Určite je počuť aj na mojej hudbe vplyv viacerých žánrov z 90. rokov.
    

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?


Vtedy mali výhodu, že ľudia si viac vážili koncerty, festivaly, fyzické nosiče a aj samotné kapely. Dnes je výhoda internet a možnosť si doma nahrať hudbu. Predtým to nemali takto jednoduché, ale zas mám pocit, že dnes je toho až moc a ľudia si to všetko vážia menej.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Ja mám rád aj mainstreamové veci aj undergroundové veci a proste je to o tom, že buď sa mi niečo páči alebo nie, nie som žánrovo obmedzený. Keby mám menovať, tak by toho bolo asi dosť, ale aby som to ozrejmil tak komerčnejšia je Tublatanka a undegroundové je Korium.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

V jednoduchosti si myslím, že ich spája vzťah k hudbe a rozdeľuje potreba niečo nadraďovať a podraďovať na základe žánru.
 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Elitárstvo, ktoré je pre mňa úplne nelogické až pózerské a napriek tomu, že sa v týchto veciach pohybujem dosť okrajovo, tak vždy na to niekde natrafím.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? 

Mám rád keď má kapela vlastný zvuk a spoznám ju napriek tomu, že od nich ani ten song nepoznám, ale hneď je počuť, že sú to oni. Ale tu by sme sa bavili asi skôr o zahraničných kapelách. Mám radšej keď sa aj naše kapely snažia dosiahnuť vlastný zvuk/štýl. Napríklad Krolok má zaujímavý zvuk aj štýl a páči sa mi celkovo dizajn albumu Flying above ancient ruins. No čo sa týka klipov, tak u nás ma nič nezaujalo a štúdio som nevidel ani na obrázku.  


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album ku ktorému sa rád vraciam už dlhšiu dobu je The Cure - Pornography lebo je miestami dosť temný a melancholický a má zaujímavé texty. Kniha ktorú mám rád je Animal farm od Geore Orwella lebo pekne poukazuje, že kde je skutočný problém vo vládnutí. Film ku ktorému sa rád vraciam je Fight club od Davida Finchera lebo pekne odzrkadluje celkovú spoločnosť a hodnoty so štipkou čierneho humoru. Serial ktorý ma milo prekvapil bol The boys lebo je vtipný a dosť násilný a miestami zachádza oveľa ďalej než podobné seriály. Hry nehrám vôbec a nemám tetovanie. Pivo mám rád Bernard alebo Čiernu horu, ale musí byť dobre načapované.
        

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Veľmi sa mi páčila akcia s názvom Fire's Burning Festival I a boli tam fakt dobré kapely a dobre som sa zabavil, dosť som pil, ale neubralo to na zážitku. Ešte ma dokonca v nočáku do Nových Zámkov prepadla nejaká partia čo si myslela, že si zo mňa spravia srandu za to ako som bol oblečený a nakoniec sa po pár vetách so mnou rozhodli presadnúť do druhého vagónu. Asi som bol presvedčivý. Každopádne by som prijal ešte takú akciu.   


Vinyl alebo CD ?

Vinyl mám rád doma a CD v aute.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Aktívny hudobník môže byť kľudne aj Maťo Ďurinda z Tublatanky. Neaktívny hudobník by bol Koronas z Korium.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Čo sa týka citátu: "Či si myslíš, že to dokážeš alebo nedokážeš, tak v oboch prípadoch máš pravdu." Už ho použilo toľko ľudí, že neviem kto je skutočný autor. Možno som tým niekoho zaskočil, ale je to fakt zo života.

Na záver chcem poďakovať za oslovenie a možnosť vyjadriť sa. Som rád, že sa u nás dejú konečne aj veci ako je tento blog a som zvedavý na ďalšie rozhovory. 

======================================

Linky:

https://svor.bandcamp.com/





Monday, March 22, 2021

#71 Jób. Experimental post-metal z Nitry. Odpovedá Rado alebo Strunislav (gitara).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Okrem iného budem pravdepodobne jeden z tých, ktorí vidia v hudbe potenciál, ako dať veciam zmysel a význam. Toto presvedčenie okolo seba rád šírim s väčším či menším úspechom. Deň po dni, rok za rokom. S daným nastavením potom zvyčajne prehliadam to, čo niektorí označujú za pragmatickú stránku života.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.


Dlhé roky som tvoril hlavne do šuflíka, primárnym nástrojom ostáva gitara. Dnes sa nevyhýbam čomukoľvek, čo je schopné vydať zvuk. Samozrejme, boli tu mnohé pokusy, ako sa realizovať aj smerom von. Z nostalgie spomeniem liptovskú úderku regionálneho významu - Kneel in Dust. Nekonečná sranda a kamarátske puto trvajúce dodnes. Bývalý spoluhráč Andrej robil pre Jób nedávno vizualizácie a mentálny support.  Kubo s Marom po rozpade Kneel in Dust založili dnes už zvučnú hobľovačku Ataraxia.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?


Za tie roky sa všetkej možnej techniky nahromadilo skutočne veľa. Ak však ide o nástroj, musí byť dobre nastavený a inšpiratívny. To je základ. U mňa je to PRS singlecut od gitarára Janeckého. Pri elektronike a efektoch už zväčša funguje priama úmera medzi kvalitou a cenou. Treba však povedať, že v súčasnosti už aj základné rady nástrojov, krabíc a elektroniky poskytujú úctyhodnú kvalitu. Treba skúšať, veľa počúvať a od istého momentu, keď je vysnívaný pedalboard hotový a gitara nastavená,  menej sledovať internet. Možnosti vedia strašne zahltiť myseľ.
Posledný inšpiratívny nástroj, ktorý mi robí radosť, je kláves Yamaha Reface CP - zbierka analógových pián. Pozor, netreba sa nechať zmiasť výzorom hračky. Roky som zvuky pián ako sú Fender Rhodes či Wurlitzer obdivoval, teraz ich mám v kompaktnej podobe doma.  



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie má svoje objektívne kvality a ak ich dokážeme jasne pomenovať, vieme o nich viesť fantastické debaty - bez ohľadu na naše subjektívne prežívanie. Povedané ináč, osobne sa dokážem pozerať aj na kapelu, ktorá je mimo môj vkus, pretože sa zameriam na objektívnu kvalitu kapely, hudobníka - virtuozitu, frázovanie, zvukovú farbu,  prácu s publikom, na čokoľvek hodné pozornosti.
Keď sa už človek čo to o objektívnych kvalitách namudruje, je dobré ich porušovať a ponoriť sa do seba. Tam sa začínajú diať veci, ktoré radi označujme slovom autentický. Existuje tu totiž paradox: čím viac robíš umenie pre seba, tým je väčšia šanca, že zasiahne rovnako silno aj iných.
A kedy nastáva moment tzv. umenia? Od niekoho bystrého som počul peknú definíciu. Umenie vzniká z módu musieť. Kríza, nekríza, tvorca si ide stále za svojím bez ohľadu na podmienky. Preto toľko ľudí opúšťa kreatívneho ducha, akonáhle začne život naberať na obrátkach. Nemá v sebe zakódovaný mód, že umenie je to, čo robiť musí.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie by malo byť pravde nablízku, no a pravda býva často dosť nepríjemná až brutálna. V tomto prípade rád siaham po umelcoch, ktorí vedia majstrovsky pracovať s iróniou a satirou. Viacúrovňový humor vie fungovať ako perfektný obranný mechanizmus aj pri témach, na ktoré je ťažko len pomyslieť.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Ak sa osobné deformácie a zakolísania priamo nevelebia v tom, čo počúvam, pozerám, prijímam, viem rešpektovať veľa. Treba odlišovať medzi súkromím a tým, čo je produktom interpreta/umelca či iného profesionála. Ak by to bolo ináč, spoločnosť by skolabovala veľmi rýchlo.
Stále dokážem počúvať Jaromíra Nohavicu a rovnako hltavo čítať Kunderu aj po tom, čo sa prevalili ich údajné spolupráce s ŠtB. Okrem iného som nepostrehol, že by prestali hrať Jacksona aj napriek všetkému, čo o jeho deviáciách dnes vieme. Ostatní nech hodia kameňom.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Čím dlhšie sa snažím hudbu tvoriť, tým radšej sa obzerám mimo hudbu. Podnetov je všade prebytok a bavia ma tie tradičné ako kniha a veľa dokumentaristiky.  V neposlednom rade nasleduje kopec ľudských podnetov, rozhovorov a stretnutí. To vie pohnúť inšpiráciu vpred.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Z uverejnených skladieb hovorím Mlčanie z EP MMXIX. Úvodný motív vznikol niekde v ružomberskom praveku, keď sme s kamošom objavili čaro efektu delay (to je to, čo opakuje signál). Skladba sa začína citáciou z výnimočného filmu Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, kde sa redaktor "hríbovsky" pýta "Čo je najdôležitejšie v živote?!". Či Mlčanie hráme na skúšobni alebo naživo, vždy sa mi veľmi jasne premietajú spomienky spojené s touto skladbou. Za x rokov nabrala veľmi veľa osobných významov.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Otázka, ktorá musí potešiť každého, kto sa pýta inštrumentálnej skupiny. Texty sa však s nami tiahnu neustále, no v inej než spievanej forme. Prechovávam úctu k slovu. Textami a slovom potom šperkujeme sociálne siete, živé vystúpenia, ale aj krčmové debaty.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita ?

Ambíciou bolo vždy tvoriť takú hudbu, ktorú by som rád počúval. Toto je základ. Ak by v tomto smere nastal nejaký posun, je to známka, že niečo nie je v poriadku. Zatiaľ som preto veľmi spokojný a v tomto smere naplnený. Myslím, že v kapele panuje podobná atmosféra. Jedine že by...


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Tu by stačilo skopírovať odpoveď na otázku vyššie. Môžem však povedať, že ma prekvapilo, že Jób  napriek "garážovému" EP zarezonoval nielen u kamošov a známych, ale podarilo sa nám za veľmi krátke obdobie odohrať  takmer 30 koncertov na prevažne lukratívnych miestach. Rovnako nás v kapele milo prekvapilo, že naša hudba je stráviteľná ľuďmi,  ktorí sú tvrdej hudbe vzdialení a na druhej strane nás dokážu rešpektovať aj tí, ktorí preferujú povedzme extrémne žánre. Naše publikum považujem za jeden z najsilnejších momentov.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Rebríček dekadencie si nosíme so sebou a podľa uváženia staviame až k nebesám.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

S kapelou Jób je to jednoznačne album. Materiál máme pripravený dlho, realizácia z pochopiteľných dôvodov mešká. Radi by sme uzatvorili jednu etapu a sústredili sa na nové skladby, ktoré sa už vynárajú na povrch.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej ?

Cítim sa byť spätý viac s jednotlivcami ako s nejakou špecifickou scénou. V domácej Nitre sú to hlavne chalani z Underdose. Gitarista a spevák Miňo nám dokonca nezištne zbúchal aj celé EP priamo u nás na skúšobni. Obrovská vďaka! Dlhšie sme sa nevideli s kapelou AIN, čo je prísny, ale melodický black metal. Veľa pre nás spravil Béďo, rovnako Natália z Nezávislého ateliéru 37: to je drvivá väčšina našich videí a fotiek alebo mentálnej podpory a zábavy na cestách. Na týchto ľudí sa lepí kopec postavičiek, ktoré sa v dobrom počasí združujú na Hideparku a v tom horšom sklonia hlavu v bájnej oáze Mariatchi s nemenej bájnym majiteľom Richťom. Ten tu roky tvrdohlavo drží UG kultúru nad vodou a dokonca nám aj pokrstil debutové EP MMXIX.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Na takúto hĺbkovú analýzu si netrúfam, na to som ešte mladé ucho. Každopádne, dnes sa má scéna ako v bavlnke. Kluby, vybavenie, technika, festivaly...možnosti sú neporovnateľné, na druhej strane, záujem sa rozptýlil medzi iné,  na pozornosť menej náročné formy zábavy. Hovorím ako by sme tu nemali krízu, no underground sa vždy pozviecha ako prvý. Pevne v to verím!


V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Možno to bol iný životný pocit. Dnes sledujeme zaujímavú vec. Rock a metal sa úplne vytratili z mainstreamu. Dnes už žiadna rocková kapela nemá v hitparáde miesto. Nie, že by rebríčky boli dôležité, ale z globálneho hľadiska sú aj rebríčky zaujímavým ukazovateľom. Rock prestal ladiť s pocitmi tejto doby. Stal sa z neho dinosaurus, fosília na dne hudobného jazera. Možno to svedčí aj o tom, že scéna nie je taká početná, ale viac fanatická - v tom dobrom zmysle slova. Nech každý posúdi sám.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Undergroundová muzika je ako mafia. Ak s tým raz začneš, nie je cesty von. Takmer všetko, čo som počúval kedysi, sa mi páči aj dnes, mení sa len vzťah. Niečo mám nemenne rád, iné je už skôr nostalgia. A ak sa pýtaš takto široko, ani neviem, kde začať. Spomeniem jeden kult za všetky ešte z čias ZŠ. Depresy a ich album A Grand Magnificence. Death metal bol vtedy u mňa na prvom mieste.  Zo žánrov to bolo všetko, cez punk, extrémny metal, neskôr sa pridalo kopec jazzu, popu a experimentálnej muziky.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Určite ich spája zvedavosť a túžba realizovať sa. Rozdeľuje ich to, o čom potom nasratí spievajú v pesničkách - všetky tie obyčajné ľudské veci, ktoré sa učíme riešiť celý život.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Tejto tradičnej disciplíne by som sa rád oblúkom vyhol. Ak sa mi niečo nepáči, obraciam prst na seba a skúšam, či by to nešlo ináč. Ak nie, vyhundrem sa pri pive.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Uff. Skúsim v skratke a na prvú. Dlhé roky sledujem Dávida Kollára. Jeho hyperaktivita a spolupráce hovoria za všetko. Podobne vysoko u mňa stojí Katarína Máliková. Mali by spojiť sily, mohol by z toho byť silný export. Ak štúdio, tak Pospiš a Sillay a ich vydavateľstvo Real Music House. Z metalu ma naposledy veľmi zaujali Wine Fault s ich albumom DNO. Zvukovo, produkčne aj graficky. Naposledy sme v kapelnom chate nešetrili chválou pri Sise Féher. Výborný slovenský ambient tvorí Alapastel.
Posledný koncert sme odohrali v Bytči so šialeným projektom Predskokan Otrok, za ktorým nie je nik iný ako Miro Tóth. Naživo mám zväčša radosť z väčšiny kapiel, ktoré nás pozvú alebo s nimi hráme. Naposledy to boli na spoločnom turné kamoši Besna, skvelý Shallov a čuduj sa svete, aj black metalisti Sorgoth boli naživo prísni a presvedčiví ako sa patrí. Ak niekto hovorí, že doma máme málo dobrej hudby, mám podozrenie na lenivosť.



 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo, ktoré odporúčaš a prečo.

Začnem od konca. Pivo akékoľvek, hlavne v dobrej spoločnosti. Tetovanie šlo vždy bokom akonáhle som otvoril sekciu hudobných nástrojov na bazoši. Priority. Sviatočne dokola prekladám dve hry: Diablo 2 a Heroes 3. K tomu myslím netreba komentár.
Z kníh by som odporučil napríklad menej známu Šimečkovovu novelu Ďzin, aj jeho posledné úvahy  Telesná výchova. Jeho myslenie aj jazyk sú návykové. Naposledy som do knižnice založil knihu Hillbilly Elegy (J. D. Vance) s prekvapivým množstvom paralel s malomestským životom tu doma.  Teraz sa chystám aj na dve pomerne nové hudobné knižky Všechny kočky jsou šedé (Hroch, Veselý) a Hudba Inak od Petra Katinu. Pri filmoch a seriáloch nie je núdza. Nanúti vám ich nejaký predplatený algoritmus.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Hrdo hlásim, že som mal to šťastie pravidelne navštevovať  tie najlepšie festivaly na okolí. Každý je niečím unikátny a nerád by som zostavoval rebríček. Pohoda, Brutal Assault, rovanko poľský OFF sú skvelé. Každý s inou dramaturgiou a genius loci. Po rokoch ma však tešia najmä tie malé. U nás doma sú to Hradby Samoty a všetkým fanatikom odporúčam odhodlať sa do meky post-rocku na belgický festival Dunk! Rodinná atmosféra a kultivované publikum sú odmenou.


Vinyl alebo CD ?

Zbieram CD a pravidelne nakupujem knihy. Nespomínal som aj zbierku nástrojov a zvukovej techniky? Vinyl som oželel z existenčných dôvodov.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Koncom roka som sa pristihol ako dokola počúvam album DNO od bratislavských Wine Fault. Je výborný po každej stránke, čudujem sa, že nepresiakol viac UG komunitou. Rád by som počul aj o chalanoch z Underdose. Dúfam, že album je na spadnutie a keď príde čas, povstanú z popola.  


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Nebuď chuj! Desatoro pre rýchlu dobu. Myslím, že to niekde utrúsil sám Pišta Vandal. 

===================================

Kredity:

Fotky: Werdza (https://www.facebook.com/Werdza.photography/)

Linky:

https://jobband.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/job.band.sk

https://www.instagram.com/job.band.sk/

Thursday, March 18, 2021

#70 Zmyrna. Black Metal. Odpovedajú M. a H.


 

Odpovede sú za celú kapelu, opovedali M. a H. otázky ohľadne SK scény zodpovedal M.

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Sme Zmyrna a hráme atmosferický black metal inšpirovaný životom v stredoveku a jeho vizuálmi. Hráme ho tak ako vieme a chceme. Sme českoslovenké trio, stretli sme sa v Prahe. Toto je naša druhá zostava: M. - hudba, gitary, spev, H. - basa, spev, J. - bubny. Aktuálne riešime vydanie našeho debutového EP. V pláne je vinylová verzia a MC kazety rôzne po svete.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Ja M. som koncom 90tych rokov rokov bol v aktívnej grindcore kapele, kde som spieval. Okrem toho som bol aj v iných projektoch podobného žánru, mimo iné robil som aj noise niekedy okolo roku 2000. H. má dungeon synth projekt.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

H. má starú Jolanu D-bass, ktorá už vyzerá ako zo stredoveku, ale ešte stále má dobrý zvuk. Ja hrám najčastejšie doma na Velvestate VS102R, na gitare Jackson JS32 Warrior a efekty použité na nahrávke boli BOSS MT2 a HM2. Na skúšobni máme rôzne aparáty ale nič extra, skôr sa snimi trápime. J. bubnuje úplne na všetko a činely má snáď všetky popraskané a obrúsené.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Je subjektívne. Potreba vyjadriť sa.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nemá, hranice sú čisto subjektívne. Ale spoločnosť ti ich rada vymedzí.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Vlastné zhodnotenie, svedomie, vkus a nálada.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Knihy, filmy, hudba, miesta, ich príbehy a atmosféra. Kapelu vedieme na základe predstavy o zvuku, nálade a téme.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Máme vonku iba 2 songove EP z hotových 8 songov. Nahrali sme iba dva. Vyberali sme pocitovo tie, ktoré nám momentálne sedeli. Úplne náhodne sú oba v rovnakom tempe. Maju k sebe blízko a tvoria príbeh.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Táto silná veta v našom texte je stará viac ako 700 rokov "sanza speme vivemo in disio".
Všetky texty sú dôležité. Sú výpravou do minulosti.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ak sa bavíme o Zmyrna, tak to bola potreba dostať zo seba nápady v prijateľnej a hrdej podobe. Realita to predbehla. Ešte pred dvoma rokmi som neveril, že budem hrať niekedy na gitaru.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Na ten čakáme, ale teraz sú to skvelé reakcie na naše debutové EP.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Vtipná historka od nudnej kapely, ktorá sa nám nechce písať ani prikrášľovať a nikoho nezaujíma.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Celý album v podobnej nálade s viac stredovekými prvkami.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Všetci sme už síce v strednom veku, ale sme tu s úplne novou a mladou kapelou a akceptujú nás naprieč scénami, nevieme sami kam by sme mali patriť.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Prešiel som rôznymi scénami od 90tych rokov, nechce sa mi rozpisovať rozdiely v dekádach. Ale boli to nadšenci s fanzinmi, distrá s demonahrávkami, poštová komunikácia a výmeny. Scénu ovplyvnilo postupné otváranie sveta, príchod zahraničných kapiel k nám, možnosť cestovať našim kapelám za hranice, dostupnosť hudobných nosičov. Vznikali metalové programy v tv a rozhlase, neskôr to enormne zrýchlil internet, sociálne siete atd. To všetko rozhodne pomohlo scéne. A teraz sa pozri ako to je dnes. Kto toto zažil, nostalgicky povzdychne.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Bol hlad po brutálnych kapelách. Výhodou bola neopozeranosť a dalo sa priniesť niečo nové a originálne a určovať smer. Síce nahrávky v tých časoch zneli rovnako. Dnes je výhodou dostupnosť aparatúry, nástrojov, je tu extrémne rýchla komunikácia. Na druhú stranu vzniká hromada skupín, ktoré nie sú vôbec autentické, publikum je presýtené a rozmaznané. Vtipné je, že tu je opäť dopyt po kapelách, ktoré vyzerajú a znejú ako tie z 90tych rokov.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Z metalu to boli: Mentality, Protest, Bestialit, Dehydrated, Thalarion, Dysanchely, Typhoid, Embalmed, Depresy, Dementor, Dissonance, Phantasma, Apoplexy, Lunatic Gods. Je toho naozaj veľa, toto som dal narýchlo z hlavy. Dnes sa asi nezmenilo nič. Mám rád stále rovnaké žánre, ale mám väčší hudobný záber a viac si vyberám.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?


Kedže dnes už nie je prečo a ani koho provokovať, tak okrem sebarealizácie, asi len úspech, sláva a peniaze a rozdeľuje ich prave úspech, sláva a peniaze.


Čo ťa na domácej scéne serie?

H. hovorí, že je to malý rybník, všetci sa poznajú, čo je výhodou aj prekliatím. Mne nesedia umelé kamarátstva udržiavané kvôli výhodám.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Z česka ma naposledy zaujala kapela Kult ofenzivy. Niekde som sa výmenou dostal ku kazete "Symfonie oceli" a baví ma nálada a priamočiarosť. Zo slovenkých skupín dlhodobo fandím skupine Čad. Netvrdím, že žeriem všetky ich albumy, ale je super pozorovať ich vytrvalosť. Hrajú vlastný štýl, robia si všetko sami na profesionálnej úrovni. Videoklipy kapiel ma už 20 rokov absolútne nezaujímajú. Preferujem dobre natočené koncerty.

H. z českej scény spomína skvelý death metal v starom štýle Sněť, ktorým práve vyšlo LP, Morkhimmel a Oči vlka.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Keď si sa spýtal na album tak prvá myšlienka je Septic Flesh - Esoptron. To je pre mňa jeden zo zásadných albumov, ku ktorým sa vraciam už skoro 25 rokov. Moje úplne prvé CD v zbierke bol Brutal Truth - Extreme Conditions... Stále ho mám a stále je to nadčasové. Druhé CD bol Broken Hope - The Bowels... tieto tri albumy sú tipy pre tento rozhovor. Ako vidíš sú žánrovo úplne inde. Ak by sme šli ďalej asi spomeniem skupinu Laibach. Z kníh bez debaty Meno ruže a určite odporučam pozrieť aj film a dokonca ma bavil aj seriál. Obľúbené knihy mám od Jacquesa Le Goffa. Bavi ma skrátka jeho pohľad na stredovek a jeho postrehy. Filmy od Pasoliniho, Felliniho, Buňuela, Jodorovskeho, Bergmana, Seidla, Korina, Sorentina, Lanthimosa a od nás ma baví československá nová vlna. Seriál: Vojna volov (1987) a Robin of Sherwood (1984).

H. má rád z pív Radegast, pretože je vraj horký a dobrý. H. vytiahol z hudobnej klasiky Enslaved - Eld, Dimmu Borgir - For all tid, Beherit - Drawing down the moon. Z hier Dark Souls 1. a Diablo 2.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Utgard, pretože je tam dobrá hudba a prednášky a k tomu krásna výprava do minulosti s ľudmi, ktorí tým žijú. Držim palce v prežití aj Hradbám Samoty. Tieto roky sú pre nás všetkých veľkým zúfalstvom.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Gladiator a rozhovor o metale, to by som si rád prečítal, alebo možno ani nie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.  

Nič pod slnkom nie je navždy.

===============================================

Linky:

www.zmyrnablackmetal.bandcamp.com
www.instagram.com/zmyrnablackmetal